23. schôdza

Ďakujem. Veľmi krátko, už len na doplnenie. K tej rozprave sa doplnilo k tomu argumentáriu aj vzťah k minimálnej mzde. Naozaj je dobré poukázať na vzájomnú súvislosť. Vláda teraz s veľkou pompou - a čo si budeme hovoriť, je to už súčasť prezidentskej predvolebnej kampane, kde pán premiér Fico sa snaží ukázať, že on ešte viac chce dať, ako pôvodne navrhovalo ministerstvo - bude schvaľovať navýšenie minimálnej mzdy asi o tých 14 euro. Keby sa prijal tento návrh zákona, ktorý predkladám, tak rodine, kde za minimálnu, súčasnú hladinu minimálnej mzdy sa zamestná jeden z jej členov, zvýši sa príjem o 23 euro. Už len na tomto vidno výraznejší, pozitívnejší vplyv na pracujúce rodiny v tých pásmach nízkokvalifikovanej pracovnej sily. A ďalší pozitívny efekt, samozrejme, že táto vláda chce hodiť náklady na niekoho iného, spôsobené týmto, a vytvoriť dojem, že dvíha ľuďom mzdy. Opak je pravdou. Výsledkom, žiaľ, bude, že pre mnohých zamestnávateľov, ktorí dnes využívajú nízkokvalifikovanú pracovnú silu na časť svojich pozícií pracovných, sa po zvýšení minimálnej mzdy môže stať a pravdepodobne sa to stane; vždy sa tak stalo, zanikli tu celé odvetvia, napríklad textilný priemysel, vďaka zvýšeniu minimálnej mzdy v minulosti uskutočnené vládou Roberta Fica; že títo ľudia prídu o prácu, pretože nebudú zamestnateľní vzhľadom k hodnote svojej práce, ktorú vedia zamestnávateľovi poskytnúť. Výsledok pre nich bude zhoršenie sociálneho postavenia, zhoršenie situácie, pretože sa zvolil zlý nástroj. Ja viem, že každý chce ľuďom alebo každý možno nie, ale väčšina ľudí - a ja sa k nim tiež počítam - chce nájsť cestu, aby sme vytvorili lepšie podmienky pre ľudí. Ale toto je zlá cesta, po ktorej sa kráča. Toto by znamenalo, že im pomôžeme účinnejším spôsobom - a znova zopakujem to, čo som povedal vtedy -, nebude to znamenať, že vzniknú nejaké nové veľké výdavky, naopak, zapojíme do pracovného procesu omnoho väčší okruh ľudí, ako je tomu dnes. Tí ľudia nebudú stratené existencie, ako sú dnes, zotročené sociálnou dávkou v pasci chudoby, ale sa postavia postupne na vlastné nohy, budú vytvárať hodnoty pre spoločnosť, budú žiť iným spôsobom života; a to by malo byť naším cieľom.
Ďakujem za pozornosť.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie je tomu tak. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona má tlač č. 668 a návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 646.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 668.]

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, nie prvý raz sa stretávame v debate nad týmto návrhom zákona. Je dobré, že sa dostali k sebe tieto tri zákony, ktoré tu dnes predkladám, pretože všetky vyplývajú z jedného spôsobu života. Spôsobu života, ktorý je daný zdeformovaným sociálnym systémom a vyvoláva potom isté modely správania sa. Jedným z negatívnych čŕt takéhoto modelu správania sa je nekontrolované a samozrejme divoké budovanie čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Nekontrolované rozširovanie zástavby, až ju tak vôbec môžme nazvať, nehodnotnej zástavby rôznej bezcennej konštrukcie, rovno môžme povedať rozširovanie slumov na cudzích, na cudzích pozemkoch, čím dochádza k znehodnocovaniu vlastníctva, ignorovaniu vlastníckych práv, ktoré sú zaručené ústavou, ich ochrana je zaručená ústavou, a rozširovania chudoby. Znamená to tiež, že toto správanie, ktoré podľa súčasne nastavených zákonov je veľmi ťažko a slabo postihnuteľné alebo len s využitím iných typov zákonov a žiada si to istú osobnú odvahu, znamená, že dávame signál svojim skupinám obyvateľstva, že zákon je len zdrap papiera, že platí len pre slušných ľudí a neplatí pre tých, ktorí sa zákon rozhodli nedodržiavať.
Možno malý, malý exkurz do histórie, prečo vlastne dnes máme takýto kardinálny problém. Právnici možno vedia, ja som, sa priznám, nie som právnik, o tom, o tom až donedávna až tak veľa nevedel, ale takýto problém nie je úplne bežný v celej Európe z jedného prostého dôvodu. Vo väčšine krajín - až nie vo všetkých - vyspelej Európy platí stará rímska právna zásada: to, čo je postavené na pozemku, patrí tomu, koho ten pozemok je. To znamená, to, čo je nad pozemkom, podlieha tomu, na čom stojí. Táto stará právna rímska zásada, ktorá je súčasťou takmer všetkých právnych systémov vyspelého sveta, zabezpečuje, že k takémuto niečomu, že tu vzniknú stovky, tisíce, desaťtisíce čiernych stavieb na cudzích pozemkoch, nemôže vzniknúť. Pretože akonáhle tam niekto niečo postaví, musí si byť vedomý, že z hľadiska právneho stavu to patrí majiteľovi pozemku.
Viete, prečo na Slovensku takýto stav máme? Pretože v roku ´48 až ´51, až sa dobre pamätám, vtedajšia komunistická moc túto právnu zásadu z nášho právneho systému vyhodila. Netreba ťažkú analýzu, že prečo tak urobili. No pretože potrebovali ignorovať vlastnícke práva a neobmedzovať sa nejakými hlúpymi obmedzeniami, že ten pozemok niekomu patrí, aby sa mohli stavať cesty, továrne, hocičo, čo si vládna moc zmyslela, bez ohľadu na to, či niekomu niečo patrí, alebo nepatrí. Im proste táto právna zásada zavadzala.
Smutné je, že po roku ´89, kedy sme zahodili za hlavu starý komunistický režim, ani jeden, ani jeden z ministrov spravodlivosti si nespomenul, že je veľmi účelné vrátiť sa k tejto právnej zásade, a že až teraz sa ministerstvo spravodlivosti súčasné týmto zaoberá, a podľa informácií, ktoré boli medializované, od, myslím, že budúceho roku alebo od roku 2016 sa znova táto právna zásada má vrátiť do nášho právneho systému. Hurá! Konečne. Ale tie, tých päťdesiat rokov, ktoré spôsobili, že tu máme tých desaťtisíce alebo stotisíce čiernych stavieb, teraz čo. To nemôžme hodiť na plecia vlastníkov pozemkov, to nemôžme riešiť tak, ako navrhuje vládna novela, že rieš si to vlastník pozemku a keď si to nevyriešiš, tak ešte tvoj pozemok predáme v dražbe! To je nezmysel!
Jednoducho štát spôsobil tento chaos a tento právny stav a štát musí aktívne byť účastný náprave tohto stavu. A prvý krok nápravy je zastaviť, zastaviť budovanie nových čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. A to, že sa stavajú, je realita. Každým dňom pribúdajú desiatky stavieb po celom Slovensku na cudzích pozemkoch, s ignorovaním všetkých právnych predpisov, ktoré tu sú.
Prijatím tejto novely zákona by sme zamedzili tomuto stavu a prestali by sa budovať nové stavby, pretože - a prichádzam k samotnému jadru tejto novely - na základe, na základe impulzu od vlastníka pozemku by stavebný úrad okamžite vydal rozhodnutie o odstránení stavby a z pozície štátu, z jeho moci a z jeho, jeho sily by došlo k odstráneniu tejto stavby a štát by následne vymáhal náklady, ktoré by vznikli takouto, takýmto očistením pozemku od cudzej stavby, od toho, kto tú stavbu zhotovil. A tým, že by sa jednalo o rýchly proces, by to zároveň znamenalo, že tie náklady by neboli veľké, pretože tieto stavby by sa likvidovali v zárodku. Nečakalo by sa ako dnes, kedy tá stavba bude dostavaná, a potom siahodlhými súdnymi procesmi; viď Talapkova vila, pri železničnej trati tam stojí ďalej; ale jednoducho skôr, než by sa dokončili základy, by bolo vyriešené to, že niekto stavia na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka pozemku. A po jednom, dvoch, troch takýchto zásahoch by už ani k žiadnym ďalším nedochádzalo, pretože každému by bolo jasné, že keď sa pustí do budovania takejto stavby, ešte ani základy nedokončí a budú zlikvidované, a že to je márna snaha. A všetky obce by zrazu mali nástroj v rukách, ako si zjednať na svojich územiach poriadok.
A pre realizáciu tohto je dôležitý potom ten ďalší zákon, o ktorom tu budeme hovoriť, a to je priestupky a tresty za priestupky. Ale to budeme v ďalšom zákone hovoriť. Takže toto je podstata zákona, ktorý vám tu predstavujem opäť. Je to jednoduchá novela, len, len to hlúpe delenie na opozičné návrhy a vládne návrhy zákona - rozumej, opozičné zhodíme zo stola, nech by boli akokoľvek dobré, a vládne, aj keď majú mnoho chýb, tak, samozrejme, ich budeme schvaľovať - spôsobuje, že tu neriešime problémy občanov, ktoré sú úplne reálne a že do všetkého pcháme ideológiu a do všetkého kladieme tú deliacu čiaru medzi opozíciou a vládnou väčšinou, a to je veľká chyba.
Takže vás, opäť vám navrhujem, aby ste sa zamysleli nad tým, že toto je problém, ktorý keď schválime takúto novelu zákona, pomôžeme aj vlastníkom pozemkov, aj obciam a mestám a zjednáme poriadok, ktorý tu nesmierne potrebujeme a ktorý tým, že zatvárame oči pred tým, aký bordel sa nám tu z toho urobil, tak sme všetci, všetci na smiech občanov, ktorí naozaj si myslia, že tie zákony sú len pre hlupákov a tí šikovní si z nich môžu robiť srandu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov.
A teraz Jozef Mikuš vystúpi za navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 668.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 646 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.