23. schôdza

3.9.2013 - 25.9.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

24.9.2013 o 18:15 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

17:48

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, prepáč, ale takýto pohľad na vec nás presne doviedol do tohoto stavu. Preboha, žiadna zdravá spoločnosť nemôže sa zmieriť s tým, že keď máš veľa detí, tak sa ti neoplatí robiť a nebudeš robiť a spoločnosť ťa bude živiť. Však to je choré! Práve pre takýto prístup pribúda rodín, kde ani neplánujú robiť a len cez počet detí si zabezpečujú, zabezpečujú svoj príjem.
A vieš ako, taký ten prístup, že však ich aj tak nikto nezamestná, ako to, že nikto? Ja zamestnávam vo svojej reštaurácii a vo svojom hoteli dohromady päť Rómov z 19 zamestnancov. Ty máš hotel. Koľko máš zamestnaných Rómov? Keď príde k tebe Rómka požiadať o zamestnanie, že chce byť napríklad čašníčka, zoberieš ju? Ja mám dve čašníčky, perfektné. A mal som ešte ďalšieho čašníka, teraz robí prevádzkara v susednom podniku. Od seba začnime, lebo toto je len a len, prepáč, ale pokrytectvo. (Potlesk.) Kým sa s nimi nestretnem, tak vtedy akože budem hovoriť, aký som humánny. Ale v tomto je problém, že toto je zatváranie tých ľudí do giet, vytváranie slumov, pretože im stačí potom mať dostatok detí, aby nemuseli pracovať. Ale to je rakovina, keď takto pripustíme, tá spoločnosť na to zahynie, naozaj. Toto je veľmi škodlivý, anti, už to poviem rovno, antihumánny prístup, antihumánny.
Skryt prepis

24.9.2013 o 17:48 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 17:48

Pavol Paška
Skontrolovaný text
Pán poslanec Kuffa do rozpravy.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

24.9.2013 o 17:48 hod.

Mgr.

Pavol Paška

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 17:50

Štefan Kuffa
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vidíte, vy nás zvládnete sám. Za celý SMER stačíte na nás sám. My si vystačíme aj sami v rámci tých slovných prestrelok. Ďakujem za slovo. Prepáčte mi takýto vstup, pán predseda.
Ja už som vystúpil, je to tu už opakovane tento zákon, môj postoj poznáte, tak možnože ho snáď aj zopakujem, hej, teraz či sa oplatí, alebo neoplatí sa pracovať. Môj postoj bude možno iný a kdesi takto, ja hovorím, že pracovať sa oplatí vždy. Vždy sa oplatí pracovať. Ak ty robíš zmysluplnú prácu, vždy sa ti oplatí pracovať. Dokonca aj bez nároku na odmenu. A sú svedkovia toho, ktorí pracujú aj bez nároku na odmenu. Sú to dobrovoľníci napríklad. On pracuje a tá práca zmysluplná ho napĺňa radosťou. To je jeho odmena. To neni len stále tá finančná odmena. (Reakcia navrhovateľa.) Dostanem sa aj k tomu. Nie, nežije zo vzduchu, pretože väčšinou u nás, keď nežijú zo vzduchu tí dobrovoľníci, väčšinou dobrovoľníkmi sú to mladí ľudia, na západe sú to dôchodcovia. Ale aj u nás už je skupina dôchodcov, ktorí pracujú ako dobrovoľníci. Ale ja k tomu, k tomu aj vyzývam, dokonca na dobrovoľnícku tú službu aj človeka, ktorý je nezamestnaný, ktorý je aj nezamestnaný, aby pracoval aj cez dobrovoľnícku službu. Vždy je to lepšie, ako v tej nečinnosti zostať.
Samozrejme, otázka miezd a uživenia rodiny, je to vážny problém, lebo tak som tu počúval, že či za 350 eur sa oplatí, alebo neoplatí sa. No tí, ktorí máme veľké rodiny, ja mám veľkú rodinu, ja sa môžem porovnať s rómskou rodinou. Ty, kolega pán Kaník, nemôžeš sa porovnať, ale ja áno, ja mám sedem detí žijúcich, som otcom ôsmich detí. Teda viem, že čo to je zabezpečiť tú starostlivosť pre takú veľkú rodinu. Nie je to jednoduché a veľakrát toto, kolega mal pravdu tuná. Sú predsudky tuná, naozaj, alebo neviem, alebo ty si to spomínal, už neviem kto, ale sú predsudky. Róm, keď hľadá prácu, prichádza k zamestnávateľovi, má problém zamestnať sa. Je to problém. Pretože si Cigán, tak ťa nezamestnám, len preto. A to sú, dopredu sú také predsudky. V zahraničí je to, trošku je to, by som povedal, západný svet vie byť tolerantnejší, lebo viem, že Rómovia cestujú a mnohí cestujú do Anglicka, zamestnajú ich a pracujú. Aj to napríklad, tá skúška toho primátora mesta, ktorú spomínal pán kolega Novotný, toho Eda Vokála, ktorý vybavil pre tých Rómov prácu v Kia a nakoniec z tých 250 miest, ak sa mu to teda podarilo vybaviť, tak išlo pracovať, išli pracovať len dvaja.
No je to problém. Je to pasca chudoby. Tu sa stratili pracovné návyky. Toto je najvážnejší problém. Ani nie teda, či pracujem za minimálnu mzdu, alebo mierne nad minimálnu mzdu, alebo je to 680 eur, alebo 350 eur, ale tu sú generácie, už dve, ktoré nevideli pracovať svojich rodičov, hej, alebo starých rodičov. Ešte je generácia starých rodičov, ktorí, ktorých videli pracovať, ale už svojho otca, matku nevideli pracovať a teraz nevidí ani zmysel aj on, samotný ten mladý človek, aby pracoval.
K tej práci chcem povedať takúto vec. Veď áno, nikto nemôže páchať zlo. Keď si ma, pán kolega, prekrúcal, ja som tak nehovoril, že môže ktosi páchať zlo a teda, že či stavať načierno a spájať to s kriminálnou činnosťou. To určite nie. Ale ty máš právo na život a na dôstojný život. A teraz je otázka prežitia. Teraz ja zomriem - a idem okolo kukuričného poľa - od hladu? No si odtrhnem tú kukuricu. Odtrhnem si tú kukuricu a som teraz zlodej? Som zlodej, ktorý je nenažranec? No tak nezomriem teraz od hladu. To netreba zase stavať ako do takýchto, do takýchto vecí.
Rómovia, to je naozaj, je to špecifická skupina. To majú taký národný šport, ťa dobehnúť, ukradnúť voľačo alebo čosi také. Ale prácou trestať niekoho, s tým nemôžem súhlasiť. Nemôžem súhlasiť, okrem človeka, ktorý je potrestaný odňatím slobody. Ak si stratil slobodu, máš povinnosť pracovať aj vtedy, keď sa ti nechce. Táto spoločnosť má v takom prípade povinnosť aj donútiť takéhoto väzňa, aby pracoval a aby bol užitočný pre túto spoločnosť. Keď si vedel páchať zlo, tak teraz to odčiň aj cez zmysluplnú prácu, aby si pracoval. Ale za priestupky aby sme trestali rodičov, nemyslím si, že sa dostaví nejaký výchovný efekt. A tak, ako to bolo tu spomínané, ja som to tiež už hovoril, jednoducho starostovia obcí majú problém zamestnať tieto marginalizované skupiny na verejnoprospešných prácach na obecných službách. Nemajú pre nich prácu, tak buďme úprimní. Veď dva a pol tisíca Rómov zaktivovať v nejakej obci, však to by, teraz je jeseň, tak po jednom lístočku zo zeme by mohli to zbierať, aby tá obec bola čistá. Nemáme prácu. Akú prácu im chceme dať, keď oni veľakrát sú aktivovaní, však vidím aktivačných, česť výnimkám, ktorí, ktorí sú v tých obciach a vykonávajú tú prácu zmysluplne, ale to nie je cesta, lebo mnohí len si to tam prídu odtrpieť, teda odstoja si to alebo proste ten výkon, ktorý podajú, je veľakrát mizerný a veľakrát je mínusový. Ešte spôsobia viac škody ako úžitku, keď zničia trebárs náradie alebo ešte aj rozkradnú. Aj také veci sa dejú.
Ja by som tak v závere chcel povedať, samozrejme, zlo nemôže mať žiadnu slobodu. To som nehovoril a to odsudzujem, určite áno, ale tento návrh zákona mám ja problém ho podporiť, pretože, tak kolega to tu spomínal, aby sme tak dielčo nevytrhávali len z kontextu nejaké tie veci a navyše nútime niekoho na nútené práce. Neviem. Myslím si, že mohol by to byť aj problém, aj možno aj s Ústavou Slovenskej republiky, lebo je to občan, ktorý je slobodný, nie je väznený, nie je odsúdený a teraz my ho nútime pracovať. Ale dnes, áno, každý rodič nesie zodpovednosť za svoje dieťa. Aj ja nesiem. A sa hlásim k tomu, že nesieme a sme zodpovední za svoje deti. A keď je taký, keď je takýto prípad - a áno, stávajú sa aj také prípady, že dospelí ľudia nabádajú tie maloleté deti, aby páchali, páchali to zlo a tú priestupkovú činnosť - ak to vieme dokázať, treba brať priamo na zodpovednosť toho dospelého človeka, ktorý to robí.
Keď my budeme trestať - a som to hovoril a len to zopakujem -, ak budeme trestať takýchto ľudí prácou, zlý vzťah sa vytvára k práci, lebo práca je potom trestom, nie darom. Práca je predovšetkým darom, nie trestom. Práca nemôže byť prostriedkom na to, aby som ja niekoho trestal. Tak ako to Vilo, pekne to povedal, áno, má výchovný prostriedok, má výchovný účinok. Práca ťa formuje. A preto ja to tak len chcem ešte na záver pripomenúť, že nie je všetko to, teda tá odmena za tú prácu, výška peňazí, hej, nie je rozhodujúca, či sa mi oplatí, alebo neoplatí pracovať. Vždy sa ti oplatí pracovať, ak robíš zmysluplnú prácu a si užitočný druhým, tak si užitočný aj sebe samému.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

24.9.2013 o 17:50 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 17:50

Pavol Paška
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán poslanec. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán poslanec Kaník.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

24.9.2013 o 17:50 hod.

Mgr.

Pavol Paška

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

17:57

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tomuto malému auditóriu; ale naozaj vidno, že ten problém je tak hlboko zakorenený vo väčšinovej spoločnosti. Väčšinová spoločnosť vytvorila tento, túto sociálnu patológiu a tvári sa pritom, že je humánna a skrýva sa za tú svoju humanitu a pritom škodí. To je najsmutnejšie. Štefan, ty si si to zrejme neuvedomil a je mi to veľmi ľúto, ale ty si urazil celú etnickú skupinu, ba dokonca, obávam sa, či si sa nedopustil trestného činu hanobenia rasy a etnika. Ty si povedal, ty si povedal, že pre Rómov je taký národný šport, že vás dobehnú a niečo vám ukradnú. Prosím ťa, rýchlo sa ospravedlň. Povedz, že si to myslel ináč, pretože toto je, podľa mňa, každý slušný Róm a je ich, dovolím si povedať, väčšina v tejto spoločnosti... (Reakcia z pléna.) Nie, toto si povedal, si to nájdeš v prepise, žiaľbohu, preto ti radím, ospravedlň sa. (Reakcia z pléna.) Nemám sa za čo. (Reakcia z pléna.) Každý slušný Róm sa musí cítiť urazený. To je tak, ako keby niekto povedal o Slovákoch, že Slováci majú taký národný šport, že vás tak dobehnú a niečo vám ukradnú. No teda ako sorry. Ja by som sa veľmi urazil a my posudzujeme rómske etnikum len podľa tých, ktorí žijú v osadách, a to je menšina. Väčšina Rómov je integrovaných do spoločnosti, žijú rovnakým spôsobom ako my a o mnohých ani nevieš, ani mnohí už ani sami o sebe nevedia, že Rómovia sú. Ale tu sa, a viete čo? Najsmutnejší som z toho, že ten skrytý predsudok je práve najviac zakorenený v tých, ktorí sa tvária, ako že ich idú ochraňovať. Pretože, ako som povedal, dívajú sa na nejakú skupinu obyvateľstva ako na menejcennú, ktorá nevie napĺňať štandardy, ktoré ukladá ústava, ktoré ukladajú zákony, ktorá nevie sa sama o seba postarať, ktorá nemá tým pádom takú istú hodnotu. A to je veľmi nebezpečné, veľmi nebezpečné.
A keď som pri tebe, Štefan, tak sa dotknem aj toho, ty si mi položil takú otázku v tom predchádzajúcom vystúpení, že či ja by som si zobral do prenájmu 20-člennú rómsku rodinu, keby som mal byt. A ja ti odpovedám, áno, keby som mal taký veľký byt, kde 20-členná rodina môže bývať, a keby mi tá rodina, že by to bola slušná rodina, ktorá má príjem, aby mohla zaplatiť ten nájom a uhradiť, prečo nie? Prečo nie? Prečo zamestnávam Rómov a som s nimi veľmi spokojný? Pretože nemám žiaden predsudok. A pretože to nie je o etnickej príslušnosti, ale je to o tom danom človeku. Či je slušný, pracovitý, či má príjem, ktorý, ktorý si zarába prácou, či sa vie o seba postarať. O tom to je. Nie o tom, či je niekto Róm, či je taký ako my, čistý, umytý, normálny, to je princíp a takto zmýšľa väčšina ľudí tejto krajiny. Väčšina takto zmýšľa. Keď majú výhrady, nemajú výhrady voči etniku, ale voči správaniu sa konkrétnych ľudí. A je úplne jedno, či sa tak správa príslušník rómskeho etnika, Slovák, Maďar, Američan, hocikto. A tak sa máme aj my pozerať na všetkých a potom to bude, bude dobre.
Jozef, Jozef Nagy, kedy sa oplatí pracovať? (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Poprosím, páni poslanci...

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Kedy sa oplatí pracovať? Pracovať sa... (Ruch v sále, zmĺknutie rečníka.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci...

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
No, no, aby som mohol hovoriť ďalej.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Nech sa páči.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Odpoveď na to, kedy sa oplatí pracovať, je veľmi jednoduchá. Vtedy, keď prácou si zabezpečíš väčší príjem ako z alternatívneho zdroja. Tým alternatívnym zdrojom je sociálny príjem. V každej spoločnosti. Pokiaľ výška alternatívneho zdroja, sociálneho príjmu prevýši príjem z práce, neoplatí sa pracovať. (Potlesk.) To je logika, na to netreba vysokú školu. A tam je aj odpoveď, nie to, že, že vtedy, keď bude minimálna mzda 1 000 euro, ako mi pred malou chvíľou napísal niekto na Facebooku, že to bude riešenie, keby minimálna mzda bola 1 000 euro. Výborne. A teraz nech mi niekto povie, kto dokáže ako zamestnávateľ prežiť, keď by napríklad za jednoduchú, primitívnu prácu, ako je zametanie ulice, kopanie kanálov, platil 1 000 euro? Kto by si u neho takú službu objednal? Tá firma by neprežila ani mesiac. Ani na prvú výplatu by nezarobila. V tom je ten problém. Že to nie je od našich želaní, túžob, ale od reálnej ekonomiky závislé. A potom to bude fungovať. Takže znova opakujem, oplatí sa pracovať vtedy, keď príjem, ktorý človek získa prácou, je vyšší ako to, čo dostane do daru od štátu. A keď chceme, aby ľudia pracovali, tak musíme toto mať na pamäti.
Ja otočím ten príklad ešte ináč, aby sme tomu rozumeli. Čo by sa stalo, keby sme mali sociálne dávky vo výške 2 000 euro mesačne? Koľko ľudí by prestalo pracovať? Odpoveď je jednoduchá, všetci, ktorí zarábajú menej ako 2 000 euro mesačne. To znamená, väčšina vašich známych pravdepodobne, našich, väčšina priateľov, zrazu by tu bola 90-percentná nezamestnanosť na Slovensku. Takto by to fungovalo, alebo 70 %, to je jedno. Jednoducho každý, kto by sa ocitol svojou prácou pod hladinou príjmu alebo 90 % z tých ľudí, by prestal pracovať. Pretože by začal poberať sociálne dávky a to, čo by ho na tej práci bavilo, tak to by vykonával ako koníček. Sem-tam, alebo by išiel na dovolenku, alebo by sa venoval nejakému svojmu hobby. Jednoducho to je racionálna súvislosť, ktorú nech sa na to, nech sa to krúti z akéhokoľvek pohľadu, nikto neprekoná. Nikto neprekrúti. Človek je tvor racionálny, chová sa racionálne a musí si zabezpečiť svoje živobytie a len volí cesty, ako sa k nemu dostať. Aká, aké cesty sa mu ponúkajú, také využíva.
Posledná technická poznámka, Štefan, k tebe a vieš, neni to, neni to podľa mňa celkom to, čo by svedčilo v tvoj nejaký prospech, lebo tento zákon tu neni prvýkrát a ty si opakovane povedal, že bolo by to v rozpore s ústavou, nútená práca. A ja som ti opakovane, trpezlivo a veľmi naozaj zrozumiteľne vysvetlil, že ten zákon je postavený tak, že tak ako naša ústava hovorí, že táto práca sa bude vykonávať v rámci malých obecných prác. A naša ústava hovorí, že nútená práca je zakázaná s výnimkou a je tam vymenované s akými výnimkami. Jedna z nich je malé obecné práce. A to som ti povedal naozaj už trikrát a ty tretíkrát zopakuješ, že asi je to v rozpore s ústavou. Tak to znamená, že si naozaj, že to neni dialóg, ale z tvojej strany len proste takto vyárendované mantinelmi videnie a môže tu človek hovoriť, čo chce, koľko chce, argumentovať, ty jednoducho budeš hovoriť svoje, aj keď to nie je pravda. A to je smutné, to sa nedá nič robiť.
Vážené dámy a páni, to, čo Vilo Novotný povedal, keď porovnal tento návrh zákona s vládnym návrhom zákona, je svätá pravda, na to si treba dať pozor. Keď sa bude brať zo sociálnej dávky, to bude v rozpore s ústavou, pretože to je pre skupinu osôb a dostaneme tých ľudí do omnoho horšej a ťažšej pozície. Toto riešenie, kedy je možné odpracovať si trest, je štandardné, používané v mnohých vyspelých krajinách sveta a fungujúce.
Prosím vás o podporu tohto návrhu zákona.
Skryt prepis

24.9.2013 o 17:57 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:00

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť. (Reakcia navrhovateľa.) Toto bolo záverečné slovo. Juraj, vypnite si, vypni si, prosím ťa, faktickú. Ospravedlňujem sa, takže pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať, pokiaľ sa nájde pán Jozef Holjenčík,

Správou o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012.

Správa má parlamentnú tlač 597, spoločná správa výborov je pod tlačou 597a.
Vítam pána Jozefa Holjenčíka a prosím ho, aby sa ujal slova. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

24.9.2013 o 18:00 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:07

Jozef Holjenčík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s ustanoveniami zákona o regulácii č. 250/2001 vám predkladám správu o činnosti úradu za rok 2012.
Rok 2012 bol prvým rokom nového regulačného obdobia, ktoré bolo nastavené na dĺžku 5 rokov a to na základe skúseností z predchádzajúceho trojročného obdobia, ale i na základe požiadaviek regulovaných subjektov na určitú stabilitu a dĺžku regulačného rámca. Zároveň rok 2012 bol charakterizovaný aj pokračujúcou snahou o stabilitu vo vývoji regulovaných cien, a to predovšetkým v oblasti elektriny, plynárenstva. V oblasti vodárenstva sa prijali nové pravidlá, ktoré boli široko diskutované, tak ako aj v elektrine, aj v plyne, s ostatnými regulovanými subjektami a to isté v oblasti tepelnej energetiky. Čiže jedným slovom, rok 2012 bol stabilným a bola zreteľná snaha úradu odkrývať naďalej rôzne neoprávnené náklady a skryté rezervy v regulovaných subjektoch, ich identifikácia a, samozrejme, potom aj cez kontrolnú činnosť ich, teda ich postihovanie a, samozrejme, prevencia v oblasti prevencie i predchádzaním týmto, týmto praktikám.
Čo sa týka vývoja, keď zoberiem jednotlivé segmenty, tak v plynárenstve bol charakterizovaný rok, alebo charakteristický rok pomerne priaznivými cenami a na svetových trhoch, čo sa prejavilo, samozrejme, aj do vývoja regulovaných cien. Horšie to bolo už v oblasti sieťových služieb, to znamená, tam sa muselo dramaticky pristúpiť k obmedzovaniu niektorých výdavkov, ktoré neboli efektívne, respektíve ktoré nemali s reguláciou nič spoločné. To isté platilo pre elektroenergetiku.
V oblasti vodárenstva sa pristúpilo k novému mechanizmu alebo zatiaľ sa využíva nový mechanizmus a to taký, že sa prihliadalo aj na využiteľnosť jednotlivých zdrojov - či už vodných, alebo vodovodov, alebo kanalizačných stavieb -, keďže sme boli svedkami mnohokrát toho, že sa zakopávali potrubia do zeme a častokrát neboli adekvátne, nebolo adekvátne ich využitie, čiže úrad pristúpil k tomu, že pozorne začal sledovať aj toto využívanie.
Rok 2012 bol charakterizovaný alebo charakteristický prijatím nového zákona o energetike a o regulácii, ktorý v plnom rozsahu a v maximálne možnej miere to, čo umožňujú smernice Európskeho spoločenstva, nariadenia Európskeho spoločenstva, v maximálnom rozsahu implementoval všetky ustanovenia tohto tretieho balíčka do legislatívy Slovenskej republiky, čím vlastne bola posilnená okrem iných vecí, posilnená, boli posilnené kompetencie úradu, boli posilnené kompetencie úradu a ďalej... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás, kľud, nechajte rozprávať.

Holjenčík, Jozef, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
...hlavne v oblasti, hlavne v oblasti kontrolnej činnosti, v oblasti certifikácie, v oblasti riešenia sporov, kontrolnej činnosti a podobne. Úrad sa týchto kompetencií v plnom rozsahu zhostil už v roku 2012. Nedá mi povedať, že skutočne veľmi dôležitá je úloha regulačného úradu, ako aj regulátora vo všeobecnosti v rámci Európskej únie, boli sme toho svedkom aj v roku 2012, kedy bola zrušená regulácia pre malé podniky a - čuduj sa svete, čo sa stalo - razantne nám stúpli ceny elektriny o 10 až 20 % podľa jednotlivých dodávateľov. To je proste fakt, ktorý spôsobil, spôsobila skutočnosť, že slovenský trh ešte nie je pripravený na plnú liberalizáciu a úloha regulátora tu zostane i naďalej veľmi, veľmi dôležitá a nezastupiteľná.
To isté v oblasti teplárenstva. Môžem spomenúť, že keď sa deregulovala cena palív v oblasti teplárenstva v roku 2012, tak naraz ostali výrobcovia tepla bezbranní, bezradní, dovtedy mali nad sebou ochrannú ruku úradu, potom boli nútení si dojednávať napríklad ceny zemného plynu samostatne, proste svojou aktivitou, svojou šikovnosťou, a stalo sa to, že v drvivej väčšine prípadov nič s týmito veľkými, silnými monopolmi nevyrokovali. Tak preto sa zase muselo pristúpiť k opätovnému prehodnoteniu tohto mechanizmu a znovuzavedeniu určitých regulačných mechanizmov pre tieto segmenty. Takže ešte raz opakujem, v minulom roku, v roku 2012 bola, boli, bol priaznivý, čo sa týka vývoja cien v jednotlivých dodávateľských aktivitách i sieťových odvetviach. Čo sa týka hospodárenia úradu, tak úrad v roku 2012 hospodáril s bežnými výdavkami, ktoré boli rozpočtované na sumu 2,38 milióna eur pri celkovom priemernom prepočítanom počte zamestnancov 88 osôb. Úrad neprekročil rozpočtovú, rozpočtovú sumu a bezo zbytku, bezo zvyšku minul teda na svoju činnosť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

24.9.2013 o 18:07 hod.

Ing.

Jozef Holjenčík

 
Poslať e-mailom

18:07

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre hospodárske záležitosti poslankyňu Leu Grečkovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.
Skryt prepis

24.9.2013 o 18:07 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:13

Lea Grečková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Správy o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012, tlač 597.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. júla 2013 č. 576 pridelil správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet rokoval o návrhu 27. augusta 2013 a uznesením č. 196 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 27. augusta 2013 a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru pre financie a rozpočet odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012 schváliť.
Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012 bola schválená uznesením z 3. septembra 2013 č. 194. Týmto uznesením výbor poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som informovala o výsledku rokovania výborov, odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesla návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré znie, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 10 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach schvaľuje Správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012.
Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

24.9.2013 o 18:13 hod.

Mgr.

Lea Grečková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:15

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala tri písomné prihlášky. Za klub KDH je prihlásený pán poslanec Alojz Přidal, za klub SDKÚ - DS pán poslanec Jozef Mikuš a ďalej je do rozpravy prihlásený Ivan Štefanec z klubu SDKÚ - DS.
Dávam slovo pánovi Přidalovi, ktorý prednesie prejav za klub KDH. Nech sa páči.
Skryt prepis

24.9.2013 o 18:15 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom