23. schôdza

Pán poslanec, prepáč, ale takýto pohľad na vec nás presne doviedol do tohoto stavu. Preboha, žiadna zdravá spoločnosť nemôže sa zmieriť s tým, že keď máš veľa detí, tak sa ti neoplatí robiť a nebudeš robiť a spoločnosť ťa bude živiť. Však to je choré! Práve pre takýto prístup pribúda rodín, kde ani neplánujú robiť a len cez počet detí si zabezpečujú, zabezpečujú svoj príjem.
A vieš ako, taký ten prístup, že však ich aj tak nikto nezamestná, ako to, že nikto? Ja zamestnávam vo svojej reštaurácii a vo svojom hoteli dohromady päť Rómov z 19 zamestnancov. Ty máš hotel. Koľko máš zamestnaných Rómov? Keď príde k tebe Rómka požiadať o zamestnanie, že chce byť napríklad čašníčka, zoberieš ju? Ja mám dve čašníčky, perfektné. A mal som ešte ďalšieho čašníka, teraz robí prevádzkara v susednom podniku. Od seba začnime, lebo toto je len a len, prepáč, ale pokrytectvo. (Potlesk.) Kým sa s nimi nestretnem, tak vtedy akože budem hovoriť, aký som humánny. Ale v tomto je problém, že toto je zatváranie tých ľudí do giet, vytváranie slumov, pretože im stačí potom mať dostatok detí, aby nemuseli pracovať. Ale to je rakovina, keď takto pripustíme, tá spoločnosť na to zahynie, naozaj. Toto je veľmi škodlivý, anti, už to poviem rovno, antihumánny prístup, antihumánny.

Pán poslanec Kuffa do rozpravy.

Ďakujem, pán predseda. Vidíte, vy nás zvládnete sám. Za celý SMER stačíte na nás sám. My si vystačíme aj sami v rámci tých slovných prestrelok. Ďakujem za slovo. Prepáčte mi takýto vstup, pán predseda.
Ja už som vystúpil, je to tu už opakovane tento zákon, môj postoj poznáte, tak možnože ho snáď aj zopakujem, hej, teraz či sa oplatí, alebo neoplatí sa pracovať. Môj postoj bude možno iný a kdesi takto, ja hovorím, že pracovať sa oplatí vždy. Vždy sa oplatí pracovať. Ak ty robíš zmysluplnú prácu, vždy sa ti oplatí pracovať. Dokonca aj bez nároku na odmenu. A sú svedkovia toho, ktorí pracujú aj bez nároku na odmenu. Sú to dobrovoľníci napríklad. On pracuje a tá práca zmysluplná ho napĺňa radosťou. To je jeho odmena. To neni len stále tá finančná odmena. (Reakcia navrhovateľa.) Dostanem sa aj k tomu. Nie, nežije zo vzduchu, pretože väčšinou u nás, keď nežijú zo vzduchu tí dobrovoľníci, väčšinou dobrovoľníkmi sú to mladí ľudia, na západe sú to dôchodcovia. Ale aj u nás už je skupina dôchodcov, ktorí pracujú ako dobrovoľníci. Ale ja k tomu, k tomu aj vyzývam, dokonca na dobrovoľnícku tú službu aj človeka, ktorý je nezamestnaný, ktorý je aj nezamestnaný, aby pracoval aj cez dobrovoľnícku službu. Vždy je to lepšie, ako v tej nečinnosti zostať.
Samozrejme, otázka miezd a uživenia rodiny, je to vážny problém, lebo tak som tu počúval, že či za 350 eur sa oplatí, alebo neoplatí sa. No tí, ktorí máme veľké rodiny, ja mám veľkú rodinu, ja sa môžem porovnať s rómskou rodinou. Ty, kolega pán Kaník, nemôžeš sa porovnať, ale ja áno, ja mám sedem detí žijúcich, som otcom ôsmich detí. Teda viem, že čo to je zabezpečiť tú starostlivosť pre takú veľkú rodinu. Nie je to jednoduché a veľakrát toto, kolega mal pravdu tuná. Sú predsudky tuná, naozaj, alebo neviem, alebo ty si to spomínal, už neviem kto, ale sú predsudky. Róm, keď hľadá prácu, prichádza k zamestnávateľovi, má problém zamestnať sa. Je to problém. Pretože si Cigán, tak ťa nezamestnám, len preto. A to sú, dopredu sú také predsudky. V zahraničí je to, trošku je to, by som povedal, západný svet vie byť tolerantnejší, lebo viem, že Rómovia cestujú a mnohí cestujú do Anglicka, zamestnajú ich a pracujú. Aj to napríklad, tá skúška toho primátora mesta, ktorú spomínal pán kolega Novotný, toho Eda Vokála, ktorý vybavil pre tých Rómov prácu v Kia a nakoniec z tých 250 miest, ak sa mu to teda podarilo vybaviť, tak išlo pracovať, išli pracovať len dvaja.
No je to problém. Je to pasca chudoby. Tu sa stratili pracovné návyky. Toto je najvážnejší problém. Ani nie teda, či pracujem za minimálnu mzdu, alebo mierne nad minimálnu mzdu, alebo je to 680 eur, alebo 350 eur, ale tu sú generácie, už dve, ktoré nevideli pracovať svojich rodičov, hej, alebo starých rodičov. Ešte je generácia starých rodičov, ktorí, ktorých videli pracovať, ale už svojho otca, matku nevideli pracovať a teraz nevidí ani zmysel aj on, samotný ten mladý človek, aby pracoval.
K tej práci chcem povedať takúto vec. Veď áno, nikto nemôže páchať zlo. Keď si ma, pán kolega, prekrúcal, ja som tak nehovoril, že môže ktosi páchať zlo a teda, že či stavať načierno a spájať to s kriminálnou činnosťou. To určite nie. Ale ty máš právo na život a na dôstojný život. A teraz je otázka prežitia. Teraz ja zomriem - a idem okolo kukuričného poľa - od hladu? No si odtrhnem tú kukuricu. Odtrhnem si tú kukuricu a som teraz zlodej? Som zlodej, ktorý je nenažranec? No tak nezomriem teraz od hladu. To netreba zase stavať ako do takýchto, do takýchto vecí.
Rómovia, to je naozaj, je to špecifická skupina. To majú taký národný šport, ťa dobehnúť, ukradnúť voľačo alebo čosi také. Ale prácou trestať niekoho, s tým nemôžem súhlasiť. Nemôžem súhlasiť, okrem človeka, ktorý je potrestaný odňatím slobody. Ak si stratil slobodu, máš povinnosť pracovať aj vtedy, keď sa ti nechce. Táto spoločnosť má v takom prípade povinnosť aj donútiť takéhoto väzňa, aby pracoval a aby bol užitočný pre túto spoločnosť. Keď si vedel páchať zlo, tak teraz to odčiň aj cez zmysluplnú prácu, aby si pracoval. Ale za priestupky aby sme trestali rodičov, nemyslím si, že sa dostaví nejaký výchovný efekt. A tak, ako to bolo tu spomínané, ja som to tiež už hovoril, jednoducho starostovia obcí majú problém zamestnať tieto marginalizované skupiny na verejnoprospešných prácach na obecných službách. Nemajú pre nich prácu, tak buďme úprimní. Veď dva a pol tisíca Rómov zaktivovať v nejakej obci, však to by, teraz je jeseň, tak po jednom lístočku zo zeme by mohli to zbierať, aby tá obec bola čistá. Nemáme prácu. Akú prácu im chceme dať, keď oni veľakrát sú aktivovaní, však vidím aktivačných, česť výnimkám, ktorí, ktorí sú v tých obciach a vykonávajú tú prácu zmysluplne, ale to nie je cesta, lebo mnohí len si to tam prídu odtrpieť, teda odstoja si to alebo proste ten výkon, ktorý podajú, je veľakrát mizerný a veľakrát je mínusový. Ešte spôsobia viac škody ako úžitku, keď zničia trebárs náradie alebo ešte aj rozkradnú. Aj také veci sa dejú.
Ja by som tak v závere chcel povedať, samozrejme, zlo nemôže mať žiadnu slobodu. To som nehovoril a to odsudzujem, určite áno, ale tento návrh zákona mám ja problém ho podporiť, pretože, tak kolega to tu spomínal, aby sme tak dielčo nevytrhávali len z kontextu nejaké tie veci a navyše nútime niekoho na nútené práce. Neviem. Myslím si, že mohol by to byť aj problém, aj možno aj s Ústavou Slovenskej republiky, lebo je to občan, ktorý je slobodný, nie je väznený, nie je odsúdený a teraz my ho nútime pracovať. Ale dnes, áno, každý rodič nesie zodpovednosť za svoje dieťa. Aj ja nesiem. A sa hlásim k tomu, že nesieme a sme zodpovední za svoje deti. A keď je taký, keď je takýto prípad - a áno, stávajú sa aj také prípady, že dospelí ľudia nabádajú tie maloleté deti, aby páchali, páchali to zlo a tú priestupkovú činnosť - ak to vieme dokázať, treba brať priamo na zodpovednosť toho dospelého človeka, ktorý to robí.
Keď my budeme trestať - a som to hovoril a len to zopakujem -, ak budeme trestať takýchto ľudí prácou, zlý vzťah sa vytvára k práci, lebo práca je potom trestom, nie darom. Práca je predovšetkým darom, nie trestom. Práca nemôže byť prostriedkom na to, aby som ja niekoho trestal. Tak ako to Vilo, pekne to povedal, áno, má výchovný prostriedok, má výchovný účinok. Práca ťa formuje. A preto ja to tak len chcem ešte na záver pripomenúť, že nie je všetko to, teda tá odmena za tú prácu, výška peňazí, hej, nie je rozhodujúca, či sa mi oplatí, alebo neoplatí pracovať. Vždy sa ti oplatí pracovať, ak robíš zmysluplnú prácu a si užitočný druhým, tak si užitočný aj sebe samému.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán poslanec Kaník.

Tomuto malému auditóriu; ale naozaj vidno, že ten problém je tak hlboko zakorenený vo väčšinovej spoločnosti. Väčšinová spoločnosť vytvorila tento, túto sociálnu patológiu a tvári sa pritom, že je humánna a skrýva sa za tú svoju humanitu a pritom škodí. To je najsmutnejšie. Štefan, ty si si to zrejme neuvedomil a je mi to veľmi ľúto, ale ty si urazil celú etnickú skupinu, ba dokonca, obávam sa, či si sa nedopustil trestného činu hanobenia rasy a etnika. Ty si povedal, ty si povedal, že pre Rómov je taký národný šport, že vás dobehnú a niečo vám ukradnú. Prosím ťa, rýchlo sa ospravedlň. Povedz, že si to myslel ináč, pretože toto je, podľa mňa, každý slušný Róm a je ich, dovolím si povedať, väčšina v tejto spoločnosti... (Reakcia z pléna.) Nie, toto si povedal, si to nájdeš v prepise, žiaľbohu, preto ti radím, ospravedlň sa. (Reakcia z pléna.) Nemám sa za čo. (Reakcia z pléna.) Každý slušný Róm sa musí cítiť urazený. To je tak, ako keby niekto povedal o Slovákoch, že Slováci majú taký národný šport, že vás tak dobehnú a niečo vám ukradnú. No teda ako sorry. Ja by som sa veľmi urazil a my posudzujeme rómske etnikum len podľa tých, ktorí žijú v osadách, a to je menšina. Väčšina Rómov je integrovaných do spoločnosti, žijú rovnakým spôsobom ako my a o mnohých ani nevieš, ani mnohí už ani sami o sebe nevedia, že Rómovia sú. Ale tu sa, a viete čo? Najsmutnejší som z toho, že ten skrytý predsudok je práve najviac zakorenený v tých, ktorí sa tvária, ako že ich idú ochraňovať. Pretože, ako som povedal, dívajú sa na nejakú skupinu obyvateľstva ako na menejcennú, ktorá nevie napĺňať štandardy, ktoré ukladá ústava, ktoré ukladajú zákony, ktorá nevie sa sama o seba postarať, ktorá nemá tým pádom takú istú hodnotu. A to je veľmi nebezpečné, veľmi nebezpečné.
A keď som pri tebe, Štefan, tak sa dotknem aj toho, ty si mi položil takú otázku v tom predchádzajúcom vystúpení, že či ja by som si zobral do prenájmu 20-člennú rómsku rodinu, keby som mal byt. A ja ti odpovedám, áno, keby som mal taký veľký byt, kde 20-členná rodina môže bývať, a keby mi tá rodina, že by to bola slušná rodina, ktorá má príjem, aby mohla zaplatiť ten nájom a uhradiť, prečo nie? Prečo nie? Prečo zamestnávam Rómov a som s nimi veľmi spokojný? Pretože nemám žiaden predsudok. A pretože to nie je o etnickej príslušnosti, ale je to o tom danom človeku. Či je slušný, pracovitý, či má príjem, ktorý, ktorý si zarába prácou, či sa vie o seba postarať. O tom to je. Nie o tom, či je niekto Róm, či je taký ako my, čistý, umytý, normálny, to je princíp a takto zmýšľa väčšina ľudí tejto krajiny. Väčšina takto zmýšľa. Keď majú výhrady, nemajú výhrady voči etniku, ale voči správaniu sa konkrétnych ľudí. A je úplne jedno, či sa tak správa príslušník rómskeho etnika, Slovák, Maďar, Američan, hocikto. A tak sa máme aj my pozerať na všetkých a potom to bude, bude dobre.
Jozef, Jozef Nagy, kedy sa oplatí pracovať? (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Poprosím, páni poslanci...

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Kedy sa oplatí pracovať? Pracovať sa... (Ruch v sále, zmĺknutie rečníka.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci...

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
No, no, aby som mohol hovoriť ďalej.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Nech sa páči.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Odpoveď na to, kedy sa oplatí pracovať, je veľmi jednoduchá. Vtedy, keď prácou si zabezpečíš väčší príjem ako z alternatívneho zdroja. Tým alternatívnym zdrojom je sociálny príjem. V každej spoločnosti. Pokiaľ výška alternatívneho zdroja, sociálneho príjmu prevýši príjem z práce, neoplatí sa pracovať. (Potlesk.) To je logika, na to netreba vysokú školu. A tam je aj odpoveď, nie to, že, že vtedy, keď bude minimálna mzda 1 000 euro, ako mi pred malou chvíľou napísal niekto na Facebooku, že to bude riešenie, keby minimálna mzda bola 1 000 euro. Výborne. A teraz nech mi niekto povie, kto dokáže ako zamestnávateľ prežiť, keď by napríklad za jednoduchú, primitívnu prácu, ako je zametanie ulice, kopanie kanálov, platil 1 000 euro? Kto by si u neho takú službu objednal? Tá firma by neprežila ani mesiac. Ani na prvú výplatu by nezarobila. V tom je ten problém. Že to nie je od našich želaní, túžob, ale od reálnej ekonomiky závislé. A potom to bude fungovať. Takže znova opakujem, oplatí sa pracovať vtedy, keď príjem, ktorý človek získa prácou, je vyšší ako to, čo dostane do daru od štátu. A keď chceme, aby ľudia pracovali, tak musíme toto mať na pamäti.
Ja otočím ten príklad ešte ináč, aby sme tomu rozumeli. Čo by sa stalo, keby sme mali sociálne dávky vo výške 2 000 euro mesačne? Koľko ľudí by prestalo pracovať? Odpoveď je jednoduchá, všetci, ktorí zarábajú menej ako 2 000 euro mesačne. To znamená, väčšina vašich známych pravdepodobne, našich, väčšina priateľov, zrazu by tu bola 90-percentná nezamestnanosť na Slovensku. Takto by to fungovalo, alebo 70 %, to je jedno. Jednoducho každý, kto by sa ocitol svojou prácou pod hladinou príjmu alebo 90 % z tých ľudí, by prestal pracovať. Pretože by začal poberať sociálne dávky a to, čo by ho na tej práci bavilo, tak to by vykonával ako koníček. Sem-tam, alebo by išiel na dovolenku, alebo by sa venoval nejakému svojmu hobby. Jednoducho to je racionálna súvislosť, ktorú nech sa na to, nech sa to krúti z akéhokoľvek pohľadu, nikto neprekoná. Nikto neprekrúti. Človek je tvor racionálny, chová sa racionálne a musí si zabezpečiť svoje živobytie a len volí cesty, ako sa k nemu dostať. Aká, aké cesty sa mu ponúkajú, také využíva.
Posledná technická poznámka, Štefan, k tebe a vieš, neni to, neni to podľa mňa celkom to, čo by svedčilo v tvoj nejaký prospech, lebo tento zákon tu neni prvýkrát a ty si opakovane povedal, že bolo by to v rozpore s ústavou, nútená práca. A ja som ti opakovane, trpezlivo a veľmi naozaj zrozumiteľne vysvetlil, že ten zákon je postavený tak, že tak ako naša ústava hovorí, že táto práca sa bude vykonávať v rámci malých obecných prác. A naša ústava hovorí, že nútená práca je zakázaná s výnimkou a je tam vymenované s akými výnimkami. Jedna z nich je malé obecné práce. A to som ti povedal naozaj už trikrát a ty tretíkrát zopakuješ, že asi je to v rozpore s ústavou. Tak to znamená, že si naozaj, že to neni dialóg, ale z tvojej strany len proste takto vyárendované mantinelmi videnie a môže tu človek hovoriť, čo chce, koľko chce, argumentovať, ty jednoducho budeš hovoriť svoje, aj keď to nie je pravda. A to je smutné, to sa nedá nič robiť.
Vážené dámy a páni, to, čo Vilo Novotný povedal, keď porovnal tento návrh zákona s vládnym návrhom zákona, je svätá pravda, na to si treba dať pozor. Keď sa bude brať zo sociálnej dávky, to bude v rozpore s ústavou, pretože to je pre skupinu osôb a dostaneme tých ľudí do omnoho horšej a ťažšej pozície. Toto riešenie, kedy je možné odpracovať si trest, je štandardné, používané v mnohých vyspelých krajinách sveta a fungujúce.
Prosím vás o podporu tohto návrhu zákona.