23. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec Matovič, máte slovo. Jáj, pán poslanec, prepáčte, o slovo sa prihlásila pani podpredsedníčka Jurinová, ktorej odovzdávam teraz slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Na začiatku som bola skutočne v rozpakoch ráno, keď som prišla a vypočula som si z úst pani podpredsedníčky, že po včerajších rokovaniach, ktoré prebehli, sa strana SMER - SD rozhodla zvrátiť možno čiastočnú dohodu, ktorá bola urobená.
Na druhej strane padlo mi to celkom milo, pretože prestali otázniky nad tým, či bude, či nebude parlamentná stráž. Podporujem to, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská na začiatku v úvode tohto dňa, a to, že mohol tento návrh byť skutočne stiahnutý, a pokiaľ prejavuje strana SMER - SD vôľu rokovať o tomto alebo pripraviť väčšiu zmenu rokováku v týchto priestoroch, tak toto je naozaj dostatočný dôvod na to, aby sa odložilo rokovanie o celom, o celej novele takto pripravenej.
Určite musím povedať, že nie som však spokojná s tým, ako funguje Národná rada. Nedá sa možno ani ukazovať prstom, že či ide o tú alebo hentú stranu, aj keď je pravda, že predseda Národnej rady, ten, ktorý má byť jeden, ktorý je jedným z nás, vyslovene poukazuje prstom na konkrétnych ľudí dokonca. Jednoznačne celý orgán zlyháva v tom, aby sme slušne plnili úlohy, za ktoré nás občania platia. Diskusia o tom, ako tento stav napraviť, je viac než opodstatnená. Nemala by byť táto diskusia vedená však z pozície sily väčšiny, ktorá rieši problém, ktorý ju práve najviac trápi, ale v rovine dobrého fungovania tejto inštitúcie. Pravidlá, na ktorých funguje náš parlament, by nemali byť záležitosťou jedného obdobia, ale mali by dať základ na fungovanie na niekoľko volebných období. Toto tu už odznelo z viacerých úst. Spomínam si totiž na vyhrážky, ktoré sme si užili na grémiu.
Sú dve veci, ktoré vnímam kriticky. Najskôr individuálne správanie poslancov, ale určite aj správanie parlamentnej väčšiny voči menšine. A ku koncu sa pozriem na to ako na tieto problémy chcel reagovať SMER.
Určite sa mi nepáči, ako sa správajú niektorí poslanci. Mám z toho zmiešané pocity a nie je to dobré. Je to nedôstojné, aby sme namiesto konštruktívnej diskusie o problémoch a riešeniach mali to, čo vidíme posledné týždne. Prirodzene, však v parlamentnej diskusii o vážnych témach, môžu vzplanúť vášne, ale nikdy by to nemalo klesnúť na úroveň osobných urážok či nebodaj osobných útokov. Bitka v parlamente bola len, žiaľ, prirodzeným vyvrcholením toho, čo niektorí poslanci prinášajú do diskusie, a to priveľa osobných útokov.
Ono je pravda, že do rokovacieho poriadku môžeme napísať aj sto pravidiel, ale ak medzi nami nebude panovať elementárna slušnosť, nepomôže tomu ani tých sto pravidiel. Prepáčte, ale aký vzor týmto dávame verejnej diskusii v tejto krajine? Keď si môžu poslanci nadávať v parlamente, prečo by to nemohli robiť ľudia v televízii alebo susedia u nás doma? Sme inštitúcia, ktorá má byť vzorom diskusií. Sme platení na to, aby sme hľadali riešenia, a nie najbolestivejšie urážky. V tomto zlyhávame a dávame verejnosti dosť zlý vzor. Rovnako dôležitý je v tejto rovine aj vzťah parlamentnej väčšiny a menšiny. Mnoho z toho, ako funguje tento parlament, vyplýva z toho, ako pristupujú tí, čo držia moc, k tým, ktorí sú práve v opozícii, a tento vzťah by mal byť založený na vzájomnom uznaní a rešpekte a vedomí toho, že opozícia v krajine nie je nepriateľ, ale legitímny reprezentant občanov, v mene ktorých dohliada na výkon moci. Opoziční poslanci sa tu však väčšinu času naozaj cítia ako nepriatelia štátu alebo v lepšom prípade príťaž.
Pozrime sa na to, ako pristupujete k našim právam. Teraz tu vznikla diskusia o tom, či poslanecký prieskum vedený alebo podporený iba poslancami áno alebo nie? Obhajovali sa tu zo strany, vládnej strany SMER - SD, že koľko prieskumov ste podporili? Tuná máme konkrétny príklad, pani poslankyňa Mezenská, ktorá žiadala o poslanecký prieskum v hospodárskom výbore, koľkokrát jej bol zamietnutý? A nakoniec to bol dôvod, pre ktorý sa rozhodla opozícia odvolávať premiéra.
Odpovede na naše interpelácie sú veľmi často prázdne a nič s tým nespravíme, pretože väčšina určite nepustí. Ak zvoláme výbor na citlivú tému, pozveme ministra či rovno premiéra, odignoruje nás a nevadí, pretože väčšina nepustí. Keď chceme zistiť, čo sa naozaj deje vo vojenskom spravodajstve, aktivitu kontrolného výboru zastavíte, pretože väčšina nepustí. A čo je už naozaj najúsmevnejšie, už najúsmevnejšia časť zo života parlamentu, keď príde na hodiny otázok pán premiér, koordinovane ich nasúkate 30 tak, aby sa ho nebodaj nikto nespýtal niečo kritické. Ešte aj toto právo ste si uzurpovali v mene politického marketingu, a to, samozrejme, už to, o čom sa tu rozprávalo, že premiér si vyslovene zažiada 15 minút na jednu otázku, aby nebodaj nedošlo k ďalšej otázke, tak to už úplne je bez zmyslu.
Slovenská demokracia je a má byť parlamentnou demokraciou. Tento orgán tvorí vládu a zákony tejto krajiny. Ministrom sme dali zodpovednosť my a občanom sa zodpovedajú skrz naše mandáty. Uvedomte si, že toto nie je len o vzťahu väčšiny a menšiny, ale vzťahu parlamentu voči výkonnej moci. O čom však svedčí to, keď ministri môžu Národnou radou úplne pohŕdať? Keď minister vnútra je ochotný povedať, že byť prítomný na interpeláciách, znamená byť niekde v priestore naokolo, niekde s pohárom v ruke koly sledovať od stola, čo sa tuná rozpráva? Rafinovanejším prejavom neúcty exekutívy voči samotnému parlamentu ako celku je to, že tu máme zároveň aj veľa neopodstatnenej legislatívy prichádzajúcej cez zrýchlené konania. Prípadne sú tu zákony absolútne prerábané v druhom čítaní prostredníctvom niekoľkostostranových pozmeňovacích návrhov. Ako máme potom kontrolovať legislatívu, keď nám nedoprajete vy ako výkonná moc ani primeraný čas na ich naštudovanie?
Si myslím, že toto sú skutočné problémy slovenského parlamentu, a som rada ináč, že ste nestratili zmysel pre súdnosť tým, že ste si tu nenaordinovali parlamentnú stráž. Dúfam, že to není len čiastočné zastavenie, ale že už nad týmto nebudete uvažovať, že ste si nevykuchali interpelácie tak, aby tu už naozaj nikto nemusel sedieť. To už potom by sme si povedali, že nám môžte rovno zakázať predkladať zákony. Myslíte si, že sa zmení hocičo z problémov, ktoré som spomínala vyššie? Ak má byť tento parlament miestom, na ktorý môžu byť občania hrdí, nevyriešime to len zmenou zákona, ale zmenou nášho prístupu. K tomu, ako komunikujeme, k tomu nakoľko dovolíme krátkodobým politickým cieľom hrať prím pred verejným záujmom a zmyslom tejto inštitúcie. Prvým krokom týmto smerom by bolo to, keby napr. pán predseda Národnej rady používal rovnako prísny meter na vládnych poslancov a ministrov, ako používa aj na poslancov opozície.
Náš klub bude predkladať sériu pozmeňovacích návrhov. Bude to len možno gesto, ale nemôžete povedať, že je to niečo nové a že otvárame alebo politikárčime v tejto chvíli, pretože väčšinu týchto návrhov sme už predkladali, minimálne sme o nich hovorili. Keďže ste odmietli stiahnuť rokovací poriadok, myslím si, že má miesto práve teraz v druhom čítaní, vyjsť s týmito pozmeňovákmi a uvažovať nad ich prijatím. Možnože budú základom zmien, ktoré budete časom pripravovať. Zároveň vás potom poprosím o prijatie týchto pozmeňovacích návrhov. Ďakujem.

Na vystúpenie pani podpredsedníčky s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

Vážená pani podpredsedníčka, s mnohými vecami sa dá súhlasiť, pretože všetci tu o tom hovoríme, že je nedôstojné, ak jednotlivci v tomto parlamente nectia ani základné princípy slušnosti a etiky a vystavujú parlamentu naozaj zlé vysvedčenie vo verejnosti. Určite nepatríme do tej kategórie a tých, ktorých sa to týka, nebudem teraz komentovať, pretože naozaj to nie je dôstojné, ale nemôžem súhlasiť s tou časťou vášho vystúpenia, kde ste hovorili o tom, že vládny SMER si nasúka, doslovne ste to takto povedali, koordinovane otázky pre premiéra a tým vyfaulujeme opozíciu.
Vážená pani podpredsedníčka, ste podpredsedníčkou tohto parlamentu, mali by ste poznať rokovací poriadok dostatočne na to, že všetci, tak koalícia, aj opozícia, všetci poslanci majú rovnaké právo položiť otázku premiérovi alebo hociktorému ministrovi vlády, z ktorých sa potom žrebuje poradie, pani podpredsedníčka, žrebuje poradie. A to, že vy takýmto spôsobom to tu pred verejnosťou poviete, je z vašej pozície, tiež nie veľmi, by som povedal, pripojenia sa k tej kultúre parlamentu, lebo zavádzate a klamete. Vy už aj spochybňujete týmto nejaké žrebovanie? Tak ak máme aj my otázky na premiéra, na ministrov, tak predsa máme právo ich položiť, a nie, že vy to okomentujete, že tu nasúkame koordinovane otázky a že potom vy nemáte možnosť sa vyjadriť, ale nepoviete tú celú pravdu, že sa žrebujú a podľa toho sa potom aj pristupuje aj k otázkam. Tak buďte korektná, pani podpredsedníčka, a skúste to vo svojej reakcii vysvetliť tak, aby ste naozaj nezavádzali aj vy. Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja súhlasím s tým, čo uviedla vo svojom prejave pani podpredsedníčka, ale musím povedať, že pri všetkej úcte k vystupujúcim v rozprave, mne sa zdá tento návrh aj celá rozprava k nemu úplne absurdná, lebo mne príde absurdné, že klub, kde 95 % poslancov berie peniaze za nič, pretože od toho, ako ste zložili sľub, ste neprehovorili ani raz, ja polovicu z vás ani nepoznám. Ako normálne úprimne to musím takto povedať, že vy nás tu idete poučovať o tom, ako my sa máme správať, či klub má fungovať alebo nemá fungovať, veď sa pozrite na opozíciu, čo naproti, oproti vám my robíme? Však permanentne predkladáme fakt dobré návrhy zákonov, zmetiete ich zo stola. Podľa mňa to je úplne arogantné, úplne nekultúrne a príde mi absurdné, že vy nás tu budete poučovať o nejakej kultúrnosti na tejto pôde. Veď vy ste absolútne nekultúrni, len zato, že vás je veľa, tak nás tu valcujete, ale správate sa úplne absurdne nekultúrne a za vrchol považujem to, že do tejto sály prinesiete takýto návrh zákona. (Potlesk.)

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

Ja sa opäť skúsim vrátiť, vzhľadom na to, že znovu bol porušený rokovací poriadok predchádzajúcou rečníčkou (potlesk), ja sa znovu začnem teda baviť o tom, aby som dodržal rokovací poriadok a nezneužíval ho tak ako predchádzajúca rečníčka, čiže budem sa znovu baviť len o tom, čo, na čo mám podľa rokovacieho poriadku reagovať.
Pani podpredsedníčka parlamentu, vy ste absolútne vystúpili čierno-bielo. Opozícia je tá, opozícia je tá zlá, na druhej strane koalícia je tá dobrá. Alebo opačne. Proste je to, je to absolútne vaše vystúpenie čierno-biele, skúste trošku sa pozrieť aj do vlastných radov, či je všetko v poriadku. Skúste, ja by som tú vašu kritiku naozaj bral, ak by ste povedali čo len jedno jediné slovo o súčasnej opozícii, že nie všetko je s kostolným riadom v poriadku. Ja sa môžem takisto postaviť na to miesto, kde ste stáli vy a demagogicky povedať všetko to, čo ste povedali vy, len úplne opačne. Povedzte mi, aký to má význam?
Ja sa skutočne pripájam ku kolegovi Blanárovi, nebolo to od vás korektné a nebolo to od vás korektné dvakrát ako od podpredsedníčky Národnej rady. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

S reakciou pani podpredsedníčka. Nech sa páči.

Akože to, čo si už dovoľujete, aj pán Blanár, aj pán Jarjabek, to je trošku primoc! Ako podpredsedníčka Národnej rady môžem vystúpiť naozaj kedykoľvek, či sa vám to páči, či nie.
O znalosti rokovacieho poriadku si môžeme rozprávať, pán Blanár aj pán Jarjabek, teda prepáčte, toto si naozaj nedovoľujte, to je príliš!
A čo sa týka, čo sa týka, čo sa týka, čo sa... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)