23. schôdza

Štefan, za predpokladu, že niekto kľudne vlastní aj celý barák a prenajíma ho, ak sa oň stará a plní si všetky povinnosti majiteľa, tak to spravodlivé je. Neexistuje žiadny princíp spravodlivosti, ktorý by nám hovoril, že jeden človek môže vlastniť jeden byt, alebo každý musí ten byt, v ktorom býva, vlastniť. My sme v tom dokonca neštandardná krajina. Na Západe je oveľa viac ľudí, ktorí bývajú v prenájme, s tým sa aj viaže oveľa vyššia mobilita ľudí, čo sa týka dochádzania za prácou, lebo sú schopní si hľadať miesta tam, kde práca je, a nezotrvávajú nutne v tom regióne, v ktorom sa narodili a v ktorom musia žiť celý život. To znamená, nemá význam nepodporovať prenajímanie bytov. Práveže podporujme ľudí, ktorí sa k nim správajú zodpovedne, ktorí sa starajú o tie byty, prenajímajú ich za férové ceny, pretože títo ľudia nám môžu pomôcť napríklad aj s nezamestnanosťou, lebo ľudia budú mať kam ísť a prenajať si tam bývanie, ak tam bude práca.
A čo sa týka ale misionárov, tak tam s tebou na druhej strane súhlasím. Podľa mňa by bolo veľmi dobré, keby mnohí misionári, ktorí sú dneska v Afrike, v Latinskej Amerike, v Ázii, by prišli a naozaj sa venovali misii v tých rómskych osadách, lebo by tam nenarobili toľko škody, ako robia v týchto krajinách tretieho sveta.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som v podstate chcel sa dotknúť tej istej témy, čo kolega Poliačik. Pán kolega Kuffa, vlastniť akýkoľvek počet bytov a prenajímať ich nie je ani spravodlivé, ani nespravodlivé, to je úplne normálne. Je úplne normálne všade na svete, že niektorí ľudia, ak sa to vyplatí ekonomicky, stavajú nájomné domy, domy plné bytov a v tých domoch žijú ľudia a, chvalabohu, a prenajímajú ich. Keď súkromník vlastní viacero bytov alebo bytový dom, je to rovnako málo spravodlivé alebo nespravodlivé, alebo mravné alebo nemravné, ako keď to vlastní obec alebo štát. Rovnako nie je nespravodlivé ani spravodlivé vlastniť, ja neviem, tisíc aut a mať požičovňu áut a požičiavať ich, prenajímať ich. Podľa mňa si treba rozmyslieť, kým človek vysloví niečo v súvislosti s takými mravnými imperatívmi, ako je spravodlivosť a nespravodlivosť, až potom rozprávať.

Ďakujem. No aby zasa nevznikli absolútne nesprávne interpretácie. V prvom rade tento zákon vôbec nerieši existujúce akékoľvek nehnuteľnosti postavené na cudzích pozemkoch, ale len novovznikajúce, po účinnosti zákona. Raz a navždy si to už akože uvedomte všetci, ktorí sa k týmto, ja neviem, či z nevedomosti, alebo nejakého iného, stále k tomu vraciate.
Druhá poznámka, kým sa nezastaví budovanie nových čiernych stavieb, nikdy sa nezlegalizujú a nedajú do poriadku tie, ktoré už vznikli. Pretože to je proste, ako keby ste liali vodu do prúteného košíka, nikdy v ňom voda nebude, aj keď ju tam budete liať, koľko chcete. Proste nemá konca také riešenie, musíte najprv zastaviť niečo a potom riešiť to ostatné.
Mišo Bagačka, Hnúšťan, veď ty veľmi dobre vieš, aký to je problém. Tak to nie je o tom, že čo ste to už dávno neurobili, to sú len také floskuly politické. Sme to riešili mnohokrát, v prvom čítaní už bol tento návrh zákona. Skús sa radšej spýtať Hnúšťanov, že či by to nepomohlo, a podľa toho sa pozerajme na vec.

Ďakujem pekne. Ja nadviažem na predrečníkov vo faktických, pána Šebeja a Kaníka. Pán kolega Kuffa, no ozaj niekedy je menej ako viac. Porozprával si svoje skúsenosti a obraz, ako žijú niektoré skupiny obyvateľstva, a konkrétne si hovoril o Rómoch. Ale táto novela, o ktorej rokujeme, vôbec nič nerieši o hodnotení alebo o riešení stávajúceho stavu, tak ako predkladateľ povedal, a vôbec už nerieši stav z minulosti. Rieši konanie kompetentných orgánov do budúcna a nielen pri skupinách obyvateľstva, o ktorých si hovoril, ale o každej čiernej stavbe. A obce, ktoré majú problém s tým, že sú z nejakého dôvodu lukratívne a pozemky sú lukratívne, by vedeli o tom hovoriť a majú s tým problém.
A ešte jedna poznámka. No čierne stavby zlikvidovať nie je ľahké, vždy to musí niekto zaplatiť. Ja som povedal, že táto novela nehovorí ani o búraní, ani o minulosti alebo stávajúcom stave a možno podľa dostupných informácií tieto veci bude riešiť vládny návrh zákona, ktorý, ktorý možno v krátkej dobe, o ktorom budeme v krátkej dobe rokovať. Táto novela, o ktorej dnes rokujeme, je svojím spôsobom viac preventívna, pretože rieši preventívne v hlavách ľudí, akým spôsobom sa majú postaviť k tomu, či budem stavať pozemok, teda stavbu na, na cudzom pozemku, alebo nie. A možno aj výchovne, lebo správne si povedal, že mnoho ľudí ani nevie, že stavia nejakú stavbu na cudzom pozemku. No lebo jednoducho zákon je taký, že to nemusí vedieť.

Tí kolegovia, ktorí hovorili o tých bytoch, zle počúvali. To nebola podstata, ktorú som chcel ako odkázať. Môžeš vlastniť aj viac, aj to. Ja som len chcel poukázať na tie kontrasty a tým kolegom hovorím: Ak máš viac bytov, prenajmeš to rómskej rodine, ktorá je 10-, 20-členná, prenajmeš to? Ja sa pýtam, prenajmeš to a to budú aj neplatiči zároveň a budeš mať len problémy s nimi? Hej. To si dovolím povedať dopredu. Prenajmeš to? Pokrytecky sa správame. Úplne pokrytecky. Nemyslite si, že keby sme prijali dnes tento zákon, že zajtra Rómovia nebudú stavať načierno tam. Budú stavať. A treba vymedziť tie lokality, ktoré sú tie rómske osady a ešte dať aj tam ten priestor, aby mali kde stavať si tie príbytky.
Ani ty, pán kolega Kaník, ty si nezoberieš rómsku rodinu, dovolím si povedať do svojho domu, do svojho bytu, aby si im to prenajal alebo možno aj predal alebo podobne. Vzďaľujeme sa od týchto ľudí a vyzerá to tak, ako by sme chudobným ľuďom závideli ešte ich chudobu a tie ťažké podmienky, ktoré majú, tak ešte im máme sťažovať a pokrytecky sa takto správať, lebo sme prijali zákon. A ešte aj štátnych úradníkov tlačiť do toho, plňte v zmysle zákona povinnosť a búrajte tieto príbytky. Neviem si to predstaviť, čo by len jeden takýto dom, jednoduchý príbytok padol. Neviem si to predstaviť. Kým rómske osady - a to veľmi úzko súvisí práve s rómskymi osadami, lebo čiernych stavebníkov, dovolím si povedať, myslím si, nerobil som štatistiku, ale tak mi to tak vychádza, lebo to denne vznikajú, by som povedal, alebo aspoň týždenne, mesačne takéto nové stavby, sám som toho svedkom. Vidím to, že ako tí Rómovia žijú, ale nič lepšie sme im nevytvorili, nevytvorili sme im lepšie podmienky. Ak im vytvoríme tie podmienky a budú mať dôstojné bývanie, prosím, môžme sa o týchto veciach baviť. Ešte raz, no už nestihnem povedať.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí diskutovali, či už s faktickými poznámkami, vystúpením v rozprave. Myslím, že zaujímavá diskusia bola o tejto poslaneckej novele stavebného zákona, bola zaujímavá hlavne preto, lebo je to pálčivý problém. Dámy a páni, to, že o tom diskutujeme, a to, že máme všetci svoje skúsenosti, že reaguje možno ináč kolega Bagačka a kolega Daniš ako kolega Simon a úplne ináč kolega Kuffa a mohol by som pokračovať ďalej, to nie je zlé, to je, naopak, dobré a chcel by som to podčiarknuť.
Druhá moja poznámka je k tomu, že ak niekto nechce hlasovať za tento poslanecký návrh zákona len preto, že sa teší na nejaké komplexné systémové riešenie, ktoré vláda chystá, tak z toho, čo som mal vidieť, pán poslanec Daniš o tom hovoril, nie je tu, žiaľ, ale tak mu to odkazujem, čo som mal vidieť, tento problém vôbec vládny návrh zákona nerieši. Preto budú potrebné znovu pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní, aby sme problém, tento pálčivý problém čiernych stavieb riešili. Nie spôsobom, že to zvalíme na plecia majiteľa, lebo aj tomu ujovi v Sačurove môžte povedať, že ujo, je to vaša záhrada, veď to zbúrajte! Ujo chodí na dvoch francúzskych barliach; však už nevtipkujte; a bojí sa pomaly bývať vo svojom vlastnom dome. To, čo navrhujeme týmto poslaneckým návrhom zákona, je len transparentné správne konanie. Môže sa vám niečo na ňom nepáčiť. Povedzte, kde treba posunúť lehotu, čo treba urobiť ináč. Či tam ešte treba nejakú ohlasovaciu povinnosť, upozornenie toho čierneho stavebníka, ja neviem, veď povedzte, v druhom čítaní je na to priestor, ale to, čo navrhujeme s kolegom Kaníkom, je transparentné správne konanie vo veci čiernej stavby.
Ďalšie poznámky. Števo Kuffa, vystúpil si tradične, ako ty zvykneš, altruisticky, s veľkou empatiou voči chudobným ľuďom, voči rómskym osadám - a to si na tebe vždy vážim. Chcem ale povedať, že niektoré veci budem musieť poopraviť. Najprv chcem povedať veľmi jasne a veľmi nahlas, že tento zákon nie je o búraní rómskych osád. Ešte raz. Tento zákon nie je o búraní rómskych osád. Žiadne čierne, čierna stavba, žiadne nezákonné obydlie, žiadna chatrč - nazvite si to, ako chcete - v rómskej osade po schválení tohto návrhu zákona nebude zbúraná. Toho sa to nedotýka. Raz a navždy, jasne a dôrazne to opakujem. Žiadne rómske osady ani Kaník, ani Frešo, ani Novotný búrať nechcú.
Tento návrh zákona je o tom, aby v prípade, ak niekto začne po schválení a platnosti a účinnosti tohto zákona stavať čiernu stavbu - a tu sa nehovorí ani o Rómoch, ani o Maďaroch, ani o Slovákoch, ani o Poliakoch, ani o Rusínoch - ktokoľvek začne stavať čiernu stavbu, tak vlastník, na pozemku ktorého stavia, sa môže obrátiť na stavebný úrad a ten má lehoty, aby konal. O tom je tento návrh zákona, o ničom inom. Čiže tento návrh zákona (potlesk), ďakujem pekne, má zabrániť vzniku nových čiernych stavieb. Má zabrániť vzniku nových čiernych stavieb. A pokračujem znovu k Števovi Kuffovi, ktorý tu vniesol trošku iný rozmer; prepáč, že ťa budem menovať častejšie; si povedal, že radšej pomôžme tieto čierne stavby zlegalizovať. Okej, ale nedával si pozor pre zmenu, keď som hovoril ja. Som hovoril o tom, že starostka v Kecerovciach sa opakovane snažila zlegalizovať čierne stavby na obecných pozemkoch. Nebol o to záujem. Prečo by bol, keď nie je tlak? Prečo by to mali legalizovať, prečo by sa mali starať nejaký, o nejaké kolky a pozemky, o nejaké žiadosti a lehoty? Prečo? Oni prídu a povedia, zaveďte nám elektrinu a plyn, a starostka povie, nemôžme zaviesť do čiernej stavby. No tak zlá je vláda, zlá je starostka a zlí sú všetci. Prečo by sa oni starali o stavebné povolenie. Ale tento návrh zákona bude aj o tom, keď sa nájde človek, ktorý vo svojej záhrade poskytne priestor pre čierne stavby, keď sa nájde takýto človek, ktorý poskytne a rád im daruje svoj pozemok - nech sa páči, možno sa nájde takýto dobrodinec -, v tej chvíli budú mať možnosť túto čiernu stavbu zlegalizovať dodatočne, tak ako si to popísal ty v tejto chvíli. Ale ja hovorím o tom, že niekto tu porušuje majetkové práva občanov, na vlastníctve alebo na majetku ktorých sa budujú čierne stavby, a oni sa nedokážu brániť. O tom je tento návrh zákona.
Ďalšia moja poznámka. Vieš Števo, keby sme, Števo Kuffa, pán poslanec Kuffa, keby sme sa držali tvojej logiky, tak by sme museli povedať, že zákon platí v tejto krajine pre všetkých, ale sú výnimky, lebo o tom si ty presne hovoril. Ty si hovoril o tom, že dobre, keď si Novotný postaví čiernu stavbu na pozemku Ľuda Kaníka, tak dobre, zbúrajme ju, nemá ju čo stavať, chrapúň jeden, bude aj v Novom čase, predpokladám, aj v Plus jedničke. Ale keď si náhodou chudobná rómska rodina postaví čiernu stavbu, tak to by sme nemali takto postupovať, že kde tí ľudia majú ísť. No veď povedzte, pre nich zákon neplatí, oni nie sú občania Slovenskej republiky? Števo, to je falošné. Pán poslanec Kuffa, falošné to je, ty si advocatus diaboli. (Potlesk.) To je falošné, toto je cesta do pekla. Cesta do pekla bude, keď zákon neplatí pre všetkých, pre týchto platí, pre týchto, tí občas môžu porušiť, pre týchto, nemusia. O chvíľu o tom bude hovoriť Ľudo Kaník pri novele zákona o priestupkoch. To je presne o tom, že niekto tu má priestupkovú imunitu a nie sú to poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Niekto tu má priestupkovú imunitu v tejto krajine a nevieš sa k nim nijak dostať. To nie je, tým im nepomôžeš, Števo, nepomôžeš im týmto spôsobom. Dobre, ak myslíš, že riešením by bolo, aby sme, aby štát povedal, že tento pozemok vykúpi štát od súkromných vlastníkov, určí, že toto bude ten pozemok a tam si budú môcť kľudne ľudia - ktokoľvek, aj ja si potom tam môžem postaviť -, postaviť čierne obydlia a štát im to potom pomôže legalizovať, keďže tým pádom už to nebude čierna stavba, keď majiteľ pozemku s ňou súhlasí, ide o to, len ju legalizovať podľa platného stavebného zákona. Môže byť aj toto jedna cesta, ale osobne sa mi nepáči.
Skôr sa mi páči tá cesta, ktorú si naznačil ty vo svojom záverečnom alebo v závere svojho vystúpenia. V dnešných osadách treba vykonať misijnú činnosť, ale nie takým spôsobom, že ju naznačíme. Počul som niekde v rádiu, že teda sú pripravení takíto ľudia, ktorí majú pomôcť v rómskych osadách, sú to predovšetkým Rómovia, čo sa týka zdravotnej výchovy, len akosi im ministerstvo vnútra nevie dať zmluvu, nedarí sa im, majú nejaký náročný problém im dať pracovnú zmluvu.
Ja si myslím, že v týchto rómskych osadách je potrebná misijná činnosť, bohužiaľ, dámy a páni, sme v situácii, že tam naozaj potrebujeme misionárov a to nemajú byť len Rómovia. To majú byť aj príslušníci väčšinového obyvateľstva. My potrebujeme riešiť problém rómskej komunity komplexne. Potrebujeme - a súhlasím s tebou - okrem misijnej činnosti riešiť aj to, aby si nová rómska rodina nestavala čierne obydlie, ale aby mala sociálny nájomný byt, aby mala materskú školu pre svoje dieťa, aby mala až potom dobrú školu pre svoje dieťa, aby otec a mama mali prácu, aby mali pracovnú príležitosť. Ale treba riešiť aj to, aby tie sociálne byty vznikali tam, kde sú pracovné príležitosti, lebo ty darmo v obci, kde je 2 500 Rómov a 800 Slovákov alebo Maďarov, v danej obci žije, darmo ty im tam postavíš ďalšie sociálne byty. Oni tam prácu nenájdu, ten starosta nemá aktivačnú prácu pre 2 500 ľudí. Toto potrebujeme riešiť a v tom som s tebou absolútne v súhlase a v tom určite budeme potrebovať navrhovať aj konkrétne riešenia na schôdzi Národnej rady. Ale tento návrh zákona nehovorí o tom, tento návrh zákona len hovorí o tom, že chceme chrániť majetkové práva ľudí, na pozemkoch ktorých vznikajú nové čierne stavby. Neriešime ani búranie osád a chcem sa veľmi jasne ešte raz ohradiť proti tomu, tento zákon nie je o búraní rómskych osád. Tento zákon je ochrane majetkových práv občanov, na pozemkoch ktorých vznikajú čierne stavby, a budú, a bude to platiť len od okamihu, keď bude účinný tento zákon. Čiže hovoríme o nových čiernych stavbách.
A uisťujem vás, dámy a páni, že nepomôžeme mladým rómskym rodinám v tom, že budeme prižmurovať oči, aby si ďalej budovali chatrče bez elektriny, vody, plynu a kanalizácie a bez ciest. Tam majú vychovávať deti? Tam majú vychovávať deti, tým, že zavrieme oči, nech si to stavajú? Nie. Toto nie je pre nich riešenie, oni potrebujú sociálne byty, materské škôlky, školy a prácu. Toto potrebujú, aby sme ich vytrhli z chudoby, nevieme to riešiť pre všetkých, ale niekde začať musíme. Tak začnime tým, aby sme zastavili nezmyselné budovanie chatrčí na úrovni 13. storočia, na úrovni stredoveku.
Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, takže tretí v tomto slede návrhov zákonov, aj keď každý je vlastne ako keby spadajúci pod iný rezort, ale ony absolútne sú previazané a absolútne reagujú na jednu negatívnu situáciu, ktorá sa tu postupne vytvorila. A tento, je dobre, že je na záver, lebo završuje túto, tento kruh, ktorý tu bol popísaný, a dáva tomu naozaj systém. Ako de facto v záverečnej reči ako keby môj predrečník pán Novotný už sa dotkol tejto situácie, jednoducho máme tu množstvo porušení zákona na dennej báze, malej, malého rozsahu z hľadiska závažnosti, preto spadajú pod priestupkový zákon. Ale je to tak isto kriminalita, je to drobná kriminalita, ktorá napriek tomu, že za ňu z hľadiska zákona nenasledujú sadzby odňatia slobody alebo niečo podobné, ale tým, že je každodenná, že sa dotýka občanov, ľudí a že sa nám množí, je veľmi nepríjemná a nesmierne negatívnym spôsobom vplýva na život ľudí, ktorí sa s ňou stretávajú.
Jedným z tých vecí, ktoré spadajú pod toto porušenie zákona, je práve, práve dodiskutované otázky čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Pri vzniku takejto čiernej stavby, samozrejme, dochádza k priestupkom. A keďže tieto priestupky nie je možné pre určitú skupinu obyvateľstva, pre skupinu, ktorá je poberateľom sociálnej dávky, trestať, pretože sa na nich, od nich nie je možné vymôcť pokutu, tak nielenže nie je možné čiernu stavbu odstrániť, ale nie je možné ani porušenie zákona, ktoré sprevádza takéto konanie, nijakým spôsobom sankcionovať. A čo sa stane v prípade, keď na zákon neexistuje sankcia? Je ignorovaný. Tento zákon je zdrapom papiera, s ktorým si niekto môže tak akurát niečo spraviť. Ale určite ho nemusí dodržiavať, pretože keď ho nedodrží, nič sa nestane.
Ako k riešeniu tohto problému pristupuje vládny návrh zákona, ktorý sa, je už ohlásený, ktorý už máme vlastne na stole? Hovorí, že treba siahnuť na sociálne dávky. V prípade, že dôjde k porušeniu zákona cez priestupky, na ktoré sa vzťahuje pokuta, je treba siahnuť na sociálne dávky. Nuž ako na prvý pohľad naozaj veľmi, veľmi razantné riešenie, že ako vláda sa konečne rozhodla buchnúť do stola. Ale je to naozaj tak? Jedna pokuta de facto zlikviduje celý objem sociálnej dávky, ktoré na toto riešenie môže byť použité, pretože nie je možné zobrať celú sociálnu dávku, ale len jej časť.
Prvá otázka. Čo spraví človek, keď mu zoberiete aj to málo, čo má? Zrazu bude šťastnejší alebo bude zahnaný do kúta a už nebude mať žiadnu cestu úniku? Ako sa správa niekto, kto je zahnaný do kúta? Určite nie príjemne a pozitívne a určite ho to motivuje, naopak, ešte k horším činom, pretože už naozaj nemá východisko, nemá východisko. Odpoveďou na toto je, že ou, tak bude to splátkami riešené, navrhneme tam, alebo aplikuje sa tam dlhodobý splátkový kalendár. Ejhľa. A čo je z toho razantného riešenia? Navrhne sa tam splátkový kalendár, čo, po 2 eurá mesačne, po tri, na päť rokov. A aký to bude mať efekt? A príde druhý priestupok, tretí priestupok od toho istého páchateľa a už teraz neni z čoho brať. Už ani splátkový kalendár nepomôže. No jednoducho celé toto riešenie bude na smiech, na smiech všetkým, ktorí sa s ním stretnú. A tie problémy, ktoré z toho budú vyplývať, len zahltia byrokraciou, papierovaním všetkých, ktorí to budú musieť riešiť, a všetko zostane po starom.
Jediné rozumné, racionálne a dobré riešenie je pozrieť sa na tú situáciu naozaj so sedliackym rozumom. No tí ľudia naozaj nemajú prostriedky na to, aby pokutu mohli zaplatiť. Veď tá pokuta môže byť nie 10, 20 eur, môže byť aj 100, 200, môže byť aj viac podľa typu a charakteru priestupku, ktorý je spáchaný. Ale tí ľudia tie peniaze mať nebudú a keď sa s tým zmierime, tak budú páchať trestnú činnosť, pretože nie sú postihovaní nijakým spôsobom. A akceptujeme páchanie trestnej činnosti. A keď akceptujeme páchanie trestnej činnosti, k čomu vidím, že mnohí majú sklony stále, Štefan Kuffa sa toho dotkol, alebo teda vyslovene priam ilustratívne predstavil, ako sa časť spoločnosti v dobrej viere pozerá na problém a pomáha tomu problému, aby bol väčší a väčší. Pretože ústava, pred ústavou a pred zákonmi sme si všetci rovní, máme si byť všetci rovní. Ústava hovorí, že nikto nesmie byť znevýhodnený, ale ani zvýhodnený na základe etnického, národnostného alebo sociálneho postavenia. V našej spoločnosti sa zakorenilo, že - ako to povedal Štefan Kuffa, teraz to nemám napísané, som si to zaznamenal -, že je tu isté špecifikum, isté špecifikum, na ktoré sa musíme pozerať ináč. Čo to znamená, pozerať sa ináč? Že tí môžu kradnúť, tí môžu sa biť, tí môžu ničiť majetok iných, tí môžu stavať čierne stavby, lebo to sú špecifickí ľudia? Nie, nikto tu neni špecifický.
Pokiaľ uznávame, že sme si všetci rovní v právach a povinnostiach, tak ako hovorí ústava, tak tento pseudohumanistický postoj je najväčšou škodou pre celú spoločnosť a pre tých, ktorých sa to týka najviac. Pretože sa na nich díva ako na nesvojprávne osoby, ako keby osoby nižšej kategórie, ktoré treba nachovať, obriadiť, na šnúrke ich niekam doviesť, ktoré nie sú schopné sa postarať sami o seba, a takýmto spôsobom sa priam, to poviem, rasisticky dívať na isté skupiny obyvateľstva. Pretože to je podstata rasizmu, že neuznávame, že sú to rovnakí ľudia ako my, a keď sú rovnakí, tak musia mať aj povinnosti rovnaké, nielen práva. A keď tie povinnosti budeme vyžadovať, potom budeme budovať zdravú spoločnosť. Zdravú spoločnosť, kde slušní majú navrch nad neslušnými. Kde tí, ktorí porušujú zákon, sú potrestaní, a tí, ktorí zákon rešpektujú, sú považovaní za slušných ľudí, ktorí majú podporu a ochranu spoločnosti pred tými, ktorí tu, ktorí ten, ktorí zákon chcú porušovať. Toto musíme mať na pamäti, žiadny pseudohumanistický postoj nie je ospravedlnením a nie je cestou, a preto sa nesmieme pozerať na niečo, že je to špecifické, nejaké špecifiká v tomto nesmú existovať. Pretože ináč nehovoríme o právnej spoločnosti, o vláde zákona, ale o nejakom paškvile, ktorý s Ústavou Slovenskej republiky nemá nič spoločné.
Takže čo je vlastne predmetom návrhu zákona? Návrhom zákona je racionálne riešenie. Keď spravíš priestupok, nemáš peniaze na zaplatenie pokuty, musíš si to odpracovať. Pretože máš ruky a môžeš tú škodu a hlavne ten trest, ktorý sa k tomu vzťahuje, odpracovať a tým je ten trest aplikovaný. Práca ako trest je súčasťou aj nášho súdneho trestného poriadku ako alternatívny trest a je s úspechom a veľmi efektívne využívaný v mnohých, v mnohých štátoch vyspelého sveta. A naozaj s veľkým efektom a s veľkým účinkom. Takže prečo by sme sa tuto v tomto prípade mali báť, pretože to navrhla opozícia? Pretože je to jediné racionálne riešenie, ktoré priestupkovú imunitu, ktorá dnes je, môže zrušiť.
Ďalším problémom, ktorý je, že sa nám tu, že nám tu existuje obrovská skupina obyvateľstva do 15 rokov, ktorá je absolútne beztrestná v prípade, že sa dopustí priestupku. Je to správne? Je to správne, že nám maloletí kradnú v obchodoch, že maloletí porušujú zákon a smejú sa policajtom, keď ich priamo pri čine nachytajú a že tí policajti s tým nemôžu nič robiť. Je to správne? A dobre viete, že je to masový jav, najmä v niektorých častiach Slovenska, v niektorých regiónoch, a pritom to riešenie nie je zložité. Stačí zaviesť to, čo mnohí občania si myslia, že aj reálne existuje, že aj za toho maloletého je niekto zodpovedný, že aj za toho maloletého niekto znáša zodpovednosť za prípadné porušenie zákona. Keď sme vedeli zaviesť do priestupku objektívnu zodpovednosť pri dopravných nehodách, čo nám bráni, aby sme zaviedli priestupkovú zodpovednosť za maloletých, ktorú budú znášať ich rodičia? Veď kto iný, kto iný ako rodič by mal byť zodpovedný za správanie sa svojho potomka? A tu nehovoríme o trestných činoch, ale hovoríme o priestupkoch, to znamená, nikoho tu nikto nechce zatvárať do väzenia, ale chceme, aby jednoducho rodič cítil, že nemôže ignorovať alebo nevšímať si správanie svojho potomka, že nemôže dokonca ho navádzať, čo je tiež v mnohých prípadoch bežný jav, na porušovanie zákona a zneužívať ho, zneužívať ho tak na páchanie, aj keď drobnej, ale trestnej činnosti.
Návrhom tejto novely je, že sa prenesie táto priestupková zodpovednosť na rodičov, čo je úplne logické a úplne správne. Viete, akým spôsobom by... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, je 17.01, neviem, či budete ešte dlhšie uvádzať. Preruším rokovanie.

Kaník Ľudovít, poslanec NR SR
(Rečník prikývol.)

Pekné popoludnie, dámy a páni. Pán poslanec Kaník, pán poslanec.

Vážený pán predseda, keďže cítim, že sa schyľuje k nejakým zásadným zmenám v rokovacom poriadku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Dobre cítite, pán poslanec. (Smiech v sále.)

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Myslím, že keďže ako reakciu na ignoráciu diskusie pri závažných problémoch zo strany vládnej väčšiny som prišiel s nápadom zopár razy stiahnuť návrh zákona, nezostáva mi nič iné, ešte využiť túto možnosť, ale z troch návrhov zákona, z dvoch prerokovaných len jeden v tomto prípade... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Veľkorysé, pán poslanec.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Áno, ďakujem. Takže sťahujem tlač č. 635, čo je návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi.