23. schôdza

Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Vážený pán kolega Bublavý, v rokovacom poriadku je napísané pri hodine otázok, že majú byť odpovede stručné, stručné, a je to hodina otázok, čiže je časovo obmedzená tá debata. Preto stručnú odpoveď ja považujem do 5 minút maximálne, ten čas.
Ja chcem ešte kolegov upozorniť na to, keď si všímajú hodinu otázok, čo sa stalo s touto hodinou otázok. Otázky na premiéra opoziční poslanci pomaly prestávajú dávať, lebo vidia, že majú malú šancu uspieť, lebo poslanci strany SMER dávajú veľa otázok, v tom im ako nikto nebráni, ale premiér hlavne odpovedá iba na prvú otázku, ktorú má pripravenú ako slohovú prácu. Naozaj ten Tony Blair do dneska pociťuje v stredu tuším sťahovanie žalúdka preto, že štvrtok má odpovedať na, na hodine otázok. Nedopátral som sa k tomu, či tie otázky pozná dopredu, alebo nie, určite odpovedá bez papiera a odpovedá stručne. Keď tie otázky teda ani nepozná, tak o to je to náročnejšie, a preto do dneška ten žalúdok má stiahnutý.
Verím tomu, že tým by ministri a premiér boli tou maximálne 5-minútovou hranicou ohraničení, že ani by to nevyužívali, že určite by začali byť stručnejší a zmestili by sa možno do 3, 2-3 minút. A tá hodina otázok by sa dynamizovala a pevne verím, že by bola zaujímavá aj pre poslancov aj pre médiá a cez médiá aj pre občanov Slovenska.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nechcem dlho vystupovať, ale to, čo sa deje v parlamente a ako funguje parlament, ma už dlhodobo trápi a nepokladám to za dobré. Viete, trošku z histórie, z novodobej histórie, tú ideu trojdelenia moci, kde jednu významnú funkciu má parlament, vlastne zaviedol a prišiel s ňou Montesquieu a nebolo to smerované k tomu a nikto nepredpokladal, že takto vznikne harmonická spoločnosť alebo že v parlamente budú samí vynikajúci, vzdelaní, slušní ľudia. Vychádzal z toho, že je to systém, ktorý zabráni despocii, návratu despocie. A vývojom ďalším volebného práva sa stalo to, že hlas zodpovedného a vzdelaného človeka je rovnocenný s hlasom, samozrejme, každého ďalšieho, aj takého, ktorý dnes je povedzme negramotný a pod. A tak sa stáva, že v tom parlamente sú rôzne skupiny, ale to, čo pozorujem, a mám pocit, aj tu priamo v parlamente, vedie k čomusi, čo by som nazval snahou aj v minulosti anarchistov, ako rozložiť parlament. Ja musím povedať za mňa, že mnohé excesy, doslova výčiny, ktoré sa tu v parlamente udiali, sú zlé, poškodzujú inštitúciu parlamentu a tých, ktorí dlhšie fungovali v parlamente, vedia dobre, že aj isté obštrukcie a tak ďalej sú súčasťou práce v parlamente, ale všetko musí mať svoje hranice. Všetko musí mať svoje limity. A tak sa stáva, ja nechcem byť konkrétny, ale príliš, ale niekedy, niektorí naozaj nesmierne provokujú svojimi výrazmi, druhí potom istým spôsobom, áno, obmedzujú činnosť, obmedzujú činnosť štandardnú v parlamente.
Nerozumiem ale inému, pokiaľ mám informáciu, včera na grémiu došlo k istej dohode, ku kompromisu, z ktorej každá strana ustúpila, potom som sa dopočul, že ten kompromis neplatí, dneska ako na stole ležalo množstvo pozmeňujúcich návrhov, pani predsedajúca povedala, že tieto pozmeňujúce návrhy nebudú, no, čo bude nakoniec výsledok, je, zdá sa mi v tejto chvíli, vo hviezdach. Zdalo sa mi, že keby sme postupovali v duchu toho kompromisu, ktorý bol prijatý na grémiu, že by to malo väčší zmysel. Ale k jednej veci z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré budú alebo nebudú, ktoré sa tu dlho diskutuje, sa naozaj potrebujem vyjadriť a to je, áno, to tu už zaznelo, parlamentná stráž, ktorá by nútene postupovala, ale parlamentná stráž, ktorá by bola vlastne tvorená príslušníkmi Policajného zboru, a toto si naozaj neviem predstaviť, ak sa má zachovať vážnosť parlamentu, a pritom som si vedomý, že možno v istých situáciách treba hľadať aj isté donucovacie prostriedky. Nevylučujem ich, ale nie týmto spôsobom. A tak by som chcel všetkých kolegov v parlamente trochu tak vyzvať na zamyslenie, ako postupovať ďalej. Pokladám za dôležitejšie, ako dotiahnuť v tejto chvíli tento zákon, keď ste sa rozhodli, že ho dotiahnete, máte parlamentnú väčšinu, bude to tak, ja si myslím, že možnože naozaj snaha o hľadanie istého kompromisu a istej dohody, ako niektoré veci riešiť, ktoré tu mnohí z nás nechcú vidieť a nepokladajú ich za dobré, myslím, že by bolo lepšie. Že by to bolo naozaj lepšie riešenie, a je to v záujme nielen nás poslancov, je to v záujme aj krajiny, pretože napriek tomu, že v médiách sa potom objavia len všetky tie excesy, výčiny, a nie tie veci, keď niekto tuná vecne, rozumne argumentuje a hovorí sa naozaj o tom, o čom sa má hovoriť. Žiaľbohu, že je to tak, ale v záujme nás všetkých, v záujme fungovania krajiny je, aby sme sa pokúsili vrátiť istú dôstojnosť tejto inštitúcii, ktorá je základom fungovania demokracie.
Kolegovia, je to ešte raz výzva na zamyslenie a pokus, aby sme to urobili spoločne. Ja si myslím a som presvedčený stále, že v tomto parlamente je stále dostatok ľudí, ktorí sú zodpovední a ktorí napriek rôznym politickým tričkám vnímajú vážnosť situácie a sú ochotní hľadať riešenie. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Tak, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľkou okľukou cez rôzne témy sme sa dostali naspäť tam, kde vlastne tento zákon začal. (Povedané so smiechom.)
Otvorilo sa toho mnoho, teraz sa to všetko zase stiahlo, čo sa zase otvorí, to nám zase neprejde a zase sa budeme baviť iba o jednej veci, a to je, že či klub SaS má pokračovať ďalej, alebo nemá pokračovať ďalej (povedané so smiechom), takže ja sa tiež budem držať len tohto. Ono popri všetkých tých témach, že či máme mať zavedenú parlamentnú stráž, že či pán premiér Fico sem chodí sa ukázať pred vlastnými poslancami alebo reálne sa konfrontovať s opozíciou, že či na interpelácie ešte stále máme právo vyžadovať prítomnosť vlády, alebo by nám pán premiér povedal, že tomuto ministrovi dovolím odpovedať a tomuto nie, to všetko sme mali na stole a všetko to mizne. Ja dúfam, že ten oznam o vzniku komisie a na ďalšom rokovaní je myslený vážne, že je myslený vážnejšie, než tie predstierané diskusie k rôznym témam, ktoré sme mali v parlamente doteraz, lebo, bohužiaľ, v tomto, v tomto volebnom období všetky diskusie začali byť pekné konštruktívne a košaté na začiatku, a potom prišiel politický zásah zo strany SMER a veci jednoducho neprešli, či už sa bavíme o zákone o konflikte záujmov, alebo aj koniec koncov o tom, aká bola diskusia k tomuto rokováku, ktorá skončila dneska ráno oznámením pani podpredsedníčky Laššákovej.
Ja som celý čas avizoval, že budem navrhovať zavedenie niečoho blízkeho k českému modelu, čo sa týka vzťahu parlamentu a klubov. Vychádzal som väčšinou z toho, čo povedal pán predseda Paška, lebo mimo jeho nezákonných rozhodnutí, o ktorých som presvedčený, že ich bolo niekoľko a že prekračoval medze rokovacieho poriadku, tak ako je napísaný dnes, som sa ho pýtal, že z čoho teda vychádza a ako by ten rokovák mal vyzerať. A on mi povedal, že poslanecký klub by mal byť funkčný sám dokonca vo svojom rozhodnutí, ktoré, ktorým bral na vedomie veľmi šalamúnsky, on nepovedal, že klub SaS zaniká ani automaticky, ani jeho rozhodnutím, lebo vedel, že mu na to rokovací poriadok nedáva oporu, ale konštatoval, že klub sa stal nefunkčným. Tak som sa skúsil dopátrať toho, že čo vlastne funkčnosť, funkčnosť klubu určuje. A popravde som sa nedopátral k ničomu, tak aspoň intuitívne som skúšal sa pozrieť, že, že čo ten poslanecký klub robiť musí. A či už strana, ktorá prešla voľbami, alebo poslanecký klub by mali nominovať svojich ľudí do výborov, ktoré patria, ktoré sú určené zákonom a ústavou, to znamená kontrolné výbory a ústavnoprávny výbor. A na to, aby sme takýto, tieto výbory mohli obsadiť, potrebujeme 5 ľudí, z toho som, z toho mi teda vyšlo, že, že klub je funkčný vtedy, keď má 5 členov, lebo je schopný obsadiť pozície vo všetkých výboroch, ktoré mu určuje ústava alebo mu určuje zákon.
Druhá vec, ktorú, ktorú pán predseda povedal, bolo, že zákon by mal myslieť na to, resp. ani nieže zákon by mal myslieť na to, že jeho názor je, že keď strana prešla voľbami, tak by mala mať svoju pozíciu danú potom aj v pléne a v rokovaní parlamentu ako danú, pretože voľby rozhodujú, voľby určujú, že aká je vôľa občanov. To znamená, že ak vznikne na základe, ak vznikne na základe volieb poslanecký klub, tak tento poslanecký klub by mal potom fungovať, kým zastupuje stranu, ktorá voľbami prešla. Richard Sulík ako predseda parlamentu sa tohto držal a aj v momente, keď klub SNS v minulom volebnom období klesol pod počet osem, ho nechal funkčným, lebo rešpektoval to, že ľudia si zvolili túto stranu do parlamentu a tým pádom by mala naďalej zastupovať, by mala naďalej zastupovať svojich voličov ako strana a aj ako klub.
Ďalšia vec, s ktorou som išiel za pánom predsedom Paškom, bolo, že ak prejde tento, táto novela rokováku, tak ako ju máme, tak sa nám stane, že tu budeme mať 15 poslancov mimo klubov. To znamená, že 10 % celého parlamentu sa nám vylúči z akéhokoľvek rozhodovania o jeho chode. Nebudú sa zúčastňovať grémia, nebudú nijakým spôsobom rozoznávaní, a to aj napriek tomu, že niektorí z nich budú súčasťou strán, ktoré legitímne prešli voľbami. Na toto som reagoval vo svojich pozmeňujúcich návrhoch, v ktorých v tom prvom dávam návrh, aby tie kluby, ktoré vznikli na základe volieb, zanikali až v momente, keď klesnú pod počet členov 5, to znamená, objektívne stratia funkčnosť, nie sú schopné menovať svojich zástupcov do všetkých parlamentných výborov, ktoré im ukladá ústava alebo zákon a, samozrejme, kluby, ktoré by vznikli iným spôsobom, nesmú klesnúť pod počet 8, pretože ak by sme tam tiež zaviedli tú päťku, tak už by to dávalo priestor pre špekulácie, kde by klub, ktorý by vznikol s 8, mohol klesnúť na 5 a tí traja zvyšní by s niekým iným mohli zakladať ďalší, čo určite v parlamente zasa nechceme, aby sa špekulovalo s počtami poslancov, ktoré nie sú založené na výsledku volieb. Ono treba povedať, že už dnes ten počet 8 nie je obhájiteľný. On je obhájiteľný pri 5 % kvóre, áno, je pravda, že pri súčasnej volebnej a parlamentnej matematike strana, ktorá získa 5 % a dostane sa do parlamentu, tak musí mať minimálne 8 poslancov. Ale máme tu tiež 7 % kvórum, ktoré platí pre koalície. V Čechách, ak prejde koalícia do parlamentu, tak sa môže v tej chvíli rozštiepiť na svoje čiastky, to znamená, že ak by boli traja poslanci z jednej strany, traja poslanci z inej strany a niekedy počet z ďalšej, tak každá z týchto trojíc alebo skupiniek si môže vytvoriť klub za stranu, ktorú reprezentuje. U nás, ak by sa stalo, že by niekto prešiel 7 % kvórom, čo znamená dajme tomu 11 alebo 12 poslancov, možno aj menej, možno aj 10 pri určitom počte, určitom počte hlasov vo voľbách, tak my nie sme schopní vytvoriť dva päťčlenné poslanecké kluby, aj keby to zrovna chceli. To znamená, že oni by boli nútení vytvoriť klub len na základe koalície, tak ako hovorí súčasný rokovací poriadok, ale tým pádom to číslo 8 už nie je obhájiteľné, lebo už strana vie byť reprezentovaná na základe volieb menším počtom poslancov, než je 8, legitímnym spôsobom, ale rokovák na to nemyslí. To by mohlo byť obsahom tiež rozhovoru danej komisie, predpokladám, v budúcnosti. K pozmeňujúcim návrhom. Ten prvý teda hovorí o tom, že, že klub, ktorý prešiel voľbami, resp. strana, ktorá prešla voľbami, dostala sa do parlamentu, vytvorila klub, tak takýto klub nesmie klesnúť pod počet päť. Takže je schopný nominovať svojich ľudí do všetkých výborov, ktoré mu určuje ústava alebo zákon.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Martina Poliačika k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov:
V čl. I bod 2 znie:
"2. V § 64 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
(7) Poslanecký klub, v ktorom sú poslanci združení podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo k volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do Národnej rady, ako aj poslanecký klub, ktorý vznikol rozdelením alebo zlúčením podľa odseku 2, musí mať počas celého volebného obdobia Národnej rady najmenej päť členov; ak počas volebného obdobia Národnej rady klesne počet jeho členov pod túto hranicu, tento poslanecký klub zanikne. Poslanecký klub utvorený podľa odseku 3 musí mať počas celého volebného obdobia Národnej rady najmenej osem členov; ak počas volebného obdobia Národnej rady klesne počet jeho členov pod túto hranicu, tento poslanecký klub zanikne."
Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8.
Odôvodnenie, predpokladám, dávať nemusím, lebo som ho uviedol pred uvedením pozmeňujúceho návrhu.
Môj druhý pozmeňujúci návrh, ktorý stiahnem v prípade, že ten prvý prejde. To ide ešte ústretovejšie k tomu, ako, ako rozmýšľa nad vecou pán predseda parlamentu, a týka sa práve toho, že poslanecké grémium má rozhodovať o tom, akým spôsobom je parlament vedený. Má sa dohadovať na tom, aký bude chod parlamentu, má tiež riešiť politické otázky a hlavne v politických otázkach podľa mňa by tiež mali rozhodovať zástupcovia strán, ktoré prešli legitímne voľbami. Preto v mojom návrhu navrhujem, aby skupina poslancov, ktorí zostanú ako zvyšok zaniknutého poslaneckého klubu, ktorý vznikol na základe volieb, mala právo delegovať jedného človeka do poslaneckého grémia. Tým jednak bude zabezpečené to, že, že politické rozhodovanie parlamentu bude mať všetkých reprezentantov, ktorých si do parlamentu zvolili občania, a jednak sa zabezpečí to, že tie súdržnejšie skupiny poslancov, ktoré aj vzniknú rôznymi turbulenciami v rámci parlamentného života, budú sa stále môcť zúčastňovať na riadení parlamentu prostredníctvom poslaneckého grémia.
Teda pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka a Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov:
Článok I sa dopĺňa bodmi 3 a 4, ktoré znejú:
3. V § 66 ods. 3 prvá veta znie:
"(3) Poslanecké grémium sa skladá z členov delegovaných poslaneckými klubmi a z členov delegovaných podľa odseku 4."
4. V § 66 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Skupina najmenej piatich poslancov, ktorí boli členmi jedného poslaneckého klubu pred jeho zánikom podľa § 64 ods. 5 a ktorí nie sú členmi iného poslaneckého klubu, je oprávnená delegovať jedného člena poslaneckého grémia."
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.
Opäť riešim len to, čo bolo v pôvodnom, v pôvodnom návrhu novely rokovacieho poriadku, preto predpokladám, že to vyhlásenie, ktoré prišlo na začiatku tejto rozpravy, sa netýka tejto témy, lebo v podstate tu riešime už od prvého čítania. Predpokladám, že tieto pozmeňujúce návrhy sú reálne na stole a aj kolegovia zo SMER-u ich zvážia. Hlavne vo vedení parlamentu, si myslím, že je aj v záujme vedenia parlamentu, keď sa procedurálne otázky môžu riešiť na grémiu a nemusia sa riešiť v pléne, že sa tým predchádza mnohým nedorozumeniam, ktoré môžu vzniknúť práve v rokovacej sále. A takisto to, čo bolo povedané na grémiu, že strany, ktoré majú legitímny stranícky mandát, taký ten partokratický, by mali mať takisto viditeľné zastúpenie pri rokovaní a konaní parlamentu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Poliačik celkom rozumne vyargumentoval dôvod podania pozmeňovacieho návrhu. A aj keď sa na prvý aj na druhý pohľad môže zdať, že sa vlastne jedná o boj o zachovanie vlastnej košele bližšej ako iné kabáty. Samozrejme, že v politike platí padni komu padni v tom zmysle, že v takejto situácii sa môžu kedykoľvek v budúcnosti vyskytnúť aj iné poslanecké kluby, ktoré získali legálne svoje zastúpenie v parlamente. Chcem tým len povedať, že akokoľvek som kritický voči prehnanej európskej tendencií chrániť čokoľvek, čo sa dá a čo vonia akoukoľvek menšinou. Pamätám sa v minulosti na stretnutie v europarlamente v Bruseli, ktoré vtedy eurokritickí poslanci, a títo, viacerí z nich vystúpili zo svojich pôvodných afiliácií. Ako vieme, existujú tam socialistické veľké združenie, kresťansko-stredovo-pravicové združenie Ľudová strana. A títo poslanci práve preto, že boli v prudkej menšine, dostávali a po tom, samozrejme, po tom nevolám, božechráň, ďalšiu vyššiu podporu na existenciu svojich politických aktivít ako tí, ktorí boli zahrnutí vo veľkých silných zoskupeniach. Ja nevolám po tom, aby ktokoľvek, kto je jednotlivý poslanec, dostával čokoľvek nad normu, ale prihováram sa skutočne za to, že poslanci legálne zvolení, reprezentujúci niečo, by nemali byť vynechávaní z diania v parlamente, tak ako to navrhuje reforma klubových pravidiel.

Dovoľte mi, aby som aj zareagovala. Ja som podporila váš návrh, pán poslanec Poliačik, aj písomne, podpisom a urobím to teraz aj takto verbálne, pretože som presvedčená, že sila klubu nespočíva v počte členov toho klubu, ale v kvalite a vyzretosti jednotlivých persón a osobností daného klubu. Ja rovnako nemusím súhlasiť so všetkými postojmi, ktoré sa vo vašom klube kreujú, s ktorými vystupujete, ale to neznamená, že nemáte v tomto parlamente svoje nezastupiteľné miesto, ktoré vám pridelili občania, ktorých, ja verím, v úprimnej dôvere v pléne zastupujete. Takže ja oba vaše tieto návrhy podporujem.

Ja len poďakujem za, za obidva, za obidve faktické poznámky. V podstate nebola v nich žiadna otázka, takže ani nebudem na nič reagovať, len som za ne vďačný. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod chcem povedať, že som nechcel obštruovať, že som stratil poradie, len som si nevšimol, že pán Poliačik odišiel, tak ja som bol pripravený ísť, ako to bolo.
V zásade mi dovoľte povedať na úvod, že oceňujem, naozaj, že oceňujem aktuálnu situáciu. Tá hysterická, hysterická reakcia, ktorá tu bola a bola aj veľmi silne prezentovaná, zdá sa, že sa zvážilo, že sa prehnalo. No tak to naozaj oceňujem. A na uzavretie celého tohto by som povedal, tejto epizódy je dlžné, ja cítim, že je potrebné niečo dodať. Ja to beriem ako epizódu, ale v zásade hovorí o tom a odhaľuje nás a poviem otvorene, je to správne, že sa odhaľuje v nás, že čo sme a ako si tu žijeme, lebo častokrát sme to balili do takého darčekového sviatočného balenia, ale vo vnútri bol veľmi planý obsah.
Chcem povedať ešte jednu vec, skôr ako poviem takú, možno budem mierne protivný, ale k tomu, čo aj hovoril kolega, a znova, aby sme sa vyhli prípadným nepríjemnostiam, prísne vzaté, keď chceme byť prísne spravodliví, ak teda nejaký klub zaniká, ja som mal osobne sám problém, že ja som si kabát dával do šatne a potom som si ho nechal tuná v bufete. Tuná niektorí mi ho otáčali a pozerali, akú, aký výrobca je to. Tak prosím vás pekne, nechcem, chcem sa vyhnúť tomu, že ak sa rozdelí nejaký klub, že kancelárie zostanú, prípadne požiadam aj ja o kanceláriu. Aj vzhľadom na tie skúsenosti, ktoré tu sú, že sa mi niekto hrabe v súkromných veciach, tak potom požiadam aj ja o kanceláriu a, prísne vzaté, by mi mala byť asi pridelená, pokiaľ budú mať kancelárie, niečo, čo nie je klubom. A viem, že som protivný. Viem, že som si nepomohol, ale robím to preto, lebo ak tento parlament má fungovať, ak nemáme mať v sebe zatrpknutosť, tak to musíme mať v sebe, že je to spravodlivé. Je to spravodlivé a je to tak, jak to má byť. Tak avizujem, že prípadne nejakú kanceláriu by ste mi aj pánovi Procházkovi mohli nájsť. Neviem, či chce sedieť so mnou, ja s tým problém nemám, ale takže to dávam... (Reakcia z pléna.) Nie, v parlamente, v priestoroch parlamentu. Poniektorí majú a nechcem tým povedať, že niekto je viac ako my, alebo takže to len dávam, aby sme boli fakt že detailisti.
Prosím vás pekne, odhalilo nás to, celá aj tá, čo sa udialo, nás dosť odhalilo. A ja som mimoriadne aj sklamaný. Som mimoriadne sklamaný. Ja to poviem tak. Ja mám úctu k fosíliám, lebo hovoria o tom, že čo tu bolo, a môžme sa z toho poučiť, ale k hrdzavému plechu nemám. A naozaj ten treba dať preč. A naozaj niektoré vyjadrenia ľudí, ktorí sú, niekto by povedal fosílie, ale oni sú hrdzavým plechom tohto parlamentu, sú až prekvapujúce, že ako má niekto predstavu o tom, že čo je alebo nie je právo a ako je alebo čo už je alebo nie je? Viete, keď niekto vynesie súd bez polície, prokurátora, sudcu, už mu len chýba tá možnosť, že aby on mohol rozhodnúť, že dajte mu putá, tak si to fakt s niečím poplietol. Dokonca ten človek je predseda jedného z výborov, ktorý je dosť dôležitý. To chcem dať do budúca, aby sme potom v tomto mali jasno, že kto bude robiť, kto bude strážcom toho, že či tí poslanci si plnia svoje povinnosti tak, ako im prikazuje sľub, alebo to má niekto úplne pomýlené.
Som dlžný jedno vysvetlenie. Nie som dlžný ospravedlnenie, lebo som sa ospravedlnil, ale ešte chcem povedať jedno vysvetlenie. Ja som sa ospravedlnil teda všetkým vám, aj všetkým občanom, ktorých sa to prípadne dotklo, okrem osoby, ktorá ma urazila, ktorá ma hlboko urazila. A nie prvýkrát, nie druhýkrát, nie tretíkrát. Nie je pravdou, že som sa neovládol, lebo keby som sa neovládol, tak to vyzerá ináč. Dokonca som mu ešte pri tomto akte, keď to takto nazveme, vykal, čiže ešte tú schopnosť sebaudržania som mal, že som ešte udržal to, že som mu vykal, a budem mu vykať, lebo ja si tykám iba s priateľmi alebo s ľuďmi, s ktorými si chcem. A toto je potrebné riešiť aj do budúcna, aby sme sa vyhli, lebo pokiaľ si začneme ctiť sami seba a vážiť sami seba, tak potom treba dať do poriadku aj takéto excesy. Upozorňujem na to, že je to mimoriadne a je to, pani predsedníčka klubu, vaša záležitosť. Je to vaša záležitosť, aby ste si, lebo slovo zraní častokrát viac ako šíp, to som niekde čítal a je to pravda. A ja naozaj chcem na to upozorniť, že takéto konštatovania sú mimoriadne, pre niekoho možno nie, ja viem niekto je tu teflón, ale ja nie som teflón, dobre? A chcem vám ešte tú zákernosť jedného dovysvetliť. Ja som tiež mal určité vyjadrenie na adresu džudistu, pána, ktorý rozumie všetkému, ale som ich povedal aj v pléne, aj mimo pléna. To znamená, si za nimi stojím. A preto na zákernosť tohto, čo, ak je zákerný ten útok, bol vedený a moja obrana bola absolútne primeraná, že tento človek, ktorý povedal v pléne trikrát to, čo povedal, vám mimo pléna nepovie, pani predsedkyňa. Ja som ho vyzval, on to nepovie. Viete, prečo to nepovie? Lebo síce učí právo, ale toľko tomu rozumie, že mimo pléna sa vystavuje, vystavuje 763 - alebo koľkátka je to ohováranie? - úplne dôvodne, úplne dôvodne. V tom je tá zákernosť, v tom je tá obludnosť, v tom je to hrozné, že to nepovie mimo pléna, to, čo mi povedal v pléne. A to je to zneužívanie funkcií, čiže celé je to smiešne, čo tu pán Číž tvrdil - výkon mandátu. Prosím vás, jak je výkon mandátu niekoho urážať, poškodzovať, tak to nie je výkon mandátu. To nevysielajme tento signál do spoločnosti, že výkonom mandátu je, že niekoho urážate, poškodzujete, robíte priestupky v ten daný moment. Ten kolega robil dva porušenia zákona. Dva! Porušoval rokovací poriadok dokázateľne, a keby nepožíval imunitu, ktorú požíva, tak robí ohováranie dokázateľne. Viete. Tak, prosím vás, nevysielajme ten signál, ktorý ste chceli vyslať do spoločnosti, že nedotknite sa nikoho, lebo môže aj pri, akože pri výkone mandátu robiť fakt obludné veci. Som rád, že sme to zastavili a že to neženieme na hranu. Táto otázka je stále nedopovedaná. Ja naozaj očakávam, že ten človek sa mi ospravedlní, a urobím všetko pre to, aby sa mi ospravedlnil. To ešte avizujem. Ten človek sa mi musí ospravedlniť, ma hlboko, hlboko urazil. Pokiaľ chceme v tomto parlamente mať korektné vzťahy, a ja budem prvý, ktorý bude za, tak toto je vec, ktorú si musíme dopovedať, a očakávam od vás, od vás autorít SMER-u, aby ste tú situáciu rozanalyzovali tak, aby k tomu došlo.
Skončím len jednou vecou, že ak rokovací poriadok, ja som tu mal návrh zákona, ktorý som, podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia si myslel, že je potrebné upraviť týmto smerom, viete k čomu? Aby sa toto miesto stalo miestom, ja viem, že pomaly ani nikto neviete, čo to je, ale tvorivým, tvorivým miestom plným energie, plnej, plný záujmu. Ja, ja som mimoriadne senzitívny a mňa naozaj táto niekedy úplne hrozná atmosféra v tomto parlamente dosť vyčerpáva, poviem otvorene, tá netvorivosť, tá nechuť, tá ignorácia. A pritom tento organizmus, viete, jak je firma, firma, ktorá nemá tvorivé prostredie, zanikne, hej, skrachuje a neviem čo, tak, ale zas, prísne vzaté, to nemôžeme aplikovať na parlament, ale my potrebujeme tie prvky toho chcenia, my potrebujeme mať ľudí ako pán poslanec Beblavý, ktorý je si schopný pripraviť naozaj brilantný príspevok na nejakú tému. Ale to dosiahnete vtedy, keď ten, to prostredie toho, tej tvorivosti, tej chuti, toho záujmu tu vytvoríte. Lebo keď ho nevytvoríte, tak sekundárne vám tento parlament začnú okupovať všelijakí, by som povedal, budem zmierlivý, ale identifikujem tu častokrát vystúpenia, ktoré by tu kľudne nemuseli zaznieť, že nič by sa nestalo, hej? A to je presne to, lebo keď by to prostredie tak tvorivé bolo, tak určitý typ vystúpení, ktoré tu zaznelo, sa vyeliminuje, by som povedal samovývojom.
A práve naopak, zaznejú tu krásne vystúpenia plné odbornej argumentácie, prípravy a všetkého a s dôsledkom toho, prečo sme tu. To znamená preto, aby sa v tejto krajine dalo žiť. A tento rokovací poriadok to prudko, prudko ovplyvňuje a ovplyvňuje to podľa môjho názoru, aj tým, že nerobíme z tohto hlasovací stroj. Ja viem, že tu som nepriateľ aj, aj u našich, lebo ich to obťažuje. Viete, ja tiež si tu pripadám, ja si tu sedím, ja si dovolím tvrdiť, že mám jednu z najpoctivejších dochádzok. Jako pomaly jak bezdomovec, že ten Hlina nemá čo robiť. By ste neverili, pani Laššáková, veď viete, koľko ja ešte po nociach, ja mám strašne veľa roboty, len ja to cítim ako zodpovednosť, ako určitú zodpovednosť, si robím aj prehľad, áno, počúvam a dostávam sa do prehľadu, robím si prehľad. Ja viem, že tu zaznejú, kopu argumentov, že prečo to nie je dôležité. Nestotožňujem sa. Nie som priateľ extrémnych riešení, ale naozaj mám pocit, že tu sa vieme vyospravedlniť, že je to zbytočné tu sedieť. Nie je to zbytočné tu sedieť, lebo si vytvárate predstavu, vytvárate si prehľad a tou komunikáciou tu vlastne aj nastavujete to, čo sa tu deje. Lebo keď to nenastavíte, tak tu potom medzi troma ľuďmi a tu sú také skvosty, perly ducha tu častokrát lietajú, že sa človek čuduje, čo by nemuselo byť, keby nás tu bolo viac.
Čiže k tomu by som ja, keby som ja mohol, tak by som na toto teda upozornil, že toto je, vráťme parlamentu to, čo by mal byť, miesto súboja, ale nie, nie takého, že ja som nútený sa brániť, ako som sa bránil, ale miesto súboja argumentov. Rád sa na takej práci zúčastním a skončím tým, že ak sa konečne začalo vyvíjať to, že si to uvedomujeme, čo je parlament, a budeme interpelovať a budem rád, keď sa, keď spravíme raz skutočné interpelácie, také, také anglického typu a to už s tou chválou na vás končím, že tu to do poslednej chvíle vyzeralo, že predsa len sa do toho pustíte, tak oceňujem, že ste tú našu snahu alebo snahu niektorých poslancov, ktorí chcú, aby tu sa interpelovalo a poriadne, nezastavili tým, tým pozmeňovákom, že niekto z moci úradnej určí, že kto sa tých interpelácií bude zúčastňovať.
Čiže ja predpokladám, že na októbrovej schôdzi, pani predsedkyňa, pozrite sa, nemusia so mnou súhlasiť, ja viem, že viacerí nesúhlasia, ale teda ak zostane v platnosti, tak by som naozaj ocenil, keby sa vaši, teda aj naši ministri a vláda zúčastnila interpelácií, a za seba poviem, že sa pokúsim pripraviť také interpelácie, ktoré budú pre spoločnosť zaujímavé pre korektnú odpoveď, ktorú dúfam, že na ne, na ne dostanem. Ďakujem pekne.

Ja len krátko zareagujem na ten jeden impulz, pán poslanec Hlina, ktorý ste dali, a to je to volanie po tvorivosti. S ním sa v plnej miere stotožňujem aj ja, pretože od začiatku, ako som tu prišla, neviem sa stotožniť s netvorivou a neproduktívnou, nekonštruktívnou atmosférou, ktorá vlastne v tomto parlamente vládne. Polarizácia spoločnosti aj tohto parlamentu je zbytočná a každá takáto polarizácia neprináša úžitok nikomu. Nikomu. A hlavne nie občanom, pre ktorých tu všetci sme. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ospravedlňujem sa pani kolegyni Žitňanskej, ona chcela vystúpiť ako prvá, o to budem kratší ja v mojom vystúpení.
Nebudem podávať pozmeňovacie návrhy, len chcem všetkým nám pripomenúť vlastne, načo by mal slúžiť rokovací poriadok, dámy a páni. Mal by slúžiť nám všetkým bez ohľadu na to, či sme v koalícii alebo v opozícii, a predsedajúci by mal byť... (Reakcie z pléna.) Čo sa stalo?
A predsedajúci, pokiaľ si sadne na stoličku predsedajúceho, či je to už predseda alebo podpredsedovia parlamentu, by mali byť rovnako spravodliví voči každému z nás. Proste ten parlament by nemal byť pre predsedajúceho opozičný alebo koaličný. Všetci sme si pred rokovacím poriadkom rovní a tam niekde asi nastala, nastal nejaký skrat, nedorozumenie, ktorého vyvrcholením boli potom tieto bláznovstvá, prepáčte, ktorých sme tu boli svedkami a ktoré potom generovali dôvody na to, aby sme sa zamýšľali, či neísť cestou zmeny rokovacieho poriadku, sprísňovať, vymýšľať nové sankcie alebo iné mechanizmy, ktoré by sťažovali výkon poslaneckého mandátu.
Dámy a páni, už som to niekoľkokrát povedal, tadiaľto cesta nevedie. Cesta k poriadku v rokovacej sále vedie cez predsedajúceho, jeho autoritu a jeho schopnosť, ktorú by mal rovnako spravodlivo vždy uplatniť, keď predsedá Národnej rade Slovenskej republiky. Budem možno osobný. Ja by som pána kolegu Hlinu, keď sme prerokovávali návrh zákona, návrh novely Trestného zákona, ktorý predkladal Borec, pán minister Borec, a on začal hovoriť o autobusoch, ktorým sa lámu kĺby, upozornil, že hovorí, nehovorí k veci. A bol by som ho upozornil raz, dvakrát a tretíkrát by som mu bol vypol mikrofón. Rovnako sa to týka aj vás, páni poslanci, keď nehovoríte k veci, predsedajúci musí konať. Keď niekto telefonuje v rokovacej sále, musí ho upozorniť alebo vykázať bez ohľadu na to, kto to je. Toto je cesta, a nie zmeny v rokovacom poriadku, ktoré, o ktorú by sme, na ktorú by sme mali vykročiť, a bude pokoj, bude poriadok, bude aj medzi nami možno väčšia tolerancia a porozumenie. Toto by som si želal, ako vymýšľať všelijaké techniky, praktiky a triky, ako kto koho prekabáti, preto, lebo chcem upozorniť na jedno. Ten rokovací poriadok presahuje strany a presahuje aj volebné obdobia. Aby sme sa nepomýlili, že tí, ktorí si dnes myslia, že máme väčšinu a môžeme prijať, čo chceme, sa to neobráti alebo nemôže obrátiť v budúcnosti proti nim. Rokovací poriadok bol vždy veľkou témou, ak sa niekto pokúšal zmeniť niektoré ustanovenia, a o to sa vždy pokúšali vládne väčšiny, ktoré vládli. Väčšinou z toho nič nebolo, alebo ak, tak len vtedy, keď vznikla veľká parlamentná politická dohoda.
K samotnému návrhu - ja vítam to, čo predkladatelia ohlásili, že prijímajú ako ďalší postup pri rokovaní o návrhu novely rokovacieho poriadku, a tiež v každom volebnom období boli situácie, ktoré navodzovali diskusiu, či ak klub po voľbách vznikne, či už takým alebo onakým spôsobom, a počet členov poslaneckého klubu klesne pod 8, či ten poslanecký klub ešte existuje alebo neexistuje. Ten počet členov osem, dámy a páni, nebol zvolený náhodne. Totižto my máme stanovené kvórum, ak strana prekročí hranicu 5 % vo voľbách, predpokladá sa alebo je isté zo zákona, že získa najmenej 8 mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky. Od toho sme sa odrážali vtedy, keď sme rokovací poriadok prijímali, schvaľovali a niekedy aj menili. A to číslo a to zriadenie poslaneckého klubu nie je len o zastúpení v poslaneckom grémiu, pán kolega Poliačik, to je aj o ďalších právomociach klubu navrhovať do orgánov Národnej rady tam, kde to zákon obligatórne stanovuje a umožňuje, poslancov do jednotlivých ďalších výborov alebo orgánov Národnej rady, ktoré považujeme za dôležitejšie ako bežné výbory.
Tu si musia uvedomiť svoju zodpovednosť primárne strany, ktoré zostavujú pred voľbami kandidátne listiny a následkov si musia, následky musia posúdiť aj samotní poslanci, keď sa rozhodnú opustiť svoje poslanecké kluby, bez ohľadu na to, či kandidovali ako straníci alebo nestraníci, ale každá politická strana sem priniesla do Národnej rady cez voľby nejakú sumu poslancov. Teda to je o zodpovednosti všetkých, a preto ja skôr podporujem, ale nie preto, lebo by som súťažil s ktoroukoľvek stranou, aby sme urobili poriadok aj pri schvaľovaní, braní na vedomie, ale aj postupnom pokračovaní činnosti poslaneckého klubu počas celého volebného obdobia.
Preto to riešenie, ktoré navrhujú navrhovatelia, sa mi zdá byť normálne, racionálne a praktické. Ak by sme chceli byť trošku navzájom voči sebe veľkorysí, tak by sme o tom diskutovali dlhšie. Tá diskusia neprebehla a vidíte, ako aj včera na ústavnoprávnom výbore zrazu ani samotní poslanci vládnej väčšiny nevedeli, ako sa vysporiadať s tými návrhmi preto, lebo aj pre nich vytvárali veľké riziká, ak by tie návrhy, ktoré boli zatiaľ len v pracovnej podobe ponúknuté na diskusiu poslaneckým klubom a poslaneckým, teda parlamentným stranám, preto vítam, pani navrhovateľka, a poďme to schváliť alebo schváľte si to a ukončíme túto rozpravu.
Ďakujem pekne.

Ja som to povedal, pán kolega Hrušovský, aj vo svojom vystúpení. Ja ovládam tú matematiku. Ja viem, že 5 % kvórum znamená 8 poslancov, ale medzitým bolo zavedené do rokováku nové kvórum a to je 7 % kvórum pre koalície. A ešte raz, keď sa pozrieme na český model, tam keď sa koalícia viacerých strán dostane do parlamentu, prekročí kvórum, tak sa môže v momente zostavovania klubov rozdeliť na čiastkové strany, ktoré tú koalíciu tvorili, a tam stačia traja poslanci na to, aby ten klub vytvorili. Ja som si vedomý toho, že klub nie je iba grémium, to ma nemusíte poučovať, už som tu dosť dlho, ja som si vedomý aj toho, že nominuje svojich ľudí na viaceré miesta, preto som hovoril aj to, že ten počet 5 poslancov má za sebou logiku a je to počet poslancov, ktorý je potrebný na obsadenie všetkých výborov, ktoré diktuje zákon alebo ústava. To znamená, že ak pán predseda parlamentu vo svojom rozhodnutí hovoril o niečom, ako je funkčnosť klubu, ja som presvedčený o tom, že klub je funkčný vtedy, keď je schopný obsadiť všetky výbory a dajme tomu aj orgány parlamentu, ktoré mu určuje zákon a ktoré mu určuje ústava, pretože my ako ústavní činitelia môžme robiť len to, čo nám predpisuje zákon, nemôžme si vykladať veci po svojom. Ďakujem.