23. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Navrhovanú novelu máme pod tlačou 643. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou návrhu zákona je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave bude o ňom hlasovať. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 15. augusta 2013 č. 617 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby po prípadnom postúpení do druhého čítania ho prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Kuffu, člena klubu OĽaNO. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona. Možno to súvisí aj s tým logom, ktoré mám tuná. Mám prvýkrát tuná toto tričko. Patrím k bojovníkom za život. A poviem, aj na včerajšie hlasovanie možno sa ma nejako budete pýtať do budúcna, ako som hlasoval pri včerajšom odvolávaní vlády. Bol som jediný z tohto pléna, ktorý sa zdržal pri hlasovania. A môj dôvod bol ten, aby som dnes mohol mať toto tričko a bojovať za život. Ja si neželám, aby v tomto pléne, prepáčte mi to, pani predsedajúca,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Rokujeme o návrhu zákona, tak naozaj vás poprosím, aby ste hovorili k téme.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... ktosi povedal, že vie si predstaviť, že ktosi z mojich kolegov by tu odvisol na strome. Toto bol môj protest, preto som sa aj zdržal pri včerajšom hlasovaní. A mamonu nemôžem povýšiť nad ľudský život, lebo dôstojnosť ľudského života a rovnako aj život ako taký nie je možné vyvážiť ani zlatom a nemôže to byť ani štátny podnik SPP. Prepáčte mi to. (Potlesk.)
Čo sa týka predkladaného zákona, tak nemožno jeden súkromný majetok vyvyšovať nad druhý, je to nespravodlivé: „Ja som ten, ktorý som bohatý, mám silu peňazí a ja ťa pretlačím.“ A viete, ako je to u nás na Slovensku. Veľakrát tí, ktorí sú bohatí, tak priam okliešťujú každú jednu vládu, ktorá je tuná na Slovensku. A vyhlásiť túto investíciu za verejný záujem, myslím si, to nie je problém dosiahnuť u toho, kto má silu peňazí. Dosiahne to ten. Ale tak ako to pán predkladateľ tuná predkladá, je to v skutočnosti ten verejný záujem? Ja hovorím, že nie je to verejný záujem. Je to tvoj osobný záujem, pretože ty máš majetok, máš peniaze. A ja nemôžem potlačiť tvoje právo, lebo ty máš nejakú roľu, na ktorej dorábaš chlieb pre svoju rodinu a pre svoje deti, ja tam postavím AquaCity alebo nejakú herňu alebo čokoľvek a ja ťa pretlačím a ešte to vyhlásim za verejný záujem. Možnože bude zase vojna argumentov v tomto pléne, keď ktosi takto príde s týmito peniazmi a investíciou s tým, trebárs že aj vytvára ešte aj pracovné miesta. No tak pracovné miesta nemôžu byť tiež na úkor potláčania ľudských práv. A ja si dovolím tiež povedať, že je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako pán predkladateľ to aj v tej dôvodovej správe uvádza. Mať čosi a vlastniť majetok, to je jedno zo základných ľudských práv.
Trošku sa vrátim k tej svojej rozprave tak vo svojej mysli do 19. storočia, keď Lev XIII. vo svojej encyklike Rerum novarum hovorí o vlastníckych právach. A vlastnícke právo má byť posvätné, posvätné s tým, že ho rešpektujem. Viem si predstaviť významnú investíciu, ktorá má ten predpísaný objem, ktorý sme schválili v tomto pléne a vytvorí 300 pracovných miest. Ale ja keď som vlastník takejto pôdy, ty máš peniaze a chceš investovať, po dohode so mnou môžeš tam investovať, teda ak chceme tak investovať a rozvíjať našu zamestnanosť a všetko. Vlastníkovi to nezaplatíš, ale ten vlastník, ktorý tam je, možno má len ten pozemok, aby mal podiel na zisku. Ty si boháč, ty investuješ a z dlhodobého hľadiska to tak súvisí aj s tým, čo kolegovia predkladali tu, zákonom o tých vedeniach a proste náhradách a podobne, aby ten človek, ktorý vlastní teda tú pôdu, chýba mu know-how, chýbajú mu peniaze, ale má tu roľu, má tú pôdu, má ten pozemok, mal podiel na tomto zisku z dlhodobého hľadiska. Vytvára sa tu aj priestor pre solidaritu. Je to solidárne prostredie, keď vlastne ten bohatý zo zákona aj prípadne by bol povinný sa podeliť o ten zisk s tým majiteľom tej pôdy, ktorú má.
Ja chcem poďakovať pánu docentovi Osuskému, že predkladá tento zákon a vracia to späť do Národnej rady. Ja som tiež ten, ktorý bude bojovať vždy aj za ľudský život, ale aj za základné práva ľudí. Pokiaľ budem v tomto parlamente, vždy sa budem o to zasadzovať. A nejaký majetok, myslím, má každý. A to je jedno zo základných ľudských práv. A nepotláčajme to nijakým zákonom ani tým, že tu má ktosi prevahu ako v tom hlasovaní.
Chcem tak na záver vás ešte, kolegovia, poprosiť, tých emócií toho týždňa, aj ja som z toho stále rozrušený, bolo strašne veľa, ja som to už x razy rozprával a vždy to budem rozprávať, kým budem vládať sem prísť a doplaziť sa k tomuto stolíku, aby sme k sebe boli tolerantní. Buďme k sebe tolerantní aj v názoroch aj vo svojich postojoch. To, že máš ty iný názor, neznamená, že ti želám smrť, že máš kdesi odvisnúť na strome, za to, že ty hlasuješ inak. No veď sme súperi. Keď sme na futbalovom štadióne, tak aj jedno, aj druhé mužstvo chce dať ten gól. A to beriem, to musí byť férové, ale ja nemôžem toho protivníka zabiť na tom poli alebo mu želať smrť. Nechoďme do týchto extrémov. Vždycky budem vyzývať všetkých občanov tejto republiky k pokoju a kľudu, aby nešli do ulíc a nebojovali sme, lebo vždycky od takýchto vyhlásení je len krôčik potom k skutočným vojnám. Chceme, aby tu bola Sýria, to, čo bolo vo Francúzsku, keď sa podpaľovali autá a nepokoje boli? Ja si to neželám, ja to nechcem. Nech je tu stále bitka slov a argumentov. Takto sa môžeme pretláčať, ale predovšetkým by sme mali byť tolerantní. Prepáčte mi to. Ďakujem za slovo.

S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Daniš.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Kuffa, určite si spomínaš na tú búrlivú diskusiu ešte pred letnou prestávkou, keď sme prakticky hovorili na tému prípravy významných investícií. Spomínam si, že aj ty si sa zapojil tak ako dneska do tej diskusie. A chcel by som aspoň pár poznámok k tejto problematike povedať.
Tak ako to predkladateľ uviedol, a nakoniec je to aj v dôvodovej správe presne definované, aj ústava pripúšťa, samozrejme, to vyvlastnenie. A teraz je to sporné, čo je vo verejnom záujme. Pán predkladateľ sa pýta, že keď ide o súkromné investície, sporné, či prakticky to vyhovuje tej definícii. A súčasne si aj ale odpovedal. Hovorí, že pripúšťa, že keď tá investícia donáša nejaké efekty, že je to skutočne pre ten národ niečo žiaduce. Takže tiež to úplne nevylúčil.
Chcem povedať jedno, Števo, nie je to také jednoduché, ako to tu sa interpretuje. Totiž nevylučujú sa orgány samosprávy vôbec z tohto aktu. To začína niekde na obci, kde sa všeobecne záväzným nariadením odsúhlasuje územný plán obce, ktorý jasne vymedzuje, kde je zóna bývania, kde sú zóny, prosím ťa pekne, na infraštruktúru, na občiansku vybavenosť, na priemyselnú zónu. Čiže tam to niekde je. Čiže nepredstavujme si, že niekto príde a postaví tu fabriku akurát niekomu na roli. Naopak, dneska je pripravených veľa tých priestorov, veľa priemyselných parkov, ktoré zívajú prázdnotou, a preto si myslím, že skutočne nie je na mieste, a ja rozhodne tento zákon, s dovolením, nepodporím, pretože si myslím, že tá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Bublavý.

Ďakujem za slovo. Milý Štefan, ja nadviažem na tú časť v tvojej rozprave, kde si spomínal nočný čas, kde sa opozícia snažila odvolať predsedu vlády. Ja naozaj som sa presvedčil, ako to je byť opitý mocou. Keď opozícia a hlavne kolegovia z OĽaNO mali ľudí na balkóne, ktorí im dodávali silu, títo prívrženci im naliali toľko energie, že im zatemnila myslenie. A jeden z nich nabádal na fyzickú, naozaj fyzickú likvidáciu. Ďalší tam prirovnával premiéra k Hitlerovi, k fašistickému režimu. Sú to nebezpečné veci, ktoré naozaj nemajú nič spoločné s demokraciou, ktorú budujeme, a naším Slovenskom, štátom. Ktokoľvek má možnosť ísť do politickej súťaže a vládnuť alebo sa stať zákonodarcom, ako sa to stalo aj našim kolegom z OĽaNO. Oni išli do volebného súboja a sú tu v parlamente. Ale byť opitý mocou? Tak Boh nás chráň, aby oni naozaj niekedy vládli.

S reakciou pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi ešte, aby som reagoval teda na svojich predrečníkov vo faktických.
Áno, všetko začína územným plánovaním obce, súhlasím, Zolo, s tým, je to tak. Ale zamyslime sa všetci nad svojou obcou. Ja poznám teda aj iné obce a mestá. Veľakrát tie stavebné úrady sa tam správajú ako štát v štáte. Veľakrát je to tak. A mám skúsenosť s tým, že tí stavební úradníci si po svojom vysvetľujú zákon a veľakrát šikanujú tých ľudí. A myslím si, že aj na úrovni obce keď je bohatý investor a má peniaze, sila peňazí, žiaľ, musím povedať, v celom svete, nielen v našej krajine pretlačí všetko, aj územné konanie, aj stavebné konanie, aj obce. Obávam sa, že toto nebude dostatočná brzda na to, aby som ťa ja pretlačil silou peňazí. Pretlačím ťa silou peňazí. a toto je tá tragédia toho všetkého. Preto treba, aby ten, kto vlastní tú pôdu a možno má len tú jednu roľu, bol chránený zákonom. Veď ústava nám to zaručuje. A aj keby to nebolo v ústave, tak aj tak je základné ľudské právo čosi mať a vlastniť. Neviem si predstaviť, že by sme toto tak vehementne potláčali.
A naozaj súhlasím aj s tou takou krátkou poznámkou, že mnohé priemyselné parky zívajú prázdnotou. Čo sú to za investície? Takisto dohodli sa primátori miest alebo starostovia obcí, vymysleli čosi, nejakú kdesi investíciu a ten priemyselný park vybudovali, ale vybudovali ho pre nikoho. Tam sa niekoľkonásobne predávala pôda špekulantským spôsobom a zasa len ktosi sa na tom obohatil, ohradila sa tá pôda nejakým plotom, urobilo sa tam osvetlenie, hovorím o konkrétnych veciach, infraštruktúra, cesty a nie je tam žiadna továreň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Huba. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.