23. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, dovoľte mi za klub SDKÚ – DS vyjadriť podporu tomuto návrhu zákona, pretože tak ako predkladateľ pán poslanec Gál spomenul, tento zákon v proces prípravy bol konzultovaný so zástupcami politických strán MOST – HÍD, SDKÚ – DS, KDH. A spolu, treba povedať, aj s tretím sektorom na príprave sa zúčastnili aj zástupcovia Transparency International Slovensko, pretože aj my máme úprimný záujem na stransparentnení a zlepšení tejto oblasti.
Za najdôležitejšie zmeny v tomto zákone podkladám, takisto ako ich zvýraznil pán predkladateľ, oblasť zjednotenia volebných zákonov, oblasť sprehľadnenia financovania kampaní tým, že sa zavádza volebný fond pre každého kandidáta, no a v neposlednom rade kontrolu Najvyšším kontrolným úradom. To je niečo, čo tu doteraz nebolo a čo takisto považujeme za potrebné.
Chcel by som teda za klub SDKÚ – DS vyjadriť podporu tomuto zákona a verím, že všetci, ktorí majú záujem na sprehľadnení financovania politického života, tak podporia tento zákon. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Osuský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Potvrdzujem i za seba to, že tento návrh zákona prináša mnohé kroky správnym smerom, i keď pripúšťam, že v duchu neblahej tradície tohto parlamentu nebude jeho prežívanie na doskách, ktoré neznamenajú svet, len Slovenskú republiku, veľmi dlhé. Ale napriek tomu je cenné, že je vypracované dobré smerovanie. A verím, že príde čas, keď sa veci došetria férovo. Ja som vo svojich vystúpeniach na tému volebného zákona ako pracovného materiálu poukázal na zhruba tri protiústavné prvky v tom zákone. A ak existuje alternatíva, som presvedčený, že nielen ja, ale aj klub SaS takúto alternatívu podporí.

S reakciou pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ďakujem aj pánovi poslancovi Osuského za podporu. Som rád, že má tento návrh zákona širšiu podporu.
Chcem ešte zdôrazniť myšlienku, že vlastne predkladatelia týmto návrhom zákona suplujú vládu, pretože aj vládna strana sa zaviazala ešte pred voľbami spolu s ostatnými k určitým zlepšeniam v tejto oblasti. Bohužiaľ, za viac ako rok sme sa nedočkali žiadneho vládneho zákona, preto som rád, že predkladatelia prichádzajú s touto iniciatívou a mám nádej, že sa ju takisto podarí realizovať. Vďaka.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ? (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Len jednu myšlienku poviem, nechcem zdržovať ctenú Národnú radu. Áno, vieme, ako dopadne tento zákon, ale aspoň sme vypracovali do budúcna nutné minimum, nutné minimum na to, aby politické strany financovali svoju činnosť aj kampaň transparentne. Čiže keď budeme rokovať aj o tom návrhu z dielne ministerstva, tak budeme trvať na tom, aby tieto hlavné myšlienky z tohto zákona tam boli zapracované. Ďakujem.

Ďakujem.
Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz by sme mali rokovať podľa programu o návrhu poslancov Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že sa pani navrhovateľka ospravedlnila, takže nemá kto návrh zákona uviesť, dávame ho ako posledný bod programu.
Ďalej pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 643, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 617.

Dávam slovo poslancovi Petrovi Osuskému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážená snemovňa, je to akosi príznačné, že sa tu ocitám v priebehu niekoľkých dní či týždňov druhýkrát ako strážca ústavnosti. Nie som ústavný právnik. Ale, žiaľ, na poslanecké stoly sa dostávajú návrhy zákonov a hlasmi väčšiny prechádzajú návrhy zákonov, ktoré na prvý i na druhý pohľad razia protiústavnosťou, resp. rozporom s ústavou. To je i dôvodom predloženej novely alebo toho, čo ste pod príslušnou tlačou dostali vo veci zákona o významných investíciách.
Dovolím si ako minule pri volebnom zákone začať citovaním ústavy. Ústava Slovenskej republiky v článku 20 zaručuje vlastnícke právo. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. A podľa čl. 13 ods. 4 pri obmedzovaní základných práv a slobôd, podotýkam, že vlastnícke právo je základné právo, sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len pre ustanovený cieľ.
Zákon, o ktorom hovorím v predloženom návrhu, sa týka významných investícií. Áno, nikto nespochybňuje, že naša krajina víta významné investície. Ale tento zákon, o ktorom hovorím, podporuje v zásade významné súkromné investície. A proti nim stojí súkromné vlastníctvo napríklad pôdy. A keďže obidvoje sú súkromné vlastníctva a súkromné aktivity, je veľmi otázne, že existujú iné súkromné aktivity a iné súkromné práva vlastníkov. Pred ústavou by si mali byť všetci rovní.
Možno trochu odbočím ak poviem, že ak by som vzal do úvahy súkromný záujem, a pripusťme investíciu a dokonca pripusťme i pracovné miesta, ktoré vzniknú postavením fabriky, ktorá bude kyanidovou technológiou ťažiť drahé kovy, je nepochybne na jednej strane akýsi súkromný záujem využiť topograficky dané miesto a na druhej strane prípadný súkromný záujem vlastníkov pôdy, kde tá fabrika má vzniknúť, keď už vôbec nehovorím o istom, pripusťme, oprávnenom verejnom záujme obyvateľov v danej oblasti. I v tomto zákone, ku ktorému sa vyjadrujem, v tom pôvodnom, sa objavuje divný úkaz, že volené orgány miestnych štruktúr sú vyradené z posudzovania a rozhodovania o niektorých takýchto investíciách.
Keby som to povedal extrémne a príliš dramaticky; predstavme si, že by sa súkromný investor rozhodol na bratislavskom Námestí slobody pred Úradom vlády postaviť fabriku, kde zamestná 310 ľudí. Čisto teoreticky by mohla byť takáto fabrika schválená bez vyjadrenia príslušnej mestskej časti, na území ktorej táto fabrika vznikne na základe zdôvodnenia, že tam vznikne 310 pracovných miest. Iste, je to absurdná predstava. Ale je to len ukážka toho, k čomu môže viesť to, keď sa na základe prijatého zákona obchádzajú práva miestnych štruktúr a občanmi volených orgánov, teda zástupcov občanov v akomsi vyššom súkromnom záujme, lebo ten záujem bude vždy súkromný bez ohľadu na to, či pôjde o Detvu a jej náleziská, či pôjde o kameňolomy, či pôjde o ornú pôdu vašu, vášho brata a vašej sestry. Jednoducho je veľmi sporné, ak je možné zákonom ponad hlavy občanov a na hrane alebo za hranou ústavy povyšovať jeden súkromný záujem nad iným.
Pred mnohými rokmi, dvadsiatimi deviatimi, som bol prvýkrát v živote v Tokiu. Cesta do Japonska bola vtedy mojím životným snom. V snehu a ľade počas absolútneho zákazu v súlade s miestnymi bezpečnostnými predpismi som zdolal Fudžijamu. A potom som, samozrejme, bol i v Tokiu. Šokujúci pohľad sa naskytol na jednej z najslávnejších obchodných ulíc sveta, na známej tokijskej Ginze. Ginza bola lemovaná obchodnými domami, firemnými sídlami, ktoré hýrili už vtedy chrómom, mramorom, eleganciou. Medzi päť-, šesťposchodovými budovami sa odrazu hádam na šírke stredného zasadacieho bloku našej Národnej rady, teda týchto šiestich poslaneckých lavíc, vyskytoval jednoposchodový drevený domček stlčený z dosák. Ten domček vyzeral tak na koniec 19. storočia. V tom domčeku bol obchod. Ten obchod patril jednému starému pánovi. A ten starý pán to odmietol z akýchsi príčin predať. Iste by dostal lukratívne zaplatené, pretože na jeho pozemku by štvorcový meter stál iste toľko ako na Piatej avenue. Napriek tomu to neurobil. A nebolo toho, ktorý by ho k tomu donútil. Áno, jedná sa o vzácny prípad. Ale, opäť, je to ukážka, že súkromné vlastníctvo, ak dotyčný riadne platí dane a všetko ostatné, si zasluhuje absolútnu ochranu.
Domnievam sa preto, že predložený návrh zákona, ktorý máte na stoloch, vracia veci do ústavného stavu, do stavu, keď nemôže akákoľvek vláda, teraz nehovorím o vláde strany SMER, akákoľvek budúca vláda, akejkoľvek politickej konštelácie a farby, ponad hlavu orgánov mesta či obce rozhodnúť o tom, čo na ich teritóriu v tzv. vyššom záujme postaví bez ohľadu na to, či to bude fabrika na ťaženie a rafináciu zlata alebo kafiléria alebo čokoľvek, čo bude možno zdanlivo, topograficky, miestne výhodné, ale bude to výhodné pre jednu, súkromnú stranu a bude to nevýhodné v jednom prípade pre, povedzme, mesto, miestnu časť či obec alebo v inom prípade pre súkromného vlastníka, ktorý z nejakých príčin podobne ako ten starček na Ginze nebude chcieť na svojom majetku akýsi proces, ktorý on odmieta.
Domnievam sa, že tento krok, tento návrat k fair play a k ústavnosti pre všetkých a k rovnocennosti pred ústavou by mohol stáť za vašu podporu. Nemyslím si, ako som povedal pri predchádzajúcom vstupe pri návrhu zákona kolegov zo strany MOST – HÍD, že bude mať dlhú životnosť. Ale pravda je taká, že v čase totality písali i význační literáti, básnici, scenáristi svoje scenáre, básne a knižky do šuplíka. A je dobré, ak by sme tí, ktorí ctíme ústavu, hoc aj v menšine, nezabudli na to, že takéto prípravné práce na zlepšení situácie sa dejú, a keď príde čas, keď budeme mať ústavnosť matematicky v tejto snemovni navrch, tak že potom sa z toho šuplíka vytiahnu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Prosím vás pekne, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, nie ste v rozprave.
Ešte predtým, ako dám slovo spravodajcovi, len sa chcem ospravedlniť, a upozornili ma z kancelárie, že pán predseda Národnej rady sa dohodol s pani poslankyňou Gibalovou, že jej návrh, ktorý je ako tlač 642, bude ako prvý bod v utorok o 9.00 hodine.
Nech sa páči, dávam slovo teraz spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.