23. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, dovoľte mi za klub SDKÚ – DS vyjadriť podporu tomuto návrhu zákona, pretože tak ako predkladateľ pán poslanec Gál spomenul, tento zákon v proces prípravy bol konzultovaný so zástupcami politických strán MOST – HÍD, SDKÚ – DS, KDH. A spolu, treba povedať, aj s tretím sektorom na príprave sa zúčastnili aj zástupcovia Transparency International Slovensko, pretože aj my máme úprimný záujem na stransparentnení a zlepšení tejto oblasti.
Za najdôležitejšie zmeny v tomto zákone podkladám, takisto ako ich zvýraznil pán predkladateľ, oblasť zjednotenia volebných zákonov, oblasť sprehľadnenia financovania kampaní tým, že sa zavádza volebný fond pre každého kandidáta, no a v neposlednom rade kontrolu Najvyšším kontrolným úradom. To je niečo, čo tu doteraz nebolo a čo takisto považujeme za potrebné.
Chcel by som teda za klub SDKÚ – DS vyjadriť podporu tomuto zákona a verím, že všetci, ktorí majú záujem na sprehľadnení financovania politického života, tak podporia tento zákon. Ďakujem.

Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Potvrdzujem i za seba to, že tento návrh zákona prináša mnohé kroky správnym smerom, i keď pripúšťam, že v duchu neblahej tradície tohto parlamentu nebude jeho prežívanie na doskách, ktoré neznamenajú svet, len Slovenskú republiku, veľmi dlhé. Ale napriek tomu je cenné, že je vypracované dobré smerovanie. A verím, že príde čas, keď sa veci došetria férovo. Ja som vo svojich vystúpeniach na tému volebného zákona ako pracovného materiálu poukázal na zhruba tri protiústavné prvky v tom zákone. A ak existuje alternatíva, som presvedčený, že nielen ja, ale aj klub SaS takúto alternatívu podporí.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ďakujem aj pánovi poslancovi Osuského za podporu. Som rád, že má tento návrh zákona širšiu podporu.
Chcem ešte zdôrazniť myšlienku, že vlastne predkladatelia týmto návrhom zákona suplujú vládu, pretože aj vládna strana sa zaviazala ešte pred voľbami spolu s ostatnými k určitým zlepšeniam v tejto oblasti. Bohužiaľ, za viac ako rok sme sa nedočkali žiadneho vládneho zákona, preto som rád, že predkladatelia prichádzajú s touto iniciatívou a mám nádej, že sa ju takisto podarí realizovať. Vďaka.

Ďakujem pekne. Len jednu myšlienku poviem, nechcem zdržovať ctenú Národnú radu. Áno, vieme, ako dopadne tento zákon, ale aspoň sme vypracovali do budúcna nutné minimum, nutné minimum na to, aby politické strany financovali svoju činnosť aj kampaň transparentne. Čiže keď budeme rokovať aj o tom návrhu z dielne ministerstva, tak budeme trvať na tom, aby tieto hlavné myšlienky z tohto zákona tam boli zapracované. Ďakujem.

Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážená snemovňa, je to akosi príznačné, že sa tu ocitám v priebehu niekoľkých dní či týždňov druhýkrát ako strážca ústavnosti. Nie som ústavný právnik. Ale, žiaľ, na poslanecké stoly sa dostávajú návrhy zákonov a hlasmi väčšiny prechádzajú návrhy zákonov, ktoré na prvý i na druhý pohľad razia protiústavnosťou, resp. rozporom s ústavou. To je i dôvodom predloženej novely alebo toho, čo ste pod príslušnou tlačou dostali vo veci zákona o významných investíciách.
Dovolím si ako minule pri volebnom zákone začať citovaním ústavy. Ústava Slovenskej republiky v článku 20 zaručuje vlastnícke právo. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. A podľa čl. 13 ods. 4 pri obmedzovaní základných práv a slobôd, podotýkam, že vlastnícke právo je základné právo, sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len pre ustanovený cieľ.
Zákon, o ktorom hovorím v predloženom návrhu, sa týka významných investícií. Áno, nikto nespochybňuje, že naša krajina víta významné investície. Ale tento zákon, o ktorom hovorím, podporuje v zásade významné súkromné investície. A proti nim stojí súkromné vlastníctvo napríklad pôdy. A keďže obidvoje sú súkromné vlastníctva a súkromné aktivity, je veľmi otázne, že existujú iné súkromné aktivity a iné súkromné práva vlastníkov. Pred ústavou by si mali byť všetci rovní.
Možno trochu odbočím ak poviem, že ak by som vzal do úvahy súkromný záujem, a pripusťme investíciu a dokonca pripusťme i pracovné miesta, ktoré vzniknú postavením fabriky, ktorá bude kyanidovou technológiou ťažiť drahé kovy, je nepochybne na jednej strane akýsi súkromný záujem využiť topograficky dané miesto a na druhej strane prípadný súkromný záujem vlastníkov pôdy, kde tá fabrika má vzniknúť, keď už vôbec nehovorím o istom, pripusťme, oprávnenom verejnom záujme obyvateľov v danej oblasti. I v tomto zákone, ku ktorému sa vyjadrujem, v tom pôvodnom, sa objavuje divný úkaz, že volené orgány miestnych štruktúr sú vyradené z posudzovania a rozhodovania o niektorých takýchto investíciách.
Keby som to povedal extrémne a príliš dramaticky; predstavme si, že by sa súkromný investor rozhodol na bratislavskom Námestí slobody pred Úradom vlády postaviť fabriku, kde zamestná 310 ľudí. Čisto teoreticky by mohla byť takáto fabrika schválená bez vyjadrenia príslušnej mestskej časti, na území ktorej táto fabrika vznikne na základe zdôvodnenia, že tam vznikne 310 pracovných miest. Iste, je to absurdná predstava. Ale je to len ukážka toho, k čomu môže viesť to, keď sa na základe prijatého zákona obchádzajú práva miestnych štruktúr a občanmi volených orgánov, teda zástupcov občanov v akomsi vyššom súkromnom záujme, lebo ten záujem bude vždy súkromný bez ohľadu na to, či pôjde o Detvu a jej náleziská, či pôjde o kameňolomy, či pôjde o ornú pôdu vašu, vášho brata a vašej sestry. Jednoducho je veľmi sporné, ak je možné zákonom ponad hlavy občanov a na hrane alebo za hranou ústavy povyšovať jeden súkromný záujem nad iným.
Pred mnohými rokmi, dvadsiatimi deviatimi, som bol prvýkrát v živote v Tokiu. Cesta do Japonska bola vtedy mojím životným snom. V snehu a ľade počas absolútneho zákazu v súlade s miestnymi bezpečnostnými predpismi som zdolal Fudžijamu. A potom som, samozrejme, bol i v Tokiu. Šokujúci pohľad sa naskytol na jednej z najslávnejších obchodných ulíc sveta, na známej tokijskej Ginze. Ginza bola lemovaná obchodnými domami, firemnými sídlami, ktoré hýrili už vtedy chrómom, mramorom, eleganciou. Medzi päť-, šesťposchodovými budovami sa odrazu hádam na šírke stredného zasadacieho bloku našej Národnej rady, teda týchto šiestich poslaneckých lavíc, vyskytoval jednoposchodový drevený domček stlčený z dosák. Ten domček vyzeral tak na koniec 19. storočia. V tom domčeku bol obchod. Ten obchod patril jednému starému pánovi. A ten starý pán to odmietol z akýchsi príčin predať. Iste by dostal lukratívne zaplatené, pretože na jeho pozemku by štvorcový meter stál iste toľko ako na Piatej avenue. Napriek tomu to neurobil. A nebolo toho, ktorý by ho k tomu donútil. Áno, jedná sa o vzácny prípad. Ale, opäť, je to ukážka, že súkromné vlastníctvo, ak dotyčný riadne platí dane a všetko ostatné, si zasluhuje absolútnu ochranu.
Domnievam sa preto, že predložený návrh zákona, ktorý máte na stoloch, vracia veci do ústavného stavu, do stavu, keď nemôže akákoľvek vláda, teraz nehovorím o vláde strany SMER, akákoľvek budúca vláda, akejkoľvek politickej konštelácie a farby, ponad hlavu orgánov mesta či obce rozhodnúť o tom, čo na ich teritóriu v tzv. vyššom záujme postaví bez ohľadu na to, či to bude fabrika na ťaženie a rafináciu zlata alebo kafiléria alebo čokoľvek, čo bude možno zdanlivo, topograficky, miestne výhodné, ale bude to výhodné pre jednu, súkromnú stranu a bude to nevýhodné v jednom prípade pre, povedzme, mesto, miestnu časť či obec alebo v inom prípade pre súkromného vlastníka, ktorý z nejakých príčin podobne ako ten starček na Ginze nebude chcieť na svojom majetku akýsi proces, ktorý on odmieta.
Domnievam sa, že tento krok, tento návrat k fair play a k ústavnosti pre všetkých a k rovnocennosti pred ústavou by mohol stáť za vašu podporu. Nemyslím si, ako som povedal pri predchádzajúcom vstupe pri návrhu zákona kolegov zo strany MOST – HÍD, že bude mať dlhú životnosť. Ale pravda je taká, že v čase totality písali i význační literáti, básnici, scenáristi svoje scenáre, básne a knižky do šuplíka. A je dobré, ak by sme tí, ktorí ctíme ústavu, hoc aj v menšine, nezabudli na to, že takéto prípravné práce na zlepšení situácie sa dejú, a keď príde čas, keď budeme mať ústavnosť matematicky v tejto snemovni navrch, tak že potom sa z toho šuplíka vytiahnu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Navrhovanú novelu máme pod tlačou 643. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou návrhu zákona je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave bude o ňom hlasovať. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 15. augusta 2013 č. 617 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby po prípadnom postúpení do druhého čítania ho prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona. Možno to súvisí aj s tým logom, ktoré mám tuná. Mám prvýkrát tuná toto tričko. Patrím k bojovníkom za život. A poviem, aj na včerajšie hlasovanie možno sa ma nejako budete pýtať do budúcna, ako som hlasoval pri včerajšom odvolávaní vlády. Bol som jediný z tohto pléna, ktorý sa zdržal pri hlasovania. A môj dôvod bol ten, aby som dnes mohol mať toto tričko a bojovať za život. Ja si neželám, aby v tomto pléne, prepáčte mi to, pani predsedajúca,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Rokujeme o návrhu zákona, tak naozaj vás poprosím, aby ste hovorili k téme.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... ktosi povedal, že vie si predstaviť, že ktosi z mojich kolegov by tu odvisol na strome. Toto bol môj protest, preto som sa aj zdržal pri včerajšom hlasovaní. A mamonu nemôžem povýšiť nad ľudský život, lebo dôstojnosť ľudského života a rovnako aj život ako taký nie je možné vyvážiť ani zlatom a nemôže to byť ani štátny podnik SPP. Prepáčte mi to. (Potlesk.)
Čo sa týka predkladaného zákona, tak nemožno jeden súkromný majetok vyvyšovať nad druhý, je to nespravodlivé: „Ja som ten, ktorý som bohatý, mám silu peňazí a ja ťa pretlačím.“ A viete, ako je to u nás na Slovensku. Veľakrát tí, ktorí sú bohatí, tak priam okliešťujú každú jednu vládu, ktorá je tuná na Slovensku. A vyhlásiť túto investíciu za verejný záujem, myslím si, to nie je problém dosiahnuť u toho, kto má silu peňazí. Dosiahne to ten. Ale tak ako to pán predkladateľ tuná predkladá, je to v skutočnosti ten verejný záujem? Ja hovorím, že nie je to verejný záujem. Je to tvoj osobný záujem, pretože ty máš majetok, máš peniaze. A ja nemôžem potlačiť tvoje právo, lebo ty máš nejakú roľu, na ktorej dorábaš chlieb pre svoju rodinu a pre svoje deti, ja tam postavím AquaCity alebo nejakú herňu alebo čokoľvek a ja ťa pretlačím a ešte to vyhlásim za verejný záujem. Možnože bude zase vojna argumentov v tomto pléne, keď ktosi takto príde s týmito peniazmi a investíciou s tým, trebárs že aj vytvára ešte aj pracovné miesta. No tak pracovné miesta nemôžu byť tiež na úkor potláčania ľudských práv. A ja si dovolím tiež povedať, že je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako pán predkladateľ to aj v tej dôvodovej správe uvádza. Mať čosi a vlastniť majetok, to je jedno zo základných ľudských práv.
Trošku sa vrátim k tej svojej rozprave tak vo svojej mysli do 19. storočia, keď Lev XIII. vo svojej encyklike Rerum novarum hovorí o vlastníckych právach. A vlastnícke právo má byť posvätné, posvätné s tým, že ho rešpektujem. Viem si predstaviť významnú investíciu, ktorá má ten predpísaný objem, ktorý sme schválili v tomto pléne a vytvorí 300 pracovných miest. Ale ja keď som vlastník takejto pôdy, ty máš peniaze a chceš investovať, po dohode so mnou môžeš tam investovať, teda ak chceme tak investovať a rozvíjať našu zamestnanosť a všetko. Vlastníkovi to nezaplatíš, ale ten vlastník, ktorý tam je, možno má len ten pozemok, aby mal podiel na zisku. Ty si boháč, ty investuješ a z dlhodobého hľadiska to tak súvisí aj s tým, čo kolegovia predkladali tu, zákonom o tých vedeniach a proste náhradách a podobne, aby ten človek, ktorý vlastní teda tú pôdu, chýba mu know-how, chýbajú mu peniaze, ale má tu roľu, má tú pôdu, má ten pozemok, mal podiel na tomto zisku z dlhodobého hľadiska. Vytvára sa tu aj priestor pre solidaritu. Je to solidárne prostredie, keď vlastne ten bohatý zo zákona aj prípadne by bol povinný sa podeliť o ten zisk s tým majiteľom tej pôdy, ktorú má.
Ja chcem poďakovať pánu docentovi Osuskému, že predkladá tento zákon a vracia to späť do Národnej rady. Ja som tiež ten, ktorý bude bojovať vždy aj za ľudský život, ale aj za základné práva ľudí. Pokiaľ budem v tomto parlamente, vždy sa budem o to zasadzovať. A nejaký majetok, myslím, má každý. A to je jedno zo základných ľudských práv. A nepotláčajme to nijakým zákonom ani tým, že tu má ktosi prevahu ako v tom hlasovaní.
Chcem tak na záver vás ešte, kolegovia, poprosiť, tých emócií toho týždňa, aj ja som z toho stále rozrušený, bolo strašne veľa, ja som to už x razy rozprával a vždy to budem rozprávať, kým budem vládať sem prísť a doplaziť sa k tomuto stolíku, aby sme k sebe boli tolerantní. Buďme k sebe tolerantní aj v názoroch aj vo svojich postojoch. To, že máš ty iný názor, neznamená, že ti želám smrť, že máš kdesi odvisnúť na strome, za to, že ty hlasuješ inak. No veď sme súperi. Keď sme na futbalovom štadióne, tak aj jedno, aj druhé mužstvo chce dať ten gól. A to beriem, to musí byť férové, ale ja nemôžem toho protivníka zabiť na tom poli alebo mu želať smrť. Nechoďme do týchto extrémov. Vždycky budem vyzývať všetkých občanov tejto republiky k pokoju a kľudu, aby nešli do ulíc a nebojovali sme, lebo vždycky od takýchto vyhlásení je len krôčik potom k skutočným vojnám. Chceme, aby tu bola Sýria, to, čo bolo vo Francúzsku, keď sa podpaľovali autá a nepokoje boli? Ja si to neželám, ja to nechcem. Nech je tu stále bitka slov a argumentov. Takto sa môžeme pretláčať, ale predovšetkým by sme mali byť tolerantní. Prepáčte mi to. Ďakujem za slovo.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Kuffa, určite si spomínaš na tú búrlivú diskusiu ešte pred letnou prestávkou, keď sme prakticky hovorili na tému prípravy významných investícií. Spomínam si, že aj ty si sa zapojil tak ako dneska do tej diskusie. A chcel by som aspoň pár poznámok k tejto problematike povedať.
Tak ako to predkladateľ uviedol, a nakoniec je to aj v dôvodovej správe presne definované, aj ústava pripúšťa, samozrejme, to vyvlastnenie. A teraz je to sporné, čo je vo verejnom záujme. Pán predkladateľ sa pýta, že keď ide o súkromné investície, sporné, či prakticky to vyhovuje tej definícii. A súčasne si aj ale odpovedal. Hovorí, že pripúšťa, že keď tá investícia donáša nejaké efekty, že je to skutočne pre ten národ niečo žiaduce. Takže tiež to úplne nevylúčil.
Chcem povedať jedno, Števo, nie je to také jednoduché, ako to tu sa interpretuje. Totiž nevylučujú sa orgány samosprávy vôbec z tohto aktu. To začína niekde na obci, kde sa všeobecne záväzným nariadením odsúhlasuje územný plán obce, ktorý jasne vymedzuje, kde je zóna bývania, kde sú zóny, prosím ťa pekne, na infraštruktúru, na občiansku vybavenosť, na priemyselnú zónu. Čiže tam to niekde je. Čiže nepredstavujme si, že niekto príde a postaví tu fabriku akurát niekomu na roli. Naopak, dneska je pripravených veľa tých priestorov, veľa priemyselných parkov, ktoré zívajú prázdnotou, a preto si myslím, že skutočne nie je na mieste, a ja rozhodne tento zákon, s dovolením, nepodporím, pretože si myslím, že tá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Milý Štefan, ja nadviažem na tú časť v tvojej rozprave, kde si spomínal nočný čas, kde sa opozícia snažila odvolať predsedu vlády. Ja naozaj som sa presvedčil, ako to je byť opitý mocou. Keď opozícia a hlavne kolegovia z OĽaNO mali ľudí na balkóne, ktorí im dodávali silu, títo prívrženci im naliali toľko energie, že im zatemnila myslenie. A jeden z nich nabádal na fyzickú, naozaj fyzickú likvidáciu. Ďalší tam prirovnával premiéra k Hitlerovi, k fašistickému režimu. Sú to nebezpečné veci, ktoré naozaj nemajú nič spoločné s demokraciou, ktorú budujeme, a naším Slovenskom, štátom. Ktokoľvek má možnosť ísť do politickej súťaže a vládnuť alebo sa stať zákonodarcom, ako sa to stalo aj našim kolegom z OĽaNO. Oni išli do volebného súboja a sú tu v parlamente. Ale byť opitý mocou? Tak Boh nás chráň, aby oni naozaj niekedy vládli.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi ešte, aby som reagoval teda na svojich predrečníkov vo faktických.
Áno, všetko začína územným plánovaním obce, súhlasím, Zolo, s tým, je to tak. Ale zamyslime sa všetci nad svojou obcou. Ja poznám teda aj iné obce a mestá. Veľakrát tie stavebné úrady sa tam správajú ako štát v štáte. Veľakrát je to tak. A mám skúsenosť s tým, že tí stavební úradníci si po svojom vysvetľujú zákon a veľakrát šikanujú tých ľudí. A myslím si, že aj na úrovni obce keď je bohatý investor a má peniaze, sila peňazí, žiaľ, musím povedať, v celom svete, nielen v našej krajine pretlačí všetko, aj územné konanie, aj stavebné konanie, aj obce. Obávam sa, že toto nebude dostatočná brzda na to, aby som ťa ja pretlačil silou peňazí. Pretlačím ťa silou peňazí. a toto je tá tragédia toho všetkého. Preto treba, aby ten, kto vlastní tú pôdu a možno má len tú jednu roľu, bol chránený zákonom. Veď ústava nám to zaručuje. A aj keby to nebolo v ústave, tak aj tak je základné ľudské právo čosi mať a vlastniť. Neviem si predstaviť, že by sme toto tak vehementne potláčali.
A naozaj súhlasím aj s tou takou krátkou poznámkou, že mnohé priemyselné parky zívajú prázdnotou. Čo sú to za investície? Takisto dohodli sa primátori miest alebo starostovia obcí, vymysleli čosi, nejakú kdesi investíciu a ten priemyselný park vybudovali, ale vybudovali ho pre nikoho. Tam sa niekoľkonásobne predávala pôda špekulantským spôsobom a zasa len ktosi sa na tom obohatil, ohradila sa tá pôda nejakým plotom, urobilo sa tam osvetlenie, hovorím o konkrétnych veciach, infraštruktúra, cesty a nie je tam žiadna továreň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)