23. schôdza

No musím sa vyjadriť aj k tomu, čo povedal pred chvíľou môj predrečník Ľubomír Galko. Veď plne súhlasím, pevne verím, aj moji kolegovia súhlasia v novej strane, presne ako si to povedal. My súhlasíme s touto tézou, že nie je dôležité, kto to predkladá, ale dôležité je, čo sa predkladá. Tu budeš možno prekvapený, kolega Galko, ale s tým naprosto súhlasím. A v praxi sa táto téza prejaví tým, že keďže návrh je vecne správny, určite zaň budú hlasovať všetci poslanci SaS a, pevne verím, aj všetci moji kolegovia zo strany Nová väčšina – Dohoda. To je splnenie tej tézy, že nie je dôležité, kto to predkladá, ale čo sa predkladá. A keď je po obsahovej stránke ten návrh správny, verím, že, to by som nepovažoval dokonca ani za prekvapenie, ale za skôr takú povinnosť, by ho podporili aj všetci poslanci strany SMER – SD, ak im záleží na zlepšovaní podnikateľského prostredia, lebo presne, ako tu odznelo v rozprave, prijatím takejto novely zákona nielenže znížime administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, ale skutočne rádovo tých o 20 alebo koľko miliónov eur sa zvýšia príjmy podnikateľskej sféry a podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír získa ďalšie milióny eur do štátneho rozpočtu bez ohľadu na to, či už to budú 4 mil. alebo to bude 5 mil. eur. Čiže potiaľ, možno aj na tvoje veľké prekvapenie, súhlasím naprosto s tebou, Ľuboš, že nie je dôležité, kto to predkladá, ale čo sa predkladá. To je pravda.
Ale netreba si to pliesť skutočne s duševným vlastníctvom. Nielenže o tom hovoril už Hayek a ďalší, ja som totiž pracoval 7 rokov v základnom ekonomickom výskume v Slovenskej akadémii vied. A tam to bolo Sväté písmo aj pravidlá o citačnom kódexe. Keď niekto niečo použije v nejakej práci a je to myšlienka, citát niekoho iného, tak je normálnou prirodzenou ľudskou slušnosťou to tam uviesť pod čiarou (pätička číslo 1 dole pod čiarou), že to povedal ten a ten alebo urobil ten a ten. Ak by si kolega Galko chcel dostať zadosť a urobiť zadosť tomuto etickému pravidlu, tak prídeš za nami a povieš opäť úplne slušne a prirodzene: „Chlapci, poďte aj vy teraz zo strany Nová väčšina – Dohoda ako jeden z predkladateľov, lebo je to naša spoločná myšlienka a to by sme veľmi radi urobili.“
A treba naozaj používať jeden meter aj v situácii, keď to nie je celkom vhodné pre samotného autora, ale vtedy je potrebné použiť jeden a ten istý meter na meranie tej istej situácie, tej istej príčiny, toho istého následku.
A k tomu, čo si povedal Ľubomír, že vy ste v minulosti podporili zákony aj z dielne strany SMER, ak to boli vecné zákony správne. Ale pokiaľ to boli myšlienky, ktoré boli vykradnuté zo strany SaS, tak ste to vždy nezabudli pripomenúť. Kolega Martin Chren neurobil nič iné, len to normálne pripomenul, že toto by bolo slušné.
Trošku ma možno prekvapila terminológia a slovník, ku ktorému si klesol vo svojom vystúpení, nemalo by sa to stávať. Ja chápem, že niekto z nás tu a tam má takú povahovú črtu, že potrebuje mať každé ráno do 8.00 hodiny nepriateľa a keď ho nemá, tak si ho do 9.00 hodiny vytvorí, ale nehľadajme, Ľubomír, nepriateľov vo vlastných radoch. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, nie je to zrovna moja téma, ktorej by som sa pravidelne venovala, vinohradníctvo. A dokonca nie som ani nejaký znalec vína. A rovno hovorím, že tento návrh zákona predkladám preto, že ma o to požiadali moji kolegovia poslanci mestského zastupiteľstva v Bratislave, pretože téma ochrany bratislavských vinohradov je téma, s ktorou pracujú, zápasia a ktorou hľadajú možnosti, ako zachrániť vinohrady na území Bratislavy, aby sa z nich nestávali stavebné pozemky. A preto v spolupráci s nimi a najmä v spolupráci s predsedom poslaneckého klubu SDKÚ – DS v mestskom zastupiteľstve v Bratislave vznikol tento návrh. Považovala som za potrebné to na úvod povedať.
Dámy a páni, vinohrady a vinice naozaj tvoria tradičný obraz slovenskej krajiny a vinohradníctvo a vinárstvo sú pôvodnými autonómnymi slovenskými remeslami. Je to súčasť kultúrneho a historického dedičstva a identity krajiny. Vinári a vína z malokarpatského či tokajského regiónu dosiahli už v 19. storočí svetové renomé.
Toto bohaté kultúrne dedičstvo má zároveň nesmierny hospodársky význam. Vinárske regióny patria medzi najbohatšie v Európe. Nielen regióny, ale aj mestá ako Viedeň, Stuttgart či Praha dbajú na zachovanie a obnovu viníc na svojom území. Pestovanie hrozna a dorábanie vína predstavujú pre krajinu významný zdroj pracovných príležitostí a investície do vinárstva znamenajú zároveň rozvoj blízkych odvetví, ako sú turistický ruch, gastronómia, hotelierstvo, múzejníctvo, wellness, cykloturistika či ďalšie.
Tak ako dlhodobo rastie na Slovensku spotreba slovenského vína, rastie aj záujem jeho výrobcov o vinohradnícke plochy za účelom pestovania viniča na slovenskom teritóriu s regionálnymi špecifikami. Tomuto spoločensky prospešnému trendu stojí v ceste nedostatočná ochrana viníc, právna neistota ohľadne ich užívania ako vinice a tlak developerov na ich zástavbu, pretože mnohokrát ide o lukratívne lokality. Výsledkom sú nevyužité hospodárske príležitosti, frustrácia podnikateľov, ale hlavne spustnutie najkvalitnejších lokalít a potom úpadok krajiny a rast lokálnej nezamestnanosti v týchto oblastiach.
Takýto stav nie je dlhodobo udržateľný, podnikatelia, odborná i laická verejnosť naliehavo žiadajú jeho nápravu. Iba v malokarpatskom regióne, na ktorý najviac dopadá tento negatívny stav, sa vinohradníci a vinári a odborná verejnosť pravidelne obracajú na predstaviteľov štátu, ale i samospráv s výzvami na záchranu vinohradov a viníc. Starostovia a primátori malokarpatských obcí a miest vrátane Bratislavy podpísali Memorandum o spolupráci a spoločnom postupe pri ochrane plôch vinohradov, uvedomujúc si ich význam pre celkový ale predovšetkým hospodársky rozvoj regiónu. Význam na záchranu slovenských vinohradov a slovenského vinohradníctva a vinárstva pri príležitosti 1. celoslovenskej vinárskej výstavy v Bratislave 10. mája tohto roku podpísal aj predseda vlády Robert Fico.
Územné plány samospráv sa ukazujú ako nie dostatočný nástroj ochrany vinohradov a viníc bez súvisiacej opory vo vyššej právnej norme v súčasnom zákone o vinohradníctve a vinárstve. Dôvodom predloženia návrhu zákona je reakcia na kritickú situáciu v tejto oblasti. A zámerom predloženej úpravy je preto zefektívniť ochranu vinohradov a viníc pri súčasnom potvrdení priority vlastníckeho práva ako ústavne chráneného princípu a dať tak samosprávam možnosť vytvárať podmienky pre hospodársky rast regiónov. Pre všetky vinohradnícke oblasti na území Slovenskej republiky sa zjednocuje princíp, že vinohradnícka plocha sa smie užívať iba ako vinica. Zároveň ale vlastníkom zostáva zachované ich zvrchované právo nakladať so svojím vlastníctvom podľa vlastného uváženia. Hodnota spoločenskej ochrany viníc je potom daná výškou úhrady za zmenu užívania.
Dámy a páni, ako som na úvod povedala, tento zákon vznikol z iniciatívy najmä predsedu poslaneckého klubu SDKÚ – DS v mestskom zastupiteľstve v Bratislave, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje, a je motivovaný predovšetkým situáciou v malokarpatskom regióne, ale, samozrejme, tie pozitívne efekty sa môžu prejaviť na celom Slovensku, preto poprosím o jeho podporu.
Chcela by som obrátiť sa aj na poslancov strany SMER, že som pripravená v rámci druhého čítania kedykoľvek na túto tému diskutovať aj s našimi odborníkmi, a pripomenúť, že pod tú výzvu, aby sme niečo spravili s ochranou našich vinohradov, sa podpísal aj premiér Robert Fico. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, neregistrujem ťa v našom výbore, takže asi som kompetentnejší. (Úsmev.)
Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 170 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení iných zákonov (tlač 678). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 653 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu programu.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážená pani predkladateľka, ja tak trošku symbolicky považujem tento váš návrh zákona za také kozmetické zrkadielko pre Roberta Fica, ktorému takýmto nepriamym spôsobom cez Národnú radu, ktorej tu vlastne pred dvomi dňami de facto rozkazoval, alebo svojim poslancom rozkazoval zdvihnúť sa, odísť, tak ho nastavujete, lebo ak ten návrh zákona by povedal, dovolil svojim poslancom, aby podporili, tak zrazu by sa o tú svoju zanedbanú vinicu musel starať. Všetci ju veľmi dobre poznáme. Je to osem árov krásneho pozemku, kúpených, myslím si, keď sa dobre pamätám, tak za 32 tisíc korún, to znamená po 40 korún meter štvorcový, 40 korún meter štvorcový v Bratislave, krásny výhľad na celú Bratislavu, samozrejme, všetko čisté. Jasné, nespochybňujem čistotu nadobudnutia tohto „pozemku“.
Čiže návrh zákona je určite po tej obsahovej stránke správny, keď už niekto teda má vinicu, nech sa o tú vinicu stará, a teda keď niekto sa rozhodne zrazu vinicu, o ktorej tvrdí, že ju kúpil, preto aby tam v starobe pestoval vinič, tak potom niekedy zmeniť na stavebný pozemok, aby teda zaplatil za zmenu toho účelu a nejaký odvod štátu, čiže možno nejakú tú pokutu.
Čiže ja návrh zákona podporím, ale teda ja hovorím, nedokázal som si odpustiť tú poznámku, že je to vlastne test, taký lakmusový papierik na to, či Robert Fico dokáže v tomto prípade byť objektívny tak, ako by predseda vlády mal byť objektívny, alebo zase bude sa správať aj pri takejto malichernej veci prospechársky a zakáže svojim poslancom tento dobrý návrh zákona podporiť, lebo by sa musel starať o svoju vinicu, v ktorej sme so Števom Kuffom kosili dvojmetrovú zelinu, ktorú kosil hlavne Števo Kuffa.

Ďakujem pekne za slovo. Tiež som chvíľu strávil na tej milej akcii vo Ficovej vinici. Myslím, že to bolo dobré podujatie. Ale nie preto reagujem na toto vystúpenie a aj na predložený návrh zákona, ale skôr preto, že ho chcem podporiť, lebo skutočne od čias filoxérovej nákazy v deväťdesiatych rokoch 19. storočia, ktorá zničila veľkú časť vinohradov na Slovensku, sa v novodobej histórii neudiala podobná tragédia, ako sa udiala za ostatných 10 rokov, keď konkrétne na území Bratislavy, ale nielen Bratislavy sa úplne zmenil ten charakter siluety mesta, to, čo bolo bytostne vlastné tomuto mestu, mestu s kopčekmi, na ktorých sú vinohrady. Toto prakticky zaniklo a na tých kopčekoch sú obrovské, často veľmi esteticky, architektonicky pochybné objekty. A každá snaha zabrániť pokračovaniu tohto trendu je vítaná. Ja veľmi vítam to, že pani poslankyňa prichádza s týmto návrhom.
Viem si predstaviť možno aj isté drobné modifikácie toho návrhu, keďže som človek, ktorý sa tiež dlhodobo vinohradmi, vinohradníckou krajinou a jej hodnotami zaoberá. Takže rád by som sa vyjadril k tomuto návrhu, ale najmä v druhom čítaní, potom prípadnými vylepšeniami. Čiže apel na vás všetkých, prvoradý predpoklad na to, aby sme ten návrh mohli vylepšiť, je to, aby sme ho posunuli do druhého čítania, tak vás o to žiadam. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Tú vinicu máme tu v rozprave druhýkrát. Ono tá vinica sa spomínala, bolo to v súvislosti, aj dnes paradoxne sa stretli akoby symbolicky tieto dva zákony, ten vyvlastňovací zákon a terajší zákon na ochranu viníc.
V úvode chcem hneď povedať, že podporím tento zákon a vítam ho, lebo, tak ako to bolo v tej dôvodovej správe uvedené, to sú tie veľké mestá ako Stuttgart, Praha, Bratislava má ten svoj extravilán. A je to veľmi nádherné, keď to dopĺňa tú scenériu práve týmito vinicami. Ale to je taký silný paradox. Snažil sa tu pán kolega, aby ten pôvodný, vyvlastňovací zákon, ktorý sme schválili, sa teda zmenil, aby to nebol taký zásah do krajiny tak, že príde trebárs taký ten investor a on sa práve rozhodne, že bude stavať uprostred týchto viníc, lebo ja mám peniaze, ja vytvorím 300 pracovných miest a ma nebudú zaujímať nijaké vlastnícke práva. Ja som abstinentom, ale vínko má krásnu vôňu aj vzhľad a teším sa, že ho máme. Ak sa to víno naozaj s takou mierou užíva, tak je to dobré. Posledné dni sme toho boli svedkami, že trošku vína aj tej agresivity, aj toho všetkého, čo sa tuná stihlo zomlieť, asi tu bolo viac, tak to víno by sme si mali nechať kdesi na iné príležitosti.
Nedá mi ešte nespomenúť, možno tak si dovolím to povedať, a to súvisí v podstate s tými dvomi zákonmi, to bolo také prorocké a biblické. Izraelský kráľ Achab sa pozrel z okna svojho paláca, zhliadol Nábotovu vinicu a zatúžil po nej. Patrilo mu celé kráľovstvo. A len takýto kúsok, malý kúsok vinice, to mu chýbalo ešte k tomu šťastiu. Štát nemôže byť tým a takým, aby sa tak správal a ani nijaký dravý investor, že ja sa pozriem kdesi z okna symbolického alebo z nejakého kopca, a tak priam krvilačne zatúžim po majetku kohosi druhého a pretlačím ťa silou peňazí. Darmo, že ty tu vinicu nechceš predať alebo ten pozemok nechceš predať. Jednoducho nemá hodnotu peňazí, ale má hodnotu mojich predkov, tak jednoducho ťa násilím vytlačím.
Som rád, že je tu predkladaný návrh zákona, ktorý bude chrániť naše vinice a vinohrady. Ja ho veľmi rád s vďačnosťou podporím. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Nechcem to naťahovať, iba krátko sa vyjadrím. Tiež vítam tento návrh zákona, ktorý tu bol. A som bol rád, že pani predkladateľka povedala, že sa to bude týkať celého Slovenska, nie iba Bratislavy, pretože žijeme na Slovensku.
A ešte musím povedať tak pre uváženie, tak na rozjímanie, mali sme možnosť po prístupových rokovaniach do EÚ, čo sa týka plochy viníc, mať 22 000 hektárov. Vyzerá to tak, že v súčasnej dobe ich máme produkčných 8 000. To, koľko je ich opustených, nechcem hovoriť, nech ich bude 12 tisíc, dobre, kolegovia. To je polovica z toho, čo máme. Chmeľnice už vôbec nemáme. O ovocných sadoch nechcem ani hovoriť, koľko ich máme, koľko ich nemáme. Takže ja by som bol možnože rád aj na polemiku aj do druhého čítania, možnože aj ovocnými sadmi keby sme sa trošku zaoberali, či by aj tie nemohli mať nejakú ochranu. Nechcem povedať, v akom rozsahu by to malo byť. Ale myslím si, že nemôžeme diskriminovať aj inú nejakú kultúru a druh pozemku na poľnohospodárskej pôde, pretože aj tam sú pracovné príležitosti. Samozrejme, v súčasnosti správne delikty, resp. priestupky sa týkali iba tokajskej oblasti vinohradníckej. Teraz sa to vypúšťa. To znamená, berie sa to celoplošne. Tak som rád a dúfam, že aj naše ďalšie generácie, ktoré prídu po nás nájdu Slovensko aj s vinicami, aj s ovocnými sadmi, aj s chmeľnicami.
Ďakujem pekne a každopádne odporúčam podporiť tento návrh zákona, ktorý, myslím, ide cez politické spektrum a nie je politický, ale je vecný. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako ten predchádzajúci zákon, ktorý sa týkal ochrany vinohradov, a je evidentné, že by mohol mať vecne podporu aj u kolegov vládnych poslancov, tak som presvedčená, že tento zákon, ktorý sa týka regulácie bilbordov, keď to mám tak zjednodušene povedať, viem si predstaviť, že keď sa budeme o ňom rozprávať vecne, by mohol nájsť podporu naprieč politickým spektrom. Obdobná iniciatíva tu už bola od pani poslankyne Zmajkovičovej. Toto je modifikovaná iniciatíva. Viem, že vyvolala búrlivú diskusiu. Ale vzhľadom na to, že je to problém, tak myslím, že sa k tejto téme treba vrátiť.
Znova chcem povedať na úvod, že obdobne ako ten predchádzajúci zákon, tak aj toto nie je návrh, ktorý by vznikol od zeleného stola. Ale tiež je za týmto návrhom zákona iniciatíva mojich komunálnych kolegov z Bratislavy. Opäť, samozrejme, platí, že nejde len o problém Bratislavy, ale ide aj o problém Bratislavy. A je pomerne vypuklý. Ale pre poriadok a správnosť musím povedať, že, áno, tá iniciatíva vyšla od mojich komunálnych kolegov, s ktorými sme na tomto návrhu zákona spolupracovali.
Dámy a páni, súťaž krajín v konkurencieschopnosti má naozaj veľmi veľa podôb. A okrem klasických kritérií, akými sú stabilita politického a právneho prostredia, sú to predovšetkým kultúra a tvár krajiny, ktoré spoluvytvárajú jej úspech. Je zjavné, že investori uprednostňujú atraktívne krajiny, do ktorých nebudú mať problém nájsť najkvalifikovanejších ľudí, a tým zabezpečiť úspešnú budúcnosť investície v danej krajine. Ale nejde len o to, ide aj o to, aby sem ľudia zo zahraničia chodili, radi tu trávili čas a cítili sa tu u nás dobre.
Vonkajšia reklama (teda tie bilbordy predovšetkým) nie je iba prejav ekonomickej aktivity. Jej výskyt, resp. regulácia je predovšetkým signál o hodnotovom systéme danej krajiny, o vzťahu k verejným priestorom, ktoré sú spoľahlivým ukazovateľom kvality demokracie a občianskej spoločnosti. Verejné priestory slúžia celej spoločnosti, nie sú zdrojom podnikania. Nie náhodou ekonomicky najvyspelejšie demokratické štáty vonkajšiu reklamu v krajine skoro vôbec nepoznajú.
Je preukázané, že vonkajšia reklama, tzv. reklamné a informačné zariadenia odpútavajú vodičov od pozornosti pri šoférovaní, čím zvyšujú nehodovosť, spôsobujú poškodenie zdravia a majetku, a tým značné hospodárske škody.
Reklamné a informačné zariadenia zároveň negatívne ovplyvňujú životné prostredie, malebnosť slovenskej krajiny, sú mnohokrát necitlivo umiestňované do atraktívnych miest a výhľadov, čím dochádza k ich devastácii a znehodnoteniu pre celú verejnosť.
Zahraničné skúsenosti ukazujú, že prísna regulácia vonkajšej reklamy sa jednoznačne vypláca. Väčšina západoeurópskych krajín vonkajšiu reklamu v krajine zakázala, resp. v mestách veľmi prísne ju reguluje, ide pritom o ekonomicky najvyspelejšie štáty, znížila sa miera nehodovosti a následných škôd na zdraví a majetku. Kultivovaný obraz krajiny posilňuje občiansku spolupatričnosť a súdržnosť a pôsobí motivačne vo vzťahu občan a spoločnosť. Malebná krajina je motorom cestovného ruchu.
Obavy z ekonomických následkov sa ani v týchto krajinách nepotvrdili. Naopak, zákaz vonkajšej reklamy vytvoril príležitosti pre rozvoj sofistikovanejších foriem reklamy s vyššou pridanou hodnotou a podnikateľskou úrovňou. Existujúce pracovné miesta sa presunuli do nových činností. Vytvorili sa nové príležitosti a v reklamnom podnikaní sa zvýšila miera invencie a inovácií s pozitívnymi dopadmi aj na ďalšie oblasti.
Dôvodom predloženia návrhu zákona je reakcia na kritickú situáciu vonkajšej reklamy na Slovensku. Samosprávy sú zo zákona zodpovedné za rozvoj a výzor svojho územia, sú vystavené tlaku občanov situáciu riešiť, ale na jej riešenie nemajú dostatočné nástroje. Preto cieľom predkladanej novely je poskytnúť samosprávam, obciam, mestám právo všeobecne záväzným nariadením regulovať umiestňovanie bilbordov na svojom území, a tak dostáť svojej zákonnej povinnosti účinne rozvíjať územie a zároveň byť zodpovedný voči voličom.
Zároveň sa navrhuje nová daň za vonkajšiu reklamu, ktorá má regulačný charakter. A jej výnos by bol príjmom obce, čím sa samosprávam môže zlepšiť finančná situácia.
Dámy a páni, myslím, tak ako som povedala na začiatku, že všetci vieme, že to našich kolegov zo samosprávy naprieč Slovenskom trápi, že to trápi nielen poslancov za SDKÚ – DS v Bratislave, ale rovnako aj poslancov za stranu SMER. Preto budem veľmi rada, keď tento návrh podporíte.
A pokiaľ by bola vôľa zaoberať sa týmto zákonom, tak ja som pripravená, samozrejme, diskutovať aj o prípadných korekciách tak, aby tá výsledná podoba mohla nájsť všeobecnú podporu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená predkladateľka, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý máme pod tlačou 679. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou správy je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Chcem podotknúť, že je posilnením priamej demokracie tým, že sa zvyšujú kompetencie miestnej samosprávy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 654 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť sériu návrhov zákonov. Ja som nikdy nebol nejaký fatalistický alebo nejaký taký, ale toto mi tiež príde ako pomaly na úrovni znamenia, že začínam prvým. A ten je o rokovacom poriadku. A je to v piatok poobede. Nuž dovoľte, aby som prísne podľa rokovacieho poriadku aj tento návrh zákona uviedol tak, ako, si myslím, uvedený má byť. Ani som nevedel teda, priznám sa, že sa zrušilo hlasovanie dneska o jedenástej, čo sekundárne znamená priepustku pre všetkých, aby utekali domov.
Existuje taký svojský výklad tuná, naozaj mimoriadne svojský výklad určitých ustanovení, čo sekundárne spôsobuje možno reakcie, ktoré ľudia neočakávajú. Vysvetlím teda, v čom je svojský.
A ešte skôr, ako to poviem, chcem povedať jednu takú vec. Často človek aj v tejto atmosfére, ktorá tu je, má taký pocit takej bezmocnosti a takej aj márnosti, či to má vôbec význam. Ale ešte stále si myslím, že to má význam. A skúsim to zmeniť. To, čo stvárame, je naozaj nemysliteľné. Svojský výklad toho, ako si čo predstavujeme, dokladuje aj to, ako kto tu sa zúčastňuje, keďže aj vlastne účasťou na interpeláciách sa ráta, že je niekto vzadu. To je naozaj vec nebývalá. Tak v zmysle tejto logiky, vážení ľudia, ktorí robíte ja neviem kde vo Volkswagene alebo kde, stačí keď budete na vrátnici alebo seďte v šatni, ergo už ste tam. Ale však v zásade to vychádza aj z konštatovania nášho predsedu tohto parlamentu, ktorý povedal, že my tu nie sme fabrika, lebo to je pravdou, že tu nie sme fabrika. Toto ešte ergo neznamená, že si môžeme z ľudí robiť srandu. A naozaj si z nich srandu robíme.
Tých zvrátených vysvetlení ustanovení zákona je tu veľa. A dneska budem za zlého, koniec koncov som tu ním často. Ale dneska budem mimoriadne za zlého. A budem protivný, viete, kvôli tým zopár ľuďom, ktorí teda aj sedia na balkóne, ale aj ktorí to pozerajú, lebo oni musia mať pocit, že aspoň niekoho to tam trápi. Ale doporučujem, ináč, mimochodom, ľudia, aj som to počul, vám, zaujímajte sa o politiku, lebo keď nie, tak sa začne politika zaujímať o vás. Takže aj z pocitu vlastnej bezpečnosti vám doporučujem sa primerane zaoberať politikou, lebo by ste neverili, že keď nie, že čo sa tu z tohto organizmu stane. A potom ako vám začne tá politika zasahovať do života, budete prekvapení.
Vážení, ak je dneska piatok, ak včera pán predseda parlamentu dal priepustku poslancom, väčšine svojich poslancov, tak prečo ste aspoň nie tak trošku korektní, prečo ste ešte úbohí? Neviem, či ste videli tie zábery z toho europarlamentu, kde sa chodili zapisovať tí poslanci, ten podpis. A oni ich tam točili, potom kvôli tým neviem koľkým eurám. To bolo tak úbohé, že nič úbohejšie nemôže byť. A ja sa vás chcem teraz spýtať, a tak, ako mi svedčí moja úloha opozičného poslanca, budem teda namietať vás, poslancov strany SMER, prečo ste tak úbohí, však Paškovi to je jedno, či tu ste alebo nie ste, jemu je to úplne jedno, prečo ste tak úbohí, že sa napíšete do tej prezenčky a ani nos tu nevnoríte, však on už aj kvôli tej prezenčke dáva nejako výplaty, prečo ste tak úbohí, prečo si nevážite ten svoj vlastný podpis, v čom je to, že prídete sem, k tej prezenčke, podpíšete sa tam a idete preč, prečo ste tak úbohí? Pýtam sa to už pomaly básnicky, prečo je toľká úbohosť vo vás? Ja normálne žasnem, lebo zase to nie je potrebné. Hovorím, keby to niekto sledoval, či ste podpísaní podľa toho. Ale nikto to nerobí.
Vážení, hovorí sa v rokovacom poriadku, § 135, to je disciplinárne, ale v inom paragrafe o účasti, tu je to § 63, poslanec je povinný zúčastňovať sa na schôdzach Národnej rady a jej výborov. A odsek dva hovorí, že sa robí prezenčka, do ktorej sa je niekto povinný zapísať. Už keď tu existuje dlhodobo svojské vysvetlenie toho, čo je povinnosťou, tu je jasne aj napísané, povinnosťou je zúčastňovať sa na schôdzach Národnej rady. Prepáčte, ak sa mýlim, ale toto je schôdza Národnej rady. Prepáčte, ja fakt pripúšťam, že sa môžem mýliť. Prípadne ma opravte. Ak prebieha schôdza Národnej rady niekde v bufete alebo ja neviem v nejakej tridsiatke za cimbalovej hudby, tak mi to povedzte alebo to tu doplňte. Toto je podľa mňa schôdza Národnej rady. Čiže ale však to všetci dávno vieme, že tu máme byť, ale dobre.
Prosím vás, teraz si dovolím aj pre záznam povedať, ako si svoje poslanecké povinnosti plnia poslanci strany SMER, aby to prípadne aj ľudia vedeli. Prosím vás pekne, pán Andreánsky dneska ani nebol tu, už je dávno v Hrádku. Pán Babič ani tu nebol. Pán Bagačka ani tu nebol. (Reakcie z pléna.). Bol tu, ospravedlňujem sa. Pán Baláž je ospravedlnený? (Reakcie z pléna.) Dobre. Pán Baška tu nebol. Pán Blaha tu nebol, je podpísaný. Viete, to chcem ešte povedať, keď niekto tu nebol, však načo by tu niekto bol, lebo je piatok, tu sú ľudia, ja vám to budem menovať, ktorí tu neboli a sú podpísaní. To je tá úbohosť, to je tá megaúbohosť, že sa išli do tej prezenčky napísať. (Hlasy z pléna.) Ale však ja vám to teraz všetko prečítam. Ale, viete, ja verím, že to možno niekoho bude zaujímať.
Ja na konci vám poviem, ja podávam podnet na mandátový a imunitný výbor, tu je pán Číž, predseda mandátového a imunitného výboru, lebo údajne zvažujú, či ja som porušil poslanecký sľub. Poslanecký sľub znie, že budem dodržiavať ústavu, okrem iného a ostatné zákony. Čiže ak je rokovací poriadok zákon, tak jeho dodržiavanie, respektíve nedodržiavanie zadáva príčinu na to, aby mohol mandátový a imunitný výbor zasadať a riešiť to ako potenciálne disciplinárny priestupok. Čiže ja na tých poslancov, ktorí sú podpísaní a nie sú tu, a bude ich veľa, si ich vymenujeme, podávam podnet na mandátový a imunitný výbor a očakávam, že mandátový a imunitný výbor sa mojím podnetom bude zaoberať. (Hlas z pléna.) Ale ja hovorím o rokovacom poriadku, to s tým súvisí, prosím vás, pani kolegyňa.
Pán Blanár tu nebol. Pán Brixi je ospravedlnený. Pán Bublavý je tu. Pán Cicoň tu nie je. Pán Čepák tu nie je. Pán Číž tu je. Pána Daniša som tu videl iba ráno. Pána Demiana som tu nevidel, ale je podpísaný. Pán Duchoň je tu. Pána Faiča som nevidel a je podpísaný. Pána Fitza som nevidel. Pani Gabániová je tu. Pán Galis tu nebol, je podpísaný. Pána Gašparoviča som videl. Pána Gažiho som nevidel, je podpísaný. Pána Géciho nevidel som, je podpísaný. Pána Glendu nevidel som, je podpísaný. Pani Grečkovú som nevidel. Pán Halúz tu bol. Pán Hambálek tu bol. (Reakcia z pléna.) Tu je, ospravedlňujem sa. Pána Holevu, ja mám pocit, som nevidel, je podpísaný. Pán Hreha tu nebol, je podpísaný. Pani Hufková tu nebola, je podpísaná. Pán Choma tu nebol, nie je podpísaný. Pani Janíková je podpísaná, nevidel som ju tu, dávno je v Partizánskom. Pána Jasaňa som tu videl. Pán Jánoš tu nebol, je podpísaný. Pán Ježík tu nebol. Pán Kamenický tu nie je. Pán Kolesík tu nie je. Pán Kéry tu bol. Pán Kondrót tu bol. Pani Košútová tu nebola. Pána Kovačócyho nevidel som, je podpísaný. Pána Krajkoviča videl som. Pán Kubánek tu nebol, je podpísaný. Pani Kučerová je tu. Pán Lebocký tu nebol. Pani Lišková tu nebola, je podpísaná. Pán Lukša tu nebol, je podpísaný. Pán Madej tu nebol, je podpísaný. Pán Mamojka tu bol. Pán Martinák tu nebol, je podpísaný. Pán Martvoň tu nebol. Pán Matejička tu nebol. Pani Mazúrová tu nebola. Pán Mojš tu nebol, je podpísaný. Pán Muňko tu nebol, je podpísaný. Pani Müllerová tu nebola, je podpísaná. Pán Náhlik tu bol. Pani Nachtmannová tu nebola, je podpísaná. Pani Obrimčáková tu bola. Pán Panáček tu nebol. Pani Pavlovičová tu nebola, je podpísaná. Pána Petráka videl som. Pán Petráš tu nebol. Pán Petro tu nebol a je podpísaný. Pán Podmanický tu nebol, je podpísaný. Pán Puci tu nebol, je podpísaný. Pán Raši tu nebol, je podpísaný. Pani Rošková je tu. Pán Senko tu nebol, je podpísaný. Pán Susko tu nebol. Pani Šedivcová tu bola... (Hlasy v sále.) Pardon, teraz ste prišli, beriem to späť. Pán Susko je tu. Pani Šedivcová tu bola. Pán Šuca tu nie je, ale je podpísaný. (Hlasy z pléna.) Bol tu. Pani Tomanová tu bola. Pán Valocký tu nebol, je podpísaný. Pani Vaľová je dávno v Humennom, je podpísaná, v sále nie je. Pani Vitteková je tu. Pán Záhumenský tu nie je. Pán Želiezka tu nie je, je podpísaný.
Vážení diváci, vážení aj návštevníci, ktorí ste tu, je piatok poobede, títo poslanci berú cirka 3 000 eur plat. Teraz som vám prečítal, za čo im stojíte. Nestojíte im za nič. Je piatok, nie sú tu, ani nos tu nevnorili. Je to 80 % z klubu cirka. Toto tu mám zaznamenané, ten podnet dám na všetkých tých. Boli dokonca tak úbohí, že sa podpísali, že tu sú a neprišli. Som rád, že je tu predseda mandátového a imunitného výboru. A oznamujem mu aj touto cestou, že podnet na ten váš výbor dám, aby ste si to u vašich poslancov riešili, ktorí sú schopní sa napísať, že sú tu, pričom nie sú tu. Pán kolega, to je úbohé, to je tak megaúbohé, že toho môžete byť schopní iba vy. Ja vám nezávidím ani trošku, nebojte sa, ja to ustojím, ale ja vám nezávidím, lebo naozaj tá politika vplýva na chod krajiny. Ovplyvňuje vás, to, ako budete žiť. A keď to takto pôjde, tak čoraz viac budete zisťovať, ako vás tá politika ovplyvňuje, cez ľudí, ktorí sú schopní, úbohí, že sa sem dôjdu, opakujem to už neviem koľký raz, podpísať a ani sem neprídu. To je tá úcta k čomu? O čom vás chcú títo ľudia presvedčiť? Sú sem schopní naklusať iba vtedy, keď tu majú svojho vodcu, ktorému poslušne zatlieskajú, ktorého poslušne počúvnu, čo treba, ako to treba. A v piatok, keď všetci slušní ľudia ešte robia, sem nevnoria ani nos. Toto sú poslanci strany SMER, ktorá sa hrdí sociálnosťou, tým, že jej záleží na obyčajných ľuďoch. Toto sú poslanci strany SMER. Pozrite sa, vy, čo ste tu tí, čo sa pozeráte na kameru, to nevidíte, ale ja vám to popíšem. Je ich tu sedem, osem, desať percent z ich klubu? Ostatní z nich sú už dávno doma.
Slovensko, ľudia tejto krajiny, nezávidím vám ani trošku, ani sám sebe, ale ja tu plánujem zostať žiť. Aj moje deti tu chcú zostať žiť. My sme prišli o veľa kvalitných ľudí, o veľa šikovných ľudí práve kvôli tomu, že usúdili, že tu sa nedá žiť. Ak to takýmto spôsobom pôjde, tak to bude naozaj nespochybniteľnou pravdou, pokiaľ toto bude kvalita poslaneckého zboru, kvalita poslaneckého klubu, kde cca 40 – 50 ľudí je schopných, tak ako to ukazuje trápne video z toho europarlamentu, schopných sa sem prísť ráno podpísať a ani nevnoriť nos. Je to úbohé, megaúbohé. A som zvedavý, ako vedenie strany SMER, vedenie parlamentu, mandátový a imunitný výbor bude s týmto zistením narábať. Je to, prísne vzaté, podvod. Keď potvrdzujem niekde nejakú účasť tým, že potvrdzujem prezenčku a nie som tam, čo robím, čo konám, čo chcete od tých ľudí? Prosím vás, tých ľudí naháňate, kvôli hlúpostiam ich naháňate, dusíte ich, vytvorili ste tu megaelitu, pre ktorú neplatí ani jeden zákon a vy si čo myslíte? Vy ste nie tak na pomedzí rodu? Vy neviete, to či máte, či nemáte? Vy ste nejaká špeciálna skupina, pre ktorú nič neplatí?
Keď ten váš Džugašvili vedel na mňa povedať, či ja porušujem alebo neporušujem ústavný sľub poslanca, tak ja vám poviem, vážení, vy dnešným dňom to, že ste boli tak úbohí, že ste sa tam popodpisovali, porušujete zákony, flagrantne a dokázateľne. Keby sme žili v inej krajine, tak sa to preukáže. Vy to ustojíte, však? Ja viem, že to ustojíte. Ale raz príde doba, keď to neustojíte. Ja som optimista v tom.
Môj návrh, ktorý tu som prednášal, prednášam o rokovacom poriadku, hovorí o tom, ako zlepšiť rokovací poriadok. Tuná sa pripravujú v zákutiach zmeny, ako zabrániť tomu, že by toto ešte mohlo mať posledné záchvevy parlamentarizmu. Tam sa to v tých útrobách pripravuje, tam nad tým dumajú, Džugašvili, gottwaldovci, všetci tam nad tým dumajú, až ako to urobiť, lebo sa vymyká z rúk to, čo tu už bolo zaužívané. Piánkom už išlo všetko. Sa im to začína vymykať z rúk. Niekto chce interpelovať, niekto žiada, niekto si našiel dokonca v zákonoch, kto tu má byť. Ako zareagovala moc? No maximálne úboho, znova.
To, čo tu bolo dvadsať rokov, ja viem, že sa nevyužívalo a že to bolo útrpným trápením, že sa to nevyužívalo. Ja budem robiť anglické interpelácie. Ja budem robiť ten typ interpelácie, že budem mať, ako Blair povedal, alebo neviem, kto to povedal, že ho hlava bolí, že má ísť na druhý deň do parlamentu, to je presne o tom. To sú tie posledné záchvevy parlamentarizmu a toho, čo vlastne parlament je. Niekto ide so stiahnutým žalúdkom tam s tým, že čo mu povedia. Ako to vyriešila naša moc alebo ako to plánuje vyriešiť naša moc? Prosím vás pekne, budú chodiť do parlamentu? Občania moji zlatí, vám to poviem. Majú tu návrh zákona, kde to upravujú, lebo ako doteraz tu mala byť celá vláda, tak teraz si idú schváliť novelu toho rokovacieho tak, že premiér určí, že kto tu bude. Ja vám poviem, ako to dopadne. Dopadne to tak, že žiaden jastrab tu nebude. Viete, čo on má jastrabov v tej vláde? Tu nebude, aby čelil nejakej interpelácii. Bude tu dobrácky pán Čaplovič, ktorý tu bude sedieť a usmievať sa. Takto dopadnú celé interpelácie, lebo niekto objavil ten inštitút, že tam je a že má svoje miesto. Ako zareagovala moc? Maximálne úboho.
Prosím vás pekne, keď sa tu zjaví človek, ktorý ešte vie, čo je česť, a keď si niekto otiera ústa o jeho česť, tak zareaguje, ako zareaguje. Tak čo urobí moc? Začne sa tu vyhrážať parlamentnou strážou, neviem, ako dobre to znie. Odrazu SBS-ku sem dajte, a to tú vašu. Občania, nech sem dajú tú vašu, viete, teda tú smerácku. Oni ju majú. Ale zopár z nich ich pozatvárali. Však to cez Harabina vybavia, že ich predčasne prepustia. A nech to tak dopadne. Tu nech sedia takto na jednej, na druhej strane, po piatich v tých čiernych tričkách s tými hrubými krkmi (zlaté retiazky) A nech zazerajú. Však možno to chce moc. Nech zazerajú po Hlinovi, po Procházkovi, aby si uvedomil, či to má alebo nemá. To chcete? To potrebujete? Hnedé košele potrebujete? Tam ste to dopracovali? Parlamentná stráž bude riešením pre tento parlament. Nie, pre tento parlament je riešením, že tu bude riadiť tento parlament človek, ktorý má autoritu, dodržiava zákony. A sekundárne ten ďalší človek mu to nemusí vracať. Vy ste to pochopili úplne ináč.
A prosím vás, dovoľte jednu poznámku povedať. K tomu pozmeňujúci som videl. Nemám ho tu. Ale celá je megaúbohá tam tá formuláciu, čo sa môže alebo nemôže. A aby ste splnili to, čo si od nej sľubujete, teda ak vizuálne nevytvoríte ten strach v tých ľuďoch, že už tu sedia fakt silní chlapci, piati, nabúchaní, nie ako váš džudista, a že to keď nesplní tú úlohu, tak potom si tam potrebujete doplniť ešte jedno ustanovenie, pokiaľ sa nevyhovie príkazu predsedu parlamentu. Teraz tam je, že keď niečo sa porušuje, bráni sa výkonu, pri vašom rozklade týchto ustanovení. Ale vy tam jednoznačne potrebujete si zaviesť, pokiaľ sa nevyhovie príkazu predsedu parlamentu. To tam presne potrebujete dostať, lebo predseda parlamentu prikáže, lebo to je predseda parlamentu. A on prikáže a keď vy neuposlúchnete, tak vtedy je možné vyvliecť. To tam potrebujete dostať. Ja verím, že to raz tam dáte, a verím, že aj nájdete ľudí, ktorí vám za to zatlieskajú. Je dosť možné, že kopa iných ľudí tu už dávno nebude.
Takže ak takýmto spôsobom meníte rokovák, tak dovoľte ešte zahlesnúť maličkým hláskom, jemným hláskom zahlesnem, že bol tu jeden pokus odsúdený na neúspech o tom, že sa vrátime k tomu, čo parlament je. Parlament, to nie je Tesco. Dovoľte, sa opakujem. Kvôli tomu, aby to vzniklo, tiekli potoky krvi v krajinách, kde si vážia slobodu, kde majú vlastnú sebaúctu, ale aj úctu k protivníkovi, k ľuďom, nie k takýmto, ako sme my, ktorí sme ho dostali. Preto sa k nemu tak správame. Parlament je na to, aby sa tu rokovalo, aby sa tu argumentovalo, aby sa tu prezentovalo. Parlament nie je na to, aby sa tu ignorovalo. Čo ste z neho urobili vy? Občania Slovenska, ja vám poviem, čo urobili aj poslanci, poväčšine poslanci strany SMER z parlamentu. Je to miesto, kde sa chodí len hlasovať, v ktorom sa ignoruje a v ktorom sa, žiaľ, musím povedať, aj pije, hrozne pije. To vám urobili z vášho parlamentu. Síce ste neplatili veľké dane ako iné hrdé národy, ale ešte to ergo neznamená, že si dovolíme z nášho parlamentu urobiť tento brloh. Jedna z posledných šancí, ako to zmeniť, je vrátiť sa tam, kde to má byť. To znamená, ak tu niekto predkladá nejaký zákon a ten zákon má logiku alebo ju nemá, tak to treba povedať. O tom to je.
Ja si pamätám, že na začiatku tejto schôdze tu bol pán Kažimír. Pán Kažimír mal sériu šestnástich zákonov. Prešiel s nimi ako voda. Za štyri hodiny bol vybavený. Ja som vtedy pýtal: Čo to je? Však ak sú tie zákony zlé, a to je do našich radov, tak sme mali mu dať koberec. Ale ak sú tie zákony dobré, tak prečo už dávno neboli prijaté? Len to je presne to, že nechápeme to, čo parlament a parlamentarizmus je, že sa tu predstavujú určité myšlienky, návrhy, zákony. A o nich sa argumentuje a sekundárne aj hlasuje. Ale máte aj šancu nejakým spôsobom to obhájiť, vyargumentovať, vycizelovať, vylepšiť. A na konci dosiahnete to, o čo ide, lebo v tomto parlamente by malo ísť o to, že na konci tí ľudia v tej krajine sa majú o čosi lepšie. Oni sa nebudú mať super, oni sa budú mať o čosi možno lepšie, pretože politika na nich vplýva. Naše rozhodnutia na ich život vplývajú. To je zmyslom parlamentu. A tento môj návrh rokovacieho poriadku, ktorý vy odignorujete úplne brutálnym spôsobom, tak tomu chcel pomôcť aspoň vašou účasťou, vážení, výrazom vášho pocitu zodpovednosti alebo toho, že tomu plus-mínus rozumiete. Pán Hambálek, vy nemusíte byť odborník na atómovú fyziku, na cestné neviem čo. Vy musíte byť človek otvorenej mysle, ktorý tu je na to, aby posúdil to, čo povie predkladateľ, vypočul si rozpravu a zaujal ako volený zástupca ľudí k nej svoj názor. To je zmyslom parlamentarizmu. Nikto od vás nechce, aby ste boli expertmi na neviem čo.
A by tu malo odznieť to klišé, ktoré tu splietajú géniovia z mandátového a imunitného výboru, že to prebieha na výboroch. Vo výboroch, vážení občania, vám to poviem, tam je to ešte horšie. Tam sa len hrajú preteky o to, aby to dlho netrvalo. To je pretek. U nás na výbore pre obranu a bezpečnosť to je pretek, ako to urobiť čo najkratšie. To je celý výbor pre obranu a bezpečnosť. A pritom hovoríme o obrane a bezpečnosti. Ale ja to tak vnímam. Normálne je to hrúza obchádzať, či nejdem niečo povedať, či sa prihlásim do bodu rôzne. Čiže celý ten mýtus, že vo výbore to je o niečo lepšie, je hlúposť, absolútna hlúposť. Vo výbore je to úplne o ničom. V pléne je to o ničom. Tak kde potom sa prejavujete? Kde prejavujete tie vaše schopnosti posúdiť niečo? Povedzte mi, je to v tej tridsiatke, pri tých fľaškách? Kde a v čom a pri akej príležitosti vlastne človek môže zažiť tie skvostné vyjadrenia, tú hĺbku vášho poznania? Prídem tam, pozriem sa, chcem to vidieť, počuť.
Návrh tohto zákona, tá zmena čiastočne môže pomôcť tomu, že to tu bude organizmom, ktorý si zaslúži sa volať parlament. To znamená, budú tu poslanci, lebo v parlamente by mali byť poslanci. Vy ste schopní už povedať, že to tak nie je. Už predseda parlamentu to povedal. Veď ja viem, že vy ste schopní to povedať, že niekto by dal návrh, že bude externé hlasovanie, hlasovacie zariadenie z domu. Ja viem, že niektorí by ste povedali, však to je celkom dobrá myšlienka. Ja viem, že v tejto krajine je to možné.
Vráťme sa trošku naspäť. Dajme česť tomuto miestu, aby sa skutočne mohlo tak volať, ako to má v názve, okrem iného aspoň svojou účasťou v primeranom rozsahu. Ako to mám povedať? Nech je to v primeranom rozsahu. Viete, niekedy je to fakt utrpenie, ale niekto povie, pánbožko, niekto povie príroda dala veciam mieru. Akokoľvek, keď spoločnosť, ľudia ušli z miery, na konci bolo zákonite nešťastie. Ani knižky nemusíte čítať. Ja vám to poviem. Keď ujdete z miery, na konci je nešťastie. My sme tuná teraz ušli z miery tou ignoranciou. A na čo čakáme? Čakáme na to, až kým príde to nešťastie? Poslednýkrát to poviem, čo ste dneska urobili, že niektorí z vás sem vôbec neprišli, to je jedna vec. A porušujú podľa môjho názoru rokovací. Ale tu sa to toleruje. Ale to, že niekto sa podpísal a sem neprišiel, je úbohosť v prvom rade. A sekundárne podľa mňa to zakladá dôvod na konanie v mandátovom a imunitnom výbore. Čiže ten podnet pripravím. Som zvedavý, ako zareagujete. Čiže tým skončím.
Vážení, spravte si, čo chcete. Dajte si rokovací taký, že tu zo päť poslancov pripútate. Ja neviem, spravte si, čo chcete. Ja viem, že niektorí z vás by povedali, však to je super nápad. Ale demokracia nie je o tom. Demokracia je aj o tom, že musíte vedieť vysanovať aj takéto. To, že niekto už cíti tú bezmocnosť, tú zúfalosť v tom, že možno pristúpi k nejakému vyjadreniu, ktoré naozaj je na hrane, je tým, že zadávate príčinu. Bolí to, že si to vlastne ani neuvedomujete. A budete to vyhodnocovať úplne ináč. Ale k tej kauze sa nechcem vracať. Prosím vás pekne, neviem, či to stihneme v rámci tejto schôdze s tou novelou rokovacieho. Ak chcete presadiť tú vašu džugašviliovskú, gottwaldovskú, čepičkovskú, neviem akú novelu rokovacieho poriadku, dajte si ju. Ja vám ponúkam novelu ľudí, dobre, tak sám ju ponúkam, ale verím, že sa možno niekto pridá, ktorí majú v úcte parlament, to, ako vznikal a čo predstavuje. Ďakujem pekne.