24. schôdza

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja som bol tiež odvolávaný, resp. bola mi ako ministrovi vyslovená nedôvera a raz dokonca nevyslovená dôvera, čo došlo do histórie slovenského parlamentarizmu ako "právna tupina". Za to hlasovali poslanci SMER-u.
A chcem povedať, že postoj pána premiéra pokladám naozaj za zbabelosť a pohŕdanie občanmi.
A takisto by som rád zdôraznil, že si asi neprečítal dôvody, prečo ho odvolávame. Väčšinu času rozprával o tom, že chce udržať cenu plynu. Nikto z nás voči tomuto nenamieta. My namietame voči tomu, že približne 40-miliónovú stratu každoročne presúva na štát, na občanov, aby odľahčil privatizérov. Mimochodom, tých 40 mil. každý rok by znamenalo zvýšenie platov učiteľov rádovo o 4 %. Učiteľom nedá, privatizérom dá.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik.

Tak, pán premiér, už je čas. Ľudia vám začínajú vidieť na prsty, ľudia začínajú chápať, ľudia vidia, že im chcete mazať medové motúzy popod nos. Kedysi by ste ako chlap si to tu odsedeli, teraz tu musíte stáť stoporený ako papierový panák. Ako ten máj, ktorý ste postavili v Banskej Bystrici. Už nemáte ani tú silu, aby ste si vypočuli, kvôli čomu sú ľudia na Slovensku stále menej spokojní, kvôli čomu začínajú chápať, že tie sľuby o istotách boli prázdne, a kvôli čomu ste neschopák, ktorý dokázal štát riadiť iba vtedy, keď mal plné pokladnice a keď ho ešte podporovali tí, ktorým tak veľa sľúbil.
Ale, pán premiér, sľúbili ste mnohých ľuďom príliš veľa. Musíte splácať príliš veľa záväzkov a začína sa vám to drobiť pod rukami. Preto teraz pristupujete aj spolu s vaším predsedom parlamentu k tým mocenským hrátkam, idete nám tu zavádzať parlamentnú stráž, idete odoberať právo opozícii spovedať vládu, idete nám povedať to, že iba premiér bude môcť povedať, kto a kedy bude musieť počúvať to, čo si opoziční poslanci vymysleli.
Ale akokoľvek budete tlačiť na pílu, fyzika nepustí a tá píla vám to vráti naspäť. A čím viacej na ňu budete tlačiť, tým silnejšia bude tá facka, ktorá vám potom príde. Čakajte na ten deň. (Potlesk.)

O slovo požiadal v zmysle rokovacieho poriadku navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja budem len naozaj veľmi stručný.
Ja by som to pánovi premiérovi, že odišiel, až tak zase nevyčítal. Podľa mňa sa išli poradiť s pánmi, keď to už teda prasklo, že čo ďalej. A keď im dovolia, tak možno prídu, lebo si nemyslím, že je pán Fico ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) svojprávny. A zareagujem na pár možnože vecí veľmi stručne.
Pán premiér spomínal, že tomu, čo som ja hovoril vo svojom úvode, že ničomu takmer nerozumel. Tomu sa ja teda nedivím, veď on ten materiál podľa mňa nielenže teda nerobil, ani ho nečítal, robili to za neho konkrétni ľudia. On ako správny lokaj prišiel a odsúhlasil to.
Premiér sa nevyjadril ani k jednému podozreniu, konkrétnemu podozreniu z prepojenia na finančnú skupinu J&T. Ako je možné, že v zlatom vajci SPP, v spoločnosti Eustream, je za štát človek z J&T? Nepovedal ani mäkké F na všetky konkrétne fakty z materiálu, ako rozkradnúť SPP. Nepovedal nič. Ani pol slova. Zľakol sa a odišiel.
Nie je pravda, že vláda nemohla kúpiť, tak ako kúpilo EPH z úveru zvyšnú časť, keď predávali Nemci a Francúzi akcie SPP. Mohli to kľudne urobiť. EPH nepoužilo ani jedno vlastné euro. Všetko išlo z úveru a dnešná vláda im ten úver chce v zrýchlenom konaní vyplatiť.
Ja si inak myslím, lebo preverujeme ďalšie veci, že sa ešte dozvieme ďalšie veci o konkrétnom prepojení skupiny J&T a vlády lokajov pána Fica.
Poviem možno už len dve poznámky. Pán premiér tu spomínal, že, a to sa týka priamo mojej osoby, že z Trestného zákona bol vypustený paragraf, ktorý hovoril o zneužití pravidiel hospodárskeho styku. Tak ale ako to bolo? Vláda, ktorej som bol členom, do parlamentu navrhla, kde už mala menšinu, aby aj nový Trestný zákon obsiahol trestný čin zneužívania pravidiel hospodárskeho styku. Keďže vláda bola v menšine a bola to taká všelijaká koalícia pri Trestnom zákone, pán Ábelovský, pán Polka boli veľmi aktívni, tak tu všelijaké pozmeňovacie návrhy boli schvaľované. Dokonca ja som raz musel Trestný zákon z parlamentu aj stiahnuť. A pozmeňovacím návrhom vypustili, vtedy ad hoc väčšina v parlamente, z vládneho návrhu Trestného zákona trestný čin zneužívania pravidiel hospodárskeho styku. A kto hlasoval za? Pán Fico. Pán Kaliňák. Pán Paška. Asi aj pani Zmajkovičová. Celý poslanecký klub SMER-u. Ak premiér Fico dnes rozpráva, že tento paragraf v Trestom zákone mal byť, on to z Trestného zákona a jeho kolega vypustili. Blahoželám!
Posledná poznámka. Štyridsať. Keď má dnes SPP - matka stratu 80 mil. eur, tak by si tú stratu delili 40 : 40, by si delil súkromný investor J&T a štát. Dnes tú stratu, ako všetci vieme, na seba prevezme štát. Na Slovensku máme asi 1,2 mil. domácností, to znamená, že každá domácnosť zaplatí 35 eur namiesto J&T. To je konkrétny výsledok kšeftu v tej prvej, v tom prvom kroku akože reorganizácie, teda okrádania a rozkrádania SPP.
A, samozrejme, som presvedčený o tom, že aj v rozprave, ale aj v ďalších dňoch zverejníme ďalšie okolnosti, ktoré preukážu úplne stopercentne, akým spôsobom je vláda zaviazaná finančným skupinám, akým spôsobom vykonáva ich vôľu, akým spôsobom premiér Fico a ostatní ministri sú len lokajmi konkrétnych finančných skupín a oligarchov.

Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Hudacký. Pripraví sa pán poslanec Frešo.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, kolegyne, utajený pán premiér a členovia vlády takisto pracujúci v utajení momentálne, budem sa snažiť vo svojom príspevku sa držať viac faktov a menej demagogických fráz, ako nám tu predviedol samotný pán premiér.
Od začiatku procesu, keď spoločnosť Slovak Gas Holding sa rozhodla odpredať svoj podiel spoločnosti SPP, bolo zrejmé, že nebude jednoduché nájsť solventného kupca, ktorý by rešpektoval čudnú, netransparentnú a naviac populistickú, pre občanov tejto krajiny aj nevýhodnú cenovú politiku s plynom a energiami vôbec. Štát nevyužil predkupné právo na odkúpenie tohto podielu. Prečo? To nám pán premiér nevysvetlil.
Ja na druhej strane si myslím, že berúc do úvahy politiku v oblasti energetiky súčasnej vlády, aj tej, ktorá tu bola od roku 2006, som aj veľmi rád, že sa tak stalo. Objem 2,6 mld. eur by výrazne zvýšil dlh tejto krajiny a hospodárenie tejto vlády, či skôr šafárenie, celej SPP by prinieslo tejto spoločnosti rýchlu skazu, tak ako sme mali možnosť sledovať vývoj ešte vtedy Slovenských elektrární a niektorých štátnych podnikov, ktoré našťastie, VSŽ a podobne, ktoré našťastie, ak by neboli privatizované, tak asi by kľakli na kolená.
Táto vláda je totiž expertom na to, ako sa zo ziskovej spoločnosti dá urobiť stratová a v mene blaha, a musím takto expresívne povedať, ohlupovaného národa.
Vrátim sa ale ku genéze celého procesu. Nebolo teda jednoduché nájsť kupca, ktorý by sa tak ako Slovak Gas Holding nútene solidarizoval s populistickou cenovou politikou tejto vlády. A tak do hry prišla česká spoločnosť Energetický a průmyslový holding, ktorého nevyhnutnou požiadavkou bolo zrejme mať podiel len v ziskových dcérskych spoločnostiach SPP a zbaviť sa podielu stratovej materskej spoločnosti. Slovíčko "zrejme" hovorím preto, že celý proces prebiehal tak netransparentne, v utajenom režime a vraj kvôli obchodnému tajomstvu. Predpokladám, že kolega Lipšic tu niektoré, niektoré veci z toho, z toho utajenia vybral vonku, takže do určitej miery skladáme aj teraz tú mozaiku a vytvárame si celkový obraz o celkovej situácii, ktorá s týmto čudným obchodom bola spojená.
Bolo treba utajiť pravdu o tomto čudnom obchode a nájsť dostatok populistických dôvodov na presvedčenie národa o sociálnom cítení s domácnosťami tejto krajiny. Netransparentnosť celého procesu chcem dokumentovať aj vyjadreniami ministra hospodárstva pána Malatinského, ktorý pred viac ako pol rokom naznačil možnosť odkúpenia 49-percentného podielu materskej spoločnosti SPP, ale podmieňoval to ešte potrebnými auditmi, finančnými analýzami, ktoré by potvrdili výhody takéhoto obchodu. Až na základe týchto analýz mal štát o ňom rozhodnúť. Stanovisko pána ministra bolo vtedy viac rezervované, ako pozitívne. Dokonca začiatkom augusta tohto roku sa pán minister nechal počuť, že odkúpenie materskej spoločnosti by nebol dobrý krok pre štát a zjavne bol s tým aj stotožnený.
Aj na základe týchto informácií som na rokovanie výboru pre hospodárske záležitosti začiatkom septembra pozval pána ministra, aby nám vysvetlil aktuálny stav v danom procese. Rozhodnutie ministerstva vlády nepríde skôr ako koncom septembra, stále ešte nemáme zanalyzované výsledky auditu. Také bolo vysvetlenie pána ministra. A na druhý deň sme sa dočkali veľkého prekvapenia, keď vláda rozhodla o odkúpení podielu materskej spoločnosti SPP.
Naviac materiál predkladaný ministrom hospodárstva Slovenskej republiky na rokovanie vlády bol označený ako "Informácia o preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločnosti SPP", samozrejme, s utajeným obsahom.
Teraz otázka na pána premiéra, aj keď len cez túto maketu. Čo bolo, pán premiér, tým nevyhnutným impulzom pre takéto rýchle rozhodnutie, že vláda bola schopná rozhodnúť o tak dôležitej veci len na základe nejakého informačného materiálu? Neviem si predstaviť, že o takomto obchode sa rozhoduje len na základe nejakého informačného materiálu. A vidíme a vieme dobre, z akých zdrojov takýto informačný materiál nakoniec došiel.
Ja nechcem preceňovať odhalenie faktu, že na príprave dohody participovali možno viac, ako je štandardné, aj ľudia z J&T. To nie je v podstate až také podstatné. Podstatná je vecná stránka tejto dohody. A tá je jasná. Akcionári z EPH vrátane J&T už nebudú mať naďalej podiel stratovej materskej spoločnosti, vylepšia si svoj hospodársky výsledok a štát im ešte za túto transakciu zaplatí 60 mil. eur. Veľmi dobrý obchod, žiaľ, nie pre ľudí tejto krajiny.
Pán premiér si dal až nezvyčajne veľa námahy, aby vysvetľoval dôvod na takýto krok pre ľudí tejto krajiny. A evidentne nevýhodný krok. Ďaleko viac námahy ako odborne kompetentne celé Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a ÚRSO dokopy. Kontrola štátu nad cenami plynu pre domácnosti je pre túto vládu asi príliš lákavá a populistická téma na to, aby ju nezabil jednou ranou, aby nezabil teda jednou ranou dve muchy. Na jednej strane vyšiel v ústrety požiadavke novému akcionárovi EPH, kde má okrem českých finančníkov podiel aj slovenská finančná skupina J&T, a aby sa už teda nepodieľala na dlhu a ďalších očakávaných strát materskej spoločnosti. Mimochodom, dlh spoločnosti predstavuje cca 120 mil. eur a každoročná strata sa pohybuje okolo 80 mil. eur. Niektorí moji kolegovia tu aj v rámci faktickej hovorili len o 40 mil. Nie je to pravda. Len za minulý rok tá strata bola 76 mil. Takže keď pán Fico aj teraz nás uisťoval, ako bude garantovať nízke ceny pre domácnosti, tak čakajte, že tá strata bude minimálne 80 mil., ak ešte nie vyššia.
Na druhej strane teda, aby uspokojil svojich voličov takto, že budú mať nízku cenu plynu a bude ju teda aj naďalej garantovať. Geniálne pripravená a realizovaná demagógia. Aká je však skutočnosť? Vláda svojím rozhodnutím disponovať 100-percentným podielom stratovej materskej spoločnosti vyhodila z tohtoročného rozpočtu, a teda z verejných zdrojov, už tých spomínaných 60 mil. eur a každý rok je pripravená takto vyhodiť až 80 mil. eur, aby odbremenila finančné skupiny, ktoré si vylepšia zisk o polovicu z dlhu a strát materskej spoločnosti. Zostáva im totiž na rozdiel od štátu podiel iba vo vysoko ziskových dcérskych spoločnostiach, ako je Eustream a SPP Distribúcia, už tu bolo viackrát spomínané.
Argument, že štát potrebuje mať kontrolu nad cenami, je pre odborníkov naivné, ale pre masy veľmi účinné klamstvo. Štát totiž aj doteraz cez majoritný podiel 51 % materskej spoločnosti, cez jej valné zhromaždenie, mohol, a aj to robil, schvaľovať, a teda aj ovplyvňovať cenové návrhy predstavenstva spoločnosti.
Aj preto tie súčasné nízke ceny plynu pre domácnosti, aj preto tie vysoké straty materskej spoločnosti, ktoré tak prekážali novým akcionárom EPH. Finančné tigre predsa neprišli do SPP ako sociálni filantropi, neprišli sa solidarizovať s našimi domácnosťami. Prišli zvyšovať svoje zisky a vláda im to umožnila. A pán premiér dokonca z toho robí cnosť.
Fakt, že solidarizovať s našimi domácnosťami, aj s tými, ktorí plynom vykurujú svoje bazény, vily a paláce, sa budú všetci daňoví poplatníci, pán premiér už nepovedal. Oháňa sa grafmi stúpajúcich cien energií. Ja som pre neho pripravil, škoda, že tu nie je, jeden graf, s ktorým sa určite nechváli (rečník zobral do rúk papier s vyobrazeným grafom), a to je vývoj dlhu Slovenskej republiky v percentuálnom podiele na HDP. Pozrite si, odkedy je pán Fico v úrade, teda prvá Ficova vláda, druhá Ficova vláda, akým tempom sa zvyšuje zadlženosť na Slovensku. Pán premiér sa týmto grafom chváliť nechce a zrejme ani nebude.
Je to vývoj dlhu, ktorý už dosahuje kritických hodnôt. Treba, aby pán premiér povedal ľuďom tejto krajiny, kto to zaplatí. Samozrejme, že oni. Len takáto správa nie je populárna. "Nezávislý" regulačný úrad ÚRSO, ktorý by mal do regulácie cien plynu priniesť systémové prvky, sa len závisle a nečinne pozerá na svojvôľu vládnej moci. Som presvedčený, že vláda a ÚRSO porušuje smernice Európskej únie ohľadom liberalizácie trhu s energiami. Doplácajú na to aj alternatívni dodávatelia plynu a hlavne tí slabší, ktorí nie sú schopní konkurovať dotovaným cenám SPP, čo deformuje, samozrejme, podnikateľské prostredie.
Je zaujímavé, ako si pán premiér protirečí s predsedom ÚRSO, ktorý v časopise Trend tvrdí, že "žiadna strata sa v segmente domácností negeneruje a ani sa nikdy negenerovala". Svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi argumentmi, údajne je to obchodné tajomstvo. Ako inak. Isté je, že ceny energií musia byť spravodlivé, rovnováha medzi záujmami spotrebiteľov a dodávateľov energií. Spravodlivé ceny však neznamená, že to musia byť ceny nízke. Kvôli tomu už dnes ÚRSO čelí kritike orgánov EÚ, pretože svoje rozhodnutia nevie zdôvodniť a ani vyargumentovať.
Vo vyspelých krajinách vrátane Českej republiky štát do cien za dodávky plynu nevstupuje, napriek tomu sú tam ceny nižšie alebo aspoň porovnateľné so Slovenskou republikou. Znamená to, že ten, kto vygeneruje spravodlivé ceny energií, je predovšetkým trh, v ojedinelých prípadoch s intervenciou regulátora, ale nie štátu.
Pán premiér na tlačovke 13. 9. na rozdiel od predsedu ÚRSO de facto priznal, že strata bude a že sa v tomto segmente vyrovná zo ziskov z prepravy a distribúcie plynu, takže reštrukturalizovaná firma SPP, infraštruktúra, v konečnom dôsledku nebude stratová. V tomto prípade potom, pán premiér, ide o skryté krížové dotácie, ktoré sú v rozpore s európskou energetickou legislatívou, a preto treba počítať s reakciou Bruselu, ktorá môže vyústiť až do finančných sankcií.
Naviac po tom, čo ste teda, pán premiér, verejne vyhlásil, že štát, a nie trh, bude určovať ceny plynu, sa záujem orgánov Európskej únie o dianie v slovenskej energetike určite výrazne zvýši, čo je len hrozba nových sankcií. A opäť je tu namieste otázka: Kto to zaplatí?
Rád by som, dámy a páni, poukázal na ďalší dôležitý fakt vzhľadom na moje pôsobenie v Európskom parlamente, kde som sa aktívne podieľal na tvorbe tzv. tretieho energetického balíčka. Už pri jeho schvaľovaní bolo všetkým jasné, že konečným riešením tzv. unbundlingu, čiže oddelenia prepravy, je vlastnícke oddelenie. Model nezávislého prenosového operátora alebo nezávislého systémového operátora sú považované za prechodné modely, kým sa trh s plynom v jednotlivých štátoch EÚ nedostane na približne rovnakú úroveň. V prípade ďalšej smernice EÚ, na ktorej sa mimochodom už pracuje a ktorá nariadi vlastnícke oddelenie bez výnimky, Slovenská republika ako dominantný dodávateľ zemného plynu na Slovensku sa bude musieť svojich podielov najprv v Eustream, akciovej spoločnosti, a neskôr aj v SPP Distribúcia zbaviť. Počúvate dobre, vzdať sa tých podielov. Tým príde o dve spoločnosti, ktoré vytvárajú holdingu SPP zisk.
Pán premiér si asi neuvedomuje tie obrovské riziká, ktoré vytvára tým, že vlastne berie iba tu 100-percentný podiel materskej spoločnosti teraz a necháva podiel zahraničných akcionárov, teda EPH, v týchto dcérskych spoločnostiach, ktoré neskôr budú musieť byť nezávislé aj vlastnícky.
Konečným riešením bude stav, keď stratu, materskú spoločnosť, bude mať štát a 100 % podiel ziskovej spoločnosti ostane súkromným spoločnostiam, teda EPH.
Pán premiér vo svojich obhajobách, zjavne nevýhodného obchodu, argumentuje, že štát môže mať väčšiu šancu uspieť pri rokovaniach s Gazprom Exportom o znížení cien za dodávky plynu. Ale za akú cenu?
Pán premiér dobre vie, že to nebude zadarmo. Je viac ako isté, že Gazprom ako kompenzáciu bude požadovať zníženie objemu prepravy plynu do západnej Európy. Štát by si síce mohol pomôcť nižšími cenami za plyn, teda stratovému obchodu, kde má 100-percentný podiel, na druhej strane to bude na úkor príjmov za prepravu, kde má 51-percentný podiel. Čiže v konečnom dôsledku tá strata pre štát môže byť na rovnakej úrovni, ako keby prakticky mal iba 51-percentný podiel aj v tejto materskej spoločnosti. V tomto prípade, samozrejme, by stratu, určitú stratu utrpeli aj EPH.
Na záver môjho príspevku by som sa chcel ešte dotknúť tak často pánom premiérom uvádzaný argument nízkych cien pre domácnosti. Ako kresťanský demokrat a celé KDH máme záujem na tom, aby sa štát vedel solidarizovať s domácnosťami, ktoré sú sociálne odkázané na pomoc. Či sú to už ľudia z objektívnych dôvodov bez práce, alebo dôchodcovia, alebo ďalší. Už aj v minulosti sme navrhovali, aby sme podporu domácnostiam v oblasti dodávok energie riešili diferencovane. Sám som ešte ako poslanec Európskeho parlamentu navrhoval zriadiť fond tzv. energetickej chudoby, z ktorého by boli cez tzv. sociálne tarify zvýhodňované spomínané skupiny domácností. Fond mal byť plnený z príspevkov všetkých energetických spoločností, pričom tie sa tomu vôbec nebránili. Ja som v podstate rokoval so všetkými významnými energetickými spoločnosťami na Slovensku. Teraz by napríklad takýto fond mohol byť plnený účelovo z mimoriadnych daní pre regulované spoločnosti, ktoré vyrúbala táto vláda. Bol by v tom systém, nie živelnosť, nie populizmus.
A tak verejné zdroje nás všetkých idú na krytie dlhov a strát, aby pán premiér uspokojil svojich mecenášov a svojich verných, ale oklamaných voličov. Zdroje pre školstvo, zdravotníctvo či iné rozvojové programy nie sú v tomto prípade podstatné.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci... (Reakcia z pléna.) Procedurálny návrh.
Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. To, že tu nie je vláda, to už musím ponechať na ich svedomie. Ale to, že je už dlhšiu dobu vypnutý priamy online prenos z tohto zasadnutia, sa mi zdá ako útok na základné občianske práva. (Potlesk.)
A ja naozaj prosím, lebo tomuto nerozumiem. Vláda, dobre, nerozumiem ani tomu, odišla. Ale to, aby občania nemali právo nahliadnuť do miestnosti, ktorá im vyslovene patrí, pri takomto dôležitom zasadnutí, to považujem za veľmi nehorázne. A preto prosím, formulujem svoj návrh, aby toto rokovanie pokračovalo až potom, vážená pani podpredsedníčka, keď bude obnovený ten stream, ktorý spomínal pán predseda Národnej rady, keď pred dvomi hodinami hovoril, že tabuľa nám nemá čo zavadzať.
Ďakujem.

Takže dali ste procedurálny návrh. Dám o tomto návrhu procedurálnom hlasovať. Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujeme. (Ruch v sále.) Hlasujeme o procedurálnom návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 20 poslancov.
Národná rada nie je uznášaniaschopná.
Budeme pokračovať faktickými poznámkami. A požiadam, oboznámim pána predsedu Národnej rady s vašou požiadavkou, pán poslanec.
Nech sa páči, pán poslanec Přidal.