24. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, vážim si takisto stále váš záujem, aj keď máme o päť minút pol tretej, v túto pokročilú dobu je to ozaj hodné úcty. A verím, že aj občania budú mať možnosť sledovať, či už nielen cez online prenos, ale predovšetkým zo záznamu na obrazovkách verejnoprávnej televízie, tieto slová, pretože sú dôležité. To, čo sa deje v súčasnosti, dámy a páni, je dôležité a treba si jasne povedať, o čo tu ide. Ide tu o pomoc finančným špekulantom a túto pomoc majú zaplatiť len a len občania Slovenska. Je to obchod nevýhodný pre občanov, výhodný pre SMER, Roberta Fica a pre finančných žralokov skrytých pod hlavičku EPH, ktorého súčasťou je firma J&T.
Mimochodom, história J&T a SMER-u siaha už do roku 2002, kedy predvolebná kampaň bola financovaná touto spoločnosťou, SMER si vtedy bral úver v J&T banke. Pamätáme si takisto na škandál s J&T exministra Počiatka, ktorý tu bol, mimochodom, viacnásobne odvolávaný počas svojho neúspešného ministrovania, za škandál s odhalením výmenného kurzu pri zavádzaní spoločnej meny euro. Ak si pamätáte, tri dni pred oznámením výmenného kurzu sa tento pán, vtedy minister, objavil na jachte spoločnosti J&T. A zrazu unikli informácie, na ktorých finančné skupiny zarobili obrovské balíky peňazí. Nehorázne balíky peňazí. Aj to bolo prepojenie SMER, J&T, ak si pamätáme, už zľudovel vtedy vtip: "Aká je teplota?" "30,126". Pretože toto bola hodnota výmenného kurzu slovenskej koruny za euro.
Ďalej treba pripomenúť takisto elektronické mýto, najvyššiu ponuku, v ktorej bola namočená J&T, doteraz nikto nevysvetlil, prečo musela vyhrať najvyššia ponuka a prečo občania Slovenska museli znášať aj v tomto škandalóznom verejnom obstarávaní ďalšie náklady, len a len preto, že v tom bola spoločnosť J&T a že pri kormidle bol SMER.
Dámy a páni, dnes je opäť SMER pri kormidle a mohli by sme sa pozerať, ako vládne. Môže pohodlne vládnuť, má 83-ku, ktorá si prehlasuje, čo chce, odhlasuje si, kedy chcú rokovať, kedy nechcú rokovať, žiadny návrh z opozície neprejde, pohodlne by mohli vládnuť rok a pol. Pohodlne si zvolili svojho generálneho prokurátora. Pohodlne zabránili tomu, aby na pozícii šéfa Najvyššieho kontrolného úradu bol nominant opozície, ako je vždy v demokratických krajinách, ako to bolo vždy aj na Slovensku zvykom. Presadzujú reformu verejnej správy ESO, opäť posilnenie svojej moci, moci štátu na úkor verejnej správy, na úkor demokraticky zvolených poslancov, ďalej od občanov, ale skôr bližšie k štátu. To je momentálne centralizácia v podaní SMER-u.
Mohli by sme si myslieť, že ako im je pohodlne, ako im je dobre. Nuž ale máme všetci, dámy a páni, zvláštne pocity dnes. Pán premiér nebol v pohode. Vyšľahol tu plamenné reči, zbabelo utiekol, ani si nevypočul faktické poznámky. Strach, strach, zbabelosť a hanba, to boli atribúty, ktoré ho dnes charakterizovali.
Poviem to ešte raz, hanbím sa za takého premiéra, ktorý nie je schopný diskutovať so svojimi oponentmi v televízii, ktorý chce diskutovať sám a ktorý nie je schopný diskutovať v parlamente, a čo diskutovať, ani si vypočuť názory opozície. Ani názory poslancov, zástupcov ľudu, zástupcov občanov si nie je schopný vypočuť premiér tejto krajiny. Je to hanba, je to škandál.
Tento škandál pokračoval dnes tým, že poslanci vládnej strany nezvládli svoju úlohu a po vzore premiéra boli opäť nervózni. Akési to údajne pohodlné vládnutie nie je až také pohodlné. Videli sme tu násilie na minimálne dvoch poslancoch, cítili sme tu alkohol, cítili sme tu predovšetkým strach. Opäť strach. Tak ako z premiéra, aj z vládnych poslancov.
Nuž prečo tomu tak je? To vysvetlenie je veľmi, veľmi jednoduché. Už to tu povedal jeden náš kolega. Je to v tom, že oni majú moc, ale my máme pravdu. My máme pravdu, a preto je tam ten strach, dámy a páni. A verím, že keď budeme kľudní, keď budeme dôsledne, kľudne argumentovať, tá pravda sa ukáže a občania pochopia a dajú to najavo. Dajú to najavo tam, kde to majú dať najavo. Vo svojich voľbách. Najbližšie voľby sú už v novembri, ďalšie voľby budú budúci rok. Občania budú mať príležitosť vyjadriť svoj názor na spôsob vládnutia a spôsob zneužívania moci vlády jednej strany. Takáto je realita a toto je podstata tohto nevýhodného obchodu.
Dámy a páni, dovoľte mi z tohto miesta uviesť zopár informácií a aj zacitovať zo zopár článkov, pretože ich považujem za kľúčové v tomto škandále. Prečítam vám jeden blog, ktorý veľmi jasne a stručne odhaľuje, o čo tu ide. Ide tu o podvod, o pomoc finančným skupinám tým, že im štát pomáha tak, že vstupuje do stratovej firmy a berie na seba dlh, berie na seba 60-miliónový dlh, 60 mil. eur bude splácať štát úplne nezmyselne. Štát, to sú občania, čiže 60 mil. eur je priama škoda len z prevzatia dlhu.
Ďalšie škody vyplývajú z toho, že v matke, do ktorej štát 100-percentne vstupuje, sa vytvárajú straty z predaja plynu. Za posledné tri roky, dámy a páni, to bolo 200 mil. eur; 200 mil. eur len za tri roky. Za minulý rok 79 mil. eur, očakávaná strata tento rok 79 mil. eur. Čiže polovička je zhruba 40 mil. eur, stratu, ktorú ročne, ročne preberá matka.
Toto sú škody, ktoré platia občania Slovenska, plus na to deformácie, úplne nezmyselné. Tak ako som už spomínal vo faktickej poznámke, tí, čo sú chudobní a neplatia a nepoužívajú plyn, tak budú sa skladať bohatším, tým, čo používajú plyn. Toto je nezmysel tejto deformácie.
Ak sa niekto chváli, že reguluje ceny plynu, musím vám povedať jednu informáciu, ktorá tu doteraz nezaznela. Viete, kedy vznikol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví? Za prvej vlády Mikuláša Dzurindu. V roku 2001 v Národnej rade bol prijatý zákon 14. júna 2001, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vznikol k 1. augustu 2001. Ako čiže dávno pred tým, ako bol privatizovaný Slovenský plynárenský priemysel, mimochodom. Hovorím to zámerne preto, že, samozrejme, najlepším spôsobom, ako dosiahnuť najlepšie ceny, je voľný trh, dopyt a ponuka. Ale v odvetviach, kde to nie je možné - a energetika ešte pred pár rokmi bola takým odvetvím a ešte v niektorých odvetviach stále je, že nie je možné všetko ponechať na voľný trh, lebo jednoducho sú tam silní hráči, ktorí majú monopol, alebo takmer monopol -, tak musí vzniknúť regulačný úrad. Je to v každej civilizovanej krajine takto. A vznikol aj preto na Slovensku, aby reguloval ceny, pretože v tom čase bol monopolný dodávateľ SPP.
Tento regulačný úrad si plnil svoju úlohu do roku 2006, do nástupu vlády Roberta Fica, kedy nominoval svojho človeka na čelo ÚRSO, pána Holjenčíka, ktorý mimochodom je tam doteraz. Čiže ak nám pán premiér ukazoval dnes ten graf, tak je to jeho graf, je to jeho nominant, ktorý, mimochodom, všetci vieme, zneužíva jeho príkazy. A za jeho vlády zmenili zákon o ÚRSO preto, aby mohli politicky to ovplyvňovať. Zmenili zákon tak, že každý týždeň si mohli na každom zasadnutí vlády vymeniť nominantov v Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Takýto tlak na nich vyvíjali. Zrušili nezávislosť ÚRSO, urobili z toho politický orgán.
Toto je realita vnímania regulácie Roberta Fica. A, samozrejme, deformácie na trhu, ktoré vedú k tým nezmyslom sociálnej deformácie, o ktorých som už hovoril. Chudobní doplácajú bohatým, tým, ktorí používajú plyn.
Ešte jeden údaj pred tým, než vám prečítam zo spomínaného blogu, pretože sú údaje, ktoré tu ešte nezazneli v tejto bohatej diskusii, a to sú údaje o tom, ako hospodáril Slovenský plynárenský priemysel.
Aj dnes pán premiér hovoril o akejsi netransparentnej a chybnej privatizácii, nuž, dámy a páni, priznám sa, že som nebol vtedy v politike, ani v politickej strane, ktorú reprezentujem a na ktorú som právom hrdý, pretože robila jediné zmeny v prospech občana, z ktorých žije Slovensko doteraz. Ale vtedy, v tom čase, som sledoval privatizáciu ako občan. Tá privatizácia bola robená medzinárodným tendrom, tá privatizácia priniesla do štátneho rozpočtu vyššie výnosy, než dodával do štátneho rozpočtu 100-percentný štátny podnik, a poskytnem na to údaje. Presne po rokoch.
V roku ´95 mal štát z SPP 225,72 mil. eur, o rok neskôr 205,80, v roku ´97 202,48, v roku ´98 229,04, v roku 2009 275,51, v roku 2000 106,22, v roku 2001 182,83. A to nespomínam ešte škandály s Duckého zmenkami a podozrenia na zneužívanie svojich pozícií, tak ako to bývalo, bohužiaľ, zvykom v tom čase v štátnych podnikoch a ako sme si za určitých vlád na to privykli, že už to nie je celkom prekvapujúce.
V roku 2002 došlo k privatizácii, vtedy bol príjem štátu 165,38 mil. a ideme, 2003, príjem štátu teraz už len z 51-percentného podielu, nie 100-percentného, ale 51-percentného, bol 314,40 mil., čiže viac, než pred tým mal štát zo 100-percentného, mal z polovičky po privatizácii.
A v ďalších rokoch to zaujímavo pokračovalo. V roku 2004 499,41 mil., v roku 2005 494,96, v roku 2006 potom 505,38, 2007 753,68. A pekne to išlo ďalej. V roku 2008 489,40, 2009 480,47, v roku 2010 429,47, v roku 2011 260,5, v roku 2012 416,54.
Hovoril som každý údaj, aby sme to mali aj pre históriu. A teraz poviem, koľko to bolo v priemere za rok od roku 2003. Rok 2002 som naschvál vynechal, lebo vtedy bol polovicu štátny, polovicu privátny SPP, takže pre korektnosť len za roky, kedy mal štát v SPP 51-percentný podiel, ročný príjem pre štát bol 437,24 mil. Pritom za roky 1995 až 2001 ten ročný príjem bol 203,94. Čiže ešte raz. 203,94, keď mal štát 100 %, a 437,24, keď to bolo 51 %. Inými slovami, štát získal po privatizácii viac než dvojnásobok zo svojho polovičného podielu, než mal ako 100-percentný vlastník SPP. Myslím si, že viac k tomu netreba dodať.
No a teraz pôjdeme k spomínanému blogu, ktorý vysvetľuje veľmi jednoducho, o čo tu išlo, čo sa dá povedať v jednej vete ako podvod na občanoch. Ten blog napísal pán Peter Dráb, volá sa "Gorila 2 alebo Najväčšia krádež druhej Ficovej vlády".
Viete, čo je sen každého správneho finančníka, ktorý podniká so štátom?
1. Že rozdelí prirodzený štátny monopol na matku a dcéry.
2. Že následne z materskej firmy vytiahne lukratívne aktíva, ziskové výkony a prevedie ich na dcérske firmy, ktoré v ďalšom kroku ovládne.
3. Že vo vyprázdnenej matke nechá stratové výkony a dlhy a jemu zostanú očistené dcéry.
4. Že do smrti bude ryžovať na lukratívnych dcérskych firmách a užívať si luxusný život.
Dnes sa ten sen pre niektorých začal plniť a mne je z toho do plaču. Poďme teraz na chvíľu snívať spolu s česko-slovenskými finančníkmi a precítiť sny našich žralokov.
Po prvé. Sen o rozdelení prosperujúcej firmy na matku a dcérske spoločnosti. V tejto časti sú naši finančníci nevinne, pretože rozdelenie prirodzeného monopolu na matku a dcéry za nich spravila Európska únia. Je to výsledok procesu, ktorým Slovenský plynárenský priemysel ako prirodzený monopol musel prejsť. Ten proces sa volá unbundling, čiže v preklade je to oddelenie od celku.
Pre vás ako občana je dôležité si uvedomiť, že SPP, a. s., ako pomyselné zlaté vajce slovenskej ekonomiky, dnes tvorí niekoľko samostatných diamantov, predovšetkým dve dcérske spoločnosti v 100-percentnom vlastníctve SPP. Prvým diamantom a najvýnosnejším biznisom v rámci skupiny SPP je preprava, teda tranzit plynu, ktorý zabezpečuje Eustream, a. s., k dnešnému dňu ešte stále 100-percentná dcéra SPP, a. s.
V tranzite plynu je Slovensko akousi diaľnicou pre zemný plyn do Európy a zároveň najväčším prepravcom ruského plynu v rámci celej Európskej únie. Prevádzkový zisk Eustreamu v roku 2012 bol 331,4 mil. eur, čo je viac ako 10 mld. slovenských korún. V roku 2001 bol prevádzkový zisk 229,276 mil. eur, takmer 7 mld. korún.
Druhým diamantom je spoločnosť SPP Distribúcia, a. s. Jej zisk pred zdanením bol v roku 2012 139,06 mil. eur a zisk v roku 2011 dosiahol 132,79 mil. eur. Na rozdiel od tranzitnej siete SPP Distribúcia vlastní distribučnú sieť ku koncovým zákazníkom, ktorými sú firmy a domácnosti alebo, ak chcete, prvé a druhé triedy k jednotlivým zákazníkom. Kumulovaný zisk Eustream, a. s., a SPP Distribúcia za roky 2011 a 2012 bol pred zdanením v korunách 25 mld. 190 mil.
Ale späť k nášmu snu. Žralokom Peter Kellner a jeho PPF J&T a Dr. Daniel Křetínský sa na konci roka 2012 podarilo úspešne nadobudnúť 49-percentný podiel v materskej SPP, a tým pádom získali aj obchodné podiely v lukratívnych dcérskych spoločnostiach.
Sen začína takmer ideálne a však má jednu chybičku krásy. Materská SPP, ktorá je 100-percentným vlastníkom spomínaných dcér, má jeden veľký stratový biznis a tiež kopu historických dlhov. Logicky teda vznikla potreba zbaviť sa matky a ponechať si dcéry. Žraloci teda začali snívať ďalšie sny.
Po druhé. Sen o vytiahnutí lukratívnych aktív z materskej firmy a ich bezodplatnom preliati do dcérskej spoločnosti, ktorú neskôr ovládnu.
Žraloci dlho nelenili a prakticky okamžite po ovládnutí SPP, a. s., začali realizovať svoj druhý sen. Vo februári 2013 na mimoriadnom valnom zhromaždení rozhodli o prevode lukratívneho majetku v hodnote 2,439 mld. eur z materskej SPP, a. s., na dcéru Eustream, a. s. Majetok bol z matky na dcérsky Eustream prevedený bezodplatne formou nepeňažného vkladu.
Ak vnímame túto transakciu v kontexte dnešnej vlastníckej reorganizácie skupiny SPP, kedy daňovým poplatníkom zostane odľahčená matka a finančníci si za utajených podmienok ponechajú podiely vo vyšperkovanom Eustreame, môžeme s plnou vážnosťou vysloviť dôvodné podozrenie, že majetok štátu v obrovskej hodnote bol a je tunelovaný.
Mimochodom, neviem ako vám, ale mne stretnutia akcionárov SPP, to znamená štát, ktorý má 51 %, zastúpený Robertom Ficom, a finančníci, 49 %, zastúpení Patrikom Tkáčom, Ivanom Jakabovičom, pánom Kellnerom, pánom Křetínským, silno pripomínajú stretnutia postavičiek z Gorilieho bytu na Vazovovej. Akurát, že zostava finančníkov, čo by akcionárov SPP, je trocha iná a opozičný politik popíjajúci Colu už nie je neškodným opozičným politikom, ale súčasným premiérom.
Neviem, koľko majetku zostalo po tomto sne v matke, ale asi nie veľa. 2,439 mld. eur, ktoré z nej odliali, je dosť veľa peňazí, stačili by napr. na platy učiteľov na päť rokov. A keďže finančníci netrochárili, historické dlhy minimálne vo výške 118 mil. eur, ktoré sa nahromadili ešte pred delením firmy na SPP matku, SPP Distribúciu a Eustream, naložili na novú matku SPP. A dosť peňazí je aj každoročná strata zhruba vo výške 75 mil. eur, ktorú odľahčená matka vyprodukuje, pretože plyn musí predávať domácnostiam za nižšiu cenu, než za akú ho nakúpi. Ale to už je nasledujúci sen.
Po tretie. Sen o tom, že vyprázdnenú a zadlženú matku spolu s jej stratovými výkonmi výhodne prevedú na štát. Po veľkom majetkovom upratovaní v SPP, a. s., náš pán premiér včera...
Ten blog bol napísaný, aby sme boli presní, 5. septembra 2013, čiže deň po tom, ako vláda schválila škandalózny dokument.
Čiže deň po tom náš pán premiér oznámil významný triumf jeho sociálnej vlády. Občas mám pocit, že pán premiér naozaj verí tomu, že tento národ je banda hlupákov. Ako povedal, vláda konečne prestala byť rukojemníkom zahraničných vlastníkov a úspešne skrotila ceny plynu pre domácnosti, rozumej voličov. Zabudol ale dodať, za akú cenu.
Dielo údajnej majetkovej reorganizácie je dokonané. Materská SPP je vybielená a lukratívne dcéry sú v tých správnych rukách. Čo ale s firmou, ktorá má dlh 118 mil. eur a každý rok vám vygeneruje stratu minimálne vo výške, tu sa uvádza, 75 mil. eur? Ako som spomínal, za minulý rok to bolo 79.
Samozrejme, že pre každého priemerne zmýšľajúceho manažéra je nezmyslom ďalej prevádzkovať takúto spoločnosť, čo potvrdzuje aj výročná správa za rok 2012, z ktorej citujem: "SPP považuje ceny za dodávky plynu domácnostiam, ako boli stanovené regulačným úradom na rok 2012, za nezohľadňujúce situáciu na trhu. Regulátor pri ich určení vychádzal z nerealistických ekonomických predpokladov, neakceptoval nevyhnutné náklady SPP na skladovanie a pri posudzovaní nákladov na nákup komodity uplatnil neprimerané pravidlo. V dôsledku toho vykázal SPP za rok 2012 v regulovanom segmente domácností stratu 70", tu sa uvádza 6 mil. eur, "čo je pre akýkoľvek podnikateľský subjekt dlhodobo neprijateľné a neudržateľné." Toľko výročná správa SPP 2012.
Podľa štandardnej príručky tunelovania vydanej v 90. rokoch 20. storočia by sa takáto spoločnosť mala nechať čím skôr vykrvácať, teda uviesť do platobnej neschopnosti, mal by sa na ňu vyhlásiť konkurz a zostávajúce aktíva v konkurze výhodne rozpredať tak, aby veritelia, teda akcionári, dostali sumu čo najviac blížiacu sa k nule. Avšak problém novej materskej SPP je ten, že možno aj milión voličov si myslí, že to je ešte stále zlaté vajce slovenskej ekonomiky, kedy a či vôbec si tunelovanie všimnú, nie je úplne jasné, a že sú hrdí, že vlastnia 100 % tohto skvostu, ktorý im pán premiér vybavil.
Navyše táto spoločnosť dodáva týmto domácnostiam údajne lacný plyn a bol by to vcelku prúser, ak by ten plyn domácnostiam zrazu vypli, lebo spoločnosť skrachovala. Celú stratu teda bude musieť každý rok prefinancovať akcionár, ktorým je štát, ktorý financujú domácnosti. Kruh sa uzavrel.
Po štvrté. Sen o luxusnom Dolce Vita česko-slovenského žraloka. Tento už asi poznáte z iných príbehov, užite si ho. Teraz je totižto to najdôležitejšie. Keďže všetci vieme, kto sú momentálne vlastníci SPP, a. s., a vieme, o čo im ide, netreba pochybovať o tom, že budú konať veľmi rýchlo. Podľa informácií, ktoré tento týždeň odzneli na hospodárskom výbore Národnej rady, vlastnícka reorganizácia SPP sa má dokončiť do konca septembra.
Pripomínam, že ten blog bol napísaný 5. septembra, ešte raz, deň po schválení vládou, ten zmienený hospodársky výbor bol 3. septembra...
A my ju musíme zastaviť. Musíme čo najskôr dať tejto vláde jednoznačný pokyn, aby okamžite zastavila akúkoľvek vlastnícku reorganizáciu v skupine SPP, a. s., a v jeho dcérskych spoločnostiach a aby okamžite zrušila uznesenie vlády č. 524 z roku 2013 zo dňa 4. septembra 2013, ktorým bola schválená tzv. informácia o preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločností Slovenský plynárenský priemysel, a. s.
Priatelia, prvýkrát v histórii samostatného Slovenska máme my, občania tejto krajiny, hovorí pán bloger, šancu zastaviť tunelovanie diamantov slovenskej ekonomiky v štádiu, kedy to ešte je možné. Podotýkam, že aj dnes sme, dámy a páni, v tej situácii, kedy sa to ešte zastaviť dá.
Teraz práve, teraz sa pred našimi očami deje niečo, čo neuveriteľne poškodí a zadlží nielen nás, ale aj naše deti a deti našich detí. My všetci v tejto chvíli stojíme pred dvoma možnosťami:
1. buď to tunelovanie zastavíme a konečne si nenecháme skákať Gorilami po hlave,
2. alebo nad tým mávneme rukou a pár vyvolencom doprajeme obrovské bohatstvo, na ktoré sa im spoločne poskladáme.
Zatiaľ čo naše deti budú vyrastať bez rodičov, ktorí budú makať na týždňovkách za 500 eur, naši starci budú umierať v hnilých nemocniciach a naše školstvo nebude mať ani na šlabikáre, sa rozhodnete pre prvú možnosť a ako hrdý občan poviete dosť, postup je nasledovný.
Pán Dráb vyzýva na akciu Stop tunelovaniu SPP a tak ďalej atď., prečítam už len záver.
Keďže je vysoko pravdepodobné, že týmto blogom nepoteším pár vplyvných ľudí, chcem vás dopredu upozorniť, že je dosť možné, že sa v mojom počítači pri náhodnej policajnej kontrole objaví video s detskou pornografiou, prípadne neohlásená daňová kontrola zistí únik alebo krátenie nejakej dane, alebo sa zistí iná závažná skutočnosť. Vopred ďakujem za vaše pochopenie a vašu podporu.
Musím povedať, že mňa tento blog veľmi potešil, a chcem sa poďakovať pánovi Petrovi Drábovi, ktorý zhrnul podstatu, preto som si vám, dámy a páni, dovolil citovať z tohto blogu, lebo je tu podstata tohto príbehu.
Podstata tohto príbehu, ktorá vyvrcholila tým, že vláda schválila materiál, ktorý bol pripravený v počítači spoločnosti J&T, J&T Investment Advisors, presne povedané. Je to len tá čerešnička na torte, ktorá je povestná a ktorá je len vyvrcholením celej transakcie. Je to len potvrdenie toho, že vláda nekoná v záujme občanov, ale v záujme finančných skupín a necháva si nimi dokonca vypracovať materiály, ktoré sú v prospech týchto finančných skupín a v neprospech občanov Slovenska.
Je ešte lepší dôkaz na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády? Taký tu zatiaľ nebol. Je to jasný dôkaz toho, aký je konflikt záujmov a komu slúži predseda vlády.
O tom, že to je pravda a že má strach, svedčí aj jeho dnešné konanie, že si nebol schopný vypočuť ani faktické a zbabelo utiekol so strachom z tejto snemovne. A svedčí o tom aj správanie vládnych poslancov. Násilie, nervozita, strach. Musíme preto o tom hovoriť, dámy a páni, a myslím si, že dôkazy sú nad slnko jasné.
Dôkazy v tom, že vláda vymenila strategických investorov za finančných špekulantov, sú čiernobiele a vyplýva z toho ďalšie nebezpečenstvo, ktoré ešte potrebujem zdôrazniť. Je to nebezpečenstvo straty vplyvu na ďalší predaj podielu v SPP, ktorý v súčasnosti vlastnia finanční špekulanti. Vláda mala nohu medzi dverami, vláda mala nástroje, ako zabrániť predaju takýmto finančným špekulantom, teraz ich stratila. Vláda sa dobrovoľne vzdala tejto možnosti, takže ak dotiahne tento predaj do, pre ňu, úspešného konca, pre občanov neúspešného, tak stratíme možnosť ovplyvniť, akým spôsobom sa bude vyvíjať v budúcnosti vlastnícka štruktúra tohto podielu. Či to skončí ďalej na východ, alebo ešte ďalej na východ a kto bude ovládať naše strategické záujmy, toto už je, dámy a páni, o energetickej bezpečnosti Slovenska.
Pamätáme si január 2009, kedy na Slovensko neprichádzal dva týždne plyn, dva týždne slovenské firmy nevyrábali. Takáto hrozba tu môže byť, pokiaľ sa štát nebude starať o svoje strategické záujmy a nebude analyzovať bezpečnostné riziká. Pri tomto dokumente tento aspekt vôbec nebol zvažovaný a som presvedčený, že je veľkou hrozbou. Okrem toho už spomínaného argumentu, že chudobní, ktorí nemajú plyn, doplácajú na bohatých, ktorí majú plyn, je tu naozaj hrozba bezpečnostného rizika, ktoré je veľmi, veľmi vážne.
Dovoľte mi zosumarizovať hlavné dôvody, prečo táto transakcia je výhodná pre finančné skupiny a nevýhodná pre občanov:
- Predovšetkým spomínaná absencia strategického investora v tejto časti SPP, vyššie riziko korupcie, klientelizmu a zlého manažmentu.
- Ďalej reálny predpoklad rýchlo narastajúcej straty štátom vlastneného podniku nielen z dôvodu 100-percentného štátneho vlastníctva, ale aj z dôvodu avizovaného zámerného držania cien pod úrovňou nákladov, čím sa vláda netají, priam sa tým chváli.
A čo sa týka štátneho vlastníctva a hospodárenia za vlád SMER-u, dámy a páni, pamätáte si demonštratívne zrušenie pripravenej privatizácii Carga a letiska v roku 2006? A vieme, v jakej situácii sú tie firmy? Cargo nás odvtedy stálo 865 mil. eur. A môžem vám to rozmeniť aj na drobné. Cargo stálo daňových poplatníkov 865 mil. eur, a to sú škody vlastnou hlavou Roberta Fica a jeho ideologickej predpojatosti, kedy zrušil pripravenú privatizáciu. (Potlesk.) Ďakujem pekne.
26. 7. 2006 Robert Fico vylúčil privatizáciu Carga, 11. 3. 2011 potom opäť uviedol, že SMER sa bude rôznymi prostriedkami snažiť zabrániť privatizácii Carga, a 10. 7. 2013 následne odsúhlasil rozdelenie Carga a jeho následnú privatizáciu. Čiže okľukou sa dostal tam, kde bol v roku 2006 a proti čomu bojoval.
Odvtedy ale čo sa stalo? Štátna kasa prišla v roku 2006 zrušením privatizácie o 458 mil. eur, v roku 2009 Cargo bolo na kolenách a dostalo štátnu výpomoc v sume 166 mil. eur a od roku 2006 do roku 2012 stúpla neuhradená strata Carga o 241 mil. eur. Čiže dohromady touto ideologickou demagógiou a zlým rozhodnutím prvej Ficovlády prišli slovenskí daňoví poplatníci o 865 mil. eur. A dnes robí Robert Fico to, čo sám popieral. Padla tak ďalšia z jeho istôt, len, bohužiaľ, tie škody sú príliš, príliš veľké. To je hospodárenie v štátnych podnikoch, ktoré dnes vláda SMER-u opäť propaguje. Vieme, ako dopadlo, a takýto predpoklad je, že sa bude hospodáriť aj v matke SPP, ktorú bude 100-percentne vlastniť štát.
Ďalšie riziko z tohto vlastníctva vidím v tom, že sa budú selektívne vyberať firmy kamarátov a sympatizantov, možno aj sponzorov, komu dáme lacnejší plyn, komu nie. Veľmi budeme sledovať, ak sa vláde podarí presadiť tento škandalózny biznis, pretože nestráni sa, dámy a páni, ničoho, tak budeme sledovať práve zmluvy, ktoré podpíše nová matka, komu dá lacnejší plyn. Vieme, že sponzori plynu majú veľmi blízko k energetike a podnikajú v energetike.
Ďalším teda dôsledkom sú disproporcie na energetickom trhu. Umelo nízko držané ceny jednej energetickej komodity narúšajú konkurenčné prostredie a navyše vyvolávajú iracionálne stimuly s vysokými priamymi aj nepriamymi nákladmi a dôsledkami. Stačí si spomenúť, ako v minulosti umelo nízko držané ceny plynu stimulovali k nezmyselnej plynofikácii aj tam, kde to nemalo opodstatnenie a bolo ekonomicky neodôvodnené.
Ďalším dôvodom je, že z vyššie uvedených iracionálnych stimulov vyplýva následne aj vyššia závislosť na dovoze plynu, a tým aj naša vyššia závislosť na Rusku, odkiaľ berieme plyn z drvivej väčšiny, a nižšia motivácia na využívanie domácich energetických zdrojov, napríklad biomasy. Takisto veľmi dôležitý dôsledok, tento obchod ide proti filozofii obnoviteľných zdrojov. Ide proti podpore obnoviteľných zdrojov, čiže presne v protismere, čo by mali, čo by mala vláda robiť. Robiť sociálnu politiku cez deformáciu cien je ten najhorší, najdrahší a najmenej spravodlivý spôsob sociálnej politiky. Priame a nepriame dôsledky deformovaných cien pre ľudí budú v konečnom dôsledku mnohonásobne vyššie ako úspora domácností, pričom nižšie ceny plynu sa nebudú dať poskytnúť len v nízkopríjmových skupinách, ale cez umelo nižšie udržiavané ceny bude štát dotovať aj plyn aj tým, ktorí s ním budú vykurovať svoje kryté bazény a miliónové vily. O tom som už hovoril. Nehovoriac o veľkoodberateľoch plynu blízkych vládnej strane, ktorí nebudú schopní odolať pokušeniu využiť túto situáciu. Presne tak. Ďalšie riziko spočíva v dlhodobej neudržateľnosti takejto deformácie cien a v nevyhnutnom následnom enormnom raste so všetkými dôsledkami.
Dámy a páni, pred 20 rokmi som sa tešil, že máme za sebou debatu o tom, či regulovať, alebo neregulovať ceny. Mal som vždy pocit, že táto debata patrí do histórie, a desím sa stále diskusie na túto tému, ako niekto môže ešte dnes, v súčasnosti, presadzovať deformáciu cien. Je to proti zdravému rozumu, lebo sa nám to vypomstí v budúcnosti skokovitými nárastmi cien. Je to dlhodobo neudržateľné.
A napokon štát takýmito krokmi vytvára nebezpečný precedens. Ak sa dá takýmto spôsobom zabrániť vyšším cenám plynu, prečo to štát neurobí pri elektrine, vode, teple alebo aj pri základných potravinách? Takéto kroky môžu posilniť nielen dopyt zo strany voličov po takýchto riešeniach, ale aj ponuku zo strany budúcich nových populistov. Pretože toto nie je nič iné, len kšeft, podvod zakrytý populistickými frázami.
Dámy, páni, ja som si istý, že aj táto debata v Národnej rade pomôže občanom pochopiť hĺbku tohto podvodu a pomôže pochopiť, komu naozaj predseda vlády slúži.
Práve z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, predseda vlády nemá našu dôveru, treba povedať, že ju nikdy nemal, ale som presvedčený, že ju stratil aj u všetkých občanov a nemá žiadne morálne právo byť predsedom vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Chcem oceniť tvoj prejav, ktorý sa držal vo vecnej rovine. Dúfam, že množstvo argumentov padne na úrodnú pôdu a táto noc dlhých nožov a opitých poslancov a pästí vojde do histórie.
Chcel by som ešte povedať, že presne to, čo si hovoril v úvode, sedí. Myslím si, že mali by sme poukazovať na to, čo vláda SMER-u pripravila, resp. je presne pravdou, že vláda SMER-u nepripravila v tomto prípade nič a zaoberáme sa dokumentom, ty si v tom prípade z neho citoval len sporadicky, ktorý pripravil niekto úplne iný.
A tak ako ja tu čítam teraz aj vyjadrenia ministrov tejto vlády, ktorí odpovedajú, že netušia, ako sa tam dostala značka J&T, a teda že to je zodpovednosťou na pleciach pána ministra Malatinského a neviem, či už sa aj medzi nimi nepečie to, že už budú mať toho svojho obetného baránka a pôjde pán minister, pretože všetci, či už pán minister Lajčák, alebo podobne, podľa medializovaných informácií hovoria, že to je jeho maslo na hlave.
My si však myslíme, že to maslo je na hlave človeka, ktorý túto vládu riadi ako celok, pretože doniesť túto nehoráznosť do parlamentu a tváriť sa, že kope za verejný záujem, sa čím ďalej, viacej odkrýva, že zaňho nekope a kope v prospech finančných skupín.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem, Ivan. Jedna vec, ktorá ma mimoriadne teší o 3.04 ráno, je, že ešte stále ostáva energia na to, aby sme hovorili o ideologických rozdieloch. Pretože presne to je to, čím sa tu snaží futbalista, ktorý tu pred nami stojí od večera, maskovať ten kšeft. On to chce predať ako ideologickú vec. On to chce predať akože v rámci pseudosociálnej demokracie, ktorá myslí na ľudí, im na tom plyne možno tých 20, 30 centov ušetrí, ale zároveň druhou rukou na dlhoch, ktoré budeme splácať my, budú ich splácať naše deti a možno ešte aj ich deti, nakoniec vyrába to, že tu máme dneska dlh cez 7-tisíc eur na každého obyvateľa tohto štátu. Toto je ten spôsob šafárenia.
V priebehu šiestich rokov zdvojnásobenie štátneho dlhu, a to len preto, že sa tu nemyslí na to, aký je záujem štátu, aký je záujem občanov. Myslí sa na záujmy tých, ktorým bolo niečo v byte na Vazovovej alebo ešte v iných konšpiračných bytoch a miestach a kávičkách a koňačikoch a vínečkách sľúbené.
To znamená, nemáme tu vládu, ktorá je sociálna. Nemáme tu vo vláde sociálnu demokraciu, máme tu vo vláde firmu zostavenú finančnými skupinami, ktorá háji ich záujmy, nie záujmy ľudí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

Ďakujem. Ja by som chcel opäť oceniť vystúpenie pána Štefanca, že bolo vecné, že v takejto pokročilej hodine že povedal niekoľko dobrých argumentov. Nebolo to iba o čítaní, ale naozaj o tom, že tej problematike zrejme rozumie.
A dovolím si tak pri takejto komornej atmosfére aj, aj poďakovať čašníkovi Jankovi zo salóniku, ktorý stále, stále je čulý, viac-menej, od siedmej hodiny tu je a predpokladám, že naplní dvadsaťštvorku, čo je teda úctyhodné, takže ho týmto pozdravujem.

Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chce naozaj úprimne oceniť pána poslanca Štefanca. Je zjavné, že s pribúdajúcim novým dňom, s rozbreskom prichádza aj nová energia a bolo to z jeho prejavu naozaj cítiť.
A k tým miliónom, ktoré veľmi chronologicky uviedol, sa by v podstate ani nemalo už čo pridávať, iba ak nejaká tá slza, zaplakať nad tou hrôzou, ktorá z tých čísiel ide, keď ju premeníme na stratu občanov.
Ale predsi len si dovolím byť trocha odvážny a jedno číslo možno ako keby zabudol, len resp. nedá sa hovoriť vždy o všetkom, on veľmi pekne pomohol v jednej chvíli si aj štátnou spoločnosťou Cargo a spomenul tiež neblahý stav tejto spoločnosti. A ja to číslo, ktoré tu potrebujem pridať, je číslo 232 mil., ktoré v roku 2009 vláda Roberta Fica venovala ako formu pôžičky do tejto spoločnosti, peniaze, ktoré sa nikdy nemali splatiť a ktoré sa nikdy ani nesplatili. A tým pádom len pridávam k tomu prúdu rozkradnutých miliónov aj túto obrovskú čiastku.
A spomenul som si na to len z jedného dôvodu, že to bolo presne vtedy, keď spolu s Cargom mali dostať takú nehoráznu pôžičku vo výške, v tom čase teda sme ešte hovorili skôr o korunách, išlo o 2 mld. korún, alebo 67 mil. eur, aj štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. A to sa stoplo. Tam ako keby zafungoval strach z toho obrovského odporu ľudí, ktorý prebehol týmto štátnym podnikom po udalostiach 24. júna 2009. A mňa napadá len tá súvislosť, že práve takýto strach by mohol zafungovať aj teraz.

S reakciou pán poslanec Štefanec, nech sa páči.