24. schôdza

Pán podpredseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Kľud. Kľud v sále prosím.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Pán podpredseda, žiadam vás o vyhlásenie trojminútovej prestávky a tento čas, prosím, využite na komunikáciu s Kanceláriou Národnej rady, aby sa umožnil vstup ľuďom čakajúcim do parlamentu, ktorí chcú vidieť priebeh tejto schôdze, do kinosály. (Potlesk.) Nevidím žiadny dôvod a neviem o žiadnych technických problémoch, ktoré by zabraňovali tomu, aby boli občania vpustení do parlamentu a mohli v kinosále pozerať priebeh tejto schôdze. (Doznenie potlesku.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia... (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Poprosím aj o kolegialitu v sále.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Začnem takto, trošku na tom aj takom videu som videl, že možno mierne trošku osobne, ale aktuálne. A ja som dneska naozaj rozmýšľal, že či... (Reakcie z pléna.) Aj som rozmýšľal dneska, že či... (Reakcie z pléna.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pokračujte, máte slovo.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Tak na tretíkrát. Aj som rozmýšľal dneska, že či urobím to, čo ma vyprovokovala včerajšia reakcia pána predsedu v zmysle systému "nikto neni väčší odo mňa", že tá arogantná poznámka, že keď tu niečo tieni, tak tí ostatní si majú zapnúť stream. Tak... (Reakcie z pléna.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pán kolega... (Ruch v sále.) Dámy a páni... Dámy a páni, všetky tie veľké reči o kultúre buď každý od seba, alebo potom to nestojí za tú reč. Pán navrhovateľ, pán predkladateľ, pán kolega Lipšic.
Nech sa páči, pokračujeme v rokovaní. Alojz Hlina, máte slovo.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Dobre. Čiže naozaj som zvažoval, že či dnes urobím obdobné, to znamená v zmysle zásady "akú dostaneš, takú vráť" a zatienim tuná kolegov zo SMER-u, aby vedeli, že ako majú voliť. Aj som rozmýšľal, ale potom som si dorozmýšľal, že áno. A pohla ma k tomu mimoriadne osobná vec.
Vážení kolegovia, toto vám musím povedať, tým začnem. Dneska prišiel... (Rečník sa odmlčal, lebo poslanec Matovič prišiel k navrhovateľovi.)
Dneska prišiel za jedným novinárom poslanec SMER-u a povedal mu, že Hlina bol na protialkoholickom liečení. Prosím vás, neviem ani, ako začať, ale poviem to takto, že ako ďaleko ste schopní zájsť? Ako ďaleko ste schopní zájsť, aby ste potrebovali niečo dokázať?
Využijem túto príležitosť, aby tá informácia neblúdila tak tajomne a nezamýšľal sa nad ňou niekto, čo možno bol, oceňujem toho novinára, že sa ma to korektne spýtal. Čestne prehlasujem, že som dokonca nebol na žiadnom liečení, ani na nejakom pobyte, nieto ešte na protialkoholickom liečení.
Ale ja som to tu už v rozprave hovoril, že som z rodiny bez otca a mali sme problém v rodine. Mali. Existuje človek, ktorý sa volá takisto ako ja, ale má iné rodné číslo. Prosím vás, keď už niekto špízuje po zdravotných kartách, tak si, prosím vás, dajte aspoň tú prácu, že si pozriete rodné číslo. Ten človek má, myslím, o 25 rokov viac ako ja. Je to obludné, kam ste až schopní zájsť!
Ja to nikomu nezazlievam, že niekto bol. Dokonca to oceňujem, lebo má záujem bojovať. Vážení, tu medzi vami je niekoľko, ktorí tam už dávno mali byť! (Potlesk a pokrik v sále.)
A chcem aj niečo upozorniť, a budem sa krotiť, tuná, čo sa hovorilo, že výrazy. Sú tu medzi vami ľudia, ktorým by som nedal pivo čapovať. Prisámvačku, by som, by som im nedal pivo čapovať! Hnal by som ich kopancom cez celú prevádzku, že by nestihli dvere zavrieť! Sú tu a sú poslanci a majú trojtisícový plat! Neschopní ľudia, niektorí nevedeli za celý život nič konkrétne urobiť!!! Jediné, čo vedia, vylievať... (Potlesk.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Poprosím... Poprosím hostí o kľud. Nie sme na štadióne.
Pán poslanec, pokračujte.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Jediné, čo vedia, vylievať kýble špiny. To je tá firemná kultúra, ktorú zavádzate na ľudí, ktorí niečo vytvoria, si urobia terč, po ktorých vy vyštvete svojich nímandov, hochštaplerov, ktorí na to lejú kýble a kýble špiny!
Upozorňujem vás, vážení, na mňa neskúšajte, ja mám dve malé deti, na mňa neskúšajte! Na mňa skúšali už piťovci. Tuná pán kolega, ja mu vďačím, že urobil, čo urobil, ale pán kolega mal vrtuľníky, mal políciu. Ja som nemal nikoho. Pred niekoľkými rokmi, po troch rokoch, a to sa mi čudoval prokurátor, sudca, právnik geniálny, policajti, jeden z nich dostal podmienku. A keď som sa tomu sudcovi, ja som mu hovoril: "Pán sudca, ja som za Kaukazom prežil roky rokúce. Roky rokúce za Kaukazom, ale tu je stredná Európa!!! (Rečník zabúchal rukou o rečnícky pult.) A pokiaľ si to niekto mýli, a on si to niekto mýlil, stále je to stredná Európa. Na mňa neskúšajte, dobre?! Neskúšajte!
Vy nastavujete komunikáciu, vy nastavujete komunikáciu. Vy nastavujete, ako chcete pokračovať, čo chcete z tejto krajiny urobiť?! Ten strach, ten strach, ktorý rozsievate sa, vám raz obráti. Vážení, tá pýcha, ktorá vás sprevádza, predchádza pád! Predchádza. (Potlesk.)
Som to povedal včera, dneska to zopakujem. Iní machri skončili na Helene. Iní machri. (Rečník sa odmlčal.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pokračujte. Ale možno to búchanie naozaj nemusí byť, Alojz. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ospravedlňujem sa. Pozrite sa, ja som narástol, ako som narástol. Ja som chlapec z Oravy, mám poľnohospodársku školu, vysokú nemám. Prosím vás, tak mi odpusťte. Dobre? Vy ju máte, hráte sa na neviem čo, kopa z vás. Ja sa na nič nehrám. Dobre? Takže to dokončím, tak jak to myslím.
Niekto nastavuje komunikáciu tak, ako ju nastavuje. Niekto ju nastavuje takým spôsobom. Ja som k tomuto človeku, ktorý sedáva na tomto kresle (rečník ukázal smerom k miestu určenému pre predsedu vlády SR), vence k jeho obrazu nenosil. Ja som ani tie vúdú tanečky s jeho portrétom nerobil, to bola pred tým tá kampaň. Nerobil som to, lebo som to vyhodnocoval ako mimoriadne zlé, ako vec, ktorá sa nehodí, ako morbídna záležitosť, ktorá sekundárne posilňuje jeho v tej jeho sile, lebo to je presne v ňom. Jeho sila nie je v tom, aký je dobrý, jeho sila je v tom, akí sme my slabí. A častokrát sme. A naša slabosť jemu dodáva silu. Nezúčastňoval som sa toho, vynechal som to. Rešpektoval som ho ako protivníka.
Prosím vás, po nedeľňajšom TA3 a po včerajšku prechádzam na iný mód. Prechádzam skutočne na iný mód a proste podľa toho módu sa nastavím. A poviem vám jeden príklad, na ktorom si to môžme otestovať, na ktorom si to môžme otestovať a vystihuje, úplne geniálne vystihuje toho, kto nám vládne.
Neviem, či poznáte Bonaparte, neviem, či poznáte Bonaparte. To je bytovka vo vilovej štvrti. Vo štvrti rodinných domčekov niekto vrazil bytovku, lebo ju potreboval. Arogantne. Tá bytovka by mala ísť do učebníc urbanistiky a mali by sa to povinne učiť, že čo je možné v krajinách ako Džibuti, Kongo, Somálsko a Slovensko. Prepytujem, ospravedlňujem sa tým ostatným štátom.
Táto bytovka tam naozaj sedí a by ste neverili (rečník niekoľkokrát zabúchal prstom po rečníckom pulte), aká skladba údajných nájomníkov a vlastníkov tam je. By ste neverili, aká tam je. Viete, v čom je problém tej bytovky? Keď sa tie sedľače masti chceli nasťahovať na kopec, tak prečo tam postavili tú bytovku? Lebo vedľa býva moja mama a moja mama videla na celú Bratislavu, a teraz vidí na Ficove trenky, ktoré bude sušiť na tom poschodí. To je presne to. (Smiech a potlesk v sále.) To je presne to. To je tá arogancia. Ale som si povedal, je to rovina, možno za ktorú nepôjde, možno za ktorú ne, držal som ju, rešpektoval som ju. Veci, ktoré sa možno nezmenia.
A len jak ma raz ešte vytočíte, ešte raz ma vytočíte, tak vám garantujem, že tých Rómov z Družstevnej, ja im ten môj dom prenajmem. (Potlesk.) Keď sa už moja mama nemôže pozerať na Bratislavu, keď sa už moje deti nemôžu pozerať na Bratislavu, ale na jednu obludnú, hnusnú stavbu, tak ja spravím kríž nad tým domom. Nevadí, mám kde bývať. A presťahujem tam tých Rómov. Nech vidia, nech vidia, s čím sa ľudia boria. Takto sa prestavím, takto prestavím môj mód. Uvidíme, čo bude ďalej.
Vážení, ak je SPP, SPP je jeden obludný, obludný podvod, jeden z najväčších, historicky najväčších podvodov, aké sa kedy udiali. A on je ešte okrem iného aj najzákernejší. Jeden, nie jeden, on je najzákernejší. Lebo on si zobral ako rukojemníkov užívateľov plynu a týmto to ponúka a predáva ako vec, ktorá im má pomôcť.
Ja som dlho rozmýšľal, ako relatívne zložitú kauzu vysvetliť. Naozaj, že čo najviac ju zjednodušiť, aby sa to dalo pochopiť. A ja sa budem, a ja, verte, pani Hufková, ja som fakt na vás rozmýšľal a som rád, že tu sedíte. Vy ste podľa mňa slušný človek, slušný človek, ktorý možno aj verí že sociálnym, sociálnym veciam. Ja tomu verím, že tomu veríte. Ja viem, že nerozumiete SPP. (Reakcie a smiech v sále.) A ja sa to pokúsim povedať tak, aby sme to sa pokúsili pochopiť. Pokúsim. Keď to nepôjde, ma zastavte.
Prosím vás, to, čo hovorí a zneužíva, lebo do podvedomia vsúva, že matka. Matka neexistuje. Matka bola. V súčasnej dobe matka neexistuje. To len vyvoláva emóciu. To je, proste je to celé profesionálne, ale vytvára emóciu, cez emóciu, matka neexistuje. Existuje. Ja vám poviem, čo existuje. Ja som robil také video, ono je dobré ho urobiť pred tým, kde sídlia tie plynárenské podniky. Ja vám to skúsim popísať.
Je krásna čierna budova, ktorá má obrovským napísané SPP. Je SPP, to je obchodník. Vedľa nej je nenápadná, ale sídli v nej rádovo silnejšia firma SPP Distribúcia. To, že je to rozdiel, to, že si to ľudia mýlia, viete, ako to zistíte, ľudia? Prestaňte chvíľku platiť za plyn a uvidíte, kto vám ho príde vypnúť. (Potlesk.) Prídu vám ho vypnúť z SPP Distribúcia. To je mimoriadne kľúčové, počúvajte dobre.
Potom je ešte jedna budova, ktorú tam neni ihneď vidieť, je trošku za rohom, je Eustream. Ten vlastní tú veľkú, ten tranzit.
Vážení, SPP Distribúcia a Eustream sú kľúčové podniky. Sú podniky, ktoré majú hodnotu, ktoré majú silu, ktoré majú cenu. SPP Distribúcia, takúto maličkú pomôcku som si doniesol (rečník drží v rukách krátku plynovú rúrku žltej farby), aby ste si to vedeli vizualizovať. SPP Distribúcia vám takouto rúrou, poväčšine takouto rúrou, dovedie plyn domov k plynomeru. Neviem, či si pamätáte, keď piateho bola, myslím, vláda, šiesteho som interpeloval, som sa Malatinského pýtal. Nie je pravda, čo Fico povedal, že sme spali, že po desiatich dňoch sme sa zobudili. Nie je to pravda! Na druhý deň po vláde som sa ho pýtal, že či ten plyn donesie v igelitovej taške. (Smiech v sále.) Lebo o to ide.
Vážení, firma, ktorá vám dodá plyn, vám ho dodá v tejto rúre. Nad týmto podnikom a nad firmou Eustream štát stráca kontrolu, je tam akcionár, ale stráca kontrolu. Vo veľkej sláve kupuje obchodníka. Obchodník, vážení, ten obchodník, to SPP, tá údajná matka, ktorá už dávno nie je matkou, je jeden zo šestnástich, jeden aktuálne zo šestnástich obchodníkov na liberalizovanom trhu s plynom. Výhoda SPP je v tom, že, samozrejme, historicky má tých klientov najviac, má, proste to všetci dobre vieme. Otázka stojí, či to bude platiť aj za rok. A to je kľúčový moment.
To, že štát dovolil sa vyviazať niekomu z toho úväzku, ktorý tam bol, ktorý to celé držal pokope, že tu sme zarobili, tu sme doložili, a ako-tak to fungovalo, tak teraz štát dovolil sa týmto ľuďom vyviazať z toho a nechali túto SPP, údajnú matku podľa Fica, že nech si robí, čo chce.
A ja sa nebudem hrať na Nostradama, nebudem sa hrať na Nostradama, poviem vám, čo by som urobil ja, keby som to kúpil a keby som mal to nastavenie, ktoré mám. Ak mám rúru, ak mám tranzit, máme ešte televíziu, mám lyžiarske vleky, tak do pol roka vám sa tu zjaví firma, ktorá začne ponúkať plyn za výborných podmienok, dodatočným benefitom bude, ja neviem, lyžiarsky skipas do Jasnej alebo prenocovanie v hoteli Kempinski, tipujme, koľko to bude celé trvať. Ľudia sa budú prihlasovať, naši ľudia uveria hocikomu a hocičo, ešte teraz veria Ficovi. Nebude to dlho trvať. (Smiech v sále.) Do roka, možno do dvoch z tej údajnej matky bude ohlodaná kosť, ako to včera kolega povedal, ohlodaná kosť, ktorej zostane len tá búda, zopár úradníčok v nej a nevýhodná zmluva s Rusmi a obrovské, ale obrovské dlhy. A mimo to vznikne jeden silný obchodník, ktorý bude mať pod kontrolou aj rúry, aj tranzit.
Prosím vás, povedzte mi, aký vplyv na toho silného obchodníka po tom všetkom bude mať tento superman? Povedzte mi - aký?! Taký, ako na slnečné žiarenie, vážení. Taký, ako na slnečné žiarenie, o nič väčší, o nič menší. Nebude mať naň vplyv žiadny. Prosím vás, tie finty, ako si oni, oni sa stanú regulovaným subjektom. Holjenčík si môže šípky hádzať do Dunaja, Fico si môže šípky hádzať do Dunaja. Hentým chlapcom, na nich už nemáte! Ten plyn bude stáť toľko, koľko budú chcieť, aby stál. Nie koľko bude Holjenčík chcieť, nie koľko Fico bude chcieť! Ten plyn bude stáť presne toľko, koľko si oni umanú, že zaň chcú. Presne toľko. A vyhrajú si to cez náklady, lebo majú tranzit navyše, a si utopia to, urobia to. Lebo sme im to dovolili, lebo im to tento štát dovolil. (Potlesk.)
Niekto povie: "No a čo? No a čo, že sme odovzdali plyn do rúk súkromnej firme, ktorá na tom zarába?!" Ja viem, že sú tu aj takí, ktorí to povedia. A ja hovorím nie. To nie je správne. Už nebudem hovoriť, že historicky prečo to nie je správne, že to niekto budoval a neviem čo. Nie. Lebo je to strategická surovina, ten plyn, vážení, to neni Jogobella. Plyn, to je vážna vec. (Smiech v sále.) Cez plyn dokážete meniť krajinu, dokážete meniť skutočne politiku, cez ten plyn tu raz budú sedieť missky z JOJ-ky a druhá polka budú missáci z Farmy, lebo si to cez ten logistický systém takto tuná vypracujú. Cez ten plyn, je strategická surovina, a to už vie aj moja dcéra.
Tento plyn, pokiaľ odovzdáme, a ideme ho odovzdať týmto ľuďom, aby ho plne kontrolovali aj so sekundárnymi dôsledkami na spoločnosť, tak ešte poviem, a blížim sa ku koncu, že komu. Komu odovzdá táto krajina plyn do rúk? Viete komu? Ľuďom, ktorí boli schopní kvôli tomu, aby vyhrali každú súťaž o autobus, boli do štvordverových autobusov schopní napasovať piate, potom to dali ako podmienku súťaže, vyhrali každú jednu súťaž, ktorá kde bola vypísaná. Ale spravili chybu lávky, lebo tie piate dvere oslabili konštrukciu tak, že praská. Praská konštrukcia, praskajú točne. Ale, prosím vás pekne, tá firma a ľudia, nominanti SMER-u, ktorí, sa SMER priznal, že Dopravný podnik sú ich nominanti, nechajú tých ľudí v tých autobusoch voziť! Postupne po nociach ich vozia do dielne a dovárajú tam pomocnú výstuž. Kde sme sa to dopracovali?!
Ja viem, že oni nechodia, ja chodím 203-kou, 207-kou, moja dcéra chodí, jedna aj druhá, chodí mestskou. A títo hulváti, títo, ja neviem, nebudem expresívny, dobre, hryznem si, nechajú tých ľudí voziť v autobusoch, o ktorých vedia, že vykazujú chybu, po nociach ich opravujú, dozvarujú, a nič sa nedeje. Nič, v tejto krajine sa nič nedeje! Dopravný podnik o tom vie, vedenie mesta o tom vie.
Táto firma, predstavte si firmu, že by to urobil nejaký významný výrobca, nejaký fakt renomovaný výrobca, že by sa prepadol od hanby. Toto je renomovaný výrobca? Táto firma, keď bola schopná nechať sa voziť desaťtisíce ľudí v autobusoch, ktoré vykazujú chybu, čo myslíte, čo urobí s plynom, ktorý dostane pod kontrolu od vás, od vášho supermana? On preladil, ja nie, on preladil rovinu, ja už budem hovoriť od supermana, čo urobí? Nevyhodnocujete to ako riziko? Nemáte pocit, že to nie je správne?
Ešte poviem procesne takú jednu vec. By ste neverili, že prečo vlastne sme začali včera a prečo vlastne takto pokútne po nociach. Ja sa nepreceňujem, že kvôli tomu, že my sme na piatok ohlásili demonštráciu, ale viete, čo je problém, že čo my tu hráme? Že v piatok je tu predseda čínskeho parlamentu a oni potrebovali mať kľud. Predstavte si, že my tu sa takto trápime kvôli čínskemu, a ja mám Čínu rád, a ja to dokonca poviem tak, ako to je, tým Číňanom by to vôbec nevadilo, lebo sa neprotestuje proti nim, dokonca kvôli nejakým oligarchom, im to vôbec nevadilo, ale našim súdruhom to vadí! Našim súdruhom to vadí, že by to mohlo zanechať nejaký dojem, že tu všetko nie je v poriadku, že by tu možno nejakých zopár ľudí bolo, keď oni tu budú vítať čínskeho predsedu parlamentu. My sme sa už tam dopracovali. My sme sa stali obeťou tejto divadelnej hry, na čo sa tu hráte, že exkrementy balíte do darčekového balenia a ľuďom vravíte: "Dajte si to kredenca, ale neodbaľujte!" (Smiech v sále.)
Nebudem len negatívny, ja neviem, jak to skončí. Pozrite sa, ja som urobil, čo som mohol, skončí, ako skončí. Vždycky je ešte spôsob, ako to zmeniť. A teraz budem mierne politický.
Sme prví a zatiaľ jediní politickí predstavitelia, ktorí hovoria, že ak chcete skutočnú súťaž, potrebujete mať tieto rúry dve (rečník opäť zobral do rúk rúrku). Potrebujete mať tieto rúry dve. A my to urobíme. Rozkopeme, nanovo, celé Slovensko a pôjdu aj rúry, aj káble. Má kto kopať. Má kto kopať zo Spiša a neviem kto, má kto kopať. A verte, že tí súdruhovia, ktorí sem v piatok prídu, nám pošlú tie rúry, viem to vybaviť, keby šlo o to. A toto bude, toto bude kľúčové, vtedy dosiahneme, vtedy dosiahneme tú skutočnú súťaž, tú skutočnú súťaž, keď sa toto podarí. A raz sa to podarí, ľudia, verte, aspoň niečomu musíte veriť, lebo sa vám bude zle zaspávať.
A skončím poslednou názornou ukážkou, ako premiér Fico môže dokázať to, že bude kontrolovať ceny plyny. Teoreticky ja som fakt v dobrom rozmýšľal, ako by sa to dalo. Jedna možnosť existuje. Jedna jediná. Pozerajte dobre. Vo voľnom čase, lebo medzitým robí premiéra... (Smiech v sále.)
Vo voľnom čase zobere takúto igelitku (rečník zobral do rúk igelitovú tašku), bude s ňou utekať do Ruska, v Rusku naberie plyn, príde k nejakej domácnosti a za plynomerom jej postupne do tej rúry ten plyn bude púšťať. Pre tú danú domácnosť bude mať silný vplyv na cenu plynu, to pripusťme. (Smiech v sále.) Ale to je celé. Vážení, to je celé. Ako uznáte, pri enormných schopnostiach nášho premiéra je toto zanedbateľné.
Ďakujem. (Smiech a potlesk v sále.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte, aby som vystúpil k tejto téme aj preto, že som bol viackrát spomínaný aj pánom premiérom, aj vyzvaný, aby som sa k niektorým veciam vyjadril, ale najmä preto, že ju považujem za vážnu a závažnú a že si myslím, že mám k dispozícii niektoré informácie, ktoré zatiaľ aj zverejnené neboli a známe nie sú, alebo nemusia byť, a ktoré svedčia o tom, tak ako iné informácie, ktoré už známe sú, či už z médií, alebo odzneli tu včera, všetky tieto informácie, aj tie nové, ktoré pomenujem, svedčia o tom, že sú tu veľmi závažné podozrenia a doslova vážne obvinenia z konania v rozpore s verejným záujmom zo strany predsedu vlády a vlády Slovenskej republiky v procese vstupu nových investorov do SPP.
Tieto nové skutočnosti a nové fakty, ktoré doložím aj citátmi z relevantných dokumentov, sa týkajú nielen samotnej kúpy 49 % v matke, čo matka je, to veľmi výstižne popísal kolega Hlina, naozaj je to len obchodník, ktorý má budovu, pár, nie pár, veľa zamestnancov a budovu a obrovské, obrovské straty. Väčšinou sa hovorí len o tomto. O tomto, že je to nevýhodné, a ono je to nevýhodné, ale ja ukážem aj prečo. Hovorí sa o tom, že, a to nakoniec spustilo túto kauzu, spustilo v tom rozmere, v ktorom ju dnes vidíme, to, že sa dokázalo, že história wordovského dokumentu dokázala, kto robil tieto dokumenty, v čej réžii a v čom scenári boli napísané. Ale ja to ukážem aj na iných faktoch z relevantných dokumentov, z Akcionárskej zmluvy, z porovnania starej Akcionárskej zmluvy a novej Akcionárskej zmluvy, že nielen toto je dôkaz, tá stopa, tá stopa počítačová v histórii wordovského dokumentu, ale spôsob, akým sa menili relevantné dokumenty. Spôsob, akým sa menila Akcionárska zmluva, porovnanie starej Akcionárskej zmluvy a novej Akcionárskej zmluvy, spôsob, akým sa kupuje tento podiel, za akú cenu, kto to pripravoval. Toto všetko sú dôkazy toho, že skutočným režisérom a skutočným scenáristom celého tohto biznisu a obchodu nie je vláda Slovenskej republiky, nie je ministerstvo hospodárstva, ale sú investori, ktorí do SPP vstupujú, a teda finanční oligarchovia stredoeurópski, ktorí celý tento proces režírujú. A v tomto zmysle môžem a musím zopakovať, že všetky relevantné informácie, ktoré mám, nasvedčujú tomu, že naozaj vláda nielenže nekoná vo verejnom záujme, ale vláda koná v rozpore s verejným záujmom a slúži záujmom finančných skupín.
Zároveň musím povedať, že som presvedčený o tom, že premiér Fico v tom nie je nevinne len z pohľadu toho, že nesie zodpovednosť za všetkých členov vlády a že pán minister Malatinský tu niečo spískal. Z verejných vyhlásení je evidentné, že pán predseda vlády bol od začiatku doslova generátorom a strojcom tohto celého podniku. A dokonca keď minister Malatinský viackrát vyhlasoval, že si nemyslí, že je to výhodné, tak predseda vlády veľmi za týmto cieľom išiel. Čím neospravedlňujem ministra Malatinského, je len poslušným vykonávateľom vôle Roberta Fica, ktorý je zase poslušným vykonávateľom vôle finančných skupín. Len spomínam, kde skutočne pramení najväčšia zodpovednosť, kde leží najväčšia zodpovednosť. A preto si myslím, že je úplne opodstatnené, že bod, o ktorom teraz rokujeme, aj keď, žiaľbohu, v noci, aj keď, žiaľbohu, v neprítomnosti vlády a predsedu vlády, sa volá návrh na odvolanie Roberta Fica z funkcie predsedu vlády.
Uvediem teda niektoré skutočnosti, ktoré sa týkajú vstupu nového investora do SPP, ktoré sa týkajú ovládnutia rúry presunom do Eustreamu, ktoré sa týkajú podmienok spätného odkúpenia SPP zo strany štátu a ktoré sa týkajú novej Akcionárskej zmluvy, ktorá je oproti starej Akcionárskej zmluve pre štát omnoho nevýhodnejšia, pre finančné skupiny omnoho výhodnejšia ako stará.
Vyjadrím sa aj k privatizácii SPP, vyjadrím sa aj k opakovaným lživým tvrdeniam Roberta Fica, ktoré tu včera predniesol a ktoré prednáša nakoniec už desať rokov. Aj keď som sa k nim vyjadroval už veľakrát, cítim povinnosť urobiť to znova, pretože keď pán premiér nemá argumenty, a argumenty nemá, pretože k medializovaným obvineniam a podozreniam a k tým obvineniam a podozreniam, ktoré odzneli tu, sa nevyjadril vôbec, tak útočí a útočí opakovane lživými tvrdeniami, ku ktorým sa teda vrátim aj preto, že som bol viackrát k tomu vyzvaný.
Ale dovoľte teda, aby som prešiel k tým niektorým novým informáciám, ktoré možno nemáte, možno čiastočne máte, nebudem hovoriť, samozrejme, len nové veci, pretože musím to vysvetliť a ten problém je naozaj dosť zložitý a dosť košatý. Pokúsim sa nebyť veľmi technický, nebyť veľmi zložitý, ale keďže chcem byť vecný a chcem citovať aj mnohé dokumenty, tak istej miere konkrétnosti sa vyhnúť nemôžem.
Takže k privatizácii sa vrátim potom, ale vráťme sa do roku zhruba 2011, 2012, kedy bola povinnosť, resp. vedeli sme, aj vláda vedela, že bude musieť rozdeliť SPP, reštrukturalizovať, pretože je to povinnosť z hľadiska európskej legislatívy. A treba povedať, že bývalí akcionári, dnes už bývalí akcionári, nemeckí a francúzski akcionári v SPP sa pokúšali prostredníctvom predstavenstva SPP, v ktorom mali väčšinu, tak ako dnes má väčšinu nový investor, o presun rúry, ľudovo povedané, z matky SPP do Eustreamu, do dcérskej spoločnosti, a chceli to urobiť poza chrbát vlády.
Odcitujem z listu, ktorý napísali členovia Dozornej rady SPP, napísali ho Fondu národného majetku, napísali ho dňa 27. 10. 2011, a v tom liste všetci štátni nominanti, chcem upozorniť, že štát mal v Dozornej rade sedem členov, traja boli zástupcovia zamestnancov a jeden bol zástupca investora. Títo členovia Dozornej rady píšu Fondu národného majetku, že: "V súvislosti so zvolaným mimoriadnym valným zhromaždením na dňa 16. 11. 2011, predmetom ktorého je schválenie vkladu časti podniku SPP," čiže zjednoduším to, predmetom toho valného zhromaždenia mal byť presun rúry tranzitného plynovodu do Eustreamu, "upozorňujeme, že takýmto prevodom majetku do dcérskej spoločnosti sa oslabí kontrolná právomoc Fondu národného majetku, teda štátu, pretože právomoci na výkon kontrolnej činnosti za účelom ochrany majetku sú v dcérskej spoločnosti nižšie ako v spoločnosti SPP, a. s. V súvislosti s prijatým uznesením doporučujeme posilniť kontrolné právomoci slovenskej strany v právnych dokumentoch tejto spoločnosti na úroveň doterajšej ochrany majetku spoločnosti SPP, a. s."
Takže vysvetlím ľudskou rečou. Predstavenstvo ovládané zahraničnými akcionármi, ale v súčinnosti s dvoma z troch zástupcov vlády, nominovaných ministerstvom hospodárstva, hlasovali za to, aby sa tento presun tranzitného plynovodu presunul bez vedomia vlády do dcérskej spoločnosti, kde ochrana majetku, teda ochrana tohto strategického majetku, bola slabšia ako v matke, kým bol tento majetok v matke.
Takýchto pokusov, takéto valné zhromaždenia predstavenstva a vždy s podobným hlasovaním, že dvaja z troch zástupcov štátu, nominovaných ministerstvom hospodárstva, hlasovali za to, sa uskutočnili ešte dva pokusy.
Toto valné zhromaždenie, ktoré som spomínal, bolo zvolané 16. 11., druhé bolo 22. 12. a tretie deň pred voľbami 8. 3. 2012. Ani jedno z nich sa neuskutočnilo vďaka krokom Dozornej rady a Fondu národného majetku, ktorý na takýto problém upozornili a bili na poplach.
Tu začína zaujímavá, tu ten príbeh naberá na zaujímavosti, pretože to tretie valné zhromaždenie, ktoré som spomínal, že malo byť jeden deň pred voľbami, pred tými ostatnými voľbami, zvoláva predseda SMER-u Fico tlačovku spolu s poslancom Jahnátkom, vtedy, a titul tej tlačovky znie: "Minister Miškov chcel v tichosti tesne pred voľbami doprivatizovať SPP. Minister hospodárstva Miškov sa dva dni pred voľbami chystal v tichosti previesť majetok Slovenského plynárenského priemyslu na dcérsku firmu Eustream. Je tu návrh," teraz citujem Fica, "aby zajtra valné zhromaždenie odsúhlasilo prevod majetku z SPP, a. s., na dcérsku spoločnosť Eustream. Ide o rúry, ktoré ročne dokážu previezť 80 mld. metrov kubických plynu z Ruskej federácie cez Slovensko do západnej Európy." A premiér bil, premiér, dnešný premiér, vtedajší poslanec a líder opozície, bil na poplach, aby sa tak nestalo a neudialo.
A ani sa tak neudialo, pretože aj Dozorná rada, aj Fond národného majetku bojoval proti týmto plánom akcionárov, ktorí takto chceli oslabiť pozíciu štátu voči tomuto strategickému majetku. A opakujem, bez vedomia vlády.
No a v čom je teraz ten príbeh čarovný? Je čarovný v tom, že ten istý Robert Fico, ktorý v marci bil na poplach, že sa to nemá stať a nesmie stať, ten istý Robert Fico predsedal vláde, ktorá 14. 2. 2013 schválila materiál pod názvom "Návrh na realizáciu nepeňažného vkladu časti podniku Slovenský plynárenský priemysel, a. s., do spoločnosti Eustream, a. s." Čiže ten istý predseda vlády, vtedajší poslanec, teraz predseda vlády, vláda pod jeho vedením to, za čo kritizoval vtedy Miškova, kde búchal, že teda ideme stratiť nad tým kontrolu, to vláda schválila.
Treba povedať, a to treba povedať, mu pričítať k dobru, že teraz sa neobišla vláda, ale vláda sa k tomu prihlásila a schválila to. Povedali by ste si, dobre, no asi Fico, keď už predtým proti tomu bojoval a teraz to schválil, tak asi vyriešil ten zásadný problém, na ktorý vtedy upozorňovala Dozorná rada, že ten majetok je ochraňovaný slabšie v tom Eustreame, a asi teda urobil to, k čomu vtedy Dozorná rada vyzývala, že ak sa to má presunúť, a presunúť sa to muselo; preto, ak si pamätáte (rečník prstom zaťukal na rečnícky pult), včera sa tu premiér Fico rozhorčoval, že ako sme si dovolili takú nehoráznosť napísať do odôvodnenia na jeho odvolanie, že ho ideme kritizovať za to, že previedol rúru na Eustream. Zase si, samozrejme, účelovo interpretuje. To tam nie je napísané. Tam nie je napísané, že za to, že urobil, realizoval tretí energetický balíček a urobil unbundling, že za to ho ideme odvolať.
Ideme ho odvolať za to, ako to urobil. Ideme ho odvolať za to, že nenaplnil to, čo sám kritizoval, že neposilnil pozície štátu voči dcérskej spoločnosti, do ktorej ten tranzitný plynovod presunul. A toto je zásadný problém. (Rečník prstom opäť zaťukal na rečnícky pult.)
Takže darmo sa pán premiér tu rozčuľoval, akí sme tupí, čo to tam my píšeme. Opakujem, to, čo je tam napísané, sedí, viem to podložiť dôkazmi, o chvíľu ich budem citovať. A my ho neodvolávame preto, že dovolil presunúť rúru do Eustreamu, ale preto, že ju dovolil presunúť tak, že to oslabilo kontrolné právomoci štátu a vlády nad týmto strategickým majetkom, že to urobil presne tak, ako kritizoval Miškova, že to chce urobiť v marci 2012.
Dôkaz toho, čo tvrdím. Nová akcionárska takto tu je v plnom znení (poslanec zobral do rúk dva materiály), stará Akcionárska zmluva (rečník zobral do rúk jeden materiál), nová Akcionárska zmluva (rečník zobral do rúk druhý materiál). Stará Akcionárska zmluva v tomto bode, teda ochrana toho majetku, hovorí, konkrétne v bode 6.6 Strategický plán hovorí, že "predstavenstvo musí najmenej raz za rok predkladať Dozornej rade strategický plán" a ten strategický plán musí zahŕňať akékoľvek plány ohľadom, okrem iného, "predaja alebo nakladania s podstatnými aktívami tranzitného plynovodu zo strany spoločnosti". A čo je ďalej dôležité, že "takéto zmeny musia byť, ak strategický plán alebo akékoľvek jeho zmeny predpokladajú ktorúkoľvek zo záležitostí", teda ak strategický plán predpokladá nakladanie s podstatnými aktívami, "tento strategický plán musí schváliť Dozorná rada aj predstavenstvo".
Tak to bolo podľa Akcionárskej zmluvy, ktorá platila do vstupu nových akcionárov. Zase to poviem jednoduchšie a zrozumiteľnejšie. Vtedy presun rúry do dcérskej spoločnosti alebo nakladanie s takýmto typom majetku muselo schváliť síce aj predstavenstvo, ktoré malo štyroch zástupcov investorov a troch zástupcov štátu, ale aj Dozorná rada. Schváliť. A Dozorná rada mala siedmich zástupcov štátu, troch zástupcov zamestnancov a jedného zástupcu investora.
Aká je situácia dnes? Presunulo sa to do Eustreamu, čiže je to v Eustreame, ale zároveň, čuduj sa svete, podľa novej Akcionárskej zmluvy sa schvaľovanie takýchto vecí, teda nakladania aj s takýmto typom majetku, na to sa vzťahuje bod 7.9 novej Akcionárskej zmluvy, kde sa hovorí, že už to nemusí schvaľovať Dozorná rada, kde stále má väčšinu štát, ale už to schvaľuje predstavenstvo, síce osobitnou väčšinou.
A viete, čo znamená osobitná väčšina? Predstavenstvo má stále sedem členov, tak ako ho malo aj predtým. Štyroch nominujú finanční investori, teda noví vlastníci, troch nominuje štát. Sú tu pochybnosti, či aj tí nominovaní za štát sú tam naozaj za štát, ako vykresľuje príklad, ktorý tu spomínal pán kolega Lipšic, z dcérskej spoločnosti Eustream. Ale, dobre, dajme tomu, že zastupujú. Čiže štyria za finančné skupiny, nových vlastníkov, traja za štát. A chráni vraj teda vláda Roberta Fica takýto strategický majetok tým, že nestačí teda jednoduchá väčšina, že tí štyria, tí od súkromných investorov, prehlasujú tých troch štátnych, ale potrebujú osobitnú väčšinu.
A viete, koľko je osobitná väčšina? Piati. Čiže inými slovami, stačí im jeden, stačí im získať jedného z tých troch nominovaných štátom a majú osobitnú väčšinu tak, že môžu nakladať s plynovodom, ako len oni chcú, a nielen s plynovodom, aj s iným majetkom.
Tu by som chcel znovu sa vrátiť a pripomenúť, ja som preto spomínal tú históriu a preto som spomínal, že keď sa pokúšali nemeckí a francúzski investori toto urobiť, tak predstavenstvo o tom hlasovalo tak, že získali vždy dvoch z troch zástupcov štátu, nominovaných ministerstvom hospodárstva. Keď to pre nich nebol problém, bude problém pre týchto stredoeurópskych finančných žralokov získať jedného z troch nominovaných štátom, keď ani nevieme, či sú naozaj nominovaní štátom, ako ukazuje príklad orgánov dcérskej spoločnosti práve Eustream?
Takže prvý bod, ktorý by som chcel uzavrieť, a toto sú fakty z akcionárskych zmlúv, z dokumentov, sú, že tieto dokumenty (rečník prstom zaťukal na rečnícky pult), tieto dokumenty dokazujú, nie domnienky, to nie sú domnienky, tieto dokumenty dokazujú, že vláda Roberta Fica umožnila taký prevod rúry tranzitného plynovodu na spoločnosť Eustream, ktorý znamená nižšiu ochranu verejného záujmu, nižšiu kontrolu štátu nad týmto majetkom. A treba povedať, že úplne perfídne Robert Fico urobil to, z čoho obviňoval iných v marci minulého roka. To je bod jeden.
Bod dva. Cena a podmienky kúpy 49 % akcií SPP. Toto, z čoho budem citovať, je toto (rečník zobral do rúk materiál), je dokument vlády, ktorý je zverejnený, ktorý vláda schválila, myslím, že to bolo 3. alebo 4. septembra, teda pred 10 dňami, dvoma týždňami, áno, myslím, že sú to presne dva týždne, štvrtého, áno, 4. septembra, presne pred dvoma týždňami, keď schválila ten zámer definitívne, že teda odkúpi akcie SPP. Čo SPP je, to vysvetlil pán poslanec Hlina. Je to teda v podstate prázdna schránka, na ktorej sú obrovské, obrovské dlhy.
No, v čom je problém? V čom je zásadný problém? Toto čiastočne odznelo, ale neodznelo to citáciou z týchto dokumentov a chcem to preukázať na citácii z tohto dokumentu. Tento dokument totiž podľa mojich informácií, toto síce nikde nie je napísané, ale tento dokument vraj robila, to som počul, tak hovorím vraj, ho robila firma Wood a ten problém je, že oni tiež nemôžu len tak hocičo dať na papier a ono sa to dosť ťažko zdôvodňuje, takéto absurdné a nezmyselné veci, ktoré vláda ide urobiť, že kupuje vlastne niečo, čo nie že nemá žiadnu hodnotu, ale čo má mínusovú hodnotu. Vláda sa síce tvári, že to kupuje zadarmo, ale to je bluf, samozrejme, nikto tomu neverí, pretože keď preberáte na seba dlh, ktorý, ak by ste neprebrali, by musel z 50 % uhradiť niekto iný, tak samozrejme, že za to platíte a naviac do budúcna sa zaväzujete tento dlh preberať. Takže zadarmo to, samozrejme, nie je.
Čo je na tomto najzaujímavejšie? Najzaujímavejšie na tom je, teda jedna zo zaujímavých vecí, ktorá na tom je, že Robert Fico to vôbec nemusel urobiť. Tí investori, ktorí zjavne majú nad ním nadštandardný vplyv, ho dokonca do toho ani nenútili. Pretože prebehla médiami jedna zaujímavá správa, ktorá nebola dementovaná, preto predpokladám, že je pravdivá, a tá správa hovorí, že pán Křetínský ponúkal Robertovi Ficovi také riešenie, keďže má problém s tým, aby nemali ľudia drahý plyn, že dobre, že on je ochotný a schopný dať iné tarify tým ľuďom, ktorí odberajú veľa a ktorí teda sú bohatí a vykurujú si tým napríklad kryté bazény, ako pán minister Počiatek, tým ho predávať drahšie a tým chudobným ho predávať naozaj za nižšiu cenu, ako sú náklady SPP, a tým by sa to vlastne vyrovnalo. Predstavte si, finančný žralok ponúka niečo také predsedovi najsociálnejšej vlády na svete, a ten to odmietne. Ten povie nie, my vezmeme všetky straty, prečo by ste vy sa mali predsa podieľať na nejakých takýchto ťažkých veciach. Takže to je prvá vec, na ktorú by som chcel upozorniť.
Druhá vec, ktorá, sú tie, je tá cena. Už sme si teda povedali, že nie je to zadarmo, ale čo je najzarážajúcejšie na tomto dokumente, z tohto dokumentu trčí ako slama z topánok to, že ten Wood to nemohol úplne zatajiť, tak v tomto dokumente sa píše asi na piatich alebo šiestich miestach, že tá cena vychádza z Outlooku, konkrétne to volajú "Plán SPP na roky 2013 až 2017, vypracovaný manažmentom SPP, založený na viacerých predpokladoch".
Viete, kto je manažment SPP? No manažment SPP sú páni Křetínský, Bartoníček, Špringl, teda finanční investori, ktorí majú záujem zbaviť sa čo najväčšieho množstva dlhov a teda ktorí majú záujem, nech to štát zacvaká.
Čiže tento materiál otvorene na viacerých miestach sa priznáva, že k tej cene došli, to, že preberie štát tých, ja neviem, 80 mil. alebo koľko, tých starých dlhov, že to vlastne vyšlo z ocenenia, ktoré vypracoval manažment, čiže títo finanční investori, ktorí sa zbavujú stratovej spoločnosti.
A teraz skúsim vysvetliť, v čom je ten problém vecne. Tá spoločnosť je stratová preto, že najmä predaj domácnostiam je dotovaný a že tá spoločnosť, teda SPP, predáva plyn domácnostiam za nižšie ceny, ako sú náklady za dovoz plynu, plus náklady za distribúciu, to sú náklady tej spoločnosti SPP Distribúcia. Čiže keď sa to predáva lacnejšie, samozrejme, musí to produkovať stratu.
Predáva sa to lacnejšie z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že sú teda, že regulačný úrad, ktorý nie je nezávislý, ktorý je manažovaný Robertom Ficom, drží tie ceny nižšie. A druhý dôvod je ten, čo tu odznelo, že v roku 2008, teda za vlády Roberta Fica, bola vyrokovaná nevýhodná zmluva a SPP musí dovážať plyn z Ruska za drahšie, ako sú aktuálne ceny. A má tam ešte klauzulu take or pay, čiže musí prevziať isté objemy plynu. Medzitým po kríze došlo k zníženiu celkovej spotreby plynu, čiže SPP musí nakúpiť nielen za vyššie ceny, ako sú aktuálne na spotovom trhu, ale musí nakúpiť ešte aj väčší objem, aký vie predať. A potom to, čo nevie použiť SPP, musí predať na trhu za nižšie ceny, za tie ceny aktuálne, ktoré sú svetové.
A teraz. Oni tvrdia, áno, toto oni priznávajú, ale zároveň tvrdia, áno, ale my vynegociujeme lepšie ceny. A faktom je, že dá sa predpokladať, že trochu lepšie ceny vynegociujú. V roku 2011 boli vynegociované, istá zľava tam bola vynegociovaná a aj v tomto materiáli sa tvrdí, že ďalšou z možností je súdiť sa s nimi. Firma RWE súdila sa a vysúdila asi 1,4 mld. eur a Gazprom má vyčlenené nejaké peniaze na to.
Ale, garantujem vám, rozprával som sa na túto tému s viacerými odborníkmi z plynárenstva, garantujem vám, že ak sa aj podarí a nejaká zľava sa podarí vyrokovať, tak to nebude zľava, ktorá by stratovosť vyriešila, a to z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že tá zľava nebude na súčasnú úroveň cien, ale bude len z tej vôle vyššej na trošku nižšiu. A po druhé preto, že predsa Robert Fico sám avizoval, že ceny sa zvyšovať nebudú, že on to nedopustí.
Čiže stratovosť bude pokračovať, možno bude trochu menšia, ale pokračovať bude. A teraz príde ten gól, a to, čo považujem za najzásadnejšie a najzávažnejšie, tá cena, ktorú na seba teda štát preberá dobrovoľne, a dokonca ani nemusí, lebo Křetínský ponúkal iné riešenie, teda tá cena, ktorú na seba dobrovoľne štát preberá, vychádza z toho Outlooku, z toho výhľadu, ktorý robil manažment. No, ale viete, z čoho manažment vychádza? Nájdete si to síce len v poznámke, ale keď to prečítate, tak v tej poznámke to nájdete. A teraz vám to prečítam.
Poznámka 7 hovorí: "V predloženom Outlook pláne sa žiadna strata do budúcna neočakáva."
Inými slovami. Oni to tu nejak ocenili, ten manažment, ale ocenili to za predpokladu, že nebude SPP tvoriť stratu, a tvrdí, no keď nebude SPP tvoriť stratu, tak potom je tá hodnota firmy zhruba takáto, že keď prevezmete tie straty tak, ako ich chce vláda prevziať, tak to bude opodstatnená cena. Nazvime to reálna, objektívna cena. Ale sám každý vie, že to nie je pravda. Každý vie, že ak tá strata aj bude trochu menšia, tak ale že nulová nebude, každý to vie, dôvody som vymenoval, a napriek tomu vláda je schopná toto odkupovať a preberať teda na seba nielen terajšie, ale aj budúce ďalšie straty, a teda prebrať stratový biznis a nechať investorov tešiť sa v tom ziskovom.
Takže aby som to ešte na záver, lebo možno to nemuselo byť úplne zrozumiteľné, čo som povedal, ale aby som tu povedal analógiu. To je, ako je to absurdné? To je tak absurdné, ako keby vláda a ministerstvo obrany sa rozhodlo, že ide nakúpiť stíhačky. A teraz: nevyhlásilo by žiaden tender ani by si nedalo urobiť žiaden posudok na hodnotu, cenu, parametre lietadiel, len by oslovilo jedného a povedalo mu: "Počúvaj, povedz, za koľko by sme mali kúpiť tvoje lietadlá? Kúpime." (Smiech v sále.)
To je presne to isté. To je presne to isté. A dokonca, dokonca je to ešte horšie, lebo je to ešte, ako keby povedali, že aj vieme, že tie lietadlá nebudú lietať, avšak nemusia ani lietať. Len nech sú pekne natreté. No je to doslova tak.
A toto potvrdzuje, opakujem, to si nevymýšľam, to potvrdzuje materiál, ku ktorému sa vláda hlási, lebo jej visí na jej stránke, to je podkladový materiál k rozhodnutiu vlády zo 4. septembra tohoto roka ku kúpe 49 % akcií SPP. Takže to je bod číslo dva.
Bod číslo tri. A toto, lebo tieto veci, o ktorých som hovoril teraz, niektoré z nich boli zverejnené, najmä, najmä to, čo som hovoril teraz o tom predaji. Ale to, o čom idem hovoriť teraz, to som ešte nikde nepočul ani nečítal a je to veľmi zaujímavá vec. Možno ste to už zachytili, ale v médiách som to nevidel, len som to tak nejak zachytil, ale mám to tu čierne na bielom, a súvisí to s tým, čo hovoril kolega Lipšic, že vlastne oni to celé kúpili na úver, čiže oni si požičali 2,5 mld., myslím, že v dvoch tranžiach, 1,5 mld. a 1 mld., za toto kúpili akcie. Mimochodom, ale ešte jedna dôležitá vec, tento materiál hovorí (rečník zobral do rúk materiál), že to nekupovali za 2,5 mld., ale za 2,2 mld. Vo vládnom materiáli nájdete, že cena bola 2,2 mld. a 300 mil. sú dividendy.
Teda takto. Nepredávali títo Nemci a Francúzi, lebo Nemci a Francúzi zinkasujú 2,5 mld. eur, aby sme si rozumeli, ale od EPH dostanú 2,2 mld. a 300 mil. sú dividendy za minulý rok, ktoré dostanú. Čiže skutočná cena nie je 2,5 mld., ale je 2,2 mld., lebo na dividendy za minulý rok, keby boli ešte do konca roka vlastníkmi Nemci a Francúzi, majú, samozrejme, nárok.
Takže oprava, nie 2,5 mld., ale 2,2 mld. No, neviem, koľko si požičali, či 2,5, alebo 2,2, ale dosť na tom, požičali si, kúpili a teraz ale sa deje niečo nové.
Predstavenstvo SPP 26. 6., nedávno, rozhodlo, že dve firmy, a teraz pozor, samozrejme, nie matka, ktorej ostanú len obrovské dlhy a ktorá už nemá strategický majetok, lebo tá rúra má hodnotu 2,5 mld. eur, ale práve Eustream, ktorý už má tú rúru, nad ktorou má kontrolu, majú kontrolu žraloci, tak Eustream a SPP Infrastructure, vysvetlím, čo je SPP Infrastructure, tieto dve firmy vydávajú obligácie v hodnote 2 mld. eur; 2 mld. eur.
A teraz, teraz príde to zaujímavé. Najskôr teda vysvetlenie, čo je SPP Infrastructure. Keďže matka SPP, a. s., bola doteraz materskou firmou, ktorej dcérami bol aj Eustream, aj SPP Distribúcia, aj Nafta Gbely, aj Pozagas, aj Storage, a teraz z tejto matky bývalej, silnej, ostatne vlastne schránka s obrovskými dlhmi, ktorá bude len vo vlastníctve štátu. Tak musí vzniknúť nová spoločnosť, a to je tá spoločnosť SPP Infrastructure, ktorá bude ako keby novou matkou, ktorá bude mať všetky dcérske spoločnosti tie ziskové, v ktorých naozaj je to, čo je. Čiže SPP Infrastructure je ako keby niečo, čo medzi bývalou matkou a tými dcérami vznikne ako nové, aby plnilo tú funkciu, ktorú plnila predtým SPP, a. s., ktorej ostane už ale len vytunelovaná, štátom vlastnená firma obchodná. Pričom obchodná firma nemá prečo mať dlhy by the way. Ale dobre.
Teraz k týmto dlhopisom. Predstavenstvo teda schválilo a mimochodom schválilo to pomerom hlasov 6 : 0, čiže aj tu vidíte, že "no problem". Predstavenstvo schválilo, že Eustream vydá dlhopisy za miliardu eur, aj SPP Infrastructure vydá dlhopisy. Teda zase zrozumiteľnejšie povedané, požičajú si. Že schválili im úverový rámec, že si môžu požičať na trhoch na desať rokov, na päť až desať rokov tak a so sadzbou najviac 4,5 %, aj jedno, aj druhé. Bolo to schválené 26. 6. 2013.
A čo sa udialo? Oni im schválili rámec a ešte niekedy v lete, v júli, prebehla prvá tranža a bolo upísaných 500 mil. eur. A teraz dokonca včera a predvčerom prebehla úspešne druhá tranža a bolo upísaných ďalších 500 mil. eur. Čiže zatiaľ efektívne bola na trhoch požičaná 1 mld. z celkového rámca, ktorý je schválený vo výške 2 mld. eur. A to upisovanie prebehlo úspešne, požičali si za 3,75 % a požičiavali si na 7 rokov, čiže upísali sedemročné dlhopisy v celkovej hodnote doteraz 1 mld. eur na 7 rokov.
No a v čom je teraz tá poézia? Poézia je v tom, že:
Po prvé, keď kupovala, prečo to urobili? A prečo na tom veľmi dobre zarobili? Keď kupovali akcie SPP, vtedy ešte vlastne tých 49 %, tak si požičali, čo sme už počuli, zrejme v dvoch tranžiach, neviem za koľko, to sa mi nepodarilo zistiť, ale predpokladám, že si požičali drahšie, ako si teraz požičal Eustream. Vysvetlím prečo.
Vtedy ručili tými akciami, ktoré nadobudli. Myslím si, že teraz si požičali výhodnejšie, teraz si požičal totiž Eustream, ktorý má rúru, ktorá má hodnotu 2,5 mld. eur, naviac si požičala firma, ktorá nie je výrazne zaťažená dlhmi, a teda sú tu dva efekty. To prvé požičanie bolo určite drahšie z dvoch dôvodov. Ten prvý dôvod bol ten, že vtedy ručili akciami celej akciovky, v rámci ktorej bol aj stratový obchod. Dnes už ručia akciami len Eustreamu a SPP Infrastructure, v ktorom už stratový obchod nie je, pretože štát stratový obchod veľkoryso na seba prebral, Robert Fico v mene Slovenskej republiky. Čiže prvý dôvod, prečo si požičal SPP Infrastructure a Eustream lacnejšie, je to, že ručí, a to tu je napísané, mám tu odôvodnenie od Moody´s, ktorý, lebo pri takýchto, pri takýchto veľkých transakciách robia renomované svetové ratingové agentúry, robia rating na takéto emisie bondov.
Na túto emisiu robil rating Moody´s. Tu mám správu Moody´s (rečník zobral do rúk materiál) k tejto emisii dlhopisov a ocenil ho ratingom, ratingom BAA, kde to mám, BAA1. Ale čo je zaujímavé? Moody´s zároveň ohodnocuje ratingom SPP, teda celú skupinu, celú spoločnosť a aj vďaka tomu, že teda sa takto zvyšuje zadlženosť SPP, nazývam to SPP, ale ide teda o spoločnosť celú, tak sa zhoršil výhľad ratingu SPP. Čiže cena za to, že takto dlh narastie, je aj okrem iného v zhoršení ratingu. Ale tu sa jasne v tomto ratingu píše, lebo ten rating je dobrý, na tých 3,75 nie je zlý úrok. Ale tu sa jasne píše, že čo je hlavný dôvod, že ten, že ten rating je taký silný. Aj keď sa zhoršil na výhľad, negatívny výhľad rating celej spoločnosti.
A teraz vám to prečítam: "BAA1", prekladám to z angličtiny, tak to možno bude trošku kostrbaté, "rating emisie je výsledkom bezpodmienečnej a neodvolateľnej garancie poskytnutej Eustreamom" a tým, že, áno, poskytnutej Eustreamom.
Čiže ešte raz. Tým, že táto rúra v hodnote 2,5 mld. eur prešla spôsobom, aký som opísal v predchádzajúcom bode, na čom stratila vláda tú kontrolu, ktorú predtým mala, pod Eustream, tak Eustream si teraz vďaka tomu vie požičať, ale, samozrejme, požičiavajú si hlavní akcionári. A vysvetlím prečo a vysvetlím, na čo vlastne bude slúžiť ten, ten úver.
Takže po prvé. Sledovali týmto, že predtým si požičali síce neviem za koľko, ale predpokladám, že drahšie, teraz si požičajú, keďže už vedeli založiť rúru, ku ktorej sa dostali lacnejšie, a splatia staré úvery, ten drahší úver, ktorý si požičali predtým. Má to efekt nielen ten, že na tom zarobia, lebo však 1 % len z miliardy je 10 mil. eur ročne, ale aj má to aj druhý efekt. A ten druhý efekt je v tom, že oddlžia svoj holding EPH. Lebo predtým si tú pôžičku vo výške dvoch, 2,2 alebo 2,5, neviem koľko presne, miliárd vzalo EPH. A EPH tým, že si zobralo takýto obrovský úver, tak bolo preúverované a nemohlo si brať ďalšie úvery na svoje ďalšie aktivity. Teraz sa elegantne EPH zbaví tohto úveru, čiže vlastne získa tieto aktíva a tento podnik bez vlastných peňazí cez úver a ešte aj ten úver si zlacní a zhodí ho zo svojich pliec, aby ho to neobmedzovalo v ďalšej činnosti a v ďalšej expanzii.
A teraz a teraz zase tá čerešnička na torte. A tá čerešnička na torte spočíva v tom, že k akej zmene došlo - čo myslíte? - medzi starou Akcionárskou zmluvou a novou Akcionárskou zmluvou (rečník zobral do rúk materiály) v oblasti schvaľovania takýchto transakcií, ako je vydávanie takýchto dlhopisov napríklad? No k veľmi jasnej a evidentnej.
Takže najskôr k právomoci starej. Právomoci, rozdelenie kompetencií podľa starej Akcionárskej zmluvy, teda po privatizácii z roku 2002.
Valné zhromaždenie, bod 6.4.3 Akcionárskej zmluvy pôvodnej, starej, valné zhromaždenie rozhoduje o týchto záležitostiach a okrem iného, lebo ich je veľa, v bode 6.4.3.5 sa píše: "Akákoľvek zmena základného imania spoločnosti alebo vytváranie, rozdeľovanie alebo", a teraz to príde, "vydávanie akýchkoľvek akcií alebo akéhokoľvek cenného papiera." Čiže vydávanie aj takýchto bondov bolo v kompetencii valného zhromaždenia, teda v kompetencii orgánu, kde mal štát 51 %.
Čo hovorí Akcionárska zmluva nová o takýchto, o schvaľovaní takýchto typov transakcií? Začína to podobne, začína to v bode 8.4(t) novej Akcionárskej zmluvy podobne. Valné zhromaždenie rozhoduje o týchto záležitostiach a okrem iného v tom bode 8.4(t) "o vydaní akýchkoľvek akcií alebo akýchkoľvek iných cenných papierov príslušnou hlavnou dcérskou spoločnosťou".
Povedali by ste si, veď je to to isté. Bolo by, keby to nepokračovalo, ale ono to pokračuje a pokračuje to takto, ten istý bod: "Slovenská strana bude hlasovať za rozhodnutie schvaľujúce vydanie dlhových cenných papierov za podmienok vo všetkých podstatných ohľadoch zhodných s trhovou praxou na príslušnom domácom alebo medzinárodnom trhu hlavnou dcérskou spoločnosťou, ak v dôsledku vydania týchto dlhových cenových papierov nedôjde k prekročenie povolenej zadlženosti." A povolená zadlženosť je zadefinovaná vo výklade pojmov tejto Akcionárskej zmluvy na takú, "kedy pomer zadlženosti neprekročí hodnotu 2,5", pre fajnšmekrov poviem, že pomer 2,5 znamená čistý dlh/EBIDTA.
Ale teda zase aby som to preložil do ľudskej, zrozumiteľnej reči. Kým predtým bolo vydanie takého alebo takéto zadlženie spoločnosti podmienené explicitným súhlasom a schválením valným zhromaždením, teda vláda mohla kedykoľvek zablokovať. Dnes je to tak, že slovenská strana tu má nadiktované, že bude hlasovať za rozhodnutie schvaľujúce vydanie dlhových cenných papierov, a to, že je tu potom za podmienok vo všetkých podstatných ohľadoch zhodný s trhovou praxou, to je to, že musia to dať oceniť renomovanej ratingovej agentúre, ako je Moody´s a tak ďalej atď.
Ale nová Akcionárska zmluva ukladá povinnosť slovenskej strane súhlasiť s tým, kedykoľvek sa manažment, teda i ten menšinový akcionár, ale ktorý má manažérsku kontrolu, rozhodne, že vydá dlhopisy, zadlží spoločnosť, musí zraziť opätky a súhlasiť.
Takže zase, nehovorím to, nevymyslel som si to. Tieto dva dokumenty, porovnanie týchto dvoch dokumentov to jasne hovorí.
Ešte by som k tomuto bodu chcel povedať jednu vec a tá vec sa týka toho, tá vec sa týka toho, že prečo si vlastne požičiavajú. No jedna vec je, že idú splatiť ten starý úver tí noví investori, ktorí vstúpili, ale druhá vec je, že musia zaplatiť aj dividendy, ktoré vláde sľúbili. A tá spoločnosť nemá peniaze. Oni síce totiž, a to je tá super dividenda, to je ten ďalší, ďalšia finta alebo podvod. Oni síce vytvorili veľký zisk, ale vytvorili ho tým, že vlastne precenili aktíva, ktoré presunuli, čiže umelo vytvorili zisk, ale oni nemajú peniaze. Oni nemajú cash. Na to, aby tú dividendu do štátneho rozpočtu mohli dodať, tak si musia požičať. A na to, aby mohli dividendu druhú časť dodať tým, ktorí chcú splatiť svoje, svoje drahšie úvery a odľahčiť si úver, ktorý prebrali pri kúpe tohto podniku.
No, inými slovami to ale znamená, že pri takomto pokračujúcom postupe a pri tých záväzkoch, ktoré dal investor z hľadiska toho, koľko v najbližších rokoch, naposledy o tom kolega Solymos, myslím, to vyčíslil na 3 mld. - za tých koľko? (reakcia poslanca z pléna) - za päť rokov, tak pri takýchto záväzkoch naškrabať na dividendy a zároveň, samozrejme, oni musia vyplatiť aj tým druhým akcionárom. Čiže 3 mld. spolu znamená, že tá spoločnosť, že je veľké riziko, že táto spoločnosť bude znehodnotená a že bude predĺžená.
A, mimochodom, to je ďalší dôvod, prečo som tu dnes povedal pri inom bode, keď som hovoril, že Robert Fico, jeho vláda robí politiku "po nás potopa", že ich zaujíma teraz, aby teraz naplnili ten štátny rozpočet nejako. Nevedia šetriť, nevedia rozhýbať ekonomiku teraz nejako, tak to robia aj takýmto spôsobom. Mimoriadne dividendy, cez preceňovanie, potom ale keď nie je cash, tak si podnik musí požičať na to, aby si požičal, tak sa zmenili takto podmienky. (Poslankyňa J. Žitňanská pri rečníckom pulte na chvíľu vyrušila rečníka.) Ďakujem, dám si.
No, takže, takže ďalší bod.
A teraz a teraz jedna vec, ktorú som zistil až úplne na poslednú chvíľu, takže až budem trošku improvizovať, tak sa vám ospravedlňujem, ale je tak závažná, že mi nedá ju nepovedať, aj keď budem trochu možno improvizovať, a to je, teraz si musím pohľadať, kde to mám, a to je zase čerešnička pre právnikov. Predpokladám, že kolega Lipšic, možno ďalší sa k tomu budú vedieť vyjadriť relevantnejšie.
Ale keď si porovnáte posledné strany alebo jedny z posledných strán týchto dvoch dokumentov, tak som našiel jednu vec, ktorá ma zarazila. Zarazila ma a konzultoval som ju s právnikmi, a keď mi vysvetlili, o čo ide, tak musím povedať, že som ostal zarazený ešte viac, a nielen zarazený, ale ostal som šokovaný. Takže nech sa páči.
Bod 15.15, zase porovnanie novej Akcionárskej zmluvy a starej Akcionárskej zmluvy. Bod 15.15. novej Akcionárskej zmluvy a bod 19.18 starej Akcionárskej zmluvy hovoria o rozhodujúcom práve. Rozhodujúce právo slúži na to, že podľa čoho sa budú riešiť prípadné spory, ktoré vzniknú.
No a teraz počúvajte, lebo to je, myslím, veľmi zaujímavé. V starej Akcionárskej zmluve, ktorá sa schválila teda v roku 2002, keď vstupovali Nemci a Francúzi do firmy, to bolo zadefinované takto: "Táto zmluva a dokumenty, ktoré majú byť uzatvorené podľa tejto zmluvy, sa budú spravovať a vysvetľovať v súlade", zdôrazňujem, "v súlade s anglickým právom s výhradou použitia akýchkoľvek kogentných ustanovení slovenského práva" a potom ešte medzinárodných zmlúv.
A nová Akcionárska zmluva hovorí: "Táto listina a dokumenty, ktoré majú podľa nej byť uzatvorené a akékoľvek mimozmluvné povinnosti vyplývajúce z tejto listiny alebo s ňou súvisiace sa rodia a vykladajú podľa anglického práva." Bodka, punktum.
Zase preložím do zrozumiteľnejšej reči, ako mi to vysvetlili právnici. V starej Akcionárskej zmluve sa prípadné spory riešili v súlade s anglickým právom. V súlade. V novej Akcionárskej zmluve sa riešia podľa anglického práva.
Naviac v starej Akcionárskej zmluve je dodatok "s výhradou použitia akýchkoľvek kogentných ustanovení slovenského práva". V novej nič také spomenuté nie je.
Zase pre neprávnikov vysvetlím, ako mne neprávnikovi právnici vysvetlili.
Kogentné ustanovenia slovenského práva sú záväzné ustanovenia slovenského práva, ktoré ak by napríklad nejaká oblasť bola zmluvou pokrytá inak, ako hovoria kogentné ustanovenia nášho práva, tak sú neplatné a platí naše slovenské právo.
Iné sú dispozitívne ustanovenia, ktoré sú také, ktoré si môžu dohodnúť zmluvné strany voľne.
Čiže toto, ale vás upozorňujem, z tej novej Akcionárskej zmluvy vypadlo. Inými slovami, keď som to konzultoval s právnikmi, ak toto nepoviem presne, odpustite mi, ale právnici sa na to pozrú a určite to budú vedieť povedať presnejšie, ale keď som to s nimi konzultoval, tak mi povedali, no to je tak absurdné, že keď sa poruší slovenský zákon, ale poruší sa tak, že sa pritom neporuší anglické právo, tak podľa tejto zmluvy môžu porušovať, teda podľa tejto, pardon, novej Akcionárskej zmluvy môžu porušovať slovenské právo.
Vyvstáva otázka. Po prvé vyvstáva otázka, prečo táto zmena? Predtým, si myslím, že to bolo logické. Bolo to v súlade s anglickým, nám to je jasné, aby investor bol chránený, ale zároveň sa explicitne potvrdzovalo, že budú rešpektované slovenské zákony. Teraz je to výhradne podľa anglického práva.
Takže ja by som sa okrem iného chcel opýtať, lebo toto, toto je vážny dokument, ktorý má mimochodom 130 strán. To je nová Akcionárska zmluva. (Rečník zobral do rúk materiál.)
Ja by som sa chcel opýtať, kto robil za slovenskú stranu, zdôrazňujem za slovenskú, no, kto robil za verejný sektor, za vládu a za ministerstvo hospodárstva na tejto Akcionárskej zmluve? (Reakcia z pléna.)
Áno, všetky veci, o ktorých teraz hovorím, svedčia a podľa môjho názoru silnejšie ako stopa, wordovská stopa v dokumente, ktorá je tiež príznačná, ale myslím, že tieto obsahové veci, a ja som presvedčený, že ich je tu viac. Ešte ja som našiel ďalšie ako neprávnik. Ja som presvedčený, že keď si právnici na to sadnú, a verím, že si sadnú a že je tu dosť schopných právnikov v parlamente a že aj poveríme profesionálov, aby sa na to pozreli, tak nájdu dosť dôkazov, nehovorím o indíciách, ale dôkazov o tom, že vláda Roberta Fica pri tejto transakcii konala v rozpore s verejným záujmom, že neslúžila verejnému záujmu, že celé to prebehlo v réžii verejných skupín, že vláda Slovenskej republiky konala tak, ako konať nemala. A ja som presvedčený, že dokonca došlo k takému porušeniu zákonov, ktoré môže zakladať podozrenie zo spáchania trestných činov.
Tieto dokumenty... Mimochodom, čo ma prekvapilo najviac. Toto je verejný dokument. (Rečník zobral do rúk materiál. ) Toto som stiahol z internetu, takže žiadne nejaké aktivity.
No, ale ešte som neskončil. Ešte teda, zatiaľ som skončil s tými, podľa môjho názoru, novými informáciami, ktoré zatiaľ som ešte teda ja aspoň nepočul. Ale rád by som pokračoval, lebo myslím, že aj ďalšie, ktoré chcem povedať, sú zaujímavé.
Zásobníky. Neviem, koľkí, ktorí z vás tu boli počas vystúpenia ráno kolegu Sulíka. Ja som to videl na internete doma ráno. On o tom hovoril, a preto budem veľmi, veľmi stručný. Robert Fico klame, keď tvrdí, že to, čo získavame, je aj tých 170 mil. eur v hodnote toho plynu, ktorý je v tých zásobníkoch. Sulík o tom hovoril. Ja preto budem veľmi stručný.
Väčšina našich zásobníkov, sú dva typy zásobníkov. Ten jeden typ je v dolomitickom poréznom podloží a druhý sú kavernové zásobníky. Kavernové zásobníky sú vlastne ako keby cisterny alebo napríklad jaskyne, ktoré si môžte natlačiť plynom. Ale tie my máme väčšinu, ale na Záhorí všetky sú v dolomiticko-poréznom podloží, a to je zásobník, ktorý je, veľmi zjednodušene povedané, ako špongia. Tam natlačený plyn, ten je v objeme zhruba za tých 170 mil. eur, ale vy odtiaľ môžte vybrať veľmi málo toho plynu, pretože ak by ste vybrali a predali ten plyn, zničíte ten zásobník, pretože sa tam natlačí spodná voda a už nikdy tam plyn nedostanete. A hodnota takýchto zásobníkov je obrovská. Tá hodnota je, hodnota v objemoch miliárd eur. Čiže zase tak ako obvykle, keď Robert Fico tvrdí, že touto transakciou získame vlastne tento plyn a my ho môžme predať a získame, tak nehovorí pravdu.
Ďalšia vec, ktorú by som rád uviedol na pravú mieru, je tvrdenie Roberta Fica, a tu to zopakoval, on to hovorí, aj to tvrdil do médií, ale tu to zopakoval (rečník prstom niekoľkokrát zaťukal na rečnícky pult), pred týmto pultom pred, teda včera pred niekoľkými hodinami povedal. Citujem Roberta Fica: "Nemáme možnosť zabrániť tomu, aby zahraniční vlastníci predali svoj podiel."
Lož. Dobre, Robert Fico možno nečíta stanovy, možno nečíta Akcionársku zmluvu, ale mal by čítať materiály, ktoré schvaľuje jeho vláda. Materiál, ktorý sa volá "Návrh právnych dokumentov súvisiacich so zmenou vlastníckej štruktúry Slovak Gas Holding", ktorý schválila vláda Roberta Fica 12. 12. 2012 pod vedením Roberta Fica, overoval som si to, schválila tento materiál, ktorý hovorí, citujem, na prvej strane hneď v druhom odseku: "V zmysle súčasnej Akcionárskej zmluvy a stanov spoločnosti SPP je uskutočnenie transakcie a súvisiaceho financovania podmienené udelením súhlasu Slovenskej republiky, resp. nevyužitím niektorých práv Slovenskej republiky."
Takže zase povedané jednoduchšie. Robert Fico nehovorí pravdu a myslím si, že vedome klame, lebo nemusel čítať stanovy, nemusel čítať Akcionársku zmluvu, ale materiál, ktorý on, schvaľovala jeho vláda za jeho prítomnosti, predpokladám, čítal. Ten jasne hovorí, že mali možnosť zabrániť tomuto predaju a mali možnosť odkúpiť, ja si nemyslím ináč, že by to bolo dobré riešenie, ale v poriadku, Robert Fico to veľakrát vyhlasoval.
Dokonca Robert Fico v septembri 2008 vyhlásil, že odkazuje francúzskym a nemeckým investorom, že je ochotný kúpiť SPP za tú istú cenu, za ktorú ho kúpili oni. No oni ho kúpili za viac, za oveľa viac.
Prečo to neurobil teraz? Teraz mal možnosť zo stanov, keby nebol súhlasil, keby vláda nebola súhlasila s odpredajom tých 49 % akcií SPP, jej matky, českým a slovenským finančným skupinám, tak, samozrejme, mala možnosť odkúpiť to a prípadne to potom už naložiť s tým, ako by chcela.
Ak dnes Robert Fico bude tvrdiť, že by na to nemal peniaze, no veď model, ako sa to dá urobiť bez peňazí, mu predviedli oni. Naviac by som rád povedal, že z hľadiska čistého bohatstva štátu je takáto transakcia, aby bolo jasné, ja ju nepropagujem, ja si myslím, že je to dobré riešenie, dostali by sme sa tam, kde sme boli za Mečiara, kde sa aj dostaneme s tou vytunelovanou matkou. Ale ak teda tvrdí, že je to nie dobré riešenie, mohol to urobiť z hľadiska čistého bohatstva štátu, to neznižuje našu zadlženosť. Len sa mení forma aktív. Ak sa to udeje za trhovú cenu, tak namiesto peňazí, ktoré za to zaplatíme tým investorom, budeme mať majetok v tej istej hodnote, akcie v tej istej hodnote. Čiže z hľadiska verejného dlhu a čistého bohatstva sa nič nemení a dokonca ani z hľadiska deficitu sa nič nemení, pretože obchod s akciami nemá vplyv na deficit. Čiže ak bude tvrdiť, že mu to nedovoľuje situácia, lebo musí znižovať dlh a deficit, tak nech to jednoducho nehovorí, nehovorí pravdu.
Ďalej. Ďalej by som sa rád vyjadril, á, k ďalšiemu výroku Roberta Fica a ten bol v tom, a ten je tiež veľmi zaujímavý. Lebo na rádiu Expres povedal pred pár dňami, že: "Firemní zákazníci majú síce cenu plynu vygenerovanú samotným trhom," čiže tam im nemôže pomôcť, ako on ide pomáhať všetkým domácnostiam, "ale existuje spôsob, ako pomôcť klientom aj z tohto segmentu. My môžeme v prípadoch, ktoré sú hodné zreteľa, a vytvoríme ad hoc skupinu, ktorá bude rokovať aj s SPP, aj s regulátorom, či nevieme nájsť schému, ktorá napríklad v oblasti distribučných poplatkov za plyn pomôže. Toto je vec, ktorá sa bežne robí napríklad namiesto investičných stimulov."
Tak k tomu by som rád povedal dve poznámky. Tá prvá poznámka je, že, áno, to sme tu už zažili. A, mimochodom, čítal som taký výstižný titulok niekde, že po odkúpení SPP nebúchali šampanské len v nízkopríjmových domácnostiach, ale aj u mecenášov SMER-u, ktorí napríklad vlastnia Paroplynový cyklus alebo iné prevádzky, kde sú veľkoodberateľmi plynu a kde generovanie cien pri 100-percentnom vlastníctve štátu, rozumej SMER-u, bude určite veľmi, veľmi zaujímavé. A on sa tu k tomu dokonca hlási. (Rečník zobral do rúk papier.)
Mimochodom, niečo podobné sme zažili za Mečiara, kedy tie umelo nízko udržiavané ceny plynu viedli k takým absurdným situáciám, že majitelia Dusla Šaľa napríklad, vtedy ešte, ešte v roku ´98, ´99, ktorí za Mečiara za babku dostali ten podnik, zadarmo ho dostali, nakupovali od SPP plyn lacnejšie, ten podnik nakupoval a ten bol obrovským odberateľom, lacnejšie, ako ho SPP nakupoval v Rusku. Čiže my sme dotovali stovkami miliónov korún vtedy, daňoví poplatníci a štátny podnik, ktorý tým pádom vykazoval stratu, privatizérov a veľkoodberateľov, ktorí už podnik dostali zadarmo, ešte mali aj plyn lacnejšie, ako ho nakupoval štátny SPP v Rusku. Takže k tomuto, sa obávam, sa znovu dopracujeme, ak sa zrealizuje všetko, čo sa má zrealizovať.
A teraz dovoľte, aby som v závere tohto svojho vystúpenia sa vrátil aj k privatizácii SPP, a musím a chcem to urobiť, pretože tu odznelo opakovane množstvo, množstvo lživých vyjadrení a obviňovaní a kde čoho.
Takže: privatizácia SPP. Najskôr mi dovoľte, pretože, viete, ono to zľudovelo, Robert Fico 10 rokov používa túto tému a myslím, že goebbelsovským spôsobom tisíckrát opakovanou lžou mnohé lži zľudoveli, mnohí to možno považujú za relevantné, čo tvrdí, preto mi dovoľte začať túto tému citáciou inštitúcie, ktorá, si myslím, že je po prvé renomovaná, po druhé nezávislá na tomto, a to je citácia Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá vo svojej správe za rok 2002 o privatizácii SPP napísala nasledovné, je to len krátky odsek, ale myslím si, že je veľmi preukázateľný.
Po prvé píše, citujem OECD: "Vysoká cena získaná za predaj podniku SPP približne 13 % HDP z krátkodobého hľadiska predstavuje značný prílev kapitálu, ktorý zmenšuje obavy v súvislosti s prefinancovaním schodku na bežnom účte. V dlhodobej perspektíve by sa mali prejaviť viaceré ďalšie prínosy:
1. predaj poskytol príjmy umožňujúce urýchliť reformu dôchodkového systému a znížiť verejný dlh,
2. predaj takmer polovice SPP strategickému zahraničnému investorovi obmedzuje priestor na politické vplyvy a zásahy, ktoré sa v minulosti ukázali ako problematické,
3. zahraničné vlastníctvo pravdepodobne zvýši efektivitu a kvalitu služieb, keďže súkromný investor je motivovaný k ziskovosti,
4. predaj posilní SPP a umožní jeho rozvoj na čoraz väčšmi sa liberalizujúcom európskom plynárenskom trhu." Koniec citátu.
Nejdem teraz rozoberať, či sa naplnili, alebo nenaplnili tieto predpoklady, myslím si, že zväčša sa naplnili, aj keď nie som vôbec ani idealista, ani si nemyslím, že investori urobili všetko, čo urobiť mohli, a mal som voči ich pôsobeniu tiež isté výhrady.
Ale, mimochodom, je veľmi zaujímavé, keď si predstavíme, ako to bude vyzerať teraz, a poďme po tých, po tých efektoch, ktoré sa dosiahli vtedy.
Čiže, po prvé, vysoká cena znamená prílev kapitálu. No, dnes my vlastne preberáme dlh, hej, čiže nepomôže nám to v rozpočte ako, naopak, zhorší nám to rozpočet.
Ďalej. Dostali sme príjmy, ktoré umožnili zaviesť druhý pilier. Kde je dnes druhý pilier?
Po tretie. Obmedzil sa priestor na politické vplyvy a zásahy. Môžme dnes celkom evidentne povedať, že minimálne v matke obchodníkovi sa nie že zvýšia, ale bude 100-percentne kontrolovaná vládou, čiže SMER-om, čiže riziko politických zásahov, vplyvov, neefektívnosti, klientelizmu, uprednostňovania bude väčšie ako kedykoľvek inokedy.
A tak ďalej, mohol by som ísť aj po tých ďalších, nechcem vás zdržiavať.
Ale teraz ku konkrétnym výhradám, ktoré tu aj včera predniesol Robert Fico. Tvrdil, že sme predali SPP pod cenu. No, tu som čítal, že vysoká cena dosiahnutá. Ale poviem to na inom príklade. Česká republika v tom istom čase, ako sme predávali my 49 % akcií SPP, predávala Transgas. A mimochodom socialistická vláda v Českej republike, vtedy Zemanova vláda, predávala 97 % Transgasu. My sme dosiahli za 49 % akcií 130 mld. slovenských korún, oni dosiahli za 97 % akcií Transgasu 110 mld. českých korún. Čo v prepočte vtedy bolo asi 150 mld. korún slovenských.
K cene sa dostanem ešte o chvíľu, keď budem hovoriť o tej súťaži aj o poradcovi, ale.
Kurzová strata, ďalšia lož, ktorá zľudovela. Kurzovú stratu, samozrejme, viem vysvetliť každému, koho to zaujíma aj z čisto technického hľadiska, prečo sa nedá hedgeovať a poistiť kurzová strata. Ale ja som vyzval ixkrát Roberta Fica, nech mi ukáže jednu jedinú transakciu privatizačnú v energetike v Európe alebo vo svete, ktorá bola hedgeovaná, a že zložím klobúk a poviem, áno, urobili sme chybu. Doteraz za mnou neprišiel. Má tam expertov na SPP, má tam pána Federiča, ktorý tam robil, mal tam iných expertov na hedgeovanie dokonca svetových cien. Doteraz mi to neukázal.
A pre tých, ktorí by mali záujem, vysvetlím veľmi stručne, prečo sa to nedá. Ono sa to nedá jednoducho preto, a to je ďalšia, mimochodom, všetko, čo tu včera narozprával Robert Fico, svedčí aj o tom, že nemá ani tušenie o tom, ako veľké medzinárodné tendre, štandardné medzinárodné tendre prebiehajú. Je napríklad rozdiel medzi signingom a closingom. Signing je, keď sa dohodneme, že niekomu niečo predávame, dohodneme sa na cene, za akú to predávame v súťaži, a potom trvá mesiace, niekedy pol roka, niekedy rok, niekedy dva roky, a pri elektrárňach dodnes nebol dosiahnutý closing, kým sa robia hĺbkové audity a určí sa finálna cena, kde sa určia rozdiely oproti tej pôvodnej, buď v prospech kupujúceho, alebo v prospech predávajúceho.
A jednoducho ten hedging sa nedá urobiť preto, že vy nikdy dopredu neviete, ako dlhý bude ten čas od podpísania po closing. A tým pádom by sa dalo manipulovať, lebo je to v rukách tých predávajúcich a kupujúcich, a nikto takéto kurzové riziko nikdy nepoistí. A naviac sú tam ďalšie, ktoré, nechcem zaťažovať, technické záležitosti.
No, čo sa týka tej ceny, teda by som len povedal, že tých 130 mld., mimochodom, v kurze z roku 2008, konverznom, na euro znamená, že my sme predali SPP, stratové SPP, za 4,3 mld. eur, kým vláda Roberta Fica si ho mohla kúpiť naspäť a už ziskové za 2,2 mld. eur. Takže ak mi Robert Fico bude ešte niekedy hovoriť, že sme niečo predali lacno, tak ešte raz, my sme kúpili, my sme predali stratové SPP za 4,3 mld. eur a dostali sme za ten čas aj množstvo dividend, kým oni ho mohli kúpiť, a nekúpili, za dve celé, už v ziskovej forme za 2,2 mld. eur.
Ďalej klamal Robert Fico, keď tvrdil, že trestné stíhanie voči mne a ďalším bolo zastavené vraj len preto, že my sme zmenili Trestný zákon, z ktorého vypadlo porušovanie, neviem čoho, pravidiel hospodárskeho styku. Kolega Lipšic mu to už vysvetlil, takže ja by som len doplnil, že hlasovanie o tomto bolo 8. 2. Vo vládnom návrhu vypustenie, my sme boli vo vláde vtedy, vo vládnom návrhu vypustenie takéhoto paragrafu nebolo. Prišlo to tu v parlamente a schválila to parlamentná väčšina, v rámci ktorej za toto vypustenie hlasoval aj poslanec Robert Fico a ďalší poslanci. To hlasovanie sa uskutočnilo 8. 2. 2005, môžte si to overiť na stránke Národnej rady.
Ďalej. Ďalšia lož, ktorá tu včera padla. "Po privatizácii letiska", to sa zase venoval pán premiér letisku, "by konzorcium neinvestovalo do rozvoja letiska." Je to lož, pretože investor sa vtedy zaviazal investovať 20 mld. slovenských korún do rozvoja letiska. To bolo viedenské letisko v konzorciu. A už nespomínal Cargo, lebo na Cargo asi až taký, až taký pyšný nie je. No, ďalšie lži som už komentoval, že preberajú SPP zadarmo, že zásobníky atď.
Dovoľte mi teda, aby som vás, aby som uzavrel... Ešte, ešte k poradcovi, lebo tu zase prebehli, aj on to spomínal, pán predseda vlády, že aké špinavosti pri, a zisk, aký zisk mal poradca. Tak by som rád upozornil, že pri takýchto transakciách je účasť renomovaných, a teda aj drahých poradcov absolútne nevyhnutná, pretože na jednej rokujete s najväčšími svetovými energetickými firmami, ktoré si môžu zaplatiť najlepších právnikov na svete, a ak vy proti nim postavíte úradníkov z ministerstva hospodárstva, z Fondu národného majetku alebo hoci aj z ministerstva financií, tak máte zarobené na pekný prúser. Pretože v tom prípade tie straty štátu môžu byť tak enormné, že si nedohoníme hlavu.
Čiže, áno, je pravda, za Vladimíra Mečiara sa nenajímali privatizační poradcovia na privatizáciu Slovnaftu, Nafty Gbely, Dusla Šaľa a podobných, pretože sa dali zadarmo svojim kamarátom. Ja sa obávam, a preto sa pýtam verejne aj v tejto súvislosti, akí poradcovia za vládnu stranu pracovali na tejto Akcionárskej zmluve? (Rečník zobral do rúk materiál. Reakcie z pléna.) Tak túto Akcionársku zmluvu robili veľmi schopní právnici, len problém je v tom, že ju robili nie vo verejnom záujme, ale v prospech týchto finančných skupín. Takže aj toto je príklad toho, že ak sa koná vo verejnom záujme, ak sa najmú najlepší poradcovia, akých najať možno, tak to, samozrejme, aj niečo stojí.
Ďalšia lož, lebo v súvislosti aj s poradcom povedal: "Vybrali jedného z jedného a za to zobrali 31 mil. dolárov."
Tak po prvé. Ten proces bol dlhý, prebiehal asi rok a pol. Ten proces tu nechcem popisovať, ale tej práce je tam strašne veľa pri príprave dokumentov, pri rokovaniach, pri posudzovaní ponúk atď. Bolo to vyberané súťažou. Či tá súťaž bola korektná, alebo nie, to ja, samozrejme, potvrdiť neviem. Mimochodom, bolo to v kompetencii ministerstva hospodárstva, výber tohto poradcu. Ale ak minister Jahnátek, ktorý nastúpil potom na túto pozíciu ministra hospodárstva, zistil, že to nebolo v poriadku, mal konať, mal podať trestné oznámenie. Pokiaľ viem, tak to neurobil. A k tomu, že sa vyberal jeden z jedného a že cena bola nízka, by som ešte chcel uviesť jednu podstatnú vec.
Jaj, ďalej pán premiér, a to znie tak vierohodne, viete, keď povie: "Viete, také ponuky sa dávajú v obrovských krabiciach a oni tam päť minút pred deadlineom priniesli v jednej obálke nejaký lístok, na ktorom boli načarbané, načarbané číslo, tá cena."
No musím konštatovať, že to zase svedčí len o tom, že pán premiér nevie, ako také tendre prebiehajú. Pretože, áno, také tendre prebiehajú tak, že o cene sa do poslednej chvíle radí predstavenstvo alebo manažoval ten, kto to má, kolektívny orgán, ktorý to má na starosti aj so svojimi poradcami, a kalkulujú, keďže nevedia, že tam budú sami, a to vám garantujem, že nevedeli, že tam budú sami, akú najvyššiu sumu dajú, aby nedali, aby dali čo najmenej, ale zároveň aby ten podnik získali.
Prečo som presvedčený, že nevedeli, že budú sami? Pretože, a to on povedal včera, že tie obálky prišli dve. Jedna prišla od spoločnosti Williams, ktorá v tej obálke povedala, že odstupuje, ale odstúpila až v tých, v rozmedzí tých dvoch hodín, kedy sa tie konečné ponuky podávali. A potom prišla obálka od konzorcia Ruhrgas vtedy a Gaz de France, ktorý, v ktorej bola tá suma. Áno, tá suma, pokiaľ viem, ja som ten lístok ani nevidel, to vyhodnocovala komisia pani ministerky Machovej, ale ten lístok naozaj vraj bol napísaný ručne. Pretože to je vrcholne tajná informácia, ktorú ten manažment musí ustrážiť, aby sa nedostala ku konkurentovi, ktorý by ich mohol potom prebiť o málo, o málo vyššou sumou, a preto sa v takýchto prípadoch tá suma naozaj dopĺňa takýmto spôsobom.
Ďalšia vec, ktorá svedčí o buď neznalosti, alebo zámernom zavádzaní zo strany pána premiéra, je tá, a tiež svedčí o tom, nepriamo svedčí o tom, že nemeckí a francúzski investori nevedeli, že budú sami, je tá, že asi niekoľko mesiacov pred záväzným koncom privatizácie sa vypočítavala indikatívna cena. Poradca vypočítaval indikatívnu cenu a poradca vtedy určil, že tá najnižšia cena by mala byť 80 mld. korún. A my sme vtedy ako vláda verejne deklarovali, že nebudeme akceptovať nižšiu ponuku. Inými slovami, investor vedel, že nad 80 mld. ponuky zrejme budú akceptované. A ak by investor vedel, že je tam sám, a vedel by toto, že 80 mld. je zrejme hranica, nad ktorou ponuka bude akceptovaná, tak by bol blázon, keby ponúkal 130 mld., to myslím, že chápe každý, kto má dve ľudové.
Takže tých dôkazov... A ešte posledná, posledná informácia. Pán Fico povedal, že boli dve komisie, čo aj boli. No len ja chcem povedať, on pomenoval tú moju, že tá o niečom naozaj rozhodovala a že tá pani ministerky Machovej nie. To nie je pravda. Moja bola koordinačná, jej bola výberová. Ale pán Fico bol, pán Fico bol členom tej mojej komisie, tej, o ktorej tvrdí, že bola rozhodujúca. A viete, koľkokrát bol na zasadnutí? Raz. Raz, len potom zistil, že tam má všetky dokumenty k dispozícii a že veľmi ťažko sa bude robiť demagógia, keď bude pri tom, keď bude môcť sa pozrieť, do ktoréhokoľvek papiera bude chcieť. Tak urobil to, že po tom prvom zasadnutí urobil tlačovku a zvolal a povedal, že to je všetko podvod a bla-bla-bla a že on odstupuje z takejto komisie. A dnes tu bude rozprávať to, čo tu rozpráva.
Musím povedať, že ten človek klame, kade chodí. Keby len klamal a v súvislosti s SPP, z ktorého si urobil, no, nazvime to tak, že propagandistický nástroj, mi napadá jedno české príslovie, a tým skončím, a to české príslovie hovorí, že "kto s čím zachází, s tím také schází".
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Miklošovi za veľmi obsiahlu, vyčerpávajúcu a na informácie hlavne bohatú, bohaté vystúpenie. V tej faktickej poznámke sa dá naozaj len veľmi krátko a len na niektoré veci poukázať a chcel by som na to poukázať, na jeden taký poznatok, pocit, ktorý toto iba umocnil.
Pán Fico roky rokúce, desať rokov, označuje predaj SPP za niečo strašné a teraz vidíme, prečo mu to tak ležalo v žalúdku. Nie preto, že by to bolo naozaj strašné niečo, že by to bolo také, ako to on vykresľoval. Jeho strašne mrzelo, že nemohol tým pádom, že nebol vtedy vo vláde, urobiť také kšefty, ako robí dnes. To ho trápilo, že to nemohol zobchodovať, pretože platí jedna vec: "Podľa seba súdim teba."
A on sa díva vždy na tieto transakcie tak, že politika je na to, aby sme z nej vytĺkli biznis - pre seba, svojich kamarátov a pre kamarátov - preto, aby, samozrejme, sa mi za to odvďačili. Toto celé, čo sa tu deje, to, čo sa tu popisuje, to jasne dokumentuje. Celý motív pána Roberta Fica je len to, ako urvať na všetkom, k čomu mám prístup a čo dokážem ovládať.
Tu dokonca sa ukázalo, že samotný investori, biznismeni, ktorých normálnou vecou je dosahovanie zisku, mali omnoho korektnejší prístup k tomu, pretože je prirodzené, že sa snažili ovládnuť, keď majú ten biznis, túto spoločnosť, ale ešte aj oni mali sociálnejší prístup, keď navrhli riešenie cez sociálne ceny plynu, aby sa zabezpečilo to, čo deklaruje táto vláda, že je pre ňu dôležité. Ale tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem pánu poslancovi za takú výbornú ekonomickú analýzu. Ja by som chcel vrátiť tú loptičku k tomu, že tu máme na stole návrh na odvolanie predsedu vlády, na vyslovenie nedôvery.
Dôvera je veľmi krehká vec a nezaručuje ju matematická väčšina, 83-ka. Myslím, že týmito slovami pána poslanca Mikloša bola dôvera ako taká veľmi, bola jej zasadená veľmi silná rana.
Ak by pán premiér tu nebol len ako papierový panák, ale skutočný a mal česť, mal by v úcte republiku, ktorej vládu vedie, a občanov, ktorí v nej žijú, tak by tu sedel a pokúsil by sa toto podozrenie, túto stratu dôvery vyvrátiť. Bohužiaľ, vyzerá, že to tak nie je.
Ja ďakujem novinárom za to, že nás sledujú, aj keď oni majú po pracovnej dobe. Vďaka nim a vďaka tomu, že to môžem sledovať, som sa dozvedel, že dnes tu pán Robert Fico bol v budove. Vraj bol za pánom Pa.. (reakcia z pléna), ešte tu dokonca je. To znamená, že... (reakcia z pléna), to znamená, že to, že nie je tu v sále, je pohŕdanie parlamentom a to znamená pohŕdanie občanmi. Tu nepadali teraz žiadne urážky na pána Fica. Tu boli odborné argumenty, na ktoré má odborne odpovedať on, jeho vláda, jeho ministri. Nič také nerobí. To znamená, že tu nejde o urážku a o česť, ale o zbabelosť a úplné pohŕdanie.
Keby sme boli na súde, tak by mu hrozilo, že za pohŕdanie súdom ho vyvedú. Keďže sme v parlamente, tak vás žiadam, aby ste ho pre pohŕdanie parlamentom priviedli.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ak niekto ešte na Slovensku existuje a má súdny rozum, tak po tejto prezentácii mu musí byť jasné, že je to najväčší podvod v novodobej slovenskej histórii, to, čo sa udialo s SPP. Musí mu byť jasné, že Robert Fico konal evidentne len a len v záujme finančných skupín a v neprospech občanov Slovenska.
Pán Mikloš poskytol niekoľko dôkazov o tom, že existovali iné spôsoby, ako ochrániť strategické záujmy Slovenska. Teraz považujem za veľké nebezpečie, že štát nebude môcť ovplyvniť, keď finanční špekulanti, do ktorých rúk sa dostal strategický majetok, budú ďalej tento predávať a môžu ohroziť bezpečnosť Slovenska.
Dámy a páni, pamätáme si ešte energetickú krízu z januára 2009, kedy dva týždne na Slovensko nešiel plyn, čo to znamenalo. Keby sa niečo také, nebodaj, opakovalo, teraz je štát v omnoho horšej situácii.
Za veľmi zlé takisto považujem to, že sa vlastne vytuneloval prosperujúci podnik, že štát ide do straty, za ktorý budú platiť, za ktorú budú platiť len a len občania Slovenska. Vlastne týmto spôsobom sa prehĺbi nielen deficit, ale aj dlh Slovenska. Pričom existovali omnoho racionálnejšie spôsoby, ako k predaju SPP sa mohlo, mohlo prísť.
Čiže summa summarum tento prechod od strategických investorov k finančným špekulantom pomáha len SMER-u, Robertovi Ficovi a je v neprospech občanov Slovenska, ktorí z neho majú len a len škodu a, bohužiaľ, táto škoda sa bude v ďalších rokoch len prehlbovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, ja som pozorne počúval, čo hovoril pán kolega Mikloš, a stále mi vyvstávala jedna zásadná otázka, že cui bono? V čí prospech? Áno, v prospech finančných skupín, ale to sa mi nezdá ako, by som povedal, dostatočne silný dôvod alebo silná odpoveď na tú otázku, pretože toto nie je hra s nulovým, s nulovým výsledkom. To nie je hra s nulovým súčtom. Tam musí, musí mať prospech aj niekto druhý, pretože takéto evidentne kujonské chovanie sa štátu voči vlastným záujmom znamená, že ten, kto to robí, musí aj sám niečo z toho mať. Mne sa nezdá, že sa jedná o čistý altruizmus voči kamarátom z J&T a ostaným investorom. Nezdá sa mi to a chcel by som poznať odpoveď. To po prvé.
Po druhé. Zo všetkých tých zložitých manévrov proste na mňa dýchalo jedno, stále sa stupňujúci pocit hlbokej nedôvery jednak k premiérovi a jednak k tejto vláde, pocit taký silný, že ani neviem, prečo by som mal ešte aj hlasovať o tom. Proste tá, tá nedôvera sa premenila na úplne, úplne, práve z toho, čo som počúval z úst pána kolegu Mikloša, na úplne proste základné vnímanie premiéra tejto vlády a vlády ako takej.

Ďakujem vám veľmi pekne. A chcem aj poďakovať pánovi Miklošovi. Ja ináč poviem otvorene, že ja som si držal tak trošku odstup aj skrz to, že človek sa toho napočúva, a mimoriadne oceňujem naozaj korektný prístup a vysvetlenie.
A tak ja som teda nikdy nič neprivatizoval, ale počul som prípady, kde sa privatizovalo, kde luza pustila do podnikov luzu, hej, a častokrát to bol ten triumvirát SMER-u a HZDS a SNS, kde vlastne im to predali za to, čo našli v pokladni, oni im to predali a povedali: "To, čo nájdete v pokladni, tak nám pošlite." No a luza prišla do podniku, našla príklad 100-tisíc, povedali, že našli 20, to ešte z toho boli odborárske na večierok, čo sa skladali, tak povedali, že našli 20 a ešte ani tých nezaplatili. To bol jeden systém.
Potom tu som, mi bol predstavený systém, kde sa komunikovalo, náročne komunikovalo a bolo zaplatené. Samozrejme, môžu vyvstať názory, že či mohlo byť, bolo zaplatené, a boli to seriózni, seriózni partneri. Prosím vás pekne, ja, toto je prípad návratu do typu tejto privatizácie. Naozaj. Choďte tam, čo nájdete v pokladničke, z toho nám dačo pošlite, a keď sú z toho nejaké peniaze odborárov, tak im to nepovedzte, povedzte, že to je nový zákon, oni tomu nerozumejú, a kým na to prídu, tak tie peniaze už nebudú.
Ak niekedy mali ľudia tejto krajiny dôvod sa búriť kvôli ekonomickému páchateľstvu, alebo jak to nazvať, tak toto je úplne exemplárny prípad. Exemplárny. Ak sme doteraz nevyužili alebo ak sme boli laxní k tomu, že čo tu robia a stvárajú s našou krajinou, tak teraz si to môžme vynahradiť. Teraz si všetku tú energiu, tú frustráciu z toho, že čo sa tu dialo a ako sa tu dialo a kto, kde, kedy, ako, tak v tomto prípade toto je exemplárny prípad. Lebo tak to zvykne končiť, hej, že tam sa ten krčah rozbije. SPP je exemplárny prípad.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Mikloš, bolo by to perfektné, keby tu sedel aj z druhej strany minimálne pán premiér, alebo keby aj kolegovia z vlády a z vládnej moci nejak argumentovali, lebo to, čo ste povedali, to sú odborné veci a ja si myslím, že ťažko by to vedeli vyvrátiť.
Pán premiér včera tu kritizoval napríklad privatizáciu SPP, hovoril, že ako zle. No ale že sme získali, ako štát získal niekoľko miliárd eur a že ročne niekoľko sto miliónov eur z dividend, to už, to už, samozrejme, nejak zamlčal. Zamlčal aj to, že jeho rozhodnutím štát získa, samozrejme, len obrovské dlhy, čo sa týka SPP.
Viete, ale problém náš je v niečom inom. Keď občan, volič počuje dividenda, ani nevie, čo to je. Ani nemusí, nežije z politiky. Väčšina občanov možnože, možnože ani päťstoeurovú bankovku nevidela, a počuje tu lietať - taká miliarda, toľko sto miliónov eur. Občan verí tomu, že tu je niekto, kto bude garantovať cenu plynu. No a my musíme povedať, že nič negarantuje pán premiér. Nič. Vie garantovať len dve veci: jedna je zisk pre finančné skupiny a druhá garancia je smerom na to, že aj nabudúce sa bude volať Fico.

Ďakujem, ja budem stručný, pani predsedajúca. Ja oceňujem vystúpenie pána kolegu Mikloša, len by som chcel povedať, že v jednej oblasti, ktorú spomínal, to je ešte horšie, ako to spomínal. A moji kolegovia teraz dávajú dokopy podklady a materiály, preto to nemôžem prezentovať teraz, zajtra to budeme prezentovať, je to ešte výrazne horšie, takže. Ale myslím, že to bolo veľmi dobré vystúpenie.