24. schôdza

Pán podpredseda Národnej rady Figeľ, ja by som vám chcel tiež poďakovať, že ste spomenuli 19. december minulého roku, keď tu prišiel pán minister hospodárstva Malatinský, v skrátenom legislatívnom konaní chceli okradnúť občanov Slovenska ročne o miliardu korún. Mali to naplánované na 15 rokov. A my sme sa vzopreli a nevedeli sme, ako to dopadne. Prvému to vtedy neprišlo, alebo nepochopil to Robert Fico, ale prvá to vtedy pochopila Penta. Penta hlasom svojho hovorcu povedala, že ten zákon je zlý. A jednoducho pán Robert Fico od tohto obchodu ustúpil.
My sme chceli debatovať s Robertom Ficom, chceli sme sa ho pýtať, chceli sme nástojiť, chceli sme apelovať. Jednoducho, nie je tu. Možno sa vám to, kolegovia, bude zdať smiešne alebo nepatričné, ale ja by som chcel apelovať, a poprosiť, na pána, pánov Kellnera a Křetínského, aby neokrádali Slovensko. Aby neokrádali nás a naše deti. Ja verím, páni, že máte mäkšie srdce ako Robert Fico, ktorý ho má tvrdé ako kameň, a nechce nás ani počúvať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán podpredseda Figeľ hovoril o hanebnej neúčasti premiéra na vyslovení nedôvery. Máme tu ale aj neúčasť našich kolegov zo SMER-u a ich pasivita spôsobila zaujímavý fakt, že rokujeme už pätnásť hodín, dámy a páni, ale doteraz sme nepočuli jediné slovo, jediný argument zo strany SMER-u na obhajobu predsedu vlády. Je to prejav strachu, je to prejav zbabelosti a je to prejav prehry. Ale je to aj dôkaz toho, že SMER nemá argumenty a nemá fakty. Nemá sa čím brániť, lebo jednoducho to, čo tu zaznieva, je nezvratné a je neodškriepiteľné.
Je faktom, že za vlády jednej strany Robert Fico vyháňa prácu zo Slovenska, rastú nám dlhy a, bohužiaľ, objavujú sa podvody so štátnym majetkom, ako je tento. Preto si nezaslúži byť ďalej predsedom vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ja v prvom rade chcem povedať, že patrím k tej malej menšine v tomto parlamente, ktorá nebola nikdy súčasťou vládnej koalície, ba ani žiadnej strany či hnutia, a preto sa na pingpong okolo privatizácie SPP alebo kauzy Gorila môžem pozerať ako nestranný divák. Nie však natoľko nestranný, aby mi bolo jedno, čo sa deje s touto krajinou, ako sa tuneluje, rozkráda a devastuje.
A teraz mi dovoľte nadviazať na filozofický tón môjho predrečníka a povedať pár slov z takého uhlu pohľadu, z akého sa na dnešnú tému nepozrie zrejme nikto.
Dávno pred pamätnou návštevou istej jachty v inkriminovanom čase, ktorá medzičasom zľudovela, som na prepojenie pána R. F. a jeho vtedajšej vlády s finančnou skupinou "Ja a Ty" verejne upozorňoval v súvislosti s tragédiou Tatranského národného parku. K poznaniu o koalícii týchto dvoch subjektov som nedospel na základe nejakých tajných zmlúv, ale na základe toho, čo slovenská vláda v roku 2006 - 2010 umožnila developerom na území TANAP-u a jeho ochranného pásma. Od bezprecedentných čistiek v štruktúrach Správy Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry i celej Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky cez pokus o zrušenie ministerstva životného prostredia až po priamu či nepriamu podporu obrovskej devastácie oboch tatranských národných parkov, alebo takých podujatí na ich území, ako bolo konské pólo na Štrbskom plese a podobne. To isté, len v ružovom, sa v tom istom čase odohrávalo v Národnom parku Nízke Tatry, a to všetko prevažne v réžii istej finančnej skupiny a s tichou podporou istej vlády.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie, ktoré dalo takú morálnu vzpruhu, myslím, že tým poslancom, ktorí tu ešte zostali, resp. našim hosťom. A stopercentne súhlasím, že SMER má silu, ale nemá pravdu, ktorá ho dobehne, a to je jedno, či ho dobehne o rok, o dva, o štyri, o päť.
Pýtam sa, čo sa u nás musí stať, aby niekto odstúpil? Čo sa tu musí udiať, aby dobrovoľne si uvedomil príslušný poslanec, príslušný člen vlády, premiér, že stačilo a moje ja mi hovorí, že mám odstúpiť?
To, že tu neni, ukazuje, za čo nás považuje, opozíciu aj tie neštandardné strany, ako on sa vyjadruje, a iné zoskupenia, ktoré v parlamente podľa neho existujú. Začína sa to podobať tomu a tej epoche, ktorú sme tu mali pred ´89., bol to socializmus, ktorý chcel dospieť do komunizmu. Do toho sme ešte nedospeli. Žiaľ, doba už prešla, ale ľudia zostali. Na akých sú postoch a čo zastupujú, nech si každý občan našej republiky uvedomí a nech si to dá do súladu. Takáto arogancia vlády a vládnej strany SMER nastupuje po jednom a pol roku vládnutia. Pýtam sa, čo bude v treťom a štvrtom roku, keby náhodou dovládli?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán Mikloš nám podal ekonomickú analýzu, vy ste nám podali jednoduchý prehľad obchodných aktivít, jednoducho povedané, tejto vlády, prípadne spolupráce so skupinami, s finančnými skupinami, s finančnými žralokmi. A ja sa pýtam, že či ešte stále chce presviedčať, keďže ten výpočet bol dostatočne dlhý, táto vláda o tom svojich voličov, možno aj nás, že im ide naozaj o tých voličov. Myslím, že čím ďalej, tým viac strácajú pôdu pod nohami a bude sa im to dariť čím ďalej, tým menej.
Je skutočná hanba, ak premiér nie je na tomto mieste. Mal tu byť aj so svojou vládou a odpovedať, čeliť argumentom, ktoré tu počuje. Je to hanba, že sa bojí, je to skutočne od neho zbabelé.
A opäť ma napadá ďalšia paralela. Pán predseda Národnej rady si nevie urobiť ako vyšší ústavný činiteľ poriadok s premiérom tejto vlády, ktorému tento parlament dal dôveru?

Ďakujem pekne aj za, samozrejme, tie reakcie, ale aj za možno iný už alebo rodiaci sa, alebo posúvajúci sa pohľad na nedávnu minulosť nás samých, Slovenska. Pretože je tu istý dôvod na nespokojnosť a na odmietanie toho, čo nie je v poriadku a nefunguje, ale určite nie je dôvod na antipolitiku alebo odmietanie parlamentu, parlamentarizmu, resp. je treba sa výrazne ohradiť voči polopravdám alebo nepravdám.
A ja som rád, že aj v tejto debate, aj keď je taká skôr jednosmerná, je priestor na to, aby bolo na Slovensku vo verejnosti, v politike viac svetla, lebo to pomôže lepšie rozlišovať, rozlišovať nielen slová, ale hlavne, hlavne postoje, skutky, vernosť, vytrvalosť tým hodnotám alebo pravidlám, na ktorých záleží, či to súhlasíme hneď, alebo po diskusii, ale sú hodnoty, na ktorých naozaj, naozaj záleží. A to prináša potom nielen lepšie rozlišovanie, ale aj lepšie rozhodovanie a zodpovednosť.
Priatelia, všetko ide cez ľudí. Bez ľudí to nič nedáva zmysel. Ale všetko pretrváva cez inštitúcie. A preto sú dôležité aj záležitosti, ako je parlament, politické strany, kluby, tak, aby sa dala vytvárať nielen stabilita. Dnes máme stabilnú vládu, ale aj stabilita a zodpovednosť. My sme predtým mali nestabilitu, a to bol výkričník a zostáva výkričníkom, ale stabilita a zodpovednosť je výsledkom ľudí a dôveryhodnosti ich inštitúcií.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, mám pocit, že pre poriadok, vlastné svedomie v tejto rozprave je potrebné vystúpiť, pretože mám pocit, že táto rozprava nie je len o SPP. Pretože pre mňa je momentálne to, čo sa deje o SPP, resp. celý súhlas s predajom 49-percentného podielu v SPP finančným skupinám, prevzatie straty SPP štátom v plnej výške, ako aj zdôvodnenie týchto krokov Robertom Ficom, ale hlavne okolnosti prípravy týchto strategických rozhodnutí pre tento štát a potom spôsob, akým sú tieto rozhodnutia urobené, pre mňa je to jeden extrakt spôsobu vládnutia tejto vlády. Čiže vlastne sa zaoberáme jedným príkladom, akým spôsobom táto vláda funguje, aj keď je to, samozrejme, asi jeden z najvážnejších prípadov, pretože naozaj ide o strategický podnik, a teda strategické rozhodnutie.
Vláda alebo spôsob, akým táto vláda robí zásadné politické rozhodnutia a zásadné ekonomické rozhodnutia, sa nám tu ukazujú v plnej nahote. Ukazuje sa nám v plnej nahote, že politické a ekonomické rozhodnutia tejto vlády sa robia v akejsi šedej zóne, ktorá je niekde na pomedzí politiky a biznisu, alebo sa presúva k biznisu. Poviem to úplne jednoducho. Volíme politikov, ktorí majú svoje tváre, niečo reprezentujú a vidíme, že v skutočnosti rozhodujú ľudia, ktorí nemajú svoje tváre a hlavne nemajú žiadnu zodpovednosť voči ľuďom tejto krajiny. Čiže pohybujeme sa tu v nejakej šedej zóne, do ktorej vlastne nikto úplne nevidí, a pritom tam sa robia tie kľúčové rozhodnutia, ktoré rozhodujú o tom, čo bude so Slovenskom o desať, dvadsať rokov.
Ja si myslím, že na začiatku tejto vlády Robert Fico si bol tak trošku vedomý tej citlivosti pozície vlády jednej strany a snažil sa, ako keby tú zodpovednosť rozkladať a tváriť sa, že komunikuje, vytváral rôzne Rady solidarity a rozvoja. Dnes po roku a pol sa už ani netvári, ani sa netvári, že svoje rozhodnutia robí legitímne alebo pseudolegitímne po poradách s týmito pseudoporadnými orgánmi, už ich robí úplne natvrdo práve táto šedá zóna.
Ja som mnohokrát v tejto sále za posledný rok a pol hovorila o tom, že sa prekračujú hranice a sme svedkami toho, že aj v tomto prípade sa prekračujú hranice, ony vlastne ako keby prestali existovať. Prestáva existovať hranica medzi politikou a biznisom. Prestáva rozhodovať hranica medzi tým, kto má kontrolovať, a ten, kto je kontrolovaný. Prestáva existovať hranica medzi Robertom Ficom a Křetínským, tak ako prestáva existovať hranica medzi predsedom Najvyššieho súdu a Sadikim alebo bývalým námestníkom, ale stále prokurátorom, Generálnej prokuratúry a Kočnerom. Proste neexistujú hranice a v tom priestore, ktorý sa tu vytvoril, sa robia tie najzásadnejšie rozhodnutia, ktoré sú dôležité pre túto krajinu. A politici vlastne tieto rozhodnutia ako keby prestávali robiť a politika sa zužuje na nejakú mediálnu komunikáciu a uplatňovanie moci. A ako keby politika nebola hlavne to, že politici majú robiť zásadné rozhodnutia o smerovaní tejto krajiny, pretože to musia byť politické rozhodnutia, pretože na to boli politici zvolení.
Môžme si myslieť všeličo o tom, čím prešla táto krajina od roku ´89. Mali sme tu lepšie časy, horšie časy, ale jedno tu nebolo, nebola tu vláda jednej strany. Môžme aj pospomínať rôzne škandály a môžme kritizovať dobré a zlé rozhodnutie. Ale nebola tu vláda jednej strany. A ten rozdiel je obrovský. Pretože vtedy, v tých koaličných vládach, nech vyzerali akokoľvek, nakoniec to rozhodnutie muselo prísť pred politikov, ktorí to rozhodnutie museli urobiť a potom zaňho niesť zodpovednosť. A navyše sa tí politici vzájomne kontrolovali. Vo vlastnom záujme sa vzájomne kontrolovali. Ale dnes tu máme vládu jednej strany a nič také neexistuje. Jedna strana, jedna moc, jedny médiá, resp. médiá, ktoré sú, veľká časť z nich ovládaná aktérmi toho, o čom dnes hovoríme. Hovoríme o J&T. (Potlesk.) A v tomto prostredí, v tomto nekontrolovanom šedom priestore sa robia rozhodnutia o smerovaní tejto krajiny.
Hovorím to kvôli tomu, že to, čo sa tu deje posledné dva dni v tomto parlamente, je toho ako keby symbolom. A chcem povedať, že práve preto, čo som teraz sa pokúsila pomenovať, je tak strašne dôležité, aby sme udržali vážnosť tohto parlamentu, udržali vážnosť opozície, pretože dnes neexistuje nikto iný, kto môže v skutočnosti túto vládu kontrolovať. Preto je tak veľmi dôležité zaoberať sa aj takými vecami a protestovať aj proti takým veciam, ako je neúčasť premiéra na tomto rokovaní, ale aj možno tak mediálne nezaujímavej otázke, ako bude vyzerať rokovací poriadok.
Preto možno to, čo vyzerá tak logicky, však keď pán poslanec Hlina neposlúcha, tak prečo by sme ho nemohli vyviesť. Preto ho nemôžme nechať vyviesť, nie preto, že by si to občas nezaslúžil, ale kvôli tomu, aby sme mali garanciu, že táto opozícia bude môcť v parlamente pracovať. Pretože keď nebude môcť naplno pracovať, tak potom nebude existovať žiadna kontrola nielen vlády, ale tejto šedej zóny, ktorá dnes robí tie kľúčové rozhodnutia, ktoré rozhodujú o budúcnosti Slovenska.
Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať Ivanovi Miklošovi za naozaj podrobný výklad toho, čo sa udialo okolo SPP, a myslím si, že z toho vecného rozboru je zrejmé nielen to, aký je to podvod, ale je zrejmé aj to, ako táto vláda stiera hranice medzi politikou a biznisom, čo je, čo je nebezpečné pre budúcnosť Slovenska, pretože nemáme garantované to, že politici sledujú verejný záujem.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pani poslankyňa, hovorili ste o strategickom podniku, o strategických rozhodnutiach. Tak si poďme povedať, sme asi 1,5 mesiaca od veľmi dôležitej udalosti.
Vo Vilniuse v novembri sa bude rozhodovať, či Európska únia a my ako súčasť Európske únie podpíšeme Asociačnú dohodu s Ukrajinskou republikou. Pozrite sa, ako už dnes začala Ruská federácia a Gazprom obchodné vojny a iné vojny napríklad s Poľskom alebo s Ukrajinou.
Kto bude robiť v oblasti plynu strategické rozhodnutia, keď nás smršť Gazpromu zachytí? Už sme zabudli na rok 2009, už sme zabudli, ako trápne išiel minister, premiér Fico do Kyjeva? Nič nevybavil. Potom išiel, až štyri minúty hovoril s Putinom v Moskve a ten mu povedal, aby sa išiel spýtať, že či mu Ukrajina nedá plyn. Poslal ho s výsmechom preč. Kto bude robiť tie strategické rozhodnutia, Křetínský alebo Petr Kellner, ktorý má svoje najväčšie obchodné záujmy v Rusku? Človek, ktorého vôbec nepoznáme, ktorého 15 rokov fotografiu nikto nevidel? Toto budú ľudia, ktorí budú rozhodovať o tom strategickom, ochrane strategickej pri podpise Asociačnej dohody s Ukrajinskou republikou?
Pre človeka, ktorý sa nevyzná do zahraničnej politiky, je to možno taká blbosť, ale počkajte si na ten termín v novembri z Vilniusu.

Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa Žitňanská zvýraznila jeden veľmi dôležitý bod, a to je realita, že vláda jednej strany nemá vnútornú kontrolu, pretože koaličné vlády sa navzájom kontrolovali a politici mali akúsi formu samoregulácie vo vláde.
Pani poslankyňa vyjadrila názor, že teraz vládu jednej strany ako keby nemal kto kontrolovať, preto nemá zábrany. Ja si myslím, že ju má kto kontrolovať a tento škandál s SPP to aj dokazuje. Vládu jednej strany kontrolujú finančné skupiny. To je obludnosť tohto prípadu, dámy a páni, že vláda jednej strany je pod dohľadom finančných skupín.
A najväčšia morálna škoda a poučenie z tohto prípadu je, že kto má peniaze, má aj moc. A to je veľmi nebezpečné pre ďalší demokratický vývoj na Slovensku. Myslím si, že sa to môže zmeniť len a len tak, že ľudia si uvedomia túto skutočnosť, že budeme o tom hovoriť, a preto aj táto schôdza má význam, aby sme zdôraznili tie neprávosti a tie škody, ktoré robí vláda SMER-u na občanoch.
Ďakujem.

Ďakujem pekne Lucii Žitňanskej za jej vklad alebo takú bodku v rámci hodnotenia súvislostí a tiež by som rád poukázal na to, že to pokušenie moci je, samozrejme, veľké, väčšie, keď je to vláda jednej strany, pretože mechanizmus istého vyvažovania a kontroly v rámci koalície je do istej miery jedným z veľmi potrebných, dôležitých nástrojov. A čo je podstatné, sú tie okolité inštitúcie, ktoré majú vládu kontrolovať. No ak parlamentná kontrola nie je umožnená, nie je taká účinná, ako by za normálnych pomerov mala byť, o to väčší má potom spoločnosť problém.
A to druhé, nerobme si ilúziu, že pri 100-percentnom vlastníctve teraz nejako Slovensko bude v rámci SPP silnejšie rokovať s Rusmi a dohodne lepšiu zmluvu. To budú drobnosti, ak vôbec. A ak zmeny, tak za cenu, za niečo. Nič nie je zadarmo. A bude to cena buď ekonomicko-finančná, alebo politická.
A to pripomínam preto, lebo Slovensko má svoje záujmy, a tu sa s nimi zaobchádza priam hazardne, ak nie len nezodpovedne. A to dávam ako výkričník nad očakávaním, že Rusi nám dajú teraz lacnejší plyn, lebo vláda má 100 % v rukách to, čo mala väčšinovo.
Ďakujem pekne.