24. schôdza

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán Mikloš nám podal ekonomickú analýzu, vy ste nám podali jednoduchý prehľad obchodných aktivít, jednoducho povedané, tejto vlády, prípadne spolupráce so skupinami, s finančnými skupinami, s finančnými žralokmi. A ja sa pýtam, že či ešte stále chce presviedčať, keďže ten výpočet bol dostatočne dlhý, táto vláda o tom svojich voličov, možno aj nás, že im ide naozaj o tých voličov. Myslím, že čím ďalej, tým viac strácajú pôdu pod nohami a bude sa im to dariť čím ďalej, tým menej.
Je skutočná hanba, ak premiér nie je na tomto mieste. Mal tu byť aj so svojou vládou a odpovedať, čeliť argumentom, ktoré tu počuje. Je to hanba, že sa bojí, je to skutočne od neho zbabelé.
A opäť ma napadá ďalšia paralela. Pán predseda Národnej rady si nevie urobiť ako vyšší ústavný činiteľ poriadok s premiérom tejto vlády, ktorému tento parlament dal dôveru?

Pán poslanec Figeľ.

Ďakujem pekne aj za, samozrejme, tie reakcie, ale aj za možno iný už alebo rodiaci sa, alebo posúvajúci sa pohľad na nedávnu minulosť nás samých, Slovenska. Pretože je tu istý dôvod na nespokojnosť a na odmietanie toho, čo nie je v poriadku a nefunguje, ale určite nie je dôvod na antipolitiku alebo odmietanie parlamentu, parlamentarizmu, resp. je treba sa výrazne ohradiť voči polopravdám alebo nepravdám.
A ja som rád, že aj v tejto debate, aj keď je taká skôr jednosmerná, je priestor na to, aby bolo na Slovensku vo verejnosti, v politike viac svetla, lebo to pomôže lepšie rozlišovať, rozlišovať nielen slová, ale hlavne, hlavne postoje, skutky, vernosť, vytrvalosť tým hodnotám alebo pravidlám, na ktorých záleží, či to súhlasíme hneď, alebo po diskusii, ale sú hodnoty, na ktorých naozaj, naozaj záleží. A to prináša potom nielen lepšie rozlišovanie, ale aj lepšie rozhodovanie a zodpovednosť.
Priatelia, všetko ide cez ľudí. Bez ľudí to nič nedáva zmysel. Ale všetko pretrváva cez inštitúcie. A preto sú dôležité aj záležitosti, ako je parlament, politické strany, kluby, tak, aby sa dala vytvárať nielen stabilita. Dnes máme stabilnú vládu, ale aj stabilita a zodpovednosť. My sme predtým mali nestabilitu, a to bol výkričník a zostáva výkričníkom, ale stabilita a zodpovednosť je výsledkom ľudí a dôveryhodnosti ich inštitúcií.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Žitňanská do rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, mám pocit, že pre poriadok, vlastné svedomie v tejto rozprave je potrebné vystúpiť, pretože mám pocit, že táto rozprava nie je len o SPP. Pretože pre mňa je momentálne to, čo sa deje o SPP, resp. celý súhlas s predajom 49-percentného podielu v SPP finančným skupinám, prevzatie straty SPP štátom v plnej výške, ako aj zdôvodnenie týchto krokov Robertom Ficom, ale hlavne okolnosti prípravy týchto strategických rozhodnutí pre tento štát a potom spôsob, akým sú tieto rozhodnutia urobené, pre mňa je to jeden extrakt spôsobu vládnutia tejto vlády. Čiže vlastne sa zaoberáme jedným príkladom, akým spôsobom táto vláda funguje, aj keď je to, samozrejme, asi jeden z najvážnejších prípadov, pretože naozaj ide o strategický podnik, a teda strategické rozhodnutie.
Vláda alebo spôsob, akým táto vláda robí zásadné politické rozhodnutia a zásadné ekonomické rozhodnutia, sa nám tu ukazujú v plnej nahote. Ukazuje sa nám v plnej nahote, že politické a ekonomické rozhodnutia tejto vlády sa robia v akejsi šedej zóne, ktorá je niekde na pomedzí politiky a biznisu, alebo sa presúva k biznisu. Poviem to úplne jednoducho. Volíme politikov, ktorí majú svoje tváre, niečo reprezentujú a vidíme, že v skutočnosti rozhodujú ľudia, ktorí nemajú svoje tváre a hlavne nemajú žiadnu zodpovednosť voči ľuďom tejto krajiny. Čiže pohybujeme sa tu v nejakej šedej zóne, do ktorej vlastne nikto úplne nevidí, a pritom tam sa robia tie kľúčové rozhodnutia, ktoré rozhodujú o tom, čo bude so Slovenskom o desať, dvadsať rokov.
Ja si myslím, že na začiatku tejto vlády Robert Fico si bol tak trošku vedomý tej citlivosti pozície vlády jednej strany a snažil sa, ako keby tú zodpovednosť rozkladať a tváriť sa, že komunikuje, vytváral rôzne Rady solidarity a rozvoja. Dnes po roku a pol sa už ani netvári, ani sa netvári, že svoje rozhodnutia robí legitímne alebo pseudolegitímne po poradách s týmito pseudoporadnými orgánmi, už ich robí úplne natvrdo práve táto šedá zóna.
Ja som mnohokrát v tejto sále za posledný rok a pol hovorila o tom, že sa prekračujú hranice a sme svedkami toho, že aj v tomto prípade sa prekračujú hranice, ony vlastne ako keby prestali existovať. Prestáva existovať hranica medzi politikou a biznisom. Prestáva rozhodovať hranica medzi tým, kto má kontrolovať, a ten, kto je kontrolovaný. Prestáva existovať hranica medzi Robertom Ficom a Křetínským, tak ako prestáva existovať hranica medzi predsedom Najvyššieho súdu a Sadikim alebo bývalým námestníkom, ale stále prokurátorom, Generálnej prokuratúry a Kočnerom. Proste neexistujú hranice a v tom priestore, ktorý sa tu vytvoril, sa robia tie najzásadnejšie rozhodnutia, ktoré sú dôležité pre túto krajinu. A politici vlastne tieto rozhodnutia ako keby prestávali robiť a politika sa zužuje na nejakú mediálnu komunikáciu a uplatňovanie moci. A ako keby politika nebola hlavne to, že politici majú robiť zásadné rozhodnutia o smerovaní tejto krajiny, pretože to musia byť politické rozhodnutia, pretože na to boli politici zvolení.
Môžme si myslieť všeličo o tom, čím prešla táto krajina od roku ´89. Mali sme tu lepšie časy, horšie časy, ale jedno tu nebolo, nebola tu vláda jednej strany. Môžme aj pospomínať rôzne škandály a môžme kritizovať dobré a zlé rozhodnutie. Ale nebola tu vláda jednej strany. A ten rozdiel je obrovský. Pretože vtedy, v tých koaličných vládach, nech vyzerali akokoľvek, nakoniec to rozhodnutie muselo prísť pred politikov, ktorí to rozhodnutie museli urobiť a potom zaňho niesť zodpovednosť. A navyše sa tí politici vzájomne kontrolovali. Vo vlastnom záujme sa vzájomne kontrolovali. Ale dnes tu máme vládu jednej strany a nič také neexistuje. Jedna strana, jedna moc, jedny médiá, resp. médiá, ktoré sú, veľká časť z nich ovládaná aktérmi toho, o čom dnes hovoríme. Hovoríme o J&T. (Potlesk.) A v tomto prostredí, v tomto nekontrolovanom šedom priestore sa robia rozhodnutia o smerovaní tejto krajiny.
Hovorím to kvôli tomu, že to, čo sa tu deje posledné dva dni v tomto parlamente, je toho ako keby symbolom. A chcem povedať, že práve preto, čo som teraz sa pokúsila pomenovať, je tak strašne dôležité, aby sme udržali vážnosť tohto parlamentu, udržali vážnosť opozície, pretože dnes neexistuje nikto iný, kto môže v skutočnosti túto vládu kontrolovať. Preto je tak veľmi dôležité zaoberať sa aj takými vecami a protestovať aj proti takým veciam, ako je neúčasť premiéra na tomto rokovaní, ale aj možno tak mediálne nezaujímavej otázke, ako bude vyzerať rokovací poriadok.
Preto možno to, čo vyzerá tak logicky, však keď pán poslanec Hlina neposlúcha, tak prečo by sme ho nemohli vyviesť. Preto ho nemôžme nechať vyviesť, nie preto, že by si to občas nezaslúžil, ale kvôli tomu, aby sme mali garanciu, že táto opozícia bude môcť v parlamente pracovať. Pretože keď nebude môcť naplno pracovať, tak potom nebude existovať žiadna kontrola nielen vlády, ale tejto šedej zóny, ktorá dnes robí tie kľúčové rozhodnutia, ktoré rozhodujú o budúcnosti Slovenska.
Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať Ivanovi Miklošovi za naozaj podrobný výklad toho, čo sa udialo okolo SPP, a myslím si, že z toho vecného rozboru je zrejmé nielen to, aký je to podvod, ale je zrejmé aj to, ako táto vláda stiera hranice medzi politikou a biznisom, čo je, čo je nebezpečné pre budúcnosť Slovenska, pretože nemáme garantované to, že politici sledujú verejný záujem.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Faktické poznámky, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Štefanec a pán poslanec Figeľ. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pani poslankyňa Vášáryová.

Pani poslankyňa, hovorili ste o strategickom podniku, o strategických rozhodnutiach. Tak si poďme povedať, sme asi 1,5 mesiaca od veľmi dôležitej udalosti.
Vo Vilniuse v novembri sa bude rozhodovať, či Európska únia a my ako súčasť Európske únie podpíšeme Asociačnú dohodu s Ukrajinskou republikou. Pozrite sa, ako už dnes začala Ruská federácia a Gazprom obchodné vojny a iné vojny napríklad s Poľskom alebo s Ukrajinou.
Kto bude robiť v oblasti plynu strategické rozhodnutia, keď nás smršť Gazpromu zachytí? Už sme zabudli na rok 2009, už sme zabudli, ako trápne išiel minister, premiér Fico do Kyjeva? Nič nevybavil. Potom išiel, až štyri minúty hovoril s Putinom v Moskve a ten mu povedal, aby sa išiel spýtať, že či mu Ukrajina nedá plyn. Poslal ho s výsmechom preč. Kto bude robiť tie strategické rozhodnutia, Křetínský alebo Petr Kellner, ktorý má svoje najväčšie obchodné záujmy v Rusku? Človek, ktorého vôbec nepoznáme, ktorého 15 rokov fotografiu nikto nevidel? Toto budú ľudia, ktorí budú rozhodovať o tom strategickom, ochrane strategickej pri podpise Asociačnej dohody s Ukrajinskou republikou?
Pre človeka, ktorý sa nevyzná do zahraničnej politiky, je to možno taká blbosť, ale počkajte si na ten termín v novembri z Vilniusu.

Pán poslanec Štefanec.

Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa Žitňanská zvýraznila jeden veľmi dôležitý bod, a to je realita, že vláda jednej strany nemá vnútornú kontrolu, pretože koaličné vlády sa navzájom kontrolovali a politici mali akúsi formu samoregulácie vo vláde.
Pani poslankyňa vyjadrila názor, že teraz vládu jednej strany ako keby nemal kto kontrolovať, preto nemá zábrany. Ja si myslím, že ju má kto kontrolovať a tento škandál s SPP to aj dokazuje. Vládu jednej strany kontrolujú finančné skupiny. To je obludnosť tohto prípadu, dámy a páni, že vláda jednej strany je pod dohľadom finančných skupín.
A najväčšia morálna škoda a poučenie z tohto prípadu je, že kto má peniaze, má aj moc. A to je veľmi nebezpečné pre ďalší demokratický vývoj na Slovensku. Myslím si, že sa to môže zmeniť len a len tak, že ľudia si uvedomia túto skutočnosť, že budeme o tom hovoriť, a preto aj táto schôdza má význam, aby sme zdôraznili tie neprávosti a tie škody, ktoré robí vláda SMER-u na občanoch.
Ďakujem.