24. schôdza

Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, pán Procházka, oplatilo sa počkať, ja milujem vaše prejavy a posledný takýto si pamätám v deň, kedy bola rozprava o Programovom vyhlásení vlády a vyslovení dôvery vláde a vy ste vystúpili ako jeden z posledných rečníkov, a to bol tiež veľmi pekný, krásny, dojímavý prejav a želali ste tejto vláde okrem šťastia aj zdravý úsudok, aj pokoru a aj úspech a šťastie. Žiaľ, to s tou pokorou a s tým zdravým úsudkom príliš nejako nevyšlo. Ale minimálne vás nemôže nikto podozrievať, že by ste naozaj tejto vláde neboli ochotní dať šancu.
No, všetci sme sa mohli presvedčiť, že Robert Fico a tá jeho kompánia spravila všetko pre to, aby aj posledné zbytky dôvery aj u ľudí, ktorí nie sú prvoplánovo podozrievaní, že tí budú vždy proti, tak aby jednoducho stratili u úplne všetkých súdnych ľudí posledné zbytky dôvery, toto je možnože jeden z tých veľmi smutných záverov dnešného večera.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Tiež som sa chcel odvolať na, mám asi jednu takú malú výhradu, že možno, neviem, či to je strategický zámer, ale viem si predstaviť, že tento prejav by bol prednesený omnoho skôr. A tiež si spomínam na prejav, ktorý si hovoril pri programovom vyhlásení vlády, a mňa tam zaujalo také to obvinenie, že je málo ambiciózny a že táto vláda nie je vláda architektov, ale vláda údržbárov. Chcel som sa ťa spýtať, ako ju vidíš, túto vládu, po tomto čine, alebo po tomto pripravovanom. A či to nie je náhodou tak, že z vlády údržbárov sa stala vláda lokajov, prisluhovačov, splácačov toho, že niekto zarobil čosi vlastnou hlavou. Myslím si, že je to obludné, a myslím, že čím ďalej, viacej sa to bude rozkrývať.
Chcem povedať aj ten prínos k tomu širšiemu pohľadu, že máme tu aj iné ústavné inštitúcie, ktoré by mohli v zápase o verejný záujem, o jeho definovanie, o jeho obhajobu vystúpiť, a keďže či už pán prezident, samotná vláda, ignorácia poslancov SMER-u, ktorí tu nie sú, mám skôr pocit, že s tou definíciou a zároveň následnou obhajobou verejného záujmu to bude veľmi ťažké.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Frešo, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, je to vlastne záver takéhoto druhého našeho nočného rokovania, ja by som chcel povedať niekoľko vecí, ktoré považujem na tom všetkom za pozitívne.
- Považujem za pozitívne, že opozícia napriek tomu, že aj od tohto rečníckeho pultu opakovane premiér Fico a jeho prisluhovači opakoval, že nie je schopná sa zjednotiť, tak sa v tomto jednom jasnom prípade, nazvime to pravým menom, zlodejstva úplne bez problémov zjednotila.
- Považujem za pozitívne, že napriek tomu, že nikto z nich nesedí, hoci tu sedieť mali, a napriek tomu, že to od prvého momentu ignorujú, tak sme tu vydržali.
- Považujem za pozitívne, že napriek tomu, že dali toto rokovanie do nočných hodín, aby nás poriadne znechutili, tak nielenže nás neznechutili, ale, naopak, pritiahli aj širokú podporu alebo pozornosť, ak chcete, verejnosti.
- A považujem za pozitívne to, čo možno vyzerá ako ignorancia, ale s postupom času mi dochádza, že je to vlastne úplne sprostý strach zo strany smeráckych poslankýň a poslancov a koniec koncov ministrov a premiéra samotného, lebo v podstate to, čo sa nám podarilo, je ich odtiaľto istým spôsobom vyhnať. To znamená, tými otázkami, ktoré sme im položili, na ktoré nevedeli dať žiadnu odpoveď, tými argumentami, ktoré sme predložili v návrhu na odvolanie premiéra, tým svojím pevným postojom, ktorý napríklad dnes od rána rozbíjajú tými rečami o starých štandardných stranách, nových stranách, neviem, proste všetkými týmito konštrukciami, tým nás nezviklali, ale, naopak, posilnili.
A chcel by som veľmi, veľmi pekne poďakovať aj tým, ktorí nás prišli podporiť, aj tým, ktorí sú tu dnes v sále, že sme nasledovali tento svoj - hoci malý - sen a malý zápas za pravdu, ale sme ho vytrvalo nasledovali. A v tomto súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Martin Poliačik, že toto má niečo do seba. Táto debata má niečo do seba. My si nemusíme dokazovať, že toto tu má zmysel. Ten zmysel už sme dokázali tým, čo sme za tieto dni urobili.
Poviem vám úplne praktický záver. Už keď sa stane aj akákoľvek menšia zlodejina, nejaký menší podraz zo strany vlády, všetci vedia, že sa tu znova stretneme, že nebudeme okolo toho robiť nejaké okolky, že nebudeme okolo toho robiť žiadnu špeciálnu politiku. Budeme poctivo zastupovať ľudí, tak ako je to teraz. Nebudú nás rozdeľovať žiadnymi výrazmi starý, nový, ten alebo onen, vylučovať alebo prípadne, naopak, zase niekoho niekde pripúšťať.
Ja si myslím, že urobili tentokrát veľmi vážnu chybu, veľmi vážnu chybu aj voči tomuto parlamentu, aj voči verejnosti samotnej, že sa rozhodli odignorovať tieto naše oprávnené názory, že sa rozhodli spoľahnúť sa, že ľudia sa to nedozvedia. Myslím si, že z tej chyby nedokázali zísť späť. Čakal som ináč, že dnes večer sem nastúpia a že sa pokúsia aspoň takto v druhom polčase zvrátiť ten zápas, ale som týchto ľudí hlboko, hlboko precenil. Naopak, myslím si, že keď budeme vytrvalí a keď sa budeme opierať o to, aby verejnosť rozumela tomu, čo hovoríme, tak budeme v tom najlepšom slova zmysle nasledovať tú tradíciu demokracie, ktorú máme na Slovensku, a že budeme v tom najpoctivejšom zmysle slova zastupovať vlastných voličov. A v tomto nemám nijakú pochybnosť, nijakú pochybnosť, že skôr či neskôr sa to prejaví aj vo voľbách, že skôr či neskôr sa to prejaví aj v tom, že verejnosť, keď nám bude rozumieť, tak bude aj dôverovať tomu, čo robíme. A skôr či neskôr sa naspäť Národná rada Slovenskej republiky stane miestom, kde to bude tak, že parlament bude rozhodovať o tom, čo robí vláda, a nie naopak, že vláda, resp. jeden premiér tu bude cvičiť s celým parlamentom a následne aj s celým národom. Inými slovami, že tá moc sa vráti z hlavy na nohy, tam, kde patrí, to znamená k ľuďom, a, samozrejme, prostredníctvom parlamentu tak, ako tu dnes sme. A pevne verím, že potom príde aj na riešenie obyčajných problémov bežných, denných občanov, to znamená na to všetko, čo ľudí trápi.
Chcem len každej jednej, každému jednému poďakovať za to, že ste to vydržali. Chcem vám veľmi pekne zaželať, aby toto nás spoločne posilnilo. A chcem nám úprimne na túto cestu zaželať, že to, čo robíme, aby sme nasledovali ďalej, aby sme sa nijakým spôsobom neobávali, aby sme sa zastali svojho názoru. Sme to dlžní občanom Slovenska, jednoducho to spravme tak, ako sme to robili tieto dva dni. Ďakujem pekne, že som tu s vami mohol byť, je to pre mňa obrovská, obrovská česť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ešte chcete do rozpravy?
Tak nech sa páči, pán poslanec.

Pani predsedajúca, pán predkladateľ, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som možno až tak záverom tiež vyjadril nejaké tie svoje pocity. Ono tie predo mnou, čo boli vyjadrené, boli mnohé veľmi pekné, keď nie všetky, ale určite sme tu neboli nadarmo, lebo myslím, že tým, čo sme urobili, sme dokonale donaha odkryli kráľa. Kráľ je po dnešku určite nahý.
Zároveň mi to pripadá tak trošku biblicky, že bol to taký zápas Dávida s Goliášom. Čo iné nám zostáva, keď sme v opozícii a keď proti nám stojí 83-kolesíkový valec, ako práve toto robiť? A práve preto, že sme mali tú odvahu, že sme vydržali, že sme sa nezlomili. Jak si pán predseda Paška myslel, že to jednoducho fyzicky nevydržím napríklad tu stáť a po hodinke a pol sa zosypem a možno aj práve preto mi nedovolil ani tú stoličku dať, lebo čakal, čakal, kedy sa konečne zosypem a kedy sa potom zosypú tí ďalší a kedy jednoducho fyzicky nevydržíme. Tak práve to, že sme vydržali, ich lámalo. A práve preto nastala tá situácia. Samozrejme, aj to podguráženie alkoholom, ale aj to, že boli zúfalí z toho, že sme sa nezlomili my sami. A toto je, myslím si, že veľmi dôležité, veľmi dôležité poznanie.
To, že, druhý moment, že keď si kladieme otázku, že prečo Fico, prečo nemal vystúpenie také nejaké, bol nejaký slabý, nie? Tá prvá polovička prejavu, normálne ja som odchádzal s pozornosťou... (Reakcia z pléna.) Ako to bola Cola light, áno. A v druhej polovičke sa rozbehol. Ale celkovo podľa mňa SMER stratil kontrolu nad samým sebou. To, čo včera robili, to, čo predvádzali, tie malichernosti, nedovoliť tuto poslancovi, ktorý to možno dopredu povie a prizná farbu a ide za predsedom parlamentu a povie mu, že, áno, využijem právo obštrukcie, tak ako kdekoľvek na svete, ktorýkoľvek poslanec to môže spraviť a príde za predsedom parlamentu, normálne ľudsky mu povedať dopredu, čo budem robiť. On povie, všetko v poriadku. A potom ja si po hodine alebo kedy vypýtam stoličku a on povie, že nie, hoci nikde v rokovacom poriadku nemá napísané. Ale jednoducho ja som teraz tu Pán Boh, možno z Košíc alebo odkiaľ, síce som kachličkoval vtedy, keď ste vy bojovali alebo vaši rodičia za demokraciu, ale ja som rozhodol z moje vôle, že nie, stoličku nebudeš mať. Táto arogancia mi dodávala obrovskú moc, obrovskú silu a chuť čítať ďalej. Mne sa v štvrtej hodine čítalo omnoho lepšie ako v tej prvej.
A myslím si, že toto je to naše víťazstvo, to morálne víťazstvo, to, že sme sa tu potom striedali, a to, že sme to potiahli, dobre, končíme. Ale zrátajme si, vy si zrátajte sami za seba. Dnes je štvrtok, ja som prišiel do roboty v utorok ráno. V utorok 16 hodín, včera 24, tri hodiny od troch do šiestej som spal, dnes hodinu, keď za chvíľku vyštartujem domov, tak možno za hodinu som doma. Dokopy to bude de facto 40 hodín s trojhodinovou prestávkou. Toto podľa mňa už hraničí s ľudskou dôstojnosťou. Toto, že nás prinútil predseda parlamentu a strana SMER, je šliapanie základných ľudských práv. Keď tu pán predseda je, o to radšej som, že to počúva takto naživo. Podľa mňa toto je vrchol neľudskosti, vrchol arogancie, vrchol pýchy. (Potlesk a pokrik v sále.)
Áno, je to zápas Dávida s Goliášom. Samozrejme, na čísla tento zápas vyhrajú. Tento parlament hlasuje na základe tých tlačítok, ktoré tam máme. 82, 83, jasné, kolesíci zahlasujú a na čísla nás porazia. Morálne sme na 100 % nad nimi vyhrali. A nie jednoducho, mnohonásobne viac. Toto ma na tom teší.
Čo ma teda zaráža, je tá v súvislosti s celým, teda s touto mimoriadnou schôdzou, je na začiatku ten arogantný vlastne odchod premiéra. Bol tu viackrát komentovaný, nemám potrebu komentovať viac. Zaráža ma arogantný príkaz premiéra, ktorý dal vlastne svojim poslancom. Najprv ministrom, pochopím, je ich šéfom. Ale dať príkaz svojim poslancom, predseda vlády, ktorý je podriadený parlamentu, tak to je už dostatočne arogantné. Zároveň pohŕdavé vlastne voči samotnému parlamentu a voči poslancom. Urobil z nich obyčajné handry, ktorým stačí povedať: "Idete!" A idú. Nesvojprávne bábky. (Reakcia z pléna.) Samozrejme, aj občanom prenesene.
Arogantné pohŕdanie opozíciou. To vlastne potláčanie možnosti prejaviť názor, lebo odrazu Lipšic povedal niečo, my odídeme a dovolíme vám, aby ste vystupovali iba v noci, lebo vy si dovoľujete robiť obštrukciu. Vec, ktorá je možná kdekoľvek na svete. V Čechách ČSSD štyri dni takouto obštrukciou blokovalo parlament. Žiadneho magora nenapadlo urobiť to, čo urobil nám niekto.
Takisto ma zarážala tá arogancia predsedu Pašku, ako sa správal možno ku mne pri maličkosti, pri banalite, tej stoličke, ale aj vlastne všetkom ostatnom v celom priebehu. Pri tom, ako sa správal na grémiu, ako mne sa doslova vyhrážal, ako ma ľudsky zničí, ako trestnoprávne bude niečo vyvodzovať, ako hučal na mňa, ako tam bol, ako tam mal desaťminútový pánbožský prejav.
Všetku túto aroganciu dokopy nevnímam ako návrat do 50. rokov minulého storočia. Ja to vnímam ako návrat o ďalších 30 rokov viac, a nie do našej krajiny, ale do dvoch krajín vedľa. Vnímam to ako návrat do 30. rokov minulého storočia, ale nie na Slovensku, ale v Nemecku. Presne takto arogantne, pohŕdavo sa správal voči opozícii Hitler. Presne takto začínal. A my, bohužiaľ, po 80 rokoch zažívame to isté, len v ďalšom tisícročí. Nemyslel som, že sa dožijem tohoto na vlastnej koži.
Zároveň by som chcel veľmi dôrazne upozorniť pána predsedu Pašku aj stranu SMER, aj vedenie strany SMER, že podľa môjho názoru už začína ich správanie hraničiť s tým, že za chvíľku si občania budú môcť uplatniť právo, ktoré majú zakotvené v ústave v čl. 32. Dovolím si ho prečítať: "Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokraticky poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené." Podľa môjho názoru vzhľadom na to... (Potlesk.) Keďže ústava v tejto veci vlastne chráni občana voči štátu a my de facto rešpektujeme štát, tak by sme sa vlastne nemohli my sťažovať na niečo, že niekto z nás tu robí handry a dáva nás rokovať proti noci. Ale ľudia, ktorí nás volili, môžu využiť podľa môjho názoru tento článok, lebo ten, kto chce, aby poslanec pracoval trebárs 40 hodín v kuse, alebo jednoducho aj týždne v kuse, lebo povie, že keď chcete mať druhú schôdzu mimoriadnu, odvolávať premiéra, tak môžete to mať iba v noci, tak de facto tá mimoriadna schôdza môže trvať aj týždne. Čiže ak niekto povie, že poslanec, ktorého si zvolili občania, má rokovať de facto 24 hodín v kuse, každý jeden týždeň okrem možno soboty, nedele, tak podľa mňa berie základné práva občanom, ktorí si volili poslanca, lebo tí ľudia majú právo na to, aby jeho volený zástupca vykonával mandát zodpovedne. Nikto, možno iba stroj a možno teda kolesíkovia to dokážu. Ja určite nie, nedokážem robiť viac ako možno tých 40 hodín. Už dnes som na pokraji síl a nedokážem robiť viac. Ak toto právo vlastne berie predseda parlamentu alebo strana SMER ľuďom, tak myslím si, že zbytočne ľudí provokujú, lebo keď tento čl. 32 ústavy využijú, tak potom ešte len budú na Slovensku problémy.
Upozorňujem dôrazne predsedu parlamentu, aby sa začal správať ako predseda slovenského parlamentu a nie ako diktátor v 30. rokoch minulého storočia v Nemecku. Zarazila ma takisto zbabelosť Fica, že sa správal tak, že vlastne odtiaľto zdupkal, že nebol schopný konfrontovať sa s názormi ostatných, ale vlastne tú zbabelosť som už cítil aj možno v samotnom tom prejave, kde bolo cítiť jedno, a podľa môjho názoru to je to, že on si veľmi dobre uvedomuje, ako veľmi cenné je niečo ako SPP pre neho. Ale nie ako podnik, nie to niečo, na čom chce zarobiť, to teraz odsuňme bokom, o tom sme tu hovorili predtým. Ale ako niečo, na čom sa vlastne vyrobil. Robert Fico si celú popularitu, alebo keď nie celú, tak absolútnu väčšinu z nej, urobil na prezentácii toho ako človeka, ktorý je záchranca SPP, ktorý bojuje proti privatizácii SPP, ktorý všetko pre to urobí, pomaly si ľahne na koľajnice, len aby SPP nebolo sprivatizované. Na tomto si urobil popularitu a zrazu my sme ho odhalili a na SPP sme ho pristihli.
A toto mu je veľmi nepopulárne, toto mu je veľmi nepríjemné, lebo je to pre neho srdcová záležitosť. To je niečo, na čom sa postavil, ako keby tu bol niekto z vás, ak by sa postavil na boji proti korupcii, tak budete na to hrdí, jednoducho to bude piedestál, ktorý vás dostal do tej politiky. Ale zrazu, keď vás niekto odhalí, že ten, kto bojoval proti korupcii, je korupčník, rozkráda, podpláca, upláca, berie úplatky, tak sa vám rúca váš svet. A podľa mňa pri tejto téme sa Robertovi Ficovi začal rúcať svet. Preto bol nervózny, preto nemal dobrý prejav, preto bol zbabelý, a preto SMER bol k nám arogantný.
Možno už iba na koniec ma, samozrejme, zarazila agresivita podgurážených poslancov SMER-u, a to, že vlastne k opojeniu mocou pridali aj to iné opojenie. Pre mňa je to iba dôkaz toho, že predseda parlamentu absolútne nezvláda svoju funkciu a dlhodobo toleruje možnosť popíjať alkohol na pôde Národnej rady. Dnešný dôkaz alebo de facto včerajší, kedy sme vlastne aj novinárom a verejnosti tým pádom sprostredkovali vyše 100 fliaš alkoholu, ktoré pochádzajú z parlamentu a boli na parlamentnej pôde vypité, sú dôkazom toho, že benevolentný prístup a tolerancia alkoholu na pôde Národnej rady od predsedu Pašku je zlyhávanie jeho ako predsedu najvyššieho zákonodarného zboru, ako jeho ako druhého najvyššieho ústavného činiteľa.
Ďakujem všetkým ešte raz, že sme tento boj Dávida s Goliášom spoločne zvládli, že sme sa všetci na ňom zúčastnili, či my ako poslanci, či novinári, či ľudia, ktorí prišli. Ja si myslím, že naozaj sme SMER-u dali poriadnu morálnu príučku a v tomto sme morálni víťazi, aj keď pri najbližšom hlasovaní, ktoré bude o tejto schôdzi, nás na čísla porazia. (Potlesk.)