25. schôdza

Myslím si, že z tejto diskusie vyplynulo, že všetci, ako tu sedíme, sme sa dohodli naprieč politickým spektrom, že je to ťažký zákon. Pani poslankyňa, z vášho vystúpenia, musím povedať, že niektoré návrhy majú skutočne ratio. Je tam cítiť poznatky z praxe a je vidieť, že boli aj konzultované určitým spôsobom. To musím naozaj potvrdiť.
Chcela by som povedať, že naozaj ak ministerstvo chystá, čo potvrdzuje pán minister, veľkú novelu, tak bude táto novela potrebná, ale možno by som v niektorých veciach, lebo nebudem vaše, vaše vlastne, ktoré ste tam predkladali, alebo o ktorých ste rozprávali, nebudem ich všetky rozoberať, ale dotkla by som sa takých dvoch.
Prvá vec je že, určite by som si, teda ja osobne, teraz hovorím za seba, nepredstavovala, že financie pôjdu za občanom, lebo je to tak v Českej republike a stáva sa v Českej republike, ja tam mám veľmi dobrého známeho lekára a je riaditeľ nemocnice, ktorý povedal, že občania často na terénne sociálne služby si najímajú svojich rodinných príslušníkov a nakoniec im aj tak zostávajú, pretože tie financie zneužívajú alebo využívajú ináč. A je to veľké množstvo. Lebo ja teda, ak to zneužije jeden alebo dvaja, tak vždy sa všetko dá zneužiť, ale je to veľké množstvo, že si najímajú svojich rodinných príslušníkov a nie je o nich postarané. Čiže toto je problémom v Českej republike. Tu by sme sa mali poučiť.
A ďalšiu vec by som chcela povedať. To skúmanie majetku. No, ja som naozaj zažila, len zase, či to nebude rozpor s ústavou, lebo je to súkromný majetok. A ešte by som sa pozrela na to, že ak tí, tie deti dajú do domova sociálnych služieb, vtedy predajú svojim starým rodičom byt a dávajú im po šesť euro. To som ja videla na vlastné oči. Čiže naozaj, neviem akým spôsobom, lebo je to súkromný majetok, ale mali by sme sa na tento spôsob majetku pozrieť a určite hovorme aj o zodpovednosti rodiny, nielen o zodpovednosti mesta a obcí, ale predsa každý máme rodičov, rodinu a, a tak ďalej. Čiže aj pri tom financovaní aj toto podľa mňa by mala byť otázka. A musím povedať, že táto novela určitým spôsobom vylepšuje veci, tak trochu, určite vylepšuje.

Pani poslankyňa Nicholsonová.

Všetkým ďakujem pekne za faktické poznámky. Ja iba k pani poslankyni Vaľovej, áno, viem o tom a máte úplnú pravdu s tou Českou republikou, tam sa im to vymklo spod kontroly, ale myslím si, že možnože by sme sa mohli poučiť práve na ich chybách a nastaviť tam, či už nejaký kontrolný mechanizmus alebo niečo, niečo podobné. Určite to nenechať len tak bezodné, ako sa im to podarilo, bratom Čechom. Ďakujem.

Pani poslankyňa Nicholsonová bola poslednou, ktorá vystúpila v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister určite chce zaujať posledné slovo, nech sa páči, máte možnosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Berme to, že to je ostatné slovo. Ak dovolíte, panie poslankyne, páni poslanci, ja nie náhodou som v úvodnom vystúpení relatívne dlho hovoril. A hovoril som aj o tom, že aký je citlivý, alebo aká je citlivá táto novela zákona, pretože jednoducho sociálne služby samé o sebe sú veľmi citlivý artikel. To si ja uvedomujem práve preto a nedá mi to, aby som nezačal s tým, ja som skutočne prekvapený z toho, že v tej diskusii, keď v prvom čítaní, vzhľadom na to, že to je o filozofii zákona, sčasti pripúšťam, bolo skutočne príliš veľa ideológie. A od pani poslankyne Gibalovej, mrzí ma, že tu nie je, lebo chcem jej odpovedať na niektoré veci, som to nečakal.
A priznám sa, že som nečakal, moji predchodcovia, pán poslanec Mihál, pani poslankyňa Nicholsonová, často tu zvýrazňujem, že si vysoko vážim každého jedného, kto na tom rezorte pôsobil a pracoval, pretože je to nesmierne ťažká práca a vôbec teraz nerozlišujem, či je niekto z mojej strany alebo z niektorej inej strany. Niektoré tie vaše výrazy, ktoré ste použila v tomto prípade, prípade, ako dovoľte, aby som s nimi nesúhlasil. Som rád, že ste minimálne v závere trošku ten tón poopravila, pretože ak je systém nastavený veľmi zle, ak nám tu padá na hlavu, ak je v ňom bordel, tak jak ste povedala, ja s tým nesúhlasím, ale ak tu je, tak je to váš bordel, pretože z rok a pol žijeme z toho zákona a z tých noviel, ktoré ste pripravovali vy. Ale ja s tým nesúhlasím, práve preto som prekvapený. Áno, ja keď som nastúpil do funkcie, práve nadobudla účinnosť posledná novela, ktorá neriešila napríklad neverejných poskytovateľov. Ja viem, že ten úmysel tam bol, ale ste v konečnej miere vyriešili sčasti len obce a mestá v niektorých veciach.
Nesúhlasím s takýmto hodnotením. Je to zložitá vec a treba si uvedomiť, že najmä na sociálne služby je, bohužiaľ, vždy toľko prostriedkov, čo dovolí ekonomika. To nebude vždy absolútna spokojnosť všetkých zriaďovateľov a poskytovateľov. Jednoducho s tým sa musíme stotožniť. Je treba preto nájsť mechanizmus, ktorý bude čo najviac objektívny a práve preto si myslím, že, že by som takéto explicitné a tvrdé vyjadrenia a výrazy tu nepoužíval v kontexte terajšieho stavu sociálnych, sociálnych služieb. A za tým si stojím.
Možno začnem s tým, čo bola jedna z mojich prvých úloh. Pamätám si ako teraz, ako som nastúpil do funkcií, prvé pozvanie vtedajšieho primátora Bratislavy, zobral som pani riaditeľku Brichtovú a išli sme sa baviť o tom, ako sa začali uplatňovať tie veci, ktoré boli v novele zákona o sociálnych službách, ktoré boli účinné, teraz neviem, od 1. marca alebo od 1. apríla v roku 2012, a to bola podmienka, tvrdá podmienka 50 % ekonomicky oprávnených nákladov, že mali platiť, platiť samotní klienti. Primátor mi hovorí, ale pán minister, my sa dostaneme do situácie, že budeme vyrábať zisk na odvodoch, ktoré budú platiť klienti. Nie sme na to odkázaní, aby sme žiadali 50 %. Zavolal som si zástupcov ZMOS-u, zástupcov všetkých ôsmych samosprávnych krajov a dohodli sme sa a potom poslaneckou úpravou sa táto, táto úloha alebo podmienka zmenila. To nebolo vymyslené a, chvalapánubohu, že doteraz sa jednoznačne ukazuje, ja nemám poznatky, kde by tá situácia bola iná, že by teraz, keď je voľný systém, niekto platil z tých klientov viacej ako 50 % ekonomicky oprávnených nákladov. To znamená, že malo to význam, má to logiku a som presvedčení, že sme pre tých klientov v tomto prípade, prípade urobili veľmi veľa.
No a samozrejmá vec, že na čom stála tá novela a ona nie je ukončená. Ja som totiž po tom, čo som tu prečítal, že chceme počkať na závery a výsledky auditu verejnej správy a na nastavenie nových fiškálnych pravidiel, na základe ktorých bude možné objektívne posúdiť, či obce a vyššie územné celky majú alebo nemajú pokryté finančné zdroje pre výkon svojich samosprávnych kompetencií, povedal úplne jasne, v čom je problém. My sme inak nastavovali veci, áno, mali sme záujem riešiť všetkých zriaďovateľov, vrátane neverejných, a to na báze stupňa odkázanosti klientov a tu možno celkom so mnou pán Mihál nebude súhlasiť, ale to je najobjektívnejšie kritérium. Asi budú rozdiely, ktoré bude štát poskytovať, pretože je logické, že v sociálnom zariadení sú ďaleko drahší klienti, ktorí sú odkázaní a ležia na lôžku. No, tak asi by štát mal viacej prispieť tomu sociálnemu zariadeniu potom platbou na toho klienta, lebo dnes ideme vsjo rovno, na každého jedného klienta, na každé lôžko ide 340 eur. My ich zachovávame aj pre budúci rok, rozširujeme, lebo vzniknú nové lôžka a to možno treba povedať, prostredníctvom regionálneho operačného programu pre budúci rok pribúda 3 000 nových lôžok, v ďalšom roku 1 500, v roku 2016 500. To znamená, do troch rokov tu vznikne 5 000 nových klientskych, teda lôžok v sociálnych zariadeniach prostredníctvom investičnej výstavby, ktorá sa realizuje prostredníctvom operačného programu, programu ROP-ky, čo bude v značnej miere zvýhodnené. Samozrejmá vec, tu chcem povedať, že tie podmienky z hľadiska počtov a tak ďalej sa pre tieto rozostavané stavby, použijem ten výraz, netýkajú, pretože sú už v istej, v istom procese, procese realizácie.
Mal som dve možnosti po tomto všetkom, pretože ministerstvo financií jednoznačne argumentuje s tým, riešite niečo, čo je poriešené. Pretože s prechodom kompetencií samospráva dostala aj financie prostredníctvom daní a ďalších vecí, aby tieto služby zabezpečovala. Je tu dilema. To ja musím preto počkať na výsledky toho auditu, aby sme sa k tejto problematike potom vedeli vrátiť a objektívne povedali, kto a ako, do akej miery z hľadiska decentrálnej fiškálnej, teda fiškálnej decentralizácie dostal nielen, nielen služby, ale aj financie s tým vyplývajúce. A z toho vyplývajú, samozrejmá vec, že všetci zriaďovatelia sociálnych, sociálnych služieb.
To znamená, buď počkať ten rok, alebo ísť v dvoch etapách. Tá prvá etapa je to, čo ponúkam, riešiť bezprostredné veci, ktoré si myslím, že sú potrebné, aby už teraz boli riešené, no a v tom budúcom roku, keď prebehne ten audit, sa vrátiť k tomu a pomenovať úplne jasne veci potom a zahrnúť do toho veškerých poskytovateľov, vrátane neverejných. Od začiatku pol roka sa viedla veľmi konkrétna odborná debata o tomto, o tomto bola reč a treba povedať, že v tomto smere sme mali záujem aj pokračovať.
Ja som sa rozhodol predložiť túto novelu, aby tie opatrenia, ktoré sú tu, nadobudli účinnosť a zároveň v budúcom roku pripraviť nový zákon, ktorý bude zodpovedať výsledkom auditu a následným, následnej zodpovednosti jednotlivých stupňov samosprávnych orgánov a samozrejmá vec, že aj štátu.
No a treba povedať jednu vec a to trošku reagujem na tú pripomienku, ktorú pán Novotný vo svojom vystúpení povedal. My sme mali ambíciu už tu dostať aj ministerstvo zdravotníctva. Hovoríme o viaczdrojovom financovaní. Mám písomný prísľub, na hospodárskej a sociálnej rade to bolo použité, do konca tohto kalendárneho roka ministerstvo financií predloží novelu, ktorá bude riešiť, pardon, ministerstvo zdravotníctva, pardon, predloží novelu, ktorá bude riešiť aj túto problematiku a z toho vyplynie viaczdrojové financovanie aj prostredníctvom zdravotných poisťovní tých medicínskych úkonov, ktoré jednoducho v sociálnych zariadeniach bežia. Takže aj táto otázka je myslená, je riešená a mali by sme sa s ňou v krátkej dobe tu zaoberať.
K pani Gibalovej a k niektorým tým tvrdeniam. No, dovolím si nesúhlasiť s hodnotením diskriminácie. Právne podmienky, hovorí o nich § 4, sú zakotvené tak, že sú vytvorené predpoklady slobodného výberu poskytovania zo strany klienta. Preto nerozumiem tej ideológii. Až keď si klient vyberie poskytovateľa, nasleduje zabezpečenie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa zo strany obce alebo vyššieho územného celku. Aby sa tento proces stransparentnil, ešte sme v § 8 precizovali jednoznačne podmienky a to písomnou žiadosťou doručenou obci alebo vyššiemu územnému celku, ak má klient záujem o zabezpečenie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa. Veď to tam všetko je, to čo sa tu kritizovalo. Samozrejme, potom je to už len vecou obce, prípadne VÚC-ky, ako plní zákonom ustanovené povinnosti a samozrejme, ak dochádza k ich porušovaniu, jednoducho treba povedať, že v tom prípade je to porušenie, porušenie zákona.
Existuje mechanizmus kontroly zo strany príslušnej prokuratúry, kde je možné sa obrátiť a hľadať nápravu, pokiaľ sa zákon, zákon porušuje.
Paragraf 78a, pani poslankyňa Gibalová si nesprávne vysvetľuje odsek 4, že obec môže poskytnúť finančný príspevok ak, len vtedy, ak je tu možnosť, že sú isté situácie, keď žiadateľ, respektíve poskytovateľ nesplní zákonom stanovené podmienky a vtedy nedostane príspevok zo štátu. No, tu treba povedať jednu vec, že tu je, tu je to skôr ako dvojité riešenie. Ak je niekde napríklad zmeškaná lehota na podanie žiadosti, je tu vždy ešte možnosť, aby sa ten príspevok riešil zo strany obce. To znamená, my máme dvojitú poistku, ktorú riešime, riešime v tomto prípade a ja by som to skôr hodnotil ako pozitívum.
Ďalej zvýšenie ochrany príjmu pred neprimeranou úhradou priamo u tých občanov, ktorí majú sociálne služby, nemôže sa týkať občanov, na ktorých sa sociálne služby, alebo ktorí sú na sociálne služby odkázaní, pretože sú tu rôzne kategórie, Ak občania žijú v domácnosti a sú v sociálnej núdzi, sú riešení inými štátnymi sociálnymi dávkami, napríklad kompenzáciou sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, keď sa tiež uplatňuje a určuje ochrana príjmu. Ďalej sú to rôzne násobky, sumy životného minima a tak ďalej. Opakujem, je to individuálne vždy hodnotené, presne podľa toho, o aký sa, o aký prípad sa v tomto prípade jedná.
Majetok. Nemôžem súhlasiť s pripomienkou týkajúcou sa majetku. Už lepšie a podrobnejšie si neviem predstaviť úpravu, zákonnú úpravu a zohľadňovanie majetku, ako je to na účely sociálnych služieb jednoducho v tomto zákone. Dokonca sa majetok zisťuje nie za posledný rok, ale za posledných päť rokov, čo si myslím, že je absolútne objektívne, kde sa premietajú všetky úhrady rovnocenne aj vrátane, vrátane úhrad a samozrejmá vec, že aj príjmu.
Pokiaľ sa týka vianočného príspevku, áno, budeme sa možno v ďalšej časti zaoberať aj otázkou vianočného príspevku. Ja, to čo som povedal v sobotných dialógoch, za tým si stojím a tie veci chcem aj realizovať. Skúsme si povedať a vy ste sám, pán poslanec naznačil, koľko ľudí asi pôsobí v sociálnych zariadeniach. Čo je objektívnejšie? Lebo je tu sčasti protirečenie, lebo tu niektorí naznačovali, že, že mali by byť širšie pokrytí, aby to bolo objektívnejšie, nielen tí, ktorí sú v sociálnych zariadeniach. Totiž, treba si uvedomiť jednu vec, v sociálnych zariadeniach nie sú všetci klienti absolútne odkázaní na nejakú pomoc, možno nejaké životné situácie, riešenia, nedajboh, že ich deti vyhnali a predali im dom a poslali ich do sociálnych služieb. To znamená, je tam rôzna klientela, je tam veľmi rôzna klientela a ak idem zvyšovať o 8 alebo o koľko eur, alebo mám ambíciu zvýšiť vianočný dôchodok, som presvedčený, že je treba riešiť v prvom rade tie nižšie dôchodkovo príjmové skupiny a to je cieľ toho navýšenia, ktorý ja osobne ponúkam. Preto si myslím, že je, že je v tomto prípade zodpovednejší. Nehovoriac o tom, a to možno vyznie trošku komicky, že mám problém niekedy vysvetľovať, prečo pán minister Mihál zvýšil predchádzajúci dôchodok o dvanásť eur a prečo vy, pán minister Richter, zvyšujete len o 8 eur. No, inflácia a vývoj cien a miezd je trošku iný. Sú, samozrejmá vec, dôchodcovia, ktorí to veľmi ťažko pochopia, túto skutočnosť, že to nie je Richterova vôľa, alebo, ale jednoducho, je to dané zákonom a istým vývojom, ktorý tu je. To znamená, že áno, mňa to aj prirodzene teší, že to bude istá satisfakcia cez tých pár eur, aj cez to navýšenie vianočného dôchodku pre tie skupiny, ktoré sú na to najviac odkázané.
No a čo sa týka systému posudzovania odkázanosti, áno, tento systém budeme meniť, to jednoznačne pripúšťam, vtedy, ak budeme mať pripravené systematické financovanie a ja som povedal, čím je podmienené, že každopádne v tomto prípade chceme počkať na ten audit, aby sme vedeli, kto, čo má zodpovednosť z hľadiska teraz platnej legislatívy vzhľadom na postup decentralizácie a ďalších vecí z toho vyplývajúcich. Pomenoval som, koľko ideme riešiť kapacít z hľadiska budúcnosti vzhľadom na rozpracované projekty v rámci ROP-ky.
Chcel by som ešte povedať jednu vec, že zvýrazňujeme a dávame veľký pátos na terénne opatrovateľské služby a jednoznačne pomenovávame, že je ďaleko lepšie, aby senior dožil život, podľa možnosti, v prirodzenom prostredí, v kruhu svojej rodiny, alebo proste v prostredí, v ktorom žil. Na tom si stojím a trvám a tu treba v kontexte toho vidieť ďalšiu skutočnosť a to je otázka skutočne toho projektu, ktorý tu bol spomínaný. On za chvíľočku ide do konkrétnej realizácie. Vytvorí 1 400 až 1 600 nových opatrovateľských miest, v ktorých budeme, bude financovať štát prostredníctvom európskeho sociálneho fondu. Ja len pripomínam, doteraz funguje šesť a pol tisíca opatrovateľov, opatrovateliek v rámci celého Slovenska. O koľko zvyšujeme týmto rozhodnutím kapacitu? O koľko posilňujeme tento stupeň? To znamená, my napĺňame tú tézu, ktorú sme dali do zákona v maximálnej miere posilňovať opatrovateľské služby, terénne opatrovateľské služby. Ony sú vyjadrené aj prostredníctvom toho projektu a samozrejmá vec, že sú vyjadrené aj prostredníctvom prostriedkov, ktoré idú teraz zo štátneho rozpočtu na túto oblasť, pretože tam, pokiaľ viem, je 76 mil. eur rátaných.
Tým chcem naznačiť, že pokiaľ niekto hovorí, že sú tam dobré veci, ale veľa vecí tam aj chýba, ja len hovorím toľko, že to potvrdzujem. A hovorím, aj prečo. A hovorím aj, že mám ambíciu do roka tie veci dostať už do systémového riešenia, len je to podmienené niečím, čo je objektívne. Ja viem, že o audit verejnej správy sa usilovali aj naši predchodcovia. Reálne sa nevykonal, no tak sa koná teraz a myslím si, že výstupy z toho auditu budú veľmi dôležité nielen pre túto vládu, ale aj pre vlády, ktoré budú nasledovať, pretože k tejto problematike, čo sa týka postavenia samosprávy na úrovni obcí a miest a postavenie samosprávy na úrovni krajov sa už asi potom v tom ďalšom období nebudeme vracať.
Toľko som pokladal za potrebné zareagovať, možno trošku širšie a viac, ale priznám sa, že po prvé, potešilo ma, že tá diskusia bola, ale priznám sa, že som celkom až nečakal, že bude natoľko ideologická, lebo snáď neuverí nikto tomu, čo tu povedala pani poslankyňa Gibalová, že minister pripravuje nejaké sociálne služby pre svojich, ja neviem čo, členov, alebo vyvolených alebo, však kto sú vyvolení a nevyvolení? Do sociálnych zariadení idú tí, ktorí sú na to odkázaní. A nikto nesleduje, aké trenírky nosia, ale akú potrebu z hľadiska ich umiestnenia tam majú byť. Ak sa na tomto nevieme zhodnúť, no tak tu asi v tejto snemovni nikdy nenájdeme spolu rovnakú reč.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán minister. Chcete zaujať stanovisko, pani spravodajkyňa? Nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona má tlač 651. Spoločná správa výborov má tlač 651a.
Dávam slovo pánovi ministrovi Richterovi, aby návrh zdôvodnil. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiada sa mi povedať, že jedna vec ľahšia ako druhá, ale to je údel rezortu práce a sociálnych vecí. Preto mi dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 a niektoré ďalšie zákony, ktoré s ním spolu súvisia, ktoré sa týkajú, týkajú problematiky sociálneho poistenia.
Vládnym návrhom zákona sa zmení v niektorých prípadoch doterajší systém, ktorý súvisí so znížením administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne poistených osôb, zlepšenie postavenia fyzických osôb v období starostlivosti o dieťa a úprava postupu vymáhania a postúpenia pohľadávok Sociálnou poisťovňou.
Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala stabilizovať podnikateľské prostredie a to najmä znižovaním administratívnej záťaže. Preto sa navrhuje zrušiť prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť samostatne zárobkovo činných osôb na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a zaviesť povinnosť Sociálnej poisťovne oznámiť samostatne zárobkovej osobe vznik povinného poistenia, ako aj výšku poistného. V súvislosti s aplikačnými problémami posudzovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na základe registrácie tejto osoby u správcu dane sa navrhuje aj zmena spôsobu posudzovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Status takejto osoby bude priamo závisieť od dosahovania príjmov a výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a nie od registrácie tejto osoby u správcu dane, čo rovnako prispeje k znižovaniu administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb.
V súvislosti so zavedením platenia poistného aj z dohôd dochádza k situáciám, kedy si osoby starajúce sa o deti privyrábajú počas materskej a rodičovskej dovolenky na dohodu, z ktorej ale majú nízky príjem a tento im negatívne ovplyvňuje vyššiu dávku v nezamestnanosti, ak po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky prídu o prácu a sú odkázaní na dávku v nezamestnanosti. Preto sa v novele zákona o sociálnom poistení navrhuje vylúčiť príjmy dosahované v období materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky z vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, ak negatívne ovplyvňujú denný vymeriavací základ na určenie výšky tejto dávky.
Poskytovanie rôznych benefitov zamestnávateľom počas poberania nemocenských dávok taktiež negatívne ovplyvňuje nárok zamestnanca na nemocenskú dávku, preto sa navrhuje umožniť poberanie nemocenských dávok v súbehu s príjmom dosahovaným v období nároku na výplatu dávky, ak nejde o príjem za prácu vykonávanú v období trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky. V oblasti vymáhania a postúpenia pohľadávok Sociálnou poisťovňou sa navrhuje zrušiť možnosť postúpenia pohľadávok Sociálnej poisťovni na inú osobu, okrem právnickej osoby so stopercentnou majetkovou účasťou štátu umožniť povoliť splátky dlžných súm aj na pohľadávkach na dávkach a zvýšiť diskontnú úrokovú sadzbu pri povolení splátok dlžných súm poistného na trojnásobok ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. V záujme vykrývania deficitov základných fondov najmä v starobnom, z vlastných prostriedkov Sociálnej poisťovne sa navrhuje zaviesť automatické presúvanie nevyčerpaného zostatku z správneho fondu do rezervného fondu solidarity.
Súčasťou návrhu zákona je aj predĺženie obdobia presúvania disponibilných finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky s predchádzajúcim súhlasom Dozornej rady Sociálnej poisťovne a predĺženie obdobia doterajšej jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie do konca roku 2017. Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014, okrem ustanovení, ktoré sa týkajú zvýšenia administratívneho zaťaženia samostatne zárobkovo činných osôb, pri ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2015.
Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo, výbore pre financie a rozpočet, ústavnoprávnom výbore, na ktorých neboli uplatnené pripomienky. V gestorskom Výbore Národnej rady pre sociálne veci s odporúčaním prerokovať ho v druhom čítaní, pričom v gestorskom výbore boli k nemu prijaté dva pozmeňujúce návrhy poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Jána Podmanického a to vo vzťahu právnej úpravy oslobodenia zamestnávateľa a zamestnanca od platenia odvodov na dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti a na zdravotné poistenie po dobu 12 mesiacov, ak zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
Po druhé, povinnosti Sociálnej poisťovne poskytovať na základe žiadosti ustanoveným subjektom údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov upravovaných, upravujúcich poskytovanie finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.
S obidvoma pozmeňujúcimi návrhmi sa v plnej miere stotožňujem a prosím Národnú radu Slovenskej republiky o podporu uvedených pozmeňovacích návrhov a predloženého, v predloženom vládnom návrhu zákona.
Chcem pripomenúť, že boli o nich informovaní aj všetci sociálni partneri, jak zamestnanci, tak zamestnávatelia vyjadrili s ich návrhom súhlas. Udialo sa to aj na Rade solidarity a rozvoja a podobne reagovala pozitívne aj Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky.
Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne, pán minister.
Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem veľmi pekne, už sľúbená spoločná správa, ktorú som začala čítať pred chvíľou, tak ju teraz dokončím, ale začnem od začiatku.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 651.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651, ďalej len „gestorský výbor“, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 756 zo 6. septembra 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Po druhé. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Po tretie. Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 306 z 8. októbra 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 214 z 8. októbra 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 75 z 10. októbra 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 79 zo 17. septembra 2013.
Po štvrté, Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, prijali 21 návrhov, ktoré máte v písomnej podobe predložené, predložené.
A po piate, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedeným návrhom zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť aj s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 21 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru Janu Vaľovú vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, podľa § 83 ods. 4, podľa § 84 ods. 2 a podľa § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 81 z 15. októbra 2013.
Pani podpredsedníčka, skončila som, nech sa páči, môžte otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Jozefa Mihála, Eriky Jurinovej a pani poslankyni Viery Tomanovej.
Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Mihálovi, nech sa páči.