25. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka a predsedajúca parlamentu, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia nebudem hovoriť dlho. Myslím si, že pani kolegyňa Monika Gibalová nasadila vo svojom prvom vystúpení latku veľmi vysoko, tak sa nebudem blamovať tým, že rozhodne nemám pripravenú takú analýzu zákona, ako ona a chcem len povedať niekoľko takých vecí, možno nie celkom súvislé, ale k veci.
Prvé, prvé je to, že po roku a pol vládnutia vlády Roberta Fica, ktorá teda nie je žiadny zlepenec, ale je to vláda jednej strany, kde sa teda dá dohodnúť s ministerstvom zdravotníctva, dá sa dohodnúť s ďalšími rezortami na tom, čo vlastne vláda chce, vlády, ktorá má, ako sama tvrdí, vynikajúce nadštandardné vzťahy so združením miest a obcí Slovenska, vláda, ktorej niektorí členovia sú dokonca priamo župani vo VÚC-kách, respektíve väčšina županov na Slovensku je členmi SMER-u, alebo sa k nemu hlási a vláda, ktorá má aj výborné vzťahy voči napríklad Jednote dôchodcov, nie je schopná predložiť do parlamentu taký návrh zákona o sociálnych službách, aký by Slovensko reálne potrebovalo. Vláda nemá odvahu na to, aby urobila v systéme reformy, ktoré sú potrebné, o ktorých všetci vedia, že by mali prebehnúť. Nie je jednoducho toto schopná a možno je to práve kvôli prezidentským voľbám, pán premiér a budúci kandidát na prezidenta Fico nechce riskovať nejakú blamáž, ktorá by mu možno hrozila zo strany relatívne početnej voličskej skupiny, ktorá veľmi radi volí istoty a tou istotou v tomto prípade je to, že zariadenia sociálnych služieb nebudú poriadne fungovať ani naďalej a hlavne, že žiadne nové zariadenia ani, ani terénni pracovníci, aby sme nezabudli zdôrazniť, pribúdať nebudú, pretože na to nebudú peniaze, nebudú na to zdroje, nebude na to vybudovaný systém.
Čiže je to veľká škoda. Ak na budúci rok prídete s ďalšou novelou, pán minister, ako ste avizovali v úvodnom vystúpení, tak fajn, možno tá novela bude lepšia, bude razantnejšia, bude už po prezidentských voľbách, možno že si niečo trúfnete odvážnejšie navrhnúť, ale v každom prípade sa stratí rok. Stratí sa rok, stratia všetci tí, ktorí v tých zariadeniach sú, rok života, ktorý mohli prežiť možno kvalitnejšie a tí, ktorí potrebujú starostlivosť, na ňu možno o jeden rok dlhšie budú čakať. Čiže to je škoda nevyužitej príležitosti, skrátka zahodili ste ju, škoda. Veľká škoda.
Nebudem teda rozpitvávať jednotlivé detaily zákona, len spomeniem, že som rád, že v pripomienkovom konaní ste ustúpili a stiahli ste návrh, podľa ktorého sa mal odstupňovať príspevok štátu podľa stupňa odkázanosti, pretože konečným efektom by bolo to, že mnohé zariadenia by dostali omnoho, omnoho menej peňazí na svojich klientov, ako je to podľa súčasného stavu. Čiže jedna z tých najväčších námietok, ktorá v pripomienkovom konaní na tento zákon prišla, bola vyslyšaná zo strany ministerstva, čo je na jednej strane dobré, na druhej strane teda ostáva tu stále visieť otázka, kde zobrať peniaze, ktoré sú potrebné na to, aby sa systém zdokonaľoval, zlepšoval a aby, zdôrazňujem ešte raz, pribudlo viac najmä terénnych pracovníkov.
Pokiaľ ide o terénnych pracovníkov, tam určite sa priestor z hľadiska financovania dá vytvoriť z eurofondov, z európskeho sociálneho fondu, pretože pri troške chcenia sa dá cez príslušný projekt a neviem presne, či aj náhodou nebeží, aby som vám nekrivdil, (reakcia z pléna) výborne, takže veci sa hýbu, to je dobré, čiže cez zdroje Európskeho sociálneho fondu sa dajú podporiť takéto nové pracovné miesta ľudí, ktorí by sa starali o zdravotne postihnutých, o starších, odkázaných priamo v ich domácnostiach a tým pádom by títo ľudia získali tú sociálnu službu, ktorá je pre nich možno najpotrebnejšia. Čiže bude o nich postarané a nebudú musieť sa sťahovať do zariadení, ktoré nech sú akokoľvek výborné a dobre fungujúce, málokedy dokážu nahradiť staršiemu človeku to teplo domova, doslova do písmena, ktoré, na ktoré je zvyknutý z domáceho prostredia.
Čiže je dobré teda, ak teda počujeme správy o tom, že takýto projekt máme a dúfam, že bude fungovať. No a ja teda chcem upozorniť, tak ako som hovoril pri predchádzajúcom vystúpení, lebo teda máme za domácu úlohu pomáhať vláde hľadať finančné prostriedky v týchto ťažkých časoch, aj keď tá naša pomoc neviem či bude vyslyšaná a v tomto prípade predpokladám, že nie, pretože na tomto mieste si dovolím navrhnúť, aby zdroje, ktoré vláda má, respektíve ministerstvo práce má v rozpočte, okolo 65 možno 70 miliónov eur, na vianočné príspevky dôchodcom, boli presmerované z vianočných príspevkov na zariadenia sociálnych služieb. Tu jednoducho máte priamo na tácke finančné zdroje vo výške 70 miliónov, s ktorými sa dá všeličo urobiť. Čiže zdôrazňujem, že nehovorím o tom, zobrať dôchodcom vianočné príspevky, zobrať im 70 miliónov, hovorím o tom, dať dôchodcom 70 miliónov eur, ale dať to tým, ktorí to skutočne potrebujú. Potrebuje 40 alebo 50 eur na prilepšenie pred Vianocami dôchodca, ktorý, áno, má 62 rokov, takže poberá starobný dôchodok, povedzme 350 eur mesačne, ktorý ako 62 ročný je pri plnej sile ešte dokonca aj pracuje a možno niekoľko rokov pracovať bude, ale dostane nesystémový vianočný príspevok, pretože bol skrátka zaradený v istom čase a dokonca, ako sa pán minister v sobotu vyjadril, bude o pár eur zvýšený, zrejme znova kvôli prezidentskej kampani.
Omnoho, omnoho užitočnejšie bude, keď tieto peniažky dostanú tí dôchodcovia, ktorí nielenže teda poberajú nízky dôchodok, ktorí nielenže sú dôchodcami, či starobnými alebo invalidnými, ale sú skutočne odkázaní na pomoc, sú v zariadeniach sociálnych služieb, respektíve sa o nich niekto stará v rámci tej terénnej ošetrovateľskej, opatrovateľskej práce. Čiže to sú dôchodcovia, ktorým treba pomôcť, ktorých treba zvýhodniť a nech ten príspevok na jedného jej aj 100 alebo 150 eur. Keď si to spočítate, tak neviem, koľko presne, už to nemám v hlave, ale sú to určite státisíce, možno 600 možno 700 tisíc dôchodcov, ktorý dostane v prepočte 40, 45 možno eur vianočného príspevku, je to spolu tých 70 miliónov.
Ale dôchodcov, ktorí sú v zariadeniach sociálnych služieb, alebo ktorí sú nejakým spôsobom prijímateľmi sociálnej služby vo forme terénnej práce, no strieľam teraz, priznám sa, ale nebude ich viac ako 100 tisíc. V zariadeniach ich je, neviem, 10, 15-tisíc, v pobytových zariadeniach. Čiže tých nie je až tak veľa. Keď si to rozpočítate, tak ten 70-miliónový balík, keď sa rozpočíta na ľudí, ktorí sú v zariadeniach, alebo ktorí prijímajú terénnu službu, nie je až tak veľa a v prepočte na jedného by mohlo ísť nie o symbolických pár drobných, s prepáčením, ale o sumu, ktorá by im pomohla, ktorá by pomohla obciam, aby sociálne služby ďalej rozširovali, aby pribudlo terénnych pracovníkov, aby sa budovali, keď už na to príde, rôzne ďalšie typy zariadení sociálnych služieb. Nie sú tu len tie penzióny pre starších, alebo pre zdravotne postihnutých občanov. Sú rôzne formy, ktoré či v zákone máme, či vo svete ich poznáme, ale je ich v reálnom živote na Slovensku málo a sú žiadané. Čiže je tu balík 70 miliónov, ktoré, prosím, netreba minúť na zvyšovanie platov neviem komu, aj keď si to možno niekto zaslúži, ale to sú peniaze, ktoré by mali ísť dôchodcom ale tým, ktorí sú na to skutočne odkázaní, to sú tí, ktorí čerpajú sociálne služby.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem sa slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, pani spravodajkyňa, ja začnem trochu zoširoka a to tým, že všetci, ktorí sa tejto téme nejakým spôsobom venujeme a vnímame ju, či už okrajovo alebo teda naozaj do hĺbky, ako napríklad pani kolegyňa Gibalová, vieme, že ten systém sociálnych služieb v našej krajine bol nastavený a je nastavený veľmi zle. Začalo to niekde pri decentralizácií, ktorá, podľa mňa, na Slovensku nebola nikdy poriadne dokonaná a to sa týka ako poriadku v prechode jednotlivých kompetencií na nižšie samosprávy, tak aj v toku financií z verejných zdrojov. My tu máme z toho celkom slušný guláš a nikto sa celkom nepodujal dať to v tých jednotlivých oblastiach do poriadku tak, aby to naozaj fungovalo. Ešte nám do toho vstúpili VÚC-ky, ktorými sa, podľa mňa, stal z toho ešte väčší galimatiáš.
Povedzme si na rovinu, že systém sociálnych služieb tu nefunguje dobre a on kolabuje a kolabuje plynule už niekoľko rokov. Nikto, vrátane nás, čo sme tam viseli v tých pozíciách rok a pol, nepresadil takú zásadnú zmenu financovania sociálnych služieb, aby nám ten systém za chvíľu nespadol na hlavu. A on nám na tú hlavu spadne. Povedzme si prečo.
Ten prvý dôvod bol decentralizácia, ale ten druhý dôvod je nemenej dôležitý a to je to, že nikto sa nepostavil pred tento národ s tou otázkou, že kto a do akej miery má byť zodpovedný za starnutie. To, že naša populácia starne, to, že sa rodí málo detí a že za chvíľu sa budeme pozerať pomaly len na šedivé hlavy, to je nespochybniteľný fakt. Ale v tejto krajine na rozdiel od iných krajín sa neodštartovala diskusia o tom, kto a akým spôsobom nesie zodpovednosť za starnutie jednotlivca. Je to ten jednotlivec? Sú to jeho deti, ktoré vychoval? Je to obec, v ktorej býva?Je to VÚC? Alebo je to štát?
Bez toho, aby sme si veľmi jasne pomenovali túto zodpovednosť za starnutie jednotlivca, si myslím, že nenastane ani v téme sociálnych služieb ten skutočný poriadok, pretože ak sa pozriete na iné krajiny, kde nemajú problém so sociálnymi službami, tam sa odštartovala takáto diskusia pred desiatkami rokov. A teraz s nástupom nových a nových generácií ľudia stále viac a viac chápu, že aj oni sú zodpovední za svoje vlastné starnutie a preto sa v normálnych krajinách, napríklad v takej Kanade, napríklad vo Veľkej Británii, napríklad v iných anglosaských krajinách, napríklad aj v Spojených štátoch amerických stalo to, že ľudia, ktorí starnú, si už počas svojho produktívneho života odkladajú na to, čo ich raz postihne. A to je to, že budú odkázaní na dlhodobú starostlivosť a že budú odkázaní na nejaký druh sociálnej služby. Buď sa pripoisťujú a odkladajú si tak peniaze, aby potom, keď ich to zastihne, nezostali prekvapení a nepýtali sa, a teraz čo so mnou?Postarajú sa o mňa deti? Postará sa o mňa štát? Postará sa o mňa o dedina, alebo kto?
To znamená, buď si, buď si odkladajú peniaze v rámci buď komerčného pripoistenia, alebo dokonca v niektorých krajinách povinného pripoistenia, alebo to riešia tak, že už počas svojho produktívneho života si vyberú na základe štandardov kvality domov sociálnych služieb, domov pre seniorov, ktorému prednostne posielajú na účet peniaze tak, aby v momente, keď to s ním sekne a už nedokáže doma zvládať sám to svoje starnutie, nemusel volať synom, dcéram a neviem komu, ale úplne dôstojne sa presťahuje zo svojho domova do domova sociálnych služieb, kde má túto službu predplatenú.
Toto sa u nás nestalo. A preto, v tom máme dnes taký bordel, aký máme a preto, keď príde návrh na to, aby sa v tejto krajine stanovila minimálna participácia, percentuálna, klienta na platení služby, ktorú potrebuje, tak tu máme pomaly vzburu, demonštrácie, tuto pískajú dôchodcovia z balkóna a podobne. Nuž ale ja chápem, že tomu mala predchádzať tá debata, ale položiť si tú otázku, že koľko má minimálne ten, ten človek prispievať na službu, ktorej sa mu dostáva, to je veľmi potrebná otázka a bude potrebné ju zodpovedať a nie je to systémové, nie je to systémové, že jedna vláda stanoví 50-percentnú participáciu klienta a druhá vláda príde o rok a proste ju zruší len preto, lebo sa z balkóna ozýva piskot.
Preto, čo som uviedla, pre tento všeobecný teda úvod, ktorý mi snáď odpustíte, považujem ten návrh novely, ktorý ste priniesli do parlamentu za veľmi slabý aj s ohľadom na to, čo povedal pán Mihál, že vy máte všemožnú podporu, akú si len môžete žiadať, považujem ho za, za veľmi málo ambiciózny. On bol samozrejme okorenený tou etudou zase tuto spriatelených dôchodcov na balkóne, ale to proste už patrí k tomu divadlu. Ten zákon, nemôžem povedať, tak ako to tu odznelo pri mojich predrečníkoch, že by bol zlý. Viete, on nie je zlý preto, čo prináša, ale on je zlý preto, čo neprináša a pre všetky tie otázky, na ktoré ten zákon jednoducho nedáva tú odpoveď napriek tomu, že pri vašej sile, pri vašej sile by ste si mohli dovoliť mať oveľa vyššie ambície. A všetci vieme, aj teda ja, aj sebakriticky s tým, že možno sme mohli urobiť viacej, musím povedať, že chce to práve takúto silu a takúto jednotu, ako nám tu predvádzate vy v parlamente a vo vláde a neviem, kde všade, aby sa zmenil konečne ten systém sociálnych služieb na Slovensku. O tom viacej mi je ľúto, že prichádzate s návrhom, ktorý naozaj nezodpovedá ambíciám, ktoré by ste mohli mať.
Čo mi vadí? Vadí mi to, že diskriminujete klientov, diskriminujete ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálne služby. Hovorila už o tom pani poslankyňa Gibalová, ja to len zhrniem, že podľa mňa v normálnej demokratickej krajine, ktorá si ctí a garantuje práva jednotlivca, by bolo namieste, aby osoba, ktorá bude poberať nejaký druh sociálnej služby, mohla rozhodnúť o tom, od koho takúto sociálnu službu bude poberať. A ako to, že je niekto odkázaný na sociálnu službu, ešte neznamená, že je nesvojprávny a nevie sa rozhodnúť a že to musí dostať nadiktované od obce, ktorá sa potom, samozrejme, rozhodne, či tomu alebo onomu poskytovateľovi bude platiť.
A vychádzajúc z tohto si myslím, že po druhé, nediskriminujete iba klienta, poberateľa sociálnej služby, ale diskriminujete aj poskytovateľov, pretože zostáva to protiústavné delenie na jednoducho verejných, neverejných, nie z pohľadu toho, samozrejme, že sú verejní alebo neverejní, ale z pohľadu financovania. Jednoducho, robíte medzi nimi neprekonateľnú bariéru a vôbec nerozumiem tomu, že prečo sa, alebo teda rozumiem tomu, samozrejme, lebo pre vás všetko, čo je súkromné, ako keby nepriateľ, ale pri sociálnych službách ste si to, podľa mňa, ako mohli odpustiť a mohli ste prekročiť tento svoj tieň, lebo my sa nepohneme z miesta, keď nezačneme robiť presný opak, keď nezačneme zrovnoprávňovať verejných a neverejných poskytovateľov.
Všetci vieme ako funguje väčšina samospráv a koho uprednostnia, či verejného alebo neverejného poskytovateľa, no a samozrejme potom tak aj bude vyzerať financovanie a potom sa bude diať presne to, čo sa tu už roky deje, že jednoducho je nedostatok poskytovateľov sociálnych služieb. Ale prečo je nedostatok poskytovateľov sociálnych služieb? Pretože pri obciach, vo VÚC-kach a ešte neviem kde, jednoducho nevznikajú poskytovatelia sociálnych služieb, alebo aspoň v takej miere, aby dokázali uspokojiť ten dopyt a to už nehovoriac o kvalite. A na druhej strane, no niekto, kto aj chce rozbehnúť, alebo chce začať pôsobiť ako poskytovateľ, neverejný poskytovateľ sociálnej služby, si to veľmi rozmyslí, keď má takéto, takúto neistú budúcnosť, keď nemá zabezpečené to, že sa mu od obce alebo od vyššej samosprávy dostane to, čo by mu patriť malo, teda v krajine, kde by, samozrejme, nediskriminovali neverejných poskytovateľov.
Po tretie. To už tu odznelo, ja viem, že pani poslankyňa Vaľová sa voči tomu ohradila, ale mne to tiež tak príde, že vy z tej samosprávy robíte poloboha, ktorý bude rozhodovať úplne o všetkom, a to bez akejkoľvek kontroly. A mne ani tak nevadí, že oni spolu posudzujú, samozrejme, že oni poznajú toho svojho občana, sú pri ňom blízko, ja to úplne chápem, že vstupujú do toho procesu posudzovania toho občana, ktorý je odkázaný na nejakú sociálnu službu, ale nerozumiem tomu, prečo teda zároveň nezačnete robiť poriadky v posudkových komisiách a nevytvoríte z toho taký model, kde by sa proste nekorumpovalo, kde by to nebolo len o jednom hlase, poťažme o dvoch hlasoch, kde by bola zabezpečená aspoň aká-taká kontrola. Pretože tak, ako je to dnes stanovené a čo vy prinášate vlastne do pléna, je o tom, že obec registruje poskytovateľov sociálnych služieb, obec posudzuje odkázanosť občana na sociálnu službu, obec rozdeľuje potom peniaze, ale z verejných zdrojov a kontroluje a sankcionuje poskytovateľov, a to si nemyslím, že je úplne férovo nastavené.
Po štvrté. Vy deklarujete a ja s tým úplne súhlasím. Pod toto by som sa podpísala všetkými desiatimi, že treba podporovať terénnu opatrovateľskú službu. Úplne s tým súhlasím. Podľa mňa pre človeka, ktorý ešte nie je v tom, naozaj že v najhoršom štádiu odkázanosti na sociálnu službu, je najprirodzenejšie zostať vo svojom prostredí, ale nech má teda zabezpečené všetko to, čo k tomu životu potrebuje a čo si on už nedokáže zabezpečiť sám. Len ja som v tom vašom návrhu nenašla to, ako chcete podporovať opatrovateľov, a to už nehovorím o rodinných opatrovateľoch. Ale teda tu si zase musím vstúpiť aj ja do svedomia, že my, keď sme pripravovali tú našu krízovú novelu o sociálnych službách, tak tiež sme veľmi neriešili hlavne tých rodinných opatrovateľov. Ja si myslím, že to je veľká časť z opatrovateľov, ktorí sa vôbec pohybujú v teréne.
A po piate. Riešite štandardy kvality a veľmi vás tu za to chvália. Ja v tom, ale nenachádzam logiku, pretože, keď sa pri školách hovorí, že začneme riešiť štandardy kvality, je to preto, aby si rodič, resp. dieťa mohli vybrať kvalitnú školu. Hej? Na tom sa zhodneme, že je to tak. A to si myslím, že je správne, lebo sa vám vyčistí trh, proste na niektorých školách deti budú, na iných školách deti nebudú, pretože dobré školy prežijú a zlé neprežijú. Ale načo vy vnášate štandardy kvality medzi poskytovateľov sociálnej služby, keď vy nedávate klientovi právo slobodného výberu?
Veď, rozumiete, podľa mňa to veľmi úzko súvisí, ak chcete dať štandardy kvality, fantastické, ale potom to necháte na klientovi, že ktorého poskytovateľa sociálnej služby si vyberie. Pretože jedine takto sa vám vyčistí ten trh s poskytovateľmi sociálnych služieb. A potom sa budeme mať čím chváliť. Už tam nebudú proste staré barabizne bez zateplenia v bývalých kaštieľoch, kde sú obrovské úniky tepla, kde proste tí starčekovia, veď som videla, chodia pomaly v baraniciach, aby tam vôbec prežili. A tá služba, ktorú si za to ten poskytovateľ verejný vypýta, vôbec nie je lacná. Tak poďme do tých štandardov a pokojne zlikvidujme aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí sú nekvalitní. Som úplne za to. Sú aj takí, samozrejme, že sú aj takí a tiež sú predražení. Ale tak potom nechajme to naozaj na tom občanovi, ktorý si pozrie, ako je hodnotené to alebo ono zariadenie, slobodne si vyberie a tí nekvalitní vám jednoducho zakapú aj na jednej, na druhej strane. A hlavne budete mať potom peniaze na to, aby ste nerozdeľovali podľa toho, že či je niekto verejný alebo neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ale jednoducho peniaze pôjdu za občanom, ktorý si vyberá kvalitu. Podporovať štát, to znamená štát alebo teda z verejných zdrojov sa budú podporovať iba kvalitní poskytovatelia sociálnych služieb. Žiaden iný lepší model ja si neviem predstaviť.
Pán minister, ja som povedala, že ten zákon, ten návrh vôbec nie je zlý preto, čo v ňom riešite, ale nepovažujem ho za dobrý preto, že je veľa vecí, ktoré v ňom neriešite. A poviem vám, ktoré veci. Poviem za akú, za aký návrh by som okamžite zdvihla ruku.
Po prvé. Taký návrh, ktorý by riešil, že klient má právo slobodného výberu poskytovateľa sociálnych služieb.
Po druhé. Obecným a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb by sa navrhlo poskytovať rovnakú výšku príspevku zo zdrojov štátneho rozpočtu.
Po tretie. Podpora zotrvania klienta v domácom prostredí. To znamená, znížiť tlak na kapacity zariadení nielen tak, že vy stanovíte, že toto zariadenie môže mať toľko a toľko klientov, ale tým, že budete podporovať naozaj tú terénnu opatrovateľskú službu. To znamená, že aj za klientom odkázaným menej na sociálnu službu by mal ísť príspevok na neverejných poskytovateľov terénnej opatrovateľskej služby.
Po ďalšie. Určenie minimálnej výšky úhrady za služby dlhodobej starostlivosti, a to vo výške, a poďme teraz diskutovať, minimálne 50 % ekonomicky oprávnených nákladov na sociálnu službu určených obcami a vyššími územnými celkami.
Po ďalšie. Zvýšiť participáciu a zodpovednosť klienta, ale aj jeho rodiny na úhrade nákladov. Zohľadniť nielen súčasný príjem a majetok prijímateľa sociálnej služby, ale prihliadať aj na príjem získaný predajom nehnuteľného majetku v posledných piatich rokoch.
Po ďalšie. Rozšírenie okruhu osôb, ktoré budú môcť vykonávať opatrovanie. Tam si naozaj myslím, že s tými štandardmi sa treba vyhrať a s tým, čo majú zo zákona obligatórne oni spĺňať tiež, keď chceme teda podporovať opatrovateľov.
Zvýšenie dostupnosti terénnych sociálnych služieb. V neposlednom rade vytvorenie priestoru na použitie finančných zdrojov na riešenie krízovej situácie v sociálnych službách oddialením viacerých povinností poskytovateľov sociálnych služieb. Mám na mysli napríklad debarierizáciu zariadení a podobne. Ak by ste priniesli takúto novelu, všetkými desiatimi ju podporím. Musím povedať, že toto som čerpala všetko veci, ktoré sme my pripravovali do našej veľkej novely. Veľmi dobre viete, že sme tam boli rok a pol. Tá veľká novela bola pripravená, bola aj prediskutovaná, ako aj s V8, tak aj so ZMOS-om a s ďalšími. Proste, nestihli sme to. Mrzí ma to samú. Nestihli sme to. To, čo sme stihli, bola tzv. krízová malá novela zákona o sociálnych službách, ktorá tiež nebola dokonalá a preto mi dovoľte na záver povedať, že váš zákon teda nie je dokonalý tak, ako nebola ani tá naša malá novela. A ja len verím, že to čo avizujete, že prídete s nejakým prelomovým návrhom, že s ním naozaj prídete a ak bude aspoň, ak tam bude aspoň polovica z vecí, ktoré som teraz prečítala, na ktorých, podľa mňa, inak so zapojením racia a bez nejakých politických línií, by sme sa, si myslí, zhodli, tak určite budete mať našu podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. K niekoľkým myšlienkam pani poslankyne Nicholsonovej by som rád zareagoval. Jednak by som sa vrátil na úvod k tomu, o čom hovorila, k protiústavnému zákonu, ktorý bol presadený počas prvej vlády Roberta Fica, ktorý zaviedol službu, ale nedal peniaze. Vláda Ivety Radičovej sa túto situáciu snažila riešiť, pán minister Mihál prišiel s riešením a aj preto, lebo medzitým sme opakovane museli dofinancovať sociálne služby neverejných poskytovateľov zo štátneho rozpočtu. A riešenie pána ministra Mihála, vtedajšieho ministra, bolo o tom, že chcel viac zapojiť klienta do financovania sociálnych služieb, viac zapojiť rodinu, to, čo hovorila aj pani poslankyňa Nicholsonová.
Ten problém bol ale v tom, že jednak to bolo pomerne rýchle riešenie, tak to vnímam ja, jednak sme sa dostali v lete minulého roku do situácie, že mnohí klienti boli, sa cítili byť ohrození v zariadeniach sociálnych služieb a jednak sa len potvrdilo to, že kým nedáte dosť peňazí do sociálnych služieb, vždy niekomu zostane v rukách Čierny Peter. Buď je to VÚC-ka, buď sú mestá a obce, alebo je štát, alebo sú to neverejní poskytovatelia, alebo sú to klienti v sociálnych zariadeniach. Vždy niekomu zostáva Čierny Peter v rukách. Aj preto, keď sme, SDKÚ navrhovala posunúť, odsunúť túto zmenu financovania. Nakoniec SMER schválil návrh, teda úplne zrušiť túto formu financovania. Čakali sme na tento zákon, ktorý dnes predkladá pán minister Richter, že vyrieši problém financovania sociálnych služieb. Nerieši ho, pán minister, ho naozaj nevyrieši dostačujúco. Prvým problémom je, že musel ustúpiť ZMOS-u v tom, že zrušil zrovnoprávnenie klientov vo verejných a neverejných zariadeniach. A ten druhý problém, ktorý vidím, je v tom, že stále nie je doriešené, ako bude rezort zdravotníctva a zdravotné poisťovne financovať ošetrovateľskú starostlivosť v sociálnych zariadeniach... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. No konečne som sa dozvedel, a to oceňujem, že niekto z opozície povedal, že tá decentralizácia bola zlá. Naozaj bola zlá. Ona zaviedla obrovský chaos aj to systému sociálnych služieb. Zničila to, čo fungovalo s problémami, ale fungovalo. Po tej decentralizácii, žiaľ, to nefungovalo. A toto je oblasť, ktorá sa nedá tak jednoznačne a veľmi rýchlo zmeniť. Ale my to meníme. Meníme to, síce možno podľa vás, pomaly, ale meníme to. A určite na budúci rok príde taká novela, ktorá to razantnejšie a zásadnejšie zmení. Ale nedá sa to urobiť len tak jednoducho. Vy ste rok a pol tiež mali na to, tak ako my a neurobili ste, lebo ste nestihli. Tak netlačte do niečoho nás.
Ja som prešiel veľmi veľa verejných aj neverejných zariadení a videl som dosť výrazné rozdiely, ani nie tak v poskytovaní služieb, ale vo výške tzv. oprávnených nákladov. A našou snahou je, aby starostlivosť o starých ľudí nebola biznisom. A to sa nedá len tak jednoducho naformulovať a odstrániť, pretože ja ťažko pochopím, keď v jednom zariadení, kde je na určitej úrovni tá opatrovateľská služba a všetko okolo zabezpečovania pobytu na úrovni 720 euro a videl som také zariadenia, aj verejné neverejné, a bol som aj v ďalších, kde to je takmer 1 400. A keď som sa pýtal, že koho tu teda vyberáte? No, viete, my vyberáme takých, ktorých, ktorí majú tie najvyššie dôchodky a ktorí si to môžu dovoliť. Toto my chceme odstrániť a my nechceme diskriminovať ani podľa toho, kto aký má dôchodok, ale chceme pripraviť takú pôdu, aby tam naozaj išiel ten, kto túto službu potrebuje.

Myslím si, že z tejto diskusie vyplynulo, že všetci, ako tu sedíme, sme sa dohodli naprieč politickým spektrom, že je to ťažký zákon. Pani poslankyňa, z vášho vystúpenia, musím povedať, že niektoré návrhy majú skutočne ratio. Je tam cítiť poznatky z praxe a je vidieť, že boli aj konzultované určitým spôsobom. To musím naozaj potvrdiť.
Chcela by som povedať, že naozaj ak ministerstvo chystá, čo potvrdzuje pán minister, veľkú novelu, tak bude táto novela potrebná, ale možno by som v niektorých veciach, lebo nebudem vaše, vaše vlastne, ktoré ste tam predkladali, alebo o ktorých ste rozprávali, nebudem ich všetky rozoberať, ale dotkla by som sa takých dvoch.
Prvá vec je že, určite by som si, teda ja osobne, teraz hovorím za seba, nepredstavovala, že financie pôjdu za občanom, lebo je to tak v Českej republike a stáva sa v Českej republike, ja tam mám veľmi dobrého známeho lekára a je riaditeľ nemocnice, ktorý povedal, že občania často na terénne sociálne služby si najímajú svojich rodinných príslušníkov a nakoniec im aj tak zostávajú, pretože tie financie zneužívajú alebo využívajú ináč. A je to veľké množstvo. Lebo ja teda, ak to zneužije jeden alebo dvaja, tak vždy sa všetko dá zneužiť, ale je to veľké množstvo, že si najímajú svojich rodinných príslušníkov a nie je o nich postarané. Čiže toto je problémom v Českej republike. Tu by sme sa mali poučiť.
A ďalšiu vec by som chcela povedať. To skúmanie majetku. No, ja som naozaj zažila, len zase, či to nebude rozpor s ústavou, lebo je to súkromný majetok. A ešte by som sa pozrela na to, že ak tí, tie deti dajú do domova sociálnych služieb, vtedy predajú svojim starým rodičom byt a dávajú im po šesť euro. To som ja videla na vlastné oči. Čiže naozaj, neviem akým spôsobom, lebo je to súkromný majetok, ale mali by sme sa na tento spôsob majetku pozrieť a určite hovorme aj o zodpovednosti rodiny, nielen o zodpovednosti mesta a obcí, ale predsa každý máme rodičov, rodinu a, a tak ďalej. Čiže aj pri tom financovaní aj toto podľa mňa by mala byť otázka. A musím povedať, že táto novela určitým spôsobom vylepšuje veci, tak trochu, určite vylepšuje.

Všetkým ďakujem pekne za faktické poznámky. Ja iba k pani poslankyni Vaľovej, áno, viem o tom a máte úplnú pravdu s tou Českou republikou, tam sa im to vymklo spod kontroly, ale myslím si, že možnože by sme sa mohli poučiť práve na ich chybách a nastaviť tam, či už nejaký kontrolný mechanizmus alebo niečo, niečo podobné. Určite to nenechať len tak bezodné, ako sa im to podarilo, bratom Čechom. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Berme to, že to je ostatné slovo. Ak dovolíte, panie poslankyne, páni poslanci, ja nie náhodou som v úvodnom vystúpení relatívne dlho hovoril. A hovoril som aj o tom, že aký je citlivý, alebo aká je citlivá táto novela zákona, pretože jednoducho sociálne služby samé o sebe sú veľmi citlivý artikel. To si ja uvedomujem práve preto a nedá mi to, aby som nezačal s tým, ja som skutočne prekvapený z toho, že v tej diskusii, keď v prvom čítaní, vzhľadom na to, že to je o filozofii zákona, sčasti pripúšťam, bolo skutočne príliš veľa ideológie. A od pani poslankyne Gibalovej, mrzí ma, že tu nie je, lebo chcem jej odpovedať na niektoré veci, som to nečakal.
A priznám sa, že som nečakal, moji predchodcovia, pán poslanec Mihál, pani poslankyňa Nicholsonová, často tu zvýrazňujem, že si vysoko vážim každého jedného, kto na tom rezorte pôsobil a pracoval, pretože je to nesmierne ťažká práca a vôbec teraz nerozlišujem, či je niekto z mojej strany alebo z niektorej inej strany. Niektoré tie vaše výrazy, ktoré ste použila v tomto prípade, prípade, ako dovoľte, aby som s nimi nesúhlasil. Som rád, že ste minimálne v závere trošku ten tón poopravila, pretože ak je systém nastavený veľmi zle, ak nám tu padá na hlavu, ak je v ňom bordel, tak jak ste povedala, ja s tým nesúhlasím, ale ak tu je, tak je to váš bordel, pretože z rok a pol žijeme z toho zákona a z tých noviel, ktoré ste pripravovali vy. Ale ja s tým nesúhlasím, práve preto som prekvapený. Áno, ja keď som nastúpil do funkcie, práve nadobudla účinnosť posledná novela, ktorá neriešila napríklad neverejných poskytovateľov. Ja viem, že ten úmysel tam bol, ale ste v konečnej miere vyriešili sčasti len obce a mestá v niektorých veciach.
Nesúhlasím s takýmto hodnotením. Je to zložitá vec a treba si uvedomiť, že najmä na sociálne služby je, bohužiaľ, vždy toľko prostriedkov, čo dovolí ekonomika. To nebude vždy absolútna spokojnosť všetkých zriaďovateľov a poskytovateľov. Jednoducho s tým sa musíme stotožniť. Je treba preto nájsť mechanizmus, ktorý bude čo najviac objektívny a práve preto si myslím, že, že by som takéto explicitné a tvrdé vyjadrenia a výrazy tu nepoužíval v kontexte terajšieho stavu sociálnych, sociálnych služieb. A za tým si stojím.
Možno začnem s tým, čo bola jedna z mojich prvých úloh. Pamätám si ako teraz, ako som nastúpil do funkcií, prvé pozvanie vtedajšieho primátora Bratislavy, zobral som pani riaditeľku Brichtovú a išli sme sa baviť o tom, ako sa začali uplatňovať tie veci, ktoré boli v novele zákona o sociálnych službách, ktoré boli účinné, teraz neviem, od 1. marca alebo od 1. apríla v roku 2012, a to bola podmienka, tvrdá podmienka 50 % ekonomicky oprávnených nákladov, že mali platiť, platiť samotní klienti. Primátor mi hovorí, ale pán minister, my sa dostaneme do situácie, že budeme vyrábať zisk na odvodoch, ktoré budú platiť klienti. Nie sme na to odkázaní, aby sme žiadali 50 %. Zavolal som si zástupcov ZMOS-u, zástupcov všetkých ôsmych samosprávnych krajov a dohodli sme sa a potom poslaneckou úpravou sa táto, táto úloha alebo podmienka zmenila. To nebolo vymyslené a, chvalapánubohu, že doteraz sa jednoznačne ukazuje, ja nemám poznatky, kde by tá situácia bola iná, že by teraz, keď je voľný systém, niekto platil z tých klientov viacej ako 50 % ekonomicky oprávnených nákladov. To znamená, že malo to význam, má to logiku a som presvedčení, že sme pre tých klientov v tomto prípade, prípade urobili veľmi veľa.
No a samozrejmá vec, že na čom stála tá novela a ona nie je ukončená. Ja som totiž po tom, čo som tu prečítal, že chceme počkať na závery a výsledky auditu verejnej správy a na nastavenie nových fiškálnych pravidiel, na základe ktorých bude možné objektívne posúdiť, či obce a vyššie územné celky majú alebo nemajú pokryté finančné zdroje pre výkon svojich samosprávnych kompetencií, povedal úplne jasne, v čom je problém. My sme inak nastavovali veci, áno, mali sme záujem riešiť všetkých zriaďovateľov, vrátane neverejných, a to na báze stupňa odkázanosti klientov a tu možno celkom so mnou pán Mihál nebude súhlasiť, ale to je najobjektívnejšie kritérium. Asi budú rozdiely, ktoré bude štát poskytovať, pretože je logické, že v sociálnom zariadení sú ďaleko drahší klienti, ktorí sú odkázaní a ležia na lôžku. No, tak asi by štát mal viacej prispieť tomu sociálnemu zariadeniu potom platbou na toho klienta, lebo dnes ideme vsjo rovno, na každého jedného klienta, na každé lôžko ide 340 eur. My ich zachovávame aj pre budúci rok, rozširujeme, lebo vzniknú nové lôžka a to možno treba povedať, prostredníctvom regionálneho operačného programu pre budúci rok pribúda 3 000 nových lôžok, v ďalšom roku 1 500, v roku 2016 500. To znamená, do troch rokov tu vznikne 5 000 nových klientskych, teda lôžok v sociálnych zariadeniach prostredníctvom investičnej výstavby, ktorá sa realizuje prostredníctvom operačného programu, programu ROP-ky, čo bude v značnej miere zvýhodnené. Samozrejmá vec, tu chcem povedať, že tie podmienky z hľadiska počtov a tak ďalej sa pre tieto rozostavané stavby, použijem ten výraz, netýkajú, pretože sú už v istej, v istom procese, procese realizácie.
Mal som dve možnosti po tomto všetkom, pretože ministerstvo financií jednoznačne argumentuje s tým, riešite niečo, čo je poriešené. Pretože s prechodom kompetencií samospráva dostala aj financie prostredníctvom daní a ďalších vecí, aby tieto služby zabezpečovala. Je tu dilema. To ja musím preto počkať na výsledky toho auditu, aby sme sa k tejto problematike potom vedeli vrátiť a objektívne povedali, kto a ako, do akej miery z hľadiska decentrálnej fiškálnej, teda fiškálnej decentralizácie dostal nielen, nielen služby, ale aj financie s tým vyplývajúce. A z toho vyplývajú, samozrejmá vec, že všetci zriaďovatelia sociálnych, sociálnych služieb.
To znamená, buď počkať ten rok, alebo ísť v dvoch etapách. Tá prvá etapa je to, čo ponúkam, riešiť bezprostredné veci, ktoré si myslím, že sú potrebné, aby už teraz boli riešené, no a v tom budúcom roku, keď prebehne ten audit, sa vrátiť k tomu a pomenovať úplne jasne veci potom a zahrnúť do toho veškerých poskytovateľov, vrátane neverejných. Od začiatku pol roka sa viedla veľmi konkrétna odborná debata o tomto, o tomto bola reč a treba povedať, že v tomto smere sme mali záujem aj pokračovať.
Ja som sa rozhodol predložiť túto novelu, aby tie opatrenia, ktoré sú tu, nadobudli účinnosť a zároveň v budúcom roku pripraviť nový zákon, ktorý bude zodpovedať výsledkom auditu a následným, následnej zodpovednosti jednotlivých stupňov samosprávnych orgánov a samozrejmá vec, že aj štátu.
No a treba povedať jednu vec a to trošku reagujem na tú pripomienku, ktorú pán Novotný vo svojom vystúpení povedal. My sme mali ambíciu už tu dostať aj ministerstvo zdravotníctva. Hovoríme o viaczdrojovom financovaní. Mám písomný prísľub, na hospodárskej a sociálnej rade to bolo použité, do konca tohto kalendárneho roka ministerstvo financií predloží novelu, ktorá bude riešiť, pardon, ministerstvo zdravotníctva, pardon, predloží novelu, ktorá bude riešiť aj túto problematiku a z toho vyplynie viaczdrojové financovanie aj prostredníctvom zdravotných poisťovní tých medicínskych úkonov, ktoré jednoducho v sociálnych zariadeniach bežia. Takže aj táto otázka je myslená, je riešená a mali by sme sa s ňou v krátkej dobe tu zaoberať.
K pani Gibalovej a k niektorým tým tvrdeniam. No, dovolím si nesúhlasiť s hodnotením diskriminácie. Právne podmienky, hovorí o nich § 4, sú zakotvené tak, že sú vytvorené predpoklady slobodného výberu poskytovania zo strany klienta. Preto nerozumiem tej ideológii. Až keď si klient vyberie poskytovateľa, nasleduje zabezpečenie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa zo strany obce alebo vyššieho územného celku. Aby sa tento proces stransparentnil, ešte sme v § 8 precizovali jednoznačne podmienky a to písomnou žiadosťou doručenou obci alebo vyššiemu územnému celku, ak má klient záujem o zabezpečenie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa. Veď to tam všetko je, to čo sa tu kritizovalo. Samozrejme, potom je to už len vecou obce, prípadne VÚC-ky, ako plní zákonom ustanovené povinnosti a samozrejme, ak dochádza k ich porušovaniu, jednoducho treba povedať, že v tom prípade je to porušenie, porušenie zákona.
Existuje mechanizmus kontroly zo strany príslušnej prokuratúry, kde je možné sa obrátiť a hľadať nápravu, pokiaľ sa zákon, zákon porušuje.
Paragraf 78a, pani poslankyňa Gibalová si nesprávne vysvetľuje odsek 4, že obec môže poskytnúť finančný príspevok ak, len vtedy, ak je tu možnosť, že sú isté situácie, keď žiadateľ, respektíve poskytovateľ nesplní zákonom stanovené podmienky a vtedy nedostane príspevok zo štátu. No, tu treba povedať jednu vec, že tu je, tu je to skôr ako dvojité riešenie. Ak je niekde napríklad zmeškaná lehota na podanie žiadosti, je tu vždy ešte možnosť, aby sa ten príspevok riešil zo strany obce. To znamená, my máme dvojitú poistku, ktorú riešime, riešime v tomto prípade a ja by som to skôr hodnotil ako pozitívum.
Ďalej zvýšenie ochrany príjmu pred neprimeranou úhradou priamo u tých občanov, ktorí majú sociálne služby, nemôže sa týkať občanov, na ktorých sa sociálne služby, alebo ktorí sú na sociálne služby odkázaní, pretože sú tu rôzne kategórie, Ak občania žijú v domácnosti a sú v sociálnej núdzi, sú riešení inými štátnymi sociálnymi dávkami, napríklad kompenzáciou sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, keď sa tiež uplatňuje a určuje ochrana príjmu. Ďalej sú to rôzne násobky, sumy životného minima a tak ďalej. Opakujem, je to individuálne vždy hodnotené, presne podľa toho, o aký sa, o aký prípad sa v tomto prípade jedná.
Majetok. Nemôžem súhlasiť s pripomienkou týkajúcou sa majetku. Už lepšie a podrobnejšie si neviem predstaviť úpravu, zákonnú úpravu a zohľadňovanie majetku, ako je to na účely sociálnych služieb jednoducho v tomto zákone. Dokonca sa majetok zisťuje nie za posledný rok, ale za posledných päť rokov, čo si myslím, že je absolútne objektívne, kde sa premietajú všetky úhrady rovnocenne aj vrátane, vrátane úhrad a samozrejmá vec, že aj príjmu.
Pokiaľ sa týka vianočného príspevku, áno, budeme sa možno v ďalšej časti zaoberať aj otázkou vianočného príspevku. Ja, to čo som povedal v sobotných dialógoch, za tým si stojím a tie veci chcem aj realizovať. Skúsme si povedať a vy ste sám, pán poslanec naznačil, koľko ľudí asi pôsobí v sociálnych zariadeniach. Čo je objektívnejšie? Lebo je tu sčasti protirečenie, lebo tu niektorí naznačovali, že, že mali by byť širšie pokrytí, aby to bolo objektívnejšie, nielen tí, ktorí sú v sociálnych zariadeniach. Totiž, treba si uvedomiť jednu vec, v sociálnych zariadeniach nie sú všetci klienti absolútne odkázaní na nejakú pomoc, možno nejaké životné situácie, riešenia, nedajboh, že ich deti vyhnali a predali im dom a poslali ich do sociálnych služieb. To znamená, je tam rôzna klientela, je tam veľmi rôzna klientela a ak idem zvyšovať o 8 alebo o koľko eur, alebo mám ambíciu zvýšiť vianočný dôchodok, som presvedčený, že je treba riešiť v prvom rade tie nižšie dôchodkovo príjmové skupiny a to je cieľ toho navýšenia, ktorý ja osobne ponúkam. Preto si myslím, že je, že je v tomto prípade zodpovednejší. Nehovoriac o tom, a to možno vyznie trošku komicky, že mám problém niekedy vysvetľovať, prečo pán minister Mihál zvýšil predchádzajúci dôchodok o dvanásť eur a prečo vy, pán minister Richter, zvyšujete len o 8 eur. No, inflácia a vývoj cien a miezd je trošku iný. Sú, samozrejmá vec, dôchodcovia, ktorí to veľmi ťažko pochopia, túto skutočnosť, že to nie je Richterova vôľa, alebo, ale jednoducho, je to dané zákonom a istým vývojom, ktorý tu je. To znamená, že áno, mňa to aj prirodzene teší, že to bude istá satisfakcia cez tých pár eur, aj cez to navýšenie vianočného dôchodku pre tie skupiny, ktoré sú na to najviac odkázané.
No a čo sa týka systému posudzovania odkázanosti, áno, tento systém budeme meniť, to jednoznačne pripúšťam, vtedy, ak budeme mať pripravené systematické financovanie a ja som povedal, čím je podmienené, že každopádne v tomto prípade chceme počkať na ten audit, aby sme vedeli, kto, čo má zodpovednosť z hľadiska teraz platnej legislatívy vzhľadom na postup decentralizácie a ďalších vecí z toho vyplývajúcich. Pomenoval som, koľko ideme riešiť kapacít z hľadiska budúcnosti vzhľadom na rozpracované projekty v rámci ROP-ky.
Chcel by som ešte povedať jednu vec, že zvýrazňujeme a dávame veľký pátos na terénne opatrovateľské služby a jednoznačne pomenovávame, že je ďaleko lepšie, aby senior dožil život, podľa možnosti, v prirodzenom prostredí, v kruhu svojej rodiny, alebo proste v prostredí, v ktorom žil. Na tom si stojím a trvám a tu treba v kontexte toho vidieť ďalšiu skutočnosť a to je otázka skutočne toho projektu, ktorý tu bol spomínaný. On za chvíľočku ide do konkrétnej realizácie. Vytvorí 1 400 až 1 600 nových opatrovateľských miest, v ktorých budeme, bude financovať štát prostredníctvom európskeho sociálneho fondu. Ja len pripomínam, doteraz funguje šesť a pol tisíca opatrovateľov, opatrovateliek v rámci celého Slovenska. O koľko zvyšujeme týmto rozhodnutím kapacitu? O koľko posilňujeme tento stupeň? To znamená, my napĺňame tú tézu, ktorú sme dali do zákona v maximálnej miere posilňovať opatrovateľské služby, terénne opatrovateľské služby. Ony sú vyjadrené aj prostredníctvom toho projektu a samozrejmá vec, že sú vyjadrené aj prostredníctvom prostriedkov, ktoré idú teraz zo štátneho rozpočtu na túto oblasť, pretože tam, pokiaľ viem, je 76 mil. eur rátaných.
Tým chcem naznačiť, že pokiaľ niekto hovorí, že sú tam dobré veci, ale veľa vecí tam aj chýba, ja len hovorím toľko, že to potvrdzujem. A hovorím, aj prečo. A hovorím aj, že mám ambíciu do roka tie veci dostať už do systémového riešenia, len je to podmienené niečím, čo je objektívne. Ja viem, že o audit verejnej správy sa usilovali aj naši predchodcovia. Reálne sa nevykonal, no tak sa koná teraz a myslím si, že výstupy z toho auditu budú veľmi dôležité nielen pre túto vládu, ale aj pre vlády, ktoré budú nasledovať, pretože k tejto problematike, čo sa týka postavenia samosprávy na úrovni obcí a miest a postavenie samosprávy na úrovni krajov sa už asi potom v tom ďalšom období nebudeme vracať.
Toľko som pokladal za potrebné zareagovať, možno trošku širšie a viac, ale priznám sa, že po prvé, potešilo ma, že tá diskusia bola, ale priznám sa, že som celkom až nečakal, že bude natoľko ideologická, lebo snáď neuverí nikto tomu, čo tu povedala pani poslankyňa Gibalová, že minister pripravuje nejaké sociálne služby pre svojich, ja neviem čo, členov, alebo vyvolených alebo, však kto sú vyvolení a nevyvolení? Do sociálnych zariadení idú tí, ktorí sú na to odkázaní. A nikto nesleduje, aké trenírky nosia, ale akú potrebu z hľadiska ich umiestnenia tam majú byť. Ak sa na tomto nevieme zhodnúť, no tak tu asi v tejto snemovni nikdy nenájdeme spolu rovnakú reč.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiada sa mi povedať, že jedna vec ľahšia ako druhá, ale to je údel rezortu práce a sociálnych vecí. Preto mi dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 a niektoré ďalšie zákony, ktoré s ním spolu súvisia, ktoré sa týkajú, týkajú problematiky sociálneho poistenia.
Vládnym návrhom zákona sa zmení v niektorých prípadoch doterajší systém, ktorý súvisí so znížením administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne poistených osôb, zlepšenie postavenia fyzických osôb v období starostlivosti o dieťa a úprava postupu vymáhania a postúpenia pohľadávok Sociálnou poisťovňou.
Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala stabilizovať podnikateľské prostredie a to najmä znižovaním administratívnej záťaže. Preto sa navrhuje zrušiť prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť samostatne zárobkovo činných osôb na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a zaviesť povinnosť Sociálnej poisťovne oznámiť samostatne zárobkovej osobe vznik povinného poistenia, ako aj výšku poistného. V súvislosti s aplikačnými problémami posudzovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na základe registrácie tejto osoby u správcu dane sa navrhuje aj zmena spôsobu posudzovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Status takejto osoby bude priamo závisieť od dosahovania príjmov a výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a nie od registrácie tejto osoby u správcu dane, čo rovnako prispeje k znižovaniu administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb.
V súvislosti so zavedením platenia poistného aj z dohôd dochádza k situáciám, kedy si osoby starajúce sa o deti privyrábajú počas materskej a rodičovskej dovolenky na dohodu, z ktorej ale majú nízky príjem a tento im negatívne ovplyvňuje vyššiu dávku v nezamestnanosti, ak po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky prídu o prácu a sú odkázaní na dávku v nezamestnanosti. Preto sa v novele zákona o sociálnom poistení navrhuje vylúčiť príjmy dosahované v období materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky z vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, ak negatívne ovplyvňujú denný vymeriavací základ na určenie výšky tejto dávky.
Poskytovanie rôznych benefitov zamestnávateľom počas poberania nemocenských dávok taktiež negatívne ovplyvňuje nárok zamestnanca na nemocenskú dávku, preto sa navrhuje umožniť poberanie nemocenských dávok v súbehu s príjmom dosahovaným v období nároku na výplatu dávky, ak nejde o príjem za prácu vykonávanú v období trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky. V oblasti vymáhania a postúpenia pohľadávok Sociálnou poisťovňou sa navrhuje zrušiť možnosť postúpenia pohľadávok Sociálnej poisťovni na inú osobu, okrem právnickej osoby so stopercentnou majetkovou účasťou štátu umožniť povoliť splátky dlžných súm aj na pohľadávkach na dávkach a zvýšiť diskontnú úrokovú sadzbu pri povolení splátok dlžných súm poistného na trojnásobok ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. V záujme vykrývania deficitov základných fondov najmä v starobnom, z vlastných prostriedkov Sociálnej poisťovne sa navrhuje zaviesť automatické presúvanie nevyčerpaného zostatku z správneho fondu do rezervného fondu solidarity.
Súčasťou návrhu zákona je aj predĺženie obdobia presúvania disponibilných finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky s predchádzajúcim súhlasom Dozornej rady Sociálnej poisťovne a predĺženie obdobia doterajšej jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie do konca roku 2017. Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014, okrem ustanovení, ktoré sa týkajú zvýšenia administratívneho zaťaženia samostatne zárobkovo činných osôb, pri ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2015.
Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo, výbore pre financie a rozpočet, ústavnoprávnom výbore, na ktorých neboli uplatnené pripomienky. V gestorskom Výbore Národnej rady pre sociálne veci s odporúčaním prerokovať ho v druhom čítaní, pričom v gestorskom výbore boli k nemu prijaté dva pozmeňujúce návrhy poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Jána Podmanického a to vo vzťahu právnej úpravy oslobodenia zamestnávateľa a zamestnanca od platenia odvodov na dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti a na zdravotné poistenie po dobu 12 mesiacov, ak zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
Po druhé, povinnosti Sociálnej poisťovne poskytovať na základe žiadosti ustanoveným subjektom údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov upravovaných, upravujúcich poskytovanie finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.
S obidvoma pozmeňujúcimi návrhmi sa v plnej miere stotožňujem a prosím Národnú radu Slovenskej republiky o podporu uvedených pozmeňovacích návrhov a predloženého, v predloženom vládnom návrhu zákona.
Chcem pripomenúť, že boli o nich informovaní aj všetci sociálni partneri, jak zamestnanci, tak zamestnávatelia vyjadrili s ich návrhom súhlas. Udialo sa to aj na Rade solidarity a rozvoja a podobne reagovala pozitívne aj Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky.
Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem veľmi pekne, už sľúbená spoločná správa, ktorú som začala čítať pred chvíľou, tak ju teraz dokončím, ale začnem od začiatku.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 651.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651, ďalej len „gestorský výbor“, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 756 zo 6. septembra 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Po druhé. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Po tretie. Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 306 z 8. októbra 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 214 z 8. októbra 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 75 z 10. októbra 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 79 zo 17. septembra 2013.
Po štvrté, Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, prijali 21 návrhov, ktoré máte v písomnej podobe predložené, predložené.
A po piate, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedeným návrhom zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť aj s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 21 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru Janu Vaľovú vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, podľa § 83 ods. 4, podľa § 84 ods. 2 a podľa § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 81 z 15. októbra 2013.
Pani podpredsedníčka, skončila som, nech sa páči, môžte otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka a predsedajúca parlamentu, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi zaujať postoj k zákonu, respektíve k novele zákona o sociálnom poistení. Na úvod chcem povedať, že množstvo zmien, ktoré sú v tejto novele, sa mi páči, sú na prospech veci, sú reakciou na aplikačnú prax, tak ako každý rok, vždy pred koncom roka jednoducho je potrebné reagovať na to, čo život prináša a zákon vylepšovať, čiže netreba sa nejako veľmi pozastavovať nad tým, že koľko už noviel bolo v tomto zákone, takéto zákony sa skrátka musia novelizovať, treba to chápať, treba to brať ako realitu a mnoho zmien, ktoré v tomto návrhu sú, hodnotím pozitívne.
Zároveň ale chcem povedať, že podobne ako pri zákone o sociálnych službách, aj táto novela zákona o sociálnom poistení je nevyužitou príležitosťou pána ministra a jeho tímu, aby sa možno zmenilo viac, ak na to určitý priestor je. No ale poďme po poriadku.
Oceňujem zmeny, ktoré sa týkajú administratívnych povinností samostatne zárobkovo činných osôb, či už je to samotná podstata definície samostatnej zárobkovo činnej osoby vo väzbe na dosiahnutý príjem z podnikania, je to pozitívna zmena. Bude to, je lepšie určite v praxi a samozrejme samotné samostatne zárobkovo činné osoby privítajú, že sa mení mechanizmus ich prihlasovania, odhlasovania do Sociálnej poisťovne, zo Sociálnej poisťovne tak, že už nebudú mať túto povinnosť prihlasovať sa, odhlasovať sa sami, ale vykoná sa to automaticky, urobí to za nich Sociálna poisťovňa na základe údajov, ktoré dostáva z finančnej správy a ten živnostník, ten drobný podnikateľ, alebo samostatne hospodáriaci roľník a podobne, farmár, dostane písomne zo Sociálnej poisťovne informáciu o tom, že sa stáva povinne poistenou osobou, respektíve ňou prestáva byť a dokonca, aký bude mať vymeriavací základ a koľko bude platiť. Bude v tom väčší poriadok, bude to lepší systém, aj keď teda UNITAS ešte zavedený nemáme a bohvie kedy bude, tie údaje k dispozícii skutočne sú a preto je fajn, že sa to zavedie, len ma trošku vyrušuje, prečo sa to má zaviesť až od roku 2015? Keby sa chcelo, podľa mňa by sa dalo trošku pritlačiť na tých našich štátnych úradníkov na finančnej správe, aby to urýchlili a aby sa tieto pozitívne zmeny zaviedli už od 1. 7. 2014.
Napríklad teraz som si prečítal, že Sociálna poisťovňa "naháňa" neviem 10 alebo 20-tisíc živnostníkov, ktorí sa jednoducho neprihlásili do Sociálnej poisťovne. Častokrát tí ľudia nie sú jednoducho v tom, ako keby, ako sa hovorí namočení vlastnou vinou, neuvedomia si, že aké majú povinnosti, zákony sú relatívne komplikované, to treba priznať, nie každý tomu rozumie. Rečnícka otázka, kto z vás, ako tu sedíte, viete, kedy vzniká živnostníkovi povinné poistenie v Sociálnej poisťovni? Je niekto ochotný sa prihlásiť, že tomu rozumie, že to vie? Pán Mikloško nevie, čestne sa prihlasuje, kolega Simon kýve hlavou, že možno by aj vedel, ale radšej bude ticho, čiže nie je to jednoduchá vec. Dvadsať tisíc živnostníkov sa neprihlásilo do Sociálnej poisťovne, hoci tú povinnosť malo, lebo skrátka netušia možno, čo sa deje a že tú povinnosť vôbec majú.
Čiže takéto, takýto mechanizmus nie je dobrý len preto, že živnostníkovi odpadne nejaká byrokratická povinnosť, urobí to Sociálna poisťovňa za neho. Ten mechanizmus je dobrý aj preto, lebo nebude musieť Sociálna poisťovňa naháňať tých, ktorí sa vedome či nevedome neprihlásili. Skrátka to, čo teraz pán generálny riaditeľ zverejnil, nie je tu, tak sa nebude konať, pretože to bude riešené tým automatickým spôsobom. Čiže bude to na prospech aj Sociálnej poisťovne, a preto by som ešte raz, pokým máme ešte hodinku čas do nejakého toho hlasovania, no neviem, či už sa pripraví pozmeňovací návrh, asi je to už pasé, ale je to škoda, pretože mohlo to byť o rok zavedené skôr.
Oceňujem aj zmenu pri dobrovoľnom poistení, ktoré zanikne automaticky v prípade, že ten dobrovoľný poistenec dva mesiace po sebe nezaplatí tie odvody na to dobrovoľné poistenie, pretože dotkne sa to pozitívne najmä takých živnostníkov, ktorí nie sú povinne poistení, ale chcú byť poistení, čiže využijú možnosť dobrovoľného poistenia a keď im potom k 1. 7. vznikne povinné poistenie, často sa zabúdajú z toho dobrovoľného poistenia odhlásiť a vlastne ani o tom netušia, zase nevedia, čo sa deje, lebo tomu nerozumejú a sú potom v tom lete poistení aj dobrovoľne, aj povinne a Sociálna poisťovňa očakáva platbu aj dobrovoľného poistenia, aj povinného. Živnostník platí tak, ako platil, s tým, že si myslí, však veď platí, veď platí to povinné poistenie, ale prestáva vlastne platiť vedome, nevedome dobrovoľne a vznikajú problémy. Vznikajú dlhy, vznikajú exekúcie potom a všetko možné. Čiže tento mechanizmus je dobrý, aj keď možno na to niektorí dobrovoľne poistení, ktorí chcú byť dobrovoľne poistení a možno z nejakého dôvodu nezaplatia to dobrovoľné poistenie, nemajú akurát peniaze, tak im automaticky dobrovoľné poistenie zanikne, čo môže byť z ich pohľadu škoda. No, takže ale tu sa trošku uplatňuje pravidlo, keď sa rúbe les, tak lietajú triesky, v tomto by som to ešte celkom aj bral.
Výborná vec, pokiaľ ide o posudzovanie nároku na nemocenské dávky. Doteraz totižto platí, až do konca roku, ak niekto má dôvod, pre ktorý by mal poberať tú nemocenskú dávku, napríklad je práceneschopný a mal by teda poberať nemocenské, Sociálna poisťovňa mu nevyplatí to nemocenské v prípade, že on v tom istom čase má nejaký príjem od svojho zamestnávateľa. Alebo zamestnankyňa, mamička, budúca mamička ide na materskú, má teda nárok na materské, Sociálna poisťovňa nevyplatí materské, ak jej zamestnávateľ poskytne počas tej doby nejaký príjem. Poviete si, že o čom rozprávam, že je to nezmysel, aký príjem, keď je raz na nemocenskej alebo na materskej. No tak zoberte si dva prípady.
Materská. Zamestnankyňa ide na materskú, je druhý mesiac na materskej, narodí sa jej dieťa. Sú zamestnávatelia, ktorí tej zamestnankyni chcú pomôcť a pri narodení dieťaťa jej vyplatia určitú finančnú sumu ako finančnú výpomoc, najmä zo sociálneho fondu, čo ja viem 50 euro. Tak toto je potom prípad, kedy Sociálna poisťovňa v tom mesiaci stopne výplatu materského.
Práceneschopný zamestnanec. Predstavte si zamestnanca, povedzme staršieho, vo vyššom veku, už v dôchodkovom veku, ktorý je relatívne dlhšiu dobu práceneschopný, možno tri mesiace a po dohode so zamestnávateľom, už je v dôchodkovom veku, po dohode so zamestnávateľom končí pracovný pomer. Dohodli sa, čiže aj počas tej jeho práceneschopnosti ten pracovný pomer skončí, podľa Zákonníka práce zamestnávateľ v takomto prípade vypláca odchodné. Čiže ten zamestnanec je PN, nepracuje, ale dostane tento príjem. A nie preto, že by chcel, alebo že by zamestnávateľ bol nejaký onaký, skrátka zo Zákonníka práce vyplýva táto povinnosť poskytnúť, vyplatiť odchodné. A to je potom príjem, kvôli ktorému v tom poslednom mesiaci ten odchádzajúci zamestnanec nedostane nemocenské. Čiže v tomto je zákon naozaj nešťastný a oprava tejto chyby je výborná.
Ďalej osobne oceňujem aj to, že sa sprísňujú podmienky na priznanie invalidného dôchodku pre osoby v intervale od 18 do 20 rokov veku, keď doteraz si takáto osoba mohla dobrovoľne, mohla zaplatiť dobrovoľné dôchodkové, teda vrátane aj invalidné poistenie, za veľmi krátky čas s vysokou, s relatívne vysokou sumou, ale v prepočte na ten krátky čas to až taká vysoká suma nemusela byť a pri takomto triku táto osoba mala potom v prípade, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne jej priznal invaliditu, takáto osoba za temer nič zaplateného poistného mohla mať invalidný dôchodok až do smrti vo výške okolo 1 000 eur mesačne. Mimochodom ten zákon stále platí, takže dúfam, že tí, čo o tomto uvažujú, ma teraz nepočúvajú, lebo dúfam, že to nikto nezhodnotí, že im to ešte na poslednú chvíľu radím.
Toto sa teda ruší, ale mňa v tejto súvislosti mrzí, že aj keď diskutujeme o tejto téme už pár dní, či by to bolo dobré, nebolo dobré, myslím si, že bolo by dobré takéto podobné opatrenie urobiť aj v prípade krátkodobo trvajúceho povinného poistenia zamestnanca, pretože ak sa to nebude zneužívať cez dobrovoľné poistenie, no, je mi ľúto, ale ak sa to zneužívalo doteraz, ak boli posudkoví lekári, ktorí boli schopní takýmto spôsobom tú invaliditu priznať, tak ju priznajú aj naďalej a budú to riešiť takíto špekulanti cez povinné poistenie zamestnanca, ktoré bude trvať pár dní. Čiže za minimálne odvody bude mať vysoký invalidný dôchodok. To sa už ale v novele nerieši.
Teší ma aj zmena spôsobu výpočtu dávky v nezamestnanosti pre osoby, ktoré rovno z rodičovskej dovolenky idú po strate zamestnania na úrad práce, pretože tento nový spôsob je pre nich samozrejme výhodnejší a som teda rád, že v tomto boli vyslyšané moje opakované, opakované žiadosti, prosby, alebo ako to nazvať, alebo návrhy, aby sa takáto zmena uskutočnila, pretože ten súčasný výpočet jednoznačne diskriminoval osoby, ktoré počas rodičovskej dovolenky si privyrobili pár eur napríklad na dohodu.
Vítam aj zmeny, ktoré sa vzťahujú na pohľadávky, postupovanie pohľadávok a tak ďalej, nebudem to rozvádzať, tu mám pre pána ministra a jeho ľudí možno ešte jeden podnet, ktorý som nestihol spracovať seriózne do pozmeňovacieho návrhu, možno to ani nie je také jednoduché, sú časté prípady, na mňa sa dosť ľudí takto aj obracia, že živnostník alebo iná SZČO má podlžnosť Sociálnej poisťovni, ale nevie o tom, jednoducho nevie. V dobrej vôli si myslí, že všetko má vyrovnané, ja viem, že na webovej stránke Sociálnej poisťovne sú tí dlžníci zverejnení, ale nepozrie sa tam, nevie o tom a zrazu sa túto informáciu dozvie, ale dozvie už po niekoľkých rokoch, kedy povedzme exekúcia, alebo sa na to nabalia penále a tá výška tej pohľadávky neúmerne vzrastie. A potom je ten človek prekvapený, že má zaplatiť niekoľko tisíc eur. Takže tu by bolo možno vhodné, keby sa našiel systém, ktorým by Sociálna poisťovňa automaticky oznamovala písomne takémuto dlžníkovi info o tom, že ten dlh tu je a že teda narastá o penále, aby si to ten dotyčný dlžník uvedomil a teda zrejme aj riešil. Myslím si, že by to pomohlo tým dlžníkom a pomohlo by to aj Sociálnej poisťovni, pretože by s pravdepodobnosťou blízkou istote skôr získala tie dlžné sumy.
No dobre. Čo mi ešte trošku vadí, no nie že trošku, ale veľmi mi to vadí a budem na to reagovať za chvíľku, keď prednesiem pozmeňovací návrh, na jednej strane vyzerá veľmi dobre bod 26 v novele, teda v tom, ten pôvodný bod 26 v novele, ktorým sa mení spôsob výpočtu vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činnú osobu, kedy aj v prípade, keď SZČO podnikala dobu kratšiu ako celý rok, sa bude základ dane zvýšený o odvody vždy deliť 12, čiže nie počtom mesiacov podnikania tak, ako to je doteraz. Ten navrhnutý nový spôsob je samozrejme pre živnostníkov a ďalších omnoho výhodnejší ako doterajší. Predstavte si niekoho, kto podnikal za minulý rok povedzme, alebo za tento rok podniká dva mesiace, tak pri výpočte vymeriavacieho základu sa ten základ dane bude deliť 12 a nie 2 ako doteraz, čiže ten výsledok bude nižší, bude to pre toho živnostníka menej, bude platiť nižšie odvody, čo je pre neho dobrá správa.
Ale obávam sa, že takto veľkoryso nastavený systém bude umožňovať špekulácie, pretože ten živnostník, ktorý by inak podnikal celý rok, keď si to bude môcť dovoliť, tak použije jednoduchý trik. Pozastaví živnosť na jedenásť mesiacov, dvanásty mesiac živnosť bude mať živú, aby si teda legalizoval tie príjmy, ktoré má, tak jeden mesiac bude mať živnosť otvorenú, povedzme, pri nejakom poradenstve a pod. Čiže v prípadoch, keď je možné tú živnosť pozastaviť, a takýmto spôsobom si dvanásť násobne vlastne zníži svoj vymeriavací základ oproti doterajšiemu stavu. A tieto nižšie odvody nebude platiť celý rok ten nasledujúci, keby ich platil, tak v poriadku, ale zase na ďalší rok pozastaví živnosť na jedenásť mesiacov, dvanásty mesiac si živnosť nechá. Skrátka bude mať dvanásťnásobne, resp. keď zoberieme do úvahy minimálny základ, tak desaťnásobne vyššie odvody, ako keby tam zostal súčasný stav. Ja si nepomôžem, toto nemôže zostať podľa mňa, bez odozvy a cítim povinnosť na toto reagovať a aj reagujem a za chvíľku k tomuto prednesiem pozmeňovací návrh.
Čo v novele ďalej nie je, ale mohlo by byť. Problém v praxi vzniká pri dohodároch s nepravidelným príjmom, kedy sa odvody do Sociálnej poisťovne zúčtujú a zaplatia až po skončení dohody. Tá dohoda môže trvať v podstate niekoľko rokov. Čiže niekoľko rokov beží dohoda, dohodár pracuje, dostáva v nejakých nepravidelných intervaloch odmenu a z tejto odmeny sa neplatia odvody do Sociálnej poisťovne, lebo tak to hovorí zákon, zúčtujú sa, až keď dohoda skončí, povedzme o tri roky. Na jednej strane to môže trošku zlepšiť cash flow toho dohodára, toho zamestnávateľa samozrejme a na druhej strane je to v praxi problém, pretože prvá otázka vznikne na konci, keď tá dohoda skončí a keď treba tomu dohodárovi strhnúť jeho odvody, nemusí mať ten dohodár žiadny príjem alebo bude ho mať veľmi nízky, nebude to z čoho zaplatiť.
Druhá otázka je tá, že zamestnávateľ musí účtovať rezervy z roka na rok, to je trošku problém, je to zbytočná komplikácia. Nikomu to nepomôže, myslím si, že tam by mal existovať mechanizmus zúčtovania nejmenej raz za dvanásť mesiacov aj keď teda odpoveď, ktorú som dostal, dostal som v duchu, že pripravuje sa zmena v Zákonníku práce a takéto dohody sa nebudú môcť uzatvárať. No tak je to riešenie, ako, na aké sme si už zvykli. Skrátka, keď to nejde inak, tak zakážme niečo, nemyslím si, že je to dobrý nápad, ale čo už potom.
Ďalší problém ale je a je omnoho vážnejší, problém s dôchodkovým poistením poistencov štátu, ako sú napr. ženy, ktoré sa starajú o malé dieťa vo veku do šesť rokov. Štát za ne platí dôchodkové poistenie len v prípade, ak oni sami nie sú poistené ako zamestnanci alebo ako SZČO. V praxi, keď nejaká žena, ktorá je doma pri dieťati, si privyrobí pár eur na dohodu, tak tým pádom prestáva byť poistencom štátu a negatívne sa to prejaví na jej budúcom dôchodku, to že si sama chcela nejako privyrobiť. Čiže to je dosť nezmyselné, aby hoci sama platí odvody z toho nejakého zárobku, ktorý teda v zásade neni príliš vysoký, mala ako dôsledok nižší dôchodok v budúcnosti. To nemá žiadnu logiku a nie je to spravodlivé.
Ďalej sa mi nepáči, resp. privítal by som, keby sa zmenil inštitút stanovenia rozhodujúceho obdobia, pri krátkodobo trvajúcich zamestnaniach s nemocenským poistením. Nebudem to rozvádzať lebo vidím, že vás už unavujem, kde je takisto možné zneužívanie a odčerpávanie zdrojov z nemocenského fondu nad únosnú mieru a jednoducho nie je to fér, keď niekto to takto môže využiť. Čiže tu by sa mal zákon takisto zmeniť, resp. sprísniť. Nikto by sa nesťažoval, to určite nie.
Pokiaľ ide o odvody z dohôd, opakovane pri rôznych príležitostiach v tejto snemovni zdôrazňujem, že to, čo sa urobilo od 1. januára 2013 bola veľká chyba. Na úkor dohodárov a ich zamestnávateľov hľadať zdroje v štátnom rozpočte, rozpočte Sociálnej zdravotnej poisťovne, nebolo nebol šťastný ťah. Bol by som veľmi rád keby sa aspoň sčasti táto chyba napravila a konkrétne sa vás teda rečnícky pýtam, vážení priatelia, aký je dôvod, aby zvýhodnenie pri dôchodkovom poistení pri dohodách študentov bolo odlišné pre študentov do osemnásť rokov veku a odlišné pre študentov, ktorí sú osemnásťroční a starší. Prečo by mal platiť iné odvody študent do osemnásť rokov a študent, ktorý má nad osemnásť rokov? Na to predsa nie je žiadna logická odpoveď a naviac, ja nie som síce ústavný právnik, ale podľa môjho laického názoru v tomto, ide pravdepodobne o diskrimináciu na základe veku. Veď ako je možné, aby niekto, kto má sedemnásť rokov platil vyššie odvody ako osemnásťročný? Akú to má logiku? Akú to má nejakú vecnú súvislosť s čím? Čiže navrhujem a prednesiem to potom o chvíľu, v pozmeňovacom návrhu, aby sa limit oslobodenia od dôchodkového poistenia pre študentov zjednotil bez závislosti na ich veku.
Opakovane hovorím, že zavedenie odvodov z dohôd veľmi poškodilo tretí sektor, občianske združenia, neziskové organizácie, kultúrne spolky, školstvo, zdravotníctvo, resp. aj zariadenia sociálnych služieb, kde na dohodu zamestnávajú v niektorých prípadoch ľudí. Športové kluby ako je aj ten, ktorého som prezident, čiže mám tu konflikt záujmov, v tomto samozrejme, musíme platiť, prepáčte, že to poviem tak úplne sprosto a ľudovo, musíme platiť na tých rozhodcov o tretinu viacej, ako to bolo vlani, pretože tí rozhodcovia, ktorí pískajú na dohodu, si musia z tej dohody platiť odvody, resp. ten bratislavský a Slovenský futbalový zväz musí za nich platiť odvody. Tak my z príspevkov rodičov musíme vyzberať o tretinu viac, aby sme to boli schopní zaplatiť. To je úplne úžasné. Staráme sa o deti, staráme sa o ich športové vyžitie, a takto sme na to doplatili, že sa tu zaviedli odvody hlava-nehlava.
Pokiaľ ide o tú výnimku, ktorú majú študenti, úplne pokojne si viem predstaviť a tak sme to vlastne aj pôvodne navrhovali, keď sme boli vo vláde, aby takúto výnimku v takomto podobnom filozofickom duchu mali všetci dohodári. Na jednu dohodu by ju mohli mať naozaj všetci, pretože tam nejde o nejaké obchádzanie odvodov, tam ide o prirodzený proces, kedy si niekto privyrobí, aj keď možno "nechce", alebo nejde o to privyrobenie, lebo ide o nejakú takúto záujmovú aktivitu a podobne. A problémom, osobitným problémom sú vysoké odvody pre samostatne zárobkovo činné osoby, tak ako sa zaviedli. Ľudia k 1. 7. niektorí boli prekvapení ako sa im zvýšili odvody do Sociálnej poisťovne. No budú prekvapení, budú prekvapení znova v júli 2014, keď im odvody stúpnu o ďalších 18 %, nie o percento, o dva, ale o ďalších 18 % , pretože sa zmení koeficient pre výpočet vymeriavacieho základu.
Máme tu návrh, ktorý je teda v spoločnej správe, ktorým sa majú zvýhodniť dlhodobo nezamestnaní. Čiže ja by som sa rád, ešte pred tým ako poviem svoje návrhy, neviem ako stíham, vyjadril trošku k tomu, čo priniesol kolega Podmanický na sociálny výbor. Tak ako sme v médiách už niekoľko týždňov dopredu počuli avízo, že budú zvýhodnení zamestnávatelia a zamestnanci, ktorí boli predtým dlhodobo nezamestnaní, tak máme to tu. Ja poviem tak, v princípe každé zníženie odvodov vítam, aj keď v prvom rade vítam systémové zníženie odvodov a nie zavedenie nejakej špecifickej výnimky pre nejakú špecifickú skupinu osôb. Dobre, tak rozhodli ste sa zvýhodniť dlhodobo nezamestnaných tým, že keď ich niekto zamestná, tak rok nebude platiť odvody ani ten pôvodne dlhodobo nezamestnaný už ako zamestnanec a nebude platiť odvody na sociálne zdravotné poistenie ani samotný zamestnávateľ.
To je na prvý pohľad fajn, ale vyskakujú tu dve otázky, resp. dva problémy. Neviem, či si uvedomujete, ak budete rozprávať o tom, ako ste fajn schválili úľavu pre dlhodobo nezamestnaných, že tá úľava na odvodoch zároveň znamená, že tí dlhodobo nezamestnaní už ako zamestnanci nebudú poistení. To znamená v prípade práceneschopnosti nebudú mať nárok na nemocenskú dávku. Ak pôjde o mladú ženu, otehotnie, nebude mať nárok na materské. Ak stratí zamestnanie následne niekedy, nebude mať zrejme nárok na dávku v nezamestnanosti. Takáto odpracovaná doba bude platiť možno nejakú daň podľa výšky príjmu, ale táto doba sa mu nebude počítať do odpracovaných rokov pre nárok na dôchodok. Keď to tí ľudia zistia, tak budú nepríjemne prekvapení, že čo je to za búda, že majú síce o pár euro vyšší čistý príjem, ale nie sú, nie sú poistení, strácajú tieto výhody. Čiže toto je veľmi, veľmi citlivá vec a treba si na ňu dať pozor.
Druhá vec je tá, ako je to napísané. Ja som teda prvýkrát ten návrh videl vo štvrtok na výbore, ako to je napísané, a teda tiež nie som vševedko, aby som okamžite reagoval na to, čo je tam zle, ale sú tam zlé veci, technicky. V prvom rade nie je dobre vyriešené to, že zamestnávateľ najskôr prepustí nejakú skupinu zamestnancov, a potom si zamestná nových zamestnancov, tých dlhodobo nezamestnaných, za ktorých nebude rok platiť odvody. To ošetrenie, aby to ten zamestnávateľ takto nezneužíval, ja vám to prečítam je také, že: "Zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby." Táto formulácia, ja nie som právnik, ale to je typický príklad ako z učebnice, ako vyzerá formulácia, ktorá negarantuje právnu istotu zúčastneným stranám. Jednoducho, tak ako som počul na výbore, toto bude vyhodnocovať zamestnanec Sociálnej poisťovne, že ak predtým poklesol počet zamestnancov u zamestnávateľa, a potom stúpol tým, že nabral tých dlhodobo nezamestnaných, tak bude vlastne na tom, čo si povie ten úradník Sociálnej poisťovne, či to akceptuje alebo nie, či prizná tým pádom nárok na to zvýhodnenie pri odvodoch, alebo neprizná.
To je prvá vec a druhá vec je, že takto sa dáva moc zase úradníkovi, aby rozhodoval o tom, či bude ten zamestnávateľ a jeho zamestnanci mať výhodu, alebo nebude. A ďalšia chyba krásy je v tom, že tu sa vôbec nič nehovorí o tom, na aký, na aký pracovný pomer bol ten zamestnanec zamestnaný. Čiže, čiže úplne pokojne ten zamestnávateľ zamestná človeka na dobu určitú, na jeden rok, presne na ten jeden rok, kedy bude mať tú odvodovú úľavu. Po roku zmluva skončí, lebo doba určitá vypršala, po roku ten zamestnanec odchádza v súlade so Zákonníkom práce, čiže zamestnávateľ ho neprepustil preto, lebo neviem čo, ale prepustil ho preto lebo jednoducho vypršala doba určitá a následne si zoberie ďalšieho zamestnanca z úradu práce, ktorého si znova zamestná na dobu určitú na jeden rok a znova si na neho uplatní tú odvodovú úľavu. Na toto táto novela, resp. tento návrh vôbec nepamätá. To je diera ako svet.
Takže nesúhlasím s takýmto návrhom, nech by bol ten úmysel akokoľvek dobrý, pretože nemôžem súhlasiť s návrhmi, ktoré otvárajú diery v zákone. Dosť mi na tom záleží, aby ten zákon bol skutočne dobrý, v praxi vykonateľný a aby sa nedal zneužívať. Dobre.
V druhej časti svojho vystúpenia si dovolím predniesť pozmeňovacie návrhy k novele. Najskôr prednesiem návrh... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)