25. schôdza

Ďakujem pekne za pripomienky pani, paniam kolegyniam. Ja si uvedomujem, že financovanie je veľký problém a myslím, že som sa nevyjadrila ani raz, pani Tomanová tu už nie je, ani raz som sa nevyjadrila, že som za zrušenie pobytových služieb, tak ako mi naznačila, že som povedala. To viem, že by asi nemalo zmysel, aj keď som za to, aby sa podporovali domáce, terénne, opatrovateľské, aj domáce aj opatrovateľské služby všeobecne, ale hovorila som hlavne o tom, že peniaze, ktoré boli určené na, alebo na projekty pre deinštitucionalizáciu, boli použité na sanovanie veľkokapacitného domu, čo sa mi nezdá s kostolným poriadkom. Ako toto sa mi zdá choré. Takže som rada, že ministerstvo ma pozitívny vzťah k DI, som rada, že ministerskí úradníci aspoň, keď som sa zúčastnila konferencií, tak boli naozaj naklonení tomu, však to vidno aj v zákone, tak ako je nastavený, ale na druhej strane to, že peniaze, ktoré boli určené na deinštitucionalizáciu, boli určené, boli použité na úplne iný, na úplne iný projekt, to mi je ľúto.
Čo sa týka kontroly, ktorú napádala pani poslankyňa Vaľová, ja si myslím, že ak ja sama mám možnosť rozhodovať o tom, kam dám peniaze, tak mal by byť nejaký nezávislý orgán, človek, komisia, ktorá práve posúdi to, či tie peniaze boli naozaj použité, alebo rozdelené, prerozdelené správne, na to som najmä narážala. Ďakujem pekne.

Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Mihál. Nech sa páči, máte, pán poslanec, slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka a predsedajúca parlamentu, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia nebudem hovoriť dlho. Myslím si, že pani kolegyňa Monika Gibalová nasadila vo svojom prvom vystúpení latku veľmi vysoko, tak sa nebudem blamovať tým, že rozhodne nemám pripravenú takú analýzu zákona, ako ona a chcem len povedať niekoľko takých vecí, možno nie celkom súvislé, ale k veci.
Prvé, prvé je to, že po roku a pol vládnutia vlády Roberta Fica, ktorá teda nie je žiadny zlepenec, ale je to vláda jednej strany, kde sa teda dá dohodnúť s ministerstvom zdravotníctva, dá sa dohodnúť s ďalšími rezortami na tom, čo vlastne vláda chce, vlády, ktorá má, ako sama tvrdí, vynikajúce nadštandardné vzťahy so združením miest a obcí Slovenska, vláda, ktorej niektorí členovia sú dokonca priamo župani vo VÚC-kách, respektíve väčšina županov na Slovensku je členmi SMER-u, alebo sa k nemu hlási a vláda, ktorá má aj výborné vzťahy voči napríklad Jednote dôchodcov, nie je schopná predložiť do parlamentu taký návrh zákona o sociálnych službách, aký by Slovensko reálne potrebovalo. Vláda nemá odvahu na to, aby urobila v systéme reformy, ktoré sú potrebné, o ktorých všetci vedia, že by mali prebehnúť. Nie je jednoducho toto schopná a možno je to práve kvôli prezidentským voľbám, pán premiér a budúci kandidát na prezidenta Fico nechce riskovať nejakú blamáž, ktorá by mu možno hrozila zo strany relatívne početnej voličskej skupiny, ktorá veľmi radi volí istoty a tou istotou v tomto prípade je to, že zariadenia sociálnych služieb nebudú poriadne fungovať ani naďalej a hlavne, že žiadne nové zariadenia ani, ani terénni pracovníci, aby sme nezabudli zdôrazniť, pribúdať nebudú, pretože na to nebudú peniaze, nebudú na to zdroje, nebude na to vybudovaný systém.
Čiže je to veľká škoda. Ak na budúci rok prídete s ďalšou novelou, pán minister, ako ste avizovali v úvodnom vystúpení, tak fajn, možno tá novela bude lepšia, bude razantnejšia, bude už po prezidentských voľbách, možno že si niečo trúfnete odvážnejšie navrhnúť, ale v každom prípade sa stratí rok. Stratí sa rok, stratia všetci tí, ktorí v tých zariadeniach sú, rok života, ktorý mohli prežiť možno kvalitnejšie a tí, ktorí potrebujú starostlivosť, na ňu možno o jeden rok dlhšie budú čakať. Čiže to je škoda nevyužitej príležitosti, skrátka zahodili ste ju, škoda. Veľká škoda.
Nebudem teda rozpitvávať jednotlivé detaily zákona, len spomeniem, že som rád, že v pripomienkovom konaní ste ustúpili a stiahli ste návrh, podľa ktorého sa mal odstupňovať príspevok štátu podľa stupňa odkázanosti, pretože konečným efektom by bolo to, že mnohé zariadenia by dostali omnoho, omnoho menej peňazí na svojich klientov, ako je to podľa súčasného stavu. Čiže jedna z tých najväčších námietok, ktorá v pripomienkovom konaní na tento zákon prišla, bola vyslyšaná zo strany ministerstva, čo je na jednej strane dobré, na druhej strane teda ostáva tu stále visieť otázka, kde zobrať peniaze, ktoré sú potrebné na to, aby sa systém zdokonaľoval, zlepšoval a aby, zdôrazňujem ešte raz, pribudlo viac najmä terénnych pracovníkov.
Pokiaľ ide o terénnych pracovníkov, tam určite sa priestor z hľadiska financovania dá vytvoriť z eurofondov, z európskeho sociálneho fondu, pretože pri troške chcenia sa dá cez príslušný projekt a neviem presne, či aj náhodou nebeží, aby som vám nekrivdil, (reakcia z pléna) výborne, takže veci sa hýbu, to je dobré, čiže cez zdroje Európskeho sociálneho fondu sa dajú podporiť takéto nové pracovné miesta ľudí, ktorí by sa starali o zdravotne postihnutých, o starších, odkázaných priamo v ich domácnostiach a tým pádom by títo ľudia získali tú sociálnu službu, ktorá je pre nich možno najpotrebnejšia. Čiže bude o nich postarané a nebudú musieť sa sťahovať do zariadení, ktoré nech sú akokoľvek výborné a dobre fungujúce, málokedy dokážu nahradiť staršiemu človeku to teplo domova, doslova do písmena, ktoré, na ktoré je zvyknutý z domáceho prostredia.
Čiže je dobré teda, ak teda počujeme správy o tom, že takýto projekt máme a dúfam, že bude fungovať. No a ja teda chcem upozorniť, tak ako som hovoril pri predchádzajúcom vystúpení, lebo teda máme za domácu úlohu pomáhať vláde hľadať finančné prostriedky v týchto ťažkých časoch, aj keď tá naša pomoc neviem či bude vyslyšaná a v tomto prípade predpokladám, že nie, pretože na tomto mieste si dovolím navrhnúť, aby zdroje, ktoré vláda má, respektíve ministerstvo práce má v rozpočte, okolo 65 možno 70 miliónov eur, na vianočné príspevky dôchodcom, boli presmerované z vianočných príspevkov na zariadenia sociálnych služieb. Tu jednoducho máte priamo na tácke finančné zdroje vo výške 70 miliónov, s ktorými sa dá všeličo urobiť. Čiže zdôrazňujem, že nehovorím o tom, zobrať dôchodcom vianočné príspevky, zobrať im 70 miliónov, hovorím o tom, dať dôchodcom 70 miliónov eur, ale dať to tým, ktorí to skutočne potrebujú. Potrebuje 40 alebo 50 eur na prilepšenie pred Vianocami dôchodca, ktorý, áno, má 62 rokov, takže poberá starobný dôchodok, povedzme 350 eur mesačne, ktorý ako 62 ročný je pri plnej sile ešte dokonca aj pracuje a možno niekoľko rokov pracovať bude, ale dostane nesystémový vianočný príspevok, pretože bol skrátka zaradený v istom čase a dokonca, ako sa pán minister v sobotu vyjadril, bude o pár eur zvýšený, zrejme znova kvôli prezidentskej kampani.
Omnoho, omnoho užitočnejšie bude, keď tieto peniažky dostanú tí dôchodcovia, ktorí nielenže teda poberajú nízky dôchodok, ktorí nielenže sú dôchodcami, či starobnými alebo invalidnými, ale sú skutočne odkázaní na pomoc, sú v zariadeniach sociálnych služieb, respektíve sa o nich niekto stará v rámci tej terénnej ošetrovateľskej, opatrovateľskej práce. Čiže to sú dôchodcovia, ktorým treba pomôcť, ktorých treba zvýhodniť a nech ten príspevok na jedného jej aj 100 alebo 150 eur. Keď si to spočítate, tak neviem, koľko presne, už to nemám v hlave, ale sú to určite státisíce, možno 600 možno 700 tisíc dôchodcov, ktorý dostane v prepočte 40, 45 možno eur vianočného príspevku, je to spolu tých 70 miliónov.
Ale dôchodcov, ktorí sú v zariadeniach sociálnych služieb, alebo ktorí sú nejakým spôsobom prijímateľmi sociálnej služby vo forme terénnej práce, no strieľam teraz, priznám sa, ale nebude ich viac ako 100 tisíc. V zariadeniach ich je, neviem, 10, 15-tisíc, v pobytových zariadeniach. Čiže tých nie je až tak veľa. Keď si to rozpočítate, tak ten 70-miliónový balík, keď sa rozpočíta na ľudí, ktorí sú v zariadeniach, alebo ktorí prijímajú terénnu službu, nie je až tak veľa a v prepočte na jedného by mohlo ísť nie o symbolických pár drobných, s prepáčením, ale o sumu, ktorá by im pomohla, ktorá by pomohla obciam, aby sociálne služby ďalej rozširovali, aby pribudlo terénnych pracovníkov, aby sa budovali, keď už na to príde, rôzne ďalšie typy zariadení sociálnych služieb. Nie sú tu len tie penzióny pre starších, alebo pre zdravotne postihnutých občanov. Sú rôzne formy, ktoré či v zákone máme, či vo svete ich poznáme, ale je ich v reálnom živote na Slovensku málo a sú žiadané. Čiže je tu balík 70 miliónov, ktoré, prosím, netreba minúť na zvyšovanie platov neviem komu, aj keď si to možno niekto zaslúži, ale to sú peniaze, ktoré by mali ísť dôchodcom ale tým, ktorí sú na to skutočne odkázaní, to sú tí, ktorí čerpajú sociálne služby.
Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Pán poslanec bol posledným, ktorý bol písomne prihlásený, otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Nicholsonová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Veľmi pekne ďakujem sa slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, pani spravodajkyňa, ja začnem trochu zoširoka a to tým, že všetci, ktorí sa tejto téme nejakým spôsobom venujeme a vnímame ju, či už okrajovo alebo teda naozaj do hĺbky, ako napríklad pani kolegyňa Gibalová, vieme, že ten systém sociálnych služieb v našej krajine bol nastavený a je nastavený veľmi zle. Začalo to niekde pri decentralizácií, ktorá, podľa mňa, na Slovensku nebola nikdy poriadne dokonaná a to sa týka ako poriadku v prechode jednotlivých kompetencií na nižšie samosprávy, tak aj v toku financií z verejných zdrojov. My tu máme z toho celkom slušný guláš a nikto sa celkom nepodujal dať to v tých jednotlivých oblastiach do poriadku tak, aby to naozaj fungovalo. Ešte nám do toho vstúpili VÚC-ky, ktorými sa, podľa mňa, stal z toho ešte väčší galimatiáš.
Povedzme si na rovinu, že systém sociálnych služieb tu nefunguje dobre a on kolabuje a kolabuje plynule už niekoľko rokov. Nikto, vrátane nás, čo sme tam viseli v tých pozíciách rok a pol, nepresadil takú zásadnú zmenu financovania sociálnych služieb, aby nám ten systém za chvíľu nespadol na hlavu. A on nám na tú hlavu spadne. Povedzme si prečo.
Ten prvý dôvod bol decentralizácia, ale ten druhý dôvod je nemenej dôležitý a to je to, že nikto sa nepostavil pred tento národ s tou otázkou, že kto a do akej miery má byť zodpovedný za starnutie. To, že naša populácia starne, to, že sa rodí málo detí a že za chvíľu sa budeme pozerať pomaly len na šedivé hlavy, to je nespochybniteľný fakt. Ale v tejto krajine na rozdiel od iných krajín sa neodštartovala diskusia o tom, kto a akým spôsobom nesie zodpovednosť za starnutie jednotlivca. Je to ten jednotlivec? Sú to jeho deti, ktoré vychoval? Je to obec, v ktorej býva?Je to VÚC? Alebo je to štát?
Bez toho, aby sme si veľmi jasne pomenovali túto zodpovednosť za starnutie jednotlivca, si myslím, že nenastane ani v téme sociálnych služieb ten skutočný poriadok, pretože ak sa pozriete na iné krajiny, kde nemajú problém so sociálnymi službami, tam sa odštartovala takáto diskusia pred desiatkami rokov. A teraz s nástupom nových a nových generácií ľudia stále viac a viac chápu, že aj oni sú zodpovední za svoje vlastné starnutie a preto sa v normálnych krajinách, napríklad v takej Kanade, napríklad vo Veľkej Británii, napríklad v iných anglosaských krajinách, napríklad aj v Spojených štátoch amerických stalo to, že ľudia, ktorí starnú, si už počas svojho produktívneho života odkladajú na to, čo ich raz postihne. A to je to, že budú odkázaní na dlhodobú starostlivosť a že budú odkázaní na nejaký druh sociálnej služby. Buď sa pripoisťujú a odkladajú si tak peniaze, aby potom, keď ich to zastihne, nezostali prekvapení a nepýtali sa, a teraz čo so mnou?Postarajú sa o mňa deti? Postará sa o mňa štát? Postará sa o mňa o dedina, alebo kto?
To znamená, buď si, buď si odkladajú peniaze v rámci buď komerčného pripoistenia, alebo dokonca v niektorých krajinách povinného pripoistenia, alebo to riešia tak, že už počas svojho produktívneho života si vyberú na základe štandardov kvality domov sociálnych služieb, domov pre seniorov, ktorému prednostne posielajú na účet peniaze tak, aby v momente, keď to s ním sekne a už nedokáže doma zvládať sám to svoje starnutie, nemusel volať synom, dcéram a neviem komu, ale úplne dôstojne sa presťahuje zo svojho domova do domova sociálnych služieb, kde má túto službu predplatenú.
Toto sa u nás nestalo. A preto, v tom máme dnes taký bordel, aký máme a preto, keď príde návrh na to, aby sa v tejto krajine stanovila minimálna participácia, percentuálna, klienta na platení služby, ktorú potrebuje, tak tu máme pomaly vzburu, demonštrácie, tuto pískajú dôchodcovia z balkóna a podobne. Nuž ale ja chápem, že tomu mala predchádzať tá debata, ale položiť si tú otázku, že koľko má minimálne ten, ten človek prispievať na službu, ktorej sa mu dostáva, to je veľmi potrebná otázka a bude potrebné ju zodpovedať a nie je to systémové, nie je to systémové, že jedna vláda stanoví 50-percentnú participáciu klienta a druhá vláda príde o rok a proste ju zruší len preto, lebo sa z balkóna ozýva piskot.
Preto, čo som uviedla, pre tento všeobecný teda úvod, ktorý mi snáď odpustíte, považujem ten návrh novely, ktorý ste priniesli do parlamentu za veľmi slabý aj s ohľadom na to, čo povedal pán Mihál, že vy máte všemožnú podporu, akú si len môžete žiadať, považujem ho za, za veľmi málo ambiciózny. On bol samozrejme okorenený tou etudou zase tuto spriatelených dôchodcov na balkóne, ale to proste už patrí k tomu divadlu. Ten zákon, nemôžem povedať, tak ako to tu odznelo pri mojich predrečníkoch, že by bol zlý. Viete, on nie je zlý preto, čo prináša, ale on je zlý preto, čo neprináša a pre všetky tie otázky, na ktoré ten zákon jednoducho nedáva tú odpoveď napriek tomu, že pri vašej sile, pri vašej sile by ste si mohli dovoliť mať oveľa vyššie ambície. A všetci vieme, aj teda ja, aj sebakriticky s tým, že možno sme mohli urobiť viacej, musím povedať, že chce to práve takúto silu a takúto jednotu, ako nám tu predvádzate vy v parlamente a vo vláde a neviem, kde všade, aby sa zmenil konečne ten systém sociálnych služieb na Slovensku. O tom viacej mi je ľúto, že prichádzate s návrhom, ktorý naozaj nezodpovedá ambíciám, ktoré by ste mohli mať.
Čo mi vadí? Vadí mi to, že diskriminujete klientov, diskriminujete ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálne služby. Hovorila už o tom pani poslankyňa Gibalová, ja to len zhrniem, že podľa mňa v normálnej demokratickej krajine, ktorá si ctí a garantuje práva jednotlivca, by bolo namieste, aby osoba, ktorá bude poberať nejaký druh sociálnej služby, mohla rozhodnúť o tom, od koho takúto sociálnu službu bude poberať. A ako to, že je niekto odkázaný na sociálnu službu, ešte neznamená, že je nesvojprávny a nevie sa rozhodnúť a že to musí dostať nadiktované od obce, ktorá sa potom, samozrejme, rozhodne, či tomu alebo onomu poskytovateľovi bude platiť.
A vychádzajúc z tohto si myslím, že po druhé, nediskriminujete iba klienta, poberateľa sociálnej služby, ale diskriminujete aj poskytovateľov, pretože zostáva to protiústavné delenie na jednoducho verejných, neverejných, nie z pohľadu toho, samozrejme, že sú verejní alebo neverejní, ale z pohľadu financovania. Jednoducho, robíte medzi nimi neprekonateľnú bariéru a vôbec nerozumiem tomu, že prečo sa, alebo teda rozumiem tomu, samozrejme, lebo pre vás všetko, čo je súkromné, ako keby nepriateľ, ale pri sociálnych službách ste si to, podľa mňa, ako mohli odpustiť a mohli ste prekročiť tento svoj tieň, lebo my sa nepohneme z miesta, keď nezačneme robiť presný opak, keď nezačneme zrovnoprávňovať verejných a neverejných poskytovateľov.
Všetci vieme ako funguje väčšina samospráv a koho uprednostnia, či verejného alebo neverejného poskytovateľa, no a samozrejme potom tak aj bude vyzerať financovanie a potom sa bude diať presne to, čo sa tu už roky deje, že jednoducho je nedostatok poskytovateľov sociálnych služieb. Ale prečo je nedostatok poskytovateľov sociálnych služieb? Pretože pri obciach, vo VÚC-kach a ešte neviem kde, jednoducho nevznikajú poskytovatelia sociálnych služieb, alebo aspoň v takej miere, aby dokázali uspokojiť ten dopyt a to už nehovoriac o kvalite. A na druhej strane, no niekto, kto aj chce rozbehnúť, alebo chce začať pôsobiť ako poskytovateľ, neverejný poskytovateľ sociálnej služby, si to veľmi rozmyslí, keď má takéto, takúto neistú budúcnosť, keď nemá zabezpečené to, že sa mu od obce alebo od vyššej samosprávy dostane to, čo by mu patriť malo, teda v krajine, kde by, samozrejme, nediskriminovali neverejných poskytovateľov.
Po tretie. To už tu odznelo, ja viem, že pani poslankyňa Vaľová sa voči tomu ohradila, ale mne to tiež tak príde, že vy z tej samosprávy robíte poloboha, ktorý bude rozhodovať úplne o všetkom, a to bez akejkoľvek kontroly. A mne ani tak nevadí, že oni spolu posudzujú, samozrejme, že oni poznajú toho svojho občana, sú pri ňom blízko, ja to úplne chápem, že vstupujú do toho procesu posudzovania toho občana, ktorý je odkázaný na nejakú sociálnu službu, ale nerozumiem tomu, prečo teda zároveň nezačnete robiť poriadky v posudkových komisiách a nevytvoríte z toho taký model, kde by sa proste nekorumpovalo, kde by to nebolo len o jednom hlase, poťažme o dvoch hlasoch, kde by bola zabezpečená aspoň aká-taká kontrola. Pretože tak, ako je to dnes stanovené a čo vy prinášate vlastne do pléna, je o tom, že obec registruje poskytovateľov sociálnych služieb, obec posudzuje odkázanosť občana na sociálnu službu, obec rozdeľuje potom peniaze, ale z verejných zdrojov a kontroluje a sankcionuje poskytovateľov, a to si nemyslím, že je úplne férovo nastavené.
Po štvrté. Vy deklarujete a ja s tým úplne súhlasím. Pod toto by som sa podpísala všetkými desiatimi, že treba podporovať terénnu opatrovateľskú službu. Úplne s tým súhlasím. Podľa mňa pre človeka, ktorý ešte nie je v tom, naozaj že v najhoršom štádiu odkázanosti na sociálnu službu, je najprirodzenejšie zostať vo svojom prostredí, ale nech má teda zabezpečené všetko to, čo k tomu životu potrebuje a čo si on už nedokáže zabezpečiť sám. Len ja som v tom vašom návrhu nenašla to, ako chcete podporovať opatrovateľov, a to už nehovorím o rodinných opatrovateľoch. Ale teda tu si zase musím vstúpiť aj ja do svedomia, že my, keď sme pripravovali tú našu krízovú novelu o sociálnych službách, tak tiež sme veľmi neriešili hlavne tých rodinných opatrovateľov. Ja si myslím, že to je veľká časť z opatrovateľov, ktorí sa vôbec pohybujú v teréne.
A po piate. Riešite štandardy kvality a veľmi vás tu za to chvália. Ja v tom, ale nenachádzam logiku, pretože, keď sa pri školách hovorí, že začneme riešiť štandardy kvality, je to preto, aby si rodič, resp. dieťa mohli vybrať kvalitnú školu. Hej? Na tom sa zhodneme, že je to tak. A to si myslím, že je správne, lebo sa vám vyčistí trh, proste na niektorých školách deti budú, na iných školách deti nebudú, pretože dobré školy prežijú a zlé neprežijú. Ale načo vy vnášate štandardy kvality medzi poskytovateľov sociálnej služby, keď vy nedávate klientovi právo slobodného výberu?
Veď, rozumiete, podľa mňa to veľmi úzko súvisí, ak chcete dať štandardy kvality, fantastické, ale potom to necháte na klientovi, že ktorého poskytovateľa sociálnej služby si vyberie. Pretože jedine takto sa vám vyčistí ten trh s poskytovateľmi sociálnych služieb. A potom sa budeme mať čím chváliť. Už tam nebudú proste staré barabizne bez zateplenia v bývalých kaštieľoch, kde sú obrovské úniky tepla, kde proste tí starčekovia, veď som videla, chodia pomaly v baraniciach, aby tam vôbec prežili. A tá služba, ktorú si za to ten poskytovateľ verejný vypýta, vôbec nie je lacná. Tak poďme do tých štandardov a pokojne zlikvidujme aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí sú nekvalitní. Som úplne za to. Sú aj takí, samozrejme, že sú aj takí a tiež sú predražení. Ale tak potom nechajme to naozaj na tom občanovi, ktorý si pozrie, ako je hodnotené to alebo ono zariadenie, slobodne si vyberie a tí nekvalitní vám jednoducho zakapú aj na jednej, na druhej strane. A hlavne budete mať potom peniaze na to, aby ste nerozdeľovali podľa toho, že či je niekto verejný alebo neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ale jednoducho peniaze pôjdu za občanom, ktorý si vyberá kvalitu. Podporovať štát, to znamená štát alebo teda z verejných zdrojov sa budú podporovať iba kvalitní poskytovatelia sociálnych služieb. Žiaden iný lepší model ja si neviem predstaviť.
Pán minister, ja som povedala, že ten zákon, ten návrh vôbec nie je zlý preto, čo v ňom riešite, ale nepovažujem ho za dobrý preto, že je veľa vecí, ktoré v ňom neriešite. A poviem vám, ktoré veci. Poviem za akú, za aký návrh by som okamžite zdvihla ruku.
Po prvé. Taký návrh, ktorý by riešil, že klient má právo slobodného výberu poskytovateľa sociálnych služieb.
Po druhé. Obecným a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb by sa navrhlo poskytovať rovnakú výšku príspevku zo zdrojov štátneho rozpočtu.
Po tretie. Podpora zotrvania klienta v domácom prostredí. To znamená, znížiť tlak na kapacity zariadení nielen tak, že vy stanovíte, že toto zariadenie môže mať toľko a toľko klientov, ale tým, že budete podporovať naozaj tú terénnu opatrovateľskú službu. To znamená, že aj za klientom odkázaným menej na sociálnu službu by mal ísť príspevok na neverejných poskytovateľov terénnej opatrovateľskej služby.
Po ďalšie. Určenie minimálnej výšky úhrady za služby dlhodobej starostlivosti, a to vo výške, a poďme teraz diskutovať, minimálne 50 % ekonomicky oprávnených nákladov na sociálnu službu určených obcami a vyššími územnými celkami.
Po ďalšie. Zvýšiť participáciu a zodpovednosť klienta, ale aj jeho rodiny na úhrade nákladov. Zohľadniť nielen súčasný príjem a majetok prijímateľa sociálnej služby, ale prihliadať aj na príjem získaný predajom nehnuteľného majetku v posledných piatich rokoch.
Po ďalšie. Rozšírenie okruhu osôb, ktoré budú môcť vykonávať opatrovanie. Tam si naozaj myslím, že s tými štandardmi sa treba vyhrať a s tým, čo majú zo zákona obligatórne oni spĺňať tiež, keď chceme teda podporovať opatrovateľov.
Zvýšenie dostupnosti terénnych sociálnych služieb. V neposlednom rade vytvorenie priestoru na použitie finančných zdrojov na riešenie krízovej situácie v sociálnych službách oddialením viacerých povinností poskytovateľov sociálnych služieb. Mám na mysli napríklad debarierizáciu zariadení a podobne. Ak by ste priniesli takúto novelu, všetkými desiatimi ju podporím. Musím povedať, že toto som čerpala všetko veci, ktoré sme my pripravovali do našej veľkej novely. Veľmi dobre viete, že sme tam boli rok a pol. Tá veľká novela bola pripravená, bola aj prediskutovaná, ako aj s V8, tak aj so ZMOS-om a s ďalšími. Proste, nestihli sme to. Mrzí ma to samú. Nestihli sme to. To, čo sme stihli, bola tzv. krízová malá novela zákona o sociálnych službách, ktorá tiež nebola dokonalá a preto mi dovoľte na záver povedať, že váš zákon teda nie je dokonalý tak, ako nebola ani tá naša malá novela. A ja len verím, že to čo avizujete, že prídete s nejakým prelomovým návrhom, že s ním naozaj prídete a ak bude aspoň, ak tam bude aspoň polovica z vecí, ktoré som teraz prečítala, na ktorých, podľa mňa, inak so zapojením racia a bez nejakých politických línií, by sme sa, si myslí, zhodli, tak určite budete mať našu podporu.
Ďakujem.

S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Novotný.

Ďakujem pekne. K niekoľkým myšlienkam pani poslankyne Nicholsonovej by som rád zareagoval. Jednak by som sa vrátil na úvod k tomu, o čom hovorila, k protiústavnému zákonu, ktorý bol presadený počas prvej vlády Roberta Fica, ktorý zaviedol službu, ale nedal peniaze. Vláda Ivety Radičovej sa túto situáciu snažila riešiť, pán minister Mihál prišiel s riešením a aj preto, lebo medzitým sme opakovane museli dofinancovať sociálne služby neverejných poskytovateľov zo štátneho rozpočtu. A riešenie pána ministra Mihála, vtedajšieho ministra, bolo o tom, že chcel viac zapojiť klienta do financovania sociálnych služieb, viac zapojiť rodinu, to, čo hovorila aj pani poslankyňa Nicholsonová.
Ten problém bol ale v tom, že jednak to bolo pomerne rýchle riešenie, tak to vnímam ja, jednak sme sa dostali v lete minulého roku do situácie, že mnohí klienti boli, sa cítili byť ohrození v zariadeniach sociálnych služieb a jednak sa len potvrdilo to, že kým nedáte dosť peňazí do sociálnych služieb, vždy niekomu zostane v rukách Čierny Peter. Buď je to VÚC-ka, buď sú mestá a obce, alebo je štát, alebo sú to neverejní poskytovatelia, alebo sú to klienti v sociálnych zariadeniach. Vždy niekomu zostáva Čierny Peter v rukách. Aj preto, keď sme, SDKÚ navrhovala posunúť, odsunúť túto zmenu financovania. Nakoniec SMER schválil návrh, teda úplne zrušiť túto formu financovania. Čakali sme na tento zákon, ktorý dnes predkladá pán minister Richter, že vyrieši problém financovania sociálnych služieb. Nerieši ho, pán minister, ho naozaj nevyrieši dostačujúco. Prvým problémom je, že musel ustúpiť ZMOS-u v tom, že zrušil zrovnoprávnenie klientov vo verejných a neverejných zariadeniach. A ten druhý problém, ktorý vidím, je v tom, že stále nie je doriešené, ako bude rezort zdravotníctva a zdravotné poisťovne financovať ošetrovateľskú starostlivosť v sociálnych zariadeniach... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Jasaň.

Ďakujem veľmi pekne. No konečne som sa dozvedel, a to oceňujem, že niekto z opozície povedal, že tá decentralizácia bola zlá. Naozaj bola zlá. Ona zaviedla obrovský chaos aj to systému sociálnych služieb. Zničila to, čo fungovalo s problémami, ale fungovalo. Po tej decentralizácii, žiaľ, to nefungovalo. A toto je oblasť, ktorá sa nedá tak jednoznačne a veľmi rýchlo zmeniť. Ale my to meníme. Meníme to, síce možno podľa vás, pomaly, ale meníme to. A určite na budúci rok príde taká novela, ktorá to razantnejšie a zásadnejšie zmení. Ale nedá sa to urobiť len tak jednoducho. Vy ste rok a pol tiež mali na to, tak ako my a neurobili ste, lebo ste nestihli. Tak netlačte do niečoho nás.
Ja som prešiel veľmi veľa verejných aj neverejných zariadení a videl som dosť výrazné rozdiely, ani nie tak v poskytovaní služieb, ale vo výške tzv. oprávnených nákladov. A našou snahou je, aby starostlivosť o starých ľudí nebola biznisom. A to sa nedá len tak jednoducho naformulovať a odstrániť, pretože ja ťažko pochopím, keď v jednom zariadení, kde je na určitej úrovni tá opatrovateľská služba a všetko okolo zabezpečovania pobytu na úrovni 720 euro a videl som také zariadenia, aj verejné neverejné, a bol som aj v ďalších, kde to je takmer 1 400. A keď som sa pýtal, že koho tu teda vyberáte? No, viete, my vyberáme takých, ktorých, ktorí majú tie najvyššie dôchodky a ktorí si to môžu dovoliť. Toto my chceme odstrániť a my nechceme diskriminovať ani podľa toho, kto aký má dôchodok, ale chceme pripraviť takú pôdu, aby tam naozaj išiel ten, kto túto službu potrebuje.

Pani poslankyňa Vaľová.