25. schôdza

Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som v podstate rozmýšľal, že či vôbec vystúpim, pretože včera som mal rozhovor s pánom ministrom, kde mi vysvetlil nejaké veci, ktoré som potreboval dovysvetľovať a dal mi odpovede na nejaké otázky, ale aj vzhľadom na to, že som sa zúčastnil Rady Združenia miest a obcí Slovenska v Žiline, kde okrem iných skutočností sa preberal aj tento zákon a bola tam pomerne búrlivá diskusia, tak som sa rozhodol teda, že aspoň v krátkosti poviem jeden názor na jedno ustanovenie tohto zákona.
Hneď na úvod môjho vystúpenia chcem povedať, že sa necítim v konflikte záujmov, nakoľko ak tento zákon bude schválený, tak ako bude, aj bez pozmeňujúcich návrhov, v meste, ktorého som primátorom, sa nič nezmení a nezmenia sa ani žiadne ekonomické ukazovatele.
Treba si priznať, že čo je cieľom tohto zákona. Ako pán minister povedal, cieľom je zvýšiť rozpočtovú zodpovednosť. Cieľom tohto zákona je znížiť zadlženosť samospráv a nastaviť nové pravidlá. Ako kritiku do vlastných radov musím povedať, že častokrát sa rozpočtové pravidlá porušovali. Aby kolegovia rozumeli, mestá, obce majú svoje rozpočty, ktoré sa skladajú zo svojich vlastných príjmov, v ktorých napríklad najvyššiu časť tvorí daň z nehnuteľností, a potom z príjmov, ktoré tvoria transfery zo štátu na prenesený výkon štátnej správy. Čiže to je jeden balík peňazí. A niektorí primátori, a starostovia si vysvetľovali, že až do 60 % celého tohto balíka si môžu brať úvery. A keď sa tento limit prekročil, čo sa častokrát prekročil, tak sa zákon obchádzal tým, že sa brali lízingy, že sa brali dodávateľské úvery, ktoré sa už ale do dlhu nezapočítavali a teraz po novom sa započítavať budú. Takýmto obchádzaním zákona alebo využívaním dier v zákone sa stalo to, že niektoré samosprávy sa dostali na obrovskú úroveň zadlženia, niektoré až nad 100 % svojho rozpočtu. A to je vlastne to, k čomu chcem teraz prejsť.
Pán minister, na tom ZMOS-e bola diskusia o tom, že niektorí, hlavne noví primátori a starostovia, ktorí nastúpili do funkcií toto volebné obdobie, sa správajú naozaj zodpovedne a konsolidujú, splácajú záväzky, šetria. A práve týmto zákon, ak bude schválený takto, ako bude, budú práve títo primátori postihnutí za svojich predchodcov. Nebudem chodiť ďaleko po príklad. Napríklad Bratislava, Milan Ftáčnik urobil naozaj obrovský kus roboty, Bratislava si už tri roky nemôže zobrať žiadny úver, pretože je obrovsky zadlžená. Ale konsoliduje, naozaj sa znížil dlh. Ale ak tento zákon nadobudne účinnosť, automaticky sa preklápa nad 60 percent, prekročí tú psychologickú hranicu 60 % dlhu a vtedy bude primátor mesta postihnutý za svojho predchodcu aj napriek tomu, že sa správa zodpovedne a že šetrí.
Takýchto samospráv budú na Slovensku desiatky. A preto, a budete, pán minister, rokovať so ZMOS-om určite na túto tému, preto je nieže zásadná požiadavka, ale určite padne na stôl otázka, že či sa nebude dať predĺžiť účinnosť tohto ustanovenia, alebo aspoň selektívne pristupovať k jednotlivým mestám, ktoré sa po schválení tohto zákona prehupnú cez tú 60-percentnú hranicu a tam by bolo možno dobré osobitné posúdenie. Naozaj je neférové, aby takíto zodpovední ľudia boli postihnutí za nezodpovedné správanie svojich predchodcov.
Ja mám ešte jednu otázku alebo jeden, jednu takú nezodpovedanú vec, čo sa týka rozpočtového provizória. V návrhu novely zákona píšete, že počas rozpočtového provizória obec a vyšší územný celok nemôžu poskytovať dotácie. Tu treba povedať, že toto nie je jasné. Prečo? Pretože naozaj obce a mestá suplujú úlohu štátu v rôznych oblastiach, čo sa týka, šport, kultúra, sociálne veci, a dotácie sú naozaj rozhodujúcim prvkom, aby rôzne združenia, záujmové združenia, športové kluby mohli fungovať. Od štátu pomoc nedostávajú. Chýba nám koncepcia športu. Vieme, že v iných krajinách tieto koncepcie fungujú. Aj podpora športu zo štátu. Toto všetko prenáša na svoje plecia samospráva. A keď bude, ak nebude schválený rozpočet a bude rozpočtové provizórium, môže to znamenať ukončenie činnosti klubov, ktoré sa venujú kultúre a športu. Takže na toto by som poprosil, ak je možné, odpoveď.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Dve, tri vecné pripomienky k predloženému návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Predložený návrh možno len a len uvítať a rovnako ako ten, ktorý bol predložený predtým, ktorý sa týkal rozpočtových pravidiel verejnej správy. V jednom prípade išlo o tú implementáciu európskej fiškálnej zmluvy a v tomto prípade plne chápem pána ministra financií Kažimíra, že to, čo potrebuje ako soľ, je zvýšiť predvídateľnosť, akým bilančným výsledkom, či schodkom alebo prebytkom, skončí hospodárenie, ak sa nemýlim, viac ako 2 900 alebo rádovo skoro 3 000 subjektov.
Toto je nevyhnutné vedieť hlavne kvôli tomu, aby sme sa ex post niekedy vo februári, v marci nedozvedeli, ako nám skončil celý okruh vyšších územných celkov a obcí. Pretože všetko je to nakoniec naliate v jednom hrnci a nie je možné manažovať ani deficit. V konečnom dôsledku to bude robiť problémy aj s verejným dlhom, ak sa nám vymknú spod kontroly, ak sa nám vymkne spod kontroly hospodárenie miest a obcí.
Dve vecné pripomienky k predloženému návrhu zákona.
Po prvé. To, čoho sme boli svedkami uplynulý rok, keď sa pripravoval a schvaľoval rozpočet na tento rok. Pamätáte si všetci to memorandum so ZMOS-om, kde bolo povedané, že sa dosiahol nejaký progres, to, čo tu niekedy v minulosti nikdy nebolo. Máme memorandum a ZMOS prisľúbil, že bude ozdravovať verejné financie celého okruhu takmer 3 000 subjektov. No čo tam bolo ale, v tom memorande, ukázalo sa tiež ex post úplne zbytočné a navyše poškodzujúce, a to bolo to opatrenie, že všetky, podčiarkujem, všetky mestá a obce mali škrtnúť platy o 5 % a prevádzkové výdavky o 10 percent. A to je to, čo čiastočne, tému selektívnosti alebo plošných opatrení, načrtol aj môj predrečník. Pravdou je, že akonáhle pristúpite k nejakým plošným škrtom, tak chtiac alebo nechtiac, bez nejakého teraz zlého úmyslu kohokoľvek obviniť z čohokoľvek, ale stane sa, že budete trestať zodpovedných a budete odmeňovať nezodpovedných.
Poviem úplne konkrétny príklad. Existujú na Slovensku, napríklad existuje obec A, ktorá v uplynulom roku dosiahla mínusové bilančné saldo, skončila rok s dierou rozpočtovou v hodnote 1 mil. eur. V tomto roku bude končiť s mínusom 500 000 eur. Táto obec v zmysle prijatého memoranda je ZMOS-om vyhodnocovaná ako dobrá obec, lebo znížila schodok z jedného milióna na 500 000 medziročne, medzi rokmi 2012 a 2013. Máte potom inú obec B, ktorá v uplynulom roku mala prebytok, podčiarkujem, 800 000 eur. Tento rok bude končiť s prebytkom, podčiarkujem, 780 000 eur. Takáto obec podľa nastavených hodnotiacich kritérií v spomínanom memorande bude hodnotená ako obec zlá. Bude hodnotená negatívne, lebo napríklad neušetrila 5 % na mzdových výdavkoch alebo neušetrila 10 % na prevádzkových výdavkoch. Čo na tom, že minulý rok bola v prebytku 800 000 eur?! Tento rok skončí v prebytku 780 000 eur. Čiže štatisticky skoro nezachyteľný pokles prebytku. Stále je v prebytku, stále je v dostatočne veľkom, robustnom prebytku, ale je v tej skupine hodnotených obcí ako obec zlá. Tá prvá obec, ktorú som spomínal, bola minulý rok v diere 1 mil. eur, tento rok končí v mínuse 500 000 a tá je dobrá. Tá je hodnotená ako dobrá, lebo pripusťme, že naplnila 5-percentný cutting miest a 10-percentný cutting prevádzkových výdavkov. Takže takto potom v praxi dopadá plošné uplatňovanie rozpočtových škrtov, plošne na všetkých bez výnimky. A výsledkom je, že trestáte zodpovedných a odmeňujete nezodpovedných.
Posledná a druhá vecná pripomienka k predloženému návrhu zákona, skôr možno formulovaná ako otázka. Týka sa toho, že po 30. júni nebudú môcť miestne a mestské zastupiteľstvá robiť zmeny v rozpočte také, ktoré by viedli k prehĺbeniu deficitného hospodárenia. Nie som právnik, ani pán minister financií nie je právnik. Mám vážne obavy, že to môže naraziť na ústavnosť takéhoto návrhu, ak bude v tejto podobe schválený. Teda súlad s Ústavou Slovenskej republiky. Poviem prečo.
Volení zástupcovia ľudu na úrovni miestnych, mestských zastupiteľstiev majú také isté ústavné práva v zákonom vymedzenej oblasti, ako majú napríklad aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zase v inej vymedzenej oblasti. Tiež sú to volení zástupcovia občanov. A tu mi nedá pripomenúť už veľmi známy rok 2009, kedy vtedajší minister financií Jano Počiatek prišiel do parlamentu niekedy v jeseni, myslím v októbri, začiatkom novembra, a predložil parlamentu návrh novely zákona o štátnom rozpočte na bežný rok 2009 tak, že konštatoval, táto zmena, táto novela konštatovala pokles rozpočtových príjmov, lebo vypukla na jeseň predtým, prechádzajúceho roka, kríza. S výdavkami sa neudialo vôbec nič a konštatovala táto zmena rozpočtu nárast deficitu, hovorím okrúhle čísla teraz, dajú sa vyhľadať presne, rádovo niekde z 3-ch na 5 mld. eur. Toto bola novela zákona o štátnom rozpočte na bežný rok 2009, schválená v tomto parlamente buď, myslím, začiatkom novembra 2009. A teda otázka znie: Ak takéto práva majú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, pýtam sa, či toto ustanovenie nenarazí na problém s ústavnosťou, ak obmedzíte práva, a ja plne som na vašej strane, pokiaľ ide o nutnosť predvídateľnosti hospodárenia, tých 3 000 subjektov. To všetko sedí. Preto som povedal na úvod, že tento zákon ako celok vítam. Ide mi len o toto opatrenie, aby sa nestalo, že bude nasledovať podanie na Ústavný súd a bude konštatovaný naozaj nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky.
Ja si neviem celkom dobre predstaviť, aby volený zástupca v miestnom, mestskom zastupiteľstve po 30. 6., aby mu zákon o rozpočtových pravidlách odňal nejaké ústavné právo, akokoľvek sme unisono jedného názoru, že treba konsolidovať, treba ozdravovať, treba šetriť a treba hlavne dosahovať predvídateľnosť rozpočtov miest a obcí, ale tá sa dá dosahovať určite inými spôsobmi ako, teraz to poviem tak ľudovo, zákazom zmeny rozpočtu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len v krátkosti. Je dôležité, aby sa aj obce správali zodpovedne. A myslím si, že za posledných pár rokov to aj ukázali, myslím v globále, samozrejme, nachádzajú sa určite aj výnimky, ktoré, žiaľ, stále nepochopili ešte systém a svoju zodpovednosť za verejné financie, za im zverené financie. Ale v globále môžeme povedať, že samosprávy pristúpili zodpovedne k plánovaniu svojich rozpočtov a snažia sa naozaj hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom a nemíňať peniaze nejakým spôsobom navyše. Samozrejme aj pritom, že potrebujú niečo urobiť aj pre svojich občanov.
V prvom rade v tomto prípade by mal byť pre nich príkladom štát. No ako vieme, štát sa stále ukazuje ako nie dobrý hospodár a stále sa snaží ešte míňať peniaze neefektívne a míňa ich tam, kde by ich míňať nemusel. Takže samosprávy v tomto idú príkladom štátu, a nie naopak. Preto by som možno nepritvrdzoval niektoré opatrenia plošne pre všetkých, ako to spomínal aj kolega Kollár. Treba vymyslieť niečo iné, ktoré bude platiť práve na tie nezodpovedné samosprávy. A možno by som doplnil ešte také, že, keďže tie samosprávy naozaj v globále vykazujú aj lepšie hospodárenie, možno by som predsa len vrátil to financovanie na pôvodných 70 percent. Takže treba zvážiť a skutočne vymyslieť niečo, čo by nie plošne zasahovalo aj tých, ktorí sa naozaj správajú zodpovedne, ale postihovalo hlavne tých, ktorí sa zodpovedne správať ešte stále nenaučili a nevedia.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni. Tento návrh zákona zavádza prísnejšiu kontrolu štátu nad samosprávami a ich rozpočtami. Rozumiem snahe ministerstva, hlavne financií, že potrebuje vedieť, ako sa mu takýto segment vo verejnom priestore, ako sú samosprávy, v priebehu roka finančne vyvíjajú. Rozumiem tomu, že minister financií chce mať prehľad o tom, či samosprávy ten rozpočet, aký, aký predložili, dodržiavajú, alebo či zo samosprávy sa stane z finančného pohľadu nejaká neriadená strela.
Na druhej strane tento návrh zákona obmedzuje samosprávy v zmenách rozpočtu po polovici roku, kalendárneho roku, zhoršuje dostupnosť úverov a možnosti rýchlejšieho splatenia úverov pre samosprávy, hlavne tie, ktoré majú vyšší podiel prenesených kompetencií, a od roku 2014 zavádza povinnosť všetkých samospráv používať nový rozpočtový softvér RIS.SAM. Pán minister práve odišiel, ale mňa by zaujímalo, aké budú náklady štátu na prevádzkovanie tohto systému, firma, ktorá bude tento systém prevádzkovať pre štát, a aké budú jej náklady?
Niekde na internete sme sa dopracovali ku zmluve medzi touto firmou a štátom. Našli sme tam okrem iného oceňovanie prác na hodinu okolo 65, 66 eura na hodinu. Pýtam sa, či toto je hospodárne nakladanie s verejnými financiami. Štát chce, aby samosprávy hospodárili zodpovedne, aby samosprávy usporili aj tohto roku naviac určitú čiastku, a štát zavádza rozpočtový softvér do každej jednej obce, hovorí, že obce to nebude stáť nič. Ale my sa pýtame, aké budú náklady štátu na prevádzkovanie tohto softvéru? Je to legitímna otázka a bol by som rád, keby mi pán minister ju vedel zodpovedať.
Ďalej sa chcem spýtať, či teda podľa mojich informácií tento systém bol schválený vládou napriek nevyriešeným rozporom so ZMOS-om aj s Úniou miest Slovenska. Takisto podľa mojich informácií ZMOS sa dohodol so štátom na dobrovoľnom zavedení tohto systému. Dnes týmto zákonom sa tento systém zavádza do všetkých obcí.
A nakoniec mi dovoľte, aby som sa vyjadril aj k tomu, ako dneska obce a mestá, čo sa týka verejného dlhu alebo, alebo prebytku hospodária oproti štátu. To sa dotýka toho memoranda, ktoré, ktoré ZMOS podpísal so štátom a ktoré štát dneska vyžaduje po ZMOS-e, po našich mestách a obciach, aby to dodržal. Podľa mojich informácií obce a mestá od roku 2008 k dnešnému roku, ich výdavky stúpli o 9 percent. Výdavky štátu od roku 2008 do dneska stúpli o 40 percent. Štát hospodári s deficitom, obce a mestá hospodária s prebytkom. Štát dneska vyžaduje, aby ten prebytok bol ešte väčší na základe memoranda. Pýtam sa, kto by v tomto štáte mal viacej šetriť, štát alebo obce a mestá?
Aj podľa toho, že som spomínal tie výdavky, ktoré stúpli od roku 2008, obciam a mestám o 9 % a štátu o 40 %, sa jasne ukazuje, že viacej by mal šetriť štát. Obce a mestá, aj ja som člen obecného zastupiteľstva už 15 rokov, obce a mestá od roku 2008, keď vypukla finančná kríza a podielové dane obciam klesli, obce a mestá šetria už, kde sa len dalo. Niektoré obce a mestá sú na tom dneska tak, že už nevedia pomaly, z čoho zaplatiť osvetlenie. Naozaj požadovať po obciach a mestách, keď ony hospodária s prebytkom, aby ten prebytok bol ešte vyšší, aby sme sa zmestili pod 3 %, mne sa to zdá pomaly až zvrátené. A úplne sa mi zdá zvrátené to, ak podľa memoranda sú určité obce, ktoré boli pred rokom v pluse, plus päť, a dneska budú v pluse plus tri, podľa memoranda sú zlé, a tie obce a mestá, ktoré boli v mínuse päť a dneska budú v mínuse tri, tak podľa memoranda spĺňajú kritériá. (Reakcia predkladateľa.) Pán minister, naozaj, štát nech šetrí na svojich výdavkoch. Obce a mestá dneska z finančného pohľadu a z toho, aké kompetencie prevádzkujú, už sú dneska na minime.
Pán minister, chcem sa spýtať, je urobený audit verejnej správy? Audit verejnej správy mal byť známy v júli 2013 podľa uznesenia vlády. Ja sa veľmi teším na výsledky toho auditu, pretože podľa mňa tento audit zadefinuje, že obce a mestá zvládajú veľa kompetencií za veľmi málo peňazí. Štát je ten, ktorý by mal šetriť viacej, a toto je moje odporúčanie.
Ďakujem.

Ja som chcel len pánovi kolegovi Zajacovi pripomenúť, kto najviac uškodil samosprávam. Len pár poznámok. Daň z predaja majetku. Kto uvalil na obce a na mestá daň, ktorá nikdy nebola? Musela prísť naša vláda, aby to dala do poriadku, aby zrušila túto naozaj nehoráznosť, ktorú si dovolila pravicová vláda v minulom období. Zníženie podielových daní na 65 percent. Kto to urobil? Pravicová vláda. A navodenie atmosféry, že každý jeden starosta a primátor je len rozkrádač obecného a mestského rozpočtu, to opäť vaša vláda toto navodila, takúto atmosféru.
Na rozdiel od vašich predchodcov, ktorí naozaj hovorili konštruktívne k navrhovanému zákonu, vy ste išiel len tým spôsobom, ako obyčajne za posledné obdobie, len kritizovať a hľadať niečo, či tam nie je, čo by sa, akým spôsobom by chcela vláda opäť niečo rozkrádať. Tak bolo aj navodenie atmosféry ohľadom softvéru.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán kolega Bublavý, vám sa zdá nenormálne, že poslanec Národnej rady sa pýta vlády, koľko bude prevádzkovanie a zavedenie tohto systému stáť? To sa vám zdá nenormálne? Národná rada Slovenskej republiky má legislatívnu, ale aj kontrolnú funkciu. Takže pýtať sa vlády, koľko zavedenie a prevádzkovanie tohto systému bude stáť, vám sa to zdá nelegitímne? No mne sa to zdá legitímne. A preto som sa pýtal. A je korektné, ak dostanem odpoveď.
Čo sa týka daní z predaja majetku, viete dobre, že toto nie je záležitosť, ktorá celkovo obce a mestá trápi. Tie obce a mestá, ktoré ešte nejaký majetok majú, tak áno, stane sa, že niektoré to predajú, ale to nie je to, čo dneska naše obce a mestá trápi.
Čo sa týka zníženia podielu pre obce a mestá za vlády Ivety Radičovej, vy viete veľmi dobre, že po prvej vláde Roberta Fica sme prebrali krajinu v stave, keď vláda fungovala s 8-percentným deficitom. Osempercentný deficit, to bola grécka cesta. Vláda Ivety Radičovej musela toto všetko dávať do poriadku a dotklo sa to aj obcí a miest. Ale osempercentný deficit bola cesta do pekla, bola to grécka cesta.

Ďakujem veľmi pekne. Teším sa na odpoveď, hlavne na odpoveď pánovi poslancovi Zajacovi. Chcem jednak poďakovať za vecnú diskusiu, až na zopár emotívnych príspevkov ľudí, ktorí sa sami podieľali na zhoršovaní podmienok financovania obcí, ale ja sa k nim osobitne vyjadrím.
Ale musím povedať, že je to veľmi vážna téma, je to veľmi vážna téma, ktorá, ja si, myslím si, že aj, aj priebeh debaty opäť, až na niektoré politrucké výnimky, ktoré tu zazneli, potvrdzuje priebeh tejto debaty, že je to vážna téma, ktorá sa dotýka naozaj každého v tejto krajine. Aj keď v takej technickej, niekedy ťažko zrozumiteľnej rovine, ale naozaj ide o vymedzenie spolunažívania štátu a samospráv z hľadiska dohody na pravidlách. Nebudete to počuť odo mňa prvýkrát, ale zvyknem hovoriť a snáď to, hovorím to kvôli verejnosti, naozaj aj štát, aj samospráva sa chodia kŕmiť k jednému kŕmitku, a preto je tam pri ňom stále tlačenica. A je to, nezáleží ani tak na farbách tej-ktorej vlády, či má také alebo iné politické zafarbenie, tá istá dávka napätia tu vždy existuje. To už preto, lebo na základe fiškálnej decentralizácie bolo dohodnuté, že istý druh príjmov na základe nejakej deľby ide pre potreby samosprávy, boli udelené kompetencie. Je pravdou, že potom následne boli podsúvané často iné kompetencie už bez peňazí. Je pravdou, že vývoj nákladov výdavkov na jednotlivé kompetencie dostal proste svoj život. Je pravdou, že samosprávy majú svoj politický cyklus, parlament, vláda má svoj iný politický cyklus. Je pravdou, že to niekedy naozaj, tieto cykly a úplne logické a legitímne správanie predstaviteľov samosprávy a predstaviteľov štátu sa navzájom, navzájom sa vykracujú, lebo idú proti sebe.
Dohoda o pravidlách nebude jednoduchá. Máme pred sebou ešte niekoľko týždňov do druhého čítania. Ja s plnou vážnosťou prehlasujem, že budeme ešte pred rokovaním o druhom čítaní a pred rokovaním príslušných kompetentných výborov hovoriť ešte o možných zmenách.
Vyjadrím sa aj k otázkam, ktoré položil pán poslanec Hrnčiar. Otázka napríklad prechodného obdobia na vylúčenie istého objemu financií, hlavne zo zverených kompetencií z tej základne, teda tej, z ktorej sa dajú poskytovať úvery. Opäť pre ľudské priblíženie, znižujeme základňu, na základe ktorej potom samosprávy budú môcť brať úvery, čo samozrejme z pohľadu skoku môže niektorým obciam robiť problém. Podľa našich testov a prepočtov by sa žiadna z obcí  nemala posunúť do pásma neschopnosti si brať úvery. Dneska sa nad to pásmo, je naozaj niekoľko obcí vrátane veľkých niekoľkých, nejakých miest, sú to tri alebo štyri mestá a obce. Podľa našej analýzy žiadne z ďalších by sa na základe tohto opatrenia nemalo dostať do tohto pásma, aby si nemohli požičiavať, ale uznávam, že o tejto téme môžme hovoriť. A možno budeme hovoriť o prechodnom období na takéto opatrenie. Ale snáď zase na druhej strane každý chápe, že peniaze, ktoré nemôžu byť použité žiadnym iným spôsobom, ťažko môžu predstavovať základňu a garanciu na splácanie takéhoto úveru.
Čiže istú logiku to určite má. Ale je to proste zmena po istých rokoch a je bolestivá, je zložitá na pochopenie. Ale, opakujem, budeme sa snažiť o istú mieru konsenzu.
To, čo je ale kľúčové, ani nie je na konci dňa, naozaj snaha porušovať, vstupovať do ústavných práv samospráv. Kľúčové je to, čo tu ináč pomenoval aj pán poslanec Kollár, kľúčová je vypočítateľnosť. Musíte pochopiť a určite tomu rozumiete ako poslanci Národnej rady, aj keď ste štepení, mnohí z vás, tým, že naozaj sedíte aj na stoličkách predstaviteľov samospráv, rozumiete tomu, že nie je normálne, aby sa v roku 2013, dvadsať rokov tejto, v modernej histórii tejto krajiny dialo to, že nech tu sedí akýkoľvek minister financií, sa dozvedá o výsledkoch, kumulovaných výsledkoch hospodárenia na prelome februára a marca ďalšieho kalendárneho roku. Je to veľký problém z hľadiska cielenia, je to veľký problém z hľadiska plnenia záväzkov tak, ako to bolo v roku 2008, keď sme sa potrebovali dostať pod hranicu troch percent, aby sme mohli vstúpiť do eurozóny, tak, ako je to napríklad v tomto roku, keď sa potrebujeme dostať pod 3 %, aby sme sa dostali z procedúry nadmerného deficitu, akejsi trestnej lavice porušovania fiškálnych pravidiel v Európe. Je to obrovský problém z hľadiska cielenia.
Ak hovoríme o formovaní rozpočtov, musím vám pripomenúť istú skúsenosť, ktorá opäť ide cez niekoľko vlád. V roku 2008, keď bola potreba, naozaj išlo historicky o nevyhnutnosť sa dostať pod 3 %, tak na základe spoločných výziev ministerstva financií a ZMOS-u, predstaviteľov ZMOS-u, reakcia toho kumulatívneho výsledku po štvrťrokoch v danom roku, v roku 2008 bola tá, že sa rozpočty zhor-šo-vali. Čiže boli tlačové konferencie, bola misionárska činnosť, požadovali sme: Páni primátori a páni starostovia, prosím vás, pomôžte štátu, to znamená, udržte svoje hospodárenie pod nejakou kontrolou. Odpoveďou bol súhlas: Áno, jasne, urobíme to. Ale výsledok bol taký, že každý štvrťrok sa rozpočty, sumár tých rozpočtov na základe našej metodiky zhoršoval.
Čo sa deje tento rok? Je to úplne rovnaká situácia. To znamená, je tu vnímanie problému, je tu dokonca aj memorandum, je tu nejaká forma záväzku, nie zákonne minuteľného, je to dohoda, je to podaná ruka: takto sa budeme správať. Bohužiaľ, a to nie je žiadna výtka ZMOS-u, vedeniu ZMOS-u, bohužiaľ, výsledok reportingu na základe informácií, ktoré dostávame od samotných obcí, je ten, že sa rozpočty zhoršujú. Ale zároveň tu platí iná vec, že skúsenosť rokov 2011 a 2012 potvrdzuje zodpovedné hospodárenie obcí len v úplne inej časti toho vektora (Vyslovené s pobavením.), pretože v rokoch 2011 a 2012 rozpočty dopadli vždy o 200 mil. horšie, ako bola realita.
Inak povedané, v decembri to vyzeralo na mínus 200, alebo na mínus 100, povedzme, a skončilo to plus 100. To sa udialo v roku 2011, to sa udialo v roku 2012. Výsledok výborný, ale obrovská dráma v tom procese. Nikto nechce pro futuro, do budúcnosti, zásadne ovplyvňovať hospodárenie konkrétnej obce z hľadiska plusu, mínusu. Je to naozaj zodpovednosť daných predstaviteľov.
O čo žiadame a čo sa bude musieť zmeniť, je predpovedateľnosť výsledkov. K tomu smeruje napríklad aj tá snaha o obmedzenie zhoršovania rozpočtov obcí v metodike ESO po 30. 6. v danom kalendárnom roku. Prijímam aj možnú obavu z hľadiska ústavnosti. Budeme, pokúsime sa spolu o ústavný test z tohto pohľadu, ale musím povedať, že na konci dňa tú skutočnú ústavnú sťažnosť, tá by mohla vzniknúť iba v tejto Národnej rade.
A tu musím pristúpiť k istým politickým obavám. Pán poslanec Zajac prejavil presne tú snahu poslanca, ktorý cíti, on vie, kde je rana, vie, že je napätie, vie, že existuje napätie, koniec koncov bolo deklarované v minulý piatok, a sype do tej rany s radosťou, s úsmevom soľ. Problém je, pán poslanec, že vy si musíte vyriešiť svoju vlastnú, by som povedal, musíte sa vy pozrieť do zrkadla a vlastnú kožu na tvári si musíte vyriešiť, lebo ste členom hnutia, ktoré znížilo podielové dane v roku 2011, pán poslanec, v decembri roku 2011. Vysporiadajte sa s touto schizofréniou! Nie preto, že ste potrebovali osem percent, to už ste mali v roku 2011 vyriešené. V roku 2011 bol aký problém? Rozpadla sa vám vláda, pán poslanec, a mali ste záväzok a predpoklad postaviť rozpočet na úrovni 3,8 percenta. Ale keďže sa blížili parlamentné voľby a bolo sa treba ubezpečiť, že do parlamentu sa dostanete, nebola vôľa znižovať deficit. Čiže výsledkom bol návrh deficitu na úrovni 4,6 percenta. To je pravda, pán poslanec, a aby ste ho, aj tento deficit mohli dosiahnuť, museli ste zobrať obciam peniaze.
Vy sa tu rozčuľujete nad memorandom. Rozdiel medzi memorandom a znížením podielových daní je ten, že memorandum je výsledok dohody a rokovaní, potvrdené radou, nielen šéfmi ZMOS-u, Radou ZMOS. To znamená, výsledkom nejakej dohody. Možno nie úplne komfortné, určite nie komfortné. Kto chce šetriť z tých 2 900? Ale bola to dohoda. A čo ste urobili vy? Urobili ste ultimátum. Opýtajte sa! Opýtajte sa, ako to bolo na sneme a na Rade ZMOS v roku 2011. S čím vystúpil minister, vtedajší minister financií Mikloš na tej rade? Dal vám ul-ti-mátum. Dal vám ul-ti-mátum, pritlačil vás k stene. Podpísanie memoranda nebolo ultimátum, bola to snaha o dohodu. A vy, vy máte teraz, toto máte proste v krvi, že vy tu vystúpite a budete sa zastávať obcí, ako by potrebovali viac peňazí. Jasné, že by potrebovali viac peňazí! Ale vy ste im ich zobrali v roku 2011! Vy, predstavitelia KDH, MOST-u, SDKÚ a ďalších. A vy robíte tlačové konferencie na tú tému, ako by oni potrebovali, ako štát hospodári oveľa horšie.
Ak chcete hovoriť o tých výdavkoch, podieloch 41 kontra 9, jasné, môžme zarátať všetko. Tak dobre, tak si rozdeľme výdavky na políciu, na obranu, na hmotnú núdzu, na nezamestnaných, na dôchodcov. Má to, majú tieto výdavky nejaký súvis s hospodárením obcí? Nemajú. Ale štát ich na krku má. Majú, má ich, keď tu sedí SMER, a má ich tu aj vtedy, keď tu sedí KDH. Prečo ten populizmus? Prečo vám to robí takú, proste takú radosť? Pretože je pred voľbami do vyšších územných celkov, pán poslanec?! Asi preto. Pretože ste z Prešova a potrebujete predstaviť svojho kandidáta a potrebujete sa zastať tých svojich obcí teraz? Tých obcí, ktorým ste zobrali 10 % z podielových daní?
Ničoho sa nedožadujem, len kresťanskej pravdy, ak sa dá u vás hovoriť o tejto, lebo ste to urobili. Urobili ste to (Potlesk.) a teraz sa tvárite, že to nie je pravda. (Potlesk.)
Odpoveď na otázku informačných systémov dostanete. Dostanete ju písomne odo mňa. Nemám s tým žiadny problém. Chcem vám len povedať, že rozpočtový informačný systém funguje v tejto krajine asi desať rokov na úrovni ministerstva financií cez mnoho vlád. Pokiaľ viem, tento systém sa má rozšíriť aj na obce. A musím povedať, že neustúpime od toho, aby nebol rozšírený. Je to základný predpoklad na to, aby sme nemali, to nie je otázka snahy kontroly, je to snaha vedomostí, informácií, o tom, aby sme sa nemuseli sporiť o tom, ako je to v marci, ako je to v júni, ako je to ku koncu jednotlivých štvrťrokov. Pokúsime sa dokonca aj pomôcť predstaviteľom ZMOS-u a samospráv, pretože aj pre nás nie je, chápeme, je ťažko pochopiteľné účtovanie v metodike, v harmonizovanej metodike Európskej únie pre, pre obec a pre predstaviteľov obce, kde je 300 občanov. Preto sa pokúsime vytvoriť akúsi kalkulačku, automatický prevodník jednotlivých rozpočtov do tejto metodiky, aby sme pomohli naozaj všetkým, všetkým obciam ako takým.
Opakujem a chcem s tým naozaj skončiť, že návrh tohto zákona je veľmi, veľmi dôležitý, že nás čaká aj v budúcnosti, aj v budúcom roku veľa rozhovorov, veľa zásadných rozhodnutí spolu s predstaviteľmi miest a obcí, ktoré ovplyvnia život tejto krajiny. Pretože pravdou je, že samospráva a štátna správa nemôžu systémovo ísť proti sebe. Nemôžu ísť preto proti sebe, pretože kľúčovou úlohou je slúžiť občanom. Ak vieme, že nie sme spokojní, ani občania nie sú spokojní s kvalitou verejných služieb, či už ich poskytuje štát alebo samospráva, ak vieme, že tu máme systémové problémy, ak vieme, že sa nevmestíme pod perinu, ktorou sa zakrývame, lebo proste dlhodobo, vlastne historicky vždy hospodárime s deficitom, musíme sa spolu snažiť tieto veci zmeniť. A nedá sa to robiť v konflikte a vo vojne. Je to ťažká úloha, nie populárna, ale na základe snahy dosiahnuť pravdu, hej, to znamená, na základe poukázania na to, aká je pravda.
A z tohto pohľadu súhlasím aj s vami, z pohľadu nevyhnutnosti auditu. A to akejsi inventúry vzťahov, ktorá mešká a na ktorej sme sa dohodli ešte vlastne úplne. To je jedno z posledných rozhodnutí minulého parlamentu, že sa takýto audit musí urobiť. A každý zo strán, každá zo strán si myslí, že ten audit skončí v jej prospech. To je úplne logický ako záver, ktorý z toho vyplýva, ale je nevyhnutný.
Je nevyhnutné po mnohých rokoch fiškálnej decentralizácie sa pokúsiť o reformu vzťahov medzi štátom a samosprávou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vládny návrh zákona je v prvom rade reakciou na prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a nahrádza v súčasnosti platný zákon č. 200/2004 Z. z. Legislatívne upravujeme ustanovenia, ktorými sa prijímajú implementačné opatrenia potrebné na riadne a plynulé plnenie úloh, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z predmetného nariadenia. V záujme zabezpečenia harmonizácie procesných postupov colných orgánov sa náležite upravuje aj právny režim presadzovania práva duševného vlastníctva colnými orgánmi na domácom trhu.
Predmetom úpravy predloženého vládneho návrhu zákona sú podmienky a postup pri presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi prijímaním opatrení proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri tovare, ktorý sa nachádza na domácom trhu. Niektoré vzťahy, teda tento zákon rieši niektoré vzťahy súvisiace s presadzovaním práv duševného vlastníctva colnými orgánmi prijímaním opatrení pri tovare pod colným dohľadom, ustanovuje spôsob nakladania s tovarom, pri ktorom je podozrenie z porušovania práva duševného vlastníctva, alebo ktorým sa porušuje právo duševného vlastníctva vrátane zefektívnenia inštitútu poskytovania tovaru na humanitárne účely. A takisto ustanovujú sankcie za porušovanie práv duševného vlastníctva.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k vládnemu návrhu zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, tlač 713, ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dvadsiatej piatej, dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajkyňa v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní; v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 683 z 27. septembra 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory – Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Štefanovi Hrehovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.