25. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som sa tiež chcela dotknúť certifikátov. Podľa mňa tu opäť raz a ministerstvo pristupuje k takému kroku, že ak je zopár možno pofidérnych certifikátov v systéme, tak zrušme uznávanie všetkých. Dožili sme sa toho pri centrách voľného času, pri vzdelávacích inštitúciách. A teraz tu máme certifikáty. Ja som presvedčená, že viac ako nejaká štatistika je dieťa, sú jeho vedomosti. A preto myslím si, že by možno bolo skôr namieste, ako vyčiarknuť tieto certifikáty a zo života im vytvoriť kolónku v rámci štatistiky, aby riaditelia škôl sa mohli pochváliť, že máme takýchto študentov, ktorí majú medzinárodne uznávané certifikáty. Ja súhlasím aj s tým, aby možno ministerstvo odbremenilo riaditeľov, aby teda nejako štandardizovali tieto niektoré certifikáty. A ak boli nejaké sporné, tak by sa dalo o tom baviť. Ale, naozaj, myslime skôr na to dieťa, na jeho vedomosti ako na nejaké štatistike, nejaké čísla, nejaké výkazy. Ďakujem.

Pán poslanec Fronc.

Áno, dve krátke poznámky k tomu, čo hovoril kolega.
Priechodnosť systému a druhá maturita. To súvisí aj s tými certifikátmi. Už tomu bude päťdesiat rokov, čo približne existuje na vysokých školách vtedy titul CSc. a dnes PhD. Aj pred päťdesiatimi rokmi to bolo tak, že keď niekto mal CSc., povedzme, z chémie a chcel si urobiť malý doktorát, bol to len formálny proces. Každý uznával, že ten, kto má prvú vedeckú hodnosť, tak určite vie dostatok a má dostatok vedomostí na to, aby si zaslúžil malý doktorát RNDr. A ja si myslím, že toto by sme mali akceptovať.
Druhá poznámka k tomu rozdeľovaniu. Ja som to povedal. Chcel by som to znova zdôrazniť. Pri rozdeľovaní peňazí je dôležitá transparentnosť. Pôvodne bolo zavedené, že 6 % z rozpočtu regionálneho školstva, samozrejme, v zmysle vopred navrhnutých programov môže minister použiť na rozvojové programy a na dohadovacie konanie. Nikdy sa nedalo použiť toľko peňazí, ani polovica z toho, pretože tých peňazí bolo málo. Ale ja som za to, žiaden zákon nemôže všetky veci zachytiť. A snáď je tu a má tu byť niekto, a v tomto prípade je to minister, ktorý by mal mať tú zodpovednosť, že vyrieši tie špeciálne prípady, ktoré život prináša cez dohadovacie konanie. Som opozičný poslanec, ale som presvedčený, že takéto kompetencie minister má mať. Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik.

Pán kolega Beblavý Miro, ja nie som úplne presvedčený o tom, že zachovávanie toho prudkého oddelenia, resp. striktného oddelenia všeobecného stredného vzdelávania a odborného stredného vzdelávania je stále tak namieste. Podľa mňa by bolo veľmi užitočné skúmanie ciest, ako prekrývať tie dve oblasti nejakým spôsobom. Napríklad systém high schools v Spojených štátoch, kde naozaj sa takmer celý generačný ročník prijíma a postupom sa triedi a naozaj tí najlepší sa stávajú ako keby gymnazistami na konci a tí menej kvalitní alebo tí, ktorí nie úplne stíhajú, skôr sa venujú tým odborným veciam a pomaličky sa to štiepi počas tej strednej školy, si myslím, na Slovensku by bolo niečo, čo by nám mohlo pomôcť, zvlášť keď dnes vidíme, že gymnáziá berú naozaj ľudí, ktorých by kedysi neboli bývali brali, čo sa týka kvality ich vzdelávania, a na druhej strane máme veľa odchovancov gymnázií alebo všeobecných škôl, ktorí by možno chceli ísť tie dva-tri kroky naspäť a spraviť si aj nejaké remeslo, dajme tomu, a tým pádom si zvýšiť šance na trhu práce. A myslím si, že keby sme nachádzali nejaký prekryv tých dvoch oblastí, ktorý jednak by zvyšoval možnosti pre uplatnenie toho človeka po skončení strednej školy a takisto by rátal s väčšími možnosťami vývinu toho trhu samotného, tak by to tým deckám mohlo iba prospieť, lebo naozaj situácia sa mení v päťročniciach. Dneska to, čo sa kedysi robilo v 20 rokoch, to znamená, my vôbec nevieme, ako bude ten trh práce vlastne vyzerať v momente, keď ten človek vyjde zo školy. Ďakujem.

Pani poslankyňa Nachtmannová.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Beblavý, pri vás som zvyknutá, že veľakrát účelovo zneužívate štatistiky, vytrhávate niečo, teda poviete niečo sčasti a ani to nepoviete celé, časti B, tej sa už vôbec nedotknete.
Spomínali ste, že platíme ľudí, ktorí sú nepotrební. Teda priznali ste, že odborné školy majú vyšší normatív, ktorý je opodstatnený. Dokumentovali ste to. Ale zároveň tvrdíte, že títo ľudia, mnohí, sú nezamestnaní. V ostatnom čase veľmi často vo verejnoprávnych médiách zaznievajú diskusie práve o tejto problematike, odborná verejnosť, ale skutočne odborná verejnosť, nie rôzni vševedkovia, ktorí sa pasujú za odborníkov, dokumentuje, že mnohé odbory sú nedostatkové a, naopak, mnohých profesií, konkrétne veľakrát absolventov humanitných odborov je nadbytok na trhu práce. Ako to máme riešiť? Nie je lepšia priama cesta, než títo ľudia skončia niečo, sú nezamestnateľní a potom ich rekvalifikujeme? Rôznymi kľučkami sa dostávame k tomu, aby ten človek bol zamestnateľný? Niekedy by ste sa mohli zúčastniť prednášok, ktoré sa dotýkajú odborného školstva. Napríklad viackrát to tu prezentovali konkrétne zo Švajčiarska. Určite s týmto vaším tvrdením nesúhlasím, ktoré ste tu prezentovali, že títo ľudia sú nezamestnateľní. Ďakujem.

Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Beblavý, ale prihláste sa, keď chcete reagovať s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

Vždy pri iných predsedajúcich to bolo tak, že sa spýtajú nakoniec. Ale akceptujem to, ďakujem vám za ústretovosť, dovoľte mi teda reagovať.
Pán poslanec Osuský, musím sa ostro ohradiť proti tvrdeniu, že Gymnázium na Novohradskej produkuje najlepších absolventov matematiky na Slovensku, ako absolvent Gymnázia na Grösslingovej, ktoré malo najlepšie výsledky v tejto oblasti, sa musím zásadne ohradiť.
A teraz vážne.
Martin Poliačik, samozrejme, úplne s tým súhlasím. A myslím si, že to nie je v rozpore s tým, čo som hovoril. Tá modularita väčšia systému je namieste, a jeho priepustnosť je namieste, len naozaj musí byť opretá o možnosť žiakov a škôl si budovať tie cesty. Ja sa pamätám na môjho brata, ktorý maturoval v roku 1989. A tým pádom mal ešte na gymnáziu niečo, čo sa volalo základy odbornej prípravy, čo bolo také predstieranie remesla pre gymnazistov, okrem toho, že moji rodičia strávili s mojím 18-ročným bratom dve noci snažením sa rysovať pred tým, než to vzdali, z toho nejaký veľký úžitok nebol. Takže možnosť, aby ľudia naozaj modulárne si kombinovali všeobecné a konkrétne zručnosti, je podľa mňa úplne namieste. A každý z nás ju podporuje. Ale musí to byť podporované, by som povedal, žiakmi a školami, nemôže to byť nanútené, ako toho aj trošku sme svedkami.
No a, pán poslanec Fronc, ja úplne s vami súhlasím. A ja som ani nenapádal dohadovacie konanie ako také. Ja som práve povedal, že ja oceňujem to, že ministerstvo sa to snaží v zákone nejako štruktúrovať, aj keď reálne si tam necháva tie zadné dvierka tým, že uvádza aj iné dôvody, ale skôr som sa snažil poukázať, že oproti dnešku je to malá zmena, teda že reálne to dohadovacie konanie zostáva také, aké je, s miernou štruktúrou v zákone. Ale to, že minister by právomoci ten systém korigovať v drobnostiach mal mať, ja s tým nemám problém, aj keď rozmýšľam, keby ministrom školstva sa stal pán Jahnátek, že čo by to celkom znamenalo pre slovenské školstvo, takisto ako napríklad váš návrh, ktorý nakoniec neschválil tento parlament, aby mohol udeľovať výnimky z kvalifikačných predpokladov. Myslím si, že vo svetle tohto by celé Komjatice už učili niekde na slovenských vysokých školách.
A k pani kolegyni Nachtmannovej. Ja som rozmýšľal, či ste ma nechceli pochopiť kvôli intelektuálnym alebo zlej vôli. A dospel som k tomu, že je to zlá vôľa. A na zlú vôľu sa nedá inak reagovať, ako poprosiť o to, aby sme hľadali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Érsek. Nech sa páči, máte slovo.