25. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som povedal niekoľko poznámok k novele zákona o výchove a vzdelaní z dielne ministerstva školstva, ktorý dnes máme na stole.
Už sme skoro zvyknutí na to, že vláda predkladá nové reštriktívne opatrenia, ktoré negatívne vplývajú na rôzne sociálne činné skupiny obyvateľstva. Nie je tomu tak ani teraz. Novelou školského zákona sa totiž zavádza do praxe minimálny počet žiakov v jednej triede, ktorý má za následok zánik niektorých málotriednych škôl na vidieku. Veľmi citlivo to zasiahne národnostné školstvo, podotýkam, nielen maďarské. Totiž v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa z roka na rok znižuje počet žiakov jednak pre demografický pokles a na druhej strane aj v dôsledku asimilácie menšín, ktorá jasne vyplýva z údajov sčítania obyvateľstva. Pre nás, teda pre príslušníkov národnostných menšín toto opatrenie znamená smrteľný úder, hlavne vo vidieckych oblastiach, kde jedinou inštitúciou, ktorá zabezpečuje usadenie ostatných, ostávanie mladých rodín, je škola.
Podotýkam, návrh zákona z hľadiska národnostných menšín je vysoko diskriminačný, nakoľko možnosť výnimky z minimálneho počtu žiakov povoľuje návrh zákona len v takých obciach, kde popri školstve s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny existuje aj slovenská škola. Čo to znamená v praxi? Tam, kde existuje aj slovenská škola, dovoľujete, aby boli triedy s vyučovacím jazykom menšín zaradené pod spoločné riaditeľstvo so slovenskou školou, a tam, kde žiadna slovenská škola neexistuje, a sú to aj také prípady v obciach, kde žije viac ako 80 % Maďarov, národnostné školy budú odsúdené na zánik.
Pán minister, nedá mi nepoložiť otázku, aký cieľ vlastne sledujete týmto zákonom, naozaj ide len o šetrenie alebo máme iný úmysel, úplne zničiť, znemožniť fungovanie málotriednych škôl a takýmto spôsobom napomáhať asimilácii menšín? Asi ste už úplne zabudli na sľub vášho pána predsedu o tom, že v prípade práv národnostných menšín sa zachová status quo, teda pôvodný stav. To, čo sa tu teraz deje, je závažné porušenie tejto džentlmenskej dohody, ale nech sa neradujú ani školy pochádzajúce z malých slovenských obcí, tieto reštriktívne opatrenia sa netýkajú len národnostných škôl
A by som povedal aj niekoľko čísiel na ilustráciu. Tento zákon, ak ho Národná rada podporí, bude mať negatívny dopad v prípade národnostného školstva na 72 základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Teda plánuje sa zrušiť 27 % všetkých maďarských základných škôl, 12 škôl s vyučovacím jazykom iných národnostných menšín, čo znamená 16 % takýchto základných škôl. Ale okrem nich sa to týka 359 slovenských základných škôl, čo tu znamená vyše 18 %. A z čísiel vyplýva, že najhoršie z toho dopadnú maďarské školy, ale negatívne to ovplyvní aj ďalší osud malých obcí na čisto slovenských územiach. Áno, vieme, že môže sa na nejaké demografické veci v tomto zákone prihliadať. Čiže keď bude veľký sneh, čo zvykne byť v horách, tak tam asi sa nebudú rušiť školy, ale kde je teplo 30 stupňov na juhu, to je možno únosné, tam sa to môže diať.
Viete, pán minister, čo bude následkom týchto opatrení? Nič iné, len ďalšie vyľudňovanie slovenských a zmiešaných území. Keď sa tento zákon tvoril, už sme mali pochybnosti o tom, lebo najprv sme hovorili o spájaní škôl v okruhu 20 kilometrov, následne sme klesli na 10 kilometrov a teraz sme pri šiestich kilometroch.
Koľko finančných úspor prinesie táto novela? Peniaze dáme do jedného vačku a na druhej strane minister sociálnych vecí ich vydá nezamestnaným, ktorí z týchto škôl budú vyplývať. Koľko je to úspora, pán minister, vie nám to niekto povedať?
Áno, a tieto ustanovenia zákona majú platiť v roku 2015. Prečo? Vieme, lebo budú miestne voľby a toho starostu, ktorého sa to bude týkať a ktorý zruší malú školu, základnú školu, tak asi nezvolia.
Môžem vyhlásiť len toľko, my pri tom nebudeme asistovať. Tento zákon nepodporíme a žiadame ctenú Národnú radu, aby návrh zákona vrátila predkladateľom na prepracovanie. Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.
Ďalší, ktorý v rozprave vystúpi, je pán poslanec Osuský. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená snemovňa, na úvod by som začal takou malou epizódou zo včerajška. Počas prestávky nášho zasadania zasadala staromestská mestská rada nad prípravou materiálov na budúcotýždňové zasadanie zastupiteľstva. Jeden z bodov, ktoré sme riešili a o ktorých sme hlasovali, bolo zriadenie školskej rady miestnej časti alebo ani keby "obecnej školskej rady". Ako vieme, školy majú svoje školské rady a teraz v súlade s nedávno prijatým zákonom zriaďujú sa obecné školské rady. Toto stanovisko a hlasovanie bolo potrebné preto, lebo už zajtra bude Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Bratislavy hlasovať, resp. vypočujú si názory jednotlivých miestnych častí Bratislavy na zriadenie týchto obecných rád. Je všeobecne známe, že viaceré miestne časti majú výhrady voči zriadeniu tohto ďalšieho zdanlivo samosprávneho orgánu, čo by zdanlivo mohlo byť uvítaniahodné. Na jednej strane teda vidíme, že samosprávnosť sa formálne posilňuje. Na druhej strane vnímame i v tomto zákone to, čo už zaznelo vo vystúpení mojich predrečníkov, že sa súbežne posilňuje centralizácia.
V iných zákonoch sme prišli k tomu, že riaditeľ bude postupne zbavovaný svojich právomocí. Tu sa dozvedáme, že zriaďovateľ je dávaný do mantinelov, ktoré sú vopred vymedzené. Zároveň v kontraste s tým sa budujú nové štruktúry samosprávnosti. O čom budú tie samosprávne štruktúry rozhodovať, keď už nebude rozhodovať o kdečom ani rada školy a riaditeľ školy a o niečom ďalšom ani len zriaďovateľ? Samozrejme, úplne chápem snahu ministerstva o racionalizáciu siete škôl. Demografia nepustí. A aj sám som prívržencom toho, že je dobré, ak sa deti učia v čo najlepšie vybavenej škole a ak ich učia čo najlepší pedagógovia. Potom "za takýchto okolností" možno nie je na škodu, keď ich bude o jedného či dvoch, či troch viac, pretože sám som chodil, akokoľvek bola socialistická trieda, z hľadiska kvality pedagógov do veľmi dobrej školy a dobrých škôl. A bolo nás tam 34, 35 alebo 36, podľa toho, koľko z nás prepadlo. Treba teda povedať, že to jadro tlaku na racionalizáciu tu nepochybne je, ale oveľa reálnejšie ako mantinelizovanie, je riešenie tejto záležitosti práve tým, že nechám na zriaďovateľovi pri pridelených finančných prostriedkoch, aby sa rozhodol, aké sú jeho priority, a aby sa rozhodol, či chce z nepochybne obmedzených zdrojov, ktoré dostávame z podielových daní, vynakladať ďalšie peniaze na udržanie či neudržanie školy.
Niekto by si mohol povedať, že minister sníma časť kríža z bedier zriaďovateľov, pre ktorých je nepochybne vždy nepríjemné prijať rozhodnutie o redukcii siete, teda o zrušení tej či onej školy a zlúčení s inou školou. Aj tak sa domnievam, že, tak ako je navrhnuté to numerické riešenie s tým, že sa hovorí o osobitnom zreteli, ktorý je síce vymenovaný taxatívnejšie v dôvodovej správe, ale zároveň vieme, že dôvodová správa nie je zákon a nie je záväzná, dôvodová správa je dôvodová správa, je gumové. Zákon je zákon, ak sa napríklad hovorí o osobitnom zreteli s tým, že za dôvody osobitného zreteľa možno považovať aj klimatické podmienky, roztratené osídlenie v podhorských oblastiach, záujem zriaďovateľa dofinancovať si náklady na výchovu a vzdelávanie z vlastných zdrojov, tak je to fajn. Ale keď je v zákone len osobitný zreteľ, dá sa podeň skryť kdečo.
A zároveň keď toto je v dôvodovej správe, tak sa dostávam k ďalšej otázke, ak súkromný zriaďovateľ má vôľu a rodičia dietok či už v súkromnej alebo v cirkevnej škole majú vôľu pre svoje deti udržať školu pri danom počte detí, ktoré do nej chodia, zdá sa mi ťažko odôvodniteľné zasahovať do ich slobodnej vôle. Vždy treba mať na mysli, že rodič, ktorého deti študujú v cirkevnej či súkromnej škole, neodvádza iné dane ako rodič detí, ktorého deti študujú v štátnej škole. A zároveň je, samozrejme, na jeho slobodnej vôli doplatiť rozdiel, ktorý by daná neštátna škola potrebovala na to, aby sa udržala v chode i za numerického stavu žiakov, aký je. To znamená, že si nemyslím, že toto je cesta, ktorou máme zasahovať do právomocí zriaďovateľov. Ak tu zaznelo, že 6 % je v dohadovacom konaní a že sa teda kvázi zužujú dôvody, ktoré by sa vraj museli, mali a za každú cenu aj tak nemuseli zohľadniť pri prideľovaní z tohto balíka peňazí, zdá sa mi ekonomické riešenie, to znamená poctivé financovanie na hlavu, oveľa schodnejšie ako zákonné určovanie čísel. Už tu zaznelo i vo vystúpení kolegyne Janky Žitňanskej, že sa z kazuistík, viď centrá voľného času a podobne, robí záver. Samozrejme, to potom nutne vedie k tomu, že keď sa rúbe les, tak lietajú triesky a niekedy je triesok pomaly viacej ako dreva. Ale, dobre, chcem teda povedať k tej téme centrálneho určovania, že ten faktor, ktorý má pôsobiť, je ekonomický faktor. To znamená, že to, čo ti náleží, dostaneš a to ďalej si rieš. A tobôž to, samozrejme, platí pri súkromných a cirkevných školách, kde považujem za ťažko zdôvodniteľné, aby sa tam zriaďovateľovi zasahovalo do jeho právomocí.
Pokiaľ ide o tému certifikátu, na úvod si dovolím na mikrofón vyjasniť s priateľom Mirom Beblavým, ako je to s tou Novohradskou a s tým gymnáziom, Gamčou alebo dnes späť – Grösslingovou. Univerzita Komenského si roky viedla štatistiku úspešnosti prijímania poslucháčov slovenských gymnázií a iných stredných škôl na svoje fakulty. A tam nepochybne a v tom mal Miro Beblavý pravdu, ako najúspešnejšie gymnázium recidívne vychádzalo Gymnázium na Grösslingovej. Bolo to ale na celé rozpätie 13 fakúlt Univerzity Komenského od teológie až po matfyz. Pravda ale je, že pri posudzovaní úspešnosti poslucháčov pri prijímaní na najtvrdšie vedy vychádzala jednoznačne najlepšie Novohradská. Takže pravdu sme teoreticky mali obidvaja. Aj sám som v rodine rozdelený, pretože ten starší syn absolvoval Novohradskú a skončil na matfyze teoretickú fyziku a ten mladší absolvoval Gamču čiže Grösslingovu a teraz je v druhom ročníku tam tiež – na poistnej a finančnej matematike.
Ale pravda je teda tá, že to, k čomu som sa vlastne dostal cez túto historku, je maturita a uznávanie TOEFL a iných certifikátov. Opäť, ako povedala Janka Žitňanská, je v záujme dobrého fungovania vzdelávania v tomto štáte, že tak ako posudzujeme kvalitu hygieny mäsových výrobkov, dovozových či našich, a ako sa staráme o bezpečnostné zabezpečenie nových stavieb z hľadiska núdzových východov, hasičských noriem a podobne, by sme sa mali starať o to, na akej úrovni sa deje poskytovanie vzdelania, vrátane toho jazykového vzdelania budúcich generácií. Preto je dobré riešenie tých, ktorí podvádzajú, tých, ktorí dávajú certifikáty za nič, nájsť, odhaliť, zlikvidovať, nie snáď fyzicky, ale nepochybne technicky. Je to tá správna cesta, lebo opäť sa vraciam k svojmu zákonu o kuchynskom noži. Preto, že sa tým kuchynským nožom často dejú násilné trestné činy, tak ho zakážeme? Tým, že sa v nejakom, možno nie veľkom percente vydávajú certifikáty nekryté vedomosťami, zrušíme certifikáty? Toto nie je riešenie.
Ako som uviedol, pri olympionikoch na svetových olympiádach v matematike nikto nespochybnil, že povinne robia i maturitu z matematiky. Ja sa napriek tomu domnievam, že certifikáty rangu TOEFL by mali byť i z hľadiska rankingu danej školy uznané ako absolvovanie maturity v tej najúspešnejšej kategórii. Na druhej strane, a teraz to hovorím už len za seba, a to vyzerá akože držím stranu pánu ministrovi a Asociácii riaditeľov štátnych škôl, viete, povedzme si tiež jedno. Ak som absolvoval TOEFL a potom mám ísť v máji na maturitu, tak ju spravím ľavou zadnou. A vonkoncom, ale vonkoncom ma to nestojí viac ako vojdenie do tej miestnosti, predvedenie svojich TOEFL vedomostí a vykráčanie von. Takže ak som wimbledonský víťaz v tenise a morálka mi káže zúčastniť sa majstrovstiev Slovenska v tenise, tak tam proste idem, tých súperov rozbijem a odídem. To hovorím len tak na margo teda toho, či je to strašná záťaž alebo len menšia záťaž. Neviem ja, ako to je v umeleckých školách, ale keby Dalibor Karvay bol poslucháčom gymnázia a už možno v šestnástich laureát Oistrachovej ceny, tak neviem, či by mu na konzervatóriu odpustili, aby im zahral na husliach na maturite. Ale, dobre, nemyslím si, že toto je dôvod na to, aby sme spochybnili kvalitu certifikátov, ktoré sú celosvetovo uznávané a dobré. A na tomto mieste sa teda domnievam, že oveľa dôvodnejšie je zavedenie čo najväčšieho rozsahu objektívnej externalizovanej maturity v tom zmysle, že ak má niekto úvahy, že TOEFL nie je dostatočnou garanciou, tak mám obavu, že existuje dosť maturitných vysvedčení a známok na nich, ktoré nie sú garanciou vôbec ničoho, už vôbec nie vedomostí toho maturanta. Takže ak by sme chceli začať spochybňovať, tak musíme začať s veľmi širokou sieťou a vyloviť kdečo iné okrem TOEFL certifikátov. Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Žitňanská Jana.

Ďakujem pekne. Súhlasím, čo ste povedali, pán poslanec.
Spomeniem možno len taký detail. Ja som absolvovala skúšku TOEFL a takisto aj mám maturitu z anglického jazyka. A musím povedať teda, že tie skúšky sú neporovnateľné nielen čo do kvality a znalosti jazyka, ale aj do obsahu. Na maturite naozaj mnohí moji spolužiaci preliezli s jednotkou, dvojkou, pričom vedeli zopár otázok a mali šťastnú ruku na žrebovanie a ten jazyk neovládali na úrovni, že by boli schopní samostatne komunikovať. Proste sa, poviem to rovno, nabiflili otázky o ja neviem Austrálii, o Shakespearovi a tak ďalej, vedeli odrapotať naučený text. Čiže predsa len si myslím, že úroveň toho TOEFL-u je smerodajnejšia, a potom, pokiaľ sa žiak alebo študent uchádza o štúdium v zahraničí, skôr mu pomôže TOEFL ako maturita, pretože veľakrát si musí dorobiť nejakú takúto medzinárodnú skúšku.
A pokiaľ ešte ide o tú škriepku, čo ste tu mali s pánom poslancom Beblavým, tak ja by som len chcela dodať, keďže som absolventka Gymnázia na Vazovovej ulici, aj Gymnázium na Vazovovej ulici patrilo medzi a, dúfam, ešte stále patrí medzi tie kvalitné. Ďakujem.

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade sa pripájam k Janke Žitňanskej, áno, Gymnázium na Vazovovej 6 patrilo k tým najlepším gymnáziám. Aj ja som tam maturoval, pán poslanec.
Vy ste sa dotkli Dalibora Karvaya. Ubezpečujem vás, že Dalibor Karvay absolvoval všetky skúšky a všetko to, čo mal absolvovať na škole, možno aj pod sprísneným dohľadom tých profesorov, ktorí sa dnes hrdia tým, že mohli skúšať Dalibora Karvaya. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Teraz v tejto chvíli otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Traja poslanci, posledný pán poslanec Poliačik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec Hraško, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, vážení občania, veľa vecí a veľa pripomienok k tomuto zákonu, respektíve k tejto novele už bolo povedaných, ale nedá mi, aby som aj ja zo svojho pohľadu nepovedal tie svoje.
Začal by som možno z tej strany, či certifikáty ku maturite uznávať alebo nie. Veľmi pekne to bolo povedané práve v poslednom príspevku, že ani maturita sa nedá v mnohých okolnostiach garantovať ako plnohodnotná, pretože ja som v tom síce nebol priamym svedkom, ale moji kamaráti spolužiaci z iných škôl, ktorí mi rozprávali, ako sa maturovalo na ich školách, tak na niektorých školách to bola naozaj bieda a to maturitné vysvedčenie naozaj nie je hodno toho, aby vôbec človek išiel niekam inam ešte pracovať a že by malo nejakú výpovednú hodnotu o vedomostiach a najmä o skúsenostiach dotyčného študenta, človeka. To znamená teda, že certifikáty by som vôbec nejako neriešil v tomto zákone. Okrem toho nachádzame sa, pokiaľ viem, už dosť dlhú dobu v Európskej únii, kde Európska únia garantuje istým spôsobom uznávanie istých tlačovín. A človek, ktorý si ide urobiť certifikát do inej krajiny, tak určite možno má vyššiu výpovednú hodnotu ako maturita u nás na Slovensku. Ale koniec koncov ako povedal kolega Osuský, ak mám takýto certifikát, prídem na maturitu a ľavou zadnou sfúknem všetko to, akurát že ma to možno môže zdržiavať, to môže zdržiavať aj ten zvyšok.
No a tu sa dostávame už k počtu ľudí, ktorí maturujú. A to súvisí s počtom žiakov v triedach. No opäť sme tu narazili na problém toho, akým spôsobom sa môžu zachovať najmä málotriedky v niektorých školách.
Ale ja si dovolím upozorniť ešte na jeden problém, na ktorý sa možno v širších súvislostiach pozabudlo. Diskutovali sme o tom medzi viacerými komunitami alebo teda ja osobne som diskutoval o tom medzi viacerými komunitami. Máme tu trend toho, že materských škôl pomaly ubúda, pretože sa rodilo málo detí a ich počet v týchto materských školách klesal. Teraz však nastáva taký malý baby boom a práve v súčasnosti generácia, nazvem to, zodpovedných tridsiatnikov, štyridsiatnikov začala produkovať našich nasledovníkov a začalo sa naozaj rodiť viacej detí. A v súčasnosti práve badáme opačný problém, že o chvíľku bude málo materských škôl, kde sa budú dať deti zapísať a kde sa budú môcť vychovávať. To znamená, že treba počítať do budúcnosti s tým, že školy budú mať aj viacej žiakov.
A teraz, povedzme, k jednému, možno konkrétnemu problému. Máme základnú školu v stredne veľkej obci, kde v súčasnosti je možno v štvrtom ročníku, povedzme, dvadsaťdva detí, ale v treťom, druhom a prvom ročníku, povedzme, je to po osem, šesť, možno dve, to znamená, že niektoré triedy a ročníky sú spojené, ale v materskej škole už čaká v tom nižšom stupni generácia, ktorá bude mať dvadsaťpäť detí, ale v budúcom školskom roku tam nastúpi, povedzme, len ďalších šesť. To znamená, že na škole by sa mohol vyskytnúť počet detí v prvom ročníku šesť, ktoré nastúpia teda z tej materskej školy, v ďalšom ročníku sú tri deti, v ďalšom ročníku je šesť detí a v tom ďalšom, povedzme, aj dvanásť nech ich je. Pri nastavení počtu žiakov v novom systéme by mohlo dôjsť k zrušeniu takejto základnej školy, deti by sa jednoducho preskupili a dochádzali by niekam inam, mimo svojej vlastnej obce. To vzdialenostne, samozrejme, závisí od daného regiónu. Niektoré obce by to mali bližšie, niektoré obce by to, žiaľ, mali ďalej. A rodičia by tým pádom mali zvýšené výdavky na dochádzku detí do škôl, keďže ešte stále nie sú odsúhlasené nejaké školské autobusy, ktoré by takýto systém dopravy zabezpečovali. Škola by sa následne zrušila, resp. vyradila zo siete, pretože by nespĺňala požadované kritériá. Ale, pozor, v ďalšom ročníku by tých dvadsaťpäť detí nastúpilo kam? A to už je problém. A tu už by sa mohla zdvihnúť vlna odporu rodičov, pretože dvadsaťpäť detí je už dosť na to, aby trieda bola otvorená a tým pádom škola zachovaná, aby deti nemuseli dochádzať niekam inam.
Takže treba sa naozaj zo širšieho pohľadu pozrieť na tento problém, pretože ideme síce racionalizovať, ale na úkor čoho? Tu možno ešte treba porozmýšľať a neísť rovno hlavou proti múru, ale skutočne diskutovať, ale diskutovať v širšom kontexte a najmä pozrieť sa na demografiu, pozrieť sa na to, koľko v súčasnosti je pripravených detí, koľko je narodených, a vychádzať z týchto údajov aj štatisticky. Samozrejme, treba potom sa pozrieť aj na to, či naozaj budeme mať tie deti kde umiestniť do tých škôlok. Týka sa tento problém skôr ale zase väčších miest, nie týchto menších obcí, pretože v menších obciach sú kapacity zvyčajne dostačujúce. Takže určovať minimálny a maximálny počet žiakov možno nie je tým šťastným riešením v tejto dobe.
Okrem toho keď sa tu spomínalo kto na aké gymnázium chodil a aké úspechy dosiahol, ja som chodil na Gymnázium Viliama Paulínyho-Tótha v Martine, ktoré sa zaraďuje tiež medzi vynikajúce školy, a z našej triedy, myslím, dvaja nešli na vysokú školu a ostatní sa etablovali na vysokých školách a úspešne aj skončili štúdium na nich, dvaja išli na iné typy stredných škôl. Takže toto gymnázium má takisto svoje krédo. Ale pamätám si, že keď som nastúpil do prvého ročníka, nás bolo v triede tridsaťdeväť. Neviem, či si to niekto z vás vie predstaviť, ale je to obrovské kvantum ľudí, lavice nasekané na sebe, liezli sme si, by som povedal, už na chrbty jeden druhému a nebolo to veľmi príjemné. Končilo nás tridsaťšesť. Potom sa to nejakým spôsobom preskupilo, dvaja odišli študovať do Štiavnice na jazykovú školu aj jeden kdesi odišiel, takže tridsaťšesť nás končilo. Aj tak si myslím, že je to obrovské kvantum ľudí v triede. Boli nás len štyri triedy v ročníku, áčka, béčka, céčka, déčka. V ostatných ročníkoch nastúpivších po nás už bolo viacej tried, ale toto bolo naozaj neúnosné kvantum ľudí.
Ja by som tento počet za žiadnych okolností nezvyšoval, pretože ak na jednej strane pán minister pred časom hovoril o kvalite vzdelávania a bavili sme sa tu o počtoch žiakov v triedach, bolo vyjadrených viacero názorov, že väčší počet žiakov v triedach negarantuje vyššiu kvalitu, ale, naopak, práve menší počet žiakov v triede, keď sa učiteľ môže aj individuálne viacej venovať niektorým žiakom, môže zaručiť vyššiu kvalitu. Vtedy som hovoril, že bolo by treba získať nejakú štatistiku, ktorá by o tomto konkrétne hovorila. Zatiaľ ju tu stále nemáme.
O certifikátoch som hovoril.
Teraz by som sa dotkol už len časti dôvodovej správy, kde je napísané umožniť zriaďovateľovi školy schvaľovať okrem počtu prijímaných žiakov aj počet tried. Jedná sa tu, samozrejme, o nový model financovania, ktorý pripravilo ministerstvo. A mne stále nie je jasné, akým spôsobom sa tam bude na tú triedu financovať. Bude sa teda zohľadňovať počet žiakov v tej triede alebo akým spôsobom sa bude brať do úvahy veľkosť tej triedy? Bude to z minimálneho počtu, z maximálneho, z priemeru alebo akým spôsobom sa to bude robiť? Doteraz financovanie na žiaka bolo jasne povedané, že žiak dostával takúto a takúto sumu, ktorá išla na školu, a z toho sa financovali učitelia, technické zázemie, réžia. Teraz mi vôbec nie je jasné, akým spôsobom to bude nastavené na počet tried. Niekto to môže práve využiť, že určí si, že minimálny počet je takýto počet žiakov v triede, to znamená, že nasekáme to na minimálne počty a zriadime väčší počet tried. Tým pádom dostane škola viacej peňazí. Pripadá mi to trochu nie veľmi racionálne. A takisto sa tento systém potom podľa tohto dá zneužiť, takisto ako niektorí mohli zneužívať to, že sa platilo na žiaka a nabrali kvantum žiakov a potom nestíhali s výučbou, prípadne s nedostatočnou kvalitou.
Takže opäť sem prichádza novela zákona, ktorá nie je, by som povedal, koncepčne dotiahnutá úplne správnym smerom, aj keď, už ako bolo spomínané, je tu pár dobrých vecí, ale tak ako pri iných zákonoch, zopár dobrých vecí tam je a potom prichádzajú zvláštnosti, ktoré uvádzajú človeka do pochybností, či to vôbec dobré bude alebo nie.
Ja by som sa však ešte na tomto mieste rád opýtal na jednu vec. Už na minulej schôdzi som dával jeden pozmeňujúci návrh ohľadne vzdelávania pedagogických pracovníkov a ich možnosti teda učiť ďalej, teda pedagogickej spôsobilosti. Tento pozmeňujúci návrh mi nebol akceptovaný. A môže dôjsť k nezákonnému stavu na základných školách alebo prípadne základných umeleckých školách, keď buď školy budú zamestnávať nekvalifikovaných pedagogických zamestnancov, alebo keď školy ich vyhodia, potom nemajú čím pokrývať výučbu, na ktorú už boli žiaci prijatí a ktorú už v súčasnosti absolvujú. Takže zaujímal by som sa aj o tento problém.
A, po ďalšie, v rámci povinnej školskej dochádzky bola zrušená povinnosť základným a stredným školám vydávať vysvedčenia na pol roka povinne. To znamená, že škola môže na vyžiadanie rodiča vydať vysvedčenie a týka sa to teda povinnej školskej dochádzky, ale akosi sa pozabudlo na jazykové školy a na základné umelecké školy, ktoré nie sú povinné v školskej dochádzke a predsa majú povinnosť za súčasného stavu vydávať vysvedčenia na pol roka. Takže popýtal by som pána ministra, aby sa vyjadril k tomu, pretože v prípade teda negatívnej odpovede, ja chystám už pozmeňujúci návrh, ktorý teda už mám nachystaný do druhého čítania, by som potom podal pozmeňujúci návrh, alebo si ministerstvo osvojí túto vec a pripraví svoj vlastný návrh, pretože bolo by dobré, aby, keď povinná školská dochádzka nemá povinnosť vydávať vysvedčenia na pol roka a nepovinná, dá sa povedať, školská dochádzka, čo sa týka jazykových a umeleckých škôl, má túto povinnosť ešte v súčasnosti, sa tento stav zosúladil. Ďakujem pekne.

Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca.
Teraz dávam slovo pani poslankyni Žitňanskej Jane. Nech sa páči, pani poslankyňa.