25. schôdza

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Dušanovi Galisovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 718) ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 97 zo 14. októbra 2013 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 688 z 27. septembra 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.
Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona sa uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som so svojou spravodajskou informáciou a odporúčam otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal písomné prihlášky s piatimi menami. Sú to Martin Fronc za klub KDH, Arpád Érsek za klub MOST – HÍD a potom individuálne František Šebej, Jozef Mikloško a Jozef Mihál, teda v tomto poradí.
Prvým rečníkom je Martin Fronc, nech sa páči. Môžete dať na tabuľu poradie Fronc, Érsek, Šebej, Mikloško, Mihál. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, pán minister privítal jednu kolegyňu, takže ja pozdravím vážené dve kolegyne prítomné počas terajšieho rokovania, dovoľte, aby som sa krátko vyjadril v prvom čítaní k návrhu zákona.
Vedome násilie na štadiónoch a vôbec pri športových podujatiach nie je slovenské, samozrejme, špecifikum. Je to problém, ktorý trápi väčšinu krajín. A z tohto pohľadu musím povedať, že hľadať riešenie a istým spôsobom pokúsiť sa tomu predísť je dobrá myšlienka. Čiže ideu tohto návrhu zákona, si myslím, môžeme spoločne odsúhlasiť, mám však niektoré výhrady a poviem z nich aspoň pár, ktoré sú zakomponované priamo v návrhu zákona a spôsobu riešenia.
Viete, nezdá sa mi, aby sme boli niekedy prísnejší, ako sú prísni, priestupkový zákon hovorí o tom že zakázať účasť možno na dva roky. V tomto návrhu zákona je urobené, že účasť možno zakázať až na päť rokov. Ja si myslím, že by sme nemali ísť minimálne nad tú hranicu, ktorú určuje priestupkový zákon. A potom keď sa domnievame, že áno, tak by sa to skôr malo v tom priestupkovom zákone zmeniť.
Druhá vec, ktorú vnímam dosť citlivo, je to, že za mnohé podujatia, de facto za prácu pre bezpečnosť na športových podujatiach budú organizátori platiť, niekedy nemalé peniaze. A nakoniec to vyplýva aj z toho, čo povedal vo svojom úvodnom vystúpení pán minister, že očakáva pozitívny dopad na štátny rozpočet. Ale sú prípady, kde si myslím, že je to problémové, áno, malé podujatia nepotrebujú do 300 ľudí, pokiaľ však podľa znenia zákona nie sú istého rangu tie súťaže, pokiaľ to nie je medzinárodná súťaž. To znamená, že keď sa dohodne súťaž 30 šachistov, tak budú mať asi bezpečnostné opatrenia. Budú musieť za to platiť. Neočakávam tam žiadne násilie alebo niečo podobného, aspoň neviem o tom, že by tam bolo, okrem toho, že niekedy je známe, že šachisti sa navzájom znervózňujú, jeden druhého aby vyviedol zo sústredenia, ale násilie tam určite neočakávam.
Tretia vec ma trošku zarazila. A musím ju uviesť. Kto robí šport? Väčšinou sú to mladí ľudia. Dokonca tí, ktorí sú na dedinách, vedia, že na taký futbalový zápas na dedine neraz príde viacej divákov ako na prvoligový zápas slovenského futbalu. Je to spoločenská udalosť. A týka sa najmä mladých ľudí. Ale nie celkom som pochopil, prečo môže byť hlavný usporiadateľ človek, ktorý má vek minimálne 25 rokov, vek 18 rokov stačí na volebné právo, áno, vek 25 rokov na hlavného usporiadateľa, to som nepochopil. To, že ten usporiadateľ, hlavný ak je, musí mať isté školenia, je v poriadku. Ale ten vek, by som bol rád, keby bol vysvetlený, prečo je to, pretože to nepokladám za adekvátne.
A posledné trochu, to netvrdím, ale istým spôsobom mám pocit, že za istých okolností sa dá tento zákaz vykladať aj tak, že niektoré zhromaždenia ľudí nebudú môcť byť možné. A to už je zásah do niečoho iného. Myslím, že o tom budeme podrobnejšie debatovať na výbore.
V zásade chcem povedať, že som za snahu o boj proti násiliu a jednoducho o to, aby boli vytvorené kultúrne podmienky, ale pokladám za dôležité, aby sa niektoré veci vyriešili, aby sme zase neboli príliš prísni.
A posledná taká poznámka trošku osobná. Viete, väčšina z nás aspoň mužov sleduje športové podujatia a keď nie fyzicky na štadióne, tak aspoň v televízii. (Hlasy z pléna.) Neviem, či ich sledujete, ale pozeráte napríklad hokej. Koľkokrát sa dívam na hokej, keď sú zápasy z Kanady. Tam tréner, všetci sú oblečení tip-top. Oblek, kravata, biela košeľa, to tam majú, je tam kultúra, istá kultúra. No ja len to chcem pripomenúť z toho dôvodu, že takúto kultúru trošku by sme mohli mať aj my. Keď takáto kultúra môže byť na športovom podujatí a dlhodobo udržiavaná, aj to totižto vytvára atmosféru pri tom športovom podujatí, aj to istým spôsobom navádza na to, ako sa ľudia správajú.
Takže toľkoto som chcel povedať vo svojom vystúpení. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne aj ja.
Ďalším prihláseným do rozpravy je pán kolega Arpád Érsek.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážený Dušan futbalista, v krátkosti budem na to reagovať, pretože nedá mi, aby som do týchto športových tém nevkročil bližšie.
Mám tu tie poznámky, ktoré dali aj predsedovia zväzu, aj generálny sekretár k tomuto zákonu.
Ja tiež som toho názoru, že, samozrejme, treba násilie zastaviť na štadiónoch za každú cenu, by som povedal, aby tí slušní diváci, ktorí chodia na štadióny, netrpeli tým, čo tam vytvára určitá skupina chuligánov, obávam sa však jednej veci, a to by som tu chcel zdôrazniť, že ani doteraz vytvorený zákon, ktorý by kvázi mal byť funkčný, nie je funkčný, nepoužívame ho ani v tých prípadoch, keď fakt ide o ohrozenie života, pričom sa obávam, že ak tento zákon prejde do účinnosti, či bude v plnej miere využívaný.
Ale chcem sa venovať jednej veci. Otázka ostáva, či z vaničky nevylejeme vodu aj s dieťaťom, pretože keď dáme všetky športy do jednej skupiny, čo, si myslím, nie je dobré, tak určite finančné malé športové kluby, malé zväzy nebudú vedieť zabezpečiť tie súťaže, ktoré týždenne vykonávajú. Preto by som navrhoval, a budeme o tom ešte určite hovoriť vo výbore, aby sme rozdelili na základe doterajších poznatkov, ktoré sú tie športy, kde sa môže nejakým spôsobom vyskytovať a sa vyskytuje určité násilie, musíme zaradiť do kategórií, ktorými sú prvá kategória, druhá kategória a tretia kategória, pretože, ako môj predrečník povedal, niekde fakticky, kde hrajú tretiu, štvrtú triedu futbalu, je viacej divákov na futbalovom štadióne. A málokedy sa stáva, že sa pobijú medzi sebou. Ale vždycky asi naháňajú rozhodcu, pretože je korupčný, lebo je podplatený niektorou stranou. A ten vytvára ten najväčší problém, ale na druhej strane, aby ten malý klub, ktorý ledva má na dresy, ledva vie zaplatiť štartovné do tej súťaže, platil bezpečnostnú službu, vyškolil určitých ľudí, ktorí tam budú o tú bezpečnosť dbať, myslím si, to je dosť veľká záťaž. A týka sa to hlavne aj malých športových podujatí, napríklad v takých športoch, ako sú úpolové športy, šerm a napríklad gymnastika a tak ďalej, stolný tenis. Keď sa to na to bude vzťahovať, také súťaže oni nebudú robiť. A je to likvidačné. Nebudú tak mať kde závodiť naše nádeje na domácich podujatiach. A možno budú vyhľadávať v blízkom okolí športové turnaje. Jednoducho preto ich nemôžeme robiť doma, lebo ich finančne neviem pokryť kvôli týmto ďalším nákladom. Preto by som citoval, prikláňam sa k tomu, cyklistického šéfa Privaru, ktorý je tiež toho názoru, že cyklistom robia najväčšie problémy autá, a nie tí fanúšikovia, ktorí sú vedľa cesty, kde nikdy problém nebol, ale určite viacej ako 300 ľudí. Takže ja neviem ani, ako by sme tam zabezpečovali ten celý pelotón. Vidíte často v televízii, Tour de France ide. Takže neviem, koľko SBS-károv by sme tam mali dať. A je to tam voľné a páskou oddelené napríklad. A on sa tiež prihovára za to, aby sme tieto športy rozdelili a kategorizovali. Toto je, myslím si, riešenie. A určite budete sa aj vy za to prihovárať v tom smere, že nechceme, aby zanikli turnaje, ktoré už doma robíme také pre mládež, kde by sme mali ochranku. Ani to nie je dobré na výzor, keď tam behajú ochrankári, vlastne SBS-kári, lebo tam je viacej ako 300 ľudí. A myslím si, že škoda vyhodiť tieto peniaze. Tu je názor aj napríklad pri kolektívnych športoch, ako napríklad je hádzaná, volejbal, basketbal. Ani pri týchto kolektívnych športoch doteraz nemá nejaké informácie, že by sa aj u nás vyskytli také nejaké ťažké situácie, kde by museli zasahovať nejakým spôsobom už v konečnom dôsledku policajti alebo organizátori. Vedia to zvládnuť a nemajú s tým problém. A tiež píšu o tom, že to bude taká veľká čiastka. A chodí tam viacej ako 300 ľudí. Samozrejme, aj pre nich to bude zbytočne vyhodený peniaz, ktorý by mohli investovať do svojich mladých športovcov a rozvoja určitej športovej kategórie.
V krátkosti si dovoľujem povedať, že ide o plošnú právnu úpravu, ktorá nie je dobrá. Skúsme ju rozdeliť, nech táto právna úprava nie je plošná. Skúsme nájsť riešenie, aby sme nedali do jedného vreca každé športové odvetvie a každé športové podujatie. Samozrejme, súhlasím s tým, že treba spraviť maximálne opatrenia tam a na to sa sústrediť, kde sa tieto športové správania vymkýnajú z rúk, či to je futbal alebo málokedy hokej už, a napríklad aké sú štatistiky diváckeho násilia . Vieme o tom, že sú štatistiky kde vykazujeme, aké sú v priemere tieto násilnosti, koľko percent je týchto násilností. Vieme, že keď hrá futbal Trnava so Slovanom alebo Dunajská Streda so Slovanom, sú rizikové. Ale tie zápasy vieme zabezpečiť. Posledný čas sa to lepší. Ale myslím si, že aj keď to ošetríme novým zákonom, tak to bude mať určité dopady, ak ten zákon bude dodržiavaný.
A ešte sa chcem spýtať, samozrejme, máme na to zákon, koľko bolo odsúdených na tých rýchlych súdoch, čo terajšia právna norma povoľuje, medzitým nikto nebol odsúdený, Dušan mi to potvrdí, potom načo bola táto právna norma, ktorá existuje, ktorá mala práve týchto ľudí vytiahnuť z toho davu a odsúdiť ich za 24 hodín. A myslím si, tam mal byť niekto odsúdený, ale hovorí, že tam nikto v tomto nebol, a medzitým boli porozbíjané aj vlaky, boli porozbíjané štadióny, vieme ich identifikovať, a tam nikto nebol odsúdený za 24 hodín.
Dovoľte, aby som povedal k § 2 písm. j), že je tam príliš vágna definícia rizikového účastníka podujatia. Podľa návrhu zákona je to fyzická osoba, u ktorej je daný predpoklad. U koho môžeme predpokladať toto? To slovíčko nezapadá do toho. Nemôžeme my predpokladať, že niekto spraví neporiadok, pričom ho vytiahneme z davu a okamžite ho nejakým spôsobom pošleme von. Čiže o tom sa ešte budeme baviť na výbore. Je to taká voľná úvaha, že niekto si myslím, že o tebe predpokladá, že spravíš zle, tak ťa vytiahne a zoberie ťa preč. To je ako čipovanie terajšie. Potom by sme každého fanúšika mohli načipovať. A tým pádom by sme ho mali pod kontrolou. Myslím si, že nie je toto podstatné toho celého návrhu.
Samozrejme, problém je tam s účasťou na mnohých podujatiach, už sme hovorili o tom, keď je viacej ako 300 ľudí. Do 300 ľudí je tam určitý počet organizátorov. Potom keď je to nad tristo, treba viacej SBS-károv, zas viacej usporiadateľov, treba ich školiť. Neviem, či toto je pravá cesta, ale myslím si, že ak rozdelíme tieto športy, pri ktorých som to navrhoval, dá sa tam nájsť riešenie. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca Arpáda Érseka majú faktické pán poslanec Fronc a pán poslanec Kéry.
Nech sa páči, Martin Fronc.

Ďakujem pekne. Už je to trošku bezpredmetné, lebo to kolega povedal, a preto len zopakujem tú otázku na pána ministra. V predchádzajúcom volebnom období bola prijatá novela Trestného zákona, ktorá umožňuje do 24 hodín sudcovi odsúdiť takýto čin násilia, ktorý sa udeje na štadióne, a chcem sa opýtať v tej súvislosti pána ministra, či má nejakú štatistku, naozaj či niečo také vôbec sa udialo, lebo vo verejnosti to nie je známe, a ak, tak či sú známe nejaké počty takto postihnutých ľudí, lebo to, že násilie bolo, ktoré by si zaslúžilo priamo konanie súdne a zrýchlené, to vieme, ale či bol niekto aj odsúdený, nie. Takže to je skôr otázka, ktorú smerujem na pána ministra. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Nech sa páči, Marián Kéry.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, všetci, ktorí sa zaujímame o šport, vieme, že na mnohých športových podujatiach naozaj dochádza zo strany nespratníkov a divákov k tomu, čo sa nám nepáči a čo sa snažíme vykoreniť. Vláda Slovenskej republiky prichádza preto s takýmto prísnejším zákonom. Trošku ma mrzí, že hneď už na začiatku ho odsudzujeme, športová verejnosť volá po prísnejších trestoch, na druhej strane ho hneď v úvode ideme kritizovať.
Čo sa týka tej vašej poznámky, že na čo bola dobrá zmena legislatívy, že čo tam bola zmena, že do 24 hodín môže byť ten nespratník a vinník odsúdený, no podľa mňa je to dobré, že to máme, napriek tomu, že ešte nikto nebol odsúdený, pretože je to prevencia. Je to prevenčný charakter. Takže to je dobré. Viete, ako futbalový rozhodca som dlhé roky pôsobil, bol som na zápase v Corgoň lige medzi Dunajskou Stredou a Slovanom, kde sa uskutočnili obrovské výtržnosti. Ja si myslím, že naozaj treba takýto zákon aj kvôli takým zápasom, ktorých som sa na vlastnej koži zúčastnil. Ďakujem.