25. schôdza

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.
Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Kadúc.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, kolegovia, keďže som v prvom čítaní z objektívnych dôvodov nemohol vystúpiť, tak si dovolím dať svoje vystúpenie, ktoré som mal pripravené sem, aj keď celkom otvorene priznávam, že asi skôr patrí do prvého čítania.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o stimuloch pre výskum a vývoj, upravuje podmienky pre poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj tak, aby ich boli schopní splniť aj mikropodnikatelia a malí podnikatelia. Ako som sa dočítal, podnetom pre vypracovanie tohto návrhu zákona sú predovšetkým praktické skúsenosti pri poskytovaní stimulov, ktoré preukázali potrebu upraviť niektoré ustanovenia zákona tak, aby mikropodnikatelia a malí podnikatelia neboli zvýhodnení pri podávaní žiadostí oproti ostatným potencionálnym žiadateľom o stimuly. Tento úmysel, ktorý je daný týmto zákonom, je bezpochyby výborný a ja ho teda schvaľujem. A aj predpokladám, že ja aj moji kolegovia ho podporíme.
Čo ma však mrzí, je, že buď som zle hľadal, alebo som sa nedočítal, alebo moje informácie sú nedostatočné, na Slovensku absentuje inštitucionálny rámec alebo teda inovačná politika ako taká, vo väčšine štátov, kde to funguje, majú komplexné programy podpory inovácií, u nás, žiaľ, ako hovorím, podľa mojich vedomostí absentuje.
Myslím, že netreba na tomto fóre zdôrazňovať dôležitosť informácií. A len tak možno telegraficky by som spomenul, že majú veľmi úzky súvis s progresívnym ekonomickým rastom, zvyšovaním konkurencieschopnosti. Myslím, že to bolo asi pred dvomi mesiacmi, bola vydaná správa, kde sa Slovensko posunulo zase nižšie, na 78. priečku konkurencieschopnosti. A toto považujem za závažné, a preto aj otázka inovácií nemôže mať menšiu prioritu, ako je priorita 1 podľa môjho názoru. Rovnako inovácie súvisia tiež so zvyšovaním kvality života a celkového hospodárskeho rozvoja. Súhlasím s tým, že efekty inovácií prídu s istým oneskorením, avšak ich prínos je podľa môjho názoru nepopierateľný.
Podľa údajov ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí za rok 2012 na oblasť vedy a technológií sme vynakladali iba 0,6 % HDP. Zároveň máme aj nízky podiel podnikateľskej sféry na týchto investíciách, a to na úrovni 0,27 % HDP. Ideál v moderných krajinách alebo v krajinách, ktoré profitujú z inovácií, je jedna plus dva, to znamená jedno percento HDP z verejných prostriedkov a dve percentá HDP zo súkromných zdrojov. Výsledkom tohto nášho súčasného stavu je podpriemerné umiestnenie v rebríčku inovácií krajín. Napríklad tu sa zvyšuje rozdiel medzi Slovenskom a Českou republikou, ktorý narástol medzi rokmi 2009 a 2012 celkom výrazne, sme v predposlednej skupine krajín medzi Gréckom, Španielskom, Talianskom a Maďarskom, Česká republika je na pomedzí medzi touto skupinou a lepšími inovátormi, za nami sú už iba Rumunsko, Bulharsko a pobaltské krajiny okrem Estónska, naše štatistiky zachraňuje už iba počet doktorandov, ktorých kvalita však nie je merateľná.
Na tomto mieste si myslím, že je vhodné povedať, že by sme si nemali nahovárať, že na Slovensku neexistujú šikovní ľudia, ktorí by boli schopní vyvíjať high-tech veci, technické riešenia, patenty, rôzne iné produkty. Myslím, že opak je pravdou. Chýba len, ako som povedal, tá koncepcia. Ja sa na toto budem celkom podrobne pýtať v interpelácii, ktorú pripravujem.
Dôvody takéhoto na našom území stavu oproti stavu v zahraničí je aj rozdiel vo verejnej sfére, rozdiel medzi akademickou výkonnosťou krajín. Napríklad v Čechách sú adresnejšie investície do akademického výkonu. Poviem konkrétny príklad. Výskumný kampus na Masarykovej univerzite v rokoch 2009 až 2012 bol postavený s výraznou pomocou eurofondov, ďalej, českí vedci sú častejšie zapájaní do podnikateľských projektov, je to presah do súkromnej sféry, a preto sú aj schopnejší riadiť výskum v praktickej oblasti. Rovnako je príklad z Čiech, kde výstavba výskumných centier naozaj pokročila. Tieto výskumné centrá vytvárajú priestor pre mladých vedcov, aby zostali doma a „neemigrovali" za výskumnými zariadeniami a technickým zabezpečením do zahraničia. Ako ďalší príklad tu uvediem, že náš najúspešnejší slovenský vedec, teda najcitovanejší za rok 2010, je to kvantový fyzik Vladimír Bužek, pôsobí práve v Čechách na Masarykovej univerzite, čo je hneď za rohom, čiže otázka nejakého teritória nehrá rolu. Skôr ide o tú podporu pre vedeckých pracovníkov. A netreba ani zabudnúť na mikrobiológa pána Jána Vilčeka, rodáka z Bratislavy. Možno ste niektorí zachytili, že dostal ocenenie od amerického prezidenta, veľmi prestížne v oblasti technologického pokroku.
Pokiaľ viem, to ma možno pán minister opraví, Slovensko začína s výstavbou takýchto zariadení a infraštruktúry až s oneskorením štyroch až piatich rokov. Netvrdím, že to má na vrube súčasný pán minister. Je to skôr opäť tá koncepčná záležitosť. A bol by som rád, keby sme sa tomuto venovali o niečo viacej, ako to bolo doteraz.
Rozdielom v súkromnej sfére je napríklad aj to, že je nedostatok kapitálu. Niekedy sa vynakladá neefektívne. Vo firme, aby mohla tento kapitál investovať, musí ísť o prebytočný kapitál, tzv. rizikový kapitál.
Ja som pri príprave na toto vystúpenie našiel veľmi zaujímavé, možno to bol projekt, seminárna práca alebo čokoľvek iné, od pána, aby som to citoval, Karola Franka, Dušana Kozovského a Silvie Prčovej, kde boli uvedené konkrétne možnosti, konkrétne nástroje stimulovania inovácií, kde bolo jasne deklarované, s tým možno súhlasím, že klesá podiel priamej finančnej podpory a zvyšuje sa podpora cez nejaké fiškálne nástroje. Príklady boli uvádzané, či už to bolo zvýšenie nezdaniteľnej časti, hovorím o inovatívnych firmách, alebo zdvojnásobenie výdavkov na inovácie. To znamená, ak niekto vykáže výdavky na inovácie v istej miere, ak bude preukázané, že sú to výdavky na inovácie, môže si ich zdvojnásobiť účtovne. Ďalším nástrojom môže byť proinovačne orientovaná odpisová politika, napríklad zrýchlením odpisovania aktív, licencie oslobodené od daní alebo nízko úročené úvery pre inovatívne firmy, kde kľudne môžeme zobrať si príklad od ministerstva pôdohospodárstva, keď na nákup pôdy sa poskytujú zvýhodnené úvery. Prečo by toto nemohlo fungovať aj v oblasti inovácií? Je fakt, že tie právne dotácie sú potrebné, ale treba povedať, že tie dotácie by sa mali týkať iba asi malých firiem, ktoré začínajú a nevytvárajú počas prvých rokov zisk. Tam, si myslím, priame dotácie sú namieste. V tom by som nevidel ja nejaký veľký problém. Ďalšími návrhmi alebo riešeniami potom kľudne môže byť aj inšpirácia od inovátorov nemeckých, fínskych, prípadne japonských, napríklad zriadenia mimoriadnych profesúr pre odborníkov zo súkromného sektora tak, aby na školy prenikal praktický výskum, pretože sú dva typy výskumu, a to základný a aplikovaný. Z nich jeden je teoretický a druhý je do praxe. Firmy, samozrejme, majú väčší záujem o ten aplikovaný. Vlastne medzi školami a firmami vzniká ako keby údolie smrti, cez ktoré vlastne nevedie žiadny most. Sú to protichodné motivácie jednotlivých strán, keď univerzity chcú robiť základný výskum a chcú ho publikovať a firmy chcú urobiť aplikovaný výskum a majú záujem na tom, aby ostal utajený ako obchodné tajomstvo. Dá sa to, nehovorím, že je to jednoduché, preklenúť cez granty, t. j. ponechanie základného výskumu na publikáciu a pre aplikáciu, resp. využívanie firmám a vychovanie praktickej generácie vedcov, čo je danie dôrazu na praktickú výchovu vedeckých pracovníkov, smerovanie verejných grantov iba pre perspektívne výskumné univerzity, to znamená pre konkrétne vytipované univerzity, ktoré dosahujú výsledky vo výskume, v aplikovanom výskume, ako je to napríklad v Japonsku, zároveň aplikovanie pravidiel hospodárnosti pri grantovej politike. Je úplne jasné, že aj tam musí existovať určitá návratnosť, teda pri každej dotácii alebo podpore by mala byť návratnosť.
Myslím si, ako som už povedal, že na Slovensku máme veľmi veľa šikovných ľudí. A v čase krízy potrebujú omnoho silnejšiu a efektívnejšiu podporu zo strany štátu, čo sa týka inštitucionálneho rámca. Podľa môjho názoru z dobre nastavenej inovatívnej politiky sú, aj keď efektívnosť a návratnosť týchto výdavkov je nepochybne daná a bude výrazná, hovoríme o dlhodobom horizonte, teda netreba očakávať výsledky hneď. A vidím pre toto význam v tom, aby sme možno buď nastavili alebo zlepšili inovatívnu politiku na Slovensku aj cez takéto vystúpenia.
Ďakujem pekne za podporu a na záver, možno ešte to som povedal na úvod, ja tento zákon sa chystám podporiť bez nejakých problémov.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú žiadne faktické poznámky.
Pán poslanec bol posledný, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy, otváram teraz ústnu rozpravu, pýtam sa, kto sa chce ústne prihlásiť do rozpravy. Nikto.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, záverečné slovo? (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za vystúpenia, za pripomienky, návrhy a odporúčania. Mojou povinnosťou je, samozrejme, dať aj informácie, aj tie najnovšie informácie. Verte mi, že tento návrh alebo táto novela zákona je pripravovaná nezištne nielen vo vzťahu k súčasnosti, ale aj vo vzťahu k budúcnosti, pretože mnohé takéto obsahy zákonov poznám vo vyspelých štátoch. A vytvárajú v podstate istý rámec a podmienky pre to, aby sa situácia na Slovensku mohla zmeniť aj v tom pozitívnom slova zmysle.
Aby som bol presný, dovolím si hneď informovať pána Beblavého, že my sme sa, samozrejme, neuponáhľali na rezorte, čakali sme aj na záverečné hlasovanie a, samozrejme, po druhé, mrzí ma, ja som, samozrejme, bol práve vtedy práceneschopný v pondelok minulý týždeň, že ste neboli na výbore, kde bol aj môj štátny tajomník, aj generálny riaditeľ, kde sa veci dali, mohli ujasniť. A teraz nebudem hovoriť o tých jednotlivých šiestich oblastiach. Špeciálne jedna úplne z toho vypadla, nie preto, že sa vyhlásila, to bola tá diskutovaná otázka výroby a špeciálnych motorov do helikoptér. Prosím, ale, po druhé, treba tiež povedať, že sme museli počkať na súhlas ministerstva financií, lebo na základe toho sme dali súhlas aj my. Včera sme dostali súhlas z ministerstva financií k týmto projektom alebo k týmto dohodám alebo zmluvám perspektívne s tým, že budú dopracované ďalšie procesy v priebehu tohto týždňa.
A môžem tiež konštatovať, že sme aj pri tomto, tej problémovej situácii, ktorá je, hľadali prostriedky v rámci rezortu, aby sme mohli mať do budúcnosti ich aj narozpočtované. Netvrdím, že je to všetko ideálne. Ale tým odporúčaním aj Hospodárskej a sociálnej rady, kde boli partneri, či už z RÚZ-ky, Asociácie zamestnávateľských zväzov alebo Klubu 500 a ďalší, skutočne majú osobitný záujem, aby sme podporovali túto oblasť, a to výrazné prepojenie výskumnej, vývojovej základne aplikovaného výskumu až do tých inovácií, kde máme skutočne veľa problémov. A je to dlhodobou Achillovou pätou Slovenska. A verte mi, že mám záujem, aby sa veci začali v tejto oblasti meniť.
Treba tiež povedať, že kým v tých číslach, čo sa týka výdavkov na vedu a výskum, sme na jednom z posledných miest v rámci Európskej únie. V rámci inovácií na poslednom stretnutí ešte za predsedníctva Írskej republiky v Dubline za prítomnosti pani Quinnovej bola prezentovaná tabuľka, tak v tých inováciách, i keď aj tiež nemôžem byť s tým spokojný, tam sme siedmy od konca, čiže nie sme na samom konci ako v oblasti výdavkov peňazí a finančných zdrojov na vedu a výskum. A na druhej strane treba povedať, že najväčšia čiastka tých zdrojov, ktoré pokrývame na vedu a výskum, ide predovšetkým z verejných zdrojov, a to, samozrejme, tak národných, ako aj európskych, lebo na kofinancovaní sa podieľame a, samozrejme, aj dávame tam istý peňažný balík do spoločného zdroja pre Európsku úniu na financovanie výskumu a vývoja.
A, po druhé, prirodzene, najslabším článkom je participácia, čo iné krajiny majú, výraznejšia podpora privátneho sektora. A je to aj postavené na tom princípe jedna ku dvom, to znamená 1 % v tých 3 %, ktorými sa robí ten priemer ideálny, jedno percento ide z verejných zdrojov a dve percentá by mali ísť zo súkromného sektora. Žiaľ, na Slovensku pri výdavkoch z verejného sektora keby sme brali aspoň ten pomer jedna ku dvom, tak absolútne nie je realizovateľný. A nie je ani realizovaný. Ale na druhej strane treba povedať, vo všetkých štátoch Európskej únie aj v Spojených štátoch amerických, Kanade, Japonsku si môžu podnikatelia odpísať tieto svoje položky, ktoré dajú priamo do výskumu a vývoja aj do inovácií z celkového základu, teda v podstate koncoročného daňového základu odpočítať. A môžu takýmto spôsobom priamo investovať.
A treba tiež povedať, že ústredný orgán štátnej správy aj v minulosti nebol a v súčasnosti nie je naklonený tomu, lebo sa to prerozdeľuje, ako keby to mohli podnikatelia priamo ponúknuť na konkrétne projekty, na konkrétne vysoké školy, na konkrétne vedeckovýskumné projekty, i keď už aj teraz sme pripravení v rámci RIS 3 SK pre inteligentné špecializácie urobiť päť alebo šesť takýchto projektov, ktoré budú takýmto spôsobom financované ako, by som povedal, pilotné projekty, aby sme si tieto veci overili aj v našom priestore, pretože každá výnimka vyvoláva isté v podstate nezrovnalosti a môže to byť aj spochybnené, ale chceme nájsť cestu, aby sme v tejto oblasti boli úspešní.
Čo sa týka vedeckovýskumných a technologických parkov, áno, je pravda, pán poslanec, ako ste povedali, sme nastúpili do rozbehnutého vlaku veľmi neskoro. V Poľsku to už bolo v roku 2002. Ja som bol v Krakove, kde bežia už takéto technologické parky dva, ktoré sa začali budovať, z rokov 2002 – 2003. Ešte v tom období v podstate začalo sa to realizovať z predvstupových fondov, aj pri vstupe Poľska až v roku 2004 podobne ako Slovenskej republiky do Európskej únie. A v Českej republike rovnako išli obrovské zdroje, samozrejme, predovšetkým z európskych fondov, ale aj kofinancované. Najmä v rokoch 2002 až 2005 najmä za vlády pána predsedu vlády Paroubka išli obrovské zdroje práve do Brna, dofinancovanie práve do týchto významných projektov, aj z verejného sektora.
Pevne verím, že tie projekty, ktoré sú rozbehnuté, vo výške okolo 350 miliónov eur z európskych zdrojov na významné technologické centrá pri našich univerzitách a vysokých školách budú úspešné a budú realizované, sú skutočne dislokované regionálne tak v Košiciach, ako aj v Nitre, v Žiline, v Trnave a v Bratislave, a že postupne aj tom ďalšom období v rokoch 2014 až 2020 bude možné cez operačný program Výskum a inovácie, ktorého riadiacim orgánom je ministerstvo školstva, získať ďalšie zdroje, aby sme v tejto oblasti výraznejšie postúpili a, samozrejme, hľadali aj zdroje, čo je trošku naša Achillova päta, a priznávam to aj v súčasnosti, ako dostatok finančných prostriedkov do vedy a výskumu, priamo z národných verejných zdrojov Slovenskej republiky.
Pevne verím, že som vysvetlil, čo som vysvetliť mohol z hľadiska tých otázok a tých návrhov, resp. pripomienok, ktoré odzneli v rozprave, a pevne verím, že aj literou tohto zákona, paragrafového znenia teda novely zákona sa vytvoria nielen do súčasnosti, ale najmä do budúcnosti podmienky pre to, že aj v tejto oblasti sa začnú na Slovensku veci meniť a prídu aj lepšie časy v tejto oblasti, ako to požadujete vy, páni poslanci. Ďakujem vám veľmi pekne.