25. schôdza

Teraz dávam slovo poslancovi Petrovi Pollákovi. Pripraví sa pán poslanec Zajac.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, veľa sa v minulosti narozprávalo aj v tomto parlamente o návrhoch a o opatreniach, ktoré sú súčasťou dnešného návrhu zákona o hmotnej núdzi. Aj v tomto parlamente veľa ľudí hovorilo alebo volalo po zmenách, ktoré sú dnes súčasťou zákona o hmotnej núdzi. Súčasný sociálny systém nerozoznáva sociálne odkázaných ľudí na základe ich zodpovednosti či osobitosti, ale každému, kto má nárok v podstate na dávku v hmotnej núdzi, priradí sumu bez ohľadu na jeho zodpovednosť alebo na jeho prístup. Súčasný sociálny systém naučil mnohých ľudí rezignovať. Naučil ľudí byť neaktívnymi. Stačilo iba prečkať jeden mesiac a v daný termín sa potom dostaviť na poštu a vyzdvihnúť si dávku. Súčasné nastavenie sociálneho systému spôsobilo aj fakt alebo zvýšenie napätia medzi pracujúcimi a sociálne odkázanými ľuďmi. Som rád, že nastal čas, kedy máme na stole návrh zákona o hmotnej núdzi, ktorý napráva sociálny systém. Som rád, že máme dnes šancu konečne nastúpiť na správnu cestu v tejto dlhodobo zanedbávanej téme. Podľa môjho názoru dnes vytvárame moderný, spravodlivý a motivujúci sociálny systém, ktorého prvky nie sú cudzie ani Európe či svetu. Som presvedčený, že tento návrh prospeje všetkým sociálne odkázaným ľuďom na Slovensku vrátane obyvateľov chudobných rómskych komunít a efekt z tejto, tejto zmeny pocíti celá spoločnosť v našej krajine. Dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadril k najvážnejším alebo najzákladnejším aj najväčším zmenám zákona alebo návrhu zákona o hmotnej núdzi.
Prvá zmena, odpracovanie si 8 hodín týždenne za dávku v hmotnej núdzi alebo, resp. 32 hodín mesačne za dávku v hmotnej núdzi. Ja som presvedčený o tom, že žiadnemu sociálne odkázanému človeku 8 hodín týždenne neuškodí. Som o tom presvedčený. Naopak, verím, že všetkým ľuďom, ktorí takto odpracujú svoju dávku, pomôže toto odpracovanie nadobudnúť nejaké zručnosti, ktoré by potom mohol následne využiť vo svojom živote. Som presvedčený o tom, že Slovensku toto opatrenie pomôže, pretože práce v obciach a mestách je, samozrejme, stále dosť. Som presvedčený o tom, že nemôžeme rozdávať peniaze zadarmo nikomu, nič nemôže byť v tejto krajine zadarmo. Škodí to, samozrejme, nielen samotnému štátu, ale škodí to aj sociálne odkázanému človeku, ktorý je teda závislý na dávke v hmotnej núdzi. To, že ho naučíme pohodlnosti a neaktívnosti a, samozrejme, po čase to môže vyústiť v rezignáciu tohto človeka hľadať si zamestnanie. Známe slovenské porekadlo hovorí - a často to používam - bez práce nie sú koláče. Aj sociálne odkázaný človek musí za svoje koláče sa pričiniť nejakou aktívnou činnosťou, prácou alebo zvyšovaním si kvalifikácie. To je teda výnimka v zákone. Ak teda človek, ktorý je na dávke v hmotnej núdzi a začne si zvyšovať kvalifikáciu, tak v tom okamihu teda nemusí chodiť do práce na 8 hodín v podstate týždenne, ale dostane tú dávku len kvôli tomu, lebo začne sám pracovať na sebe. Zákon o hmotnej núdzi je navrhnutý tak, aby takúto príležitosť ľuďom poskytoval a zároveň ich motivoval k jej využitiu.
Druhá zásadná zmena tohto zákona spočíva v tom, že, v previazaní sociálneho systému na dochádzku detí do školy. Deti jednoznačne patria do školy. Na tom sa ako rodičia, samozrejme, všetci asi zhodneme. Nemôžeme sa donekonečna spoliehať na zodpovednosť alebo že všetci rodičia v sociálnom systéme urobia zodpovedné rozhodnutie a zabezpečia, resp. si splnia svoju povinnosť, ktorá je, aby ich deti chodili do školy. Dnes asi, myslím, že už nikto nepochybuje nad tým, že každé dieťa má právo na vzdelanie, je to teda aj definované v ústave našej krajiny. Mnohé, mnohé deti si však toto svoje právo neuvedomujú a v mnohých veciach sa spoliehajú na svojich rodičov. Som presvedčený o tom, že sa deti spoliehajú na svojich rodičov aj v tom, že či majú brať dochádzku do školy vážne, alebo nie. Myslím si, že všetci dlho čakáme na to, aby si rodičia túto svoju zodpovednosť uvedomili. Žiaľ, stále máme na Slovensku množstvo detí, ktoré do škôl chodia zriedkavo. Previazanie sociálnej pomoci s dochádzkou žiaka v škole jednoznačne považujem za riešenie tejto dlhodobo zanedbávanej záležitosti. Som presvedčený o tom, že sme našli motiváciu pre rodiča, aby zabezpečil dochádzku svojho dieťaťa do školy. Som presvedčený o tom, že rodič, ktorý posiela svoje dieťa do školy, musí dostávať výraznejšiu pomoc zo štátu ako rodič, ktorý dieťa do školy neposiela. Ten rozdiel v sociálnej pomoci štátu musí byť odlišný pre rodiča, ktorý posiela svoje dieťa do školy, ako pre rodiča, ktorého dieťa do školy nechodí.
Ďalšia výrazná zmena v sociálnom systéme spočíva v prepojení zodpovednosti sociálne odkázaného človeka na sociálnu pomoc štátu. Dlhé roky sme svedkami toho alebo svedkami úsilia kolegov aj z parlamentu, aby aj sociálne odkázaní ľudia boli zodpovední za svoje nezodpovedné konanie či správanie. Som rád, že sa podarilo aj v tomto zákone nájsť cestu, ako tento problém riešiť. Vnímam, samozrejme, kritiku aktivistov, ktorí sa aj na mňa sťažujú a kritizujú ma za to, že chcem, aby všetci ľudia na Slovensku boli potrestaní za to, že ak niečo teda zlé urobia. Chcem iba povedať to, že nechceme v podstate týmto opatrením urobiť nič iné ako to, aby aj sociálne odkázaní niesli zodpovednosť za svoje zlé rozhodnutia, ktoré ich doviedli k páchaniu priestupku. Som presvedčený o tom, že sociálne odkázaný človek, ktorý spácha priestupok, nemôže dostať od štátu rovnakú sociálnu pomoc ako človek, ktorý priestupok nespáchal. Zase tá sociálna pomoc musí byť odlíšená pre človeka, ktorý pácha priestupky, ako pre človeka, ktorý priestupky nepácha. Ako príklad toho, že nie sme jediní, ktorí prepájajú sociálnu pomoc so zodpovednosťou, sú Spojené štáty americké. Aj Spojené štáty, aj v Spojených štátoch amerických dostane v rámci sociálnej pomoci od štátu príspevok na bývanie len ten človek, ktorý nemá žiadny trestný alebo priestupkový záznam. Nerobíme nič iné, čo teda svet nepozná. Prepájame zodpovednosť v podstate so sociálnou pomocou.
Dámy a páni, dnes reformujeme sociálny systém, ako som už povedal, na moderný, spravodlivý a motivujúci systém, ktorý určite pomôže samotným sociálne odkázaným, ale aj celej spoločnosti. Opravujeme chyby, na ktorých sa dlhé roky priživovali populisti a extrémisti. Uvedomujem si, že v sociálnom systéme sa nachádza aj množstvo ľudí žijúcich v chudobných rómskych komunitách. Viem, že táto reforma v sociálnom systéme nevyrieši všetky problémy, ktoré v týchto komunitách sú. Očakávaný pokrok v rómskych komunitách nedosiahneme bez ďalších opatrení, ktorými by sme zabezpečili to, aby rómske deti vychádzali zo vzdelávacieho systému tak, aby boli uplatniteľné na pracovnom trhu. Očakávaný pokrok v rómskych komunitách nedosiahneme bez opatrení, ktoré spôsobia to, aby čo najväčšie množstvo ľudí z chudobných rómskych komunít bolo súčasťou pracovného trhu. Očakávaný pokrok v rómskych komunitách nedosiahneme bez toho, aby sme naštartovali opatrenia, ktoré spôsobia to, aby sa v rómskych komunitách žilo dôstojnejšie. Stojím tu dnes pred vami a v plnej miere verím, že tento návrh zodpovedným Rómom, ako aj zodpovedným sociálne odkázaným ľuďom na Slovensku neuškodí a nezodpovedným ľuďom v tejto krajine vrátane Rómov však ukáže cestu, správnu cestu vo svojom živote.
Mnohé veci, ktoré tu hovoril Ľudo Kaník, sa dá o tom diskutovať, iba sa zmení v podstate nad vecou, ktorá súvisí napríklad, aby sme zaviedli do priestupkového zákona alebo do priestupkov aj trestanie detí, ktoré majú menej rokov ako 15. K tejto veci poviem iba to. Nemôžeme dvakrát trestať za tú istú vec človeka, ktorý spáchal, alebo dieťa, ktoré spáchalo vlastne niečo zlé. V prípade, že dieťa spáchalo nejaký priestupok, tak už tu máme jeden trest pre neho. To dieťa nebude mať nárok na rodinný prídavok. Duplicitné trestanie je protizákonné. Nemôžeme v podstate na jednej strane mu odobrať rodinné prídavky, ak spácha to dieťa niečo zlé, a na druhej strane taktiež mu nevyplatiť príspevok na nezaopatrené dieťa. Príspevok na nezaopatrené dieťa, ktoré doteraz bolo nazývané ako príspevok za dochádzku, sa bude odoberať v prípade iba teda v tom, že ak dieťa bude mať vymeškaných viac ako 15 hodín neospravedlnených. Som rád, že aj kolega Kaník v podstate s filozofiou súhlasí. Samozrejme, všetci máme nejaké iné videnia, ako by sa ten zákon mohol v praxi aplikovať. Podstatné však je to, že po dlhých rokoch diskusie je na stole konkrétny návrh s politickou vôľou, a dúfam, že tá politická vôľa sa pretaví aj vo schválení tohto zákona tak, aby sme napravili sociálny systém na spravodlivý, motivujúci a moderný, pretože ľudia to, samozrejme, dnes očakávajú. Tak samotne sociálne odkázaní toto očakávajú, ako aj ľudia pracujúci.
Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca, je jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Brocka.

Ďakujem pekne. Ja v zásade tento návrh, tento vládny návrh zákona veľmi nekritizujem, ani v prvom čítaní, a neurobím tak ani v druhom čítaní, pretože tento návrh robí alebo prichádza s vecami, ktoré sú v podstate nóvum alebo neočakávané zo strany SMER-u. Ja sa priznám, že toto je návrh, ktorý  akoby prekračoval v istom zmysle váš potenciál, a preto v tom vidím teda aj možno ten vplyv toho, čo do toho návrhu možno vniesol aj vládny zmocnenec alebo poslanec Pollák, ale aj možno opozičné návrhy niektoré, ktoré tu kolegovia alebo z opozičných rád opakovane dávame. A preto si myslím, že s týmto návrhom bude mať problém pán poslanec Blaha, a ja som veľmi zvedavý, či tento, tento vládny návrh zákona vôbec podporí, pretože tu sú aj v istom zmysle nepopulárne veci. Navrhuje sa, že dávka v hmotnej núdzi bude podmienená prácou. No a čo bude ešte problém? Problém bude pravdepodobne v praxi, že tí, ktorí budú tento zákon vykonávať, budú vo veľmi ťažkej a komplikovanej situácii, pretože tí zodpovední a poctiví, ktorí budú chcieť riešiť problémy v regiónoch Slovenska, sa stanú veľmi rýchlo nepopulárni, ale tak to aj v politike chodí. Preto mi neostáva iné, len zaželať aj vám, aj predkladateľovi v tomto prípade veľa šťastia a úspechov pri uplatňovaní tohto zákona v praxi.

Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Zajac, pripraví sa pán poslanec Mihál.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď sme si prečítali návrh zákona, tohto zákona o pomoci v hmotnej núdzi, viacerým z nás z opozície z pravicových strán sa zdalo, že navrhnúť to, aby ľudia, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, museli odpracovať 8 hodín týždenne, ako keby sa ministerstvo inšpirovalo viacerými pravicovými predvolebnými programami. Viaceré pravicové strany mali heslo ako "Práca namiesto sociálnych dávok", "Pracovať sa musí viac oplatiť, ako poberať sociálne dávky" alebo KDH malo slogan "Začína to prácou". A naozaj aj v tom slogane sme mysleli aj na túto oblasť, aby ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky, museli pre spoločnosť niečo odpracovať. A v tomto smere tento návrh chválime a súhlasíme s ním. A ja sa vo svojom vystúpení budem venovať tomuto opatreniu, lebo ďalším opatreniam sa v prvom čítaní venoval kolega Brocka. A keď spomínam tie predvolebné slogany, v tejto súvislosti, pri tomto opatrení ma napadá jedna situácia, spomínam si na jednu situáciu z predvolebnej kampane, ktorá je úsmevná, ale zároveň vo svojej pointe veľmi vystihuje myslenie určitej skupiny obyvateľstva, ktorým dnes, ktorí si veľmi rýchle zvykli, že poberať sociálne dávky za nič sa oplatí.
V predvolebnej kampani som prišiel autom k jednému obecnému úradu, auto som mal oblepené našimi plagátmi, na ktorých bolo "Začína to prácou". Na rebríku opravoval svetlo jeden môj známy Róm, je to veľmi zodpovedný človek, kedysi u mňa pracoval v štátnom podniku, aj dnes pracuje ako koordinátor aktivačných prác. On stál na rebríku, opravoval svetlo a hovorí mi, že "nedobre ste to napísali", ako na to heslo "Začína to prácou". A ja mu hovorím: "A čo sme tam mali napísať?" On hovorí: "Začína to sociálnymi dávkami." Tak sme sa obidvaja zasmiali, lebo to bolo, samozrejme, úsmevné, sarkastické, ale on pozná myslenie svojich spolubývajúcich, svojich aj podriadených, lebo je koordinátor, a tí, ktorí musia odpracovať tieto aktivačné práce, pozná ich myslenie, že veľká časť obyvateľstva sa naučila to, že poberaním sociálnych dávok, poberaním príspevku na bývanie, poberaním prídavkov na deti, ich príjem je taký, že sa im neoplatí pracovať.
A pochádzam z regiónu Prešovského kraja, kde je asi najväčšie množstvo takýchto obyvateľov, zároveň máme zodpovedných občanov, ktorí dneska v našom regióne pracujú aj za veľmi nízku mzdu, aj za tú minimálnu mzdu alebo za mzdu do tých zhruba 500 eur. Ako príklad by sme mohli spomenúť krajčírky aj z toho Slovtexu, spomínate si, pán minister, boli ste vo Vranove, ktorým ste, mimochodom, sľúbili, že vznikne firma, ktorá bude šiť uniformy, dodneska to tak nie je. Alebo zdravotné sestry na východnom Slovensku pracujú za čistú mzdu 400 eur, pracujú v štvorzmennej prevádzke, sviatky, piatky. Sú to zodpovední ľudia, ktorí aj za takú nízku mzdu - a ešte veľakrát sa musia obávať, aby o ňu neprišli - pracujú a snažia sa zarobiť si pre svoju rodinu, aby ju uživili.
Na druhej strane vidia tieto tisíce spoluobčanov, ktorí každý mesiac dostanú tieto sociálne dávky, príspevok na bývanie, rodinné prídavky a ich príjem je niekedy vyšší ako tých, ktorí sa snažia pracovať. Niečo nie je v poriadku. Komerčná televízia pred dvoma týždňami z nášho regiónu priniesla reportáž, kde s konkrétnymi dvoma podnikateľmi a dvoma Rómami mala rozhovor a tí podnikatelia im núkali prácu za 500 eur, a oni prišli na to, títo Rómovia, že sa im neoplatí nastúpiť do tejto práce, aj keď by chceli, lebo na sociálnych dávkach by prišli o viac. Kolega Pollák tu spomínal pred chvíľou slovenské príslovie, príslovie našich starých otcov: "Bez práce nie sú koláče". Áno, súhlasím s tým. Ja spomeniem svätého Pavla, ktorý v druhom liste Solúnčanom píše alebo zdôrazňuje: "Kto nechce pracovať, nech ani neje." Kto nechce pracovať, nech ani neje. Naozaj musíme systém nastaviť tak, aby sa pracovať oplatilo viac, ako poberať sociálne dávky. A ja rozumiem tomu, že toto je len prvé opatrenie, tých opatrení bude treba urobiť oveľa, oveľa viac. A nechcem to tu rozoberať, určite bude treba prijať aj spolu s odborníkmi v tejto oblasti medzitrh práce, aby ľudia, ktorí prijmú prácu, ktorá bude nízkopríjmová, nižšia mzda, aby určité sociálne dávky ešte poberali, aby mali záujem pracovať, ale to tu nechcem rozoberať. Vrátim sa k tomu, že ľudia, ktorí poberajú sociálne práce, budú mať povinnosť odpracovať 8 hodín týždenne a poukážem na jedno veľké riziko, ktoré pri tomto opatrení bude, nastane, a dám k tomu aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa pokúsim to riziko zmenšiť, minimálne zmenšiť.
Ale ešte pred tým urobím jednu poznámku, aby som na to nezabudol. Pán minister, spomínali ste, že týchto ľudí budú koordinovať tzv. koordinátori, okolo 860 by ich malo byť v celej republike. Ja som sa medzitým stretol s viacerými starostami rôzneho politického razenia na komunálnej úrovni, to politické tričko nehrá až takú dôležitú rolu, tam ide naozaj o vec. A oni sa ma po prvé pýtali, že či to títo koordinátori budú rozmiestnení v rámci Slovenska podľa množstva týchto ľudí v jednotlivých okresoch. Samozrejme, vieme veľmi dobre, že v Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom kraji je ich najviac, tak dúfam, že primerane budú rozdelení aj títo koordinátori, a dokonca v rámci okresov sú určité oblasti, kde množstvo týchto ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky, je enormne vyššie, tak aj v jednotlivých okresoch bude treba prihliadať na to, aby títo koordinátori boli z týchto oblastí. Na to upozorňujem, lebo inak to nebude fungovať. Ale čo je kľúčové riziko pri tomto opatrení, je, že v regiónoch, o ktorých neustále hovorím, kde je veľké množstvo ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky - Prešovský, Košický, Banskobystrický kraj - nebude dosť práce pre týchto ľudí. Pre takéto množstvá ľudí v obciach, mestách, na obecnom majetku nebude dosť práce.
Títo starostovia, ktorí so mnou rozprávali, sa toho obávajú a neobávajú sa toho preto, že by nevedeli tým ľuďom nájsť prácu. Oni sa práce neboja, títo starostovia sú veľmi dobrí hospodári. Vidíme to dneska aj na hospodárení miest a obcí, ktoré je prebytkové, na rozdiel od štátu, ktorý je v deficite. Títo starostovia sú v drvivej väčšine veľmi dobrí hospodári, ktorí okrem iného aj poznajú to, čo je treba robiť v tom chotári, ktorý, ktorý spravujú. Títo starostovia so mnou hovorili aj v našom okrese, niektorí majú, budú mať tie množstvá ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky od 300 do 600; a ja tu nehovorím o extrémnych prípadoch Jarovníc, tam to bude asi niekoľko tisíc, ja hovorím o množstve 300 až 600 ľudí. Predstavte si starostu, ktorý má 500 ľuďom nájsť prácu na obecnom majetku. Ja viem, že to je 8 hodín týždenne pre každého z nich, že si to môže rozdeliť, ale i tak to množstvo je príliš veľké. Vystríham ministerstvo pred tým, aby toto opatrenie bolo niekde napĺňané reálne a niekde len formálno-administratívne, ľudovo povedané, že časť ľudí sa bude chodiť len podpisovať, lebo sa im nenájde práca.
Spôsobí to obrovské problémy medzi tými samotnými ľuďmi, pretože začnú si vyčítať, prečo ten musí chodiť odpracovať a tomu stačí sa podpísať. Dostanú sa do problémov starostovia, lebo budú obviňovaní z toho, že ten sa len podpísal a ten musel odrobiť, ale aj samotní koordinátori sa dostanú do problémov. Nevraviac o úradníkoch na okresných úradoch práce, kde sa tí ľudia môžu následne sťažovať. Preto, som presvedčený, že v našej krajine je dostatok práce pre týchto ľudí v našich lesoch, pri našich riekach, potokoch, melioračných kanáloch, odvodňovacích kanáloch, ktoré sú zarastené, všade je neporiadok, všelijaké skládky máme pri potokoch, riekach, tam je dostatok práce pre týchto ľudí. Bavíme sa zhruba o 200-tisíc ľuďoch, ktorí poberajú sociálne dávky, ja viem, že nie všetci budú mať; 183-tisíc, ďakujem; ja viem, že nie všetci budú mať povinnosť odrobiť, lebo sú z toho vyňaté matky, ktoré sa starajú o deti a podobne, možnože z toho bude len 100-tisíc ľudí, neviem. Ale aj tomuto množstvu ľudí nájsť prácu nie je také jednoduché. Ale v tejto krajine je dostatok práce. Ja som o tom niekoľkokrát hovoril a raz som dával aj návrh zákona, kde som chcel, aby aktivačné práce mohli vykonávať aj štátne podniky, tie, ktoré spravujú majetok pri tých potokoch, riekach, kanáloch a lesoch.
Stačí niekedy prejsť cez hranice do Rakúska, Česka, Nemecka, odrazu je tá krajina krajšia, vyčistenejšia, usporiadanejšia. Prečo to u nás krajina takto vyzerá, keď máme 183-tisíc ľudí, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, núdze a je tu šanca pre nich, aby to mohli odpracovať aj v tejto oblasti, ktorú neustále spomínam? Preto pokračujem v tejto myšlienke, ktorú sme mali aj s kolegom Hudackým, keď sme navrhovali aktivačné práce v štátnych podnikoch, a preto konzistentne pokračujeme aj pri tomto návrhu vášho zákona, kde pozmeňujúcim návrhom sa snažíme zadefinovať, kde ešte by sa dalo vykonávať, odpracovať týchto 8 hodín týždenne. Keďže, keď sme navrhovali, aby aktivačné práce mohli robiť ľudia aj v štátnych podnikoch, neozval sa nikto zo SMER-u, nikto to nekritizoval, ale pri prvom čítaní pri tomto zákone ste mali drobnú poznámku, že by sa mohlo jednať o neoprávnenú štátnu pomoc. Dodneska som presvedčený, že aj v Bruseli by sa vám podarilo vyrokovať a vysvetliť, že keď máme skoro 200-tisíc ľudí, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, a máme tu krajinu, ktorej majetok spravujú štátne podniky, že by sa nejednalo o neoprávnenú štátnu pomoc, ale o zveľaďovanie krajiny. Ale keďže tá poznámka zaznela a je tu obava z neoprávnenej štátnej pomoci, preto som aj s kolegom Hudackým pri tomto pozmeňujúcom návrhu sa snažil zadefinovať, že nie u koho to môžu odpracovať, to znamená, že v štátnom podniku, ale kde a pri akej činnosti. A pomohol som si zákonom o ochrane prírody, kde to zadefinujeme za chvíľu.
Takže dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, spravodajcovi poviem, že bude sa môcť hlasovať spoločne o všetkých bodoch, lebo všetky body majú legislatívno-technický charakter až na jeden, ktorý vlastne, to meritum v bode 3, kde je to meritum nášho pozmeňujúceho návrhu. Takže najskôr ho prečítam a potom ho ešte dovysvetlím.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (parlamentná tlač 648).
1. V čl. I § 10 písm. b) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou.
2. V čl. I § 10 ods. 3 písm. c) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája slovo "alebo".
3. V čl. I § 10 sa odsek 3 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
"d) prác pri odstraňovaní následkov zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny alebo znížiť jej ekologickú stabilitu, poznámka 30."
Poznámka pod čiarou k odkazu 30 znie.
"30) Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
4. V čl. I § 10 ods. 4 písm. b) sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".
5. V čl. I § 10 ods. 4 písm. c) sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".
6. V čl. I § 10 ods. 4 písm. d) sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".
7. V čl. I § 10 ods. 5 sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".
8. V čl. I § 10 ods. 7 písm. e) sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".
9. V čl. I § 10 ods. 7 písm. f) sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".
10. V čl. I § 10 ods. 9 sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".
11. V čl. I § 26 ods. 2 písm. g) sa za text "podľa § 10 odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".
12. V čl. I § 31 ods. 1 sa za text "podľa § 10 ods. 3 písm. c)" vkladá nový text, "alebo písm. d)".
13. V čl. I § 31 ods. 5 sa za text "podľa § 10 ods. 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)" vrátane bodu 12 stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Odôvodnenie. Všetky body okrem písmena 3 majú legislatívno-technické doplnenie.
Bod 3: Pozmeňujúci návrh rozširuje možnosti aktivít plnoletého práceschopného člena domácnosti okrem účasti na menších obecných službách, dobrovoľníckej činnosti alebo na prácach na predchádzaní mimoriadnej situácie, alebo odstránení jej následkov počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a aj na práce organizované v rámci ochrany prírody a krajiny a to pri odstraňovaní následkov zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, alebo znížiť jej ekologickú stabilitu v zmysle zákona č. 543.
Odovzdám pozmeňujúci návrh, nech sa páči.
Keď som tento pozmeňujúci návrh predniesol na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, tak pán štátny tajomník povedal, že sa mu tento návrh celkom pozdáva. Aj pán minister po prvom čítaní povedal, že sa zamýšľajú nad tým, aby takéto práce mohli byť vykonávané aj, aj inde ako v našich obciach a mestách. Tento pozmeňujúci návrh vlastne definuje, kde sa môže takáto práca vykonávať, a viem si predstaviť, že by sa to mohlo vykonávať aj vo VÚC-kárskych zariadeniach, aj pri tých cestách druhej triedy, ktoré spravuje VÚC-ka, by sa to tam mohlo vykosiť, a viem si predstaviť, že tí dobrí hospodári, starostovia v spolupráci s koordinátorom by mohli v tom svojom chotári vidieť prácu aj všade tam, kde som spomínal. Napríklad pri tom odvodňovacom kanáli, kde by mohol poslať týchto pracovníkov vyčistiť to.
Následne mi ale z odboru legislatívy bolo povedané, že chcem zaviesť nútenú prácu. Dámy a páni, ja sa chcem spýtať, aký je rozdiel, keď príde koordinátor a spolu so starostom povedia, že títo pracovníci majú vykosiť obecný cintorín; tam mi bolo povedané, že je to v poriadku. Aký je rozdiel, keď ten starosta pošle týchto pracovníkov vykosiť odvodňovací kanál, ktorý je zarastený a ktorý spôsobuje to, že po troch dňoch dažďa sú vyplavené polia, niekedy aj celé obce; mohli by o tom hovoriť moji kolegovia, ktorí sú napr. od Trebišova; aký je v tom rozdiel nájsť zmysluplnú prácu pre týchto ľudí? Naozaj vám pomáham rozšíriť túto možnosť, lebo nebudete mať dostatok práce pre týchto ľudí, zmysluplnej práce len na majetku miest a obcí.
Ďalej mi bolo povedané, že túto prácu môžu vykonávať ako dobrovoľníci. Ale ak chce niekto vykonávať prácu ako dobrovoľník, musí byť dobrovoľnícka organizácia. Veď teraz každý jeden starosta nebude predsa zakladať alebo naháňať nejakú dobrovoľnícku organizáciu. Skúsme toto dať do zákona, pomôžeme tým úradníkom, koordinátorom, starostom aj tým pracovníkom, nebudú mať problém. Ak budú mať také množstvo ľudí, to je len možnosť, ak nájde starosta pri určitom množstve ľudí dostatok práce v obci, je to fajn, v poriadku. Ale keď bude mať také veľké množstvo ľudí, že nenájde dostatok práce, tak v spolupráci so správcami týchto majetkov, v spolupráci s koordinátorom, po určitom dohovore, aby mali šancu odrobiť to aj, aj všade tam, kde som spomínal. A pomôžeme našej krajine, pomôžeme Slovensku, že bude Slovensko krajším miestom pre život občanov Slovenska.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci, pán poslanec Kaník, Blanár, Brocka, Hlina, Bublavý. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

Ja by som chcel podporiť tú časť, tú myšlienku, že naozaj máme tu veľké množstvo pracujúcich, ktorí pracujú za nízku mzdu a sú chudobnými pracujúcimi, a práve preto som ja dal ten pozmeňujúci návrh, ktorý som dal, o zvýšení nezapočítateľnej čiastky pre účely výpočtu sociálnej dávky, pretože to by pozitívne zasiahlo práve túto skupinu ľudí. Ľudí, ktorí pracujú dnes za nízke príjmy, zvýšil by sa ich čistý príjem, pretože tak to treba vidieť, že naozaj sa zamerať všeobecne a všeobecne ľuďom pomáhať, nie sa zamerať na nejaké výseky z celkového problému.
Druhá poznámka, že naozaj je veľmi potrebné a užitočné by bolo rozšíriť okruh organizácií alebo možností, kde by sa táto práca mohla vykonávať, to je naozaj veľmi pozitívne. Určite to nie je protiústavné, alebo, resp. dá sa to tak napísať, aby to protiústavné nebolo. Ja len pripomínam, že v čase, keď sme zaviedli aktivačné práce, za môjho pôsobenia mohli organizovať aktivačné práce aj cirkvi, aj tretí sektor, to znamená neziskové organizácie. Nikto s tým nemal problém, žiadna protiústavnosť v tom nebola a všetko fungovalo. Úplne neopodstatnene a nezmyselne sa tieto možnosti zrušili. A takisto je veľká chyba, že dnes, keď práca je, ale nie je dostatok v danej obci ľudí, ktorí by ju mohli vykonať, nesmie dnes starosta využiť na túto prácu ľudí z inej obce, z iného katastra. To je naozaj nezmyselné obmedzenie, ktoré nedávno sa zaviedlo, aj to by bolo treba zrušiť, lebo všetky tieto rušenia alebo tieto obmedzenia sú škodlivé a zbytočné.

Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

Vážený pán poslanec, vaše vystúpenie malo taký vyvážený charakter, môžem to tak konštatovať a poviem aj prečo, ale predsa len na úvod mi dovoľte, aby som povedal, že ste mali taký, takú časť toho vystúpenia, ktorá sa javila, ako keby ste prišli prvýkrát do tohto parlamentu, ako keby ste v živote nikdy nepodporovali nejakú vládnu koalíciu, ktorá tu sedela, ktorá mala možnosť bez akýchkoľvek problémov všetky tieto veci, o ktorých hovoríte, presadiť.
A teraz poďme k tej vyváženej časti, pretože naozaj tento návrh je takou možnosťou, ako s týmto problémom, ktorý tu máme, sa vysporiadať a naozaj urobiť v tom poriadok tak, aby sme motivovali aj tých, ktorí dostávajú naozaj veľmi nízke mzdy, a možno tých, ktorí ich dostávajú vďaka iným benefitom a sú na úrovni ako tých, čo pracujú, aby sme nejakým spôsobom zapojili do zodpovednosti. A o to vlastne ide, myslím si, že ide tu o zodpovednosť, ktorú budú musieť prejaviť aj tí, čo poberajú tieto dávky v sociálnej núdzi. No a už teraz je diskusia, ako to bude. Ja si rád pozriem ten váš pozmeňujúci návrh, pretože to rozšírenie tých možností je naozaj veľmi zaujímavé, ale je potrebné ho ošetriť, a preto rád sa pozriem na ten pozmeňujúci návrh.
A chcem aj povedať k starostom, ja som, naopak, mal stretnutia so starostami, ktorí to vítajú a povedali, že majú tam ešte nejaké problémy, ktoré chcú vyladiť, a myslím si, že tie sa budú aj vylaďovať, ale naozaj to vítajú. A myslím si, že na tomto sa zhodneme a v tomto je tento návrh, ktorý predkladá pán minister, naozaj dobrý a som presvedčený, že je pripravený aj diskutovať o dobrých návrhoch, ktoré vzídu z diskusie, pretože je to naša spoločná vec.