25. schôdza

Pani kolegyňa, naopak, ja som veľmi rád, že takýto návrh zákona je dneska prejednávaný a že príde posilnenie práv zamestnancov opäť celkom v súlade s hodnotami ľavice, ktorá legitímne vyhrala demokratické voľby. Viete, ono toto je naozaj hodnotový spor a ja vám to neberiem, vy máte veľmi, legitímnym spôsobom obhajujete záujmy podnikateľov, najmä tých väčších podnikateľov a to je typická pravica, o. k., v poriadku, ale sociálna demokracia, resp. ľavica je tu o tom, aby zabezpečovala a garantovala záujmy zamestnancov, aby hľadala rovnováhu medzi tým, že štrukturálne je proste v tej lepšej pozícii zamestnávateľ, podnikateľ, pretože on je v nadriadenej pozícii. On môže kedykoľvek vyhodiť toho zamestnanca, on môže kedykoľvek nastavovať jeho životné pomery a preto je nevyhnutné, aby štát garantoval isté sociálne práva a aj záujmy tých zamestnancov, tých robotníkov, tých pracovníkov, tých ľudí, ktorí pracujú, ktorí majú takisto svoje práva. Ja neviem, prečo sa vy, ako žena neustále snažíte obhajovať záujmy, záujmy iba tých silnejších, iba tých podnikateľov a nie tých slabších štrukturálne, ktorí sú práve tí zamestnanci.
Čiže ja veľmi vítam tento zákon a to nie je o tom, že v tej filozofii, že štát by nemal vstupovať do podnikania. Zabudnite na to. Demokratický štát by práve naopak mal vytvárať v každej sfére v demokratickej spoločnosti podmienky, aby ľudia mali napĺňané svoje práva, preboha. Však o tom je demokracia. Nemôžete vylúčiť demokraciu zo súkromnej sféry, to sa nedá, nemôžete tolerovať, že síce v politike budeme mať demokraciu, ale v podnikoch budeme mať otrokárčinu a pomaly diktatúru. Čiže je nevyhnutné, aby štát vyrovnával a vyvažoval to, že je oveľa silnejšie postavenie podnikateľov. Páni kolegovia, samozrejme so mnou nesúhlasíte, ja to chápem, vy ste zástupcovia biznisu, ale verte tomu, že na západe, v západnej Európe je bežný...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Kolegovia ja vás poprosím.

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
..že v západnej Európe je bežný model, kde tá rovnováha je oveľa silnejšie vyklonená smerom k záujmom zamestnancom...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyňa Erika, ja som rád, že si podala tento pozmeňovací návrh, pretože na rozdiel od niektorého predrečníka, ktorý zrejme buď nepočúval, alebo neviem, čo robil, keď neregistroval ten pozmeňovací návrh. Tu sa obhajujú práveže tí menší podnikatelia, žiadni veľkí podnikatelia. Nikto neupiera právo v rámci kolektívneho vyjednávania postaviť podmienky tak naozaj, aby aj zamestnanci boli istým spôsobom chránení, ale zase aby menšie odborové združenia neblokovali povedzme tých iných, ktorí môžu vyjednať práve tie podmienky. Takže nechápem, o čom niektorí tuná točia, zrejme sú naozaj buď hluchí alebo nevedomí v tejto oblasti.
Takže ja podporujem aj tento pozmeňovací návrh, ktorý práve chráni tých menších podnikateľov, ktorí majú do 50 zamestnancov a to číslo naozaj, aby sa upravilo aj podľa tej smernice Rady Európy, ktorá tiež hovorí o čísle 50, aj čo sa týka podnikov, aj čo sa týka kolektívnych zmlúv. Takže nevidím v tom žiadny problém a ja tento pozmeňovací návrh naopak podporujem a neprotirečím si, ako niekto. Samozrejme, súhlasím s tým, že štát má vytvárať dobré podmienky na to, aby sa tu podnikalo dobre, ale zároveň aj, aby zamestnanci mali dobré podmienky, ale to sa tu, žiaľ, nevytvára, pretože sa tu vytvára tlak zo strany štátu neprimeraný na to, aby vytváral podmienky zase na dobré podnikanie.

Pán poslanec Brocka.

Ďakujem pekne. Aj keď ma teraz faktická poznámka zvádza viac reagovať na faktickú poznámku, ale musím reagovať na pani poslankyňu z rozpravy, tak chcem povedať, že pani poslankyňa, som rád, že vy ste pochopili veľmi dobre, o čom je tento návrh zákona, že tento návrh zákona vôbec nechráni zamestnancov a vôbec nechráni slabých zamestnancov. Naopak, jeho dôsledkom bude, že bude viac nezamestnaných, ktorí nebudú mať vlastne žiadne istoty. Tento zákon je výsledok lobingu silných, výsledok lobingu silných, ja to zdôrazňujem, lebo, teda nemusel by som to zdôrazňovať, lebo z vášho vystúpenia to bolo jasné, ale hovorím to preto, že nemôžem reagovať na faktické poznámky.

Pani podpredsedníčka, vaša reakcia.

Ďakujem pekne za pripomienky. Vlastne ani neviem, že čo by som povedala pánovi, odkázala pánovi Blahovi. V prvom rade, ja som hneď na začiatku povedala, že ja sa necítim ako ochrankyňa len zamestnávateľov. Uvedomujem si problémy, ktoré zamestnanci majú, ale toto nie je spôsob ako tie podmienky zlepšiť, ako určite nie, pretože týmto spôsobom môžeme prísť o pracovné miesta. Alebo potom naozaj už chceme ísť v línii, že všetko znárodniť tak, ako sa to tu už, teda interakčná diskusia začala prebiehať podľa, počas vašej faktickej poznámky, že naozaj, že chceme, chceme, aby štát bol garantom, že všetky podniky chceme, chceme, ale chceme ich znárodniť? Tak buď dáme ľuďom priestor, že podnikajte, toto je vaše prostredie a podnikajte statočne, ale nediktujme im podmienky od A po Z, ako odtiaľ potiaľ, jednoducho. A teraz mám pocit, že tú mieru ste už prekročili. Veľmi sa pripájam k tomu, čo povedal pán poslanec Brocka, že týmto zákonom tých najslabších, bohužiaľ, neochránime. Ďakujem.

Pán poslanec Brocka do rozpravy.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, je to už druhé čítanie, ale keďže to je návrh zákona, ktorý je vyslovene škodlivý a nepotrebný, najmä v tejto chvíli, keď je ešte nie koniec krízy, v ktorej sa nachádza Európa a aj Slovensko, v ekonomickej kríze. Pozrite, v predchádzajúcom bode programu, keď sme rokovali o zákone o hmotnej núdzi, tak sme sa všemožne snažili, najmä teda, mal som pocit, že viac z opozície, ako z koalície, aby sme pomohli vylepšiť ten návrh, s ktorým ste, pán minister, prišli. Ale na tomto návrhu, teda aj keď sa pokúsila kolegyňa Jurinová vylepšiť ten návrh, aby bol menej škodlivý, mne sa zdá, že najlepším riešením by bolo, keby ste tento návrh naozaj stiahli a ja preto opakovane, ako v prvom čítaní, dávam procedurálny návrh, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
A teraz k samotnému obsahu toho zákona. Ešte je to ako reakcia na faktickú poznámku pána poslanca Blahu. Nedávno som čítal analýzu jedného žurnalistu, ktorý podrobil váš poslanecký klub takej istej analýze, z ktorej mu vychádza, že vo vašom klube je 60 % poslancov, ktorí nieže majú skúsenosti z podnikania, ale že sú podnikatelia, 60 %. To znamená, vy musíte v klube väčšinovo vedieť, že tento návrh je zlý, že tento návrh je škodlivý, že to je len možno, teda beriete to ako daň výsledku volieb, že vám v kampani pomáhali aj tí, ktorí na tom trvajú, že musíte svoje záväzky plniť a preto teda si odfajknite, že vo vzťahu k tejto skupine to máte vybavené. Z môjho ďalšieho komentovania toho návrhu vyplynie, že koho tým myslím a na koho tým narážam.
Čo sú kolektívne zmluvy a čo znamená rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa podľa tohto zákona? Že obsah dohody, ktorú uzavreli niektorí partneri, zamestnávatelia a zamestnanci, sa bude vzťahovať aj na tých, ktorí účastníkmi dohody nie sú. Zjednodušene skúsim to tak ľudovo povedať, ako keby sa dvaja susedia dohodli na niečom, čo sa týka tretieho suseda, napr. že si medzi sebou podelia jeho pozemok. Možno sa vám to zdá byť absurdné, ale také sú závery dohody tých silnejších, lebo závery sa robia na tripartitnej najvyššej úrovni, kde sú zástupcovia tých najsilnejších.
Tento návrh síce vychádza z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce, to znamená, nie je to nevyhnutnosť, nie je to nejaký záväzok nutný, ale je to odporúčanie tejto medzinárodnej organizácie, čiže to nie je reakcia na krízu dlhovú, na vysokú nezamestnanosť u nás, ale je to reakcia na odporúčanie. Chcem povedať, že je to reakcia na odporúčanie zlatých časov západného kapitalizmu. Reakcia na odporúčanie zlatých časov západného kapitalizmu, čo je už minulosť, dámy a páni, naozaj je minulosť, my tu už nemusíme robiť chyby, ktoré robili iní, by sme sa mohli z nich poučiť. Áno, je to až úsmevné, akože môžeme to urobiť, prijať takýto zákon, ak splníme niektoré podmienky z toho odporúčania a tie sú napr. také, že ak už taká kolektívna zmluva pokrýva dostatočne reprezentatívny počet zamestnávateľov a zamestnancov, čiže väčšina. Čiže ak väčšina už sa na takom niečom dohodli, to znamená v tejto chvíli tí mocnejší, tak môžeme tieto záväzky urobiť záväznými aj pre iných, aj pre slabších. Alebo, že tí, na ktorých sa idú rozšíriť nové povinnosti a záväzky, sa budú môcť vyjadriť a predložiť pripomienky, budú môcť predložiť tí slabí, budú môcť dať pripomienky, ale ktoré zhodnotia tí v tripartite, tí silní.
Čiže tí silní a pozrite sa ako to funguje u nás, veď nakoniec tí, čo dostávajú desiatky miliónové stimuly od vlády, vy si myslíte, že pre nich je problém, aby zvyšovali nejaké benefity, odrobinkami z toho, čo dostali z daní všetkých občanov? Neviem, či ste si teda aspoň tých 60 % poslancov v SMER-e, ktorí by to mali vedieť tak inak, čo znamenajú dopady z prijatia tohto zákona, že či vôbec Slovensko alebo slovenská ekonomika takúto novelu potrebuje. Lebo pre koho to bude? Už som tu v poznámke faktickej počul, že pre zamestnancov, že to bude pre zamestnancov, že to pomôže, teda neviem, či asi predpokladajú, že aj vyššej zamestnanosti, no prostredie na vytváranie pracovných miest to nezlepšuje a nepovedie to ani k vyššej zamestnanosti. Komu sa evidentne zlepší situácia, tak si posilnia silnejší svoje pozície na ekonomickom trhu. A toto nemusím ďalej rozvíjať a samozrejme ministerstvo nepredpokladá zvýšené administratívne zaťaženie pre podnikateľské subjekty, dokonca lakonicky sa píše v dôvodovej správe, že v časti doložky bez vplyvu na fungovanie podnikateľských subjektov na Slovensku. To je naozaj, keby ste tam napísali, že no a čo, tak sa mi zdá, že to by bolo lepšie, lebo asi ľahšie by každý vedel, že aj tak je vám to jedno, ale také hlúposti tam písať, že sa to nedotkne, keď to každý aj, aj s, aj ten, čo to nevie prečítať, tak bude vedieť, že to je, že to nie je pravda a že naozaj papier vo vašom prípade znesie veľa.
No, ale čo sa zlepší, lebo súhlasím s vami, že sa zlepší niečo. A čo sa zlepší? Pozícia, v prvom rade odborárskych bossov v najvyššej tripartite, pretože ich vplyv bude výraznejší ako doteraz a v podstate tí odborári na podnikovej úrovni budú aj smiešni, lebo nevybavia nič. Vlastne to, čo tí hore vybavia, to sa bude počítať a to si myslím, že aj do odborových zväzov a združení to nie je dobrá správa. Pretože, tí čo budú mať fleky, čo ich majú aj z vašej milosti, tak tí v podstate nepomôžu práve tomu, aby na podnikovej úrovni boli odbory silnejšie, aby oni mohli meniť aj pracovné podmienky, aj prostredie aj odmeňovanie zamestnancov tak, aby to bolo spravodlivejšie. To znamená, vyššia ochrana v pracovných vzťahoch, to bude znamenať, že niektorí o prácu prídu a preto, lebo ten, kto bude prepustený z dôvodu prijatia tohoto zákona, tak toho istoty sa výrazne zmenšia. Čiže inými slovami, ak tomuto vy,hovoríte, že toto je príklad uplatňovania princípu subsidiarity, je to úplne naopak. Pretože na tom teraz stoja aj Európske spoločenstvá, princíp subsidiarity znamená, že zasahovať vtedy, keď na tých dolu, keď oni si dolu nevedia pomôcť, ale zasa takto protekcionisticky trebárs si vybaviť hore z toho koláča viacej, lebo my sme s premiérom, my s ministrom rokujeme a stretávame sa a aby nás to nepostihlo, tak po tých stimuloch nás to samozrejme nepostihne, to nie je dobrý prístup. Ja si myslím, že by sa nič zlé nestalo, keby sme o tomto zákone ďalej nerokovali, alebo teda keby ho minister stiahol a to by bolo asi tá najlepšia správa z rokovania o tomto bode pre tých, ktorých záujmy chceme zastupovať, tých slabých, možno zraniteľných, chudobných, takže, KDH ani po prijatí tých pozmeňovákov, ktoré pani Jurinová navrhla, určite tento návrh zákona nepodporí.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci, pani poslankyňa Šedivcová, Blaha, Štefanec, Tomanová a Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páč, pani poslankyňa Šedivcová.