25. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a zároveň spolupredkladateľ tohto návrhu zákona, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, v úvode zablúdim do inej oblasti, ktorá však bude mať isté prepojenie s predmetom zákona, tak ako bol predstavený.
Keď sa pozrieme na benzínové pumpy, do diaľky svietia elektronické tabule, ktoré informujú o cenách, pochopiteľne, a niet veľmi o čom rozprávať. Keď sa pozrieme na naše autostrády, vidíme tabule, ktoré informujú o teplote vozovky, ovzdušia, o hroziacej námraze, o tom, že za chvíľočku budú dopravné pomery zúžené do úzkeho profilu, alebo naopak, že môžme očakávať premávku v protismere. Pozrieme sa na niektoré toky, elektronické tabule kontinuálne informujú o prietokoch vody, teplote vody. Sú aj ďalšie tabule. Ja nebudem vás s tým zaťažovať, ale ešte predsi len jedna bratislavská mi je blízka, viem, že to je ešte do istej miery novinka, ktorá možno za chvíľočku už nebude novinkou. Často cestujeme z hlavného nádražia, z hlavnej stanice, teda po slovensky, v Bratislave a tabuľa nás informuje o minútach, ktoré ostávajú do odchodu jednotlivých spojov. Nepochybne zaujímavé, dôležité a potrebné údaje, ktoré postupne začínajú byť úplne normou, aj keď nedávno, niektoré vo vzdialenejšej minulosti, niektoré menej vzdialenej, ešte neexistovali, zvykli sme si na ne a považujeme za istú samozrejmosť.
Nebudem posudzovať ich dôležitosť. Niektoré môžu byť pre náš život veľmi dôležité. Vedieť o tom, že bude námraza o 5 kilometrov, je životne dôležité. No vedieť o tom, že cena benzínu je na tejto stanici taká, aká je, v živote dôležité nie je, ale proste tá elektronika to umožňuje a my ju využívame. Nuž, ak sa vieme pozrieť na ceny benzínu, na teplotu ciest, na námrazu, na odchody MHD, na prietoky vôd na elektronických tabuliach, ktoré dnes začíname považovať za štandard, no je tu celkom pochopiteľná otázka, či by sme nemali považovať za oveľa samozrejmejšie pozrieť sa na čistotu vzduchu, ktorý dýchame. Je to podľa mňa z hľadiska naliehavosti životných potrieb oveľa dôležitejšie ako príklady, ktoré som vymenoval. Pretože mnoho vecí, ktoré možno necítime vo vzduchu, môžu byť nesmierne nebezpečné a život ohrozujúce. Tu máme v tejto sále zákonnosti klímu, je tu podľa všetkého, subjektívne vzaté, veľmi čistý a dobrý vzduch. Ale keby náhodou tu boli látky, ktoré by sa dali považovať, o ktorých by sme vedeli, že sú nebezpečné, len sú bez farby, vône, chuti a zápachu, a bola by tu tabuľa, ktorá by zablikala a informovala nás o tom, že, pozor, koncentrácie niektorých súčastí tohto ovzdušia prudko presiahli normu, no, ktovie, či by sme tak pokojne tu sedeli a či by sa mnohí z poslancov v záujme zachovania vlastného zdravia nerozhodli dať prednosť tomu zdraviu pred prejednávaným zákonom.
Ja viem, trocha to priťahujem za vlasy, ale tu chcem len upozorniť na to, že existujú na území Slovenska nemalé rozsiahle územia, kde ľudia nevedia, čo dýchajú. Niekedy to nesmrdí, necítiť to a je to nebezpečné. Niekedy to cítiť až strašne, možno to nie je nebezpečné, ale tí ľudia sú tým subjektívne nesmierne zaťažení, a naozaj to netreba brať na váhu ľahkú, že ideme tu dávať nejaké tie tabule, ktoré nie sú potrebné a chudákov podnikateľov, stredných a veľkých znečisťovateľov, zaťažiť akýmisi nadbytočnými výdajmi. Vôbec nie, tie výdaje, ktoré sú s tým spojené, sú zlomkom oproti tomu, čo predstavujú výdaje osobného zdravia, nasadenia, obáv, strachu ľudí, ako som už povedal, nemalých území, ktorí musia dýchať čosi, čomu neveria.
Ak si pamätáte, nie je to tak dávno, čo práve tu sme predkladali zákon o zápachoch. Niektorí sa možno aj usmiali nad tým košíčkom, kde boli pohľadnice, kde boli aj vzorky istého zápachu v podobe syrečkov, ktoré sú známe práve touto vlastnosťou. Ale vôbec nešlo o žart, vôbec nešlo o niečo, čo by malo byť považované za akýsi druh poslaneckého humoru. Chceli sme len poukázať na ľudí, konkrétne v tomto prípade na občanov Ružomberka, ktorí sa boja otvoriť okná, ktorí sa boja vyjsť von, ktorí sa boja svoje deti posielať do školy, pretože to, čo cítia, to, čo dýchajú, je podľa všetkého oveľa horšie, ako to možno slovami popísať.
Ani nie päť dní dozadu som dostal mail práve z časti Hrboltová, časť miestna Ružomberka, že vraj údajne sa tam zase nedá dýchať, že chodia tam nejakí emisári z fabriky, z Mondi, ktorí zisťujú subjektívne, že čo to tí ľudia vlastne cítia a na čo sa sťažujú.
No zoberte si gigant, ktorý podľa všetkého má veľký podiel, ja teraz samozrejme nemôžem kvantifikovať na kvalite či skôr na nekvalite ovzdušia, my by sme sa mali pri takomto mnoho miliardovom gigante zamýšľať nad tým, či mu neurčiť zákonnú povinnosť, aby, tak ako to hovoril pán predseda výboru, kontinuálne zverejňoval na dostupnej tabuli 24 hodín denne hodnoty, ktoré sú vo vzduchu. Ak už ten smrad nevedia odstrániť, ak ten neznesiteľný zápach musí byť, no tak keby aspoň mali isté možnosti upokojenia v tom, že zápach je jedna vec, aj keď je otázka, ako pôsobí na ľudské zdravie, ozaj jeho nositelia nie sú prejavom nejakých patogénnych vecí, a ako týmto ľuďom jednoducho pomôcť aspoň tak, žeby vedeli, síce zapácha, ale, nebojte sa, normy nie sú prekročené. Ja si myslím, že ak sa aspoň trošinka empaticky pozrieme na týchto obyvateľov, no nemôže nám byť problém zhodnúť sa na tom, že by mali mať jasne zaručené aj zákonom informovanie 24 hodín denne o tom, čo vlastne dýchajú.
Myslím, že to spomenul aj pán predseda a treba to tu priklincovať, stav ovzdušia v našej krajine vôbec nie je dobrý. Aj keď sme zelená, hornatá a stále idylicky pôsobiaca krajina, merania hovoria o niečom inom. Európska environmentálna agentúra zistila, že nám patrí tretie "naj" miesto, čo sa týka nekvality ovzdušia. Ja samozrejme nemôžem, ani nie som, sa stavať do roviny nejakého experta, ktorý by to vedel posúdiť z hľadiska toho, že čo je vlastne v tom ovzduší až tak negatívne, a viem, že v tej správe sa spomína aj veľký vplyv napríklad na dojčenskú ani nie tak úmrtnosť, ale chorobnosť, veľmi vážne dôsledky. A tendencia, najmä tá je tu zlá.
Takže teraz sa vraciam oblúkom k tomu jednoduchému predmetu nášho návrhu. Nedávame za úlohy žiadne nové povinnosti, nechceme stavať niečo, čo poškodí podnikateľské prostredie, nechceme hovoriť o nejakých nereálnych veciach, lebo dnes skutočne sú významné technické možnosti, ako znížiť stav emisií v ovzduší, ako znížiť zápach, ale je to mnohokrát spojené s veľkými nákladmi, ktoré možno by odhryzli obrovský kus tržieb takýchto gigantov. A možno by sme sa dostali do nejakého diagramu prelomu, že sa mi už ani neoplatí podnikať, tobôž hneď by nám niečo povedali o tom, že nemôžu už ani zamestnávať vo svojom regióne ľudí, pokiaľ ich budeme stavať do role tých, ktorí sú povinní využiť špičkovú technológiu, ktorú ponúkajú najlepšie výrobné zariadenia sveta na to, aby zápachy a emisie neboli.
Ale my o tom vôbec nehovoríme, my teraz nemáme na mysli žiadne prevratné technické novinky, ktoré sú na špici technológií, ktoré sú dostupné. My hovoríme o svetelnej tabuli, ktorá sa bude veľmi podobať tej tabuli na benzínke, na autostráde, pri potoku, respektíve pri riekach, ktorá bude sa podobať veľmi tabuli, ktorá, blízko tabuli, ktorá je na už moderných zastávkach mestskej hromadnej dopravy, ktorá jednoducho mi umožní, obyvateľovi, ktorý žije v takto postihnutej oblasti, vedieť, čo dýcham. A už sme vám to spomínali vtedy, keď sme hovorili o tých zápachoch, že tí ľudia sú veľmi postihnutí. Oni by mnohokrát, aj by zutekali z tohto prostredia, ktoré je tak zaťažené, len nemajú tú možnosť, pretože im mnohokrát, keď by chceli predať svoj domček alebo byt, povedia v realitke: ´Aha tak vy bývate v Hrboltovej, vy bývate v Hencovciach, vy bývate v Poši, vy bývate pri Bukovci; viete, tam, tam ceny sú veľmi nízke a dopyt ešte nižší, stadiaľ tak ľahko nezutekáte.´ No, čím sa tí ľudia previnili, že musia dostávať informácie tohto typu?
Takže ak sa pozrieme na to, že to skutočne nie je jednoducho riešiteľné, lebo treba chápať problémy v ich celistvosti a náväznosti, a nie je to také samozrejmé, aby tu niekto povedal: No tak zatvorme takú fabriku! Ja viem, že narazíme na kopu zložitých vzťahov, ale vráťme sa k podstate tohto zákona: informovať ľudí o tom, čo aj tak sa musí merať, len tomu dať formu digitálnej tabule, ktorá stále informuje o stave, ktorý v ovzduší je. Takéto tabule napokon nie sú žiadnou novinkou, takéto tabule poznáme z niektorých miest. Ak chceme ľudí, ktorí žijú v takomto prostredí, jednoducho upokojiť aspoň tým, že by takúto informáciu dostali.
Takže moje vystúpenie ako spolupredkladateľa je, samozrejme, podporné a súhlasné, to nikoho neprekvapí, ale už by som bol rád, keby predkladateľov táto snemovňa prekvapila tým, že sa na niektoré veci pozrieme ozaj očami tých, ktorých zastupujeme, že sa nebudeme baviť na tom, že kto to predkladá. Lebo signálov, že toto je dôležité, bude možno aj dnes, zajtra hovoriť v takom prípade reč, že je dôležité, kto to predkladá, a nie čo predkladá, je tak veľa, že niekedy je to na úvahu. Aj keď ja to znegujem, tú myšlienku, ale poviem ju, že či vôbec vynakladať čas na to, aby sa robili zákony, návrhy, ktoré reagujú na potreby ľudí a o ktorých vieme, že neprejdú, pretože ich nepredkladajú tí správni poslanci. No čo to je za prístup?! Čo to je za snahu poukázať na niečo, čo nemá žiadny význam? Ak by niekto tu, vystúpi a povie, vážení predkladatelia, vy predkladáte niečo, čo nemá logiku, čo je drahé, čo je neúnosné, čo jednoducho nie je potrebné, možno sa budem brániť tým, no tak poďme sa ubytovať na týždeň do Hrboltovej, poďme na týždeň do Hencoviec. A možno potom, po tom týždni, zodpovieme, že či by sme takú tabuľu chceli, alebo nechceli.
Takže možno zase trocha zoširoka, ale s veľkým apelom na to, aby sme takéto elektronické zariadenia, ktoré sú technicky dostupné a pre ľudí potrebné a ktoré jediné sú vlastne cieľom nami predkladaného zákona, aby boli touto snemovňou, snemovňou prijaté a aby čo najrýchlejšie slúžili ľuďom, ktorým síce nepomôžu dýchať čistejší vzduch, ale ktorí aspoň budú vedieť, či tam ešte dýchať môžu, alebo radšej majú bez ohľadu na súvislosti rýchlo utekať, pretože nebudú riskovať svoje zdravie a zdravie svojich detí. Myslím, že téma je vážna a riešenie, ktoré ponúkame, realistické.
Ďakujem za pozornosť.

Pán Poliačik, páni poslanci Poliačik a Kolesík, faktické poznámky. Končím možnosť.
Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem. Janko, v zásade súhlasím, je dobré zvyšovať povedomie ľudí o tom, akým spôsobom je znečisťované ovzdušie v ich okolí. Ale prečo tabuľu? Prečo niečo, čo je viazané na konkrétne miesto, čo vidí iba ten, ktorý ide okolo?
Podľa mňa aj lacnejšie, aj zmysluplnejšie by bolo dať povinnosť takýmto znečisťovateľom ovzdušia zverejňovať stavy namerané v okolitom regióne na svojej internetovej stránke. No tým pádom ktokoľvek, kto má záujem o tú informáciu, tak pri dnešnej penetrácii internetu na Slovensku už nemá tak veľký problém sa k nej dostať. A tak isto tretí sektor, ktorý by chcel napríklad vytvárať aplikácie pre smartfóny, ktoré by zhromažďovali všetky informácie a dajme tomu vytvárali digitálne mapy, by mali oveľa jednoduchšie čerpať informácie z takýchto zdrojov. A myslím si, že v digitálnom veku 21. storočia sa spoliehať na analógové cedule vyvesené v krajine, už je proste myslenie, ktoré nejde s dobou. Myslím si, že dať to na internet, aby sa s tými dátami dalo lepšie pracovať, by bolo niečo, čo by výraznejšie pomohlo k informovanosti, nestálo by to tie firmy toľko peňazí a koniec koncov by to bolo prospešnejšie, ako stavať tie cedule.

Pán poslanec Kolesík.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán spolupredkladateľ, takisto aj vážený pán navrhovateľ, v zásade budem reagovať aj na svojho predrečníka vo faktickej, aj keď by som to nemal, ale v zásade sa obraciam k vám.
Páni, ja neviem, hovorí vám niečo slovenské príslovie "vykopávať otvorené dvere"? Lebo toto vy robíte. Všetko toto, čo navrhujete, sa už dnes a dlhé roky deje. Tak ako hovoril Martin Poliačik vo svojej faktickej, už dnes najväčší znečisťovatelia, zverejňujú podiel znečisťujúcich látok vypúšťaných do atmosféry. Veď tých veľkých znečisťovateľov nie sú tisíce! Veď to je zopár firiem, ktoré v rámci svojej spoločenskej zodpovednosti a v rámci starostlivosti o životné prostredie zverejňujú tieto údaje, ktoré sú verejne dostupné širokej verejnosti, na svojich internetových sídlach. Či už sú to Slovenské elektrárne,  alebo iné podniky.
A okrem toho, ak nemám dôveru voči týmto inštitúciám alebo súkromným spoločnostiam, ja si kliknem na stránku Slovenského hydrometeorologického ústavu, kde zistím koncentrácie znečisťujúcich látok vo všetkých staniciach na území Slovenskej republiky. To už keď nemám mať dôveru ani voči Slovenskému hydrometeorologickému ústavu, tak potom ja tomu už absolútne nerozumiem, tejto vašej, podľa môjho názoru, absolútne zbytočnej a len zviditeľneniu slúžiacej iniciatíve! Veď trošku by fakt nezaškodilo sa prebrúzgať tým internetom, páni navrhovatelia, a zistiť, že to, čo chcete, sa už dávno, dávno deje.
Preto ja nevidím žiaden dôvod, aby som tento váš ekopopulistický návrh zákona podporil.

Chcete reagovať, pán poslanec?
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. No na internete je ozaj kadečo, aj na stránke SHMÚ, vážený pán poslanec Kolesík, ale ja by som to riešil asi takto: ešte skôr, aby sme sa bavili o tom, čo bude na internete a kto si to má nakliknúť, čo keby ste sa vybrali spolu možno aj so mnou do tej Hrboltovej? A to tým ľuďom, ktorých práve v týchto hodinách, v týchto dňoch chodia ubezpečovať emisári Mondi, že aby sa nebáli a čoho sa vlastne boja a že to nie je také zlé. Doslova v týchto dňoch. Prečo im teda nehovoria: Veď si kliknite internet, babuška alebo detičky, a veď to všetko zistíte, všetko je v poriadku?!
Jednoducho, tu je extrémne zlá situácia v okolí týchto znečisťovateľov, život ohrozujúca a my sa tu ideme baviť o tom, že to ideme dať niekde na internet, že každý si to tam pozrie, napokon, stránky sú krásne a všetko na nich sa nájde. Ja nespochybňujem, že na internete je veľa užitočných vec. Ale skúste sa na to pozrieť optikou ľudí, ktorí sa pozerajú z okna, rozmýšľajú, či ho môžu vôbec otvoriť, že to, čo je okolo ich domu, je tak zúfalo smradľavé a nebezpečné, že či by tam nemala byť, v takejto časti Hrboltová pri Ružomberku, tabuľa, ktorá by veľmi jasne hovorila ľuďom: aj keď je to zúfalo smradľavé, pozrite sa, hodnoty sú v tejto chvíli pod limit! Kontinuálne! Nemá to vôbec nič spoločné s tým, čo na internete môžem vygooglovať, vyklikať na rôznych stránkach. Ani ich nespochybňujem.
Len máte nedostatok empatie voči týmto ľuďom, ktorí tam musia a chcú aj žiť, že či tento návrh, ktorý sme predložili, je egopopulistický alebo je proľudský. Najprv tam choďte bývať, a potom tu vykladajte takéto veci!
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za všetko, čo odznelo v rozprave. Ďakujem aj spolupredkladateľovi, že, myslím si, veľmi zrozumiteľne vysvetlil, na rozdiel možno od môjho trošku príliš teoretického úvodu, to, o čo tu ide. Kto chcel, pochopil, kto nechcel, nepochopil.
Na internete je naozaj všetko, ako sa hovorí, ale všetky veci, ktoré sa oznamujú aj inak ako internetom, by sme po tom mohli zrušiť a naozaj sa spoľahnúť len na internet. Nehovoriac o tom, že internet je stále ešte aj u nás dosť generačná záležitosť, že keby sme aj pripustili vaše námietky, že všetko sa dá nájsť na internete, nie každý to tam nájde. A naozaj tu ide o tie lokálne, regionálne zdroje. Naozaj to nie sú tisíce, to dávam za pravdu kolegovi Kolesíkovi, znečisťovateľov. Ide o veľké a stredné zdroje, čiže nezaťaží to nejak celoplošne všetkých podnikateľov na Slovensku, ale naozaj len tých najzásadnejších. A ide len o to, aby tá informácia naozaj bola včasná, okamžitá v tej lokalite, ktorá je takto postihnutá, okamžité dostupná. A myslím si, že tieto tabule na to slúžiť budú.
Keby sme tam dokonca dosiahli aj istú duplicitu informačnú, ktorej sa obávate, myslím si, že radšej ten údaj uverejniť dvakrát, ako urobiť ho nedostupným alebo ťažko dostupným, keďže je určite pre väčšinu obyvateľov Slovenska stále ešte problém nájsť si operatívne nejaký údaj na internete.
Asi nebudete tvrdiť seriózne, že keď si človek-motorista porovnáva ceny benzínu na jednotlivých čerpadlách, že si vytiahne počítač a nakliká si tam tie čerpadlá, miesto toho, aby sa pozrel na tej konkrétnej pumpe. Nechcem to nejako trivializovať, ale ak nám to tu nevadí, tá ako keby duplicitná informácia, tak myslím si, že pri tomto oveľa závažnejšom probléme, ktorý, ako tu už bolo povedané, atakuje, a nie zanedbateľným spôsobom, naše zdravie, myslím, že táto požiadavka je oprávnená.
Možno by som ešte pridupľoval to, čo povedal kolega Mičovský o tej nedávno zverejnenej správe. My sme boli trošku ukolísaní tým, že v prvých rokoch po novembri 1989, keď naozaj čiastočne aj novými predpismi a novou inštitucionalizáciou starostlivosti o životné prostredie, tým, že vznikli príslušné orgány, ktoré predtým u nás neexistovali, tak sa, ale toto hovorím len čiastočne, oveľa väčší vplyv na dosť razantné zníženie znečistenia ovzdušia vo väčšine ukazovateľov mal ten pád ekonomiky a ukončenie činnosti mnohých veľkých znečisťovateľov, tak sme sa nechali tak nejako učičíkať, že všetko je v poriadku. A nevšimli sme si, že potom prišli roky istej stagnácie, že sa nám nepodarilo nejako odpojiť ten rast HDP od, teda dosiahnuť ten stav tých nožníc, ktoré sa budú roztvárať, že s rastom HDP nám bude klesať znečistenie, ako je to v tých najvyspelejších krajinách. A teraz, ako dokazuje tá správa, sa nám pomaly vracia ten trend, že mnohé nebezpečné ukazovatele znečistenia ovzdušia sa začínajú zase zhoršovať. Uvádza sa v tej správe, že 11 % arzénu európskeho pochádza zo Slovenska. Nemusíme si hovoriť o tom, aký je arzén jed. Ale takisto sme na tých, ako už bolo spomínané, popredných miestach, smutne popredných, v takých klasických druhoch znečistenia, ako je oxid dusičitý alebo oxid siričitý a niektoré ďalšie látky.
Takže je naozaj dôvod sa venovať tejto problematike veľmi seriózne a urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme jednak tú mieru znečistenia ovzdušia znižovali, jednak umožnili ľuďom včasné a čo najpresnejšie informácie. Inak, čo sa týka nejakej nedôvery k SHMÚ, my tu predpokladáme, v tom zákone, keby ste si to boli prečítali dôsledne, je to uvedené, že predpokladáme, že znečisťovatelia budú na tých tabuliach preberať tieto informácie z SHMÚ, čiže nebudú zaťažení nejakým duálnym systémom merania a pôjde naozaj len o tú povinnosť zverejňovať včasne a presne a neskreslene to, čo namerá SHMÚ, a v tých ukazovateľoch, ktoré pre daný zdroj znečistenia sú dôležité.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne
Pán spravodajca, chcete?
Nech sa páči.