25. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegyňa a kolegovia, vážení hostia, ja tiež voľne nadviažem na môjho predrečníka kolegu Hubu, kde ten význam lesa niekedy je veľmi podceňovaný a braný tak, že no veď my ho tu máme, tak čo sa deje, hej, je tu a hotovo. U mňa tiež není strom kubík dreva, u mňa tiež je strom zdrojom života, zdrojom nádeje, zdrojom budúcnosti a moje prvé slová, keď som sa mal tú česť stretnúť s ministrom životného prostredia ešte v minulej vláde, tak som sa ho opýtal, že čo je pre vás kubík dreva. Ak je to iba biznis, tak nemáte tu čo robiť a on povedal, že nie je to tak, tak som veľmi rád, že aj ministri si to v niektorých volebných obdobiach uvedomujú.
Ale poďme k veci. Som veľmi rád, že môžem tu byť spolupredkladateľom pri tomto podľa mňa veľmi významnom pozmeňujúcom návrhu ku zákone o lesoch, a ako tu už bolo spomínané, ten výberkový spôsob hospodárenia, to je nejaká nádhera, proste, to je krása. Tak si predstavujem tvorbu slovenských lesov v ďalšej budúcnosti, a ako tu bolo spomínané, kto nebol na tomto našom prieskume poslaneckom, ktorý sme teraz urobili, tak má čo ľutovať, pretože bolo to jedno z najkrajších takých lesných zákutí, ktoré ja som doteraz videl, a stopercentne, keď sa to už dostalo aj do zákona, ako to bolo tlmočené predkladateľom, tak je to veľká výhra pre budúcnosť Slovenska.
Chcel by som sa trošku podeliť s jednou mojou skúsenosťou, a to takou, že mal som, resp. mám knihu, ktorú mi darovala naša tajomníčka, ktorá, teraz voľne interpretujem, ktorá má názov Muž, ktorý sadil stromy. Je to veľmi zaujímavá knižočka, ktorú keď začnete čítať, tak ju musíte dočítať do konca. Není hrubá, ale odráža to, čo by mal človek robiť v postavení akože vládcu tejto Zeme a v postavení ku stromom a rastlinám ako takým. Voľná interpretácia moja asi bude, nebudem vás dlho zdržovať, proste na rozhraní Francúzska a Španielska, jak si dobre pamätám, bola nejaká náhorná plošina a hovoríme o období asi rokov 1905 až 1950, resp. nejakých '60 minulého storočia, kde prakticky nejaký turista zablúdil do lokality, do tejto náhornej plošiny, kde viac-menej vyprahnutá zem, nikde, nič, sem-tam nejaký kríček, sem-tam nejaká tráva a si predstavte, že to bolo tak vyprahnuté, že ani dejiny vojen, ktoré tam boli, aj prvá svetová, aj druhá svetová vojna, do tohto územia nešli, to znamená obišli to, lebo vedeli, že tam nič není, tam nič nerastie, tam je to doslova katastrofa. Na a si predstavte, že tento turista náhodný, ktorý viac-menej tento priestor objavil tiež náhodne a už bol na pokraji síl, našiel tam nejaký zrub, v nejakej tej rokline a zistil, že tam niekto žije. Bol to jeden človek, ktorý prakticky sadil tie stromy. Predstavte si, že tento človek celý svoj život zasvätil tomu, aby každé, väčšinou to boli žalude, teda duby, aby každé semienko teda, ten žaluď, aby proste prešiel, aby vedel, že musí ho zachovať, a sadil rok čo rok, deň čo deň, jeho náplň života bola sadiť stromy. A si predstavte, tento človek vysadil desaťtisíce stromov za svoj život v tejto náhornej plošine, ktorá bola pre ľudský organizmus neobývateľná v takej, v takom komforte, ako my si to predstavujeme, prakticky on urobil to, že po nejakých tých, po jeho životnom údele, ktorý mal, že sadil tie stromy, tak si vedel, že bude tie stromy tam sadiť, tak tá oblasť sa stala obývateľnou pre ľudskú spoločnosť a vznikli tam niekoľko desaťtisícové mestá, ktoré, žiaľ, si ani neuvedomujú, čo to bolo predtým, a to spôsobilo nič iné, len výsadba stromov a lesov. To znamená, to je taký fenomén, ktorý tu máme, ktorý mení ráz a možnosti aj ľudskej spoločnosti, kde môže obývať, kde nemôže obývať a môžem povedať, že Slovensko, chválapánubohu, má to zalesnenie také, aké má, a ja stále, aj ja som majiteľom lesa, stále, keď prídem do lesa, sa pokloním a vzdám mu hold, že česť a chvála, a bol by som veľmi rád, keby sme takto sa k našim lesom správali, ako to, čo tu máme dané, ktoré sme zdedili od našich predkov, a nemali by sme o túto krásu ochudobniť ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. To je zmysel života, lesa na Slovensku podľa mňa, aby sa Slovák prebral a povedal, že áno, ten les tu musí prežiť aj mňa, a čo je krajšie, keď si môžete prísť, keď ho posadíte ako 20-ročný a prídete na sklonku života a zistíte, že ten strom má 70-80 rokov, a to ostane po vás, to vás prežije. Už nechcem hovoriť o stromoch, sú teda v exotických krajinách, kde máme 500-800-ročné stromy. U nás ja som zatiaľ registroval nejaké 300-400-ročné, ktoré máme plus-mínus, nech ma kolega opraví, ale myslím si, že tieto stromy, keby vedeli hovoriť, tak to by boli akože teda histórie, čo sa tu pod nimi dialo, čo v našich lesoch behalo, lietalo, takže myslím si, že to je tá história, o ktorú by sme nemali prísť a ochudobniť ďalšie generácie. Takže som veľmi rád, že takáto novela tu je a že som jej teda spolupredkladateľom s kolegom Mičovským aj s ďalšími našimi kolegami a kolegyňou, a verím, že poslanci vládnej strany SMER napriek politickému spektru dajú zadosť týmto našim návrhom, ktoré sme tu predniesli, a myslím si, že les si zaslúži aj po stránke iných funkcií, nie iba toho dreva, patričnú vážnosť, a ľudia si to musia uvedomiť, že keď tu nebudeme mať les, tak aj s ľudskou spoločnosťou na Slovensku bude už veľmi na pováženie, ako vlastne my tu budeme fungovať a ako vlastne naša krajina bude vyzerať.
Takže dovolím si požiadať o podporu tejto novely zákona. Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Posledným rečníkom v rozprave, Jozef, nech sa páči.
Predsa, faktická poznámka Igor Hraško.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Martin, ja len toľko, že je to naozaj pekný pocit, keď vidíš, ako ti strom rastie pred očami. Ja si pamätám, ako som prišiel na základnú školu a my sme dostali vtedy pridelené, že vyberte si tuná nejaké malé stromčeky, tam sa osadila taká nálepka, resp. taký kus plastu s mojím menom, a my sme sa potom o tie stromy starali, aj sme to nejako oštikávali, aj to rástlo, ja som pridelený agát a naozaj som ho sledoval počas celého, celej školy ako rástol, dokonca ešte aj potom, lebo som býval neďaleko pri škole a tou cestou som chodieval dosť často. Je to naozaj pekný pocit. Dokonca som na Slovensku vysadil, sa mi podarilo vysadiť už viacero stromčekov, aj v Tatrách nejaké borovice sme sadili a dokonca sa mi podarilo vysadiť stromčeky aj v Mexiku v rámci jedného folklórneho festivalu nás tam nahnali na jeden kopec, no a akože symbolicky posadiť, no tak ostatné súbory naozaj len symbolicky a my sme to zobrali s takou bravúrou a vysadili sme im tam štvrť toho kopca. Takže je to naozaj príjemný pocit, len sa musím ísť potom pozrieť, ako to rastie.

Martin Fecko s reakciou. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán kolega, že si reagoval a vyznal sa zo svojich pocitov k stromom. Môžem k tomu dodať iba jedno, že pokiaľ si národ neuvedomí, že, resp. ľudské stvorenie si neuvedomí, že my potrebujeme rastliny, aj stromy, oni nás nepotrebujú, tak neprežijeme. Neprežijeme na tejto planéte a to si musíme uvedomiť aj u nás na Slovensku, pretože súčasná technokracia, resp. biznis, ktorý sa vedie aj, samozrejme, na drevárskom poli, je neskutočný, tak dúfam, že slovenský národ sa doslova že spamätá a dá zadosť aj lesom a drevu na Slovensku, ale musíme preto urobiť niečo aj my poslanci Národnej rady, aby tá legislatíva bola taká, aby ten les tu zostal. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Teraz je priestor pre posledného rečníka Petra Muránskeho. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rozmýšľal som, že či predsa len už takto na záver poviem pár slov k tomuto zákonu. Na jednej strane, kolegovia, si veľmi ctím vašu snahu k predkladaniu tohto zákona aj chápem, o čo vám ide, ja som určite nie ten, ktorý sa pozerá na funkciu lesa len z hľadiska produkcie hospodárskej, a už vôbec nie len dreva, nebodaj využívania ho ako poľovných revírov, ale, samozrejme, chápem aj tú celú komplexnú funkciu lesa a poznám aj nakoniec práce tých, ktorých v tomto, tejto dôvodovej správe pri tvorbe tohto zákona ste citovali, a predsa len trošku nazriem do určitej reality.
Tento zákon hovorí o troch veciach, tak ako aj hovoril predkladateľ, a síce v prvom bode hovorí o proste novom alebo teda novom, o základnom alebo postupe výberkového systému, druhá vec je otázka náhodných ťažieb, samozrejme, kalamitných a tretia záležitosť je hodnotenie komplexnej funkcie lesa. Tak ja by som tak povedal, že prvý bod, je bod ideálny, druhý bod je veľmi záslužný a potrebný a plne ho podporujeme a tretí je taký trošku akademicko-idylický, aj keď vy píšete v dôvodovej správe, že teda nie je toto akademickým krokom, ale podľa môjho názoru ten tretí bod je vysoko akademickým krokom a vstupom takejto akademickej prezentácie do legislatívnej normy, ako je zákon.
V prvom rade chcem povedať, že výberkový systém, samozrejme, je veľmi, je to ten najlacnejší, tu píšete, je to, je to systém, ktorý je asi ten naozaj najlepší, len nie je všade z rôznych hľadísk vykonateľný, a to či už z hľadiska technického, alebo z hľadiska aj toho, že dneska by muselo dôjsť k zhode, samozrejme, viacerých obhospodarovateľov lesov, kde sú, samozrejme, či už aj štátne lesy, aj urbáre, aj cirkevné lesy atď., a vravím, nie všade je toto možné, tento systém aplikovať v súčasnosti a, samozrejme, že ten ideálny, tú ideálnu formu toho hospodárenia, k nej sa treba ako ku všetkému ideálnemu približovať, ale dať ho ako do zákona ako základný, tak to by som sa v danej chvíli a v danej praxi ako neodvažoval. Čo sa týka náhodných ťažieb, tam áno, tam je to, tam to, čo vidíme, tieto holoruby a vyhlasovanie proste území lesov, že proste je tam kalamita, je tam lykožrút, je tam neviem aké poškodenie, čiastočne nejaký vetrolam a už potom to ide, už potom nastúpia stroje a vidíme tie holé miesta na našich kopcoch, k tomuto sa vyjadrujem veľmi kladne sám zo svojej takej záľuby a praxe entomológa vidím, že čo sa vie spraviť z hľadiska hodnotenia napadnutia stromov podkôrníkových hmyzom, ale aj iným hmyzom a už potom sa povie, že ten les je poškodený a vraj nastupuje tvrdá technika.
Tretia vec, vy tu píšete, že teda nemá to žiadne ďalšie nároky, no ono tým, že pokiaľ by sa mala hodnotiť, členiť teda to hodnotenie komplexné lesa, tak jednoznačne samotní píšete v tom § 55a, že by tam proste štát mal zabezpečiť to, aby, aby sa, aby sa, aby to hodnotenie komplexné riešil štát prostredníctvom právnickej osoby zriadenej ministerstvom. Táto by to, táto by sledovala tú komplexnú hodnotu lesa a vyhodnocovala by ju konkrétne v dôvodovej správe na základe, na základe toho, čo tu profesor Čaboun má ako svoj systém, systém hodnotenia, no. Myslím, že toto je taká nadpráca do legislatívy, pretože nikto nespochybňuje komplexné vnímanie proste funkcie lesa, aj existujú proste rôzne proste pohľady a hodnotenia odborné na to, akým spôsobom vyhodnocovať komplexnú hodnotu lesa, a myslím si, že toto by toto by nemalo byť súčasťou, súčasťou legislatívnej normy takej, ako je zákon o lesoch. Toľko moje vystúpenie, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.
Mikuláš Huba, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Veľmi stručne súhlasím s mnohým, čo povedal môj predrečník. Myslím si, že celkovo tvorba zákonov je o tom, že sa chceme približovať nejakému ideálnemu stavu, a mali by sme si pokorne priznať, že žiadnym zákonom ten ideálny stav nenastolíme, súhlasím aj s tým, že ten výberkový spôsob hospodárenia nie je aplikovateľný úplne všade, my ho chápeme tak a myslím, že sa v tom nepohádame s iniciátorom tohto návrhu, že ho chceme alebo presadzujeme aplikovať všade tam, kde je len trochu možný a vhodný, a nie dnes za každú cenu, ale že je to naozaj z tých spôsobov hospodárenia v lese, v hospodárskych lesoch to najlepšie, čo na Slovensku môžme docieliť.
Oceňujem aj to, že pán spravodajca uznal, že sa u nás zneužíva kalamita na nadmernú ťažbu. Nie každý chodí po Slovensku pešo a mnohí sa na to pozeráme takou mestskou optikou a nevidíme, čo sa deje v lesoch, ale odporúčam navštíviť povedzme východnú časť Nízkych Tatier, kde lesy takmer úplne zmizli doslova a nemohli byť všetky tak postihnuté kalamitou, aby to bolo nevyhnutné, čiže ten zámer tam bol úplne iný a zištný.
A ten iný pohľad na prerozdeľovanie benefitov lesa, ja myslím, že musí byť zakotvený aj v zákone, neprotirečím spravodajcovi v tom, že treba to zdokonaľovať, ale nesúhlasím s tým, že je to nejaká akademická téma, pretože ak sa nepokúsime ho uchopiť aj legislatívne, tak vždy to bude len platonické konštatovanie, že tieto funkcie sú dôležité, ale vlastne nevieme ich oceniť a nevieme ich dostať do života.

Pán poslanec, nechcete reagovať. Ďakujem pekne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ? Nech sa páči.