25. schôdza

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Kadúc, Hlina.
Ako prvý sa prihlásil pán spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Ja tu stojím teraz vlastne ako spravodajca aj spolupredkladateľ tejto novely. A musím povedať, že tento ústavný zákon a celý proces, tak ako ho veľmi podrobne popísala pani kolegyňa Žitňanská, je len jeden zo symptomatických prípadov toho takzvaného nového Fica, ktorého sme mali vidieť po roku 2012. To bol, to mal byť ten nový Fico, ktorý akože bude spolupracovať a diskutovať s opozíciou. To mal byť ten nový Fico, ktorý už nebude posielať novinárov kade-tade a nadávať im na tlačových besedách, to mal byť ten nový Fico, ktorý akože z pozície toho jediného samovládcu štátostrany s otvorenou náručou prijme akýkoľvek podnet aj od opozičných kolegov a v rámci verejného záujmu ho posunie svojou veľkou, silnou, sociálnodemokratickou rukou cez legislatívny proces aj so stranou SMER tak, aby občanom na Slovensku bolo lepšie a kontrola verejných funkcionárov bola vyššia.
Potom sa to začalo. V podstate tri veci, predstieranie diskusie, vykazovanie činnosti a mocenský valec. Keď sa pozrieme na NKÚ, keď sa pozrieme na tento zákon, keď sa pozrieme na čokoľvek, k čomu bola na grémiu, rokovací poriadok, čokoľvek, k čomu bola na grémiu Národnej rady zvolaná nejaká pracovná skupina, tak bolo: pracovná skupina sa zíde, pracovná skupina sa zišla, pracovná skupina sa dohodla, pracovná skupina predložila, grémium posúdilo, grémium navrhlo, grémium pozastavilo, grémium odložilo a nakoniec pán predseda Paška povedal, nie, takto to nepôjde, nedá sa. A čo sa stalo v tom medziobdobí, to nikto nevie.
Páni kolegovia zo SMER-u, vy máte problém s tým niekomu povedať a ukázať, aký máte majetok? Lebo pokiaľ som videl vaše odpovede na novinárske otázky, tak nikto z oslovených poslancov SMER-u s tým problém nemá. Napriek tomu medzi augustom a septembrom, respektíve medzi júlom a septembrom niekto niekomu zavolal, niekto sa s niekým rozprával a z celoprierezovej dohody všetkých zúčastnených politických strán sa stalo niečo neprijateľné. A pán predseda vlády Fico povie: "S nimi sa nedá dohodnúť." Pán predseda vlády Fico tu ani raz nebol, keď sa o tom rozprávalo. Pán predseda vlády Fico o tom absolútne nič nevie, pretože o tom nemá odkiaľ vedieť, pretože nebol zúčastnený na tom procese. Pán predseda vlády Fico nemal svojho zástupcu v pracovnej skupine, ktorá zostavovala túto novelu zákona. Pán predseda vlády Fico nemal zástupcu vlády, ktorý by bol poverený tým, aby monitoroval túto skupinu. A pán predseda vlády Fico sa v zásade k tomu nemá čo vyjadrovať, pretože to bola aktivita na pôde najvyššieho zákonodarného orgánu tohto štátu, ktorému on sa zodpovedá, na ktorý on má čakať, kým mu povie, ako takýto zákon má vyzerať. Tak by to v štandardnej parlamentnej demokracii malo byť. Lenže na Slovensku je premiérska demokracia. Na Slovensku je demokracia, v ktorej sa z parlamentu stala slúžka vlády. Na Slovensku je demokracia, v ktorej parlament vykazuje činnosť, zvoláva si svoje skupinky, o niečom sa rozpráva, o niečom sa akademicky dohodne a potom príde Fico a povie: Nie, my to predložíme tak, ako chceme my, lebo s vami sa nedá dohodnúť. A človek môže mať vôľu, človek tam môže chodiť, človek môže predkladať, človek môže pripomienkovať a nakoniec vidíme len jediné, a to je ten červený valec, na ktorom pán predseda Fico navrchu sedí a šoféruje.
Ja môžem povedať iba jedno, bez ohľadu na to, ako skončí táto novela zákona v parlamente, od budúceho roka k tlačivu, na ktorom budem predkladať majetkové priznanie, priložím ako prílohu aj to nové tlačivo, ktoré je súčasťou tohto zákona. Vyplnené. A vyzývam každého jedného kolegu aj zo SMER-u, ktorý nemá problém s tým, aby sa verejnosť dozvedela o jeho reálnych majetkových pomeroch, o tom, akým spôsobom jeho majetok narastá, o tom, aký majetok užíva, a o tom, aký jeho majetok naozaj je, aby urobil to isté. Bez ohľadu na to, ako dopadne tento zákon v Národnej rade, vyzývam každého jedného z vás, páni kolegovia a pani kolegyne, aby sme dostáli tomu, čo sme sľúbili pred voľbami roku 2012, a to jest, stransparentniť majetkové priznania všetkých verejných funkcionárov. A táto výzva nie je len pre vás, táto výzva je pre každého jedného verejného funkcionára, ktorého sa ten zákon týka alebo po novom by sa týkať mal.
Ak chceme ukázať verejnosti, že nerozhodujú za nás oligarchovia, nerozhodujú za nás šedé eminencie a osobnosti, ktoré niekomu zavolajú a niečo mu povedia, nerozhodujú tí, ktorí sa stretávajú na koňačikoch a kávičkách, ak chceme ukázať, že síce politická vôľa zahlasovať nebola, ale jednotlivá vôľa každého jedného poslanca je, tak budúci rok v majetkových priznaniach nebudú len tie vykastrované tlačivá, ktoré tam chce nechať pán predseda Fico, ale ako príloha tam budú aj tie tlačivá, ktoré sú súčasťou tohto zákona, tak ako je predložený.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci, pán poslanec Osuský, Vašečka a Bugár. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Pani predsedajúca, to, čo tu hovorila Lucia Žitňanská a Martin Poliačik, vo mne vyvoláva nezadržateľný pocit déja vu. Bol som v tomto parlamente niekoľkokrát a celá táto záležitosť mi pripomína podobnú vec, zápas o zbavovanie poslancov imunity. Zažil som veľa hlasovaní a viem si predstaviť, že mladý kandidát magistratúry na práve bude môcť napísať ako diplomovú prácu Vývoj hlasovaní a postojov parlamentu k poslaneckej imunite. Toto je, ako hovoria Nemci, dasselbe in grün, to isté v zelenom.
Proste na úvod je vždy vôľa byť transparentný, byť čestný, byť iný, ako to bolo predtým. Ale keď príde na lámanie chleba, nájde sa tisíc dôvodov, prečo treba vyvolať dojem, že niečo treba zmeniť, aby všetko mohlo ostať pri starom. Toto je citát z Lampedusovho Geparda, ktorý hovoril presne toto. Aby sme urobili dojem, že chceme byť transparentnejší, tak ho urobme a necháme všetko po starom. Toto je obraz spoločnosti a toto je obraz jej reprezentácie. Keď pred časom SaS iniciovalo referendum, kde sa pýtalo občanov na ich názor na poslaneckú imunitu, odpoveď bola jasná a drvivá. Som presvedčený, že keby sa občanov pýtalo v referende, aký je ich názor na priznávanie majetku tých, ktorí ich reprezentujú, tiež by bola odpoveď podobná. A zrejme musí prísť primeraný tlak občanov, aby tento parlament, zúfalo sa brániac, nakoniec - podobne ako pri imunite - priznal farbu.

Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja sa hlásim k tej výzve Martina Poliačika priložiť to nové tlačivo, aj keď snáď nebude záväzné, pretože som presvedčený o tom, že je dobre byť transparentným. A zamýšľam sa nad tým, aký môže byť dôvod, prečo strana SMER takýmto spôsobom cukne, ustúpi a znova dá tieto veci do takého neurčitého postoja. Možno je to tým, že keby tá transparentnosť bola, tak by sa preukázalo, že v strane SMER je veľmi veľa ľudí, ktorí majú majetok rozsiahlejší a výrazne rozsiahlejší ako bežní občania, a ťažšie by sa marketingovo predávalo to, že sú stranou slabých, chudobných a že sú sociálnou demokraciou. Ale ja si myslím, že je dobré ukázať pravdu, pretože nie je dobré naozaj, aby sme ľudí klamali, aby sme tu vyvolávali nejaké hry na nejakú závisť. Ak niekto má rozsiahly majetok, nech sa to prizná a nech to úprimne predstaví pred ľuďmi, vysvetlí, takto som k nemu prišiel, preto ho mám, takýto postoj mám k majetku. Pretože inak tu budú stále nejaké dohady, tušenia, podozrievania o tom, čo si poslanci a ďalší verejní činitelia nakradli, akým spôsobom sa k tomu dostali. Myslím si, že pre úctu nielen k tomuto parlamentu, ale celkovo k tejto republike je dobrá transparentnosť, ktorá možno bude chvíľku bolieť, možno bude bolieť aj mediálne a marketingovo. Ale po čase, ako odoznie, sa môže výrazne zlepšiť atmosféra v spoločnosti a prestať byť založená na nejakom podozrievaní, závisti, porovnávaní sa.
Ďakujem.

Pán poslanec Bugár, nech sa páči.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Poliačik, som zvedavý, ako dopadne tá vaša výzva. Ja za seba a za niektorých poslancov môžem povedať, že, poslancov klubu MOST - HÍD, že nad rámec zákona uverejňujeme naše majetkové nejaké pomery. Dokonca ja sa zúčastňujem už dávnejšie projektu politikaopen. Takže ja s tým problém nemám. Ale som zvedavý ešte aj na ďalšiu vec. Ako, ako odhalíme tých, ktorí, samozrejme, prepísali svoje majetky na svoje manželky. A nemám na mysli len pána Matoviča, je viac takýchto. Priznať to, čo nemáte, to je veľmi, veľmi jednoduché. Priznať to, čo ste ako, alebo to, čo niektorí zakryli, je oveľa, oveľa horšie a ani nie možné a odhaliť to je ešte horšie.

S reakciou pán poslanec Poliačik. Nech sa páči.

Ďakujem za podporu aj Petrovi, aj Richardovi. A pán kolega Bugár, v tých nových priznaniach boli aj majetky blízkych osôb. Takže ono ten okruh sa, prirodzene, má rozširovať. Má sa, samozrejme, chrániť nejaká intímna sféra blízkych osôb politikovi, ale majetkové priznanie by sa ich malo týkať. To znamená, keď je aj ten majetok prepísaný, tak by minimálne mal byť priznaný. A to bolo minimálne súčasťou toho úplne prvého návrhu, ktorý išiel do pracovnej skupiny, a je to niečo, s čím ja súhlasím.
Čo sa týka politikaopen, tak pre SaS to bol povinný bod vlastne pre každého človeka, ktorý kandidoval na nejakú verejnú funkciu. My sme všetci zverejnili pred voľbami na politikaopen svoje majetkové priznania nad rámec toho, čo nám káže zákon. A ak nepadol server, čo sa na politikaopen už párkrát stalo, tak by tie majetkové priznania tam mali byť doteraz.
Ďakujem.