25. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi tiež pár slov k tomuto zákonu, ktorý, myslím si, že mal by mať tú vážnosť aj v tomto pléne Národnej rady a mali by sme sa ním zaoberať. Je to prvé čítanie. To znamená, prvé čítanie hovorí o tom, či kvári to národ slovenský, alebo nekvári táto téma? Ja si dovolím povedať, že kvári táto téma národ slovenský, a verím, že aj napriek súčasnej konštelácii číselného hlasovania, ktoré bude asi nasledovať, Braňa to neodradí a bude ho podávať stále až do konca volebného obdobia, lebo je to o princípe, o veci. Neni to o tom, že kto tu teraz sedí, ale či je to problém, alebo neni problém. Tak ako si, pán predkladateľ, povedal, že hovoríme o viditeľnej opilosti. Takže áno, aj to beriem, lebo to je tá, by som povedal, že pre mňa nepochopiteľná vec, že takto môže pristupovať niekto k svojmu mandátu. Ja som sa už svojho času vyjadril, že u mňa človek, ktorý prežije čo i len hodinu v tom, že nevie o svete, lebo je v nejakom tom delíriu po opilstve, u mňa si neuvedomuje, načo je na svete. Aký je život veľmi krátky, koľko tu je treba vecí urobiť a on vlastne tú šancu premrhal. Dobrovoľne ju premrháva. Nehovorím o tom, že si ničí zdravie za vlastné peniaze alebo že mu kamaráti kúpia, partia. Ja som v živote nebol opitý a nemám sa kvôli čomu chváliť alebo haniť. Ale hovorím jedno a budem hovoriť stále, že gerojstvo, možnože aj mladých ročníkov, že koľko vydržíš v krčme, kedy si už pod stolom, tak to ťa nejako na tom ich piedestáli dvíha hore, u mňa nemá nijakú logiku. A tiež som žil, bol som aj na vojne, bol som aj na vysokej škole. Aj tam sme, vieme, ako sa na vysokých školách niektorí správajú. Ale je to asi o tom, akú ste dostali výchovu z domu, aký ste silný a ako viete tomu odolať. Takže každý máme nejaký iný, by som povedal, nástroj, ako sa možnože z nejakých kritických situácií dostať, ale to, že by to mal byť alkohol, tak ja tvrdo hovorím, že nie. Choď robiť niečo iné, zmysluplnejšie, čo by ti nelikvidovalo tvoje zdravie a aby si nerobil problémy iným.
Panie poslankyne, páni poslanci, myslíte, že keby sme teraz dali v referende, dali takú otázku: Občania Slovenskej republiky, chcete, aby vaši poslanci chodili opití v parlamente? Myslíte, že odpoveď na túto otázku by bola aká? Že áno, chceme? Ja viem, že u nás, aby prešlo referendum, to je modré z neba, že? Máme takú kvótu a kvórum, ktoré, ťažko, a bol som poučený, že ani 995-tisíc hlasov neni vôľa ľudu. Toľko hlasov hlasovalo v poslednom referende, ktoré robila SaS-ka. Bolo to v otázke, myslím, číslo päť, kde sa pýtalo, táto otázka znela: Koľko poslancov má byť v parlamente? Či 150, či 100? 925-tisíc povedalo "áno". Samozrejme, referendum nebolo platné a keď som to tlmočil, že však to je hlas ľudu, tak mi to bolo vtedy zo strán aj vtedajších koaličných partnerov a ich poslancov povedané, že to neni hlas ľudu. Tak, vážení, ja neviem, čo je hlasom ľudu? U mňa 900-tisíc, to je neskutočný hlas ľudu.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, aby si každý urobil doma v svojom svedomí tú hierarchiu hodnôt. A neviem, či by ste sa boli alebo by ste boli ochotní ísť s opitým taxikárom sa zviesť, alebo ísť sa dať operovať opitému chirurgovi, lekárovi. Veď to je nonsens. Myslíte, že občania chcú vás tu vidieť v tom, tom inom stave ako v normálnom? Ja si to nemyslím. A môže mi tu hovoriť každý, čo chce. A preto, myslím si, že tento zákon stojí za to. A pokiaľ budete mať nejaké výhrady, samozrejme, druhé čítanie je tu na to, aby sa to vylepšilo, precizovalo, systémovo zatriedilo a neviem ako ešte. Ale uvažujte o tom, vážení kolegovia a kolegyne, lebo dehonestujeme túto rokovaciu sálu, dehonestujeme Národnú radu aj v očiach nie iba našich občanov, ale v očiach Európy a sveta, ja tvrdím. Pretože neni problém pri súčasných mediálnych možnostiach sa dopracovať k tomu, aké stavy sa aj v našom parlamente vyskytujú. Vážení, vstúpme si do svedomia, hovorme, že život je tu o tom, aby sme boli triezvi, normálne funkční ľudia. Pretože tie tisíce, ktoré sa nemôžu narodiť a ktoré vôbec nemajú šancu na svete žiť, by túto šancu tisícnásobne prijali. A myslím si, že národ slovenský je ešte natoľko súci a múdry a súdny, že nebude podporovať viditeľnú opilosť v parlamente.
Kolegovia a kolegyne, ak vás môžem poprosiť, podporte tento poslanecký návrh zákona, ktorý tu predkladá kolega Škripek, a dajme mu šancu a v druhom čítaní sa pobime, aj v tej rozprave, môže aj v tomto čítaní, ale už veľa asi toho nebude, lebo tu už je vyhlásená ústne rozprava. Dajme tomu šancu. Dajte argumenty, prečo by to malo takto ostať. Dajte argumenty, budem veľmi rád, keď nám vyvrátite našu chybnú tézu, že vôbec s týmto tu prichádzame. Pretože život, ešte raz poviem, mal by byť o tom, že si ho máme vážiť a byť súci zastávať každý post. Aj ten, čo je kopáč kanálov a je opitý, tiež asi nevie, do akej schizofrénie sa dostal, a tiež to neschvaľujem.
Takže, kolegyne a kolegovia napriek politickým spektrom, chcel by som vás poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca Fecka sú štyri faktické, pán Bugár, Vášáryová, Hraško a Kuffa.
Nech sa páči, Béla Bugár.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Fecko, ja som bol presvedčený, že vzhľadom k tomu, čo som tu videl minulý týždeň, podporím tento návrh. Ale po vašom vystúpení určite ho nepodporím. Viete prečo? Lebo zovšeobecňujete. Hovoríte o možnom nejakom referende, či chcete, vážení občania, aby poslanci boli opití. Pán poslanec, ja si to vyprosím. Nikdy som opitý nebol a moji kolegovia tiež nie. Samozrejme, môžte povedať, že trafená hus zagága. Ale čo sú to za rečičky? Hovoríte, že dehonestujeme Národnú radu. Buďte taký, teraz budem citovať pána, pána poslanca Hlinu, taký geroj, povedzte konkrétne, ktorí boli opití? Nech ich riešia ich vlastné kluby, predseda parlamentu, aby ľudia vedeli, kto sú. Vy zovšeobecňujete. A práve preto ste ma odhovorili od toho, aby som takýto návrh podporil.

Nech sa páči, Magdaléna Vášáryová.

Ďakujem pekne. Nakoniec som to stihla. Hovoríme tu stále o dehonestácii parlamentu. Ale nehnevajte sa, každý z nás tu sedí preto, pretože ho sem poslali voliči. A ak tí voliči nehodnotia, či ten človek je ožran, alebo nie, ja, nehnevajte sa, ja nie som moralizátor, ktorý by sa vyvyšoval nad ostatných a posudzovala by som, kto tu môže byť a kto nie. Nakoniec naši dejatelia ešte v sedemnástom, osemnástom storočí sa nás snažili odučiť alkoholizmu, zakladali spolky triezvosti. Ale ako vidíte, veľmi sa im to nepodarilo. Hlavne tu moralizujú tí, ktorí tu neboli predtým, keď tu sedel pán poslanec Slota, ktorý bol stále opitý. A stále mal osem percent a stále mal voličov. Tak prosím vás, nevychovávajte tých voličov. Jednoducho, tí voliči toto neberú do úvahy.
A keď hovoríme o dehonestácii parlamentu, ja si myslím, že by sme si mali dať pozor na iný typ dehonestácie. Aby sme tu nehovorili len tak do vetra, aby sme sa držali témy, aby sme vystupovali pripravení, aby sme len tak neťahali čas, aby sme sa tu len neprezentovali a hodiny a hodiny rozprávali o ničom. To je tiež dehonestácia parlamentu. Všimnite si, že keď máme nejakú zásadnú debatu, vždy vystúpi niekto, kto tú debatu zvráti a znehodnotí ju. Na to by sme si mali dať pozor, lebo to je podľa mňa tiež dehonestácia parlamentu. Ale vychovávať dospelých ľudí? Ja neviem. Ja myslím si, že vychovávať deti. Ale dospelých ľudí? Ja si myslím, že občania Slovenskej republiky sú dostatočne príčetní, aby volili toho, koho v parlamente chcú vidieť. (Potlesk v sále.)

Širokospektrálny potlesk. Nech sa páči, Igor Hraško.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som len k tomuto povedať takú malú poznámočku, že je tu v podstate otázka, keď kolega Fecko hovoril o tom, že teda či je, alebo nie je oprávnenie k tomu, aby niekto, kto je evidentne ožratý, sedel v rokovacej sále, alebo nie. A tuná, by som povedal, že niektorí evidentne sú. A potom sa nevedia adekvátne správať ku tomuto a potom to tak aj, samozrejme, vyzerá. Niektorí nám tu padajú zo stoličiek a naozaj to môže takto sprosto vyzerať. A potom aký máme obraz my poslanci? Aký si o nás urobia názor naši občania? Tu nejde o to, že či občania volia toho človeka legitímne do toho parlamentu. Ten človek je tu zodpovedný a mal by mať svoju zodpovednosť za svoje svedomie a za svoje rozhodovanie. A myslím si takisto, že človek, ktorý je pod vplyvom alkoholu, nemôže triezvo rozmýšľať a nemôže mať ani zdravý úsudok. Ja viem, že v istom spektre to ani nepotrebujú, pretože stačí si všímať dobre palec, ktorý sa ukáže buď nahor, alebo nadol, prípadne zakýve ručička zo strany na stranu a vieme, ako máme hlasovať. Ale aby tu sedel poslanec, ktorý ledva sedí na stoličke, prípadne ten, ktorý sa nevie vyjadrovať poriadne a je naozaj na smiech, tak to by sa stávať nemalo. A toto je tá dehonestácia parlamentu a dehonestácia týchto našich poslaneckých stoličiek.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Nech sa páči, Štefan Kuffa.

Ďakujem za slovo. Áno, odznievajú tu rôzne názory. Ja som z toho istého klubu, ako je kolega predkladateľ, ale musím povedať, ja som nechcel tuná vôbec ani reagovať už ani v tom vystúpení, ani to, ani faktickou, ale nedá mi. Chcem povedať toľko, že ja budem hlasovať proti návrhu tohto zákona. Nie je to dobrý návrh zákona. Ak poslanec tuná, ktorý je pod vplyvom alkoholu, ja už som to rozprával a už ikskrát. Už nie som ochotný to ďalej tuná ani počúvať. Najbližšie, keď to tu bude, tak aj odídem z rokovacej sály. Prečo? Pretože čo je dôležitejšie? Hlasovanie v tejto Národnej rade alebo to, čo mi tuná rozprávame? To aj napríklad, čo kolega hovoril pred chvíľou. Hlasovanie je dôležité. Ak ty si pod vplyvom alkoholu a ty máš právo hlasovať, a tuná je to tak, že keď si pod vplyvom alkoholu, tak hlasovať síce môžeš, ale opitý tu môcť nemôžeš byť. Ja si vážim vás, kolegovia, každého jedného z vás. Aj tých, ktorí máte problém s alkoholom. Ale ja nebudem prstom ukazovať v tomto pléne na nikoho, ale ani na ulici, kto má problém s týmto alkoholom. Toho človeka môžem tak akurát poľutovať. Nepáči sa mi to, že takto dehonestujeme práve takýmito témami tento parlament a prichádzame tu my s takýmito návrhmi zákona. Tu je ten problém, tu je ten problém. Ja si vôbec nemyslím, že moji kolegovia sú tí najhorší alebo povaľači z ulíc, jak to koľkokrát tuná počujem. To sa tu už, ľudia boží, nedá ani počúvať toto, ako sa my tuná urážame. Áno, tento ľud, tento národ má problém s alkoholom. Možno každá druhá rodina má závislého na alkohole, ale ty si poslancom Národnej rady vo dne v noci. Na štyri roky si bol zvolený. Aj keď si doma, ty nemáš čo piť. Ale je to tvoj problém osobný. Ak ti dajú tí voliči dôveru, tak to je ich slobodné rozhodnutie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nech sa páči, chcete reagovať, Martin? Martin Fecko s reakciou.