25. schôdza

Ďakujem pekne, pán kolega, že si reagoval a vyznal sa zo svojich pocitov k stromom. Môžem k tomu dodať iba jedno, že pokiaľ si národ neuvedomí, že, resp. ľudské stvorenie si neuvedomí, že my potrebujeme rastliny, aj stromy, oni nás nepotrebujú, tak neprežijeme. Neprežijeme na tejto planéte a to si musíme uvedomiť aj u nás na Slovensku, pretože súčasná technokracia, resp. biznis, ktorý sa vedie aj, samozrejme, na drevárskom poli, je neskutočný, tak dúfam, že slovenský národ sa doslova že spamätá a dá zadosť aj lesom a drevu na Slovensku, ale musíme preto urobiť niečo aj my poslanci Národnej rady, aby tá legislatíva bola taká, aby ten les tu zostal. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rozmýšľal som, že či predsa len už takto na záver poviem pár slov k tomuto zákonu. Na jednej strane, kolegovia, si veľmi ctím vašu snahu k predkladaniu tohto zákona aj chápem, o čo vám ide, ja som určite nie ten, ktorý sa pozerá na funkciu lesa len z hľadiska produkcie hospodárskej, a už vôbec nie len dreva, nebodaj využívania ho ako poľovných revírov, ale, samozrejme, chápem aj tú celú komplexnú funkciu lesa a poznám aj nakoniec práce tých, ktorých v tomto, tejto dôvodovej správe pri tvorbe tohto zákona ste citovali, a predsa len trošku nazriem do určitej reality.
Tento zákon hovorí o troch veciach, tak ako aj hovoril predkladateľ, a síce v prvom bode hovorí o proste novom alebo teda novom, o základnom alebo postupe výberkového systému, druhá vec je otázka náhodných ťažieb, samozrejme, kalamitných a tretia záležitosť je hodnotenie komplexnej funkcie lesa. Tak ja by som tak povedal, že prvý bod, je bod ideálny, druhý bod je veľmi záslužný a potrebný a plne ho podporujeme a tretí je taký trošku akademicko-idylický, aj keď vy píšete v dôvodovej správe, že teda nie je toto akademickým krokom, ale podľa môjho názoru ten tretí bod je vysoko akademickým krokom a vstupom takejto akademickej prezentácie do legislatívnej normy, ako je zákon.
V prvom rade chcem povedať, že výberkový systém, samozrejme, je veľmi, je to ten najlacnejší, tu píšete, je to, je to systém, ktorý je asi ten naozaj najlepší, len nie je všade z rôznych hľadísk vykonateľný, a to či už z hľadiska technického, alebo z hľadiska aj toho, že dneska by muselo dôjsť k zhode, samozrejme, viacerých obhospodarovateľov lesov, kde sú, samozrejme, či už aj štátne lesy, aj urbáre, aj cirkevné lesy atď., a vravím, nie všade je toto možné, tento systém aplikovať v súčasnosti a, samozrejme, že ten ideálny, tú ideálnu formu toho hospodárenia, k nej sa treba ako ku všetkému ideálnemu približovať, ale dať ho ako do zákona ako základný, tak to by som sa v danej chvíli a v danej praxi ako neodvažoval. Čo sa týka náhodných ťažieb, tam áno, tam je to, tam to, čo vidíme, tieto holoruby a vyhlasovanie proste území lesov, že proste je tam kalamita, je tam lykožrút, je tam neviem aké poškodenie, čiastočne nejaký vetrolam a už potom to ide, už potom nastúpia stroje a vidíme tie holé miesta na našich kopcoch, k tomuto sa vyjadrujem veľmi kladne sám zo svojej takej záľuby a praxe entomológa vidím, že čo sa vie spraviť z hľadiska hodnotenia napadnutia stromov podkôrníkových hmyzom, ale aj iným hmyzom a už potom sa povie, že ten les je poškodený a vraj nastupuje tvrdá technika.
Tretia vec, vy tu píšete, že teda nemá to žiadne ďalšie nároky, no ono tým, že pokiaľ by sa mala hodnotiť, členiť teda to hodnotenie komplexné lesa, tak jednoznačne samotní píšete v tom § 55a, že by tam proste štát mal zabezpečiť to, aby, aby sa, aby sa, aby to hodnotenie komplexné riešil štát prostredníctvom právnickej osoby zriadenej ministerstvom. Táto by to, táto by sledovala tú komplexnú hodnotu lesa a vyhodnocovala by ju konkrétne v dôvodovej správe na základe, na základe toho, čo tu profesor Čaboun má ako svoj systém, systém hodnotenia, no. Myslím, že toto je taká nadpráca do legislatívy, pretože nikto nespochybňuje komplexné vnímanie proste funkcie lesa, aj existujú proste rôzne proste pohľady a hodnotenia odborné na to, akým spôsobom vyhodnocovať komplexnú hodnotu lesa, a myslím si, že toto by toto by nemalo byť súčasťou, súčasťou legislatívnej normy takej, ako je zákon o lesoch. Toľko moje vystúpenie, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Veľmi stručne súhlasím s mnohým, čo povedal môj predrečník. Myslím si, že celkovo tvorba zákonov je o tom, že sa chceme približovať nejakému ideálnemu stavu, a mali by sme si pokorne priznať, že žiadnym zákonom ten ideálny stav nenastolíme, súhlasím aj s tým, že ten výberkový spôsob hospodárenia nie je aplikovateľný úplne všade, my ho chápeme tak a myslím, že sa v tom nepohádame s iniciátorom tohto návrhu, že ho chceme alebo presadzujeme aplikovať všade tam, kde je len trochu možný a vhodný, a nie dnes za každú cenu, ale že je to naozaj z tých spôsobov hospodárenia v lese, v hospodárskych lesoch to najlepšie, čo na Slovensku môžme docieliť.
Oceňujem aj to, že pán spravodajca uznal, že sa u nás zneužíva kalamita na nadmernú ťažbu. Nie každý chodí po Slovensku pešo a mnohí sa na to pozeráme takou mestskou optikou a nevidíme, čo sa deje v lesoch, ale odporúčam navštíviť povedzme východnú časť Nízkych Tatier, kde lesy takmer úplne zmizli doslova a nemohli byť všetky tak postihnuté kalamitou, aby to bolo nevyhnutné, čiže ten zámer tam bol úplne iný a zištný.
A ten iný pohľad na prerozdeľovanie benefitov lesa, ja myslím, že musí byť zakotvený aj v zákone, neprotirečím spravodajcovi v tom, že treba to zdokonaľovať, ale nesúhlasím s tým, že je to nejaká akademická téma, pretože ak sa nepokúsime ho uchopiť aj legislatívne, tak vždy to bude len platonické konštatovanie, že tieto funkcie sú dôležité, ale vlastne nevieme ich oceniť a nevieme ich dostať do života.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážení kolegovia, kolegyňa, chcem poďakovať za túto diskusiu, ktorá z hľadiska počtu účastníkov by nemusela byť charakterizovaná ako nejaká hromadná, ale viete, v živote je to už neraz tak, že možnože prelomové chvíle ani nepostrehneme, prejdú okolo nás tak ako keby nenápadne a až história, keď sa otočí dozadu, tak povie, veď to bola historická chvíľa. A ja to možno trocha nadsadím, ale myslím si, že sme svedkami istej historickej chvíle, a to nielen z pohľadu lesníkov a lesníctva, ale naozaj z pohľadu toho, čo je fundamentálne pre život všetkých, politikov a nepolitikov, občanov tejto krajiny. Vecí, ktoré sme predložili v novele zákona, nie je mnoho a dajú sa, keď sa tak rozhodneme, opísať veľmi stručne a veľmi rýchlo a ja som aj rád, že sme to tam nezaplnili množstvom nejakých drobných poznámok a že sme ostali pri tom, čo som si dovolil nazvať ako strategické, aktuálne a prelomové. A preto chcem veľmi pekne poďakovať za tú spleť reakcií mojich kolegov spolupredkladateľov, ale aj ďalších účastníkov v tej diskusii, ktorí práve tou pestrosťou svojich vstupov dokázali a dokumentovali, že bohatstvo lesnej produkcie je naozaj bohatstvom a že každý si môžme zvoliť ten svoj pohľad.
Ja teraz si dovolím prejsť najprv také zásadné moje postrehy a reakcie k tomu, čo bolo povedané, aby boli námety aj zodpovedané, alebo aspoň urobím o to pokus a začnem možno pánom profesorom Hubom. Napadlo ma, napadli mi, aby som hovoril správne, to, že sme tu dosť často hovorili o troch profesoroch, ktorí vytvárajú veľmi jasnú chronologickú niť vývoja lesníckeho poznania v 20. aj v 21. storočí, a že možno to bolo nespravodlivé, pán poslanec Huba, že sme zabudli povedať, že sú to vlastne štyria profesori, pretože ty ako poslanec momentálne si predovšetkým celoživotným bojovníkom za životné prostredie a dosiahol si pri tomto boji veľmi spravodlivo a veľmi primerane aj túto pedagogickú hodnosť profesora a ty si vlastne štvrtým profesorom, ktorý rozvíja tú múdrosť tých svojich kolegov, a ja chcem zdôrazniť moment, ktorý sa mi veľmi páči, že si prvým nelesníckym, ale ekologickým profesorom, a preto sa mi zdá, že ako keby to bol istý symbol, a to je tá jedna z tých historických, historickosti tejto chvíle, že ten nezmyselný a neodôvodnený boj niekedy lesníkov a ochranárov, a keby, ako keby práve v tej podobe, že tu pristupuje jeden z profesorov, ktorý nie je lesník, a napriek tomu vyjadruje sa veľmi cenným spôsobom o hodnotách lesa a o tom, čo v lese treba robiť, a veľmi z nadhľadu, že je to to nádherné potvrdenie možno toho, že dokumentujeme aj týmto zákonom skutočnosť, že ten nezmyselný boj začína byť prekonaný a my sa vieme pozrieť na hodnoty lesa naozaj nie z tých zákopov lesnícko-ochranárskych, ale z toho pohľadu, ktorý by mal byť vždy pri týchto dôležitejších veciach - s nadhľadom. A ja veľmi ti ďakujem za to, že si naviazal na túto niť aj s týmto spoluautorstvom, mali sme diskusie, ktoré niekedy zaznievali ako istá výmena názorov, ale veľmi prirodzene sme našli spoločný cieľ v tom, že naozaj pohľad na hodnoty lesa má byť pohľadom ľudí, ktorí nepresadzujú len svoju optiku, ale ktorí sa snažia nájsť to, ako ty rád hovoríš, čo je spoločným menovateľom, a myslím, že práve v tých bodoch, ktoré predkladáme, ten spoločný menovateľ sa nachádza pre všetkých a ja som rád, že istým symbolom je toho aj táto chvíľa a tento zákon.
Pán poslanec Fecko, zase, Martin, ty si to uchopil z tej stránky, ktorá vôbec nie je len idylickou, ale ktorá veľmi jasne - a ty si to povedal veľmi pôsobivo - vystihuje hodnoty lesa, ktoré nie sú dané žiadnymi technografickými parametrami, žiadnymi číslami, žiadnymi tržbami, ale ktoré sú dané niečím, čo by povedal básnik, je medzi nebom a zemou a vyjadril si, verím, že pocity mnohých ľudí, ktorí nie sú ani lesníkmi, ani ochranármi, ani poslancami, a napriek tomu pri vstupe do lesa cítia, že nie sú medzi drevom, ale že sú medzi hodnotami, ktoré nepotrebujú pomenovať, ale o ktorých vedia, že ich pre svoj život nevyhnutne potrebujú. Ďakujem ti aj za tento pohľad, lebo je dôležitý, a vytvára tu komplexnosť hodnotenia reálií, ktoré sú spojené s lesníctvom ako so službou, s poslaním pre krajinu.
Zareagujem aj na faktickú poznámku kolegu pána poslanca Igora Hraška. Veľmi sa mi páči, že si zaspomínal on na svoj žiacky prístup k tomu, k tomu stromu, k tomu dielu ktoré vykonával, pretože to je presne to, čo sledujeme aj týmto zákonom. Ja sa ešte o tom zmienim. Osvetová činnosť je vôbec nie činnosťou okrajovou pri lesníctve. Vedieť správne uchopiť práve aj tento diel lesníckej práce, robia to už veľmi úspešne lesní pedagógovia a mne si, Igor, len vyvolal spomienku na projekt, ktorý som kedysi tiež mal tú česť rozbiehať so svojimi kolegami ešte v lesoch, nazvali sme to Stromy poznania a išlo o každoročnú výsadbu nových stromov pri školách v areáli škôl s vysvetľovaním, s plagátami. Vznikali maličké arboréta, niekde už stihli aj zaniknúť, niekde ešte existujú ale tie stromy poznania mali hovoriť práve o tom poznaní, nielen ktorý strom sa ako nazýva, ale o tom poznaní hodnôt, ktoré stromy všetky bez ohľadu na druh, veľkosť, vzrast a druh ihličia alebo olistenia predstavujú.
No na záver a tiež veľmi ďakujem aj pánovi spravodajcovi kolegovi z nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Muránskemu, že nadhodil zase pohľad, ktorý mi umožňuje vrátiť sa k niektorým záležitostiam podrobnejšie, pretože vyhodnotil každú činnosť, každý ten bod zo svojho pohľadu a mne sa žiada k tým pohľadom niečo dodať.
Veľmi správne ten výberkový spôsobom nazval pán poslanec ako istou snahou o priblíženie sa k ideálu. Nuž my sa k ideálom približujeme možno každou svojou činnosťou alebo by sme sa aspoň mali a nepopieram, že aj tento jeho náhľad je správny. My sa približujeme k ideálu a ja to môžem dokumentovať práve pri výberkovom hospodárskom spôsobe tým, že v časoch, keď som začínal svoju z lesnícku kariéru, pred tými 30 rokmi, tak nám naši pedagógovia hovorili, no viete, máme tu takú, takú hračku, takú krásnu vec, ktorá sa však nedá použiť na území Slovenska, lebo výberkové lesy máme síce, je to taká náhoda, predstavujú jedno možno 1,5 % lesov s územia Slovenska. Uplynuli roky a na akademickej pôde sa začalo pripúšťať z úst odborníkov, že zdá sa, že výberkový hospodársky spôsob je uplatniteľný aj na 30 % územia. Uplynuli ďalšie roky, a keď sa rozprávame s pánom profesorom Sanigom, tiež s ďalším veľkým lesníckym pedagógom a vedcom, tak sa dostávame k poznaniu, že možno 60, možno 70 % slovenských lesov umožňuje, aby bolo v nich hospodárené výberkovým spôsobom. Nuž, hľa, aký krásny príklad približovania sa k ideálu. Ani nie za života jednej lesníckej generácie obrovský posun v poznaní. Práve o tom som chcel hovoriť, aj o tom som rozprával, že tá krivka poznania, netýka sa to len lesníctva, je skutočne nádherne progresívna. Spočiatku tými stáročiami stúpalo to poznanie pomaly a teraz sme svedkami toho, že to čo voľakedy sa muselo posúvať behom 3-4 generácií, aby došlo k nejakému legislatívnemu a odbornému posunu, tak dneska nám stačí na to pár rokov a zistíme, že máme tu zásadné zmeny v nazeraní a veľmi správne a veľmi presné, preto ďakujem za to, že to nazval ideálom, a ja ďakujem predovšetkým všetkým lesníkom za to, že k tomuto ideálu sa môžme približovať, a ďakujem hlavne tým, ktorí sú spolustrojcami tohto zákona, totižto tento návrh ohľadom výberkových lesov vôbec nevznikol tu na hradnom vŕšku ani v parlamente, ani v kanceláriách, tu sme mu dali isté ošatenie, ale tu treba povedať, že tento zákon, jeho parametre, tá veta, že výberkový spôsob sa uplatňuje všade tam, kde sú preň vytvorené podmienky alebo kde takéto podmienky je možné vytvoriť, vznikol v lesníckych kruhoch medzi obetavými lesníkmi, ktorí už desaťročia pracujú na tom, aby dokázali nie rečami, ale svojimi konkrétnymi rukolapnými výsledkami v lese, že lesnícka práca môže byť nielen nádherná, ale vysoko efektívna a že dokáže urobiť súhrn všetkých činností tak, aby sa blížili k tomu ideálu.
Takže je to veľmi dobré, že môžme práve lesníkom poďakovať za túto úžasnú vec, že takto vytvorili zákon, ktorého sme sa my, poslanci, zmocnili, tak ako nám ukladajú naše ústavné možnosti a povinnosti. A je to teda niečo, čo by som v každom prípade považoval za potrebné zdôrazniť. A to je aj odpoveď, pán Muránsky, aj na to, čo ste spomínali. Udialo sa to, že to, ktosi na tom pracoval, blížil sa k ideálu a dnes sme mali možnosť ten ideál premeniť - alebo sa pokúšať o to - na zákonnú normu. No môže byť niečo logickejšie a krajšie? Žiadne znásilňovanie, žiadne diktovanie, že počúvajte, vážení páni, ak nebudete poslúchať, tak bude s vami zle, zákon vám to ukladá a láskavo sa buď prispôsobíte, alebo budete tu mať nejaké pokuty. Ani nás nenapadlo tu vkladať nejaké postihy. Tá samotná citácia toho textu, jeho vyznenie je naozaj nie donucujúce. Uplatňuje sa všade tam, kde pre to existujú podmienky, alebo tam, kde je možné tieto podmienky vytvoriť. Túto vetu sme si prvýkrát naformulovali v tejto podobe práve a tom stretnutí poslaneckom v Smolníku, kde bolo ozaj úžasné stretnutie viacerých skupín lesníkov z Lesov Slovenskej republiky, profesorov z Lesníckej fakulty, kolegov zo závodu z Košíc, ktorí to pripravili, a nás poslancov, lesníkov aj nelesníkov, a táto veta tam dostávala také základné parametre. A ona sa dostala do toho zákona spôsobom, že máme tu dva zákony o lesoch, som to spomínal v úvodnom slove, ten vládny a ten poslanecký, a oni sa na tejto vete zhodli. Ja si pamätám na niektoré tie úsmevy, ktoré v tom Smolníku zazneli, že no ešte aj pán prof. Saniga to nazval, že, no, pán kolega Mičovský, vy chcete ísť, už si nepamätám, ako to povedal po latinsky, ale asi tak v doslovnom preklade alebo vo voľnom preklade, bojom ku hviezdam. Ale niekto by ma vedel asi opraviť, ale nepoznám to, tak, že to vyznelo skoro tak, že možno je to až veľmi odvážne v tom máji tohto roku, že niečo takéto do zákona, že no. Je sympatické, že bojujete, ale viete, asi príliš rýchlo ste vyrazili do toho útoku. A pozrime sa! Október 2013, a keď budeme realisti, no poslanci z opozície asi nemusia veľmi dopredu sa tešiť na úspech svojho podania, ale môžme sa smelo tešiť na to, že vládny návrh pravdepodobne, vysoko pravdepodobne prejde. A táto veta je tá istá. Priznám sa, vážení kolegovia, kolegyne, že to považujem naozaj za historický úspech toho, čo sme dosiahli. Ničoho sa nedopúšťame donucovacieho, netrestáme, nevykladáme, že je to vašou povinnosťou, a napriek tomu sme presvedčení, že táto veta ovplyvní naozaj v tom najlepšom slova zmysle život budúcich generácií. Je to veta, ktorá je tu veta pre budúcnosť. Je to maličká krátka veta, ktorá silne ovplyvní ľudstvo, a na území Slovenska budeme možno, tak ako to boli doterajšie tradície, že sme za tie stáročia boli mnohokrát na čele svetového lesníctva, táto veta nám umožní na tomto čele ostať. Samozrejme, s dodatkom, ktorý tu musí zaznieť, že to nebude samo od seba.
My máme skupinu lesníkov, ktorí roky, desaťročia už presadzujú v rámci hnutia Pro Silva práve tento spôsob. Niekedy sa na nich ich nadriadení pozerajú ako na - v tom lepšom slova zmysle - nadšených lesníkov, ktorí majú svoje hoby. To možno niekedy v horšom prípade ako na ľudí, ktorí si zbytočne vyrábajú problémy, ale ono práve táto skupina ľudí sa zaslúžila o to, že tento spôsob sa dostáva do zákona. A verte tomu, že aj keď to vládny návrh ignoroval, a my sme to dali do nášho, že hovoríme, že je prednostným, prvoradým spôsobom, výberkový hospodársky spôsob, vo vládnom je to len jeden zo spôsobov, ktorý sa uplatňuje všade tam, kde sú pre ňu vytvorené podmienky. Budúcnosť nám celkom iste potvrdí, že sa nemýlime. To je vec, na ktorú môžme dať skutočne krk. Výberkový spôsob bude základným hospodárskym spôsobom, pretože tak krídlo ekonómov bude chcieť vždy drevo a bude chcieť, aby z toho boli aj peniaze, krídlo milovníkov lesa bude chcieť, aby ten les vypadal nádherne, a výberkové hospodárske riešenie práve takúto úžasnú kombináciu skutočne umožňuje. Takže v tejto chvíli poďakovanie spolupredkladateľom a predovšetkým tým, ktorí položili základný kameň výberkového hospodárskeho spôsobu. Nemôžem menovať všetkých, tak sa nepatrí, aby som menoval niektorých. Ale, vážení kolegovia, patrí vám za to nesmierna vďaka a som hrdý, že so svojimi kolegami sme mohli vaše poznatky, ktoré nadiktoval život, zhmotniť do tejto novely zákona o lesoch.
Pán Muránsky ale bol voči nám, lebo pri tých výberkových sme zhodli, je to síce ideál, ja súhlasím, ale on zase veľmi otvorene a mne sa to aj hodne páčilo, veľmi sa mi to páčilo, poukázal na ten bod č. 3, ktorý nazývam prelomový, ak je výberkový bod č. 1 strategickým riešením, toto je prelomovým a to je učenie o komplexnej hodnote lesa, že sa mu zdá, že je to príliš akademicko-idealisticky, ak som si dobre poznamenal, že je to riešenie, ktoré v podstate život nemôže ako keby osvedčiť, že je to len preto, aby sa možno vedátori mali o čom baviť.
Nuž napadla ma jedna nádherná odpoveď, pán kolega, ono aj toto je vo vývoji. Zoberme si drevo, zoberme si minulé stáročia, myslíte si, že našich prapraotcov, keď išli na drevo v stredoveku, keď potrebovali sa zohriať a postaviť kolibu, že ich napadlo, že by za drevo mali platiť? Že je tam nejaká hodnota, ktorú by mali vyjadriť akýmsi dukátom z Kremnice? Čerta starého! Drevo bolo úplne bez hodnoty. To drevo bolo bez hodnoty a každý, kto ho potreboval, si išiel zobrať. Aj kráľ, panovník, ten sa tiež o svoje lesy staral len kvôli tomu, aby boli poľovné revíry. Vôbec ho netrápilo, že z jeho lesov mizne drevo, pretože bane ešte nefungovali, huty nefungovali, dreva bolo dostatok a nebol najmenší dôvod sa domnievať, že by drevo malo aj nejakú hodnotu. A pozrime sa! Uplynuli stáročia, 4-5 stáročí, koho by ešte dnes napadlo povedať, že drevo nemá hodnotu, že drevo je bez ceny? Teda hodnota a cena, ja viem, to sú rôzne kategórie a práve hodnotu malo vždy, no a cenu dosiahlo práve tým, že sme zistili, že, že je po ňom dopyt a že je potrebné teda mu dať aj cenu k tejto hodnote. A práve preto je táto chvíľa - a to je ďalší dôvod - historickou, že prvýkrát do tej siete úžasných lesníckych zákonov, ktoré máme od Maximiliána II., od Márie Terézie, od toho zákonného článku 31, prvýkrát sme sa dopracovali k tomu, že poukazujeme na reálnu hodnotu, ktorú je možné oceniť práve aj pri tých iných, ako sú nedrevné funkcie našich lesov. Takže ak sa zhodneme, a určite sa zhodneme, že drevo má svoju cenu, ktorú nikto nespochybňuje, tak verte tomu a to nie je odpoveď len vám, samozrejme, ale to je odpoveď všetkým, že sa môžme pokojne zhodnúť a dať na to stopercentne isté sázky, že drevo neostane jedinou hodnotou, ktorá je spojená s oceňovaním, s reálnou cenou, ale že práve tak, ako to aj pán prof. Huba menoval, niektoré tie taxatívne hodnoty, že aj tieto hodnoty sa v blízkej alebo možno aj mierne vzdialenejšej budúcnosti stanú oceňovanými. Ja som použil ten príklad vody. Ale tých príkladov môžme použiť oveľa viacej. Možno tá voda bude prvou záležitosťou, kde presvedčíme o tom, že lesnícke opatrenia sú veľmi významné preto, čo vodári nám predávajú za svoje ceny. Tá hodnota nevzniká vo vodárňach. Tá naozaj vzniká v lesoch. Najväčším rezervárom Slovenska nie sú ani priehrady, ani prehrádzky, ani toky. Najväčšou zásobárňou vody sú štyri miliardy kubíkov pod lesnými pozemkami.
Ale môžme načerpať aj do iných pohľadov. Čo tak sa pozrieť na otázku hotelierov? Myslíte si, že do tých parádnych hotelov, do tých nádherných stredísk by naozaj prichádzali hostia len kvôli tomu, že tam majú čašníčky krátke sukne a že tam je výborná kuchyňa, že tie okolité lesy sa nespolupodieľajú na týchto hodnotách a že lesníci ich neovplyvnili svojou prácou? No verte tomu, že ovplyvnili, ovplyvňujú a vedia ovplyvňovať.
A čo taká erózia? Čo také spraše? Čo také odvievanie vetrom? Čo naši poľnohospodári? Myslíte si, že neexistuje priamy dopad a súvis medzi kvalitou poľnohospodárskej produkcie a vetrolamami a ochranou, ochrannými plášťami našich lesov, ktoré spôsobujú to, že tá pôda sa vytvára a zachováva? Mohli by sme takýchto príkladov vytvárať veľa, ale určite nie je na to správna chvíľa, aby sme hovorili o každom príklade osobitne. Ale správna chvíľa je na to, aby sme zdôraznili, že tá komplexná hodnota lesa je pojmom, ktorý sa určite nestratí. Možno ho niekto premenuje, možno autorské práva stratíme, aj keď som veľmi rád, že to máme odsúhlasené s odborníkmi, že nie mimoprodukčné funkcie lesa, ako sme doteraz rozprávali, ale komplexná hodnota lesa je tým správnym pomenovaním. Ale tu vám chcem dať jedno porovnanie, lebo to tiež pán poslanec Muránsky spomenul, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán kolega, ja vám len chcem povedať, že toto je záverečná reč, nie expozé pri vstupe.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Áno, už budem končiť. Ja už teda chcem využiť, pán podpredseda Národnej rady... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ale my ešte máme správu z hlasovania o dnešnom, dnešnej voľbe.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Dobre. Takže ďakujem pekne za upozornenie. Budem už teraz stručnejší, ale predsa to len musím spomenúť. Je to dôležitá vec.
Totižto zaznelo tu práve to, že je to akademizmus, ktorý nemá opodstatnenie. Ale to je nie je akademizmus, pán poslanec. Určite tu neviem, kedy sa to udialo, a už je to fúzatý zákon. Máme vyjadrenie spoločenskej hodnoty živočíchov a rastlín. Je to ocenenie finančné práve jednotlivých druhov, chránených aj nechránených, a chcem len urobiť prirovnanie, že ak sme sa zhodli na tom, že každá chránená rastlina a živočích má svoju spoločenskú cenu, no prečo by sme sa mali zamýšľať ako nad niečím zvláštnym, že aj funkcie lesa majú svoju cenu.
Takže tu len upresním a tým skončím, že komplexná hodnota lesa má obrovské a veľmi dobre zdôvodnené teoretické základy vďaka ten šnúre profesorov, ktorí na tom pracovali. Vieme ju vypočítať, vieme ju vložiť do plánu starostlivosti o lesy a vieme z toho vytvoriť to, čo vytvoriť chceme a čo aj v zákone taxatívne vymenúvame, že to vieme použiť k tým bodom a, b, c, d, e, f a g, ako je to tam napísané, nebudem to čítať, ale sú to všetko veci, ktoré reálne vedia komplexnú hodnotu lesa využiť, a preto historickosť tejto chvíle by som uzavrel tým, že som presvedčený, že nám budúcnosť dá za pravdu tak vo výberkových lesoch, ako v komplexnej hodnote lesa.
A ďakujem ešte raz všetkým, ktorí nám zažiť túto historickú chvíľu umožnili. Ďakujem za slovo.

Ďakujem, pán podpredseda, za to, že ste mi umožnili vystúpiť a podať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov, ktoré sa konalo dňa 29. októbra 2013.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 92 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 92 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Z 92 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo nula neplatných. Z 92 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Zuzanu Gajerovú hlasovalo za 77 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa hlasovania 12 poslancov.
Za Petru Príbelskú hlasovalo za 89 poslancov, proti 0 poslancov, zdržalo sa hlasovania 3 poslanci.
Na schválenie návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola, boli za kandidátky na členov disciplinárnych senátov zvolené pani Zuzana Gajerová a Petra Príbelská.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem všetkým za pozornosť.

Ďakujem, pani predsední..., predsedajúca. Vážení štyria kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pomerne zásadnú zmenu, ale na úvod možno pár slov. Je to isto náhoda, ale najbližšie tri body sa týkajú zmeny ústavy a pri všetkých troch bodoch figurujem ja ako predkladateľ. Kolegovia, starí harcovníci poslanci mi hovorili, že to asi nie je vhodné, aby to robil poslanec, ale, žiaľ, keďže vláda je v týchto veciach nečinná, je tu spoločenská požiadavka, musím to ako poslanec v rámci svojej zákonodarnej iniciatívy predložiť sám, keďže aj v zmysle ústavy treba povedať, že vláda sa nachádza až na mieste po poslancoch, teda poslanci majú primárnu zákonodarnú iniciatívu.
Túto zmenu, ktorú predkladám spolu s kolegom Hraškom, vychádza vlastne zo skúseností, aj zo skúseností pani verejnej ochrankyne práv pani Dubovcovej, ktorá naznačila, že ústavné právo na dobrú verejnú správu v našej ústave chýba.
Najskôr si dovolím v krátkosti predniesť veľmi stručný návrh zmeny ústavy, a to tak, že za článok 30 sa vkladá článok 30a, ktorý znie:
"(1) Každý má právo, aby orgány verejnej moci vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.
Toto právo zahŕňa najmä:
a) právo každého na vypočutie pred prijatím rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej moci, ktoré by mohlo negatívne zasahovať do jeho práv,
b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania zákonných obmedzení prístupu k informáciám,
c) povinnosť orgánov verejnej moci odôvodniť svoje rozhodnutia a opatrenia."
Hlavným cieľom návrhu zákona je rozšíriť a doplniť katalóg politických, politických ústavných práv o právo na dobrú správu vecí verejných. Pojem "dobrá správa" je súhrnom zásad a požiadaviek v modernom demokratickom právnom štáte, ktorých spoločným cieľom je kvalitné, efektívne, transparentné a riadne fungovanie verejnej správy. Myšlienka, že ľudia majú právo na to, aby sa štát spravoval v zmysle týchto zásad, sa teda riadi, a teda riadil štát dobre, sa dlhodobo tvorila na pôde Rady Európy, ktorá počnúc rokom už 1977 prijala viacero rezolúcií a odporúčaní, ktorými, ktorými formovala súčasnú podobu práva na dobrú správu definovanú v kódexe dobrej správy vecí verejných v odporúčaniach, vo svojich odporúčaniach. Téma dobrej správy verejných vecí rezonovala aj na úrovni Európskej únie a to do takej miery, že sa v podobe základného ľudského práva stala súčasťou Charty základných ľudských práv Európskej únie. Aj z tohto dôvodu, že toto právo na dobrú, dobrú správu vecí verejných sa nachádza v Charte práv Európskej únie, sme sa rozhodli, keďže u nás to absentuje, toto právo sa pokúsiť navrhnúť aj do našej ústavy, aby sme boli aj v súlade s acquis communautaire.
Ďakujem a týmto želám o podporu tých, čo sú tu, aj tých, čo potom prídu.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, veľmi pomaly, musím konštatovať, sa to zapĺňa, ale... (Reakcia z pléna.) No tak hej, zatiaľ.
Dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Predmetný návrh bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Pán predseda Národnej rady preto navrhol, preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Pán predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 707 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý bude zároveň gestorským výborom a bude mať na to 32 dní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je rozšíriť a doplniť katalóg politických ústavných práv o právo na dobrú správu vecí verejných.
Ja, samozrejme, nie som právnik a skôr teda do právnych vecí pozerám z pohľadu človeka, na ktorého sa nalepili, než takého, ktorý by ich chcel študovať, ale z informácií, ktoré ja mám k tomuto návrhu, je, že v podstate sa do ústavy zavádza niečo, čo by pre nás malo byť záväzné tak či tak. Každopádne, keď to v ústave napísané bude, tak tým teda v zásade ničomu nepoškodíme, lebo čo už raz záväzné je, tak napísať, že áno, ono to platí, môže byť možno nadbytočné, ale v rámci nejakého vyjadrenia postoja štátu k správe vecí verejných to nemusí byť vždy úplne nanič.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň uvedený návrh prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 707.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som opäť predniesol zmenu ústavy, podľa mňa omnoho zásadnejšiu ako pred malou chvíľou, a to je zmena, ktorá sa týka referenda, a teda možno povedať, že navrátenie moci späť k obyvateľom, teda k občanom. Cieľom novelizácie ústavy je posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe vecí verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu aktuálnej politickej situácie, keď sa javí, že parlamentná väčšina v Národnej rade nechráni verejný záujem, ale záujmy finančných skupín. Prostredníctvom inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre Národnú radu záväzný a musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon, by sa umožnilo občanom Slovenska spolurozhodovať o osude ich vlastného štátu oveľa jednoduchšie a spravodlivejšie. Predložený návrh zákona tak dáva do rúk občanom zásadný nástroj na aktívnom rozhodovaní o veciach verejných so zreteľom na záujem samotných občanov a nie finančných či iných záujmových skupín. Podľa súčasnej právnej úpravy je pre platnosť referenda treba splnenie dvoch zákonných podmienok, a to účasti nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov a rozhodnutie a tiež, že rozhodnutie musí byť prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
V histórii Slovenska sa doposiaľ konalo sedem referend, z ktorých iba jedno skončilo platnými výsledkami. Slovensko tak prišlo o v prepočte približne 42 miliónov eur na konaní týchto referend, ktoré boli vlastne bezvýznamné. Ostatné referendá skončili ako neplatné pre nízku účasť a v jednom prípade bolo referendum zmarené. Pri šiestich referendách teda došlo, ako som povedal, k bezúčelnému vynaloženiu značného objemu finančných prostriedkov.
Návrh ústavného zákona rieši situáciu, ktorá nastáva pri rezignácii značnej skupiny obyvateľstva na účasť mechanizmu priamej demokracie. Návrh ústavného zákona, naopak, umožňuje aktívnej časti obyvateľstva, aby rozhodovala o záležitostiach spoločenského záujmu bez rizika neplatnosti referenda a neúčelného využitia prostriedkov naň vynaložených. Prijatím návrhu ústavného zákona sa očakáva výrazný pozitívny vplyv na stav občianskej spoločnosti v Slovensku, a to prostredníctvom novozadefinovanej procesnej podmienky týkajúcej sa referenda, a to tak, že by malo nastať prelomenie spoločenskej apatie a posilnenie pocitu zodpovednosti jednotlivých občanov za budúcnosť svojej krajiny.
Na záver okrem toho, že vás poprosím o podporu, si dovoľujem vyjadriť, že ak neprejde tento návrh zákona dnes, my ho predložíme opäť o pol roka. A budeme ho predkladať dovtedy, pokiaľ sa o ňom nezačne hovoriť a pokiaľ referendum v podobe, v ktorej je teraz, sa nezmení tak, aby bolo vykonateľné aj na pôde slovenského štátu.
Ďakujem.

Áno, áno, idem. Pani podpredsedníčka, pani kolegyne, páni kolegovia, hostia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 708 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že prerokuje predmetný návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ako uvádzajú navrhovatelia, cieľom novelizácie ústavy je posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe vecí verejných prostredníctvom inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre Národnú radu záväzný a musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon. S iniciatívou pánov predkladateľov v rámci možností vlastnej úvahy súhlasím, myslím si, že, že optimizmus je niečo, čoho by sme sa na Slovensku mali držať, a aj v štáte, kde v priamej voľbe zvolili občania Ivana Gašparoviča za prezidenta a Smer má 40 %, je treba dúfať, že sa občania budú schopní chopiť moci takým spôsobom, aby rozhodovali vo verejnom záujme a nie proti nemu.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 708.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, no nedá mi, aby som k tejto téme a k tomuto návrhu Miroslava Kadúca sa nevyjadrila, a to mojou podporou v presvedčení toho, že vývoj situácie na Slovensku a spoločenský dopyt po zvyšovaní možnosti účasti občanov na verejnom rozhodovaní ukazujú, že takejto téme a zavádzaniu prvkov priamej demokracie v parlamentnej praxi je potrebné vyhovieť, či už je to formou alebo nástrojmi referend, alebo petičných akcií, pri ktorých ja chcem vysloviť svoje presvedčenie, že pri relevantnej forme účasti ľudí v týchto občianskych aktivitách by mal pristupovať parlament aj tým, že dokáže kodifikovať a uzákoniť relevantnú vôľu občanov. Hoci to dnes v parlamente tak nevyzerá, že sa okolo tohto návrhu zákona rozvíri príslušná rozprava, ja som presvedčená, že takýto zákon na pôdu parlamentu patrí a že takýto zákon by mal byť aj schválený. Chcem zdôrazniť, že vývojové trendy a vôľa ľudí, spoločenská objednávka čím ďalej, tým viac upozorňuje a podčiarkuje význam priamej účasti ľudí v rozhodovacích procesoch, pretože sa ukázalo, že v mnohých prípadoch je parlament a parlamentný mechanizmus odchýlený od všeobecnej vôle a všeobecného záujmu občianskej verejnosti. Preto by som bola veľmi rada, aby sme sa nad týmto návrhom spoločne zamysleli a aj keď to naozaj tie nálady v parlamente nevyznievajú v prospech toho návrhu, aby sme sa nad jeho schválením vážne zamysleli. Som presvedčená o tom, že tento návrh, aj keď dnes skončí neúspešne v schvaľovacom procese, že tu nebol poslednýkrát predložený, že opakovane takýto návrh tu predkladaný bude do tej chvíle, kým sa petícia a referendum nestanú štandardnými metódami a štandardnými nástrojmi, ktoré budeme počas výkonu poslaneckých mandátov do rozhodovacích procesov zapájať. Ja som presvedčená o tom, že prvky priamej demokracie ako petícia, referendum, obzvlášť v tak kľúčových otázkach, akým je napríklad vstup do eurozóny alebo ochota vstúpiť alebo teda prispieť do eurovalu, ja som presvedčená, že k tomu by sa mala vyjadrovať aj občianska verejnosť. V minulosti sa ukázalo a tá skutočnosť z rôznych alebo výsledky rôznych prieskumov odzrkadlili, že vôľa ľudí sa odchýlila od toho, ako sa v konečnom dôsledku k takýmto zásadným otázkam vyjadril samotný parlament.
Takže ešte raz chcem zdôrazniť, že tento návrh ja v plnej miere podporujem, rovnako ako budem podporovať každú jednu diskusiu, ktorá bude viesť k priamej účasti občanov v rozhodovacích procesoch. A som presvedčená o tom, že aj keď dnes tento návrh zákona nebude schválený, že sa s ním opäť na pôde parlamentu stretneme a budeme sa s ním ďalej stretávať.
Ďakujem za vypočutie.