26. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vaše vystúpenie malo budiť taký dojem, že spravodlivý medzi spravodlivými, ale to by ste nemohli predtým sedieť na stoličke ministra zdravotníctva.
Aj by som vám možno pripomenula tie vaše postupné kroky na privatizáciu štátnych nemocníc. A začalo sa to veľmi tak nevinne, keď ste dali vlastne taký pokyn všetkým riaditeľom vo fakultných nemocniciach, aby pripravovali audity, pretože právne audity, ďalšie audity, to sú také najlepšie peniaze, ktoré sa veľmi rýchlo skryjú. A na vašu žiadosť si nemocnice robili prípravné audity na privatizáciu bez verejného obstarávania a iba od jedinej firmy. Oceňovanie touto firmou stálo štát 1,2 mil. eur bez akejkoľvek súťaže, bez akéhokoľvek výsledku, len na váš príkaz.
Vy viete, pán minister, že riaditelia nemocníc išli do výberových konaní a mali vypracovať projekt stabilizácie a rozvoja fakultnej nemocnice. Ja som tento od vás nedostala, keďže som chcela takýto, som sa chcela oboznámiť s projektom, na základe ktorého vyhral pán riaditeľ Pavelek v trnavskej Fakultnej nemocnici. A vy ste mi odpovedali, že sa naňho vzťahujú autorské práva. No to by nemal s tým projektom vyhrať. Nakoniec som ho potom, keďže sme si dopisovali, dostala. Ale zaujímavé bolo, že pán riaditeľ nemocnice, a s vaším zvolením, si ho zaplatil z peňazí nemocnice.
A to isté v trnavskej Fakultnej nemocnici, mám ďalší, a s vaším súhlasom upratovala, vyhrala súťaž firma upratovacia, ktorá nemala ani jednu upratovačku, a nemocnica s touto zmluvou urobila zmluvu na 160-tisíc eur, ale ktorá sa musela potom neskôr zrušiť, ale peniaze už boli vyplatené.
Takže asi spravodlivý medzi spravodlivými. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Rád by som zareagoval v tej časti, keď ste hovorili, že niekto obhajoval transformáciu na akciovú spoločnosť v prípade Nemocnice sv. Michala. Podstata alebo pointa, prečo sa transformovala bývalá nemocnica ministerstva vnútra na akciovú spoločnosť, bola v tom, že sa táto nemocnica spájala spolu s nemocnicou ministerstva obrany, ktorá už bola akciovou spoločnosťou. A jednoducho, keď sa chceli spojiť dva právne subjekty na rozdielnej báze, tak samozrejme, že musela sa transformovať na akciovú spoločnosť.
Ale mali by ste skôr hovoriť o tom, ako čo bolo výsledkom transformácie vojenskej nemocnice, bývalej vojenskej nemocnice na akciovú spoločnosť. Výsledkom bolo to, že táto nemocnica, bohužiaľ, pod vtedajším vedením SDKÚ, z nej sa päť najlukratívnejších oddelení prenajalo súkromnej spoločnosti a výsledok bol nielen nevýhodná zmluva, kedy tá pôvodná nemocnica musela znášať väčšinu nákladov aj na prevádzku týchto prenajatých oddelení, ale aj celkový úpadok nemocnice, personálny rozvrat a, samozrejme, aj zlé hospodárenie. To znamená, vôbec neplatí to, že transformácia na akciovú spoločnosť nemocnice automaticky zaručí a zabezpečí, že nemocnica bude nejakým spôsobom efektívne hospodáriť.
Keď som ja prišiel do tejto nemocnice, tak nemocnica vykazovala napríklad 40 mil. vtedajších korún po lehote záväzkov, po lehote splatnosti, kde každý deň telefonovali veritelia a dožadovali sa svojich peňazí, lekári boli demotivovaní, znechutení, mnohí dávali výpovede. To znamená, toto bol výsledok transformácie nemocnice na akciovú spoločnosť.
Ďakujem.

Ďakujem. Začnem od vás, pani podpredsedníčka parlamentu. Skutočne, ja si vás nahrám a pustím vašemu kandidátovi na župana pánovi Mikušovi, ktorý chce privatizovať župné nemocnice, a budem mu to púšťať dookola, dookola, pretože som rád, že vy všetci ste proti privatizácii. A keď ste našli to, že bývalý riaditeľ nemocnice v Trnave mal zmluvu s nejakou imaginárnou upratovacou firmou, nech sa páči, dajte trestné oznámenie. Podpíšem sa aj ja pod to s vami.
Pán poslanec Duchoň, chcem povedať zase to bé, lebo väčšinou od SMER-u sa dočkávame len toho á. Letecká vojenská nemocnica, keď som bol ministrom, bola naozaj v strate a na základe toho, povedzte aj to bé, sme presunuli lôžkové oddelenia z Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura práve do tejto nemocnice, aby sa táto strata minimalizovala a dostávala sa do verejného obstarávania. Teraz, žiaľ, neviem, v akom ekonomickom stave táto nemocnica je.
Pán poslanec Číž, ešte raz zopakujem. Ja hovorím o tom, že 16.55, keď došlo ku kritickému stavu, a preto to bolo napísané v dôvodovej správe, nie o tom prvom zásahu alebo prvej požiadavke na vrtuľník, ale v druhej ten vrtuľník nebol. Nitriansky bol pri infarkte, bratislavský a trenčiansky vieme, prečo nebol, a najbližší bol v Žiline. Takže preto je tá dôvodová správa. Už sme tam nepísali, samozrejme, jednotlivé časy.
Na pána Blahu nemôžem asi reagovať, lebo dodržiavam rokovací poriadok na rozdiel od neho a nemôžem reagovať na niečo, čo údajne mám povedať pánovi poslancovi Galkovi, takže trochu mám v tom zmätok.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby po toľkých invektívach bol skôr vecný ako politický, hoci odvolávanie ministra vždy je aj politická otázka.
Budem aj dosť krátky. Neboli sme medzi predkladateľmi tohto návrhu preto, lebo strana MOST - HÍD od začiatku nesúhlasí s tým, aby ten nešťastný tender sa spájal so smrťou pacientky po autonehode, ale podpísali sme tento návrh kvôli tomu, lebo to neznamená, že nemohli sa stať iné, napríklad hromadné nešťastia. A to bola len vec šťastia alebo náhody, že nič takého sa nestalo.
Je tu úplne jednoznačné, že úradníci na ministerstve podcenili situáciu. Podcenili kvôli tomu, lebo po tom, ako bol vyhlásený tender, ako boli vymenovaní, trvalo im tri týždne, aby po prvýkrát sadli. A pri tom, keď otvorili obálky, tak nezistili, že jednému z uchádzačov chýba certifikát na EMS. Od tej doby už s nimi išlo všetko dole vodou, lebo dostali sa do časového tiesňa. Takže dá sa povedať, že hneď na začiatku urobili tú najväčšiu chybu.
A podcenili situáciu aj kvôli tomu, lebo mohli a mali vedieť, že to bol veľmi zložitý tender. Na záchranky vždy je zložitý tender, jednak kvôli tomu, lebo je to politicky sledované. Vždy to aj tak bolo. Aj preto, lebo je to komplikovaný tender. Veľa vecí sa tam prelína, veľa vecí musia sledovať. A pritom za desať týždňov sedeli len trikrát s tým, že posledné sedenie bolo v hodine dvanástej, na poslednú chvíľu. Vtedy rozhodli, že čo pani ministerka vypísala tender na sedem bodov, z toho oni vyhodnotili len päť. To nemôžem inak komentovať, ako zlyhanie týchto úradníkov.
Ja nebudem špekulovať. Kľudne poviem, že ako nevidím za tým žiadne uprednostnenie nejakého uchádzača, nevidím za tým nič zlé. Len to, že nezvládli svoju situáciu. Boli vymenovaní a nezvládli to, kvôli čomu boli tam. Aj to môžem povedať úplne kľudne, že do tej chvíli, dokedy toto pani ministerka zistila, neurobila žiadnu chybu. Urobila všetko v poriadku, ale ani za to nemôžeme ju viniť, že nezasahovala do tendra.
Ale v každom prípade môžeme ju viniť za to, že keď toto všetko zistila, nekonala. A kvôli tomu tu dnes sedíme. Úplne presne. Konala, ale len tak, že dala podnet, čo tiež je pozitívne, musím povedať, dala podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby vyšetrili tú nehodu. Ale na druhej strane proti svojim vlastným úradníkom, ktorí nezvládli situáciu, nekonala. Neurobila nič. A zase nechcem špekulovať, že čo mala urobiť. Znížiť plat, vyhodiť. To je už úplne jedno. To je jej kompetencia. Ale konať musela. Kvôli tomu, lebo je to zlý precedens. Zlý precedens.
Veď to nie je taký tender, že kúpime 100 počítačov, prídu neskôr, zaplatíme viac. Spackaných tendrov na Slovensku už bolo veľa. Aj bude pravdepodobne. Ale kvôli tomu tu sedíme, aby bolo tých spackaných tendrov čo najmenej. A hlavne pri takých udalostiach alebo pri takých tendroch, ako bol aj ten, že mohli alebo mohlo sa stať niečo oveľa horšieho, čo sa stalo. Lebo hovorím, my nespájame smrť vodičky jako s týmto nešťastným tendrom.
Ďalšia vec, o čom musím v krátkosti povedať niekoľko slov, to už tiež tu zaznelo, to je to, že je tu ešte jedna veľmi závažná vec, a to je vládou schválený rozpočet pre zdravotníctvo na rok 2014. Keď pani ministerka za to hlasovala, tak urobila chybu. Viem, že ešte prebiehajú rôzne rokovania a držím jej palce, aby vybojovala viac peňazí do zdravotníctva.
Lebo viete dobre, vážení páni poslanci, že ten rozpočet stojí na vode. A keď schválite ten rozpočet, tak zdravotníctvo bude minimálne o sto až stodvadsať miliónov eur menej. A to bude chýbať. Bude to chýbať sestrám, lekárom, ale hlavne pacientom to bude chýbať.
A, samozrejme, aj to chcem pani ministerke poradiť, aby silnejšie búchala do stola pána ministra Kažimíra. A keď tam neuspeje, aby lobovala u vás, u poslancov vládnej strany. Lebo nie sme naivní, vieme dobre, že dneska ju neodvoláte. Podržíte ju. Ale pýtam sa, podržíte ju aj pri hlasovaní o štátnom rozpočte? Lebo keď odhlasujete ten rozpočet, čo vláda schválila, tak ste ju zradili. Lebo potom nie my poslanci v Národnej rade budeme odvolávať pani ministerku, ale pravdepodobne budú odvolávať stavovské organizácie, sestričky, lekári, občania na ulici. Bude ju odvolávať ulica. A som o tom presvedčený, že to bude oveľa nepríjemnejšie ako, alebo to, čo sme tu dneska počuli.
A preto vyzývam aj vás poslancov, aby ste pomohli pani ministerke a nedopustili, aby dostupnosť zdravotnej starostlivosti klesla na Slovensku v roku 2014.
Na záver v dobrom dovoľte, aby som povedal, strana MOST - HÍD dnes ani potom nechce z tohto návrhu urobiť politickú kampaň. Ale vadí nám, že naďalej, vadia nám tie precedensy, že naďalej môžu robiť takéto tendre, kde nič sa nedeje, keď minister vypíše sedem bodov a je vyhlásených alebo je vyhodnotených len päť. Nie je to správne. A nám ide len o to, aby tento systém fungoval. Nielen záchranný, ale celý zdravotnícky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, vystupujem za náš klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností možno presne v duchu, ako hovoril môj predrečník. O tejto situácii sme sa, musím povedať, nie málo bavili na klube a okrem odborných stanovísk, ktoré prezentovala pani prof. Eva Horváthová a kolegovia, ktorí sú z výboru, sme sa snažili v čo najširšej možnej sfére venovať otázke - a teraz čoho? Ja som si a takisto ako naši kolegovia z klubu veľmi pozorne pozrel, či už podanie pánov navrhovateľov, pri ktorom iniciovaní sme neboli a pôvodne sme neboli ani oslovení, a zároveň aj reakciu vlády na tento materiál. Pristúpili sme k tomu, že časť poslancov sa pod váhou argumentov, a budem chcieť vysvetliť, ktoré to boli tie argumenty, rozhodla nakoniec podanie na odvolanie ministerky zdravotníctva podporiť.
Ja si myslím, a ten najzávažnejší argument nie je to, čo sa nikde nespomína ani v podaní, a kým nevystúpila pani ministerka a následne pán podpredseda vlády, sme sa ani v najmenšom detaile nezaoberali volebnou kampaňou. Chcem povedať, že naše hnutie nemá absolútne žiadnu ambíciu, tým, že nekandiduje ani jeden z poslancov nášho klubu vo voľbách, aby sme, tak ako sa píše vo vládnom stanovisku, "účelovým pokusom v rámci predvolebného boja umelo spojiť" a tak ďalej. Čiže toto je, ak nie priamo lož, je to proste minimálne zavádzanie v dosť dôležitom dokumente pri odvolávaní ministerky, ak toto vláda tvrdí, na naše hnutie sa toto nevzťahuje ani v najmenšom. A myslím si, že je to, naopak, účelové zavádzanie a odpútavanie pozornosti, čo tu padlo niekoľkokrát.
Hovoril som asi v dvoch faktických poznámkach o tom, že táto metóda prekrývania jednej témy druhou môže fungovať do nejakého určitého času, ale v tomto je absolútne falošná. Je falošná preto, že prišlo tu z nášho pohľadu k dvom zásadným zlyhaniam. Prvé je manažérske a druhé je systémové. Ak sa budeme venovať tomu prvému, a to je priamo manažérske zlyhanie ľudí zodpovedných na ministerstve zdravotníctva za proces tendrovania spomínanej záchrannej licencie, ktoré mali byť udelené, a tam si myslím, že naozaj k chybe došlo. A dovolím si položiť aj otázku ministerke, či po následne a s odstupom určitého času od toho septembra súhlasí aspoň s tým, že ministerskí úradníci a vysokopostavení úradníci na ministerstve zdravotníctva urobili chybu. Ak áno, ak by bola odpoveď kladná, tak potom ak budeme súhlasiť s tým, že ministerstvá sú monokratické orgány, čiže sú vedené a zodpovednosť neodborná, a vôbec si nedovolím chodiť po nejakej morálnej a ľudskej zodpovednosti a tvrdo sa ohradzujem proti spájaniu nejakého ľudského osudu so systémovým a manažérskym zlyhaním. Ak teda súhlasíte s tým, že k tomu ministerskému, k tomu úradníckemu, manažérskemu zlyhaniu prišlo, či náhodou nie je dôvodné predložiť jedinú možnú obžalobu z hľadiska vedenia ministerstva, a to je iniciovať odvolávanie v Národnej rade. Ak áno, tak potom sme presne tam, kde máme byť. A to sme v pléne Národnej rady a vy čelíte odvolávaniu z dôvodu zlyhania.
Ono totiž tu sú rôzne druhy a typy manažérskych zlyhaní. Čiastočne to tu bolo naznačené, že niektoré vedú k tomu, že budú neskoro cesty, niekedy vedú k tomu, že nebudú vystavané chodníky, bude meškať nejaká iná výstavba, nebudú možno fungovať mobily, nebudú vysielať rádiá, nebudú vysielať televízie. Všetky tieto veci môžu pri zbabranom procese tendrov viesť k tomu, že nejaký proces sa oneskorí.
Ja sa preto pýtam aj z manažérskeho, aj zo systémového pohľadu, či je teda systém tendrovania, ktorý začal 7. 2. a viedol k tomu, že ste, tak ako v tom vládnom dokumente na túto, 2. 7., pardon, viedlo k tomu, že prišlo k päťdňovému omeškaniu pri ničom menšom a pri ničom väčšom, ako je záchranný systém. To znamená, prečo nemáme, a teraz systémovo, to znamená zákonne, čiže zákon ako vodítko k tomu, aby sme predchádzali možným nedobrým situáciám? Prečo neprišlo k úprave, k tomu, aby tento scenár neviedol k tomu, že päť dní nebudú udelené licencie? Dúfam, ak vláda nepristúpi k legislatívnej iniciatíve, ktorý tento nedobrý stav, nedobrý systémový stav, nedobré zákonné nastavenie nechcelo zmeniť, tak to zase ostane na poslancoch opozície, aby toto sme zvrátili a nikdy neprišlo k tomu, že bude systém udeľovania licencie mať zákonný, to, čo tu stále hovoríte, mal zákonný scenár, že budú licencie meškať.
Ak teda bol naozaj dodržaný zákon, a chceme tomu veriť a všade v tých stanoviskách to máte, tak ten zákon je zlý. Lebo na základe parametrov tohoto zákona prišlo k neskorému udeleniu licencií v tak dôležitej veci, ktorá ohrozuje ľudské životy. Nejde o fungovanie mobilných sietí, nejde o vysielanie rádia, nejde o stavbu ciest. Licencie neboli udelené tomu systému, ktorý má zachraňovať ľudské životy. Je prvý bod, systémové zlyhanie. A teda to manažérske. Ak vy nemáte krízový manažment na ministerstve, ktorý by dokázal zrátať lehoty, aj tie najhoršie možné, čiže ak pôjdem podľa zákona, nemôžem po tomto, čo tvrdíte v stanovisku vlády, podávať v zákonnej lehote, 2. 7. ustanovovať komisiu, ak existuje scenár, že ak budem postupovať podľa zákona, tak príde k rozhodnutiu päť dní po vypršaní pôvodne platných licencií. To sa fakt nikto nezamyslel, že pri tomto sa môže pristúpiť k tendrovaniu o pol roka skôr? Prečo? Neexistoval jeden zodpovedný človek na ministerstve zdravotníctva, ktorý by toto otvoril v polročnom predstihu? A ak to teda je na zlyhaní ľudského faktora, opravme zlý zákon. Zlý zákon, ktorý vedie k zlyhaniu a neskorému udeleniu licencií.
Myslím si, že máme dostatočne licencovaných konaní v slovenskom právnom systéme, že máme si odkiaľ zobrať príklad. Niektoré majú dvojročné lehoty, ktoré predchádzajú tomu, že v ročnom predstihu sú dávno známe licencie pre vysielateľov napríklad rádií a podobne, aby nenastal tento najhorší možný scenár. A to je, že licencia bude udeľovaná päť dní po jej vypršaní.
Preto sa chcem spýtať tú druhú otázku. Či niekto sa teda nad tým zamyslel a prečo sa toto neurobilo v polročnom predstihu?
Ak nebude ambícia meniť zákon v tomto smere, tak potom vás vyzývam, pani ministerka, začnite dnes - dnes - tendrovať budúce používanie licencií, aby ste to predsa len do budúcna teda stihli a nemuseli sme sa baviť na schôdzi nie o ľudskej tragédii, ale o systémovom a zákonnom manažérskom a pochybení ľudského faktora o týchto štyroch vecí. A nespájajme tu veci s predvolebnými kampaňami a osud človeka spolu. Pretože pod toto sa ani my, ani nikto z nášho klubu nechcel podpísať.
Čo sa týka možno úplne záveru môjho vystúpenia a skôr takého ľudského rozmeru toho, ja by som sa chcel aj opýtať, pretože tuná ten ľudský faktor je dosť dôležitý. Táto schôdza aj otázky, ktoré najviac na našom klube padali, bolo, že či my vieme vyhodnotiť alebo či sa vieme z externého prostredia pozrieť na to, či nám vie ministerka odpovedať na to, že je spokojná s tým, ako konala. Či naozaj urobila všetko pre to, aby sa z možných ôsmich, ak si dobre pamätám, vrtuľníkov boli všetky pripravené do akcie, kedy majú byť.
Úvodom pani ministerka hovorila o tom, v tej úvodnej reči, ja to odcitujem: "Bolo zabezpečené všetko tak, ako zabezpečené malo byť." Z môjho manažérskeho a laického pohľadu, keďže nie som zdravotník, sa mi zdá, že ak by malo byť zabezpečené všetko a ministerka trvá na tom slove "všetko", tak na 100 % to zabezpečené nebolo. Ak dve záchranné služby nemohli vzlietnuť, nie kvôli tomu, že bolo zlé počasie, nie kvôli tomu, že niekde inde museli zasahovať, ale iba kvôli zlyhaniu ministerského úradníka, tak pravdepodobne neplatí, že bolo zabezpečené všetko, pretože ministerské, zlyhanie ministerského úradníka zabezpečilo jediný fakt, že bola na nejaké percento zabezpečená funkčnosť záchranného systému, ale to percento nebolo stopercentné, alebo neznamenalo, že naozaj nemôžete s plnou vážnosťou tvrdiť, že bolo urobené všetko tak, ako malo byť. Čiže ako si vy viete odpovedať na otázku, či ste urobili všetko, čo som v danej situácii urobiť mohla alebo čo ste urobiť mohli.
Chcel som, chcel som možno úplne poslednú poznámku povedať o tom, že naozaj uznávam, že je ťažké riadiť rezort, ako je rezort zdravotníctva. Je rovnako ťažké počúvať obvinenia, počúvať to, že je treba niesť za nejaké konanie zodpovednosť, a rovnako ťažké je priznať si chybu a rovnako ťažké je uvedomiť si zodpovednosť. Ak budete súhlasiť s tým, že nastalo, že zákon je zlý a že predpokladal výberové konanie také, ktoré viedlo až k jeho uzavretiu až po lehote ukončenia licencií, a ak trváte na tom, že, alebo budete súhlasiť s tým, že nastala určitá manažérska chyba, tak potom treba tú ťažkú dilemu priznania si chyby a vyvodenia zodpovednosti naozaj urobiť a dúfam, že pod tlakom vlastného svedomia a možno teda argumentov, ktoré nebudú zmiešané ako hrušky a jablká, príde k vyhodnoteniu zodpovednosti a nebudeme nútení hlasovať v tomto pléne za vaše odvolanie.
Ďakujem.

Pán poslanec, nedá mi, aby som neocenila a nepodčiarkla tvoj konštruktívny prístup k analýze, k analýze stavu a určeniu samotných príčin zlyhania systému zabezpečenia záchrannej služby, kvôli ktorému vyhasol jeden ľudský život a kvôli ktorému tu aj my dnes sedíme.
Rovnako chcem oceniť aj náčrt budúceho konkrétneho riešenia, ako nastaviť systém a legislatívu tak, aby sa táto nepríjemná vec a udalosť ďalej neopakovala.

Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň prajem, dámy a páni, no, dovoľte aj mne povedať pár vecí k tejto, k tomuto odvolávaniu.
Vidím tu pána Rašiho, tak najprv teda, pán Raši, nebojte, už nebudem, už vás nebudeme chváliť, aby sme vám nenarobili problémy v SMER-e, nebudem vyzdvihovať vašu kultivovanosť, i keď musím povedať, trochu ma zaskočilo, že nemáte problém čítať z mailovej komunikácie, ktorá bola poslaná omylom. Bola poslaná omylom (ruch v sále), to sa stáva. (Potlesk.) Ako dobre, pre primitíva to je dôvod na nejaké hrozné pobavenie sa. Ale to sa stáva, že človek pošle niekedy komunikáciu omylom. No tak dokonalým sa to možnože nestáva. Nám sa to, aj mne sa to občas stalo, že som niečo poslal omylom.
Ľubo Galko v tejto komunikácii, ktorá bola omylom preposlaná, písal: "Počkajme chvíľku s touto kauzou, nech dobehne SPP."
Milí kolegovia zo SMER-u, ja nemôžem za to, že vy máte také množstvo káuz, že my ledva stíhame jednu za druhou tu spracovať. SPP bola krádež desaťročia, úplne s prehľadom, no tomu sa treba predsa povenovať. A nebudeme uberať pozornosť či jednej, alebo druhej kauze tým, že ich budeme komunikovať naraz.
Keď sa pôjdete spýtať vašich spin doktorov, ktorých teda aj v SMER-e máte, tak vám povedia, že, áno, takto to treba robiť. Takže k tomu, ja na tom maile vôbec nič nevidím, navyše teda pani ministerka sa aj hneď posnažila napísať blog, ktorý mal veľmi slušnú čítanosť.
Ale, áno, my sme si povedali, počkáme s tým, kým utíchne kauza SPP, lebo to považujeme za obrovskú krádež. No tak teraz sme si počkali, už je krátko pred VÚC voľbami, áno, uznávam, môže to budiť dojem, a zas chápem, treba odpútať od témy, treba protiobvinenia a tak ďalej. To všetko sú také tie metódy, ktoré človek časom už spozná, a chcem teda zopakovať návrh Ľuba Galka a týka sa to, samozrejme, celého nášho, celého nášho klubu, že my budeme určite súhlasiť s návrhom posunúť, prerušiť teraz rozpravu a dokončiť ju po VÚC voľbách, aby náhodou pán Uhliarik nemohol tu rozprávať o tom, že keby som bol ja županom v Nitrianskom kraji, tak by vrtuľníky v Bratislave určite boli. Tak aby toto nemohol pán Uhliarik rozprávať, tak my budeme súhlasiť s posunom.
No a teraz idem k samotnej, samotnej kauze. Prekvapuje ma, pani ministerka, že ste nevyužili príležitosť vyjadriť ľútosť nad tým, čo sa stalo, bez ohľadu na to, akú vinu na tom nesiete alebo nenesiete. Ľútosť je dobré vyjadriť. Ja som tak spravil, komunikoval som s bratom zosnulej a brat zosnulej bol zhodou okolností v čase nehody v aute so Zuzanou Mesárošovou. A bol teda aj účastník, on bol jeden z tých troch zranených. A to, čo on zažil, to je mimoriadne nepekné. A určite ja nepatrím ale k tým, ktorí teraz povedia, že zato, že niečo v zdravotníctve zlyhalo, má abdikovať ministerka. Toto ja netvrdím, pani Zvolenská, ani som to nikdy netvrdil, takisto ako si nemyslím, že Ľubo Galko mal odstupovať preto, lebo nejakí ľudia tam pod ním nedodržali zákon. Minister nemôže za to, neviem, koľko máte ľudí vy v rezorte, ale budú to stovky, možnože až tisíce, nemôžte predsa za každého jedného niekde tam lekára byť zodpovedná. To je úplne jasné.
Keby sme sa totiž bavili o tomto druhu politickej zodpovednosti, tak to by ste museli odstúpiť veľmi rýchlo preto, lebo to, to, čo sa stalo, je asi takéto:
Po prvé, najťažšie zranená pacientka bola prevezená do skalickej nemocnice ako jediná bez ošetrujúceho lekára. Tí, čo boli ľahšie zranení, tí ošetrujúceho lekára mali v sanitke, ona nie.
Po druhé, prečo teda ten vrtuľník, ktorý bol o 15.23 k dispozícii, tam nepriletel, keď mala silné krvácanie a hrudník zranený a tak ďalej? Druhá otázka, ktorú, dúfam, zodpovie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Tretia otázka, a to vám najprv teraz prečítam, čo mi napísal, teda je to súčasť sťažnosti, ktorú podal brat zosnulej na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, píše: "Sestra prišla sanitkou bez lekára do nemocnice v Skalici v piatok 13. septembra o 15.35." To presne sedí s vašou správou. "V skalickej nemocnici strávila hodinu a 20 minút bez povšimnutia. Bola na chodbe nemocnice, kde sa na ňu pozerali jej syn a manžel, ako sa zvíja v bolestiach, bez poskytnutia akejkoľvek odbornej pomoci."
Toto píše priamy účastník tej nehody a toho ďalšieho šetrenia. To potvrdili aj ďalší svedkovia.
"Sestre bolo urobené len CT vyšetrenie, žiadna ďalšia starostlivosť jej poskytnutá nebola. Z vyjadrení zodpovedných osôb zo skalickej nemocnice je zrejmé, že sestru nechceli operovať, pretože na to nie sú dostatočne spôsobilí. Preto sa však pýtam, na čo čakali hodinu a 20 minút, než sa rozhodli, aby bola sestra prevezená do nemocnice v Bratislave?"
Za toto, ešte raz to chcem zopakovať, ja to považujem za zlyhanie, pokiaľ sa toto takto potvrdí, za zlyhanie lekárov, ale za toto ja osobne vás neviním, neviním, pani ministerka. To, čo si myslím, je vašou vinou a vaším zlyhaním, je to, že keď lekár, primár Dr. Horský sa o 16.55 rozhodol požiadať o vrtuľník, vrtuľník nebol, lebo ten v Nitre bol vyťažený, v Bratislave, Trenčíne nesmel vzlietnuť, najbližší bol v Žiline. Mimochodom, to ste pôvodne neuviedli do vašej správy, ale chcem veriť, že, skrátka, to bol len omyl. Takže vrtuľník nebol. Teraz počúvame, no veď ale, veď tak nakoniec vrtuľník bol, bol v Žiline. Máte tam na stole ťažko krvacujúcu ženu, za 10 minút dokáže takýto človek stratiť liter krvi, ako som už vo faktickej poznámke vravel aj pánovi Kaliňákovi, a ten let zo Žiliny je teda už len o dosť dlhší, a tým pádom preto aj musela byť zvolená sanitka. V čase, keď bolo požiadané o vrtuľník, pacientka mala ešte 73 minút života pred sebou.
A neviem, či tu teda ešte je pán Raši, on teda opakovane vravel, že to nesmieme spájať, výberové konanie so smrťou pacientky. Nie, súhlasím, nesmieme to spájať, ale výberové konanie musíme spojiť s tým, že nebol vrtuľník o 16.55. Mohlo sa stať, že vrtuľník, aj tie by boli vyťažené, áno, jasné, mohol byť, mohlo sa stať, že keby vrtuľníky boli, tak aj ten trenčiansky, aj ten bratislavský vyťažený bude a ešte aj ten nitriansky a ešte žilinský, ešte aj z Brna, všetky sú preč, okej, to je vis major.
Ale, pani Zvolenská, keď raz vaše ministerstvo povie, že chceme ich mať sedem, tak potom ich musíme mať sedem. A váš argument, že veď päť stačilo, lebo aj to bolo plne zabezpečené, to jednoducho, to vám, skrátka, nejaký spin doktor povedal, že, moja milá, toto budeš dokolečka opakovať jak verklík. Ale to jednoducho nie je pravda. Tým sa len zosmiešňujete, keď poviete, že stačilo päť.
Päť bolo preto, lebo na dvoch miestach nesúťažila iba jedna firma, súťažila ešte aj druhá firma, ktorá je pod vplyvom pána Kmotríka, k tomu prídem o chvíľku, tak tam boli dve firmy a jedna z nich nemala nejaký papier. Čo keby súťažili na všetkých siedmich miestach? Čo by ste potom spravili? By ste tvrdili aj nula je v poriadku?
Tu je, tu je vaše zlyhanie, že ste, skrátka, toto je, nedbanlivosť sa tomu hovorí. Vy ste mávli rukou, veď dobre, neni sedem, bude päť. Alebo ste o tom vôbec nevedeli, čo je, myslím si, potom pre vás rovnaká hanba. O takejto veci sa musí vedieť, keď je človek ministrom.
Čiže ja tam vidím úplne jasnú súvislosť. Nie medzi zlým alebo zbabraným výberovým konaním a smrťou pacientky. To nie. Ja vidím jasnú súvislosť medzi zbabraným výberovým konaním a tým, že vrtuľník nebol o 16.55! A prosím vás pekne, nevyťahujte, že ale on bol o 15.23. Lebo ja vám verím, že on bol o 15.23. Verím aj, že bol aj o 7.42, a verím, že možnože by bol aj teraz, ale nebol o 16.55 - a to boli rozhodujúce minúty pre Žanetu Masarykovú, na ktorú teda ešte aj v tej nemocnici, ako sme počuli, sa každý zvysoka vykašlal.
Pani poslankyňa Vaľová nás tu teda obvinila, že ako my môžme trýzniť, trýzniť rodinu, manžela a syna. No ja si myslím, keď sa teraz budeme tváriť, že to, to nesúvisí spolu a počkáme si na ten úrad, tak len to zametieme pod koberec. Ale čo si títo ľudia zaslúžia, je, že riadne sa pomenuje, kto je vinný na tomto celom. A, pani ministerka, vy ste síce neriadila výberové konanie, ale vy nesiete vinu za to, že toto výberové konanie nebolo správne, správne urobené.
Viackrát som tu počul, že no veď vy si nájdete vždy dôvod na odvolávanie, keby bola zasahovala do výberového konania, zase by ste ju odvolávali kvôli tomu. Áno, kebyže vy dôjdete na výberovú komisiu a poviete, v Bratislave a v Trenčíne chcem, aby vyhrala firma pána Kmotríka, tak určite by sme došli s návrhom na odvolanie. Ale keby ste spravili to, že si zavoláte deviateho poobede Martina Senčáka, osobne zodpovedného človeka za to, že toto bolo zbabrané, a k tomu hneď prídem, kebyže si jeho zavoláte, ktorý je nielen predsedom komisie, ale aj šéfom vášho úradu, tak mu poviete: "No tak, môj milý, ako je to s tými vrtuľníkmi? O dva dni končí licencia." Kebyže to spravíte, to nie je zasahovanie, že ovplyvňujete výsledky, to je to, že nakopete zadok vášmu podriadenému, keby vám on povedal: "No, viete, pani ministerka, tak, tak neboli nejaké papiere, tak my sme to dali o týždeň." Toto je vaše zlyhanie, za toto sa hanbíte! A za toto vás určite bude hrýzť svedomie, keď si spomeniete na manžela a syna a brata Žanety Masarykovej.
A teraz dôjdem k tomu výberovému konaniu, lebo tam je úplne jasný súvis, nech teda si pán Raši hovorí, že musíme čakať na vyšetrenie, a tiež si počkám na to vyšetrenie úradu, lebo, ako som už hovoril, zaujíma ma, prečo hodinu 20 meškala na chodbe bez povšimnutia, prečo bol prvý vrtuľník odmietnutý. Toto ma bude tiež zaujímať, áno.
Ale teraz, v tomto momente, ma zaujíma, kde bol vrtuľník o 16.55.
K samotnému výberovému konaniu by som chcel uviesť nasledovné. Vaši úradníci, teda komisia, ktorá to mala na starosti pod vedením Martina Senčáka, vyhlásili tender 2. mája. Ja si myslím, toto je v poriadku, je to viac ako 4 mesiace pred hraničným termínom, to by mohlo stačiť aj pre tých liknavcov na ministerstve. 2. mája teda že ideme zbierať údaje a bol daný termín na odovzdanie podkladov 3. júla; 3. júla boli všetky podklady na ministerstve. Nie je pravda, čo nám Martin Senčák pri poslaneckom prieskume povedal, že museli ste ďalších niekoľko dní čakať, dokým dorazia, lebo rozhodovala pečiatka. To nie je pravda. Priamo vo výberových podkladoch je napísané, 3. júla sa to musí nachádzať na ministerstve, a keď to príde čo len deň neskôr, tak to nebude zohľadnené. Nebolo. Teda neprišlo neskoro. 3. júla tam všetko bolo.
20 dní, neskutočných 20 dní trvalo cteným pánom z komisie, ktorých bolo presne päť okrem už spomínaného vedúceho úradu Martina Senčáka, to boli ďalší páni, ďalší štyria, Čislák, Mikloši, Kočiš. Mimochodom, by ma veľmi zaujímalo, prečo práve teraz náhodou on odstúpil, či to nesúvisí s nejakým jeho zlyhaním. A zástupca leteckého úradu Jandura. Títo piati páni sa teda po 20 dňoch stretli, že idú robiť teda tú komisiu. Tak tam si povedali, dobre, máme podklady, všetko formálne sedí. Povedali, že všetky podklady, ktoré došli, sú v poriadku, takže ideme si ústne vypočuť teraz tie firmy.
Ústne vypočuť firmy im trvalo 14 dní, dokým si zvolili ten termín a tie firmy vypočuli. 14 dní! Preboha, čo robili 14 dní?! Ale, dobre, povedzme si, zvolili také plážové tempo, veď kam sa budú ponáhľať. Ešte stále sme mali, prosím pekne, 6. august; 6. august bolo vyše mesiaca pred hraničným termínom, dobre, 14 dní.
Tam si spomenul zástupca leteckého úradu pán Jandura, no, bolo by dobré mať ešte nejaký jeden papier. Ja si myslím, že on si spomenul zle preto, lebo priamo v súťažných podkladoch sa píše, je to bod 3.4: "Na zabezpečenie sanitných a repatriačných letov letúnmi", a teraz trošku odbočím a by som rád vysvetlil, čo to je. Každá spoločnosť, ktorá chce poskytovať tieto záchranné vrtuľníkové lety, musí mať zazmluvnené lietadlo, teda letúna, aby som zostal pri jazyku úradníkov, musí mať zabezpečeného letúna preto, lebo približne v 5 % prípadoch sa ten, tá zranená osoba, ten pacient transportuje niekam ďalej alebo zo zahraničia priváža. Čiže každý musí mať takúto zmluvu. A bod 3.4 výberových podmienok hovorí: "Na zabezpečenie sanitných a repatriačných letov letúnmi žiadateľ predloží zmluvu s prevádzkovateľmi letúnov, ktoré spĺňajú požiadavky na prevádzku sanitných letov podľa predpisu OPS časť 1, ktoré spĺňajú požiadavku na prevádzku sanitných letov."
Ako zistíme, či niečo spĺňa požiadavku na prevádzku sanitných letov, nejaké lietadlo? No tak, že to má certifikát EMS. EMS je Emergency Medical Service. Znamená to, že v lietadle sa nachádza lôžko, že tam je dostatok priestoru na to, aby mohol ošetrujúci lekár sa dostať k pacientovi, že dvere sú dostatočne široké atď. Toto je to záhadné EMS.
Lietadlo jedného uchádzača, spoločnosti Air Transport Europe, toto EMS, teda to ich zazmluvnené lietadlo bolo spôsobilé na sanitné lety. A lietadlo toho druhého uchádzača, spoločnosti, ktorá patrí, ktorá je pod vplyvom pána Kmotríka, tak toto lietadlo to nemalo.
Komisia možnože zohľadnila aj tento fakt, bola každopádne veľmi zhovievavá, i keď ja tvrdím, mala vylúčiť toho druhého uchádzača preto, mala ho vylúčiť preto, lebo v bode 2 vašich, pani ministerka, vašich výberových podmienok, tak v bode 2 sa píše: "V prípade nepredloženia všetkých platných dokladov s uvedením požadovaných údajov podľa bodu 1 a 2 bude účastník z výberového konania vylúčený." To tam je čierne na bielom. Vaša komisia mala tohto uchádzača vylúčiť, a síce 6. augusta alebo ešte skôr, toho 23. júla, a nie to, že my budeme zhovievaví a nech si teda donesú ten papier, veď tak, veď to sú kamoši atď. Nevylúčili ho, dobre, dostal lehotu, nech dá papier.
Ešte stále bolo mesiac do skončenia. Ale tu sa už nedá odvolávať na zákonnú lehotu, že no veď oni majú teraz 30 dní na to, že to je ich lietadlo EMS schopné. Tak povedzme v prípade pána Kmotríka si to povedali, že je.
No a teraz došiel sám a čo spravila komisia za tú dobu? Komisia si dala pohov 34 dní. Čiže máme prvých 20 dní, kým sa vôbec raz stretli, ďalších 14 dní, kým teda došlo už k tomu vypočutiu ústnemu, a ďalších 34 dní, čo páni z komisie povedali, že tak na to teraz kašleme, veď musí dôjsť nejaký papier. A došiel deň, osudný deň 9. septembra.
Tento deň je podstatný preto, lebo už bolo len dva dni do konca licencie a aj najväčší liknavec na ministerstve musel pochopiť, že no tak už teraz je koniec srandy. Teraz si nemôže toto dovoliť človek, že tak o dva dni končí licencia a ja si dám termín o sedem dní.
Za túto jednu vec, bez ohľadu, čo by sa stalo ďalej, ste mali Martina Senčáka okamžite vykopnúť a potom by ste tu nemuseli teraz sedieť a cítiť sa strašne trápne, ako vaši ľudia zlyhali. Pani ministerka, o toto ide.
Jak si môže súdny človek, kde ide o ľudské životy, povedať 9. novembra, 9. septembra, dáme to o týždeň. To, že o dva týždne vyprší licencia, to, že tie lietadlá naozaj nemôžu vzlietnuť, ale to nás netrápi. (Potlesk.)
Len ja by som chcel vidieť, čo by ste spravili vy? Alebo povedzme nie vy, lebo tak vás budú poznať, že, preboha, Ježiš, to je ministerka, tak budú sa hrozne snažiť, ale niekto z vašich blízkych, váš utajený manžel, keby sa mu to stalo. Totiž toto, čo sa tu stalo, to nie je otázka toho, že mali sa lepšie učiť, nemuseli takto žiť. Mali si dávať pozor, nemali drogovať, neviem čo. Nie! Toto sa môže stať komukoľvek. Vy idete po ceste vaším autom, zrazu drc a nejaké tri hodiny ďalej ste mŕtva, keď ste nemuseli byť. Čo by ste potom povedali? Veď skúste sa vžiť do toho! Toto je ten hrozný cynizmus, ktorý tu vy predvádzate! Nehovoriac o tuná vašich parťákoch typu pán Kaliňák. Alebo čo tu stále dokola počúvam, že to sa nesmie spájať a Uhliarik v tamtej nemocnici urobil hento a hentaký a tuto Novotný v Košiciach urobil hento. Toto je to hrozné. Čo tu máte maslo na hlave vy osobne aj s Martinom Senčákom.
Takže došiel deň 9. 9., komisia si povedala, my ideme 9. 9. zasadať a ideme vyberať. Pred tým, jak dôjdem k týmto dvom chýbajúcim vrtuľníkom, tak... Odchádzate? Už nebudem taký zlý na vás.
Tak poďme sa pobaviť najprv o tých zvyšných piatich, lebo aj tým končila licencia 11. septembra. A teraz otázka do pléna. Tým zvyšným piatim vrtuľníkom, kedy bola vydaná licencia na pokračovanie? 10. septembra, deň pred skončením licencie, kde ide teda o to, že majú byť pohotovostné vrtuľníky 24 hodín k dispozícii, ja neviem čo všetko. Tak vedia, roky vedia, že licencia končí 11. 9. a obnovia ju - obnovia ju - 10. 9., deň pred koncom. To je strašné! A to sa bavíme o tých piatich, kde sa nič nestalo, kde to našťastie dobre dopadlo.
A teraz k tým dvom. Takže chýbal nejaký ten nominózny papier EMS, fajn. Komisia zasadne deviateho doobeda: "Chlapci, máme papier?" "Nemáme papier." "Dobre, o týždeň, odchod." Nikoho z nich netrklo brnknúť možnože do tej firmy pána Kmotríka a spýtať sa ho: "Chalani, no tak už čo je, čo je s tým papierom? Veď už to pošlite, už tu naťahujeme to jak žuvačku kvôli vám." Keby to bol niekto z tej komisie spravil, povedzme ten, kto je najviac zodpovedný za to, aby súťaž prebehla riadne, a teda síce Martin Senčák, tak by sa bol dozvedel, že: "Čo robíš, veď tam sme vám už ten papier poslali. Máte to na podateľni." Stačilo zbehnúť do podateľne alebo možnože hodinu počkať a papier by bol býval. Navyše, ako teda mne vyplynulo z poslaneckého prieskumu, už 9. 9. doobeda sa vedelo, tak to teda aspoň potvrdil Martin Senčák, sa vedelo, že to vyhrá aj tak tá druhá firma. Tu sa čakalo na papier firmy, ktorá už aj tak by to nebola vyhrala. A ešte raz, ten papier bol na podateľni. Nikoho z tých ministerských liknavcov nenapadlo brnknúť, že, sakra, kde je ten papier, a to už bol 26. deň. Nie, oni majú lehotu. Oni majú lehotu 30 dní.
Ako vlastne vznikla lehota 30 dní? Lebo teda tá je údajne zo zákona a tá je svätá. No povedzme, že je svätá. Tak tá vznikla tak, že bolo to ústne sedenie 6. augusta a na ústnom sedení, boli tam teda, aj ten ústny pohovor, a boli tam zástupcovia týchto dvoch firiem, no a zistilo sa, že tej jednej firme chýba papier. To nestačilo ako pri normálnych ľuďoch povedať, že, počúvajte, nemáte tu papier, tunák mi teraz podpíšte, že sme vás vyzvali dať papier, a hybajte ho do 30 dní doniesť, lebo potom by ten papier bol 6. septembra. Od 6. augusta do 6. septembra. Nie, ministerskí úradníci to museli posielať listom, čo ešte povedzme dalo by sa pochopiť, že rýchlo tam naklepe nejaká tetuša list a pošle ho ešte toho šiesteho. Nie, to trvalo ešte týždeň.
Ministerstvo, keď si odrátam ešte nejaký jeden deň na doručenie alebo dva dni, pošta čo doručí, tak päť dní ministerstvo písalo nejaký jeden smiešny list. Takto sme sa dostali k 13. augustu a, samozrejme, 30-dňová lehota od toho 13. augusta je 13. september. Zhodou okolností deň, kedy zomrela Žaneta Mesárošová, Masaryková, ktorej nemohol prísť vrtuľník a možnože by jej to pomohlo, možno nie, ale možno áno. Takže toľkoto.
Toto je dôvod, prečo ja si myslím, že by ste mali byť odvolaná, lebo vaši ľudia zlyhali a vy ste nič nespravili v tom, aby ste vyvodili zodpovednosť voči vašim ľuďom. Ja si nemyslím, že by sme tu takto stáli, keby ste boli na deň na to, ako aj kolega Hlina vravel, napríklad Martina Senčáka odvolali, že, môj milý, no tak takého tu ja nepotrebujem, čo prespí lehotu, ktorá je známa päť rokov.
Pani ministerka, nad týmto sa, prosím vás, zamyslite a nie nám tu ukazovať, jak sú nejaké výsledky v nemocniciach. To je všetko pekné, ja sa teším, že sa nám v tých nemocniciach darí. I keď po prečítaní dnešného SME-čka som ten pocit nemal, ale dobre. Ale to je obyčajné, úbohé odbáčanie od témy. Takisto ako vyťahovanie nejakého mailu od Galka.
Tu ide o jasné zlyhanie. A my teraz, keď si povieme, že, no dobre, tuná opozícia nech si povyvádza, mi to tuto kolesíkovia to odmávajú, v pohode, a keď to opäť zametieme za koberec, tak potom sa nemusíme čudovať, že tu v tomto štáte je taký bordel, aký tu je, že jednoducho tu ix vecí nefunguje. Ix vecí. Ako chápem, dobre, to zas tiež nie sú všetci lumeni len preto, lebo robia na ministerstve, ale niekto tam musí byť, ktorý povie: "No tak už stačilo! Toto už nesmie byť."
A nechcem vedieť, ako by boli lietali facky, ako by ste zasiahli a tvrdo to tam povedzme zohľadnili tú zodpovednosť, kedy minister Richter mal tú nehodu práve tak, a hentaký šlendrián by bol býval. Čo by ste potom robili? Lebo teraz vám je nejaká anonymná Žaneta Masaryková ukradnutá. Ale to sú hrozné veci, ktoré sa tam diali.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Sulík, bývalo zvykom v tomto parlamente, že predsedovia strán si zachovajú aspoň elementárnu ľudskú fazónu. Tým opakovaním mena a týmto vaším vystúpením vám to tu chcem otvorene povedať, že budem už o vás svojim priateľom, keď sa ma na vás budú pýtať, hovoriť dramaticky iné veci.
Viete, len niekoľko poznámok, skúsim tri.
Prvá taká z toho celého. Na jednej strane ministerka teda nie je zodpovedná atď., prvú polovicu. Druhú polovicu, nebude spávať, má ľudský život na krku a podobne. Neuveriteľný cynizmus, pán Sulík. Toto je politika a politika a jej význam, našich životov musí mať isté limity, musíme zostať aj ľuďmi.
Druhý taký zásadný problém mám. Chcem znovu pripomenúť, viete: "Úplne skvelé otázky, toho sa chyťme a držme sa toho. Mali by sme dať tlačovú správu s týmito otázkami a infom, že sme ich zaslali na ministerstvo zdravotníctva, ale len ju pripravme a dajme ju, až keď tento cirkus okolo SPP trochu ochabne, aby nezanikla," pán Sulík.
No, politika nepochybne neni vždycky korektná a nepochybne ten účel v politike zohráva častokrát nadštandardnú úlohu. Len predsa isté hranice ľudské a elementárne, bohužiaľ, pri vašom vystúpení chýbali a ako u predsedov strany, obávam sa, že ste si ale vôbec nezvýšili dôveryhodnosť.
A iba jednu vetu vám chcem povedať, ak tento typ kauzy z toho obrovského množstva, čo ste spomínali, má byť teda tým najdôležitejším, lebo žiadnu inú sme tu zatiaľ v podstate neprerokovávali, tak som celkom s fungovaním našej strany a vlády tejto krajiny spokojný.
Ďakujem vám.

Richard, som rád, že si poukázal na kompletnú chronológiu, čo sa dialo. Lebo to je proste jeden diletantizmus, ktorý mohol skončiť piatimi dňami, pri ktorých dve helikoptéry boli na zemi, ale pri takom prístupe, aký si popísal, mohol kľudne skončiť dvoma týždňami so siedmimi helikoptérami na zemi, lebo jednoducho tým ľuďom na tom nezáležalo. A nebol nad nimi človek s dostatočne tvrdou rukou, ktorý by ich pritlačil k tomu, aby si poriadne robili svoju vlastnú prácu.
A dnešok nie je o tom, o tej jednej tragickej smrti, tá, bohužiaľ, prišla ako bod, ktorý upozornil na ten diletantizmus, ktorý sa tam deje. A ak budeme diletantizmus tolerovať a podporovať, ak sa nebude vyvodzovať ani profesionálna, ani politická zodpovednosť, tak potom neexistuje priestor na to, aby sa štát pohol niekam dopredu. Jediný priestor, aby sa štát pohol niekam dopredu, je, že minister alebo ministerka v momente, keď uvidí, že má pod sebou diletantov, buď sa ich zbaví, alebo zoberie politickú zodpovednosť na svoje vlastné plecia.
Dnes je to o jednom človeku, mohlo to byť o autobuse, mohlo to byť mnoho ďalších vecí. To, že umrel človek, je tragédia a len upozornenie na to, že nedbalosť v niektorých prípadoch môže naozaj stáť ľudské životy.
Ďakujem.

Pán kolega Sulík, mne naozaj úprimne vadí, že vy tu parazitujete na ľudskej tragédii takýmto nehoráznym spôsobom. A o tom, že parazitujete a že to nie je úprimné, toho dôkazom je práve ten e-mail, o ktorom ste hovorili. Vy ste obhajovali pána Galka tým, no že stane sa človeku, že pošle svojmu politickému oponentovi e-mail so svojou stratégiou. No, ako stane sa to v podstate asi len strane SaS. Čím to asi je? Ale, okej, stalo.
Ale, preboha, ten obsah toho mailu je škandalózny! Galko píše, že v kauze, v ktorej vy tu teraz hulákate po ministerke a robíte tu také emócie a tak bičujete atmosféru, v tejto kauze bolo možné počkať týždeň, dva, kým prefrčí kauza SPP. To bola taktika. Ako využívať politickú taktiku pri veciach, ktoré sú pre vás tak silne emocionálne, že tu robíte divadlo, tak to je naozaj nehorázne pokrytectvo, pán kolega Sulík.
A, viete, príde mi nevhodné ešte aj to, akým spôsobom sa navážate do pani ministerky. Ja som včera tu použil na vašu kolegyňu Nicholsonovú taký fórik s feminizmom a postavil sa pán kolega Poliačik a nadával mi tu, že aký som strašne netaktný. A vy tu hulákate na pani ministerku, zvyšujete tu hlas, hovoríte o nejakých utajených manželoch - ako vy sa cítite, že ste v poriadku? Toto je okej?! Vy ste konzistentný klub SaS alebo sa už naozaj každý správate podľa svojho, ako chcete?
Čiže ten mail nijakým spôsobom nie je nevinný, nie je neškodný, on dokazuje, že ste pretaktizovali, že ste morálne zlyhali.
A, pán kolega Galko, môžte sa mi, koľko chcete, vyhrážať fyzickým násilím, ja keď vidím morálne zlyhanie, tak ho pomenujem.
Ďakujem.