26. schôdza

Ja len chcem, pán poslanec Sulík, poďakovať za veľmi podrobný a detailný popis skutočnosti, na základe ktorých už každému, kto tu dnes sleduje túto rozpravu, musí byť jasné, čo sa tu vlastne udialo. Na základe tohto popisu by som si ale veľmi priala, aby si konečne pani ministerka a vlastne aj celá vláda uvedomila, že na akom poste sedia, s akým rozsahom a dosahom zodpovednosti, že riadenie štátu nie je hra s kockami, to nie je hra v materskej škôlke. Ale riadenie štátu a teraz v oblasti zdravotníctva nepodlieha len dohodám a obchodom, lukratívnemu biznisu a lukratívnym zákazkám, ale je to aj o zodpovednosti za, tak ako v tomto prípade, zhasnuté ľudské životy.
Ja by som si veľmi priala, pani ministerka, aby ste konečne na základe tejto kauzy pochopili, že vašu krásnu, kultivovanú a, priznám sa, nevinne pôsobiacu tvár niekto veľmi zneužíva. Zneužíva na zastreté, nechutné politické obchody, výberové konania, o ktorých v mnohých prípadoch možno ani vy sama nemáte tušenia. A toto je ten výstup, ktorý má byť podnetom pre vašu sebareflexiu, prečo by ste sa mali zamyslieť, že z tohto rušňa, ktorý sa valí proti prúdu, by ste mali vy, ak ste rozumná a slobodná, vystúpiť.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Sulík, vy ste politicky zákerný neskutočným spôsobom. Taký zákerný politik, aký ste vy, v tomto parlamente nebol, nie je a dúfam, že ani nikdy už v živote nebude. Vy ste jednoducho zákerný a ten e-mail, ktorý je toho dôkazom, o ktorom vám tuná ešte budeme rozprávať veľmi dlho, to vám jednoducho ušlo. To neviete zdôvodniť, to vám úplne odhalilo vašu, vašu neskutočne zákernú tvár a podobu politiky vašej strany. Proste to je zákernosť, ktorá naozaj nemá obdoby na slovenskej politickej scéne.
Ďalším dokumentom toho je nakoniec aj to, čo ste rozprávali. Rozprávate o ministerke, rozprávate o problematike tej veci, o ktorej sa tuná bavíme už niekoľko hodín, a potom tam šplechnete čosi o utajenom manželovi. To je jednoducho svinstvo, pán Sulík, trápne svinstvo a vy to veľmi dobre viete. Vy túto zákernosť používate ako politickú metódu, to je ten váš problém. A kým sa toho nezbavíte, dovtedy, chvalabohu, tie vaše preferencie pôjdu dole, dole, dole a vy budete už len skutočne minulosťou.
Viete, ťažko sa, ťažko sa o týchto veciach hovorí preto, lebo naozaj toto všetko v tomto parlamente nebolo, toto všetko ste doniesli vy. A treba sa, treba len dúfať, že táto politická neobmedzená zákernosť vašej strany konečne už v tom ďalšom volebnom období nebude.
No a celkom na záver. Ja myslím, že by ste sa mali ministerke zdravotníctva ospravedlniť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja sa, naopak, chcem poďakovať pánovi poslancovi Sulíkovi za veľmi podrobnú analýzu tej situácie a rád by som upozornil na dve skutočnosti, ktoré povedal vo svojom vystúpení.
Veľmi dobre poukázal na to, že ak nás tu SMER obviňujete z toho, že je to hyenizmus, spájať smrť s meškajúcim tendrom, tak chcem povedať, že máš pravdu, pán poslanec Sulík, nikto z opozície nespája smrť tejto mladej ženy s meškajúcim tendrom. My len spájame skutočnosť, že keď bol k tejto žene privolaný záchranársky vrtuľník, žiadny nebol k dispozícii, so skutočnosťou, že ministerstvo zdravotníctva päť dní meškalo s vyhodnotením tendra. A tu príčinná súvislosť, dámy a páni, exituje.
A veľmi dobre si hovoril aj o tom a rád by som možno podčiarkol tú časť tvojho vystúpenia, že opozícia ako keby chcela od ministerky zdravotníctva, aby zasahovala výberovej komisii do jej práce. Nie, nikto nechcel a nechce od pani ministerky zdravotníctva, aby zasahovala výberovej komisii do práce. Pani ministerka ale výberovú komisiu vymenovala a mohla ju kedykoľvek odvolať. Ja chcem veriť tomu, že pani ministerka do 11. septembra netušila, čo tam vystrája vedúci služobného úradu pán Senčák, ktorého ale ona vymenovala do tejto funkcie. Ale 11. 9., v deň, keď o polnoci končili povolenia, o tom vedela, lebo jej pani hovorkyňa o tom informovala médiá, že to bude vyhodnotené až 16. septembra. A vtedy mala pani ministerka konať, mala sa spýtať pána vedúceho služobného úradu Senčáka, či sa zbláznil, a tlačiť na to, aby sa výberová komisia stretla kedykoľvek, 11. alebo 12. septembra, ráno, o polnoci, o tretej v noci, boli to ministerskí úradníci, ktorí zlyhali. A pani ministerka neurobila nič.

Ďakujem pekne. No, je pre mňa úsmevné, že ma tu niekto, nás tu vyzýva, aby sme nezverejňovali osobné údaje, keď tu mírnix-dírnix sa číta cudzia korešpondencia.
Pani ministerka Zvolenská je drzá ako opica, nehnevajte sa na mňa, lebo išiel vám ďalší mail, kde bolo napísané... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, vážte slová, ktoré hovoríte, poslednýkrát vám to hovorím, vážte slová, ktoré používate.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
(Nasledujúca veta bola povedaná súbežne s predsedajúcim.) Nechajte ma dohovoriť.
Kde bolo napísané, bolo v druhom maile napísané, že ten mail vám bol zaslaný omylom, i napriek tomu ste ho zverejnili, ale mne to až tak nevadí, že ste ho zverejnili. Ale čo je dôležité, je to, že tie skvelé otázky, ktoré som ja v maile pomenoval, tak to boli otázky, ktoré sme zaslali na ministerstvo zdravotníctva k verejnému obstarávaniu. K tomu, kto bol v komisii, k tomu, kedy bolo vyhlásené, koľko sa prihlásilo firiem a tak ďalej atď. Bolo to v čase, keď ešte ani výbor nezasadal, ešte keď ani sa nerozprávalo o odvolaní pani ministerky Zvolenskej.
A tá špinavosť, ktorá sa tu udiala, je v tom, že pán spravodajca prečítal a vložil tam dve slová, on povedal, že úplne skvelé otázky ohľadne tohto úmrtia. A to nie je pravda. To neboli otázky ohľadne žiadneho úmrtia, boli to otázky ohľadne verejného obstarávania.
Takže ja chápem aj tú rozhorčenú prvú reakciu pána Blahu a pána Jarjabka a ďalších poslancov, ale si predstavte, že by sa mne dostal do rúk mail, ktorý by napísal niekto z vás, a bolo by tam napísané: "Milá Zuzka, rád by som vás dnes informoval..." A predstavte si, že by som sa ja posadil na miesto spravodajcu a povedal by som, že pán Blaha alebo pán Jarjabek, alebo pán Číž, alebo pán Raši poslali mail: "Milá Zuzka, rád by som vás dnes opelil" alebo "Rád by som vás dnes" ešte niečo horšie. Toto presne urobil pán Raši a on spustil túto úplne nezmyselnú výmenu aj to, pán Blaha, že ste ma vulgárne urazili.
Ja som sa vám nevyhrážal, ja som vám len povedal, čo urobím, ak mi to zopakujete ešte raz. Ak máte odvahu, tak to zopakujte. Dočkáte sa toho, čo som vám povedal.

Ďakujem pekne. No, pán predseda, možno aj vám by prospel rovnaký meter. Keď je problém "drzá jak opica", v poriadku, ale potom nech je problém aj "bezcharakterné prasa", čo tu tiež odznelo. Ale, dobre, oboje je možno úroveň, ktorá by nemala byť.
Tak najprv, pán Číž, že teda nech si premyslím, či je, alebo pani ministerka zodpovedná. No ja vám to ešte raz vysvetlím. Kvôli tomu, jaký bol bordel v tej nemocnici, že Žaneta Masaryková hodinu dvadsať bez povšimnutia ležala na chodbe, za to si ja osobne nemyslím, že by mala byť pani ministerka zodpovedná. Ale za to, že výberové konanie meškalo, že nebolo spravené riadne, za to zodpovedná je, lebo to bol priamo jej podriadený. Čiže dúfam, že som vám to teraz vysvetlil.
Ten e-mail, páni, ktorý tu tak víťazoslávne vyťahujete, robte to ďalej, ale je to najmä váš, vo váš neprospech, skúste si to uvedomiť, my sme toto chceli oddialiť preto, aby bol dostatočný priestor pre tú hnusnú rozkrádačku SPP. Aby sa neprekrylo jedno druhým.
Ešte raz, vy máte toľko káuz v dvojtýždennom takte, že my nevieme, čomu sa skôr venovať, a preto sme to chceli oddialiť. Áno, ja sa k tomu, ja sa nehanbím, ja si myslím, aj tá rodina si to zaslúži, aby sa to riadne vydiskutovalo a aby to nebolo prekryté rozkrádačkami v SPP. Takže toľko na tému, na tému toho mailu.
No a teraz, pán Jarjabek, mňa teda teší, že vás veľmi trápi, či my tu budeme, nebudeme, a že ako máme prestať byť a akí máme byť, aby sme tu boli. Len, viete, keď tu nebudeme, keď ja nebudem v tomto parlamente nabudúce, no tak zrejme som neoslovil dosť voličov, aby ma volili, aby ma do tohto parlamentu dostali. To tak býva v živote, nebudem prvý ani posledný. Ale pre mňa sa svet nezrúti. Viete, ja nie som treťotriedny spevák, ktorý potrebuje tuná tú poslaneckú gážu, viete, no tak ako nebudem tu, pôjdem si zahrať hokej, zabehať, voľačo. Ja na to odkázaný nie som, pán Jarjabek, viete. Čiže, čiže buďte úplne kľudný.
Na úvod, á, na koniec by som chcel povedať, pani Mezenská, škoda, že tu nie je, plne s ňou súhlasím. Myslím si, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Mihál do rozpravy.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani ministerka, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte aj mne reagovať pri príležitosti mimoriadnej schôdze na odvolávanie pani ministerky Zvolenskej svojimi pár postrehmi k činnosti ministerstva, resp. úradu, ktorý je pani ministerkou riadený.
Ako všetci dobre viete, mojou témou nie je zdravotníctvo ani letecké záchranné služby, čiže ja sa neviem odborne vyjadriť, či sedem, päť alebo jeden vrtuľník na Slovensko stačí, alebo nie. Ale trošku rozumiem tomu, čo sa volá, čomu sa hovorí odborne "verejné zdravotné poistenie" a tomuto zákonu a s týmito vecami súvisejúcimi. A tu mám teda päť vecí, päť bodov, ktoré si dovolím pri tejto príležitosti pani ministerke pripomenúť. A tak ako som to priebežne možno počas roka a pol na schôdzach parlamentu, keď tu boli tieto zdravotnícke zákony a zákon o zdravotnom poistení, hovoril, tak to celé zhrniem, to, čo mne osobne leží na srdci, čo mi vadí, čo mi prekáža a čo, pani ministerka, ani vy, ani váš tím ľudí jednoducho nerobí dobre a za čo teda vy nesiete nepochybne politickú zodpovednosť.
Prvý, prvý problém, ktorý som už naznačil vo faktickej poznámke, je to, že ste zaviedli nezmyselný spôsob prihlasovania dohodárov do zdravotnej poisťovne. Tento váš počin pred pár dňami získal hrdé označenie "Byrokratický nezmysel roka 2013". Bolo množstvo kandidátov, množstvo nezmyslov, ktoré táto vláda stihla popáchať z hľadiska byrokracie administratívy, ale spomedzi všetkých tých byrokratických nezmyslov vy ste vyhrali. Vy ste vyhrali. To prihlasovanie dohodárov, ja teda pripomeniem, o čo ide, je to síce opakovaný vtip, ale niekedy aj opakovaný vtip je vtip.
V pondelok prihlásim ráno, v pondelok večer odhlásim zo zdravotnej poisťovne. Príde mi robiť dohodár v stredu, v stredu ráno ho prihlásim, v stredu večer ho odhlásim. Príde mi robiť v piatok, v piatok ráno ho prihlásim, v piatok večer ho odhlásim a ďalší týždeň dookola. To je naozaj unikát, unikát, všetci zamestnávatelia na to nadávajú a všetci si vždy teda radi spomenú, kto za tým je.
Živnostníci, aj vy ste prispeli, resp. chceli ste prispieť svojou kvapkou, ale veľkou kvapkou do tých všetkých nezmyslov, ktoré táto vláda, vláda Roberta Fica II, pácha na živnostníkoch, a chceli ste im zaviesť povinnú pracovnú zdravotnú službu, že každý živnostník by musel chodiť na povinné zdravotné prehliadky, či tú živnosť môže vykonáva. No úplná hlúposť. Pod toto ste sa podpísali v zákone o ochrane verejného zdravia, na základe našej kritiky ste ten zákon stiahli pred pol rokom a odvtedy sme ho našťastie nevideli, čiže to som rád, že tu ste pochopili, že ste šľapli úplne vedľa, ale šľapli ste.
Tretiu vec, ktorú vám vyčítam, je retroaktívne ustanovenie v zákone o zdravotnom poistení, retroaktívne ustanovenie v zákone o zdravotnom poistení, inými slovami, protiústavné podľa môjho názoru ustanovenie, podľa ktorého sa majú platiť odvody z podielov na zisku na zdravotné poistenie za roky 2011, 2012 vyplatené v tomto roku.
Štvrtá vec je váš prešľap, keď ste presadili v zákone o zdravotnom poistení to, aby poistenci štátu si okrem toho, že za nich platí štát, museli platiť poistné aj ako tzv. samoplatitelia alebo dobrovoľne nezamestnané osoby v určitých životných situáciách, čo je absurdita na entú. Našťastie tu ste to stiahli dostatočne včas pred tým, ako to vlastne nadobudlo účinnosť. Ale úplný, ale úplný nezmysel.
No a posledná vec je aktuálna novinka, ktorá v podstate bude platiť od 1. novembra, to znamená približne za týždeň, a znova to súvisí s procesom prihlasovania zamestnancov. Tentokrát pôjde o prihlasovanie zamestnanca, ktorý bol predtým dlhodobo nezamestnaný, do zdravotnej poisťovne, pretože tam nie je nikomu jasné, ako sa tento spôsob má vlastne prejaviť, keďže sadzba toho zamestnanca, zamestnávateľa je nula, čo je na jednej strane potešiteľné, ale v určitých prípadoch, skrátka, tí zamestnávatelia nebudú vedieť, čo majú robiť. Zatiaľ som nepočul riešenie.
Je to takýchto päť bodov, o ktorých si niekto možno povie, že čo to tu rozprávame, to je také úplné nič. Áno, súhlasím, pre mnohých z vás, či ste z koalície, z opozície, z vládnych, alebo odkiaľ, to naozaj môže vyzerať ako drobnosť, a ono to svojím spôsobom aj drobnosť je. Pri troche snahy sa všetko dá riešiť. Myslím si, že takto posudzujú aj ľudia, možnože si povedia, no tak podnikateľ bude mať, musieť posielať o tri tlačivá viacej, však mu z neho neubudne. To je všetko svojím spôsobom možno aj pravda a naozaj tam nejde o nejaké veľké veci. Ale či je to volič pravice, či je to volič ľavice, či je to nevolič, či je to mladý, alebo starý, všetci od vás, pani ministerka, očakávajú, že si budete plniť so svojím ministerstvom tú hlavnú vašu úlohu. To nie sú nejaké tlačivá, ale to je to, aby bola zabezpečená základná zdravotná starostlivosť pre občanov tohto štátu. Ste ministerka a to slovo minister je od výrazu slúžim ľuďom. Vašou povinnosťou je slúžiť všetkým ľuďom, všetkým občanom Slovenska a v prvom rade sa postarať o to, aby mali zabezpečenú zdravotnú starostlivosť.
A to sa v tomto prípade jednoznačne nestalo, čo ste vlastne sama dokázali tou prezentáciou, kde sme sami videli, aj tí, čo nie sme nejako bližšie zaangažovaní, že o 16.55, keď ten lekár v Skalici požiadal o vrtuľník, tak vrtuľníka jednoducho nebolo. A nebolo preto, lebo vrtuľníky v Bratislave a v Trenčíne vašou vinou alebo vinou vašich úradníkov neboli k dispozícii. To je jednoznačné zlyhanie v úplne elementárnej veci, ktorú od vás občania pri tom očakávajú. Čiže nezvládli ste to základné, čo ľudia od vás chcú, aby bolo o nich postarané v prípade, že sa niečo stane. A, žiaľ, doplatila na to smrťou tá pacientka.
Je mi naozaj ľúto, že k takejto veci pristupujete takýmto spôsobom, že tu sa tento problém zľahčuje, bagatelizuje, odvádza sa pozornosť, pretože tá podstata jednoducho tu je tá, päť dní poriadne nefungovala letecká záchranná služba, na čo dokonca svojím životom doplatila táto žena, táto pacientka, ktorá mohla ďalej žiť, keby tie vrtuľníky lietali.
To vaše poslanie, ktoré vám zverili občania, vám, vyhrali ste voľby s heslom o istotách, napríklad aj o istote toho, že zdravotníctvo bude fungovať, znova sa nenaplnilo a znova ten váš sľub o tom, ako bude Slovensko pod vaším vedením dobre fungovať, padol, pošliapali ste ho a občania, ak sa nad tým aspoň trošku niekto zamyslí, zistí, že vaša vláda je jednoducho nefunkčná a jej zmyslom rozhodne nie je to heslo slúžiť ľuďom, ale niečo úplné iné.

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, vážení občania, ja si nesiem takú tabuľku, teda pomôcku, budem sa snažiť znázorniť čo možno najplastickejšie letové vzdialenosti, lebo aj tomu sa budem venovať.
Ale skôr ako sa začnem tomu venovať, ja sa chcem spýtať, že kedy je ten čas, kedy máme odvolávať? Viete, keď už ste tu, vás pokúšal ten rokovák, tak dajte do rokováku, vtedy, keď národohospodárska škoda nepresiahne, ja neviem, koľko sa vyčísľovala pri SPP, ale keď presiahne 2 mld., vtedy, keď obetí na životoch údajným preukázaným alebo šetreným, alebo v procese šetrenia bude viac ako desať dajme tomu, viete. A vtedy možno, aby sme, lebo vám to hrozným sp..., ja sa fakt pýtam, kedy je ten dôvod?
Prosím vás, tu zazneli reči o cynizme, o hyenizme, Džugašvili tu povedal, že pokiaľ toto je jediná kauza našej vlády, tak on nemá, ja ho zacitujem, pokiaľ toto je kauzou našej vlády, tak on je s našou vládou spokojný, teda s ich vládou. Rozumiete? Viete, čo povedal ten človek? Že pokiaľ, lebo my sme tu o tom, mi hovoríte teda, že či tým, neschopnosťou tých úradníkov a zodpovednosťou politickou ministerky došlo alebo nedošlo, ale určite tam nejaká korelácia s tým je, s tým úmrtím, tak on povie, že pokiaľ toto je ono, tak on je spokojný. No tak kto je tu cynik, preboha, v tejto? Kto tu je cynik? Tak potom si to v tomto ujasnime.
Ja som rozmýšľal, že aký príklad dať, že na dokumentáciu tej absurdity, ktoré tu argumentačne z tých kalibrov, ktoré SMER na nás postavil, zazneli. Ešte k tým kalibrom si dovolím uviesť. Tu Kaliňák vystúpil teda s politickým prejavom, ale ako za kaliber tu bol, myslím, iba pán Raši, nie, že za kaliber tu bol pán Raši, ktorý si to pomýlil s, neviem, kde to skončilo, pri ktorom zjazde KSČ, kde čítal zdravice a pod čítaním zdravice si pomýlil schôdzu. On si myslel, že je na schôdzi, myslím, že aj bola taká schôdza, kde sa odvolával pán Uhliarik, tak on mal pocit, on sa premiestnil, teleportoval v čase a on proste hovoril o tom. Takže toto bol kaliber SMER-u, ktorý vystúpil k tejto zásadnej veci.
Potom tu nechali len krídelné útoky v podobe Blahu s jeho fakt úplné geniálnym prízvukom anglickým. A, viete, to je to, presne to, a teraz budem mierne osobný, že to je tá vizitka, že aj on, aj iní, ďalší génius, oni učia na vysokých školách, pokiaľ ja viem, prosím vás pekne, to je tá úbohosť. To je tá úbohosť, že oni naozaj reálne učia, učia budúcich, neviem koho všetkého, oni fakt učia.
Po vystrieľaní týchto kalibrov tu už len tápeme, tu už nikto neni. Tu Číž, Číž to zabije tým, čím to zabije, to znamená, že pokiaľ, tak to zopakujem tretíkrát, pokiaľ je toto kauzou, tak on je s vládou spokojný. No tak povedzme si.
Prosím vás, keby Giuliani, keď napikovali do tých dvojičiek tie lietadlá, keby tie požiarnické autá nemohli vyštartovať kvôli tomu, že nejaký úradník z magistrátu, ja neviem, neobnoví STK-ačku, že požiarnici by stáli v garážach, tak ja vám poviem, že ako by to tu skončilo. Že mne to pripomína, že keby potom niekto neskôr povedal, no, viete, že ako dobre, že tak, lebo vlastne sa tí požiarnici, možno niektorí by boli zahynuli. To by tam možno, toto sú tuná schopní nám predviesť naši smeráci. Oni sú vám po určitej chvíli, vám, viete, čo povedia? Že v zásade to, že štyri dni tie vrtuľníky nelietali, je dobré, lebo za tie štyri dni ušetrili benzín, alebo tie štyri dni by sa spoplatňovali, i keď to nevylučujem, že aj tak ich spoplatnia, ale oni sú schopní sem tu prísť s tým a povedia, však my sme ušetrili za štyri dni. To je výrazom toho, pre ľudí hovorím, tu to nemá význam, to neni zo SMER-u nikto, sa popratali všetci ako títo. To je výrazom, vážení, kto vám vládne. Toto je SMER schopný urobiť.
Oni nechcú pripustiť akúkoľvek, akúkoľvek zodpovednosť. Prosím vás, dvetisíc rokov dozadu sa hovorilo o tom, že Rimania už vedeli hádzať cez hradby, keď bol ľud moc nahnevaný, tak sem-tam na utíšenie hnevu ľudu, hej, keď nestačili chlieb a hry, čo našim, zdá sa, občanom bohato stačí, večer si zapnú ešte telku k tomu, tak tí Rimania boli takí, vyzerá, že zlostnejší, tak oni im hádzali cez tie hradby. Oni, naši nie sú schopní pustiť ani nohu. Fakt ani nohu.
Prosím vás pekne, keby to naozaj skončilo v tom prvopočiatku, že nejaký Senčák, ja neviem, kto je Senčák, ale Senčák je jedna, podľa mňa jeden neschopný človek, absolútne neschopný človek, ktorý hazarduje so zdravím človeka. A ten človek, ja neviem, koľko berie plat, ja si to, možno dám tú robotu a si zistím, koľko berie taký plat taký Senčák na ministerstve zdravotníctva. Ten tam na druhý deň nemal byť. Na druhý deň tam nemal byť. Ale čo urobili, naša ekipa? Naša ekipa sa postaví jeden za druhého, jeden za druhého jako jeden muž, ako jedno telo, proste nepustia ani jedného, lebo vedia, že keby niekoho z toho kruhu vypustili, tak sa im to zrúti. To je celý problém. Keby Senčáka možno na druhý deň prepustili, tak Senčák by si objednal rozhovor v SME a začal by možno krútiť, že čo všetko sa tam robí. Tak pre istotu Senčáka upracú, utíšia, všetko sa drží pokope, potichučky, ale tu umierajú ľudia, tu už umierajú ľudia.
Ja sa potom pýtam, koľko, čo sa má stať, aby sme my mohli odvolávať, bez toho, aby ste nám to vykrikovali, a čo sa má ešte stať, aká tragédia, aby tu niekto zahučal, aby niekto prišiel o robotu, aby niekto prijal politickú zodpovednosť? Prosím vás, argument nad argumenty, čo tu zaznel, politická kampaň a neviem čo, že počkajme na vyšetrovanie. Však čakáme na vyšetrovanie mostu Kurimany. Však už je to rok. Počiatka sme nechali na pokoji. Počiatek nevedel ani palubný lístok predložiť, už je to rok, a ticho, ticho po "pěšinke". A tak presne to je to, to je taktika: nechajte prach napadať. Nechajte prach napadať, nechajte emócie vychladnúť, potom sa k tomu vrátim. Aj tu to malo byť taktikou, aj tu to malo byť taktikou a hrozne sú vyrušení naši slovutní predstavitelia vlády tejto krajiny, že vôbec na to narážame. No ste sa chytili.
Ja naozaj pre občanov, ktorí majú taký ten prah citlivosti ešte aký-taký, prosím vás, teraz sa chytili. Teraz sa chytili, teraz dokázali, že je to fakt a fakt a čistý prúser. Toto je fakt čistý prúser, toto, čo urobili. Toto je úplne jasné a dokázateľné. Že čím to? Bohorovnosťou tých ministerských úradníkov, že ich to nezaujíma a že či piatok - však kto by chodil v piatok do roboty, však?! Však pondelok, nie, to dajú. Viete, piatky každý ministerský úradník má v piatok úplne iné starosti, jak sa zaoberať, že či budú lietať vrtuľníky a nebudú, tak to nechá na pondelok.
Lenže chyba lávky, vážení občania, teraz, teraz, teraz je tá príležitosť, aby ste im to otrieskavali o hlavu, lebo urobili obrovskú chybu. V normálnej, štandardnej krajine by Senčák a celá tá jeho ekipa, celý jeho sekretariát, aj zo sekretariátu by ho vyhodili bez akéhokoľvek odstupného a ministerku alebo ministra, ktorý by tam bol, by potichu upratali.
Kdežto tu sa, prišli, ako jeden muž sa postavili a idú ju tu chrániť a ešte nastavili krídelné útoky v podobe Blahu. Prosím vás a toto chcú obhájiť. Oni sem s tým prišli, že to chcú ustáť. Oni sem s tým prišli, že to idú ustáť. Všímajte si tú taktiku: voľby, teraz Galko, neviem čo, toto. Prapodstata je niekde úplne inde. Prapodstata je tam v tom, že na tom ministerstve si niekto neurobil robotu takú, ako mal, dokázateľne, a kvôli tejto chybe sa stalo, čo sa stalo. To znamená, vzletu schopné vrtuľníky neleteli a môžme sa teraz sporiť, môže to už bude dokazovať ten úrad pre to zdravotníctvo, či tam je nejaká príčinná súvislosť s tým úmrtím, alebo nie. Ale toto sú fakty. Za toto sa v slušných krajinách nie že letí z roboty, za to sa v slušných krajinách chodí sedieť, za toto je paragraf. Oni to ustoja! Tam sa usmejú. Pani ministerka sa usmeje a tam niekto prehlási, jak za ňou stoja a aká je opozícia zlá a Galko a Uhliarik. A hotovo. Zas sme tam, kde sme boli.
Na čo ešte budeme čakať?! Máme jedinečnú možnosť toto využiť. Jedinečnú možnosť to využiť nie pre nás, pre opozíciu, pre ľudí tejto krajiny, na tomto prípade dokázať, že jak to v tejto krajine funguje, že tu si už ľudia nerobia elementárne veci, elementárne veci, elementárne povinnosti, ktoré majú dôsledok, príčinnú súvislosť možno aj s úmrtím, si nerobia a nedokážu si, a napriek tomu ich niekto obhajuje. A ešte nás tu okrikujú.
Prosím vás pekne, ja som do tejto diskusii, tu si pomôžem touto tabuľou, ja ju tu už mám dlho a teraz ju využijem. (Rečník položil na rečnícky pult názornú pomôcku.) Ja sa zahrám na odborníka, ale na toto nemusíte byť odborník. Viete, toto je presne taká, taký mýtus, čo tu prebieha medzi nami, že tu iba odborníci, tu by sme mali byť odborníci na jadrovú fyziku, ja nie som odborník na jadrovú fyziku, ja som poľnohospodár, ale snažím sa rozmýšľať sedliackym rozumom. Sedliackym rozumom. A teraz vám pokúsim sa niečo povedať. (Rečník zobral do rúk názornú pomôcku.)
Ak je Skalica tu a tu je Žilina, tak túto vzdialenosť, povedzme, že je 2A, lebo vzdialenosť Trenčín - Skalica je A. Prosím vás, koľko vysokých škôl potrebujete? Povedzte mi, koľko? Ľudovú. Päť ľudových potrebujete! Toto je už moc zložité, A, 2A, toto som si ja dovolil, som si pripravil. Ale poviem to jednoduchšie. (Reakcie z pléna.)
To je o tom, že je to polovičná vzdialenosť. Je to o tom, že je to polovičná vzdialenosť. Prosím vás, či na bicykli, či pešo, či koňom, či na krave, či na vrtuľníku, vám garantujem, stále polovičnú vzdialenosť prejdete o polovicu rýchlejšie, nie vždy absolútne, ale určite. Nepotrebujete, pán predseda, pán Raši, ani jednu vysokú školu, a už vôbec nie zo Sládkovičova.
Prosím vás, to je, to nepustí, to je fakt! A o tomto fakte sa rozprávame, pán riaditeľ nemocnice Rooseveltovej, myslím si, ste, nie? O tomto fakte sa rozprávame. O tom, kde vo vašom fachu, to nie sú rezbári, to nie sú murári, že im uschne malta a potom sa zle umýva fúrik. (Smiech v sále.) Tu sa hovorí o záchrane ľudského života. Tak mi uznáte hádam, že je rozdiel, kde sa z jedného bodu do druhého dostanem za hodnotu A, alebo za raz takú hodnotu. Je to rozdiel? Je. Vám garantujem, že je.
Keby som to ešte dokončil, tak tu ešte, aby tu nejaký odborník začne k tomu hovoriť, tak ešte máte tú slávnu Nitru a Bratislavu. A vám hovorím, že vzdialenosť z Bratislavy, Bratislava - Skalica je 1,2 oproti Skalica - Trenčín, to znamená, je to o trošku ďalej. Čiže najkratšie do tej Skalice bolo z Trenčína, to znamená z toho miesta, z ktorého neletel vrtuľník - prečo? Prečo? Lebo čo, neprišli peniaze? Čo to od Kmotríka, to zle poslal? Neposlal to cez Western Union, ale poslal to, z Western Unionu to príde hneď, ale to sa ťažko sleduje, to všetci darebáci posielajú Western Unionom. Možno to poslal cez banku, to trvá tri dni, či koľko, a niektorí povedali, že nie, neurobíme nič, kým to nepríde, kým to necinkne, esemeska. Neviem, čo mám povedať. O čo šlo? O čo tam šlo?
A prosím vás, ešte tu zástupca premiéra, čo hovoril, to chcem zopakovať. Aj keby toto nebola pravda, že vzdialenosti hrajú úlohu, tak hovorme o štatistickom predpoklade. To znamená, aký je štatistický predpoklad, môžme hovoriť, že všetky budú vyťažené, neviem čo. Ale hovorme o vyššom štatistickom predpoklade, že bude možnosť. To znamená, že ak máte v danej oblasti, ktoré aj keby boli, just rovnaká vzdialenosť, čo nebola, štyri vzletuschopné vrtuľníky, tak je tiež nejaká hodnota. A keď z tej, z tých štyroch vzletuschopných vrtuľníkov dva zoberiete, o čo je iná tá hodnota? Povedzte mi? Treba na to Sládkovičovo? Netreba. To je znova to isté. To znamená o polovicu nižšia. O polovicu nižšia než štatistický predpoklad, že tam bude niečo voľné. A už nehovorím o tom, že z tých dvoch, čo zostali, jeden bol na výjazde.
Tak priznáte niekto chybu? Nepriznáte nikto? Dokedy toto chcete, ja neviem, ale ľuďom sa čudujem, že sú pripravení na to, tomuto veriť.
Ešte neviem, jak by sa to ináč dalo povedať možno tak jednoduchšie, aby to malo aj zmysel, aj význam, aby to aj pre nás malo význam aj zmysel, no treba naozaj asi v tomto pokračovať, pokúšať sa rozkryť, rozkryť tú hroznú, obludnú demagógiu. A vidíte, keď sú pod stresom, tak trepú hlúposti. Za to, čo povedal Číž, to je, to je, štandardne by ho už mal niekto bombardovať, mal by, hej, len tu nikto nebude. Ale to je výrazom toho, že jak sme si my ponižovali prah citlivosti a pozvyšovali, podľa toho, ako, z ktorej strany sa na to pozeráte na niektoré veci. Že čo sme ešte ochotní tolerovať. Koľko toho sme ešte ochotní tolerovať a nerozruší nás to?
Hovoríme, a ja nechcem byť ten, aby som nebol naškrtnutý z toho, že to zneužívam, ale hovorme o miere príčinnej súvislosti, kde kvôli nekonaniu došlo možno až k tomu úmrtiu, ku ktorému došlo.
Prosím vás pekne, k pani Zvolenskej, ja mám k nej fakt špeciálny vzťah, ja som k tým, ona je tiež jeden z tých expertov, ktorý tu nosí, ktorá je vhodným messengerom, naozaj, Zvolenskú pošlete sem, ona to šupne do tej kabelky a ide, viete, až tu si to pozre, že keď to preženiem. A naozaj ona tu už prišla a viete, s čím prišla, s daňou z dividend, to som sa tu vtedy, išlo ma roztrhnúť od zlosti, kde, že som sa snažil zadokumentovať. Ona sem prišla s tým, že vlastne zničí lekárnický trh. A zničí. Však o tom budeme rozprávať za chvíľku, hej, a neskôr budeme rozprávať o tom, že čo pustila, ako vypustila.
Že tých dôvodov, prečo ja, aj keby toto nebolo, tak ja by som podpísal aj len tak, že sme si, že v rámci nejakého takého pokusu o zlepšenie situácie by som sa bol podpísal. A toto je, človek niekedy má na jazyku aj silnejšie výrazy, ale nepoviem ich, budem končiť.
Vážení, dôvody sú jasné. V štandardných krajinách by sme k tomuto vôbec nemuseli prísť, už by to bolo dávno upratané, už by tu bol nejaký nový minister alebo ministerka, lebo však iba jedinú, viete, možno ju držia preto, že majú jedinú ženu vo vláde a potom by bol jak ale, to verím, že ešte je nejaká žena, ktorá by mohla teoreticky robiť na ministerstve zdravotníctva, aby sa teda nemohlo povedať, že vláda nemá ženské zastúpenie. Ale asi nemá to, čo je potrebné a nevyhnutným kvalifikačným predpokladom. Jak je nevyhnutným kvalifikačným predpokladom robiť šéfa pozemkového úradu na Orave, byť otcom poslanca SMER-u, tak je asi nevyhnutným kvalifikačným predpokladom byť ministrom zdravotníctva, mať long history pre všetky inštitúcie, ktoré sa tu spomínali, ktoré tu zazneli. Jedna zdravotná, druhá zdravotná, ja neviem čo, to znamená, ten rozsah previazanosti si nevybudujete za deň, za dva, hej, čiže toto je kvalifikačným predpokladom na to, aby ste mohli robiť. Čiže o to ide, nevybrať, nevybrať z tohto zatiaľ dobre šľapajúceho stroja jedno súkolie, lebo sa to začne škrípať.
Ale ani v tomto prípade nie, pán Baláž?! Preboha, veď vy zachraňujete život! Však ste lekár! Ani v tomto prípade? To je jednoznačné flagrantné porušenie, to z toho sa nedá vykrútiť, z toho sa nedá! To sa dá len ustáť, útrpne ustáť. To sa nedá vykrútiť, to sa nedá vyargumentovať, že tu sa postaviť a argumentovať, však to ani nič nezaznelo.
Raši, opakujem sa a končím, Raši, ktorý mal zastupovať teda tú odbornú stránku komunikácie, čo urobil? Zopakujem, aj pre ľudí zopakujem, on nevyvracal tie skutočnosti, o ktorých tu my hovoríme, to znamená, že sa pochybilo. On tu niečo splietal o nejakých kolektívoch, ktorí pozdravujú plénum a ich ministerku a stoja za ňou, stále a vždy a aj neviem kedy, a potom si spomenul na bývalého ministra.
Kolegovia, dalo by sa na túto tému veľa. Jedného dňa príde čas, kde bude mať zmysel a budeme sa tešiť na, na zodpovedné, zodpovedné vyjadrenia, zodpovedné príspevky, naštudované príspevky a bude tu radosť byť a radosť rozprávať a raz tu bude aj čas, kde tu nebudú ľudia, ktorí učia na vysokých školách a miesto "faizer" povedia "fizer", či čo to povedali? Viete, však to už aj ja som sa učil angličtinu na čínskych uliciach, prosím vás, ale ja by som už toto fakt nepovedal. A toto, to je, to dokumentuje tú úbohosť toho, že jakým ten, ten, tú gradáciu toho, že kam sa blížime. To sa hovorí o Amerike, že tam to tiež všelijako vznikalo, Morgenovci, ja neviem čo, Kennedyovci tiež nejako začali, ale i ďalšie generácie sa učili hrať na klavíri a po francúzsky. Kdežto tu ideme presne opačným smerom, a zlým. Tie ďalšie generácie nie že po francúzsky, oni nevedia pomaly už po slovensky a cudzí jazyk je nomen ultra nič nepoznané.
Toto je, toto treba zastaviť, treba to zastaviť a nech nás nepripravujú na prahy citlivosti, ktoré sa nedajú ustáť. Lebo keď toto ustoja bez toho, aby sa im skrivil vlások na hlave, že ustoja tuto tento brutál, tak nabudúce budú mať to vedomie a aj niektorí z nich možno aj to svedomie na chvíľku, že prídu s niečím iným a povedia, aj to ustojíme. Však keď sme toto ustáli, toto keď sme ustáli, keď sme Zvolenskú, vrtuľníky, to takto zostane v tej skratke mentálnej, tak ustojíme už všetko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, pán Hlina, vo vašom vystúpení ste sa medzi iným opýtali teraz ku koncu, kedy si teda smeráci priznajú chybu, čo sa musí stať, aby povedali, okej, toto bola chyba. Tak ja vám teda poviem, ja som tak za tie moje tri-štyri roky, čo som za tie roky, čo som v parlamente, som zistil tri také základné pravidlá správneho poslanca SMER-u alebo člena SMER-u.
Prvé je, nikdy si nepriznať chybu. Nikdy. Chápete, čo je nikdy? To jednoducho také neexistuje v repertoári, že tu niekto bude nejakú chybu priznávať. Kto si prizná chybu, nie je správny smerák.
Po druhé. Druhé pravidlo, reagovať protiútokom, vždy reagovať protiútokom. Keď už nič iné, tak treba vytiahnuť Dzurindu, ale protiútokom, musí byť protiútok. Jedno, ako je to za vlasy pritiahnuté, ako je to scestné.
Pani ministerka Zvolenská zanedbala tender? Nevadí. Uhliarik mal reexport. Alebo čokoľvek. Sú VÚC voľby. Niečo, niečo treba, protiútok, to musí byť protiútok. To je pravidlo číslo dva.
A pravidlo číslo tri: urážať sa. Na akúkoľvek blbosť. Treba sa len uraziť. Treba si nájsť akýkoľvek maličký dôvod a začať sa urážať na smrť. To, že vy urážate, alebo teda správny smerák uráža oveľa viac, to nehrá rolu, resp. to by mohlo byť také pravidlo 3b. Ale každopádne uraziť sa za sebe väčšiu blbosť. Ja som tak spozoroval, že čím väčší primitív, tým sa na väčšie drobnosti uráža.
A takto by som to videl, že zapamätajte si, pán Hlina, dobre? Nikdy nepriznať chybu, keď teda chcete byť úspešný politik, hej, nikdy nepriznať chybu, vždy reagovať protiútokom a riadne sa vyurážať za každú blbosť. Keď vás niekto poobede o štvrtej pozdraví, že dobrý deň, tak urazte sa! Že jaký deň, čo deň, už je popoludnie! Normálne treba sa uraziť, riadne, hej, tak pamätajte.

Ďakujem pekne. No, pán kolega Hlina, ja by som vás chcel podporiť v tom vystúpení. Mňa sa častokrát ľudia pýtajú, či cez sociálne siete, alebo aj osobne, že či to má vôbec zmysel, takýmto spôsobom odvolávať tu nejakého ministra, keď smeráci majú tých 83 hlasov. A práve aj to vaše vystúpenie ukázalo, že toto politické gesto má zmysel. Má to zmysel kvôli tomu, aby jednoducho sme pomenovali tie kauzy, ktoré sa na nás zo strany SMER-u valia každý deň.
Ja by som možno na počudovanie, ale chcel by som sa zastať trošku, aspoň zľahka, pána kolegu Baláža. Ja vás toľko teda nejak nepoznám, lebo on moc veľa nevystupuje, ale on má síce iný názor, ale ja som nezbadal na ňom, že by nejakým spôsobom on na niekoho útočil alebo nejakým spôsobom niečo, niečo manipuloval. Aj na tom výbore, kde som bol, na tom zdravotníckom, sa mi zdalo, že pomerne dosť kultivovane sa snažil vyjadriť to, čo si myslí. Mne je ho skorej ľúto, že tam musí sedieť, lebo aj táto kauza ukázala, že, viete, vtedy zistíme, že či tie dôvody sú oprávnené, keď vidíme, aká je reakcia smerákov. A keď je taká ako dnes, že oni mlžia a odvádzajú pozornosť, tak vtedy sa utvrdíme v tom, že to bolo správne rozhodnutie. To je dneska typický príklad jeho kolegu Rašiho, ktorý sa zachoval veľmi podlo. Pretože on tu zmanipuloval nejakú informáciu a potom normálne jak potkan zdrhol z tej ohrádky, ja som sa teda za ním tu mierne tak vybral, on ušiel odtiaľ tam preč a odvtedy sa už tu nezjavil. A teraz vlastne nechal tam kolegu pána Baláža, aby sa škvaril vo vlastnej šťave.
A to je pre mňa dôkaz toho, že toto je jednoznačne schôdza, ktorá má svoje opodstatnenie, že smeráci proste nemajú žiadne dôvody, žiadne racionálne argumenty, aby nejakým spôsobom vysvetlili to fatálne zlyhanie pani ministerky Zvolenskej a jej úradníkov.
Ďakujem pekne.