27. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Plánujem k tomuto vystúpiť a upozorniť na niektoré fakt až enormné absurdity, ktoré sú na dennom poriadku. Tu skončí ochrana, o chvíľku prídu lesy. To je ešte nomen ultra k tomuto. Neviem, či je dobré alebo zlé, že spravodajcom je pán Martinák, ktorý vykazuje zjavné nedostatky v chápaní v súvislostiach. Poviem to takto mierne. Poviem aj takú vec, že mne to trošku pripomenula tá rétorika. Je nekomentujem teraz tých ľudí, že tam stáli alebo sa pripútavali. Ale keď niekto sa pýtal, kto boli tí ľudia, kto ich platil, to je taká jakešovčina. Ale ja viem, že vám sa to páči. Ja viem, že vám sa to páči. Ja viem, že keby to prišlo, tak ste prvými pred tými dverami a pred tou podpisovou knihou. Ale ja s tým sa nestotožním. Viete, keby ste trošku nad tým rozmýšľali, vždycky tá zásada platí, cui prodest. Oni tam stáli. Viete, tam stáli a to tak dopadlo, komu to pomohlo, kto by mal záujem ich platiť? Viete, tam nebol záujem ich platiť. Analyzujte, že sú ľudia medzi nami, ktorí majú nejaké presvedčenie o niečom a za to presvedčenie sú ochotní niečo urobiť, prípadne niečo obetovať, čo vy, predpokladám, ani neviete si predstaviť. Ale sú, verte tomu. Ceňme si to, aj keď sa možno niekedy mýlia, vôbec že sú, lebo nám nastavujú zrkadlo, že máme si dávať pozor. Keď takíto ľudia nebudú aj kvôli vám a vašim vyjadreniam, tak potom si tu už nikto nebude na nič dávať pozor a potom sem začnete vláčiť do parlamentu také hlúposti, ako sem začínate nosiť. A ja poviem v rozprave, aké sú.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Martinák, hovorili ste o výmere chránených území a zaradili ste tam aj jaskyne. Neviem teda, či jaskyňa je na povrchu alebo niekde dole. Ale myslím si, že priestor pred jaskyňou sa tam môže zaradiť, ale jaskyne by som asi do tejto výmery nezaraďoval z pohľadu nášho. Takže na tom sa asi zhodneme.
Ďalšieho by som sa chcel dotknúť. Hovorili ste tu o tom výrube a o následnej povinnosti náhradnej výsadby. Doteraz je to platné tak, že, áno, keď požiadate o výrub nejakých drevín, máte povinnosť nahradiť tieto vyrúbané dreviny novými, kde je vám určené to, kde a ako to urobiť. Vy ale, pokiaľ teda viem, v tomto návrhu túto povinnosť rušíte. To znamená, že by sa už nemuselo požiadať o výrub a tým pádom nemusí byť vám ani určené, kde a ako urobiť náhradný výsev alebo teda náhradnú výsadbu. Takže vysvetlite mi teda toto, či toto je naozaj tak, či sa nemýlim, pretože to by bolo dosť polemické naozaj, ak nemáte povinnosť to ohlásiť, potom vám ani nevyplýva povinnosť náhradnej výsadby týchto drevín.
No a ešte mi skúste povedať teda, keď ste hovorili o tej výmere chránených území, či ste tým mysleli, že je to dostatočne alebo je to nedostatočne, chceme viac chránených území alebo chceme menej chránených území, lebo ja si myslím, že pokiaľ si prírodu nebudeme chrániť, tak o chvíľku nám ju zhumpľujú developeri a iné finančné skupiny, ktoré majú čisto biznisové záujmy, nie záujmy nezištné o to, aby ľudia mohli bežne chodiť do prírody relaxovať, oddýchnuť si, počúvať spev vtákov, pozrieť sa na zver priamo v prírode. Takže môže sa stať, že si naozaj zhumpľujeme to krásne, čo máme jedinečné tu na Slovensku, a o chvíľku sa tu budeme pohybovať len po betónových džungliach, ktoré sa budú nachádzať aj v lesoch. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená podpredsedníčka. Pán poslanec Martinák Ľuboš, my dvaja by sme si mohli rozprávať o tom určite dosť. A napokon vyšli sme takpovediac z jedného medzilaboreckého hniezda. A určite by sme mohli povedať aj veci, ktoré sa nám nejako nežiada veľmi zdôrazňovať. Tým chcem len naznačiť, že tie pravdy bývajú niekedy večné a je dobré, keď ich ctíme, a niekedy tie pravdy bývajú také, že podliehajú vývoju a že ak sa chceme dopracovať k nejakému rozvojovému pokroku, tak je dobré niekedy aj ustúpiť z večnej pravdy, ktorá nie je večnou pravdou, a hľadať riešenia. A ja si myslím, že my nesmie v Národnej rade kvôli tomu, aby sme obhajovali tie pravdy, ktoré nie vždy môžu platiť, ale aby sme sa v záujme krajiny pokúsili posunúť dopredu aj pomocou zákonov, lebo zato sme tu, a ukázali, že je to možné.
Myslím si, že tá rétorika, aj pán kolega Hlina to tak povedal, ktorú ste použili, tá klasická, sa možno určite v tejto chvíli páči 90 % mojich kolegov, ktorých uniformu mám na sebe, napriek tomu nie som presvedčený, že to je tá rétorika, ktorá by nám mala jednoznačne byť návodom na to, ako tie škody, ktoré si aj ty spomínal a ktoré tu evidentne vznikali a možno aj stále vznikajú, do budúcnosti eliminovať. A preto chcem povedať, že rozumiem ti, čo si povedal, je to rétorika používaná veľmi často. Ale nie je celkom presná. A ja sa vo svojom vystúpení pokúsim poukázať na to, čo si myslím, že je našou poslaneckou povinnosťou, ukázať, ako sa večné pravdy môžu meniť na istý pokrok v podobe toho, že uznáme, že nie všetko, čo sme v minulosti urobili, bolo správne. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, zareagujem na tvoje vystúpenie. Trošku si tam hovoril o lesnej stráži, mal si asi na mysli stráž prírody. Takže to bola asi tá chyba preklep.
Ale hovoril si o tých kompetenciách. No veď práve ja som povedal, že zhruba polovica tých kompetencií, ktoré tam sú, čo som teraz čítal, bola prebratá. A iba to naviac je nejaký problém, aby mali nárok na rovnošatu? Je problém, aby ich mohli stíhať aj za vypaľovanie, za robenie skládok? To je problém? Myslím, že to by nemal byť problém, ja by som povedal, by malo kričať toto, ešte aj to, ešte aj ďalšie veci.
Ďalšie si hovoril, že, áno, majú nosiť zbrane, že majú kompetencie jasné. Však je to o tom. Keď hovoríme, že máme mať nejakú vážnosť, tak musíme tú vážnosť aj nejakým spôsobom prejaviť v tom teréne a možno aj tým nosením zbrane, aj týmto odznakom, aj tou rovnošatou, aj ďalším, ako to majú lesná, možnože aj tá poľná stráž a ďalší, ktorí sú tam.
Ďalej hovoril si o mnohých tých chránených územiach. Samozrejme, ono sa prekrýva tých území veľa. To sme zdedili ešte zo socializmu. Nieže sme ich teraz vymysleli po revolúcii a všetko sme teraz urobili, samozrejme, niečo sa navýšilo, ale niečo sa prekrýva, aj trojnásobne.
No a všeobecne. Tak ja si myslím, že tú biodiverzitu, ktorú my tu máme, ešte, chvalabohu, ju máme, nám závidia mnohé krajiny. Ja poviem iba jeden príklad. Škovránok v Anglicku nie je. Angličania sa chodia ku nám pozerať, ako vyzerá škovránok. A robia všetko pre to, aby toho škovránka tam dotiahli naspäť. A robia preňho biotop, idú spätne, to, čo zničili, vytvárajú. Dávajú do toho peniaze. Tak my by sme mali to, čo tu máme, chrániť. A ja som povedal, to by mohol naštartovať aj ekonomický možno nejaký stimul, že aj na to môžeme prilákať tých turistov, ktorí prídu na našu prírodu, ktorú my tu máme. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Tak pôjdem postupne.
Pán poslanec Mikuláš Huba, ja vás považujem za skutočne fundovaného ochranára, a to nielen na Slovensku, ale aj v rámci sveta. Prednášali ste v Spojených štátoch. Tieto vaše skutočne ochranárske odborné vedomosti si vysoko vážim, aj keď niekedy sa mi zdá, že trošku sa zaliečate tretiemu sektoru, neviem, či to akože je nejaký populizmus alebo niečo také. Ale vôbec ja vás nezaraďujem medzi takzvaných ochranárov. Toľko na vysvetlenie.
A čo sa týka stupňov ochrany od druhého až po piaty, či sú prísne alebo benevolentné, o tom sa môžeme sporiť a môžeme debatovať, máme tu na to priestor.
Čo sa týka Petra Muránskeho, na rozdiel od teba, Peter, ja si myslím, že stráž ochrany prírody má dostatočné kompetencie ako osobnosť podobne ako lesná stráž.
Čo sa týka pána Hlinu, už som si zvykol na jeho osobitné vystúpenie aj na jeho hodnotenie, či ja sa tu pasujem ako lesník za spravodajcu ochrany prírody. Na rozdiel od vás, pán poslanec, sa nevyznám do všetkého. Toľko k tomu.
Čo sa týka pána Hraška, skúste si pozrieť § 24 tohto zákona, kde do osobitných chránených území prírody patria aj vodopády a jaskyne. Kolegovia lesníci a ochranári vám to dokážu alebo potvrdia.
A potom, či máme toho málo alebo veľa, aký je môj osobný názor. Ja myslím, že je tých 47 % do tohto času dostatočných, aj keď môžu sa vyskytnúť ďalšie druhy, ktoré budú ustupovať, a tým zvýšime počty.

Ďakujem, pán predseda. Poprosil by som všetkých členov zahraničného výboru po skončení hlasovania, to znamená, dnes o 12.00 hodine budeme mať zahraničný výbor v miestnosti č. 76 na prízemí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som pozvať všetkých, ktorí ešte neboli na preventívne vyšetrenie srdca, na zdravotnícky výbor, aj s občerstvením. Ďakujem pekne.

Chcem informovať členov výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že výbor zasadne o 12.30 hodine v miestnosti na to určenej. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi niekoľko slov povedať k predkladanému zákonu o ochrane prírody a krajiny.
Doposiaľ z opozičných radov zazneli tu iné názory naň, ako ja ho teraz tu odprezentujem, ale v úvode dovoľte mi, aby som povedal, aby zle som nebol chápaný, mám pozitívny vzťah ku prírode, k živočíchom, k rastlinám a, samozrejme, aj ku stromom, avšak chcem podčiarknuť a podotknúť, aby bolo naozaj také primerané a také racionálne toto, ten náš pohľad na našu krajinu.
Ja som už aj vystúpil v prvom čítaní a o návrhu zákona, ktorý pán minister predkladá tu, ja si nemyslím, že je zlý, len mám tu takisto pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím, pán minister, predložiť. Dotýka sa intravilánov miest a obcí, kde si dovolím povedať, že veľakrát aj mnohí občania majú problém s výrubom stromov. A dovolím si povedať, že napríklad nemajú ani také právne vedomie, že by vedeli, že súvislý krovinatý porast by mohol spôsobiť problém, keby ho zlikvidovali zo svojej záhrady. Stačí, že sused má túto vedomosť. A veľakrát aj tie susedské vzťahy sú zlomyseľné a zlomyseľne oznámi sused suseda a on veľakrát pozerá na toho druhého a jednoducho sú s tým problémy.
Ja napríklad chcem podporiť tento návrh zákona, pán minister, aj cez to všetko, ak nedáte aj voľnú ruku na to hlasovanie, na ten pozmeňujúci návrh, lebo myslím si, že návrh zákona, ktorý je teraz tu v rokovaní a v rokovacej sále, myslím si, je lepší, ako je ten predchádzajúci.
Ja som to už hovoril, žijem v podstate v oblasti a krajine takej, kde v podstate poľnohospodárska pôda a rovnako aj lúky a pasienky sú problémom. Dnes keby ste išli na tú poľnohospodársku pôdu, lúky a pasienky, je to húština. Sú tam veľakrát aj invazívne rastliny. Kde je to zachovanie toho nášho prirodzeného reliéfu? Ja zas na druhej strane chápem aj to. Aby tie stromy sme hlava-nehlava vyrubovali, určite to nie som za to. Sám každoročne, ja som to už spomínal, vysadím cca 70 až 100 stromov. Nezvyknem sadiť stromy okrasné, lebo väčšinou je to na záhradách, ale ovocných stromoch v posledných rokoch naozaj toľko som vysadil.
Ja tak možno keby som tak si dovolil porovnať strom, ktorý je okrasný a možno dekoratívny, a strom, ktorý je úžitkový, ovocný strom, čo sa týka životného prostredia, možno aj produkciu toho kyslíka, ja tam nevidím žiadne rozdiely. A vtáctvo dokáže rovnako zahniezdiť aj v korunách ovocných stromov, takisto ako aj možno v iných korunách stromov, ktoré sú ozdobné.
Ja napríklad si myslím, že v našej krajine, dovolím si ešte takto tu možno na niektoré tie polemiky, ktoré tu odzneli, reagovať, tak 43 % územia Slovenskej republiky máme chránených. Ja si myslím, že je to naozaj dostatočné. Kolegovia niektorí to nestihli vo faktickej povedať, tak ja si to dovolím tak dopovedať. Ak tu porovnáme Spojené štáty severoamerické a našu krajinu, tak u nás je to paradoxne 37-násobne viac, ako je to inde.
Rovnako je taký polemizovaný nie zákon, ale tá NATURA 2000. Ja som sám bol na stretnutí vlastníkov, ktorým jednoducho bolo oznámené, že na ich pozemkoch alebo tam, kde sú ako vlastníci, a to je extravilán, bolo vyhlásené chránené vtáčie územie. Ja na jednej strane snažím sa pochopiť teda aj to ministerstvo. Ak sa Slovenská republika zaviazala k tomu, že 25,5 % územia našej krajiny bude chráneným vtáčím územím, tak myslím si, že pre túto našu krajinu je to veľmi veľa. Ak pritom porovnáme nás a Veľkú Britániu, ktorá má, myslím, 6,5 %, a my máme 25,5 % chráneného vtáčieho územia, tak to je markantný rozdiel. Navyše Anglicko alebo Veľká Británia je ostrovným štátom. Teda keď táto krajina si len vyhlási za tieto chránené vtáčie územia len pobrežia, myslím si, že veľmi ľahko sa vtesnajú do tých percent, ku ktorým sa zaviazali. Ja si dovolím tak odprezentovať trošku iný názor. Myslím si, že pre našu krajinu je to veľmi veľa. A som mal možnosť rozprávať sa aj s odborníkmi o tejto problematike. Tak hovorili, že to nie je nejaké také súvislé, ale cez tú našu krajinu je to nejaké také rozbité.
Samozrejme, tí vlastníci, ktorí tam sú, bránia sa tomu, odmietajú túto skutočnosť. U nás to bolo tak, že to bolo v podstate vojenské pásmo, kde vlastne vojaci cvičili. A títo vlastníci bojovali o vrátenie týchto pozemkov. Ešte nemajú vysporiadané stále tieto veci a už majú vyhlásené tam chránené vtáčie územie. Ak Slovenská republika sa zaviazala k takémuto záväzku, ja nám nič proti tomu, že by sme teda naplnili teda tie kvóty, ak ten záväzok sme teda prebrali. Nuž ale ja si myslím, že tie vlastnícke práva by mali byť rešpektované a mali by byť nad všetkým. A jednoducho vyhlasovať takéto územia, áno, môže to byť, ale na štátnych pozemkoch a lesoch, myslím si, že štát má tieto pozemky aj lesy, aby tie vyhlásenia boli tam. Veľakrát samotným užívateľom a vlastníkom spôsobuje to veľmi veľa problémov, nehovoriac už o tej kompenzácii, ktorá by týmto ľuďom za to patrila.
Okrajovo sa len dotknem tu spomínaných Tatier. Žijem v tej podtatranskej oblasti. Neviem, tie informácie som ja mal v tom čase, to drevo kalamitné, ktoré sa ťažilo, tak vôbec neskončilo ani v našej krajine. Tak na okraj si dovolím podotknúť, smrek, ktorý je vysadený v Tatrách, je nepôvodnou drevinou, lebo pôvodnou drevinou tam boli jedle a buky a smreky, v podstate táto výsadba sa zrealizovala ešte za účelom takým, že toto drevo bude aj úžitkové a na stavebné účely využívané.
Ak dovolíte, ja by som prečítal doplňujúci a pozmeňujúci návrh, ktorým chcem v podstate umožniť to, aby vlastníci pozemkov, ktorí majú záhradu, majú dvor, a týka sa to intravilánov, nemuseli žiadať povolenie na výrub takýchto stromov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kuffu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 726).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bode 59 v § 47 ods. 4 písmeno b) znie: „b) v rámci zastavaného územia obce na súkromných pozemkoch a v rámci zastavaného územia obce mimo súkromných pozemkov na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 1,30 metra nad zemou, a súvislé krovinaté porasty s výmerou do 10 metrov štvorcových".
Odôvodnenie.
Hlavným účelom predloženého pozmeňujúceho návrhu je rušiť podmienku súhlasu orgánu ochrany prírody na výrub dreviny v rámci zastavaného územia obce na súkromných pozemkoch, t. j. na pozemkoch, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve súkromnej osoby. Naďalej sa však zachováva povinnosť obsahovo zhodná s vládnym návrhom zákona žiadať o súhlas na výrub stromu s obvodom kmeňa nad 40 centimetrov, meraným vo výške 1,30 metra nad zemou, a súvislých krovinatých porastov s výmerou nad 10 metrov štvorcových, pokiaľ sa nachádzajú v rámci zastavaného územia obce mimo súkromného pozemku (napríklad obecný pozemok alebo verejné priestranstvo).
Táto výnimka z povolenia na výrub sa nebude vzťahovať ani na chránené stromy v zastavaných územiach, ktoré sú definované v § 49 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktoré sú kultúrne, vedecky, ekologicky, kajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné, alebo ich skupiny vrátane stromoradí a ktoré boli obvodným úradom v sídle kraja za tieto chránené stromy vyhlásené vyhláškou, čiže aj v týchto prípadoch bude potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Zároveň sa táto výnimka z povolenia nebude týkať v zmysle § 47 ods. 5 ani prípadov, keď drevina rastie na území s druhým alebo tretím stupňom ochrany, na cintorínoch alebo ako súčasť verejnej zelene, takže naďalej nebude možný výrub verejnej zelene bez súhlasu orgánu ochrany prírody.
Ochranu prírody a krajiny možno považovať za veľmi dôležitú súčasť ochrany životného prostredia, no nesmie sa pritom zabúdať aj na ochranu vlastníckeho práva a s tým spojené právo užívať toto vlastníctvo spôsobom, ktoré si zvolí daný majiteľ. V praxi sa však vyskytujú rôzne prípady, že úradníci nechcú povoliť osobám odstránenie starého stromu, ktorý škodí viacerým susedom, a na mieste, kde by bolo možné nasadiť niekoľko nových menších stromčekov.
Po prijatí tohto návrhu nemožno očakávať masívny výrub stromov v súkromných záhradách, keďže každý vlastník sa snaží mať svoje okolie čo najkrajšie, len sa predíde zbytočnej byrokracii, ktorá v značnej miere obmedzuje ľudí vo voľnom nakladaní so svojím majetkom.
Toľko predkladaný návrh.
Chcem toľko dodať tu k tejto skutočnosti. Možno ono paradoxne sa to tak zdá, hej, alebo mohli by sme si myslieť, že ľudia sa budú správať nezodpovedne. Nie je tomu tak. Ľudia, ktorí majú taký ten kontakt alebo skúsenosť s tou byrokraciou, ktorá naozaj skrze legislatívu tu je, tak jednoducho dávajú si pozor taký, že nevysádzajú ďalšie stromy. Respektíve tie stromy, keď sú menšie, tak jednoducho ich vytínajú a vyrúbavajú. Myslím si, že aj v minulosti dochádzalo práve aj k takým záležitostiam, keď ten strom naozaj spôsoboval problémy, či už zasahoval možno aj nejako aj tak k susedom. Aj to lístie, ihličie a tak ďalej poškodzuje strechy, veľakrát poškodzuje budovy, základy budov alebo plotov. Môže, samozrejme, takýto strom veľakrát, ak je prestárly, ohrozovať aj na živote a zdraví. Tuto ale ráta tento návrh zákona, že vtedy je možné vyrúbať taký ten strom, ale jednoducho chcem povedať toľko tým, aby vlastník, ktorý vlastní pozemok, záhradu, vlastní ten dom, naozaj mohol slobodne rozhodnúť o tom, či ten strom na tej jeho záhrade rásť bude alebo nebude.
Ďakujem, toľko k zákonu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. To, čo si povedal v úvode, Štefan, nebudem komentovať, lebo k tomu som sa v podstate vyjadril ešte pred tebou. A vyjadril som svoj názor.
Možno len taká metodická poznámka. Často porovnávania krívajú, ako sa hovorí. Aj v tomto prípade je to porovnanie s Veľkou Britániou, kde veľkú väčšinu, naozaj, takmer 100 % územia zaberá krajina dlhodobo kultivovaná a spriemyselnená a podobne, tak tam nemožno očakávať také percento výmery chránených území ako na Slovensku. Ale to je len taká poznámka pod čiarou.
K tej druhej časti, ktorá je predmetom aj tvojho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, musím vysloviť nesúhlas. Niežeby som si nevedel predstaviť výrub stromov, ktoré z nejakých dôvodov sú prekážkou pre majiteľa z takpovediac objektívnych dôvodov, že narušujú statiku stavieb alebo niečo podobné, alebo nejako nadmerne tienia, ale to všetko je práve predmetom tej, povedal by som, dohody s orgánom ochrany prírody. Čiže to, ako je to upravené v súčasnosti, je, myslím, vyhovujúce a liberalizovať tento režim, to znova vytvára podobné riziko, ako je to pri tej liberalizácii, ktorej teraz ideme čeliť v tej voľnej krajine, že by sa ešte urýchlil ten úbytok kvalitnej stromovej zelene v intravilánoch. A to asi nechceme. Ďakujem.