27. schôdza

Budeme pokračovať v rokovaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Poprosím pána ministra životného prostredia Petra Žigu, aby zaujal svoje miesto. Pán minister už ide.
Taktiež poprosím spravodajcu Ľuboša Martináka zaujať svoje miesto.
Do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Štefan Kuffa. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Ruch v sále.)
A vás, pani poslankyne, páni poslanci, chcem poprosiť, aby ste venovali pozornosť vystupujúcemu a nerušili rokovanie, lebo veľmi počuť to vaše rozprávanie. Takže poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi niekoľko slov povedať k predkladanému zákonu o ochrane prírody a krajiny.
Doposiaľ z opozičných radov zazneli tu iné názory naň, ako ja ho teraz tu odprezentujem, ale v úvode dovoľte mi, aby som povedal, aby zle som nebol chápaný, mám pozitívny vzťah ku prírode, k živočíchom, k rastlinám a, samozrejme, aj ku stromom, avšak chcem podčiarknuť a podotknúť, aby bolo naozaj také primerané a také racionálne toto, ten náš pohľad na našu krajinu.
Ja som už aj vystúpil v prvom čítaní a o návrhu zákona, ktorý pán minister predkladá tu, ja si nemyslím, že je zlý, len mám tu takisto pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím, pán minister, predložiť. Dotýka sa intravilánov miest a obcí, kde si dovolím povedať, že veľakrát aj mnohí občania majú problém s výrubom stromov. A dovolím si povedať, že napríklad nemajú ani také právne vedomie, že by vedeli, že súvislý krovinatý porast by mohol spôsobiť problém, keby ho zlikvidovali zo svojej záhrady. Stačí, že sused má túto vedomosť. A veľakrát aj tie susedské vzťahy sú zlomyseľné a zlomyseľne oznámi sused suseda a on veľakrát pozerá na toho druhého a jednoducho sú s tým problémy.
Ja napríklad chcem podporiť tento návrh zákona, pán minister, aj cez to všetko, ak nedáte aj voľnú ruku na to hlasovanie, na ten pozmeňujúci návrh, lebo myslím si, že návrh zákona, ktorý je teraz tu v rokovaní a v rokovacej sále, myslím si, je lepší, ako je ten predchádzajúci.
Ja som to už hovoril, žijem v podstate v oblasti a krajine takej, kde v podstate poľnohospodárska pôda a rovnako aj lúky a pasienky sú problémom. Dnes keby ste išli na tú poľnohospodársku pôdu, lúky a pasienky, je to húština. Sú tam veľakrát aj invazívne rastliny. Kde je to zachovanie toho nášho prirodzeného reliéfu? Ja zas na druhej strane chápem aj to. Aby tie stromy sme hlava-nehlava vyrubovali, určite to nie som za to. Sám každoročne, ja som to už spomínal, vysadím cca 70 až 100 stromov. Nezvyknem sadiť stromy okrasné, lebo väčšinou je to na záhradách, ale ovocných stromoch v posledných rokoch naozaj toľko som vysadil.
Ja tak možno keby som tak si dovolil porovnať strom, ktorý je okrasný a možno dekoratívny, a strom, ktorý je úžitkový, ovocný strom, čo sa týka životného prostredia, možno aj produkciu toho kyslíka, ja tam nevidím žiadne rozdiely. A vtáctvo dokáže rovnako zahniezdiť aj v korunách ovocných stromov, takisto ako aj možno v iných korunách stromov, ktoré sú ozdobné.
Ja napríklad si myslím, že v našej krajine, dovolím si ešte takto tu možno na niektoré tie polemiky, ktoré tu odzneli, reagovať, tak 43 % územia Slovenskej republiky máme chránených. Ja si myslím, že je to naozaj dostatočné. Kolegovia niektorí to nestihli vo faktickej povedať, tak ja si to dovolím tak dopovedať. Ak tu porovnáme Spojené štáty severoamerické a našu krajinu, tak u nás je to paradoxne 37-násobne viac, ako je to inde.
Rovnako je taký polemizovaný nie zákon, ale tá NATURA 2000. Ja som sám bol na stretnutí vlastníkov, ktorým jednoducho bolo oznámené, že na ich pozemkoch alebo tam, kde sú ako vlastníci, a to je extravilán, bolo vyhlásené chránené vtáčie územie. Ja na jednej strane snažím sa pochopiť teda aj to ministerstvo. Ak sa Slovenská republika zaviazala k tomu, že 25,5 % územia našej krajiny bude chráneným vtáčím územím, tak myslím si, že pre túto našu krajinu je to veľmi veľa. Ak pritom porovnáme nás a Veľkú Britániu, ktorá má, myslím, 6,5 %, a my máme 25,5 % chráneného vtáčieho územia, tak to je markantný rozdiel. Navyše Anglicko alebo Veľká Británia je ostrovným štátom. Teda keď táto krajina si len vyhlási za tieto chránené vtáčie územia len pobrežia, myslím si, že veľmi ľahko sa vtesnajú do tých percent, ku ktorým sa zaviazali. Ja si dovolím tak odprezentovať trošku iný názor. Myslím si, že pre našu krajinu je to veľmi veľa. A som mal možnosť rozprávať sa aj s odborníkmi o tejto problematike. Tak hovorili, že to nie je nejaké také súvislé, ale cez tú našu krajinu je to nejaké také rozbité.
Samozrejme, tí vlastníci, ktorí tam sú, bránia sa tomu, odmietajú túto skutočnosť. U nás to bolo tak, že to bolo v podstate vojenské pásmo, kde vlastne vojaci cvičili. A títo vlastníci bojovali o vrátenie týchto pozemkov. Ešte nemajú vysporiadané stále tieto veci a už majú vyhlásené tam chránené vtáčie územie. Ak Slovenská republika sa zaviazala k takémuto záväzku, ja nám nič proti tomu, že by sme teda naplnili teda tie kvóty, ak ten záväzok sme teda prebrali. Nuž ale ja si myslím, že tie vlastnícke práva by mali byť rešpektované a mali by byť nad všetkým. A jednoducho vyhlasovať takéto územia, áno, môže to byť, ale na štátnych pozemkoch a lesoch, myslím si, že štát má tieto pozemky aj lesy, aby tie vyhlásenia boli tam. Veľakrát samotným užívateľom a vlastníkom spôsobuje to veľmi veľa problémov, nehovoriac už o tej kompenzácii, ktorá by týmto ľuďom za to patrila.
Okrajovo sa len dotknem tu spomínaných Tatier. Žijem v tej podtatranskej oblasti. Neviem, tie informácie som ja mal v tom čase, to drevo kalamitné, ktoré sa ťažilo, tak vôbec neskončilo ani v našej krajine. Tak na okraj si dovolím podotknúť, smrek, ktorý je vysadený v Tatrách, je nepôvodnou drevinou, lebo pôvodnou drevinou tam boli jedle a buky a smreky, v podstate táto výsadba sa zrealizovala ešte za účelom takým, že toto drevo bude aj úžitkové a na stavebné účely využívané.
Ak dovolíte, ja by som prečítal doplňujúci a pozmeňujúci návrh, ktorým chcem v podstate umožniť to, aby vlastníci pozemkov, ktorí majú záhradu, majú dvor, a týka sa to intravilánov, nemuseli žiadať povolenie na výrub takýchto stromov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kuffu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 726).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bode 59 v § 47 ods. 4 písmeno b) znie: „b) v rámci zastavaného územia obce na súkromných pozemkoch a v rámci zastavaného územia obce mimo súkromných pozemkov na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 1,30 metra nad zemou, a súvislé krovinaté porasty s výmerou do 10 metrov štvorcových".
Odôvodnenie.
Hlavným účelom predloženého pozmeňujúceho návrhu je rušiť podmienku súhlasu orgánu ochrany prírody na výrub dreviny v rámci zastavaného územia obce na súkromných pozemkoch, t. j. na pozemkoch, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve súkromnej osoby. Naďalej sa však zachováva povinnosť obsahovo zhodná s vládnym návrhom zákona žiadať o súhlas na výrub stromu s obvodom kmeňa nad 40 centimetrov, meraným vo výške 1,30 metra nad zemou, a súvislých krovinatých porastov s výmerou nad 10 metrov štvorcových, pokiaľ sa nachádzajú v rámci zastavaného územia obce mimo súkromného pozemku (napríklad obecný pozemok alebo verejné priestranstvo).
Táto výnimka z povolenia na výrub sa nebude vzťahovať ani na chránené stromy v zastavaných územiach, ktoré sú definované v § 49 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktoré sú kultúrne, vedecky, ekologicky, kajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné, alebo ich skupiny vrátane stromoradí a ktoré boli obvodným úradom v sídle kraja za tieto chránené stromy vyhlásené vyhláškou, čiže aj v týchto prípadoch bude potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Zároveň sa táto výnimka z povolenia nebude týkať v zmysle § 47 ods. 5 ani prípadov, keď drevina rastie na území s druhým alebo tretím stupňom ochrany, na cintorínoch alebo ako súčasť verejnej zelene, takže naďalej nebude možný výrub verejnej zelene bez súhlasu orgánu ochrany prírody.
Ochranu prírody a krajiny možno považovať za veľmi dôležitú súčasť ochrany životného prostredia, no nesmie sa pritom zabúdať aj na ochranu vlastníckeho práva a s tým spojené právo užívať toto vlastníctvo spôsobom, ktoré si zvolí daný majiteľ. V praxi sa však vyskytujú rôzne prípady, že úradníci nechcú povoliť osobám odstránenie starého stromu, ktorý škodí viacerým susedom, a na mieste, kde by bolo možné nasadiť niekoľko nových menších stromčekov.
Po prijatí tohto návrhu nemožno očakávať masívny výrub stromov v súkromných záhradách, keďže každý vlastník sa snaží mať svoje okolie čo najkrajšie, len sa predíde zbytočnej byrokracii, ktorá v značnej miere obmedzuje ľudí vo voľnom nakladaní so svojím majetkom.
Toľko predkladaný návrh.
Chcem toľko dodať tu k tejto skutočnosti. Možno ono paradoxne sa to tak zdá, hej, alebo mohli by sme si myslieť, že ľudia sa budú správať nezodpovedne. Nie je tomu tak. Ľudia, ktorí majú taký ten kontakt alebo skúsenosť s tou byrokraciou, ktorá naozaj skrze legislatívu tu je, tak jednoducho dávajú si pozor taký, že nevysádzajú ďalšie stromy. Respektíve tie stromy, keď sú menšie, tak jednoducho ich vytínajú a vyrúbavajú. Myslím si, že aj v minulosti dochádzalo práve aj k takým záležitostiam, keď ten strom naozaj spôsoboval problémy, či už zasahoval možno aj nejako aj tak k susedom. Aj to lístie, ihličie a tak ďalej poškodzuje strechy, veľakrát poškodzuje budovy, základy budov alebo plotov. Môže, samozrejme, takýto strom veľakrát, ak je prestárly, ohrozovať aj na živote a zdraví. Tuto ale ráta tento návrh zákona, že vtedy je možné vyrúbať taký ten strom, ale jednoducho chcem povedať toľko tým, aby vlastník, ktorý vlastní pozemok, záhradu, vlastní ten dom, naozaj mohol slobodne rozhodnúť o tom, či ten strom na tej jeho záhrade rásť bude alebo nebude.
Ďakujem, toľko k zákonu. Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, páni poslanci Huba, Martinák a Hlina.
Nech sa páči, pán poslanec Huba.

Ďakujem pekne. To, čo si povedal v úvode, Štefan, nebudem komentovať, lebo k tomu som sa v podstate vyjadril ešte pred tebou. A vyjadril som svoj názor.
Možno len taká metodická poznámka. Často porovnávania krívajú, ako sa hovorí. Aj v tomto prípade je to porovnanie s Veľkou Britániou, kde veľkú väčšinu, naozaj, takmer 100 % územia zaberá krajina dlhodobo kultivovaná a spriemyselnená a podobne, tak tam nemožno očakávať také percento výmery chránených území ako na Slovensku. Ale to je len taká poznámka pod čiarou.
K tej druhej časti, ktorá je predmetom aj tvojho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, musím vysloviť nesúhlas. Niežeby som si nevedel predstaviť výrub stromov, ktoré z nejakých dôvodov sú prekážkou pre majiteľa z takpovediac objektívnych dôvodov, že narušujú statiku stavieb alebo niečo podobné, alebo nejako nadmerne tienia, ale to všetko je práve predmetom tej, povedal by som, dohody s orgánom ochrany prírody. Čiže to, ako je to upravené v súčasnosti, je, myslím, vyhovujúce a liberalizovať tento režim, to znova vytvára podobné riziko, ako je to pri tej liberalizácii, ktorej teraz ideme čeliť v tej voľnej krajine, že by sa ešte urýchlil ten úbytok kvalitnej stromovej zelene v intravilánoch. A to asi nechceme. Ďakujem.

Pán poslanec Martinák, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Štefan Kuffa, viem, odkiaľ pochádzaš. Pochádzaš z lesov, z oblasti Tatier. Na jeho vystúpení jednoznačne vidno, že človek sa buď narodí alebo nenarodí so vzťahom k ochrane prírody, má to jednak v sebe a ďalej počas svojho života to rozvíja.
Ja si osobne veľmi vážim jeho vystúpenie a hlavne v tej oblasti, kde sám poukazuje bez nejakej veľkej chvály, že sám zasadí tie stromy, vidím, že tu boli aj úsmevy na perách, len skúsme, aby každý z nás aspoň toľko vysadil, a hneď by bolo viac zelene.
A k tomu, čo sa týka takisto jeho skutočne striedmeho pohľadu na výrub týchto stromov, ale hlavne na chránené územia vo Veľkej Británii, ale aj v Spojených štátoch amerických. A kto má záujem, nech sa páči tu si porovnať všetky štáty Európskej únie a možno aj sveta. Ja zatiaľ to mám porovnané, pokiaľ ide o Európsku úniu, kde jednoznačne vedieme percenticky vo vyhlasovaní chránených území na území Slovenska, ktoré predstavujú vyše 47 %. Ďakujem, Štefan, za tvoje vystúpenie. (Ruch v sále.)

Pán poslanec Hlina, chcete vystúpiť? (Reakcia poslanca.) Nie.
Chcete reagovať? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za faktické poznámky. Ja len toľko chcem dodať, aby sme mali naozaj taký zdravý pohľad aj zdravý postoj ku prírode, ja keď si spomeniem tak na starých rodičov a ich súrodencov, takisto chodili do lesa, ale vždycky to hospodárenie bolo také, tí gazdovia neboli tí, ktorí vyťali celý ten strom, že by nechali teraz takú mesačnú krajinu, určite. Ale vždycky nasledovala aj tá výsadba. Ak by to tak sa nedialo, tak my dneska by sme tieto stromy a lesy tu nemali zachované. Naopak, ja si myslím, že ak by sa ľuďom toto povolilo, tak oveľa viac zelene v intravilánoch by pribudlo. Veľakrát musím povedať, že tí ľudia naozaj nerozmýšľajú pri samotnej výsadbe. Človek keď sadí stromček, zasadí ho meter od svojho objektu, a keď narastie a je veľký, vtedy si začne uvedomovať, aha, veď mu to spôsobuje problémy, či už statiku narušuje, poškodzuje strechu alebo spôsobuje nadmerné tienenie. Myslím si, že to vlastnícke právo a postoj k tomuto mal by byť takým prioritným. Samozrejme, nie som za to, aby hlava-nehlava sa všetko rúbalo, či už v extraviláne alebo intraviláne, však je to dané regulami, ktoré sú stanovené tu týmto zákonom. Ale takisto keď sa pozrieme na našu krajinu, tak tá krajina, ten jej reliéf skutočne sa veľmi výrazne zmenil. Tam, kde idete a pozriete sa na katastri a máte tam napísané, že sú to lúky, pasienky a orná pôda, dneska je to zarastené stromami a veľakrát sú to dreviny, ktoré sú invazívne a spôsobujú nám problémy. Veľakrát to súvisí aj so zdravím človeka aj alergiami, ktoré tu máme. Ďakujem.

Pán poslanec Mičovský, nech sa páči, máte slovo.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán predkladateľ, minister životného prostredia, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, zvykne sa o jednom zákone hovoriť, že je to zákon roka, obligátna floskula, ktorá sa spája so zákonom o štátnom rozpočte. Nič proti tomu nemám, ale ak by som si poslúžil týmto zaužívaným spojením a nasmeroval sa k zákonu, ktorý je predmetom nášho rokovania, tak by sme vari mohli aj použiť spojenie, že sa jedná o zákon desaťročia. Chcem tým len poukázať na to, že ak finančné parametre, ktoré sa nastavia v štátnom rozpočte, je možné korigovať, a po roku vlastne môže byť všetko inak, tak parametre, ktoré sa nastavia v zákone o ochrane prírody, majú oveľa väčší možno rozbeh, dobeh a najmä vplyv na to, ako budeme v našej krajine žiť. A myslím, že nikto nepochybuje o tom a ak áno, tak by som rád vyslovil presne opačný názor, že práve nastavenie toho, ako funguje príroda, ako dokážeme sa postaviť k jej ochrane, ako dokážeme zužitkovať jej dary, ako vieme sa postarať, povedzme, aj s istým súcitom o to, aby to, čo nefunguje, fungovalo lepšie, je natoľko dôležité, že sa domnievať, že dneska niečo schválime a potom to zase napravíme, je dosť krátkozraké. Naopak, ak niečo nastavíme zle, veľmi ľahko sa môže stať, že ten dobeh bude veľmi dlhý napriek tomu, že sa spamätáme v istej chvíli, ale už bude neskoro. A preto si dovolím poukázať na to, že sa jedná o zákon veľmi významný, takýmto spôsobom možno netradičným. No ale dosť bolo lyriky, to možno na úvod stačilo.
Poďme teraz priamo k veci. Ja nebudem hovoriť možno tak zoširoka k toľkým bodom, ako to už povedali moji predrečníci, kde som tiež veľmi rád podporil ich pozmeňujúce návrhy, ozaj úprimne, ale budem hovoriť o veciach, ktoré považujem za dôležité. A dokonca budú to len dve veľké skupiny, nazvem to, nie problémov, ale snáh o to, aby predkladateľ možno v tejto fáze, keď je to ešte možné, zvážil, či by nebolo účelné do tohto zákona zasiahnuť v záujme toho, čo som povedal v úvode, v záujme toho, aby jeho funkčnosť sa prejavila tak, ako to zrejme všetci očakávame.
V tej prvej veľkej skupine toho, čo chcem povedať, respektíve v tom podstatnom chcem povedať to, čo už sa tu svojím spôsobom pertraktovalo. Existuje tu dlhodobý problém v oblasti jednej konkrétnej, ale veľmi dôležitej činnosti a javu. A to je kalamita v lesných porastoch. Nepochybne aj tí, čo sa nezaoberajú touto oblasťou, vedia, že tu máme dlhé roky, možno je to už desaťročie, intenzívnych rozporov, ktoré spájajú práve rozdielne pohľady jednej veľkej skupiny lesníkov a jednej veľkej skupiny ochranárov na to, že je samotná legislatívna cesta, ako poriešiť tieto problémy, ako ich teda vyriešiť, nie jasná. A kalamita nie je žiadna maličkosť, pretože, to je možno len na okraj, viac ako 5 miliónov kubíkov alebo možno v niektorých rokoch takmer 5 miliónov kubíkov, čo je viac ako polovica celej ťažby toho, na Slovensku sa vykoná práve spôsobom náhodnej ťažby. A z toho istá a nezanedbateľná časť je práve v chránených územiach a ešte môžeme aj zdôrazniť, že niektoré z týchto chránených území sa stávajú producentom, semenišťom a akýmsi zdrojom rozširovania kalamity. Takže problém je to určite vážny. A myslím si, že ak sa zameriam z pohľadu aj toho, čo reprezentujem, na záujmy lesníctva v tejto fáze, tak sa nestane chyba, keď by som chcel práve túto časť si vybrať za predmet našej rozpravy a možno pána ministra poprosiť, napokon ako človeka, ktorý má k lesníckemu stavu v rodine blízko, aby naozaj zvážil, že je potrebné vykonať keď už nie účinný, tak aspoň veľmi snaživý pokus o to, aby toto dlhodobé boľavé dedičstvo rozdielnych pohľadov na spracovanie kalamity medzi skupinou lesníkov a ochranárov začalo patriť minulosti.
Pozrime sa na to aj tak, že má to svoju históriu.
Ja si ako lesník pamätám, že je už tomu skoro 10 rokov, keď sme tu mali dvoch ministrov zo strany maďarskej koalície, pána Simona a pána Miklósa, ktorí s tým, že teda pochádzali z jedného politického zoskupenia, vzbudili nádej, že už v prvej polovici prvej dekády 21. storočia sa tieto problémy začnú riešiť. No nestalo sa tak. A určite si to pamätáte, tých vystúpení, tých rozporov, ktoré tu zaznievali, ozaj mnohokrát veľmi emotívne, vášnivo, ale nič neriešili, pribúdalo. Už bola o tom dnes zmienka, že to nazval niekto vojnovou sekerou, niekto zákopovou vojnou, niekto nedorozumením. Nie je dôležité, ako to nazývame, ale určite to pôsobilo nie v prospech našich cieľov.
No a potom prišiel 7. september 2012. V tento deň sa vo Zvolene uskutočnila konferencia na pôde Technickej univerzity, pod ktorú spadá aj Fakulta lesníctva, aj Fakulta environmentalistiky, kde sa stretla skutočne významná skupina predstaviteľov rôznych pohľadov na správu krajiny, lesa, ochranu prírody. A čo je dôležité? Stretli sa tam aj dvaja páni ministri, pán minister Žiga a pán minister Jahnátek. A bez toho, aby som si robil nárok na to, že by som teraz citoval z ich vyjadrení, môžem potvrdiť, že tá deklarácia vyplývajúca z ich vystúpení, aj z istého resumé, ktoré zaznelo na tejto konferencii, jednoznačne potvrdila, že si títo dvaja páni ministri a ďalšie skupiny vedcov, odborníkov uvedomili, že máme veľmi rozdielnu legislatívu, ktorá jednoznačne v istých fázach práve vo vzťahu k spracovaniu náhodnej ťažby si odporuje a je preto potrebné využiť ten opäť teda súzvuk, čo sa možno nepodarilo v časoch súzvuku v Strane maďarskej koalície, v rámci súzvuku v rámci politickej strany SMER – sociálna demokracia na to, aby sa pomohlo krajine, ľuďom a aby sa ten nesynchrón, ktorý je v týchto zákonoch vyjadrený, odstránil. Osobne som to veľmi privítal, lebo naozaj to boli vyjadrenia, ktoré vzbudzovali nádej. A zároveň bolo potvrdené, že ambíciou obidvoch ministerstiev bude predložiť zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody a krajiny súbežne, tak aby bolo možné tie potrebné zosúladenia priamo aj predniesť v jednej časovej fáze a poukázať na to, že to navzájom synchronizuje, že tie zúbky zapadnú do seba v obidvoch zákonoch a že rozpory sa stratia. No prvá časť tejto deklarácie sa napĺňa, pretože naozaj dnes, práve 28. novembra, to znamená rok aj dva mesiace po tejto konferencii, obidva zákony prišli sem do siene zákonnosti a sú predmetom rokovania zástupcov ľudu.
Mám pocit, pán minister, že, ozaj hovorím o pocite, pretože nechcem sa štylizovať do roly experta, expertov máme veľa na Slovensku a určite by mohli k tomu povedať viacej, ale ja som v tejto chvíli poslanec, a preto využívam túto svoju možnosť, tá druhá časť toho sympatického zámeru sa celkom nenapĺňa. Aspoň ja pri snahe prečítať si poctivo obidva zákony som nenašiel tie body, ktoré by mi povedali, že sa tu jedná, nechcem povedať prevratné, ale o novinky, ktoré by zásadným spôsobom vyriešili to, aby sa navzájom v snahe zabezpečiť aj základné lesnícke povinnosti, a teda nemám na mysli len tie legislatívne, ale aj tie, ktoré sú odvodené od mnohoročných skúseností a potrieb krajiny, ktorým lesníci slúžia, a na druhej strane pohľad ľudí, ktorí citlivo a možno o niečo citlivejšie vnímajú problémy ochrany prírody, vyriešili tak, aby nebolo potrebné opäť miesto pomoci prírody si odkazovať cez médiá a cez rôzne záujmové spolky, že pravda je naša väčšia ako tá vaša a tá vaša nemá náležitú váhu, lebo toto sú síce možno mediálne zaujímavé veci, možno aj verejnosť to sleduje s istým napätím, ale je to vyslovene škodlivé a nepotrebné, pretože príroda je jednoznačne pre všetkých a jej hodnoty sú príliš veľké na to, aby sme možno z istého nedorozumenia, ktoré pramení aj z dobrých úmyslov, dostali sa do štádia, že svojou neschopnosťou nájsť spoločnú reč prírodu poškodíme, už nech napokon bude mať pravdu ktokoľvek a nech sa žaloby dajú na kohokoľvek, to už škody spôsobené nenavráti, resp. neumožní nám sa vrátiť do stavu pred ich vznikom. No a tu som možno pri tej fáze, lebo človek by mal byť nielen kritikom, ale možno aj tým, kto s istou schopnosťou veci analyzovať a vložiť do toho aj svoju skúsenosť poukáže na možné riešenie, ktoré by bolo v prípade, že by sme sa na ňom zjednotili, možné považovať za to hľadané médium, ktoré by dokázalo zákony synchronizovať a umožniť to, čo od nich očakávame. Budem konkrétny.
Základným problémom je to, čo napokon tu už povedali moji kolegovia, že máme chránené územia aj s piatym, najvyšším stupňom ochrany prírody, kde dochádza jednoznačne k javom, ktoré do prírody patria napriek rôznemu stupňu zabezpečenia kvality manažmentov takýchto území, ktoré poukážu na to, že v takomto vysokom stupni ochrany prírody môže vznikať aj proces vytvárania sa kalamity podkôrnika lykožrúta. Pri týchto územiach, a tam je tá moja snaha poukázať na riešenie, sa v minulosti veľmi často stávalo, že zákon síce jasne hovoril aj doteraz a hovorí to aj po vašej novelizácii, že v päťke sa nezasahuje ani do porastov, ani do pôdneho krytu, čo je veľmi správne, ale zase v inom ustanovení zákona sa hovorí, že je možné voči takýmto zásahom alebo na takéto zásahy dať výnimky.
No a tu sme pri koreni a prameni problémov, na jednej strane krásne deklarujeme, že vieme, čo je päťka. Vieme, že je to ten klenot, že to je to striebro, vieme, že to je tá časť prírody, ktorá si zasluhuje najvyšší stupeň ochrany. A je to tam pekne deklarované, nič proti tomu. Ale na druhej strane dávame orgánom ochrany prírody možnosť túto krásnu zásadu, zrejme s úmyslom, aby sa výnimkám umožnilo prejaviť sa, teda uskutočniť. No a vzniká tu čo? Tu je ten dôsledok. Na jednej strane je tu množstvo ľudí, ktorí hovoria, veď máme tu kopu výnimiek, ktoré by tu nemali byť, to je tá skupina ochranárov, ktorým sa nepáčia tie výnimky. Ich rozsah nepoznám, hovorí sa, že ich je veľa. Určite ich nie je málo. Na druhej strane je tu skupina lesníkov, ak si to zjednoduším, ktorá povie: „No tých výnimiek ste nám dali primálo, pretože, pozrite sa, keby ste nám umožnili včas zasiahnuť, tak ako nám je to kázané lesníckymi regulami, dané tradíciami, skúsenosťou, ale aj lesníckou legislatívou, nemuselo dôjsť k takým škodám, k akým došlo. Príkladov takých od Fabovej hole až po rôzne lokality na Slovensku máme dostatok o tom, že dlhodobé neriešenie týchto záležitostí vyústilo tam, kam vyústiť nemalo, a preto, tu som pri tom návrhu, vážená snemovňa, by bolo možno dobré, predložiť takéto riešenie, ktoré by bolo tým hľadaným spôsobom dorozumenia. Ak sa zhodneme na tom, že nie ochranári, nie pán minister životného prostredia, ale táto spoločnosť má celkom oprávnene záujem na tom, aby istá malá, nepatrná časť krajiny naozaj podliehala predovšetkým, by som povedal, takmer jedine zákonom prírody, že je veľmi správne, aby sme do krajiny, ktorá je zaťažená množstvom industriálnych, antropogénnych a proste klimatických zmien, kde úplne oprávnene v súlade so záujmami človeka musíme zasahovať, mnohokrát aj veľmi rušivo, mohli by sme si pomôcť množstvom príkladov od atómových elektrární po komunikačné koridory a všetko možné, proste vieme, že ak tu chceme žiť, aj to tak robíme, tak prečo by sme tú malú časť krajiny z dôvodov istého rešpektu, súcitu, ale aj z dôvodu snahy mať možnosť zachovať vzorku, aby sme vedeli, ako tá krajina vlastne vypadá, keď do nej nezasahujeme, nemohli ponechať na jediného správcu? A tým je matka príroda. No bol by to až taký problém, keby sme sa zhodli na tom, že nebudeme nikde dávať výnimky, že tá päťka je päťkou a fajka zhasla, výnimka neexistuje okrem vis maior, katastrofy? Napokon sa na to myslí aj v zákone, ak by tam bol požiar alebo stala by sa tragédia s pádom lietadla, tak určite by sme vleteli aj do päťky a riešili to, čo má prednosť.
A tu môžeme odvíjať ďalej našu myšlienku. Ak sa zhodneme na tom, že tá päťka by nám stála za to, tento ten malý klenot, aby bol klenotom, tak potom by sme mohli celkom kľudne pristúpiť k tomu, čo tu ešte nezaznelo. A ja by som sa to ako lesník nebál povedať, aj keď viem, že to môže pôsobiť veľmi nelesnícky a veľmi proochranársky. No prečo by sme tieto päťky, keď sa zhodneme na tom, že bezzásahovosť je tam prioritou, neodovzdali pánovi ministrovi, jeho rezortu, rezortu životného prostredia? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, je 12.01 hodín, máte ešte dlhšie vystúpenie?

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Pán predseda Národnej rady, áno.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Tak prerušujem potom rokovanie.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Dobre.