27. schôdza

Ďakujem pekne.
Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani Helena Mezenská ako jediná, nech sa páči. Aj Alojz Hlina. Uzatváram možnosť, dvaja prihlásení.
Pani Mezenská.

Vážení prítomní poslanci, vážený pán predsedajúci, pán minister, aj prítomní občania, dovoľte mi, aby som aj ja predniesla tak v krátkosti, stručne takú reflexiu nad tým, čo máme predložené teraz v parlamente. A to v podstate nadviažem na to, čo povedal aj predo mnou pán poslanec Štefanec, poukazujúc na ten nepomer medzi konsolidačným úsilím, ktoré je zamerané vo forme zvýšených daní, poplatkov a odvodov voči občanom, voči širokým občianskym skupinám, a to úsilie, ktoré vieme aj objektivizovať, ktoré je nasmerované smerom k výdavkom vlády. Tento nepomer je pre mňa šokujúci, pretože ja si myslím, že ak ideme a zvyšujeme dane, poplatky, odvody voči ľuďom, a z môjho pohľadu to bolo v priebehu toho, čo sa predkladalo do zákonov, nastavené drasticky na občanov, veľmi ťažko to znášajú, ich životná úroveň sa zo dňa na deň vďaka týmto konsolidačným úsiliam, ich životná úroveň sa zhoršuje, a na strane šetrenia a úspory vládnych výdavkov nie je badať nejaký rovnaký záujem, rovnaký zámer konsolidovať nakladanie a čerpanie s verejnými zdrojmi.
Preto v tejto súvislosti ani tak nieže reflexia, ale skôr otázka smerom k vám, pán minister, o to viac, že vy ste ministrom vnútra, ktorý zodpovedá aj za šetrenie verejných prostriedkov, aj za prípravu racionalizácie verejnej správy vo forme reformy ESO, sa chcem opýtať, či naozaj sa možno stotožniť s tým, že konsolidovaný dlh, ktorý je pre mňa nastavený v enormne vysokej, vo vysokom objeme 37 mld., vy naozaj považujete za konsolidovaný. Ktoré konkrétne opatrenia napríklad aj v reforme ESO, o ktorom vlastne znejú a plynú informácie bez nejakého konkrétneho vecného obsahu, bez konkrétne vyčíslených merateľných dopadov, ma majú presvedčiť o tom, že dnes môžme s kľudným svedomím konsolidovaný dlh vo výške 37 mld. nazvať konsolidovaným? Počkám si na zodpovedanie tejto vašej otázky a poviem pravdu, nepredpokladám, že zmení moje rozhodnutie, pre ktoré nebudem môcť takýto materiál a takúto súhrnnú výročnú správu ani podporiť, ani vyjadriť sa nejakým súhlasom.
A nech vám to znie akokoľvek šialene, alebo takto dnes aj som si prečítala postreh vášho poslanca pána Blahu na to, ako sa vyjadrujem a ako neracionálne alebo nevecne si dovolím predniesť svoju kritiku vo vzťahu k dopadom našich integračných snáh v rámci Európskej únie, považujte to za akokoľvek šialené, ja si, naopak, myslím, že za prirodzené nemožno považovať konštatovanie, ktoré sa tuná stalo štandardným, že dlh vo výške 37 mld. môžeme považovať za konsolidovaný. Obzvlášť nie, ak tu nebol prednesený zoznam konkrétnych opatrení, ktoré by ma presvedčili o tom, že to s reformou verejnej správy myslíte vážne. A správa, ktorá by to dokázala vecne, racionálne, exaktne a merateľne podložiť, takáto správa nebola predložená ani nám poslancom. A dopytovali sa po nej aj médiá, ktoré si dovolia predniesť aj kritický, možno opozičný názor. Počkám si na túto odpoveď. V takejto forme ja ako poslankyňa, nech som akokoľvek označená vami za šialenú, ja takýto materiál ani dlh vo výške 37 mld. nemôžem považovať za konsolidovaný. Môžeme to schovať pod akúkoľvek inteligentnú obálku, skutočnosť je taká, že trend zadlžovania našej krajiny, ktorý budeme veľmi ťažko znášať práve vďaka nehospodárnemu nakladaniu s verejnými zdrojmi, budeme čoraz ďalej ťažšie a ťažšie znášať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Alojz Hlina, svoje vystúpenie, teda svoju prihlášku ruší, takže vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.
Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ?
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne. Zastupujem v tejto chvíli pána podpredsedu vlády, ministra financií, čiže nebudem sa snažiť hovoriť nejak veľmi odborne.
Pani poslankyňa, určite nepovažujem vaše návrhy za šialené. Vy máte len proste iný názor, a to je práve súčasťou demokracie, to je dobré, že ho máme. Keby sme mali všetci rovnaký, asi by to bolo choré. Čo je podstatné povedať v tejto veci, že nie ste súčasťou výboru pre verejnú správu, a samozrejme my sme pripravení aj tým poslancom, ktorí nie sú súčasťou výboru pre verejnú správu, podrobne všetky analýzy a nakoniec už aj výsledky reformy ESO predstaviť. V médiách, bohužiaľ, tiež niekedy, keď si to nenaštudujú úplne presne do hĺbky, si zamieňajú niektoré pojmy. To znamená zoznam inštitúcií, ktoré sa budú rušiť, a ich vlastne časovú os, je jedna vec, a zoznam úspor a vecí, ktoré sa premietli už do štátneho rozpočtu v roku 2013 a aj do návrhu štátneho rozpočtu 2014, je iná vec. Tie veci nie sú ani tajné, sú dostupné, dokonca sú súčasťou rozpočtu štátnej správy, čiže tie sú tam. Konkrétne to, ak si ja dobre pamätám, v roku 2013 to bolo 130 mil. ušetrených štrukturálnych, ktoré sa prenášajú aj do roku 2014, ´15 a ´16. V roku 2014 je to ďalších 159 mil. za reformu ESUS, ktorých 103 mil. je štrukturálnych do ďalších rokov, zvyšok sú jednorazové opatrenia pre rok 2014. Čiže tam už aj v prípade ESO konkrétne, konkrétne výsledky sú.
V zmysle ostatných vecí je predovšetkým potrebné poukázať, ale to skôr ekonómovia, naozaj nechcem byť Chrobákom Truhlíkom, čo sa vyzná do všetkého, je pre mňa podstatné to najhlavnejšie číslo z maastrichtských kritérií popri tom, že v inflácii sme stále na minime, čo je veľmi dobré z pohľadu cien, ktoré majú platiť občania. Z pohľadu samotného deficitu, to je to, čo zaujíma investorov, niekedy viete rozdeliť tie jednotlivé tabuľky na drobné čísla, ale z pohľadu dôvery Slovenska, ktoré dneska požíva dôveru zahraničných investorov predovšetkým v prípade nákupe dlhopisov, čím zásadným spôsobom zlacňujeme dlh a jeho refinancovanie je lacnejšie, tak vychádza predovšetkým z nášho úsilia klesnúť zo 4,59, ako som to hovoril, pod 3 % tohto roku a ďalším konsolidovaním znižovať deficit verejných financií aj v roku budúcom, čo je podstatné.
Rád by som ale opravil trochu, pretože to už nie je váš názor, to už je faktografia, ktorú často používate, že boli zvýšené dane a poplatky občanom. To nie je pravda a viete to veľmi dobre, pretože sme dane zvyšovali len tzv. milionárskou daňou, to znamená nad 3,5 tisíc. Ak vy poviete, že 3,5 tisíc eura tu má veľa ľudí, tak si myslím, že sme na hlbokom omyle a nevieme presne, o čom hovoríme, pretože daň pri fyzických osobách sa zvyšovala u tých, čo majú príjem viac ako, tuším, 3 tisíc, zhruba toto číslo. A to číslo nie je ani 5 percent, hej. Keď hovoríme o podnikateľoch, takisto platí u tých, čo majú vyššie príjmy. A navyše návrh rozpočtu na budúci rok znižuje korporátnu daň z 23 na 22.
Čiže taká tá všeobecná floskula o zvyšovaní daní, áno, platí pre bohatých, pretože sa snažíme riešiť tú solidárnosť, a to si myslím, že je aj v súlade s tým, čo vy hlásate. Čiže to by mohlo byť podobné a myslím si, že toto je asi v tom najpodstatnejšie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Dámy a páni, ďalším bodom programu je

Správa o makroekonomickom vývoji a o vývoji verejných financií v roku 2013 a predikcia vývoja do konca roka.

Správa má tlač 732 a správa výboru 732a.
Správu uvedie znovu, nech sa páči, pán podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2013 a predikciu vývoja do konca roka, ktorú schválila na svojom zasadnutí 26. septembra 2013 svojím uznesením 575 z roku 2013.
Správa poskytuje informáciu o plnení štátneho rozpočtu o hospodárení s rozpočtovými rezervami v súlade s § 10 a 30 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Na chvíľku odbočím, dnes som tu počul, neviem, ktorý pán poslanec, tuším, že to bol pán poslanec Galko, hovoril, že to je smiešne, aby sa predikoval vývoj verejných financií na konci roka, keď už máme v podstate december. Či pán poslanec Hlina? Pán poslanec Hlina, to je opäť, nie som tu na to, aby som poučoval, takže to nebudem riešiť. V každom prípade predikcia sa robí v podstate každý mesiac, pretože každý mesiac je iný vývoj. Predikcia sa urobila na začiatku roka a čo je veľmi potešiteľné a verím, že aj v tejto správe sa to ďalej píše, že teda ten predpoklad, ktorý všetci spochybňovali v tejto sále, keď sa prijímal minuloročný rozpočet, sa dnes napĺňa a dokonca je možné, že práve veľmi silnou aktivitou ministerstva financií v oblasti daňových príjmov ten výber bude ďaleko väčší napriek tomu, že opozícia tvrdila pravý opak, čo je v poriadku, to je ich úloha. Ja len som rád, že sme presvedčili o tom, že ten rozpočet sa navrhuje aj tá predikcia do konca roka, ktorá je veľmi podstatná pre uzavretie samotného deficitu, pretože ten mesiac je veľmi dlhý čas, v ktorom máte minimálne tri časti, ktoré budú prijímané, to znamená dane, daňový vývoj, DPH, DPFO (Pozn. red.: skratka dane z príjmov fyzických osôb) a ostatných vecí ku koncu roku. Takže tá predikcia na december je veľmi, veľmi dôležitá. A nakoniec notifikácia za rok 2013 sa robí až v priebehu leta budúceho roku, čiže toto je štandardný postup a nie je na tom nič výnimočné.
Správa hodnotila aktuálny makroekonomický vývoj a vývoj na relevantných fiškálnych parametroch v čase jej spracovania. Hlavné závery správy sú teda nasledujúce:
V druhom štvrťroku 2013 slovenská ekonomika zaznamenala mierne oživenie, keď hrubý domáci produkt sa medziročne reálne zvýšil o 0,9 % a medzikvartálne, očistený o sezónnu zložku, o 0,3. Zmenila sa i štruktúra samotného rastu. Kým v niekoľkých ostatných rokoch bol rast HDP ťahaný výlučne čistým exportom, v druhom štvrťroku k rastu pozitívne prispela aj domáca spotreba. Dovoľte, aby som v tejto súvislosti pripomenul aj výsledky nedávnej revízie národných účtov Štatistickým úradom, ktorá mierne znížila medziročný rast ekonomiky na 0,8 % HDP, zároveň však potvrdila medziročný reálny nárast spotreby domácností o takmer 1 % a výrazný pokles investícií so záporným príspevkom k rastu ekonomiky vo výške 2,8 percentuálneho bodu, ktorý bol vyvážený rastom čistých vývozov.
Rast slovenskej ekonomiky bol mierne vyšší ako rast eurozóny. Podľa našej najnovšej prognózy zo septembra očakávame, že rast slovenskej ekonomiky za celý tento rok dosiahne 0,8 % a podľa jarnej prognózy Európskej komisie bude náš rast tretím najvyšším spomedzi krajín eurozóny a ôsmym najvyšším spomedzi krajín Európskej únie.
Hlavným rozpočtovým cieľom vlády na rok 2013 bolo zníženie deficitu verejných financií na 2,94 % HDP. Napriek tomu, že štát si plní svoje rozpočtové ciele, správa identifikovala významné riziko pre zvýšenie deficitu o 0,24 % HDP kvôli hospodáreniu územnej samosprávy a výpadku 521 mil. eur daňových a odvodových príjmov a výpadku 130 mil. eur príjmov Telekomunikačného úradu. Tieto výpadky boli čiastočne kompenzované hlavne príjmom z odpredaja núdzových zásob ropy vyšším o 370 mil. a úsporami vo výške 290 mil. eur kvôli nižšiemu spolufinancovaniu eurofondov.
V tejto súvislosti musím povedať, že správa samozrejme nemohla zachytiť novší, zlepšený vývoj hospodárenia obcí a miest, novší odhad výšky dividend zo spoločností s majetkovou účasťou štátu, respektíve Fondu národného majetku a nové údaje o čerpaní výdavkov štátneho rozpočtu. Tieto nové informácie slúžili ako podklad pre zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2014 až ´16, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky, a v ktorom sme aktualizovali vývoj verejných financií v roku 2013 na úroveň schodku 2,98 % HDP vrátane hospodárenia samospráv. Vláda Slovenskej republiky tým potvrdila svoj cieľ zníženia deficitu pod 3 % a vystúpenia z procedúry nadmerného deficitu. Na tomto mieste treba upozorniť, že predovšetkým ministerstvo financií svojou tvrdou prácou v oblastí daní a zracionálnenia výberu daní potvrdilo, že výber daní je ďaleko lepší, ako je vývoj samotného makra, čo naznačuje, samotného ekonomického vývoja, čo samozrejme naznačuje, že súboj s podvodmi DPH mal svoj zásadný význam a prináša to už svoje ovocie, čím je možné, aby práve zlepšená ekonomická situácia sa odrazila aj budúci rok, kedy veríme, že sa situácia opäť o trošku zlepší.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Spravodajcom z výboru pre financie a rozpočet je pán poslanec Štefan Hreha.
Nech sa páči, pán poslanec, informujte Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca výborov predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2013 a predikcii vývoja do konca roka (tlač 732).
Správu pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 699 zo dňa 27. septembra 2013 výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie do 11. októbra 2013. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 699 zo dňa 27. septembra 2013 určený výbor prerokoval správu. Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 226 zo dňa 8. októbra 2013 ju zobral na vedomie a zároveň odporučil Národnej rade Správu o vývoji o makroekonomickom vývoji verejných financiách v roku 2013 a predikcii vývoja do konca roka, tlač 732, vziať na vedomie.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené iné stanoviská a pripomienky, či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 238 zo dňa 14. októbra 2013. Určil ma za spravodajcu výboru. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram teraz rozpravu, do ktorej som dostal písomnú prihlášku od troch kolegov. Za klub SDKÚ - DS je to Ivan Štefanec, za klub KDH Pavol Zajac a samostatne Alojz Hlina. Teda tieto mená na tabuľu.
Nech sa páči, prvým v rozprave je Ivan Štefanec.