27. schôdza

Ďakujem pekne. Chcel by som ešte raz pozvať zajtra o 9.00 hod. ráno všetkých kolegov a kolegyne, ktorí majú záujem. Bude sa merať hladina cukru, cholesterol, podiel svalstva v tele, zdatnosť pľúc aj meranie veku žíl, na zdravotníckom výbore od deviatej ráno až do pätnástej.
Ďakujem pekne.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalej v rokovaní. Poprosím vás, páni poslanci, každý, kto si potrebuje vybaviť nejaké záležitosti, nech sa páči. Nepreruším, pán poslanec, pekne pokračujeme ďalej.
Keďže v rozprave vystúpili všetci poslanci, ktorí boli aj písomne, aj ústne prihlásení, vrátane faktických poznámok, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, pán minister, chcete k rozprave zaujať stanovisko? Áno.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Viete, že v podstate naozaj len čisto k drobnej reakcii, k tomu, čo tu vlastne odznelo, keď sme o tom diskutovali. Dokonca aj mnohí poslanci opozície si zamieňali rôzne čísla a používali tie čísla, ktoré sú pre koho hodnotné.
Ja by som sa rád vrátil k niektorým takým bodom, ako sú napríklad živnostníci. Málokedy v tej snahe proste všetko reprezentovať, že kde všade, komu sa dali väčšie odvody, akým spôsobom to skomplikovalo, tak ja by som rád ku tým živnostníkom pripomenul, že čím ďalej, tým častejšie sa začalo stavať, pretože v roku 1991, 1992, 1993 to bolo jedno, nikto nepredpokladal svoju ďalšiu budúcnosť, proste podnikal, bol mladý, bolo všetko super, ale teraz nám pribúdajú práve živnostníci, ktorí si celý život platili svoje odvody z minimálnej mzdy, a zrazu zistia, že majú 200-eurový dôchodok. A teraz už to nie je iba o nich, že padnú do sociálnej siete, ale je to o tom, že všetci tí ostatní, ktorí pracovali, sa skladajú na život živnostníka, ktorý nebol až taký chudobný počas toho, čo pracoval, ale keďže si platil odvody z minimálnej mzdy, a každý, kto zarábal 600, 700 eur si platil väčšie odvody ako on sám, tak zrazu sa mu skladajú na jeho dôchodok. V tom je tá nespravodlivosť. Preto aj živnostenská komora súhlasila, súhlasila s tým, aby vlastne tu v tých odvodoch proste bol urobený poriadok. To nebolo zvýšenie. To je poriadok. To je jednoducho to, aby proste ľudia, ktorí pracujú celý život a zarábajú 600, 700 eur, neskladali sa na dôchodok živnostníka, ktorý počas života žil, ako sa hovorí, krásne, ale zrazu zistil počas dôchodku, že keďže si platil minimálne odvody, tak jeho dôchodok nezodpovedá jeho obratom a daniam, ktoré v podstate mal. (Reakcia z pléna.) Ale to nie je pravicové, to je o tom, že sa bavíme o solidarite, pán poslanec, o tom, že prečo je nevyhnutné, aby ste mali tú starostlivosť o každého, že musí na ten svoj dôchodok prispievať aj potom.
To isté sa týka druhého piliera. Jeden poslanec hovoril 600 mil., druhý hovoril 200 mil., jeden povedal, že je to jednorazové opatrenie, čo si myslím, že nie je to jednorazové opatrenie, to, čo sa robilo s druhým pilierom. Ale faktom zostáva, že nikto už nepovedal tým, ktorí sú v druhom pilieri, nebudem to teraz riešiť, zhodnocovanie jednotlivých úspor, ale v tom, že ja som si jednoducho vyrátal príbeh priemerného človeka, ktorým moja matka bezpochyby bola. Bola učiteľkou, mala taký plat, ktorý sa hýbe dneska niekde na úrovni priemernej mzdy. A keby ona vstúpila vo svojom mladom veku do druhého piliera, tak vlastne dnes má o 30 % nižší dôchodok. Ale prečo? Pretože naše mamy a ženy žijú o niečo dlhšie, tá dlhovekosť je u nich trošku vyššia ako u mužov, samozrejme, ale nikto už im nepovedal, že rentu z druhého piliera nikto nevalorizuje. Renta z druhého piliera sa nevalorizuje. Raz sa stane, je to fixná suma do konca života. A všetci tí, ktorí sú v tom priemernom systéme, majú ten priemerný plat. Nie ten vysoký, kde si stihnete našetriť naozaj dosť, že máte 1500, 2000, 2500 eur. Tak sa potom ukáže, že ten z prvého piliera ho práve tou valorizáciou, ktorá je pravidelná, za päť alebo šesť rokov predbehne vo výške. A keď zoberieme, že u nich je dajme tomu nejakých 17, 18 rokov priemerné dožitie v dôchodku, tak na posledných 10 rokov majú zásadne vyššie dôchodky, ako v druhom pilieri tí, ktorí neboli vhodní, tá vhodná skupina k, smerom do investičného prostredia. Čiže tá absolútna suma peňazí, ktorú do toho druhého piliera dajú, je menšia už, ako po prvých piatich rokov príde k valorizácii. A to tiež im zabudli povedať. Čiže preto hovorím, že ten druhý pilier nie je jednorazové opatrenie, ale pravidelné, pretože sa objavuje v každom roku. Pretože to, že sa znižuje príspevok na deficit Sociálnej poisťovne, ktorý sa odvádza na druhý pilier, preto to nie je jednorazové, pán poslanec. Čiže keď je poslanec v druhom pilieri, bezpochyby sa mu to možno, že viacej oplatí. Ale to sú, preto hovorím, že to sú veci, ktoré sa nemajú robiť.
Odišiel mi pán poslanec Mikloš. To je taký, včera mal článok, kde vlastne konfrontoval, že na bezpečnosť štátu sa vydáva priemerne v Európskej únii 3,88 %, Slovensko vydáva 5,09 percenta. No to je presne ten prípad, že každé ministerstvo vnútra v každom štáte je inač definované a ináč formulované. Pokiaľ ministerstvo vnútra aj Policajný zbor je len polovičkou z celého ministerstva vnútra, to znamená zhruba 22 tisíc, 23 tisíc policajtov z celkovo zhruba necelej päťdesiatky tisíc zamestnancov, tak samozrejme nemôžete rátať sumy, ktoré vynakladáme na hasičov. Pričom Rakúšania alebo Nemci profesionálnych hasičov v podstate ani nemajú s výnimkou veľkých miest a tovární. A tým pádom sa mnohé tie sumy nezapočítavajú. Ak my zarátame čisto vnútorný poriadok a bezpečnosť, teda iba policajtov, sme hlboko pod. Teda 3,88 je priemer Únie, my nemáme 5,9, ale máme 2,60 %, ktoré vydávame. A presne takýmto spôsobom (Potlesk.) sa vytvára vlastne demagógia o tom, o tom, že, že či má veľa, či málo. Čiže z pohľadu, keby sme nechceli rešpektovať realitu ekonomickej krízy, tak povieme, že policajti majú o percento menej príspevku na ich rozvoj, ako je to v bežnom štáte Európskej únie. No ale sami vieme, že nemôžeme žiadať proste rapídne navyšovanie oproti skupinám, keď zoberieme, že z celého rozpočtu je aj tak 90 % takmer mandatórnych výdavkov – dôchodky, platy učiteľov, lekárov, hasičov, policajtov, vojakov, všetky tieto veci, ktoré sú súčasťou mandatórnych  výdavkov, a vy vlastne v prípade samotnej správy štátu robíte len s desiatimi percentami, z ktorých 3% sú aj, 4% sú aj tak kapitálové výdavky, ktoré sa znižovali, a už zostala tá samotná réžia. To je ten priestor na úspory, kde vlastne ESO funguje, kde je 130 mil. vlastne tento rok, v roku 2013 priniesol.
Ja sa ešte raz vrátim k tým prognózam. Prognóza sa robí vždy, keď je čo prognózovať a stále je, pán poslanec Hlina. Pretože máte, budete mať výsledky za november, to bude v podstate v najbližších dňoch. Budete mať výsledky za december a vy musíte prognózovať, akým spôsobom dopadne výber daní na konci roka, hlavne ak sa dynamicky mení, ak sa dynamicky mení. Ak nám ešte niekto povie, že nám ešte toľko a toľko miliónov chýba, no iste, tak keď nezaráta posledné dva mesiace do výberu daní, tak ten prepad tam samozrejme proste bude. Len to je potom krátke porovnávať 10-mesačný výsledok s 12-mesačným výsledkom. Čiže isteže prognóza existovala. Samotný rozpočet je vo veľkej miere prognóza, ktorý prijímate na budúci rok. Ale pamätám si vystúpenia, keby sme si ich tu dneska premietli, mnohí poslanci by sa čudovali, čo povedali. Že v žiadnom prípade, cez ich mŕtvolu môže Slovensko dosiahnuť 3 % deficitu. A dneska sa už ani to nepáči. Dneska je už aj to zlé. Toto je práve ten problém, že dávam si pozor na to, ako to odhadujem, lebo nielen poslanci, ale aj médiá všetky povedali, že tento rozpočet je neudržateľný. A na konci roka sa ukazuje, že udržateľný je a že je udržateľný pod troma percentami. Čiže aspoň, keď už nechcem proste za každú cenu vyzerať ako ten, čo mení názor každé dva mesiace, tak aspoň to skúšam trošku menej komentovať.
No a samozrejme vystúpenie pána poslanca z SDKÚ, pána Štefanca. Vy ste, pán poslanec, zabudli na kolaps daňovej správy? A to, čo samotné priniesla? To sa nestalo nič podľa vás?! (Potlesk.) Veď len na tomto jednom kolapse odišlo 300 miliónov! A tam ste zabudli proste akože si to priznať?! A to nebol problém, že vy by ste ho nepriznali, to vlastne celá opozícia vtedy volala po odvolaní ministra financií, ktorý nezvládol presun preklopenia z jedného systému do druhého, ktorý, ešte nechcem riešiť, akým spôsobom bol obstarávaný. Ale hovorím o tom že proste my sme nemali dva mesiace absolútne žiadnu kontrolu nad daňami. To nie je výpadok? To je v poriadku? To si nepamätám? Preto ja hovorím, že snažíte sa všetko maľovať iba biele alebo čierne, ale každý problém má dve mince, dve strany. A otázku toho, akým spôsobom, akým spôsobom ste vyriešili otázku rozpadu daňovej správy vlastne v marci roku 2012, k tomu, hovorím, sa vracať nechcem len preto, že chcem byť korektný.
Ďakujem.

Pán spravodajca, chcete zaujať - nie - stanovisko? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je

návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014.

Návrh je uverejnený ako tlač 755 a správa výboru pre financie a rozpočet ako tlač 755a.
Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby návrh rozpočtu uviedol.
Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi, vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, aby som aj v tomto prípade zastúpil pána ministra financií a podpredsedu vlády.
Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014 predkladám v zmysle § 6 ods. 6, § 31 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Materiál bol prerokovaný a odsúhlasený Radou banky a Dozornou radou Eximbanky a ministerstvom financií. Vláda Slovenskej republiky ho odsúhlasila dňa 10. októbra 2013 uznesením č. 594.
Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014 vychádza z očakávaných výsledkov hospodárenia za rok 2013 a aktuálneho vývoja slovenskej ekonomiky v čase tvorby rozpočtu. Východiská rozpočtu sú vypracované v súlade so schválenou stratégiou Eximbanky pre roky 2014 a 2020, pričom zohľadňujú aj plánovaný odklon ukazovateľov podpory exportu, keďže bude kladený väčší dôraz na výšku angažovanosti z bankových a poisťovacích spolo..., činností. Tento nový ukazovateľ reálnejšie vypovedá o aktivite jednotlivých obchodných útvarov Eximbanky Slovenskej republiky.
Aj v roku 2014 bude Eximbanka pokračovať v zintenzívňovaní obchodných aktivít súvisiacich s podporou exportu slovenských podnikateľských subjektov. Pre naplnenie tohto cieľa bude nevyhnutná efektívna utilizácia vlastných zdrojov, ako aj cudzích zdrojov získaných z medzibankového trhu. Plnenie tohto cieľa bude ovplyvnené aj konsolidáciou hospodárenia Eximbanky a bude závisieť aj od vývoja exportného prostredia, najmä vývoja zahraničného dopytu krízy v eurozóne a celkovej situácie na finančných trhoch. Eximbanka v roku 2014 predpokladá podporiť prostredníctvom svojich aktivít slovenský export v objeme 2,70 mld. eur. Rozpočtovaná výška exportu podporovaná Eximbankou v roku 2014 tak bude v porovnaní s očakávanou skutočnosťou za rok 2013 vyššia o 135 mil. eur, teda o 5,2 percenta.
Teritoriálna orientácia Eximbanky bude zameraná popri zachovaní súčasnej podpory exportu na trhy Európskej únie aj na rizikovejšie teritóriá, hlavne na Ruskú federáciu, štáty SNŠ, juhovýchodnej Ázie a Latinskej Ameriky. Z pohľadu komoditnej štruktúry pôjde hlavne o vývozcov z oblasti energetiky, ľahkého a stredného strojárenstva, chemického, hutníckeho priemyslu. Produktová orientácia bude zameraná najmä na dlhodobejšie financovanie a poistené produkty neobchodovateľného rizika. V ekonomickej oblasti bude v roku 2014 hlavnou úlohou Eximbanky zvyšovanie výnosov z obchodných činností formou efektívneho využitia vlastných zdrojov a zvýšenia angažovanosti tak z bankových, ako aj z poisťovacích činností Eximbanky aj v roku 2014.
Eximbanka bude ďalej hľadať cesty optimalizácie svojich prevádzkových nákladov. Rozpočtová výška výnosov a nákladov za rok 2014 predpokladá, že Eximbanka dosiahne zisk po zdanení vo výške 1,3 mil. eur, čo znamená nárast o 140 % oproti očakávanej skutočnosti za rok 2013, kedy zisk je na úrovni 536 000 eur.
Dovoľte mi, aby som odporučil návrh tohto rozpočtu schváliť.
Ďakujem pekne.