27. schôdza

Poprosím do zápisu. Ďakujem. Vyhlasujem 5-minútovú prestávku a budeme pokračovať v rokovaní.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

(Zaznievanie gongu.) Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si pár poznámok k predkladanému legislatívnemu zámeru ministerstva. Pripojím sa k pani kolegyni Vášáryovej, ktorá hovorila o tom, že nazvem to tak, že čakal som aj od ministerstva vyššiu ambíciu. A to je v tom, že tento zákon by potreboval nie novelu, ale možno by sme sa už mohli dočkať, tak ako bolo spomínané, možno moderného zákonu, flexibilnejšieho, s vyšším zámerom. Chcel by som možno pre potreby prvého čítania hovoriť o dvoch základných témach. A to je, že zdá sa mi, a nielen mne, a odcitujem niektoré dokumenty, ktoré sme ad jedna dostali ako poslanci kultúrneho výboru, ad dva aj z mnohých diskusií, ktoré pri galerníctve a pri múzeách začínajú byť čím ďalej väčším, vypuklejším problémom.
Keďže pochádzam z Trnavy a v Trnave pôsobí jedna z galérií, ktorá síce spadá do pôsobnosti, jej zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj, by som chcel ale vyzdvihnúť jeden moment, a to je to, že pri tej vyššej ambícii ministerstva že by mohla vzniknúť, tak ako aj hovoria samotní odborníci, ktorí sa venujú výtvarnému umeniu, galériám, nejakým spôsobom jednotná koncepcia ministerstva, ktorá by určila ten základný rozmer nášho múzejníctva a galerníctva, a dalo by sa teda hovoriť o tom, že nebudú nám následne chodiť listy a sťažnosti či už na výbor, alebo konkrétne ako poslancom.
A ja si dovolím iba pre krátkosť času mierne zacitovať z toho, že možno viete, možno nie, pán minister, v Trnave vznikla teda aj petičná akcia na to, kde sú dva základné momenty, a ja som ich v predkladanom, predkladanej novele nenašiel. Ide o to, že ľudia podpísaní pod petičným výborom z hľadiska tejto agendy chcú a žiadajú o prehodnotenie pôsobnosti vyšších územných celkov v oblasti galérií a ich odborné riadenie realizovať cez novovytvorenú nezávislú ústrednú galerijnú radu menovanú Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, čo si myslím, že by hovorilo o tej vyššej ambícii ministerstva a vôbec štátu sa o túto oblasť starať. A chcú a žiadajú o vypracovanie relevantných štandardov kvality ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a ich zavedenie do praxe v štátnych a regionálnych galériách. Myslím si, že spôsob decentralizácie moci a uvoľňovanie niektorých kompetenčných alebo presun niektorých kompetencií z vyššej úrovne sa určite dotýka niektorých oblastí, kde to môžme privítať. Ale v tomto prípade sa aj ja stotožňujem s výzvou jednej časti alebo jednej galérie, môžem ich uviesť aj viacej, kde absencia nejakej základnej odbornej rady alebo komisie alebo čohosi, ktoré by dokázalo nejakým spôsobom určiť základné parametre - a teraz čoho? - odborných garantov jednotlivých výstav a boli by určené štandardy kvality, aby sa nám nestávalo to, že potom, ak v samosprávnom kraji, kde je galéria s dobrým menom, pri personálnej výmene trpí tým, že neexistuje to, o čo by sa musel v tomto prípade samosprávny kraj opierať.
Ja by som možno z hľadiska tých výziev, si dovolím zacitovať ešte veľmi krátko aj od ľudí, ktorí sú vzdelaní a môžme ich považovať - či už je to pani docentka Ronayová, pani docentka Orišková, pán docent Baláž -, píšu, dostalo sa to aj ku mne ako členovi výboru, že hovoria o nespokojnosti so stavom konkrétnej galérie. Dokonca používajú slová, že sa nachádza v dezolátnom stave. Dôležité z hľadiska tej personálnej politiky je, že v galérii nepracuje ani jeden pracovník na odbornej pozícii okrem piár manažérky, ktorý by spĺňal kvalifikačné a kvantitatívne ukazovatele. Galéria nemá menovanú galerijnú radu. Absentuje akýkoľvek vedecko-výskumný program. Výstavnú činnosť zapĺňajú výstavy vytvorené prevažne bez hlbšej vedeckej prípravy, výskumu, systémom ad hoc. Vystavovaní výtvarníci patria prevažne do stredného prúdu s komerčnými filiáciami. Pripomíname, že analytický materiál síce na samosprávny kraj v tomto prípade poslaný bol, ale ako keby sa nevedeli dovolať nejakej zmeny. A možnože s týmto bolo konfrontované aj samostatné, samotné ministerstvo kultúry.
Čiže pre potreby prvého čítania by som chcel možno dostať odpoveď alebo prísľub, či ambícia ministerstva, kde pravdepodobne sa stotožníme s tým, že odborníci a odborní garanti usporiadateľov výstav a podobne by v našom slovenskom galerníctve urobili len dobre. A v podstate o čom hovorím? Hovorím o tom, aby kompetencii určovania hlavného prúdu ministerstva bolo aj zákonným nastavením urobené zadosť a ministerstvo by mohlo určovať základný prúd aj cez nastavenie nejakých štandardov. A ja by som, možno v miere, možnože aj samotný pán minister by vedel túto vec, na čo sa v Trnave, možno aj v iných regiónoch Slovenska spisujú petície, by vedel podporiť v tom, že áno, ministerstvo by mohlo mať ambíciu určovať to, akým spôsobom obsadzované pozície na základe odbornej kvalifikácie pri síce zriaďovaní zriaďovateľmi, ako sú samosprávne kraje, ale budú musieť spĺňať nejaký kvalifikačný predpoklad, aby sa nestalo to, že ľudia, ktorí sú v tejto oblasti vzdelaní, hovoria o tom, že ani nepracuje, v galérii nepracuje ani jeden jediný pracovník na odbornej pozícii, ktorý by spĺňal kvalifikačné a kvantitatívne ukazovatele.
To znamená, či už sme v miere zákonného nastavenia, alebo vyššej vymožiteľnosti, ak budeme rešpektovať zákon, aby ministerstvo malo skutočne páky na to, že ak sa nejaký zriaďovateľ v rámci regionálnej alebo lokálnej zriaďovateľskej právomoci vymkne tomu, tak aby boli urobené, urobené či už zákonu zadosť, alebo aby nám z toho nevypadávalo to, že potom tu niekto konštatuje, že Galéria Jána Koniarika, o ktorej je tu hovorené, padá až na úplné dno odbornej úrovne. V minulých rokoch v nej vystavovali a prinášali renomé stredoeurópskej úrovne výtvarníci svetového rangu, čo sa teraz nedeje a vraj galéria padá do úrovne periférneho okresného kultúrneho strediska. Toto by sa, toto asi nie je dobrým obrazom našej pôsobnosti, alebo pôsobnosti aj ministerstva, aby takéto hodnotenie prichádzalo od, možnože bude znamenať časti odbornej verejnosti. Ale každopádne tá situácia si aj v každej jednej galérii zaslúži pozornosť, a preto hovorím o tom, že by sme potrebovali moderný zákon, alebo ministerstvo by malo prísť s vyššou ambíciou.
Čo sa týka, ten druhý bod som chcel venovať tak isto hurbanovskej alebo právnej subjektivite hurbanovského observatória, hvezdárne. Myslím si, že pani Vášáryová celkom slušne zhrnula tú historickú genézu a tiež nepovažujem veľmi za šťastné, že by mal tento subjekt stratiť svoju právnu subjektivitu, a boli sme s tým konfrontovaní aj ako poslanci. A to vysvetlenie, ktoré obsahuje dôvodová správa, je veľmi chabé z hľadiska toho, čo sa ministerstvo snaží urobiť. A možnože tam budú smerovať aj v druhom čítaní naše pozmeňováky. Nie som teda veľmi nadšený, že sa právna subjektivita hurbanovskej hvezdárne v tomto prípade ruší. Aj v duchu toho, že akým spôsobom štát k tomuto majetku prišiel, a skôr si myslím, že by mal mať ambíciu sa venovať tomuto subjektu úplne z iných parametrov a nešetriť na dvoch účtovníčkach, ktoré majú znamenať nejakú obnovu.
Posledný bod by bola teda otázka, ktorá súvisí s tým prvým. Kedy a či vôbec toto volebné obdobie sa dočkáme zákona, ktorý by vedel pokryť naozaj a nielen deklaratórne potreby moderného galerníctva, moderného múzejníctva, keď vieme, že aj v súčasnej dobe nám vznikajú aj komerčné galérie. Tento sektor by mohol byť tým, ktorý určuje trendy, a štát, samosprávy alebo vyššie územné celky disponujú predpokladom napríklad, aj keď sa budeme venovať aj krásnym objektom dvoch výstavných, ktoré v Trnave napríklad sú, a to je samostatný kaštieľ alebo prerobená bývalá synagóga, kde je, kde je na prvý pohľad, keďže v Trnave máme svetový unikát, že máme dve synagógy, ktoré neslúžia sakrálnym účelom, sú od seba vzdialené 25 metrov, je to unikát. Jedna pôsobí v komerčnej sfére, druhá je pod správou samosprávneho kraja a ten rozdiel je pre každého jedného návštevníka markantný, čiže myslím si, že spôsob, ako hovorí aj predmetný list, ktorý sme dostali, či, alebo tá petícia, ktorá hovorí o dvoch základných bodoch, aby teda bola určená nejaká línia, ktorú by už nemohli podliezať ani samosprávne kraje, ani, ani samosprávy, v tomto prípade by mala byť z ministerstva určená a malo by byť tomuto urobené zadosť aj na základe legislatívnej iniciatívy ministerstva.
Toľko z mojej strany a pre potreby prvého čítania vítam to, že do tejto oblasti aj v miere, v ktorej niektorých bodoch predkladanej novely boli zapracované, sa dajú oceniť, ale prikláňam sa k tomu názoru, že potrebujeme sa na to pozrieť komplexnejšie a s vyššou ambíciou z hľadiska tejto kultúrnej oblasti.
Ďakujem.

Faktické poznámky piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pani poslankyňa Vášáryová ako prvá.

Dovoľte pár slov k tomu problému, ktorý otvoril pán poslanec. Poukázal na prípade Koniarkovej galérie, že vyvstáva tu potreba, aby ministerstvo kultúry alebo vláda Slovenskej republiky stanovili kritériá, akým spôsobom a kto môže viesť takúto inštitúciu, čo to znamená viesť takúto inštitúciu. Ja rozumiem, že pán župan už dnes znovuzvolený Mikuš potreboval voličské hlasy tých amatérskych maliarov, ktorí tam chceli vystavovať, keď to bola európsky známa galéria, minimálne stredoeurópsky známa galéria. Keďže tam vystavujú, tak spôsobili len jednu vec, že to je proste galéria, ktorá nemá žiaden význam. Síce v nej vystavujú, ale ona už nemá žiaden význam. Ale je to veľká škoda, je to veľká škoda, pretože táto galéria bola naozaj výnimočná. Ale to isté sa týka odvolania pani Vrbanovej v Banskej Bystrici svojho času a tak ďalej a tak ďalej. Mohli by sme pokračovať, ja nechcem, aby sme zase centralizovali a riadili všetky galérie z ministerstva kultúry, ale ministerstvo kultúry, už keď máme ďalšiu novelu zákona, by malo aspoň spresniť podmienky, aby šofér alebo známy šoféra, ako sa to stalo v Trnave, neriadil galériu, ktorá mala nejaký význam.

Pán poslanec Kvasnička.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa tiež, podobne ako Jozef Viskupič by som sa prihováral za radikálnejší vstup do prítomného zákona o múzeách a galériách, naozaj jeho modernizáciu. Veci, ktoré sú tam napísané, ktoré sa bytostne dotýkajú teda života galérií a múzeí, ten galerijný život poznám trošku lepšie. To znamená, že galérie majú robiť akvizičnú zbierkotvornú činnosť, že majú robiť výskum v regionálnych možnostiach i vzhľadom na svoje špecifiká, že výsledky svojej práce by mali publikovať, aj dramaturgie výstavných plánov zostavovať tak, aby reflektovali prinajmenšom stredoeurópsky ranking hodnotenia výtvarníkov, a teda kvality umeleckej tvorby. Nič z týchto vecí, ktoré sú v zákone ako povinnosť, tie galérie nerobia, robia to minimálne, akvizície spia, definitívne kvôli peniazom výskum minimálny. A ešte dokonca ako aj výstavy, ktoré idú, tak majú vlastne putovný charakter. Viac-menej len kolujú po jednotlivých galériách v regiónoch, aby minimalizovali svoje náklady na ne, a nehovoriac o tom, že, samozrejme, toto si môžu dovoliť vtedy, keď chýbajú kritériá, alebo keď sú, keď sa nerešpektujú tieto kritériá.
A tá personálna otázka, ktorú spomínal Jofo Viskupič, je podľa mňa kľúčová. A keď tam nebudú kompetentní ľudia, dneska sú odbory, kde sa študuje manažment galérií, manažment múzeí, kulturologické predmety, a keď títo ľudia sa nedostanú do inštitúcií, tak potom tá úroveň naozaj upadá. Ja myslím, že zmenou toho zákona aj ministerstvo by získalo silné inštrumenty na určenie vkusového niveau alebo nejakej hladiny. Takto je to beznádejná činnosť, ktorá ide do suterénu.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Viskupič otvoril mnoho otázok ohľadne financií, ohľadne vôbec pôsobnosti ministerstva kultúry, všeobecne by som zareagoval len veľmi, veľmi abstraktne. Keď ministerstvo centralizuje, vytýka sa mu, že by malo decentralizovať, keď decentralizuje, vytýka sa mu, že centralizuje. Proste nemala by to byť len kritika pre kritiku. Ono je to všetko o peniazoch. Ja som; a teda nielen, chvalabohu, v kultúre o peniazoch, lebo ešte stále ako sú ľudia, ktorí sa na peniaze v rámci kultúry nepozerajú preto, lebo inak by vlastne tú kultúru a všetky tie veci, ktoré s ňou súvisia, ani nemohli robiť. Mohol by som hovoriť aj o výtvarníkoch, mohol by som hovoriť o aj folkloristoch, mohol by som hovoriť aj skutočne o mnohých odvetviach v rámci kultúry.
Ja som veľmi rád, že ten rozpočet, ktorý nás čaká budúci rok a ktorý tuná budeme schvaľovať ohľadne kultúry, je rozpočtom takým, na základe ktorého môžu všetky inštitúcie, ktoré priamo spadajú pod ministerstvo kultúry, ďalej, ďalej existovať. A okrem toho, myslím si, že prvý raz sa vlastne stane, že to ministerstvo kultúry, ktoré príde, a vôbec predstavitelia toho ďalšieho ministerstva, ktorí prídu po tomto volebnom období, budú mať na čo nadviazať. Mnohé veci zostávajú otvorené, mnohé veci hovoria o istých predpovediach, mnohé veci hovoria v rámci ministerstva kultúry o istých perspektívach, myslím, že to ďalšie ministerstvo, resp. predstavitelia ďalšieho ministerstva budú mať úlohu trošku ľahšiu, lebo existuje nejaká vízia, čo tu doteraz nebolo.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Kuffa.