27. schôdza

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.
Teraz vystúpi pán poslanec Simon.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, máme tu zhodnotenie stavu poľnohospodárstva, potravinárstva za rok 2012.
Dovoľte, aby som sa preto vyjadril k tomuto materiálu a gro môjho vystúpenia zameral práve k obdobiu roku 2012.
Musím povedať, že táto správa je presne tak ako po minulé roky spravená tak, že sa v tom vyzná len skutočne odborník. Pretože je treba vedieť čítať nielen to, čo je napísané, ale je treba vedieť čítať aj to, čo je medzi riadkami. A to, čo medzi riadkami, aj to, čo medzi riadkami napísané nie je. Ale keďže opakovane som dával návrh v Národnej rade, aby pán minister doniesol aj stav, ako dokončil rokovania o zmene spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorý bude mať vplyv a má vplyv aj vo vzťahu k týmto údajom, ktoré vychádzajú z tohto materiálu, tak mi nedá, aby som sa k tomu tiež nevyjadril.
Takže najskôr, skrátim, k tomuto materiálu. Pán minister aj úvodom prehlásil, že rástli stavy kráv na Slovensku v zmysle tých výsledkov, ktoré sú prezentované týmto materiálom. Toto isté pán minister povedal aj v deň, keď pán premiér bol na kontrole minulý rok na ministerstvo pôdohospodárstva.
V tomto materiáli sa dočítame, že stavy kráv v minulom roku porástli podľa materiálu na 202 600. Je to otázka zaokrúhlenia, ja som to zaokrúhlil na 202 700. Tento stav, prosím pekne, bol v septembri minulého roku. Dovoľte, aby som vám ukázal jeden taký malý graf, aby aj pán minister videl. (Prezentácia grafu.)
Dámy a páni, tento malý graf ukazuje, že to je maximálny stav kráv na Slovensku v septembri minulého roku. Len upozorňujem, že pán minister nastúpil v apríli minulého roku ako minister pôdohospodárstva. To, že ten systém bol nastavený tak, že stavy kráv stúpali a stúpali do septembra, je výsledkom len toho, že každé rozhodnutie má nejaký čas nábehu a nejaký čas výbehu. To znamená, že pán minister nastúpil na rezort, keď opatrenia, ktoré prijalo predchádzajúce vedenie, mal nábeh rastu živočíšnej výroby a rastu kráv ako základného stáda na Slovensku, ako to, čo má produkovať, to rástlo do roku, do septembra 2002. Od septembra 2002 to začalo enormne klesať do konca, do konca roku, klesá to aj v tomto roku. Prosím, tieto údaje sú z centrálnej evidencie zvierat, to znamená, že je možné si verifikovať údaje v tejto tabuľke, ktorá je tu, v tejto chvíli uvádzam. Keď sa pozrieme na stav takmer rok po tom, čo pán minister nastúpil, teda ja tu mám urobené stav do februára. Zobral som si neskorší, lebo ja som si to vyhodnocoval za každý rok do apríla, tak som zobral náhodou pozdejší. Ale mám tu stav za február. Vo februári bolo 197 400 kusov kráv a v apríli, keď pán minister nastúpil, bolo 199 000. To znamená, že za jeden rok pôsobenia pána ministra stavy kráv nieže stúpli zo 199 000 na 202 000, ale klesli na 197 000. Pán minister, preto tento materiál, ktorý nám predkladáte, neodzrkadľuje skutočný stav poľnohospodárstva, aký je. A je treba povedať a vysvetliť, prečo sa to vlastne stalo. Tak ja to pokúsim vysvetliť.
Kým predchádzajúce vedenie hovorilo, že stavy kráv a živočíšna výroba a zaťaženosť je treba aj na pozemky, ktoré produkujú objemové krmivá, ľudovo povedané, silážnu kukuricu aj pre bioplynové stanice, aby najskôr nechali vykŕmiť zvieratá a potom exkrementy spracovali druhotne v bioplynových staniciach. Od nástupu pána ministra okamžite prišla terminológia, že bioplynové stanice majú výnimku. To, že bioplynové stanice dostali túto výnimku, svedčia aj dokumenty, ktoré prijal pán minister, ja ich tu nechcem menovať, či už je to metodický pokyn alebo zmena nariadenia vlády, ktorá to ustanovuje, čiže bioplynové stanice dostali výnimku. Nech sa páči. Jednoduché opatrenie, ale je možné odmerať, o koľko klesli stavy kráv. Pokles stavov kráv znamená pokles stavov zamestnanosti v pôdohospodárskom sektore.
Dovoľte, aby som sa tiež vyjadril, aj v minulom roku sme mali problém so suchom. Po nástupe pán minister veľmi angažovane - a vysoko som kvitoval -, že sa snaží riešiť problém sucha medzi poľnohospodármi. Ak si spomenieme, čo v tomto materiáli ale nie je napísané, tak vláda 20. augusta zasadala na svojom výjazdovom zasadnutí a riešila problematiku sucha a poľnohospodárstva. Prijala rad opatrení na to, aby pomohli poľnohospodárom. Medzi nimi aj systém, aby poľnohospodári dostali pôžičku. Až 41 firiem sa vedelo zapojiť do tejto schémy, ktorú ministerstvo navrhlo. Systém červenej nafty tiež bol navrhnutý s tým, že sa to bude riešiť veľmi rýchlo, a aby sme pomohli poľnohospodárom. Viete, aká bola tá rýchlosť? Farmári dostali peniaze tento týždeň, niektorí najskôr minulý, koncom minulého týždňa. Podotýkam, 20. augusta 2012 vláda prijala opatrenie, že veľmi rýchlo treba pomôcť farmárom. Oni museli založiť úrodu roku 2012, museli ju pozbierať, museli ju predať a potom im vláda dala to, čo sľúbila rok pred tým. Nehovoriac o tom, že skoro všetky opatrenia, ktoré vláda prijala na zmiernenie sucha za rok 2012, boli podmienené, že nemôžu sa toho zúčastniť podniky, ktoré sú v problémoch.
Kolegyne a kolegovia, komu je treba pomôcť? Ten, ktorý nemá problémy, nemal sucho alebo tomu, kto mal problémy a mal sucho? Podľa mňa tomu, kto mal problémy a mal sucho. Pán minister pomohol tým, ktorí možnože ani sucho nemali, ani stratu, ani stratu nemali, tí dostali najviac. O tom svedčí aj skutočnosť, že z červenej nafty najviac dostala skupina dánskych podnikateľov na Slovensku. Opakujem, najviac z peňazí zo slovenského štátneho rozpočtu vyčlenené na červenú naftu dostali podnikatelia z Dánska, ktorí podnikajú v pôdohospodárstve na Slovensku.
Práve pokiaľ pozrieme na tieto údaje z tohto hľadiska, tak musím povedať, že rok 2012 a nástup tejto vlády je nesmiernym zlým krokom pre poľnohospodárov. Ale vzhľadom k tomu, že tento materiál pojednáva aj o tom, že čo čaká a čo neminie poľnohospodárov v odporúčaniach, tak dovoľte, aby som vystúpil a najskôr zopakoval slová pána ministra a začal svoje vystúpenie tým, čo pán minister..., sekundu (krátka pauza), to, čo povedal pán minister na 11. schôdzi Národnej rady 13. deň, t. j. 17. decembra 2012 o 14.57 hod., citujem:
"Viete, kedy sa stanovili podmienky a uzavreli, ešte raz opakujem, uzavreli podmienky na priamu platbu pre programovacie obdobie 2014 - 2020? Viete, kedy to bolo? 12. októbra 2011. Kto bol vtedy vo vláde? Nebola náhodou pani Radičová predsedkyňa vlády? Neboli ste to vy vo vláde? Nebola to pravicová vláda? Odvtedy je téma prvého piliera uzatvorená."
Opakujem, to sú slová pána ministra zo 17. decembra minulého roku. Dámy a páni, keby toto platilo, tak dnes z prvého piliera farmári Slovenskej republiky pre budúce obdobie majú o 75 mil. eur viac. Pán minister a vláda Roberta Fica dokázala vyrokovať pre farmárov v prvom pilieri mínus 75 oproti tomu, čo sami kritizovali. Pán minister, môžte krútiť hlavou, koľko len chcete, pravda je.
A teraz dovoľte, možnože ostatní, ktorí nie ste tak zainteresovaní v poľnohospodárstve, aby ste pochopili, kde je základná pointa a prečo je táto škoda ešte väčšia. Prístupový proces tu bol omieľaný niekoľkokrát nielen v tomto volebnom období, ale aj predtým. Tak k prístupovému procesu je treba povedať toľko. Prístupový proces a rokovania o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa skončilo 12. decembra 2002, bolo to rokovanie v Kodani. Ja som nastúpil ako minister 22. októbra 2002. Takže gro rokovania o tom, že slovenské poľnohospodárstvo, aké bude mať podmienky, viedol môj predchodca, ktorý bol, ktorý..., sedeli mnohí z vás spolu v tej istej strane - SDĽ, pán minister Koncoš. Prístupový proces sme ale vyrokovali a ukončili týmto plánom. Je to veľmi jednoduchý graf. (Prezentácia grafu.) Tento graf hovoril o tom, že Slovenská republika dostane 85 mil. eur v roku 2004 na priame platby, teda na prvý pilier, to je 25 % a postupne to bude rásť až do roku 2013. Potom sme mali dostávať stále tú istú platbu, preto mnohí si mýlili, že čo je 100 %. Európska únia stále myslela, že tých 100 %, keď dosiahneme v roku 2013, už zastane zachovaná.
Pán minister Jahnátek dokázal týchto 100 % ešte ponížiť o 75 mil. eur plus degresia alebo akokoľvek nazveme, ale je to ďalšie poníženie, ktoré je v prvom pilieri. Ale keď od toho odhliadnem, tak čísla, ktoré boli vo výnose z 12. októbra 2011 a ktoré sú tam dnes, vykazujú 75-miliónový rozdiel mínus v neprospech slovenských farmárov, cez dve miliardy korún! Táto vláda rokovala s Európskou úniou tak, že naši farmári dostanú menej v prvom pilieri. Je to výsledok toho, že tento stav tu bol. Ešte k tomuto grafu sa dovolím vrátiť. (Odloženie grafu.)
A teraz dovoľte, aby som povedal, že tá škoda, ktorú táto vláda urobila pre slovenské poľnohospodárstvo a pre budúce obdobie a vidiek Slovenska, sa dá vyčísliť veľmi jednoducho. Pán minister, sú to čísla, ktoré ste uvádzali farmárom na výjazdových stretnutiach minulý mesiac, kde ste sa s nimi stretávali vy aj váš štátny tajomník, kde ste ich informovali, že za obdobie 2007 - 2013 dostali celkovú podporu 4 973 mil. eur. To bola celková podpora, ktorá išla do tohto sektoru za obdobie 2007 - 2013. Jednoduchou matematikou, keď napočítame ten rozdiel, ktorý tu vzniká tým doplatením, je 842 mil. eur. Farmári pre obdobie 2004..., 2014 - 2020, mali dostať 5,8 mld. eur. 5,8 mld. eur! Namiesto toho dostanú 5,3 mld. eur. Ten rozdiel, tých 500 mil. eur je výsledok zlého rokovania tejto vlády. Nech sa vám to počúva veľmi ťažko, ale je pravdou, že výsledok oproti tomu, čo bolo dorokované v roku 2002 a ako mali dostať farmári peniaze v roku 2014 - 2020, je tam pokles 500 mil. eur. Je evidentné, keď pán minister hovorí, že dostanú farmári naši viac v rokoch 2014 - 2020, ako dostali v rokoch 2007 - 2013. Tento graf (prezentácia grafu), dámy a páni, jasne ukazuje, prečo tomu tak je. A nepotrebuje vysokú školu s matematikou, aby pochopil, že vtedy, keď sme nabiehali na ten systém Európskej únie, bol menší ako ten, keď už máme byť plnohodnotní. Ale ten, tú, ten plnohodnotný stav ešte dokázali zhoršiť tým, že znížili rozpočet. To znamená, že naši farmári výsledkom rokovania odborníkov dosiahli mínus 500 mil. eur.
Teraz dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu, k tej časti plánov pána ministra, ktoré sa týkajú budúceho obdobia. Pre budúce obdobie je nesmierne škodlivé, keď pán minister nepovie úplnú pravdu a jeho ľudia tiež. Z jeho dokumentov, ktoré prezentoval, je zrejmé, že podporu na kráv bez trhovej produkcie mlieka pre rok 2014 počíta len na úrovni kvótovaného množstva 28 080 kusov. Súčasný počet stád kráv je cez 54-tisíc. Bolo by fakt korektné, keby sme povedali farmárom, že len každá druhá krava dostane podporu, pretože takto to je napísané v dokumentoch pána ministra. Ale pokiaľ sa pozriem na..., pre ďalšie obdobie, tak vidíme, že je tam nábeh, od roku 2015 môžu dostať viac. Ale je treba tiež povedať, že zmenou, ktorú pán minister a jeho odborníci avizujú, poklesne práve podpora v znevýhodnených oblastiach. Ktoré sú to tie znevýhodnené oblasti? Znevýhodnené oblasti, prosím, sú tie, ktoré majú vyššiu nadmorskú výšku alebo majú špecifické znevýhodnenie. Ako príklad dovolím si vám uviesť horskú oblasť, číslo kategórie H1. To sú tie najvyššie položené položky, pozemky s najvyššou stráňou, tie v predchádzajúcom období dostali podporu 120 euro. Po návrhu pána ministra ich dostanú 79. Pán minister svojim vlastným rodákom, lebo ja sa nepovažujem za Slováka, ale Slováci odo mňa dostali 120 euro za jeden hektár a od pána ministra len 79 po novom. Čachrovať s číslami sa dá, ale farmár to veľmi jednoducho zistí vtedy, keď dostane platbu. Je možné povedať, že dostanete viac, ale keď dôjde vám účet a na tom je menej, tak to farmár spočíta. Pán minister vo svojom vystúpení a úvode povedal, že priame platby, a to chápem tak, ako boli nastavené v roku 2004, pretože od tej doby sa nemenili, dali finančnú stabilitu tomuto sektoru a tomuto sektoru dali druhý rámec a to, že boli verejne prístupné pre komerčné banky na poskytovanie úverov. Pán minister má záujem zmeniť tento systém a znížiť priamu platbu.
Viac ako s týmto zámerom by som aj súhlasil, ale tak ako ho prezentovali, neviem si predstaviť, ako budú posudzovať žiadosti v zmysle zákona o správnom konaní. A to je pre mňa obrovská otázka, pretože posudzovanie žiadostí v zmysle zákona o správnom konaní - z dotácií urobili dotácie nárokovateľné. Do roku 2003 dotácie nárokovateľné neboli. Je pre mňa otázka, či dotácie pre budúce obdobie nárokovateľné budú. Je pre mňa otázkou, kedy Národná rada uvidí nový zákon o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, ktorá zmení systém vyplácania podpôr v súlade s novou smernicou a s novými podmienkami spoločnej poľnohospodárskej politiky, či v ňom zostane zachované právne nárokovateľnosť platieb a prisúdenie farmárom, alebo nie, pretože to z doteraz prezentovaných údajov jednoznačne zo strany ministerstva zabezpečené nie je. Preto by som bol nesmierne rád, keby pán minister vo svojom, vo svojej záverečnej reči, tak ako zvykol, vystúpil a odpovedal na konkrétne otázky, ktoré sa týkajú týchto farmárov. Pokiaľ sa pozrieme na slovenskú oblasť potravinárstva, taktiež si kladiem otázku. Opatrenia prijaté touto vládou ako pomôžu slovenským potravinárom, keď slovenské, Slovenská republika z veľkej miery produkuje základnú surovinu? Predtým, než by ktokoľvek povedal, že to je výsledkom predchádzajúceho obdobia, tak dovoľte, aby som povedal jeden príklad.
V roku 2004, 2005, keď sme vstúpili do Európskej únie a prvýkrát sme dali možnosť potravinárom sa uchádzať o európske projekty, tak súčasť týchto projektov a výziev bola podmienka, že potravinársky podnik musí nakúpiť 50 % suroviny od farmára. Je evidentné, že mäsový priemysel nevie ísť do Dánska a kúpiť svine od farmárov, ale kúpi ich od bitúnku. To už nie je farmár. To znamená, že nepriamo sme nútili farmárov, spracovateľov, aby udržiavali a zachovávali úroveň slovenského, slovenskej prvovýroby tak, aby od nich niečo kúpili. Nástupom prvej Ficovej vlády v roku 2008-9 pri poskytovaní ďalších prostriedkov na modernizáciu potravinárskych firiem, tieto podmienky boli vypustené. Výsledkom je, že dneska pomaly nemáme bitúnok na území Slovenskej republiky. Takže keď chceme dosiahnuť pozitívny výsledok, tak musíme vedieť v tomto dokumente čítať aj medzi riadkami a mali by sme naozaj jeden druhému povedať, ako sa veci majú, a nielen poukazovať na to, že ty si urobil chybu. Tak ako ja som za 10 rokov v tejto Národnej rade si vypočul, čo všetko sa urobilo, aké chyby sa urobili pri prístupovom procese, tak dnes, bohužiaľ, v neprospech poľnohospodárov musím povedať, že aj vládni poslanci si museli vypočuť kritiku, že prístupový proces, to, čo nám garantoval, súčasná vláda ešte zhoršila. O 500 mil. eur. 500 mil. eur je nesmierne veľká čiastka, aby sme prešli cez neho, aby sme nepovedali ani jedno slovo. Prečo je to zlé?
Predtým, než pán minister povie, že ale klesol rozpočet Európskej únie ako celok, ale Slovenská republika mohla povedať, že nech sa to dotkne iných oblastí, a nie pôdohospodárstva. Bolo by to nesmierne výhodné pre Slovenskú republiku ako takú, pretože znížiť peniaze v kapitole pôdohospodárstva, ktorá čerpá na 99,5 % peňazí z Európskej únie, znamená, že akýkoľvek každý, každé zníženie o jedno euro je zníženie, ktoré Slovenská republika nebude čerpať. V inej časti Slovenská republika európske fondy nevyčerpá, sotva na 50 %. Znížiť peniaze v absolútnej hodnote práve v tých častiach by znamenalo, že Slovenská republika zníži len stratu, ktorú nevie využiť. My sme sa vzdali efektívnych peňazí, a preto rokovanie o tom, že slovenské poľnohospodárstvo dostane menej, je veľmi zlou a negatívnou správou pre slovenské poľnohospodárstvo ako také, ako celok. Nehovoriac o tom, a dovoľte, aby som ukončil svoje vystúpenie tým, čím som začal túto druhú časť, a to, že pán minister a celý rokovací tím za Slovenskú republiku, keď minulý rok tu tvrdili, že sú zlé podmienky vyrokované, 12. októbra 2011, tak za toto ročné obdobie pán minister sa..., dokázal len tieto zlé podmienky ešte zhoršiť. Ďakujem pekne.

Faktické poznámky, jedna, uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne, dovolím si pár poznámok. Pán kolega Simon, ja som rád, že si spomenul tú správu o stave rokovaní, o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky medzi Slovenskom a Bruselom, lebo bolo to len jediný krát a to bolo niekedy úplne na začiatku, keď ja som dával návrh, aby minister predložil túto správu do parlamentu, vtedy to temer jednohlasne prešlo a následne, keď tú správu predložil, tak myslím si, že sme ho pomerne dosť pocvičili a ukázali sme, že, že sa pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov v Bruseli nerobí nič. Takže vôbec sa nečudujem, že akákoľvek ďalšia snaha z tvojej strany o to, aby ďalšia správa bola predložená do parlamentu, sa stretla s negatívnym postojom od kolegov zo SMER-u, a nepredpokladám, že by niekedy ešte takéto niečo dopustili, žeby sem minister musel, prišiel vysvetľovať.
Zaujal ma ten graf, ktorý si ukázal, a budem očakávať, a teda s napätím čakať, či pán minister zaujme k tomu stanovisko, pretože ten stav klesajúceho stavu kráv pokladám za alarmující, alarmujúci.
Chcem ešte jednu poznámku povedať, potvrdzuje sa to, čo som hovoril na schôdzi, keď sme prejednávali zákon o tzv. červenej nafte, a potvrdil si to aj ty vo svojom vystúpení, keď si rozprával o tom, že podnikateľ z Dánska alebo podnikatelia z Dánska, ktorí podnikajú na Slovensku, dostane najviacej týchto dotácií. Potvrdzuje sa to, čo som hovoril. Je to nesystémové opatrenie. Je to opatrenie, na základe ktorého sa s červenou naftou len kšeftuje. Už vtedy som hovoril, že je oveľa lepšie v prípade, že sú voľné finančné prostriedky, roztopiť ich, v úvodzovkách, na priame platby a vyrovnať nerovnú situáciu slovenských poľnohospodárov voči krajinám Európskej únie a dnes sa to potvrdzuje. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Simon.

Pán kolega Galko, ďakujem ti pekne za reakciu, ale musím povedať, že presne tak, ako vidíš ty, vidím aj ja, že žiadna správa o výsledkoch a postupe rokovania tejto vlády s Európskou úniou ohľadne, Európskou komisiou ohľadne zmeny spoločnej poľnohospodárskej politiky a vyrovnané výsledky do tejto Národnej rady do pléna nebudú predložené, pretože potom by sa odhalila pravda v plnej svojej nahote a to táto vláda a jej odborníci nechcú. Ďakujem.

O slovo požiadal spravodajca, vystúpiť v rozprave v zmysle rokovacieho poriadku.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, počuli sme tu 2 vystúpenia alebo 3 vystúpenia k návrhu Zelenej správy a musím povedať, že u pána kolegu Galka, nech sa na mňa nehnevá, ako ja mu to beriem úplne za dobré, že sa snaží porozumieť poľnohospodárstvu, aj keď pôsobil nejaký čas v obchode. Tá prvovýroba a spracovanie je trošku v inom postavení. Budem o tom hovoriť.
Pán kolega Huba, o tom budem hovoriť v záverečnom slove, ale ak sa pozrieme do tých všetkých analýz, ktoré sú v Zelenej správe pre rok 2012, a porovnávame ich s rokom 2011 a aj pán, pán Simon povedal, že sa bude výslovne venovať roku 2012, veľmi dobre vie, prečo to urobil, lebo každé opatrenie v poľnohospodárstve má dlhodobý charakter. A ak dopredu avizoval, že budeme hovoriť niektorí, a ja určite o tom, prečo je tento vývoj v slovenskom poľnohospodárstve taký, aký je, a Zelená správa vlastne by mala dávať čísla, aby sme poznali minulosť, a bez poznania minulosti nie je možné nastaviť budúcnosť, tak to neznamená, že sa musí poznať minulosť predchádzajúceho roku a porovnať ju s rokom súčasným, lebo to možno urobiť striktne v základnej rastlinnej výrobe, kde je cyklus, dá sa povedať, jednoročný, ale všetky ostatné výroby majú dlhoročný cyklus.
Ak zoberieme živočíšnu výrobu, dobytok má 5-ročný cyklus, 4 roky je minimálne prvá návratnosť, ak začnete investovať do tohto sektoru pri výrobe mlieka. Ak zoberieme ovocné sady, tak to je cyklus ešte dlhší, ktorý potrebuje poľnohospodár, ktorý musí kalkulovať na nejaké desaťročné obdobia aspoň, aby mohol robiť nejaké plány a mohol z niečoho vychádzať. Čiže musíme si pripomenúť to, ak nechcem sa vrátiť hlboko do histórie, a myslím si, že aj korektne povedal pán Galko aj pán kolega Huba, že toto je trend trvalý a realita je tá, že trend od revolúcie '89 v poľnohospodárstve zaznamenal strašne veľa zlého a ja som to veľakrát v tejto snemovni povedal, že ak by niekto chcel nastaviť systém rozbitia slovenského poľnohospodárstva tak, ako sa to udialo, najmä, a ja musím povedať, že najmä vplyvom pravicových vlád a pravicovej politiky, známe sú výroky, výroky pravicových politikov v tejto snemovni, že poľnohospodári len natŕčajú ruku, nič nedávajú, dávame málo na školstvo, zdravotníctvo a dávame len na podporu kráv bez trhovej produkcie mlieka alebo koľko dávame na odstavča a koľko dáme na kojenca. Tie porovnania sme tu mali, myslím, pán kolega Novotný bol stály autor týchto porovnávaní, tak dneska po 20 rokoch sme, sme svedkami toho, že zrazu je tu plač týchto istých politikov tých istých strán, ak, ak nerátam nových, ktorí ste prišli dneska pred pár mesiacmi do parlamentu, ktorí sa tohto nezúčastnili, že je problém slovenské poľnohospodárstvo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa! Pán poslanec, prepáčte. Pani poslankyňa Žitňanská, vyrušujete nás! Môžeme vás poprosiť?

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
... že je problém úpadok slovenského poľnohospodárstva a plačete tu nad tým, že strácame obrovskú potravinovú sebestačnosť, že sa tu pácha obrovská krivda na vidieku, že tu dochádza k rozvratu celého sektoru. Ctené kolegyne a kolega z opozície, ja som nesmierne rád, ja som nesmierne rád, že si tento fenomén všimli. Ja už som to povedal pred pár rokmi, keď ste prestali útočiť na poľnohospodárstvo, možno to bolo aj vplyvom môjho vystúpenia v parlamente, keď som vysvetlil princíp dotácií, že o koľko, o koľko menej dáme na odstavča alebo na kravu, tak o toľko viac nedostaneme na kojenca ani na žiaka, že to má úplne iné princípy, a možno ste si uvedomili aj pod tlakom verejnosti, ktorá začala už vnímať stav, že je veľmi vážny, keď videla rozbité družstvá a rozbité farmy po celom Slovensku a keď zbadali, že vlastne Slovensko je absolútne nesebestačné v základných potravinových aj odkázané na dovoz všetkých surovín zo zahraničia a že naša potravinová sebestačnosť klesla na 46 %, ktoré dneska máme a vieme dať našim občanom, a že začínajú riziká práve z dovozových potravín, a čo je kľúčový fenomén celého úpadku poľnohospodárstva, je to, že ste umožnili obchodným reťazcom, aby nabrali takú dimenziu, akú dneska na Slovensku majú, to znamená, že až 90 % potravín, ak to percento nebude už vyššie, tečie cez 8 obchodných systémov. To znamená, že absolútna koncentrácia moci obchodníkov nad celou prvovýrobou a spracovateľmi spôsobila to, že tento úpadok je takto vážny, aký tu je. O tej finančnej vertikále budem hovoriť, lebo toho času do hlasovania nie je veľa.
To znamená, že musíme si pripomenúť historický vývoj vstupu, aj keď pán Simon hovorí, že on nastúpil v roku 2006 či 2002 k vláde a že to bol práve minister Koncoš. Nie. Hlavným vyjednávačom bol pán Figeľ, ktorý obetoval slovenské poľnohospodárstvo a argumentoval tým, že to je daň za vstup do Európskej únie, lebo sme tam zaostávali, a predsedom vlády bol pán Dzurinda. Čiže ak niekto chce hovoriť o tom, že strana SMER nesie zodpovednosť, ktorá v tom čase neexistovala alebo zakladala sa vlastne, že nesie zodpovednosť za stav v poľnohospodárstve, tak vám chcem len pripomenúť, že tento negatívny vývoj začal v roku, v roku '98, ak si odmyslíme úplne od revolúcie opatrenia, ktoré sa stali v poľnohospodárstve, keď za, za prvých vlád pána Džatka a podobných expertov na slovenské poľnohospodárstvo, ktoré, ktoré naštartovali rozpad slovenského poľnohospodárstva a slovenskej veľkovýroby, ten potenciál, ktorý tu vlastne, vlastne bol. Takže títo dvaja páni nesú hlavnú zodpovednosť a pán Simon bol ten, ktorý podpisoval tento ortieľ nad slovenským poľnohospodárstvom, a do dnešného dňa, ctené kolegyne a kolegovia, do dnešného dňa pociťujeme vážne dopady týchto rozhodnutí a vlastne až teraz nastáva určitý moment, keď je možné zvrátiť podmienkami, ktoré sa pripravia na to, aby slovenské poľnohospodárstvo mohlo zažiť oživenie niekoľko rokov, až o niekoľko rokov. To neznamená, že keď sa dneska nastavia podmienky, že oživenie nastane v budúcom roku, a ja si myslím, že správa o poľnohospodárstve a potravinárstve za budúci rok bude podľa mňa ešte v horších číslach, ako je pre tento rok, v dôsledku poklesu cien, ktoré nastali v tomto roku, napriek tomu, že produkcia bola vyššia, a to nechcem strašiť, len hovorím o objektivite toho a o tom, že ten vývoj je taký v dôsledku tých opatrení alebo tých rozhodnutí, ktoré sme prijali pri vstupe do Európskej únie, a kde vlastne, keď spomeniem len jednu jedinú vec, úrodový koeficient 4,06 eura na hektár pre, ktorý bude Slovensko stále dostávať aj v ďalších..., a už nehovoríme o 7 rokoch, ale Únia hovorí o ďalších 14 rokoch, keby som, keby malo dôjsť k skutočnému dorovnaniu podmienok pre slovenských poľnohospodárov s farmármi v celej Európskej únii. Ak hovoríme o 100 % podpore alebo dorovnania do 100 %, stále zostáva zachovaný historický princíp a aj od budúcoročného rozpočtového obdobia zostáva historický princíp s tým, že európska pätnástka alebo staré krajiny pristúpili k pomalému znižovaniu ich podpory a k pomalému dobiehaniu nových krajín. To znamená tento proces nastavili na 14 rokov a vďaka tomu, že sme vyjednali zlé podmienky pri vstupe do Európskej únie, tak ešte ďalších 14 rokov budeme pociťovať tieto dopady. Len kvantifikujem, keby sme to porovnali s Českou republikou, ktorá má úrodový koeficient 4,2, v porovnaní so Slovenskom 4,06, je to, že strácame, strácame asi kvanty okolo 800 mil. korún ročne, čo do slovenského poľnohospodárstva mohlo plynúť len vďaka tomu, že sme mali také podmienky, ako má Česká republika. Už nehovorím o tom, ako má Slovensko, ktoré má koeficient 5,2. Čiže, čiže len pri, pri týchto prvých nadstaveniach je fakt, že Slovensko dostáva podstatne nižšiu podporu, ako dostávajú naši susedia. Vôbec sa nedá porovnávať so starými krajinami, ako je Rakúsko, náš sused a myslím si, že pán Figeľ aj pán Dzurinda nesú plnú mieru zodpovednosti aj s pánom Simonom, ktorý, pochopiteľne, potom pripravil ďalšie opatrenia pri našom vstupe a tie ďalšie opatrenia sú tie, že sa vlastne zaviedla podpora ničoho. Miliónkrát som to v tejto snemovni povedal, že tu bola zavedená pánom Simonom, a zopakujem to, pánom Simonom bola zavedená podpora ničoho a vrátim sa k tomu jemu poslednému, keď tak horlivo rozprával o tom, že 120 euro bola dotácia na jednu, jednu kravu bez trhovej produkcie mlieka a že dneska je iba 79 euro. Pán Simon, práve systém zavedenia podpory ničoho zvýhodní poľnohospodárov, ktorí nič nevyrábajú. No však, myslím si, že sám je reprezentant toho ničnevyrábania. Samotné zaťaženie 0,2 dobytčej jednotky na 1 ha TTP je tak nízka produkčná výkonnosť, že jednoducho vidieť, kde sa využíva TTP, spôsobí to, že vlastne ľudia už nepracujú dneska v poľnohospodárstve, že sa vyľudňuje tento vidiek, že tento vidiek tam starne, že sa rozkradli, rozbrakovali farmy aj vďaka neprispôsobivým občanom, aj vďaka tomu, že upadla výroba, a potom môžeme následne odvodzovať z toho všetky konzekvencie, ktoré vyplývajú z hľadiska spracovateľského priemyslu, a dopad na to v obchodných reťazcoch. Takže preto je potrebné zmeniť systém podpory ničoho na priamu podporu tých, ktorí produkujú, ktorí dávajú pridanú hodnotu. Čiže veľký prepad výroby, veľký úpadok výroby je na Slovensku spôsobený vďaka zavedenia podpory ničoho a autorom tejto krásnej myšlienky je práve pán Simon, ktorý spôsobil to, že najprodukčnejšie oblasti Slovenska, ako je Žitný ostrov, prišiel o svoju produkciu ošípaných, hydiny, hovädzieho dobytka, ovocia a zeleniny. To je to, čo tvorí pridanú hodnotu, to je to, kde sa tvoria pracovné príležitosti, to je to, čo vytvára produkčné potraviny, a to zlepšuje obchodnú bilanciu Slovenska, ale hlavne je a hlavná úloha, ktorá je, ktorá je pre slovenské poľnohospodárstvo, je, aby vytvárala pracovné miesta na Slovensku. Takže ak to začneme porovnávať v súvislostiach, tak toto je reálny obraz, prečo vlastne došlo k tomuto vážnemu úpadku v slovenskom poľnohospodárstve. Je tam viacero aspektov, napr. pri zavádzaní podpory na veľkú dobytčiu jednotku. Ak spomeniem históriu, tak pán Simon určite si pamätá, že keď som robil konferencie k tomu, že je nutné zaviesť túto podporu, lebo tento sektor totálne upadne. Keď ma presviedčal o tom, že Brusel nám zakazuje tú podporu robiť, bola konferencia v Nitre, si bol na nej prítomný, keď si farmárom klamal, že to nie je možné z hľadiska, z hľadiska podmienok Bruselu. Potom si vo voľbách 2006, pred voľbami 2006 zase argumentoval, že už to nie je možné, lebo to bolo možné vtedy, tak som ti to pripomenul, že klamal si aj vtedy, aj potom, túto podporu sme zaviedli práve za prvej vlády Roberta Fica a nebyť podpory na veľké dobytčie jednotky, tak dneska hovoríme o úplne iných číslach v tomto sektore napriek tomu, že ukazujete degradujúcu krivku, že tento stav klesá.