27. schôdza

Ďakujem za slovo. No ja k tomu šetreniu tak ja mám trošku taký iný názor. Šetrenie je potrebné všade tam, kde je to možné. Myslím si, že tam, kde sa plytvá a vyhadzuje, nemalo by sa to tak robiť, to rovnako je aj v domácnosti, ak kupujem potraviny preto, aby som ich vyhodil do kontajnera, myslím si, že takto by sme plytvať nemali a rozšafne sa správať. Rovnako je to aj v štátnom rozpočte.
Eurofondy. No čím viac čerpáme, tým viac musíme dávať na tú spoločnú účasť. To by bolo v poriadku, ak by to tak bolo, ale ak by to čerpanie tých eurofondov bolo zmysluplné. Ale veľakrát, ako tu, pán Sulík, ste spomenuli, to čerpanie tých eurofondov je naozaj veľakrát nezmyselným. A zapájame sa do čerpania tých eurofondov a veľakrát to dávame, ako ste to aj spomenuli, na nezmyselné školenia a rôzne takéto aktivity, čo je v podstate plytvanie finančných prostriedkov. Nie je to žiadna nejaká výhra. To, že Slovenská republika alebo slovenská naša krajina čerpá tie eurofondy, na jednej strane by bolo veľmi dobré, ak by to bolo naozaj aj zmysluplné, ale ak má to viesť k tomu, že vláda sa ešte aj zaväzuje, aby sme boli nejakým poskokom Európskej únie alebo Bruselu a prijímali tie hlúposti, ktoré ste tu spomínali, veľakrát to naozaj tak je, ako keby sme sa cez tie eurofondy aj skutočne takto zaväzovali. A to sa mi naozaj nepáči.
Potom ďalšia vec je, naozaj tiež aj tie eurofondy veľmi korumpujú to podnikateľské prostredie. A to, že sa o tom vie, že jednoducho to čerpanie nie je v poriadku, toleruje nielen naša vláda, ale aj Európska únia, ale aj iné vlády iných krajín. A to je niečo, čo je veľmi negatívne. Ľahko sa berú peniaze a vyhadzujú von oknom. Potom ťažko sa bude naozaj skutočne hospodáriť.

Ďakujem.
Pán Blaha, tak vravíte teda, že Mikloš je fiškálny sup a Peter Kažimír je fiškálny jastrab, no keď vás tak počúvam, vy ste fiškálny analfabet. (Smiech a potlesk v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, neurážajte, pán poslanec.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Aha, fiškálny sup je úplne v poriadku, to nie je urážka, hej, ale fiškálny analfabet je teda urážka. To chcete vážne povedať, pani predsedajúca?

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Áno.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Áno. To je tretie pravidlo strany SMER, uraziť sa. Niekto vám povie dobrý deň a urazte sa, lebo je 18.00 hodín večer.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, odpovedajte na predrečníka.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Minul som cenný čas na vás, lebo fiškálny sup nie je urážka, ale fiškálny analfabet je urážka. Tak teda gratulujem.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Odpovedajte na diskutujúcich.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Teda ja pokračujem. Ešte tých 13 sekúnd vám venujem, pán Blaha. Pokiaľ sú v rozpočte príjmy 13 a výdavky 15, tak jednoducho musíme šetriť, lebo jedného dňa skrachujeme. Chápete to? A keď budú výdavky 13 a príjmy 13, tak ja budem prvý, ktorý bude hovoriť, že no tak poďme sa baviť o tom, kde vieme mať lepšie cesty alebo či chceme radšej znížiť dane, ale pokiaľ minieme výrazne viac, ako prijmeme, tak, skrátka, sa budeme baviť o šetrení.
Pán Duchoň, ten smrteľný kokteil. Povedali ste, že neviem exaktne dokázať dopady. No, jasné, väčšina vecí sa nedá exaktne dokázať, ale existuje jedno veľmi jasné číslo. Vy ste namiešali smrteľný kokteil, to je nejaký obrazný názov, no tak, skrátka, vy ste pripravili súbor opatrení, o ktorých ja vravím, že výrazne poškodia, a vravel som to pred rokom, podnikateľské prostredie. A k tomuto súboru opatrení vy ste si narátali nejaký výnos daní a dnes máte o 526 mil. menej. To je to číslo, ktoré to dokazuje, že ten váš súbor opatrení nefunguje.
A, pán Kamenický, už len na záver, áno, minulý rok bola kritika tvrdšia a tento rok akože oceňujem prístup, že máte snahu, ale je tam ešte dosť čo zlepšovať. Tak držím palce.

Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, ctené kolegyne, kolegovia, pán vicepremiér, prerokúvame zákon roka, rozpočet verejnej správy na budúci rok a na ďalšie dva roky, ale ani včerajšok, ani dnešok v sále tomu nenapovedá, pretože neprišiel premiér, neprišla vláda, je tu viac poslancov opozície ako vládnych. Tak ako pred rokom, tak aj teraz na posledné dni vládna strana mení základy alebo základné čísla navrhovaného rozpočtu cez poslancov, cez poslanecký návrh. Toto nikdy nebolo, aj z hľadiska vážnosti a účasti a aj z hľadiska pripravenosti alebo profesionality samotného zákona roka. Hovorím to preto, lebo to zároveň podčiarkuje obsah a ako poslanec by som sa rád zdržal, keby to bolo dôvodné pri takomto návrhu, ale musím byť proti práve kvôli obsahu, ktorý táto forma podčiarkuje.
Dámy a páni, tu nejde o konsolidáciu, ale o kamufláž, pretože rozpočet verejné financie neozdravuje, ale otravuje. Opatreniami, ktorými zasahuje do ekonomiky, ovplyvní ju toxicky, takisto aj verejné financie. A zároveň to potvrdzuje, že tento rozpočet je robený v záujme politiky, straníckej a osobnej politiky, nie v záujme občanov a štátu. Štátnik myslí na budúce generácie, politik myslí na budúce voľby a najbližšie voľby na Slovensku sú prezidentské, preto sa to dá čítať ako rozpočet volebný.
Za hlavné posolstvá tohto návrhu považujem zhruba tri.
Rozpočet istoty ľuďom neprinesie, skôr prinesie nielen vyššie zadlženie ľuďom, spoločnosti, štátu, ale aj nezamestnanosť. A to sú neistoty. To je problém. Rozpočet dokonca ide proti programovému vyhláseniu vlády. Slovensko potrebuje riešenia zamestnanosti aj návrhy šetrenia štátu na sebe. A tu sa vrátim k dôležitému odkazu, že každá podstatná a účinná konsolidácia začína prácou, pracovnými príležitosťami, lepším výkonom, väčšou produktivitou, inováciami, tvorivosťou. Vláda strany SMER dostala pri svojom druhom štátnom rozpočte alebo rozpočte verejných financií šancu na reparát z prvého diania, z prvého dielu. Vtedy rozpočtom pripravila desiatky tisíc ľudí o pracovné príležitosti už či vo forme živnosti alebo práce na dohodu. Vláda tiež dostáva šancu dať ľuďom to, čo sľubovala, čo si dala do mena, istoty. Žiaľ, druhý rozpočet dnešnej vlády je horší ako ten prvý, istoty neprináša, ale, naopak, prináša nárast zadlženia a nezamestnanosti.
Zadlženie Slovenskej republiky na budúci rok na každého občana narastie o vyše 600 eur na takmer 8 000 eur, na každého, čerstvo narodeného alebo v závere svojho života. Niet sa čo čudovať, pretože zadlženosť rastie kvôli nešetrnému využívaniu štátnych peňazí. Pred kamerami premiér hovorí o šetrení, v skutočnosti výdavky štátneho rozpočtu neklesajú, ale rastú a vysoko prevyšujú štátne príjmy. Na budúci rok dosiahne náš verejný dlh takmer 57 %, v absolútnom vyjadrení vyše 43 mld. eur, vyše 43 mld. eur, na obyvateľa spomínaných takmer 8 000, na dospelého takmer 10 000 eur a na domácnosť 22 500 eur. To je obrovský nárast.
Pán kolega Duchoň spomenul včera, že dlh kontinuálne rastie. Áno, ale nemusel rásť a nemusel by rásť tak dynamicky. Chcem pripomenúť, že slovenský dlh v rokoch 2000 až 2007 klesal. Dlh môže aj klesať. Klesal na úroveň 27,5 %. V ďalších rokoch síce vláda očakáva relatívny pokles, ale absolútny pôjde naďalej hore.
Chcem, priatelia, pripomenúť, že dlh sa nás netýka len vtedy, keď ho potom treba splatiť, dlh sa nás týka každý každučký deň. Úroky na budúci rok z obsluhy dlhu dosiahnu 1,4 mld. eur. Z toho by sa naozaj dali riešiť mnohé aktuálne problémy, aj platy sestier, aj platy učiteľov alebo príjmy dôchodcov. Na dôchodcov to znamená možnosť zvýšiť ročný objem dôchodkov o takmer 1 100 eur. Áno, hovorím príkladmo len preto, lebo ľudia rozumejú skôr menším číslam. Obsluha štátneho dlhu a rastúci dlh nás zaťažuje pri každodenných súvislostiach.
Dlh sa vymkol spod kontroly za prvej vlády Roberta Fica. A teraz ju dobieha, resp. pokračuje druhé dejstvo v náraste. Vysoký dlh v skutočnosti ničí zamestnanosť a životnú úroveň. Nezamestnanosť na budúci rok má zostať vysoká, 14,3 %, to je číslo, s ktorým sa počíta, teda dokonca má byť vyššia ako úroveň predpokladaná predchádzajúcim rozpočtom, a to aj napriek umelému znižovaniu počtu nezamestnaných, resp. vyraďovaniu uchádzačov z evidencie nezamestnaných, aj napriek snahe o úpravu metodiky, a tým štatistík, a to aj napriek vytváraniu dočasných a štátom draho subvencovaných, draho platených pracovných miest. Niet sa čo čudovať, keď vláda pokračuje v dusení zamestnávateľov vysokými odvodmi a zvlášť daňami. Tvári sa síce, že daň znižuje, realita, ktorú potvrdzuje aj rozpočet, čísla nepustia, je taká, že daňové zaťaženie sa zvyšuje. Zavádza sa daň z existencie, daňová licencia, ktorá naozaj zasiahne tých slabších a najslabších.
Rozpočet má mnohé riziká a pravdepodobné výpadky a tie ovplyvnia situáciu tak v zdravotníctve, ako aj školstve, v eurofondoch.
Rozpočet dokonca ide proti programovému vyhláseniu vlády. V ňom totiž stojí, že vláda nielen dá ľuďom istoty, ale bude aj konsolidovať verejné financie. Rozpočet však žiadnu konsolidáciu v plnom slova zmysle slova konsolidácia neprináša. Prináša vyššie výdavky, vyššie zadlženie národa a vyššiu nezamestnanosť. Myslím, že je to výsledok zmýšľania, ktoré potvrdzuje centralizmus a etatizmus.
Rozpočet usvedčuje premiéra z manipulácie obrazu konsolidácie pred verejnosťou, pretože na jednej strane je to posolstvo o šetrení a boji s dlhom a na druhej vláda nie je ochotná primerane a efektívne šetriť. Doslova v jeden deň premiér na HN klube hovorí o tom, že je možné a bolo by dobré ďalšie znižovanie daní až na úroveň 20 % , myslím tým znižovanie úrovne daní firemných, ktorú nedávno zdvihli z 19 na 23 %, čo bol vlastne výraz nezodpovedného konania vo vzťahu k ekonomike, tak teraz sa avizuje, že by to bolo možno dobré a rozumné, v budúcnosti dôjdeme aj k dvadsiatke, a tu v parlamente poslanci jeho strany odhlasujú v ten istý deň novú daň, tzv. daňové licencie, v ten istý deň odkaz verejnosti, znižovanie daní, dokonca na úroveň, ktorá tu bola, a v ten istý deň jeho strana zvýši významne daňové zaťaženie.
Štátny rozpočet je zostavený v priamom rozpore s duchom zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ústavného zákona. Hovorí o tom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj Európska komisia. Chcem povedať citát, ktorý tu, myslím, aj včera odznel od predsedu rady Ivana Šramka: „Návrh rozpočtu 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ zhoršuje, „je postavený najmä na jednorazových a dočasných opatreniach,“ teda prejedaní, krátkodobosti. A to je výraz aj krátkozrakosti.
Štrukturálna konsolidácia súčasnej vlády za prvé dva roky sa pohybuje v oblasti 0,3 až 0,5 %. Chcem len pripomenúť, že predchádzajúca vláda dokázala za jeden rok skonsolidovať neudržateľné financovanie štátu o 3 %. Konsolidačné úsilie ako rozdiel dvoch štrukturálnych deficitov na budúci rok je odhadované vládou v negatívnych číslach 0,2 %, Radou pre rozpočtovú zodpovednosť 0,5 % a Európskou komisiou 0,8 %. Ak by sme to aj spriemerovali, tak je veľmi logické a potrebné povedať, že to je zhoršenie. Slovensko zhorší stav verejných financií z hľadiska udržateľnosti. A preto pripomínam prvé obdobie vlády Roberta Fica, lebo druhé s ním súvisí a dobieha to, čo bolo predtým robené, súčasnú vládu. Kým prvá vláda v prvých dvoch rokoch vďaka vstupu do Európskej menovej a hospodárskej únie, teda do eurozóny disciplinovane udržiavala parametre tak, aby Slovensko splnilo všetky kritériá, druhé dva roky (2009 a 2010) vraj vďaka kríze museli byť iné, boli gréckymi. Boli naozaj rokmi neudržateľného financovania. No a teraz je odkaz, že tie druhé dva roky súčasnej vlády budú lepšie, budú prísnejšie, disciplinovanejšie. Kto garantuje takéto správanie, ak to, čo teraz sa deje, je naopak? A kto tomu verí, kto tomu môže veriť? Aj preto KDH takýto návrh rozpočtu nemôže podporiť. Konsolidácia totiž znamená, má znamenať ozdravovanie, nie otravovanie organizmu.
Pán minister povedal včera večer, že každá konsolidácia je proti rastu ekonomiky. Dovolím si s tým nesúhlasiť, pretože skutočná konsolidácia je predpokladom zdravého rastu. Aj rakovina rastie, ale to je na škodu organizmu. Existuje zdravý rast a nezdravý rast. A rozlišovanie medzi zdravým a nezdravým rastom je vecou rozumu a svedomia.
Potrebujeme transparentné podnikateľské prostredie, podporu malých, najmenších, slabších v podnikaní, nižšie daňové zaťaženie práce, aby sa darilo práci, systémovú štrukturálnu konsolidáciu, ktorá vsadí oveľa viac na vedomosti, na vzdelanosť, na tvorivosť, na inovatívnosť. Aj preto sme v tejto snemovni navrhovali, ale, žiaľ, väčšina už či na prvýkrát alebo na druhý pokus aj tak odmietla rozumné a potrebné konštruktívne návrhy, už či išlo o aktivačné práce v štátnych organizáciách alebo riešenie súbehu dôchodkov a platov vo verejnej správe, daň z firiem alebo z príjmu právnických osôb pre cestovný ruch, ochranu subdodávateľov vo verejnom obstarávaní, efektívne a spravodlivé financovanie v sociálnych službách a v školstve, Zákonník práce z hľadiska zamestnávania mladých, rodinné podnikanie. Spomenul som len niektoré návrhy preto, lebo sa dotýkajú toho, ako štát gazduje, konsoliduje, rastie alebo klesá z hľadiska celkovej perspektívy. Priatelia, chce to aj odvahu, aj rozvahu, aj jedno, aj druhé, schopnosť prijímať riešenia, ale aj dobré riešenia ako výsledok. To, čo pomáha zamestnanosti a konkurencieschopnosti, by táto snemovňa mala prijímať, podporovať, a to, čo oslabuje zamestnanosť, ale aj konkurenčnú schopnosť Slovenska, by mala zamietať.
Vláda jednej strany má obrovskú výhodu. Z večera na ráno môže prijať rozhodnutia bez toho, aby dlho zvažovala alebo aby dlho strácala čas, to je veľká výhoda. Ale zostáva nevyužitá, pretože chýba buď odvaha prijať to, čo je skutočne ozdravné, alebo rozvaha nachádzať dobré riešenia. Kolegovia, podliehate pokušeniam etatizmu, centralizmu, ba aj populizmu. Práve preto som spomenul na úvod, že je rozdielne zvažovať v zmysle záujmu štátu alebo záujmu najbližších volieb alebo strany.
Rozpočet verejnej správy na budúci rok a ďalšie dva roky nie je konsolidáciou ale kamuflážou konsolidácie, neozdraví, ale otrávi verejné financie a ekonomiku. A preto takýto rozpočet KDH nemôže podporiť. Ďakujem pekne.

Pán Figeľ, na začiatku svojho vystúpenia ste spomínali, ako sme zmenili rozpočet pozmeňujúcim návrhom. Dnes nie som veľký zástanca pozmeňujúcich návrhov na poslednú chvíľu, ale v tomto prípade myslím, že nám krivdíte vzhľadom na to, že v tomto pozmeňujúcom návrhu sa znížil deficit, zvýšili sa niektoré výdavky do potrebných oblastí, ako sú napríklad platy, do školstva, so sociálnej oblasti, do zdravotníctva.
Čo sa týka hodnotenia rozpočtu, tam by som mal niekoľko poznámok. Samozrejme, úlohou opozície je kritizovať a nejakým spôsobom vlastne poukazovať na niektoré veci v rozpočte. Ja tento rozpočet hodnotím pozitívne hlavne v tej oblasti, že je to rozpočet hospodárskeho rastu na budúci rok, je to rozpočet znižovania deficitu, keď by sa ten deficit mal znížiť z 3 % na 2,64 %, pevne verím, aj rokom znižovania nezamestnanosti podľa rozpočtu, o mínus 0,2 %. A tak ako sme tu boli, povedzme, kritizovaní za to, že sme nejakí moc rozšafní, tak Európska komisia dokonca predpokladá ešte väčšie zlepšenie nezamestnanosti, o mínus 0,6 % oproti tomuto rozpočtu. Ja pevne verím, že dosiahneme v tejto oblasti lepšie čísla. A takisto by som ho charakterizoval ako rozpočet zlepšeného výberu daní, nakoľko podľa posledných informácií vlastne aj efektívna daňová sadzba nám stúpa z 12,4 na 13,5 %, čo je úroveň tretieho kvartálu v roku 2010. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, keď ste hovorili o tom raste, viete, nemôžete mať rast bez investícií, ale keď mnohí kolegovia z opozície stále podliehajú tej neoliberálnej mantre vyrovnaného rozpočtu, no tak potom odmietajú aj investície. A potom nemožno mať rast, to je úplne logické. Zoberte si, máte rodinu. No musí sa zadlžiť, aby si, povedzme, zobrala hypotéku, aby mala kde bývať, aby mohla normálne fungovať. Musí sa zadlžiť, pokiaľ chce poslať syna na vzdelávanie lepšie, aby mohol byť potom kvalitnejší a lepšou pracovnou silou. To je taká istá logika aj pri štáte. Áno, treba vedieť investovať, lenže pán kolega Sulík považuje investovania za analfabetizmus. Ono sa tomu v ekonomike hovorí keynesianizmus, pán kolega. Lenže to by ste museli vedieť a nemať takéto naozaj prihlúple poznámky. A v tomto smere naozaj nechcem byť nijako osobný a nijako pejoratívny. Keď som hovoril o slove sup, tak som mal na mysli naozaj veľmi výrazné, úzkostlivé až prehnané šetrenie, ale nechcel som tým povedať, že pán Mikloš vyzerá ako sup alebo že je ako sup v tom zmysle, že by som ho chcel uraziť, zatiaľ čo vy keď ste hovorili o analfabetizme, to bola, pán kolega Sulík, čistá urážka. Ale nebudem už na vás reagovať.
Takže, pán kolega Figeľ, chcel by som naozaj, naopak, na rozdiel od vás oceniť boj s daňovými únikmi, oceniť to, že pán minister Kažimír prišiel s daňovými licenciami, pretože na Slovensku začalo byť zvykom, že podnikatelia proste neplatili dane. Platia dane zamestnanci, lebo si nemôžu inak pomôcť, platia dane všetci, platia dane ľudia, ktorí si kupujú rožky, mlieko, lebo platia DPH, platia dane všetci, ale podnikatelia optimalizujú a rehocú sa spoločnosti do tváre. Toto je to najhoršie. Oni sa prestali solidarizovať. A vy týchto ľudí chcete obhajovať? Nie, musia byť aj oni solidárni. Ďakujem.

Každého nejako inak inšpirujú vystúpenia rečníkov v rozprave. Mne pán podpredseda Figeľ pripomenul jeden rozpor, ktorý som našiel v návrhu rozpočtu, o ktorom rokujeme, že na jednej strane nezamestnanosť bude vyššia, na budúci rok 14,3 %, ako to spomenul aj pán poslanec Figeľ, ale keď sa pozriete v rozpočte, aké budú výdavky na dávky v hmotnej núdzi, tak je zaujímavé, že budú nižšie ako tento rok a v tom nasledujúcom roku 2015 ešte nižšie ako tento rok a ako budúci rok. Ak v roku 2013 tieto výdavky boli 302,3 mil. eur, tak rozpočet na budúci rok počíta, že budú 300,1 mil. eur, čiže o 2,14 mil. eur menej. Pritom nezamestnanosť podľa vašich očakávaní má byť vyššia. Teraz nerozumiem, vy predpokladáte, že tí ľudia, ktorí prídu o prácu, budú žiť z úspor alebo jednoducho nebudú sa hlásiť o dávky v hmotnej núdzi? No proste sú tam také veci, mňa teraz napadajú slová, že je to taký rozpačitý alebo nedokončený návrh rozpočtu, alebo že niektoré veci ste možno nestihli zosúladiť. Je tu takýto jeden aj racionálny rozpor.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi niekoľko slov povedať. No použijem tú istú vetu, ktorú som aj pred rokom povedal. Ambiciózny rozpočet je ten, ktorý je vyrovnaný. Naozaj nie je možné viac míňať, ako máme príjmy. A zadlženosť, ktorá dosiahne na budúci rok takmer osemtisíc eur na každého obyvateľa tejto krajiny, tak je to naozaj veľký dlh vo výške 43 miliárd. Ono na jednej strane pán minister tu, aj to medializovalo sa, hovoril, že je zvýšený výber daní a príjem štátneho rozpočtu sa zvýši o 154 miliónov. To je veľmi dobrá vec, ale na druhej strane, to, aký to má pozitívny dopad na zamestnanosť, je tá bolestivá stránka, ktorá trápi nás všetkých občanov, však aj mňa ako poslanca Národnej rady, aby ľudia mali prácu, to je veľmi dôležitá vec. A všimol som si, aj včera pán minister hovoril, že v podstate sa ráta s mierou nezamestnanosti kdesi na úrovni 14,3 %. To je strašne stále vysoká miera nezamestnanosti. Spomínali ste to, kolegovia, aj vy tu, že koľko ľudí v našich regiónoch nás oslovuje a žiada nás o pomoc, čo sa týka práce a zamestnanosti. Naozaj, ak len nejako držíme tú mieru nezamestnanosti, navyše administratívne, umelo, že aktivovaní ľudia alebo tí, ktorí sú zodpovední, teda za tých aktivovaných, tak sú vyradzovaní z evidencie nezamestnanosti. A takto držíme stále okolo nejakých 14 %. Ale dovolím si povedať, že tak potom tá reálna miera nezamestnanosti je ešte vyššia. Myslím si, že všetci máme s tým veľký problém. A ja by som poprosil, keby aj na toto sa veľmi pamätalo a v podstate aby tá miera nezamestnanosti podľa možností sa znižovala a šla smerom dole, a nie držala sa a oscilovala kdesi na úrovni 14 %. Ak by sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, váš prejav celkovo hodnotím ako, by som povedal, s veľkou dávkou ideológie a bol taký, že sa tam je ťažké nejakým spôsobom zachytiť v nejakej konkrétnej veci, ale možno k dvom veciam, ktoré ste tam spomenuli, sa vyjadrím.
Tá prvá vec. Teda rád zdôrazňujete, že začína to prácou. Tak ja sa opýtam, ako ste začínali prácou v roku, povedzme, 2002, keď ste boli vo vláde, alebo v roku 2003, keď tá miera nezamestnanosti bola 17,4, respektíve 15,6, 13,1 %. To znamená, že ono sa síce pekne hovorí, že začína to prácou, ale keď máte priestor na to, aby ste to pretavili do konkrétnych skutkov a čísiel, tak tie výsledky už nie sú také.
Potom je verejný dlh. Veľmi dobre si pamätám takisto na tie emotívne vyhlásenia, keď teda ten celkový verejný dlh prerazil tú hranicu 50 % alebo 52 %. A teda zase ste tu dali číslo 27 %. Ale keď ideme hlbšie dozadu, napríklad roku 2000, tak tam zisťujeme, že celkový verejný dlh bol tak isto 50 %, asi z dôvodu toho, že ste vtedy masívne oddlžovali banky, ktoré ste teda následne posunuli zahraničným investorom. A môžem ísť hlbšie dozadu, do roku 1995, keď celkový verejný dlh bol na úrovni 28 %.
To znamená, buďme objektívni a neposúvajme alebo nedávajme tu tie čísla tak, ako sa nám hodia, ale teda keď chceme robiť nejaké porovnania, tak poďme viacej do histórie a hlavne do obdobia, keď vy ste mali tie vládne opraty a keď vy ste prakticky diktovali hospodársku politiku, a skúste aj poukazovať na tieto výsledky. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No odznela tu jedna veľmi múdra veta, nemôže byť rast bez investícií, to je holá pravda. Práve preto ma mrzí, že vláda v budúcom roku dosiahne deficit 3 % za cenu toho, že kapitálové výdavky, čiže investície, sú výrazne nižšie. Počas našej vlády v rokoch 2010 a 2011 boli kapitálové výdavky, číže investície, 2,4 mld. eur ročne, tento rok je to už len jedna miliarda. Výrazne menej sa investuje a keď sa málo investuje, tak nemôže byť ani rast. Tak to je toľko k tomuto.
No a teraz druhá vec, ktorou by som ešte rád doplnil rečníka Jána Figeľa je, pomer príjmov k HDP klesol. (Reakcia z pléna.) Áno, my sme zaviedli rovnú daň. Súvisí to aj s otázkou, ktorú tu pán Duchoň teraz položil. No veď v roku 2002 roku bola 17-percentná nezamestnanosť, čo ste robili, no tvrdé reformy robila druhá Dzurindova vláda a výsledok bola osempercentná nezamestnanosť. A vtedy, to som aj vravel v mojom vystúpení, rok čo rok od roku 2002 boli daňové príjmy vyššie, ako hovorili prognózy výboru pre daňové prognózy, ako odhady. To, že klesalo to voči HDP, to je len dobre, lebo sme menej ľudí tak zaťažovali daňami. To bol žiaduci efekt, že to voči HDP klesalo. Veď preto sme aj dane znížili. Ale voči odhadom to bolo rok čo rok vyššie. Každý rok to bolo výrazne vyššie, zatiaľ čo, pozrite si odhady, počas prvej Ficovej vlády a aj teraz veď ste sa málo poučili, to je 500 miliónov eur oproti minulému roku a to sme úplne presne všetci, ako tu v opozícii sedíme, vraveli, že toto nikdy tak nebude.

Ďakujem pekne.
Ja by som mohol tiež dlhšie polemizovať s tým, ako to myslel Keynes. V jednom rozhovore s Hayekom hovoril o svojom princípe a známej politike štátneho intervencionizmu. Ale stanovoval, respektíve hovoril aj o limitoch. Ak sa to vymkne a prejde do súvislostí, ktoré už dnes po Európe poznáme, potom padajú celé štáty, celé ekonomiky. Takže primeranosť, by som povedal, je jedno z dôležitých slov v politike a v ekonomike. Ak je niečo neprimerané, bude to drahé po každej stránke.
Investície áno, nie protirastové, ale prorastové. A jednou z nich je naozaj oblasť eurofondov, kde aj na tento rok trinásty vláda nevyčerpá to, čo má naprogramované, alebo možnosť. Ja som presvedčený, že iba odklad čerpania, o ktorom sa tu hovorí teraz každý deň, o jeden rok alebo jeho predĺženie nepomôže. Treba pridať, pridať po každej stránke v rezortoch, ktoré s tým buď meškajú, alebo sú rozhodujúce.
A k tomu, čo hovoril pán kolega Duchoň, tak len dodám, lebo reagoval som na jeho včerajšiu poznámku, že kontinuálne na Slovensku stúpal dlh. No nestúpal. Sú obdobia, kedy stúpal. Áno, spomeňte si, hlavne na to prvé obdobie vašej vlády, keď nabehol nanovo a tak dynamicky, že sme predbiehali aj južnú Európu. A môže aj klesať. A takisto je to aj s nezamestnanosťou. Áno, každá väčšia, výraznejšia konsolidácia a oživenie nielen ekonomiky, ale aj spoločnosti je súvis so zamestnanosťou, s tvorivým procesom. Slovensko je slobodné, európske, ale nemôže zadlžovať budúce generácie. A preto tam je tá ďalšia méta, ktorú treba dosiahnuť. Ale tento rozpočet nás od toho odtláča, k tomu nepribližuje. Sú krajiny, a tým končím, v Európe, ktoré dnes v ťažkých rokoch ukazujú, že sa dá aj rásť, aj zamestnávať, aj dobre gazdovať.