27. schôdza

Ďakujem pekne.
Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Alojz Hlina. Nie je prítomný.
Takže nasleduje Ivan Mikloš. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy kolegyne, páni kolegovia, ja som pôvodne nepredpokladal, že znovu vystúpim aj medzi ústne prihlásenými, pretože všetko, čo som povedať chcel, som povedal už vo štvrtok. Dôvod, prečo som nakoniec zmenil toto svoje pôvodné rozhodnutie, je ten, že od štvrtka sa udialo zopár vecí, ktoré ma viedli k tomu, že som si uvedomil, že ten stav je v istom zmysle veľmi zvláštny a možno ešte horší. Ja som si totiž uvedomil, že pán minister financií tak šikovne mätie pojmami, že zmiatol aj pána premiéra. Uvedomil som si to počúvajúc, teda ja som to nepočúval, nie som až taký fanúšik prejavu pána premiéra na sneme strany SMER, v médiách som zachytil potom niektoré jeho vyjadrenia. Tak som si vypočul tú pasáž, kde pán premiér hovoril o verejných financiách. A uvedomil som si, že pán premiér je zrejme pevne presvedčený o niečom, čo nie je pravda. A ja vám budem citovať tie vyjadrenia, lebo tie sú veľmi jednoznačné a veľmi silné. A zároveň som si uvedomil, že toto jeho presvedčenie, musím povedať, mylné presvedčenie môže byť dané aj tým, že pán minister financií tak efektívne zmiatol verejnosť aj médiá, že zrejme zmiatol aj pána premiéra.
Čo sa udialo, dovoľte mi, aby som to tak chronologicky popísal, totižto čo pán minister veľmi šikovne zmiešava. Zmiešava dva pojmy, ktoré sú veľmi podobné. A dovolím si tvrdiť, že 99,99 % slovenských občanov, slovenskej populácie tieto dva pojmy vôbec nerozlišuje. Ten jeden pojem sa volá veľkosť konsolidácie alebo veľkosť konsolidačných opatrení, teda koľko vláda konsoliduje, a ten druhý pojem sa volá konsolidačné úsilie. V čom je rozdiel medzi týmito dvoma pojmami? Pojem veľkosť konsolidácie alebo veľkosť konsolidačných opatrení znamená rozdiel medzi takzvaným no policy change, čiže scenárom, keby vláda nerobila nič, keby si založila ruky a nechala by ekonomiku fungovať zotrvačne podľa existujúcich zákonov, nejaký deficit by bol na konci roka, a zároveň vláda predpokladá, že bude robiť opatrenia, že bude robiť kroky, teda chce dosiahnuť nižší deficit. A rozdiel medzi deficitom, keby nerobila nič, a deficitom, ktorý dosiahne, keď opatrenia prijme, to je veľkosť konsolidácie alebo veľkosť konsolidačných opatrení. Aby sa nám to nemiatlo, nazývajme to veľkosť konsolidačných opatrení. Konsolidačné úsilie je niečo iné. Vychádza z tejto veľkosti konsolidácie, ale je očistené o jednorazové opatrenia a je očistené o vplyv ekonomického cyklu. Čiže konsolidačné úsilie sú tie opatrenia, ktoré po očistení o ekonomický cyklus vláda robí opatreniami, ktoré majú trvalý charakter, a teda prispievajú k udržateľnému ozdravovaniu verejných financií. A konsolidácia ako taká alebo veľkosť konsolidačných opatrení, to sú aj jednorazové. Na ilustrovanie tohto rozdielu by som teda uviedol, že napríklad samotná vláda v rozpočte, ktorý predložila sem do parlamentu, predpokladá, že veľkosť konsolidácie, teda veľkosť konsolidačných opatrení v budúcom roku bude 1,8 % HDP, ale konsolidačné úsilie bude dokonca mínusové, bude mínus 0,2 % HDP. Čiže na tomto môžete vidieť, že samotná vláda rozlišuje a musí rozlišovať v tom dokumente veľkosť konsolidácie a konsolidačné úsilie. Konsolidačné úsilie je to, ktoré je dané trvalými opakovanými opatreniami, ktoré prispievajú k udržateľnému ozdravovaniu verejných financií.
A teraz čo sa udialo. Udiali sa veľmi zaujímavé veci. Vo štvrtok rozprava o rozpočte začínala o 15.00 hodine. O 13.30 hodine sme zvolali tlačovku SDKÚ – DS k rozpočtu, kde vystupoval predseda Frešo, podpredseda Štefanec a ja. Novinárka sa ma opýtala na tejto tlačovke, ako teda hodnotím tú konsolidáciu v návrhu rozpočtu. To je pekné, lebo ona v otázke povedala, čo hovorím na to, že sám minister financií hovorí, že v roku 2014 bude prestávka v konsolidácii. Na to som povedal, že, áno, bude, však tá konsolidácia je mínusová, mimochodom, predpokladá v rozpočte ministerstvo mínus 0,2 %, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť mínus 0,5 %, Európska komisia mínus 0,8 %. Bavíme sa o konsolidačnom úsilí, teda o udržateľnom znižovaní deficitu. A ja som povedal, áno, a povedal som na ilustráciu, že my sme v jedinom jednom roku, v roku 2011 mali oveľa väčšie konsolidačné úsilie, vo výške 3,2 %, aké ho bude mať vláda Roberta Fica za celé tri roky vládnutia 2012, 2013, 2014. Aj som to povedal na číslach. Mimochodom, ešte, to som vám, myslím, aj spomínal, lebo je pikantné, že ono to bije dosť do očí, že ministerstvo financií v návrhu rozpočtu to číslo, že v roku 2011 to bolo plus 3,2 %, konsolidačné úsilie vôbec nenapísalo. Ale nepriamo to napísalo, pretože napísalo, že za štyri roky, kým sme v procedúre nadmerného deficitu, 2011, 2012, 2013, 2014 budeme mať priemerné konsolidačné úsilie 1,1 %. A zároveň napísalo, koľko to je v rokoch 2012, 2013 a 2014. Čiže veľmi ľahko sa z toho dá vypočítať, že ak to má byť 1,1 % priemerne ročne za štyri roky, tak v tom prvom roku to muselo byť 3,2 %, čo taktne zamlčali, lebo to dosť bije do očí, ak Radičovej vláda vedela až toľko konsolidovať. Ale zjavne s tým číslom museli počítať, pretože to tam tvrdia. A aj to vykazujú do Komisie. Čiže všetky tieto čísla som čerpal z dokumentov vlády. Dokonca to o tom konsolidačnom úsilí ani nie z dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale len z dokumentov vlády Roberta Fica, ktoré prešli schvaľovaním vlády.
Tlačovka bola teda o tej 13.30 hodine. Čo sa udialo? O 14.58 hodine, myslím, ministerstvo vydalo novú správu Inštitútu finančnej politiky, v ktorej aktualizovalo čísla o konsolidácii, o veľkosti konsolidačných opatrení, aj o konsolidačnom úsilí, do parlamentu nabehol hovorca pána ministra, začal tú správu propagovať a o 15.12 hodine, teda v čase, keď pán minister uvádzal rozpočet, vyšla správa TASR, v ktorej prvý odsek znie, a teraz citujem, je dôležitá tá veta: „Najväčšia konsolidácia od vypuknutia krízy prebieha v tomto roku," teda v roku 2013. A správa pokračuje: „Tvrdí to Ministerstvo financií SR s tým, že veľkosť konsolidačných opatrení v metodike ESA 95 v porovnaní so scenárom nezmenených politík dosiahne v roku 2013 podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky 2,4 % HDP, zároveň rezort upozorňuje na to, že v roku 2011 dosahovala veľkosť konsolidácie 2 % HDP." Čiže je to prepočet podopretý autoritou Inštitútu finančnej politiky, že vlastne Ficova vláda v roku 2013 konsoliduje viac, ako my sme konsolidovali v roku 2011. Ministerstvo v zásade tuto neklame, aj keď v istej miere zavádza, ale v zásade neklame, akurát ono hovorí o niečom inom, ako sme hovorili my. Ja som hovoril o konsolidačnom úsilí, teda o tom udržateľnom ozdravovaní verejných financií, ministerstvo financií v tejto správe hovorí o veľkosti konsolidácie, čiže veľkosti konsolidačných opatrení, čiže vrátane jednorazových opatrení. Ale hovorí to tak, aby sa spochybnilo. A potom ľudia, ktorí nerozlišujú rozdiel medzi veľkosťou konsolidačných opatrení a konsolidačným úsilím, majú z toho pocit, no tak komu majú teraz veriť. Opozícia tvrdí jedno, že najviac konsolidovali oni v roku 2011, ministerstvo tvrdí, že oni v roku 2013 konsolidujú ešte viac, a podoprie to autoritou Inštitútu finančnej politiky.
No musím, po prvé, konštatovať, že ani to číslo nie je presné. Oni v tej analýze samotnej Inštitútu finančnej politiky už potom majú v tom stĺpčeku ešte 0,9 % v roku 2011. Čiže korektné by bolo hovoriť, ak teda menia rok 2013. A to je v poriadku, rok 2013 je ešte neukončený, čiže napríklad lepší výber daní, o ktorom vieme teraz, môže pre rok 2013 zmeniť tie čísla. Ale nie je korektné meniť dnes čísla v roku 2011, ktorý je už dávno uzavretý. A oni menili aj čísla v roku 2011. A tiež nie je korektné povedať, že konsolidačné opatrenia, teraz hovorím o opatreniach, nie úsilí, v roku 2011 boli len 2 %, pretože sami vedia, že v skutočnosti boli 2,9 %, pretože nám tam prirátali do výdavkov aj peniaze na oddlženie zdravotníctva a železníc, ktoré Ficova vláda v roku 2008 vyplatila, vedela, že to nie sú návratné prostriedky, že to nie je úver, ale že je to dotácia. A Európska komisia nám v roku 2011 to oficiálne potvrdila, že, nie, nie, to bola finta, a započítala nám to do verejných výdavkov, ale už v roku 2011, keď vládla vláda Ivety Radičovej. Čiže my sme zlizli týchto 0,9 % vyšších výdavkov v dôsledku kroku, ktorý urobila Ficova vláda. A musela vedieť vtedy, že to raz bude pripočítané na vrub výdavkov a že to zvýši deficit. Inými slovami, korektné je povedať, áno, veľkosť konsolidačných opatrení vrátane jednorazových v roku 2011 bola 2,9 %, nie 2 %, ako tvrdí ministerstvo financií vo svojej tlačovej správe, a v roku 2013, v tomto roku je predpokladaná veľkosť, ktorú nespochybňujem, konsolidačných opatrení 2,4 % HDP. Lenže dôležitá je nie veľkosť konsolidácie, dôležitá je veľkosť konsolidačného úsilia, teda tých trvalo dlhodobo udržateľných opatrení. A vie to aj pán minister.
Mimochodom, ja som si istý, že pán minister toto všetko ovláda do detailov a že veľmi presne vie, čo je veľkosť konsolidačných opatrení a čo je konsolidačné úsilie. Ale veľmi šikovne využíva to, že ľudia to absolútne nerozlišujú. Veľká väčšina médií a novinárov to absolútne nerozlišuje. A vyvoláva tým dojem, že ako oni úžasne vlastne konsolidujú. No len práve o tom všetkom je celá správa Rady rozpočtovej zodpovednosti, ktorá tvrdí, áno, síce konsolidujete, ale konsolidujete neudržateľným spôsobom, konsolidujete najmä tým, že prijímate jednorazové dočasné opatrenia.
Mimochodom, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť podiel tých jednorazových opatrení v roku budúcom odhaduje na takmer 90 %. Vláda ide znižovať deficit o 1,8 % HDP, ale 1,6 % HDP podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude dosiahnutých dočasnými jednorazovými neopakovateľnými opatreniami.
No a teraz k tej pointe. Toto všetko som si uvedomil, keď som si prečítal túto správu Inštitútu finančnej politiky, ktorú nespochybňujem. Ale spochybňujem korektnosť toho vyčíslenia roka 2011, ktorý sa zrazu tu mení. Čiže Európskej komisii tvrdíme, že v roku 2011 bolo 3,2 % HDP konsolidačné úsilie, aby sme dosiahli ten priemer 1 %, ale už teraz pro domo začneme tvrdiť, že to bolo len 2,7 %. To, čo ale výrazne spochybňujem, je spôsob, akým to interpretuje účelovo. A mätie verejnosť pán minister a jeho ľudia tým, že zmiešava tieto dva pojmy. No a stále toto všetko som si uvedomil po tom štvrtku, v piatok, keď som si prečítal túto analýzu, keď som si vlastne uvedomil, ako to tu pán minister tiež interpretoval.
No ale celkom sa mi rozsvietilo až tento týždeň, keď som zachytil, a to som zachytil v médiách, vyjadrenie premiéra Fica, ktorý povedal, a teraz ho odcitujem, na tlačovke po tom sneme povedal: „V nasledujúcich rokoch bude vláda strany SMER – SD venovať podstatne viac pozornosti sociálnemu štandardu, teda legitímnemu záujmu ľudí mať sa lepšie ako legitímnemu záujmu vlády za každú cenu pokračovať, škrtiť, robiť poriadok vo verejných financiách.“ Teraz je tá kľúčová veta: „My už sme si poriadok vo verejných financiách urobili. A vieme to zagarantovať aj tým, že v roku 2013 bude deficit pod 3 %.“ Vtedy som si uvedomil, ejha, premiér je asi naozaj presvedčený, že domáca úloha je hotová, že už je poriadok vo verejných financiách, už môžeme začať rozdávať. Tak som sa pozrel na tú pasáž, kde o tom hovorí na sneme, lebo toto bolo z tlačovky. A teraz vám prečítam tú pasáž, kde o tom hovorí na sneme, z čoho som usúdil, že je evidentné, že pán minister tak zmiatol všetkých vrátane premiéra, že premiér si neuvedomuje rozdiel medzi veľkosťou konsolidačných opatrení a konsolidačným úsilím. A on si fakt myslí, že už je domáca úloha splnená. Počúvajte dobre, pán premiér povedal: „Dovoľte dôrazne odmietnuť úplne nelogické tvrdenie, že SMER už nechce v roku 2014 robiť poriadok vo verejných financiách. Vraj si berieme nejaké prázdniny konsolidačné, možno nejakú prestávku. Tak ako dosiahneme rozpočtové ciele v roku 2013, dosiahneme ich aj v roku 2014. Rovnako striktne odmietam vyjadrenia, že po akejsi prestávke v konsolidácii v roku 2014 budeme musieť v roku 2015 prijímať reštriktívne opatrenia, škrtať v sociálnej oblasti a uťahovať opasky. Pripomínam autorom týchto hlúpostí, že voľby do Národnej rady sú najneskôr v marci 2016 a žiadna logika vám neumožňuje poľaviť v strede vládnutia v šetrení, aby potom bezprostredne pred voľbami vláda prijímala politické rozhodnutia v podobe zvyšovania daní alebo škrtov v sociálnej sfére. Ak som v úvode môjho prejavu hovoril o dvoch legitímnych a rovnocenných záujmoch, na jednej strane záujmoch vlády pokračovať v konsolidácii, ale na druhej strane záujmoch ľudí nemať sa horšie, ale lepšie, verejne oznamujem, že v roku 2014 dáme väčší dôraz na plnenie legitímneho záujmu ľudí na zlepšení sociálneho štandardu. Dva roky sme sa bili, aby sa kríza neprehlbovala, teraz sa budeme dva roky biť, aby sa odstraňovali dôsledky tejto krízy, ide najmä o nezamestnanosť a nízke odmeňovanie ľudí.“
Z toho citátu je evidentné, že pán premiér si nemyslí, že rok 2014 je prestávkou v konsolidácii. Ale nemyslieť si to môže len vtedy, ak nerozlišuje medzi konsolidačným úsilím a konsolidačnými opatreniami, pretože, áno, konsolidačné opatrenia budú 1,8 %, ale konsolidačné úsilie je mínusové, 0,2 %, mínusové konsolidačné opatrenia znamenajú prestávku v konsolidácii, pretože, neviem, či pán premiér vie, ale pán minister určite vie, že kľúčový ukazovateľ, kľúčový záväzok, aj z hľadiska EÚ, je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP v roku 2017, teda strednodobý rozpočtový cieľ. Štrukturálny deficit je konsolidačné úsilie, je rozdiel v štrukturálnych deficitoch. Čiže to, aké sú opatrenia jednorazové, z tohto pohľadu absolútne nič nerieši. A celá správa Rady rozpočtovej zodpovednosti je práve o tomto. Pán premiér doslova explicitne tvrdí, v tom citáte to je: „A čo si myslíte, že sme sprostí, že by sme nekonsolidovali v strede volebného obdobia a potom by sme museli konsolidovať tesne pred voľbami?“ Však toto tvrdí. No ale to tak je.
Teda aby som bol úplne jasný, lebo pán premiér v tomto svojom prejave vlastne tvrdil tri veci. Tvrdil, poriadok je urobený, konsolidovať už nebudeme. Zároveň tvrdil, budeme dvíhať platy a životnú úroveň, cez verejné výdavky. A zároveň tvrdil, že sa stále hlási k plneniu záväzkov aj z hľadiska európskych cieľov, aj z hľadiska záväzku ozdravovania verejných financií. No len ak si myslí, že tieto tri veci v dnešnej situácii sa dajú robiť naraz, tak si to môže myslieť len vtedy, ak nechápe rozdiel medzi konsolidačným úsilím a veľkosťou konsolidačných opatrení.
A mohol by som tu citovať aj vyjadrenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A dovoľte, odcitujem dve z nich. V čom je ten rozdiel? Rada to dokonca aj kvantifikovala. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom stanovisku k rozpočtu hovorí: „Schválený rozpočet na rok 2013 predpokladal potrebu opatrení vo výške 3 % HDP. Za predpokladu, že by išlo o trvalé opatrenia, v roku 2014 sa mohol dosiahnuť pôvodný deficit na úrovni 2,4 % HDP bez potreby prijímania ďalších opatrení. Aktuálny návrh rozpočtu predpokladá deficit horší o 0,4 %, avšak potreba opatrení narástla až o 2,1 % HDP,“ čiže, ešte raz, zrozumiteľnejšie, ak by tie opatrenia už v roku 2013, v ktorom sme teraz, nemali väčšinovo dočasný charakter, ale mali by trvalý charakter, tak potom by deficit v roku 2014 bez akýchkoľvek ďalších opatrení už dosiahol 2,4 %, pričom vláda predpokladala v rozpočte 2,83 %, teraz predpokladá 2,6 %, ale v rozpočte, ktorý máme na stoloch, predpokladá 2,84 % a zároveň bolo potrebné, aby ešte sme prijali opatrenia za 2,1 %, čiže vládny návrh ho predpokladá o 0,4 % horší a ešte sa muselo prijať o 2,1 % HDP viac opatrení, ako by bolo, keby urobili tie opatrenia v roku 2013 nie dočasné, ale keby ich urobili trvalé. Na tom vidno aký zásadný rozdiel je v tom, či robíte trvalé opatrenia alebo či robíte jednorazové opatrenia. O rozpočte na rok 2014 v tejto súvislosti Rada rozpočtovej zodpovednosti uvádza: „Na dosiahnutie stanovených cieľov roka 2014 musela vláda prijať opatrenia vo výške 1,8 % HDP, za predpokladu, že by boli trvalého charakteru, v ďalších dvoch rokoch by bolo potrebné prijať opatrenia už len vo výške 0,6 % HDP.“ No len oni trvalého charakteru nie sú. Z tých 1,8 % HDP pre budúci rok je až 90 %, presne 89 % objemu zase dočasných a jednorazových. Čiže zase tá potreba v ďalších rokoch prijímať zase veľký objem opatrení je z toho celkom evidentná. A tvrdí to rada, priznáva to aj ministerstvo, len pán premiér to nevidí.
Takže ja som si, priznám sa, doteraz myslel, že premiér to vie, že proste to vie. Ale tak, čo, idú prezidentské voľby. S hrôzou som zistil, keď som si vypočul, to som na videu videl, vyjadrenia pána premiéra, ktoré sú tak jednoznačné, že on je zrejme zmätený. A ja si to myslím. A myslím si, že je zmätený aj preto, že pán minister tak efektívne miatol verejnosť zmiešavaním týchto pojmov, že zmiatol aj chudáka vlastného premiéra. Pán minister, takéto veci, to sa nerobí. Tak to je asi toľko, ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Přidal. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

Pán poslanec Mikloš, vy vychádzate ale z jedného predpokladu, ktorý podľa mňa v tej vašej logike nemusí byť naplnený. To, čo hovoríte, je podľa mňa pravda len vtedy, keď premiér je naozaj zmätený a neklame. A vychádzate z toho, že premiér neklame. Ale neuvažujete aj o tom, že premiér toto všetko vie a nie je teda zmätený a skôr klame? Nemôže to byť aj tak, že jednoducho klame pred voľbami, aby bol úspešný?

Pán poslanec chce reagovať. Nech sa páči, pán poslanec.

Nevylučujem to. Dokonca ja som viackrát aj písal o tom, že existuje veľká podobnosť medzi expremiérom Mečiarom a premiérom Ficom z hľadiska toho, v akej hojnej miere používajú populizmus, demagógiu, nemajú problém klamať. Čiže nevylučujem to. Dokonca by som nevylučoval ani to, že on aj vedomej lži uverí. A taký bol Mečiar. Proste to bol presne Mečiar, ktorý proste vedome klamal. Ale on bol aj preto tak presvedčivý, že on aj vedomej lži uveril. Čiže je neviem vylúčiť, samozrejme, ani túto alternatívu. Dokonca možno je aj pravdepodobnejšia. Faktom ale je, že ak to tak je, tak potom už naozaj dosiahol tie takmer nemysliteľné mečiarovské výšky, pri ktorých som ani nepredpokladal, že ich niekto zopakuje. Ale neviem vylúčiť ani túto alternatívu, samozrejme. Myslím si, že nakoniec dôkazom toho, ako to je, bude aj to, ako sa vlastne pán premiér rozhodne z hľadiska prezidentskej kandidatúry, či to teda prezidentský rozpočet je alebo nie je, či dôvodom toho zavádzania a mätenia verejnosti je táto skutočnosť. Faktom ale je, že u pána ministra financií viem na 100 % povedať, že on tomu určite rozumie. On určite rozumie presne, aký je rozdiel medzi veľkosťou konsolidačných opatrení a veľkosťou konsolidačného úsilia. A nieže určite tomu rozumie, som si na 100 % istý, že tomu rozumie. Nie som si istý, či rozumie týmto rozdielom pán premiér Fico. A z tých jeho vyjadrení na tom sneme, no ak im rozumie a ak to vie, vyplýva, tak potom je naozaj skvelý, potom dokonca si dovolím povedať, že Mečiara aj prekonal. (Potlesk.)

Ďalším rečníkom v rozprave by mal byť pán poslanec Sulík, ktorého nevidím v rokovacej sále, už druhýkrát stráca poradie, pán poslanec Viskupič tiež nie je v sále, stráca poradie druhýkrát.
Pán poslanec Csicsai, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Vážená podpredsedníčka, vážené dámy a páni, tak teraz fakt neviem, či strácam poradie alebo čas, no ale možnože strácam čas.
V každom prípade rád by som povedal pár slov k rozpočtu pre poľnohospodárstvo. Nechcem zachádzať do detailov, skôr rád by som rozprával o princípe rozdelenia peňazí, čo sa týka poľnohospodárstva, a to z jedného prostého dôvodu. Ja si myslím, že tento rozpočet takýmto spôsobom rozdelený je možnože najnebezpečnejší rozpočet za posledných dvadsať rokov, aký ho vôbec táto krajina môže mať. Nebezpečný je preto, lebo navonok vyzerá úžasne.
Musím povedať, že na prvý pohľad výška dotácií, výška podpôr do poľnohospodárstva je niečo neskutočné, čo navonok pôsobí motivačne. Ale keď odborne sa na to pozrie ten, kto trošku rozumie poľnohospodárstvu, príde na to, že to nie je nič iné ako Potemkinova dedina. Skrátka, staviame Potemkinovu dedinu. A o to je to horšie, že tento rozpočet je vlastne základom aj na ďalších sedem rokov, ktoré nasledujú. Vlastne všetci vieme, že Európska únia plánuje poľnohospodársky rozpočet v sedemročných cykloch. V tom, čo sa vynegociuje teraz v tých hrubých črtách, bude sa pokračovať do roku 2020. A ako bude to rozdelenie teraz nastavené, tak takým spôsobom poľnohospodári budú gazdovať ďalších sedem rokov.
Zhruba pred pol rokom alebo trištvrte rokom, už si presne nepamätám, kedy to bolo, pán premiér Fico spolu s pánom ministrom pôdohospodárstva Jahnátkom sa vrátili z Bruselu, pričom všade som čítal ťažké články a tituly, ako úžasne oni vybojovali navýšenie rozpočtu pre poľnohospodárov a že poľnohospodári dostanú viac peňazí na platby a že ako bude dobre a že o koľko sa zvýši podpora na veľké dobytčie jednotky, ako sa zvýši podpora na hektár, ako sa nájdu podporné prostriedky na vôbec rôzne nieže investície, ale podpory chovu zvierat. Lenže tam jedna veta sa nepovedala, a to dosť podstatná, že celkový vybojovaný balík peňazí sa nemení, celkový balík peňazí zostáva, len sa peniaze presúvajú z jedného piliera do druhého. A toto, vážené dámy, páni, je najnebezpečnejšie, čo môže byť.
Vysvetlím to v krátkosti. Iste nie ste ťažkí odborníci, ale každý z vás musí vedieť, že poľnohospodárstvo je financované z dvoch pilierov, z ktorých tzv. prvý pilier ide na priame platby, čo sa týka poľnohospodárov. Tu sa podporuje plocha na hektáre a stade sa podporuje aj živočíšna výroba a rôzne iné komodity v rámci podpory. No a druhý pilier je vlastne technológia. Sú tam jednak dediny, a o dedinách teraz nechcem rozprávať lebo to je iná kapitola, ale v každom prípade tam z druhého piliera sa podporujú dotácie pre inovácie, pre investície do poľnohospodárstva. A táto vláda sa rozhodla podporiť tzv. kilo mäsa alebo liter mlieka, by som povedal, alebo metrák pšenice, skrátka, produkciu. Ale úplne je pre nich nezaujímavé, akým spôsobom tá produkcia sa urobí, či je to vôbec efektívne a neefektívne.
Takže teraz poviem výsledok. Počas siedmich rokov každý poľnohospodár, ktorý teraz chová nejaké zvieratá alebo má nejakú rizikovú výrobu, kvôli výške dotácií, ktoré zatiaľ vychádzajú, ktoré fakt sú vysoké, nejakým spôsobom si to ponechá, ale pôvodný zámer, ktorý si ministerstvo predstavovalo tak, že 18 000 nových pracovných miest bude v poľnohospodárstve, je ťažká utópia z úplne prozaického hľadiska, lebo táto dotačná politika jednoducho nepodporuje vznik nových podnikov, malých farmárov alebo stredných farmárov, len zastabilizuje nejakým spôsobom súčasnú výrobu. Totižto dneska každé zviera, každý druh hospodárskeho zvieraťa, keď chce byť efektívne, musí sa chovať dvomi spôsobmi, buď vo veľkom množstve, ale popri špičkovej technológie, alebo práve, naopak, vo veľmi malom množstve, úplne na kolene, v starých drevených maštaliach, kde tie náklady odpadnú a jednoducho iným spôsobom sa vytvára zisk. Medzi tým niečo veľmi neexistuje, keď áno, tak je to zo zotrvačnosti a výsledkom toho je, že buď to krachne, alebo kúpi to nejaký veľký investor.
Skrátka, najväčší problém slovenského poľnohospodárstva je kapitálové poddimenzovanie. To som už viackrát povedal. A to znamená to, že darmo ja chcem chovať čo ja viem stádo o počte dvesto, tristo kusov kráv, darmo ja chcem chovať ošípané o počte sto, dvesto, tristo, tisíc, dvetisíc kusov prasníc, jednoducho keď ja neviem postaviť technológiu, nemám šancu tie zvieratá chovať. Už samotné zvieratá sa nakúpia, či už cez pôžičky nejakým spôsobom, lebo tie zvieratá keď sa nakúpia, na konci sa aj predajú. Ale tie maštale alebo tá technológia keď sa raz nepostaví, jednoducho produkcia je taká neefektívna. A to je nebezpečenstvo tohto systému, že my zaštandardizujeme alebo podporíme to existujúce, ale nikto nebude mať peniaze na to, aby postavil nové technológie. A práve to povedal pán premiér, že z druhého piliera tu bude presunutých zhruba 15 až 25 %, podľa toho, ako sa dohodnú, do prvého piliera. To znamená, že počas tých siedmich rokov my tie dotácie prežerieme, doslova prežerieme.
Budeme exportovať. To je ďalšia demagógia, že Slovensko nie je sebestačné v jednotlivých komoditách, čo nie je pravda. Slovensko je sebestačné v základných komoditách, len to nevie spracovať. A základné komodity vyvezie, lebo vonku to vedia spracovať. A potom ako hotový výrobok sa to vráti naspäť a peniaze zostávajú vonku. Takže my doslova sa stávame kolóniou pre západnú Európu presne vďaka tejto politike a vďaka týmto podporám.
Takže nakoniec poviem len toľko, že neviem, či vôbec moje slová niekto kompetentný vypočul alebo bude vôbec rozmýšľať o tom, aby tento pomer druhého a prvého piliera nejakým spôsobom zmenil, ale obávam sa toho, že o sedem rokov, čo sa týka stavu poľnohospodárstva, budeme stáť tam, kde sme teraz, len s tým rozdielom, že západná Európa pred nami už bude jazdiť, dajme tomu, nejako v špičkovom aute alebo na porsche a my stále na trabante budeme za ním kulhať a skrz tie podpory budeme nejako v poľnohospodárstve prežívať. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Simon. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem. Pán kolega, celkový balík sa nemení, v tom trošku sa náš názor rozchádza, a to preto, lebo súčasný minister Jahnátek a predseda vlády veľkodušne predávajú, že vyrokovali pre slovenské poľnohospodárstvo viac peňazí.
Tu je jeden taký krásny graf, ktorý je o tom, ako sa vyvíjali platby z Európskej únie do Slovenska. Toto je výsledok prístupového rokovania. Tak to sme mali dosiahnuť a teraz sme mali dostávať rovnako, keď porovnávam toto obdobie s týmto obdobím, tak je evidentné, že sme mali dostať viac. Kým v rokoch 2007 – 2013 Slovenská republika vyplatila svojim farmárom 4,9 mld. eur, teraz to bude 5,3 mld. Problém je jeden, že to, čo bolo vyrokované pre Slovenskú republiku, bolo 5,8 mld. Výsledok rokovania Jahnátka s Ficom je mínus 500 mil. z Európskej únie na slovenský vidiek. Toto je smutné. Kým tu pán minister pred rokom vykrikoval, že priame platby boli vyrokované v roku 2011, tak on tie zlé vyrokované podmienky dokázal ešte o ďalších 75 mil. eur pri priamych platbách ešte zhoršiť. Toto je skutočný ten problém. A rozdelenie týchto peňazí a šibrinkovanie o tom z jedného vrecka do druhého, toto je len očný klam a zastieranie, ale nie skutočné riešenie.
A o tom, že to Fico a jeho minister nevie, svedčí druhý graf. (Ukázanie grafu.) Toto je vývoj stavov kráv za minulý rok, za rok 2012. Do septembra, kým platili opatrenia prijaté predchádzajúcou vládou, stavy kráv rástli, od septembra Jahnátkove opatrenia takto klesli. Toto je výsledok hospodárenia a správy tejto vlády vo vzťahu k poľnohospodárom. Ďakujem.