27. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení pán minister, správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 678 z 20. septembra 2013 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý predkladá túto správu (parlamentnú tlač 700a).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uvedenú správu prerokoval v určenej lehote.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie správu uznesením č. 183 z 8. októbra 2013 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 198 z 15. októbra 2013 schválil správu o výsledku prerokovania správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012 vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe. Poveril ma ako člena výboru predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky túto správu výboru a návrh na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto správy.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý podvečer. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia zo snemovne, správa, ktorú máme predloženú, je v zásade v poriadku. Slová „v zásade“ mám na mysli asi v tom rozsahu, že obsahuje podstatné veci, možno aj menej podstatné a v zásade jej nemožno teda povedať nič také, čo by som ja osobne považoval za základný a nejaký dôležitý rozpor, to, čo je v tejto správe uvedené a aká je oproti týmto údajom realita. Napriek tomu považujem za potrebné vystúpiť ku správe nie kvôli tomu že sa to akosi očakáva, že lesník by mal zaujať stanovisko ku správe o lesnom hospodárení, ale kvôli tomu, že v tejto správe mi niektoré veci chýbajú. Je to síce istá úvaha, hodná aj možno polemiky, či to, čo tam chýba, má alebo nemá byť. Alebo je to možno právo autorov, aby zvolili ten pohľad, ktorý považujú za dôležitý. A ja si neosobujem právo tvrdiť, že viem presne, čo v tej správe má byť. Ale presne viem, že keby som sedel na mieste pána ministra pôdohospodárstva, tak by som s takouto správou nesúhlasil a žiadal by som svojich kolegov, aby ju upravili spôsobom, o ktorom predpokladám, že by bol jednoznačne presvedčivejší, vhodnejší a presnejší z hľadiska toho, čo si myslím, čo by správa mala čitateľovi dať. Ak by to mal byť len súhrn dát, ktoré sa udiali, tak je to okej, ale ak to má byť aj niečo, čo by malo byť istou inšpiráciou, mementom, upozornením a zdôraznením cieľov, a ja si myslím, že takáto správa by mala mať takúto ambíciu, tak potom by bolo veľmi dobré, keby táto správa, ktorú mám ja rád už z toho pohľadu, že každý ročník si ju odkladám a považujem to za dôležitý archívny súbor údajov, ktoré sa dajú spätne prelistovať, obsahovala teda aj veci, o ktorých sa zmienim vo svojom vystúpení.
Začnime.
Základná vec, ktorá je síce možno úsmevná, ale mne tam ozaj chýba. A chýba to o to viac, že som pána ministra pred rokom na to upozornil, že to tam nie je. A predpokladal som, že to je len daň na prechodné obdobie, keď preberal kreslo ministra. A možno sme sa mohli baviť o tom, kto je viac za to zodpovedný v prechodnom roku, či je to bývalý alebo nastávajúci minister. Teraz už takúto ospravedlnenku vystaviť nemôžem.
A spytujem sa, po prvé, teda vzhľadom na to, čo mi chýba, prečo táto správa neobsahuje už druhýkrát v chronológii desiatich rokov nič o práci s verejnosťou. Jasné, je mi to blízka téma. A každá líška svoj chvost zvykne chváliť. Ale ja sa domnievam, že to nie je otázka osobných pohľadov a preferencií, ale otázka istého pochopenia zmyslu lesného hospodárstva. A teda správa by mala podstatné veci v tomto zmysle tohto predmetu aj obsahovať. Je to oblúk poznatkov, ktoré na prelome tisícročí boli charakterizované tým, že bolo považované pomaly lesné hospodárstvo za nejakého škodcu a lesní hospodári za nepriateľov lesa. Začalo sa cieľavedome, prácne a veľmi zodpovedne pristupovať k tomu, aby verejnosť vedela, čo je to lesné hospodárstvo a akými nástrojmi disponuje a čo všetko je výsledkom práce lesného hospodára. Tá práca sa začala dariť, iste aj nielen vďaka tomu, že sa vykonávala, ale aj vďaka tomu, že sa o nej primerane informovalo, aj okrem iného na stránkach zelenej správy o lesnom hospodárstve. A je to preto pre mňa nepochopiteľné, smutné a hodné výčitky, no, čože, výčitka tu nie je dobré slovo, istého sklamania, že ani slovko na túto tému, ktorá bola, opakujem, rozvíjaná, v správe nenachádzame. Prečo tu nemáme ani zmienku o lesníckych dňoch, ktoré sa stali fenoménom, ktorý možno sme nevymysleli na Slovensku, ale ktorý ozaj v apríli dokáže informovať státisíce občanov Slovenska o hodnotách lesa? Prečo tu nie je zaujímavá zmienka o lesníckom skanzene, ktorý sa stal miestom, ktoré nám závidí Európa, kde ročne prechádzajú desiatky tisíc ľudí a na konci prehliadky 4,5-kilometrového chodníka lesného času dávajú otázku lesným hospodárom, či to tak všetko robia? A nehovoria to len domáci návštevníci. Hovoria to aj zahraniční návštevníci, ktorí zároveň dodávajú, že niečo také by sa im zišlo. Prečo tu nie je žiadna zmienka o stromoch poznania, o tom, ako sa do mladých myslí našich žiakov vštepuje úcta k lesu i úcta k práci lesného hospodára? Mám tým na mysli malé mini arboréta, ktoré sa vytvárajú pri našich základných školách, kde lesníci, lesní hospodári nad rámec svojho pracovného času prichádzajú, vysádzajú so žiakmi stromčeky, nie kvôli tomu, aby urobili nejaké ozrejmovacie práce, ale kvôli tomu, aby sa s nimi porozprávali o tom, čo to znamená. A verte tomu, že to pre mňa patrí medzi veľmi pekné spomienky, keď ľudia, ktorí možno už mali svoje roky, moji kolegovia lesníci dopredu zvykli niekedy ošomrať takúto povinnosť a keď sa vracali od tých detí tak zvykli povedať zase prekvapivú vetu, ktorou reagovali na to, čo práve zažili: „Tak ono ti to má asi zmysel.“ Tie deti to potrebujú počuť. A takto by sme mohli popridávať významné lesnícke miesta, oblasť, kde sa vám dostáva takého ocenenia, že prídu lesníci z vyspelých krajín európskych a hovoria s istou takou až pokorou: „Prosím vás pekne, to túto myšlienku vy máte patentovanú na Slovensku? Ak nie, my by sme to veľmi radi použili aj u nás, je to skvelé.“
Dobre dalo by sa o tom teraz krasorečniť aj ďalej, nie je to účelom, účelom je pripomenúť, že práve vďaka týmto niekoľkým námatkovo vybratým akciám, ktoré sú môjmu bolestivému srdcu najbližšie, ale určite by sme mohli hovoriť o ďalších, je možné tvrdiť, že obraz lesného hospodárstva, obraz práce lesníka sa za posledných desať rokov výrazne zmenil. Ja tvrdím, že sa zmenil k lepšiemu. A tvrdím, že je to dôležitá súčasť práce lesníka takisto ako všetky jeho ďalšie činnosti, o ktorých ľudia viac alebo menej niečo vedia, preto ukončím túto časť len druhýkrát po vlaňajšku so žiadosťou na ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby neopomínalo ani tento druh činnosti. Ja si myslím, že pol stránky venovanej takejto správe by práve práci s verejnosťou malo byť, pretože je to práca ako každá iná, akurát sme si ešte možno nezvykli, že je to štandardná súčasť lesníckej činnosti. Ale verte tomu, že ona sa ňou už stala aj ostane. A dokonca jej význam bude možno stúpať nad rámec tých činností, ktoré sa v minulosti považovali pre lesníctvo za typické.
Dobre na úvod možno sme si sme porozprávali teda o tom, ako lesníci dokážu idylickejšie a, verím, ale aj realistickejšie popísať svoju prácu tak, aby jej rozumeli aj tí, ktorí zvyknú pozerať sa na veci kriticky.
A teraz sa pozrime na druhú oblasť. Napokon hovoril som o tom aj na výbore neviem, bol ešte vtedy čas možno niečo zmeniť, nezmeniť. Ale už ju považujem za dôležitejšiu, aby som mal voči nej výhrady. A to je otázka prírode blízkych spôsobov hospodárenia v lesoch. Pán minister, letom svetom ako prechádzal závermi uvedenými v zelenej správe, tak spomenul aj to, že sú tam opatrenia Národného lesníckeho centra, ktoré teraz sa odporúča zrealizovať. Ale tu by som chcel veľmi rád zdôrazniť, že jeden z tých záverov, on to nepovedal, ale ja ho teda chcem tu vysloviť, je podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch. Je to jediná veta, ktorú v tejto správe nachádzam na túto tému, preto veľká výhrada, oveľa ešte možno väčšia z hľadiska odborného, aj keď z hľadiska váhy tých tém, možno to nie je až taký veľký rozdiel, je tá, že sa vôbec nenachádza žiadna zmienka v rámci technického výpočtu rôznych štatistických ukazovateľov uvedených v zelenej správe o stave lesného hospodárstva o hospodárskych spôsoboch. To sme sa dozvedeli o drevinách, o kalamitách, o tržbách, o nákladoch. Ale my sa z tejto správy nedozvedáme nič, čo je mimoriadne zásadné, o hospodárskych spôsoboch, ktoré sa v Lesoch Slovenskej republiky uplatňujú.
Popíšem, spodrobním to. Určite je známy výraz holorub, určite je známy výraz podrastové hospodárenie, možnože trocha menej, ale áno. Dosť často som tu už hovoril o výberkovom hospodárení. Ak sa pozrieme na vývojový graf toho, čo sa v lesoch na území Slovenska dialo za posledné stáročia, tak môžeme povedať, že stredovek bol dobou nekontrolovaného rúbania bez náhrady, potom prišiel pokrok po stáročia v tom, že sa zaviedlo na tú dobu moderné holorubné hospodárenie, kde už z moci panovníckeho titulu bola povinnosť lesného hospodára nielen istým systémom vyrúbať, ale aj zalesniť to. Trvalo to stáročia. Dokonca to trvalo len tak dlho, že len v osemdesiatych rokoch minulého storočia, pred zhruba 25 – 30 rokmi sa to preklopilo a z tohto hospodárskeho spôsobu holorubného, ešte ja som začínal svoju prax s tým, že to bol prevažujúci hospodársky spôsob, sa to preklopilo aj pod tlakom vedomostí, aj pod tlakom verejnej mienky aj pod tlakom klimatických argumentov k tomu, že začal byť dominantný a prevládajúci hospodársky spôsob podrastový. Ajhľa, uplynulo len 30 rokov a máme tu prioritu úplne inú, a je to priorita, ktorá presne vystihuje práve to, čo aj pán minister chce podporiť, je to prírode blízke hospodárenie, máme tu zmenu ďalšiu, ktorá hovorí o výberkovom hospodárskom spôsobe. A otázka je, koľko jednotlivých typov takéhoto hospodárenia podľa hospodárskych spôsobov máme na Slovensku? Zelená správa nám na túto tému vôbec, ale vôbec neodpovedá. A ja ak by som si mal vybrať niečo, čo je kardinálne dôležité, dominantný bod, ktorý by v tejto správe mal byť uvedený, aj keď je to vec osobných preferencií, tak ja si myslím, že to je to, že ambícia ministerstva by mala byť v tom, aby hospodárske spôsoby, tak ako som ich popísal z hľadiska tej stáročnej histórie a tak ako sú oni ozaj dôležité, boli predmetom aj zelenej správy, tobôž, keď budeme možno s istou pochvalou v januári hovoriť o tom, že ministerstvo si je vedomé toho, že hospodárske spôsoby sú dôležité, a urobilo v návrhu, ktorý bol nedávno stiahnutý, dôležitý doplnok, verím, že budem mať možnosť sa v januári k nemu vyjadriť, pričom bude to vyjadrenie pozitívne, ktoré vlastne jasne dokumentuje to, že vývoj nezastavíš a že hospodárske spôsoby a najmä ten spôsob, ktorý je teraz možné považovať za dominantný z hľadiska vývoja a z hľadiska potrieb spoločnosti pre 21. storočie, tam je uvedený s veľmi serióznym a primeraným zdôvodnením.
Je pravda, ak som hovoril o práci s verejnosťou, môžeme hovoriť aj o práci lesníkov s vlastným pohľadom na vlastnú prácu. Existuje už dvadsaťpäť rokov hnutie, ktoré má obrovský európsky ohlas medzi lesníkmi. Je to hnutie PRO SILVA. Je to práve to hnutie, ktoré sa snaží upozorniť nielen lesnícku verejnosť, ale práve verejnosť aj laickú na obrovský význam spôsobov hospodárenia, ktoré sú prírode blízke. Ja občas veľmi vyčítam a považujem to za nespravodlivé, že sa hnutie PRO SILVA, ktoré má v mnohých krajinách vysokú úroveň, u nás považuje za akési hobby niektorých nadšencov lesníctva. Ja viem, je to možno podporované aj oficiálnymi výrokmi predstaviteľov významných lesníckych inštitúcií, z ktorých niekto povie: „Však ja nebránim mojim ľuďom, aby, keď chcú, mohli v hnutí PRO SILVA čosi robiť.“ A oni tam aj robia. Vznikajú tak vynikajúce ukážkové porasty, kde lesníci prerábajú aj svoje myslenie, aj lesy, ktoré spravujú na práve tie, aby dali všetko to, čo lesy majú dať, a aby to dali za ekologických a ekonomických podmienok doslova nevídaných, pretože to je v silách lesného hospodára, že dokáže takýmto spôsobom dať aj drevárom drevo, aj občanom kvalitný les a predovšetkým nám všetkým vodu, nespľundrovanú pôdu, čistý vzduch a množstvo ďalších vecí, ktoré automaticky očakávame od lesa. Takže otázka, výhrada, výčitka znie: No prečo nenachádzame v správe tak dôležitej, ktorá je výročným hodnotením stavu lesného hospodárstva na Slovensku, ani jednu jedinú zmienku o hnutí PRO SILVA, o jeho ctiteľoch, o jeho prevádzkovateľoch a najmä o jeho význame? Keď len zoberiem podnikový časopis Lesník, ktorý má solídnu úroveň na trhu takpovediac podnikových časopisov, v každom jednom čísle, verím, že chodí aj na ministerstvo, je veľmi dôležitá strana venovaná práve hnutiu PRO SILVA. Dokonca by som si dovolil povedať, že z hľadiska obsažnosti a významnosti je to v tom časopise Lesník asi najdôležitejšia stránka zo všetkých. Práve tam vstupujú lesníci so svojimi názormi. A sú to lesníci, ktorí niekedy možno idú proti prúdu z toho pohľadu, že nie vždy sa nachádzajú v ich okolí aj ich nadriadení pracovníci, ktorí tomuto fandia, pretože niekedy sa povie: „Daj pokoj, daj kubíky, vyznač ťažbu a nevymýšľaj, nehraj sa tu na ochranára, veď jednoducho vieš, čo je tvoja povinnosť.“ A oni vedia, čo je ich povinnosť. Ale vidia aj trochu ďalej ako niekedy tí, ktorí ďalej nechcú vidieť. A ja si teda myslím, že by bolo veľmi správne, ak sa zhodneme, a určite sa na tom zhodneme, keby sme o tom polemizovali dlhšie, že toto hnutie je hnutím budúcnosti, je hnutím veľmi potrebným, aby zelená správa venovala, to je otázka už názoru, že koľko toho má byť, ale práve aj týmto ľuďom, tomuto spôsobu a tejto organizácii istú časť, pretože naozaj tých vecí v správe môže byť veľa. A ja potvrdzujem to, čo som už povedal, je to vec autorov, no len neviem si predstaviť, aby v správe o bankovníctve neboli vyjadrené základné peňažné prostriedky, ktoré má banka k dispozícii, to už nie je vec autorov, to už je zásadná chyba. Tak možno som netrafil ten príklad takto z voleja správne, ale základná vec by chýbať v správe nemala.
Ďalšia záležitosť, ktorá možno by v zelenej správe mala byť, je otázka kalamít, ale nie len z pohľadu toho, koľko sme ich spracovali a že ten rozsah je veľmi významný a, žiaľ, stále má tendenciu pomerne narastať, ale aj z toho pohľadu, že kalamity naozaj z hľadiska zistení štátnej správy predstavujú aj fenomén, ktorý je významný z hľadiska „istej zištnosti", ktorá by do lesov nemala vstupovať. Už sme tu z tohto miesta o tom rozprávali. S pánom spravodajcom Lebockým sme sa už o tom možno sporili. Ja som vždy povedal, že si budem vážiť všetkých tých, ktorí nepodliehajú tlaku ekonomickému, tlaku doby, keď to nazvem takto zjemnene, ale to pokušenie býva niekedy veľké a skúsenosti pracovníkov štátnej správy na úseku lesného hospodárstva sú dostatočne významné na to, aby možno sa zjavilo isté memento, istý zdvihnutý prst aj v zelenej správe, že takéto spôsoby sa nám zjavujú a ministerstvo považuje úplne správne takéto postupy za absolútne vylúčené.
Viete, tá cena pokušenia je veľká. Možno keby sme sa na to pozerali z pohľadu akého si chápavého nadhľadu, že doba je zlá. A vôbec nerozprávam o tom, či v štátnych alebo neštátnych lesoch ten lesný hospodár niekedy urobí aj to, čo by urobiť hospodár nemal. Ale cena pokušenia je taká, že tisíc kubíkov v jednom poriadne veľkom poraste, tisíc kalamitných kubíkov, to pri tých miliónoch nie je žiadny prekvapivý rozsah. To takpovediac sa popri činnosti skoro ani nezbadá, tobôž keď vieme, že doteraz v platnom zákone do istej miery nemáme ani povinnosť ohlasovať túto kalamitu, aj keď na istom zlepšení sme sa dohodli takpovediac vo výbore aj naprieč politickým spektrom, čo si vážim. A tá cena pokušenia je taká, že tisíc kubíkov, keď zoberieme 60 eur za takú trocha lepšiu hmotu, za jej kubík, to je 60 000 eur z jedného maličkého porastu, z jedného štvorčeka Slovenska. Tých štvorčekov sú tisíce, 60 000 eur, to je cena pokušenia, ktorému nie každý odolá. A preto si myslím, že pri kalamitách treba zabojovať práve voči tomuto úkazu aj tým, že ministerstvo aspoň naznačí, že si je vedomé tohto problému.
Rovnako verím, že to, čo bude riešené, ale doteraz v správe mi to chýba, je vzťah lesníkov a ochranárov práve z hľadiska istých náhrad, ktoré by sa mali z titulu únikov podkôrneho hmyzu primerane uplatňovať. Ja chcem veriť, že práve pozastavenie zákona o lesoch prinesie istú nápravu, tak ako sme ju navrhovali, že bude ešte na to priestor. Ale mrzí ma, a verím, že je to riešiteľné, že existuje stále aj po rokoch zlých skúseností dôvod na to, aby si strana lesnícka a strana ochranárska navzájom vyčítali to, že jedni aj druhí postupujú síce správne, ale v rozpore so svojimi záujmami, a to predsa je neprípustné. Takže tiež v zelenej správe, by som bol veľmi rád, keby sa na tému týchto rozporov konštatovalo, že ministerstvo má za cieľ, mohlo by to byť kľudne v tých záveroch, takéto niečo odstrániť práve tým, čo bolo deklarované vlani v septembri, že tie zákony obidva prídu na rad do Národnej rady súbežne a riešenia v nich budú funkčné.
Možno by som privítal, keby bola v zelenej správe aj informácia o tom, čo sme tu už dnes rozprávali pri štátnom rozpočte, že § 6, 7, 8 rozpočtu na budúci rok, a vlani to bola, myslím si, tiež šestka, nie je podstatné číslo paragrafu, hovoria o mimoriadnom odvode, vlani teda len do štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Tohto roku sú tam už aj plemenári a dokonca aj LPM Ulič, pre Lesy Slovenskej republiky 500 mil. eur, LPM 300 tisíc eur, jednoducho obrovské neprimerané čiastky, ktoré sú tak obrovské a neprimerané nie z hľadiska svojich absolútnych čísiel, ale z hľadiska nepochopenia toho, čo má les, lesný podnik, lesný závod, Lesy Slovenskej republiky, LPM Ulič produkovať. Ambíciou by tu malo byť nie zotrvať v tom, čo vymyslel odchádzajúci bývalý pán minister Simon pred tromi rokmi. Sa mi to vtedy zdalo, že to bude len jednorazovka, ale zdá sa, že táto vec je naozaj nákazlivá a prebralo ju ministerstvo pôdohospodárstva aj po ňom, aj vlani, aj na budúci rok ju preberá. Je to otázka, že keď už tu máme takéto odvody z podnikov, ktoré by mali dostávať výrazné podporné prostriedky, a nie ich oberať o tieto zdroje, tak potom by bolo veľmi dobré napísať v zelenej správe aspoň účel, na ktorý sú tieto prostriedky viazané, pretože tých dôvodov by mohlo byť naozaj uvedených v zelenej správe viacero, kde akútne chýbajú prostriedky na to, aby sme lesné hospodárstvo mali v lepšej kondícii, v akej ho máme.
A ozaj len dva príklady na túto tému.
Jeden príklad sa týka sprístupňovania porastov. Je to zásadná vec, ktorá súvisí práve tak s tými hospodárskymi spôsobmi, ako som spomínal, ale ktorá tak súvisí aj s dostupnosťou porastov, s bezpečnosťou. A je to proste otázka, ktorú nemusíme ani veľmi zdôvodňovať, pretože sprístupnenie porastov umožní komplexné využívanie darov lesa. Už to tu zaznelo pri štátnom rozpočte, tak už to poviem len pre pána ministra. Určite tú štatistiku majú. Je to na hektár lesných ciest u Švajčiarov vyše 40, tu vzadu v Rakúsku 37 a u nás niečo vyše 10 bežných metrov. U nás je to štyrikrát menej ako vo vyspelých lesníckych krajinách. Nuž ak už máme tie odvody, ak sme sa zhodli na to, že je potrebné štátu pomôcť, tak mu pomôžme tak, že sa tieto peniaze dostanú práve do využívania tých podnikov, ktoré ich vyprodukovali. Bolo by to nielen spravodlivé a správne, lebo je to veľmi potrebné. Toto mi chýba. A prosil by som, keby bolo možné nabudúce teda povedať, prostriedky odvedené ako budú využité a kedy boli využité práve pre tento účel.
Druhá argumentácia je založená na hradení bystrín v oblasti, ktorá bola v minulosti veľmi dobre zabezpečená odbornými pracovníkmi v lesoch. Hradenie bystrín je lesnícky odbor s históriou takmer storočnou. Je svätá pravda, že v posledných rokoch je to v krajine podvyživená oblasť. A práve kvôli tomu potom sem môžu prichádzať aj návrhy, ktoré mnohokrát majú dobrý cieľ, ale majú nesprávne nástroje. Minule, keď sa ma spytovala jedna francúzska novinárka, ktorá bola zvedavá na novú vodnú paradigmu Slovenska v podobe pána Kravčíka, ja som veľmi otvorene povedal, že určite mnohé aktivity pána Kravčíka majú veľmi správny základ a zadržať vodu v krajine je dôležité a zadržať ju na horných hraniciach tokov je životne dôležité ako ochrana proti povodniam. Ale túto vec neobjavil pán Kravčík. Túto vec lesníci robili už od dvadsiatych rokov minulého storočia na veľmi presnom vedeckom základe. A robili by ju aj dnes, keby boli na to základné prostriedky, teda nie odvádzaním z Lesov Slovenskej republiky milióny eur, ale prispením dačoho na túto ochranu, lebo lesy naozaj nie sú strojom ani továrňou na peniaze. A ak tým sú, lebo to môže byť, tak je to len vtedy, keď sa v nich hospodári zle. To je ten obrovský paradox. Ak v lesoch budete hospodáriť zle, jednostranne a zištne budete z nich mať prospech finančný. Ale to je krátkozraké, to je nesprávne, a preto som musel kriticky aj prehovoriť na to, čo mi povedal pán štátny tajomník Pellegrini, keď sme sa bavili o štátnom rozpočte, keď on sa tešil, že to bude furt tak, že tých 5 miliónov treba jednoducho zobrať, pretože dobrý hospodár ako štát od svojho dobrého podniku, akože tých lesov tie peniaze nielen má, ale aj si ich musí zobrať. Ja chápem, že máme rôzne životné zamerania a vieme sa v mnohých smeroch mýliť, ale práve preto by sme sa mali vedieť aj v mnohých smeroch poučiť. A musí sa poučiť aj pán štátny tajomník Pellegrini. A možno by tu mal dostať nie odo mňa informáciu, pretože som zrejme z opačnej strany spektra politického málo dôveryhodný. Ale mali by to povedať kolegovia z blízkeho pracovného okruhu pána ministra, že to je naozaj spôsob, ktorý nie je správny, a takýto pohľad je proti záujmom našej krajiny, keď tie záujmy nechceme charakterizovať volebnými cyklami, ale cyklami dlhodobého a čoraz kvalitnejšieho života ľudí.
No a dostávam sa k ďalšej oblasti, ktorá mi chýba v zelenej správe. A to je otázka práve oceňovania mimoprodukčných funkcií lesa, ako sme ich nazývali v minulosti, alebo, tak ako sa pokúšame teraz po konzultáciách s odborníkmi ich nazývať po novom, komplexných hodnôt funkcií lesov. Je to lúka pomerne zelená. A viem, že ešte na nej musí vyrásť tá konštrukcia dôležitá, ktorá nám umožní jasne povedať, že produkcia lesného hospodárstva nie je len daná drevom, čo vieme, lebo je daná aj inými život zabezpečujúcimi ingredienciami, že prichádza ten čas, a on naozaj prichádza, že tieto ingrediencie musia tak inak byť reálne ocenené. Pán minister bol prítomný pred dvomi mesiacmi na konferencii, ktorá veľmi jasne povedala, že ten čas dozrel a prezrel, že je potrebné sa s tým už vyrovnať v podobe reálnych metodických pokynov a možnože aj zákonných paragrafov, a preto mi chýba v zelenej správe, keď je tam množstvo čísiel o hektároch, kubíkoch a korunách, ale nie je tam zmienka o oceňovaní práve toho, čo už nech budeme nazývať funkcie komplexného ohodnotenia lesnej produkcie alebo mimoprodukčné, to nie je podstatné. Podstatné je to, že je tu veľmi dôležité upozorniť aj touto formou, formou údajov v zelenej správe na to, že práve toto je jeden zo základných smerov aj vyspelej lesníckej Európy a Slovensko nemá najmenší dôvod z tejto vyspelosti vystupovať, pretože patríme k tým krajinám, ktoré vždy tvrdili muziku z hľadiska zodpovedného a na tú dobu aj moderného lesného hospodárstva. Takže toto mi chýba.
A keď som sa zmienil o tých odvodoch, tak možno ešte jeden príklad, na ktorý som prizabudol a ktorý je tiež dôležitý, a zajtra budem o ňom rozprávať v jednej interpelácii, spomeniem. Je to otázka kráľovskej disciplíny, ktorá nám vlastne umožnila, aby múdri panovníci, ktorých sme tu mali, vytvárali múdre reguly a aby v rámci týchto regúl postupne vznikla aj lesná taxácia. Je to hospodárska úprava lesov. Aj o tom sme rozprávali na výbore. Aj na tom sme sa celkom zhodli naprieč politickým spektrom, že naozaj riešenia, ktoré ponúka štátny rozpočet, sú zlé alebo nedostatočné, a preto by bolo veľmi dobré, keby aj zelená správa zdôraznila hodnotu lesnej taxácie, hodnotu hospodárskej úpravy lesov, ktorá je práve tým základom, ktorý umožňuje dať jasné pravidlá pre lesného hospodára, nech ide o les štátny, súkromný, cirkevný, spoločenstvo alebo akýkoľvek iný. V tom je sila tej taxácie, že vytvára pre územie celého Slovenska, a to je nie bežné v iných krajinách, jasné pravidlá. Tie pravidlá sú dané jasnou a veľmi zodpovednou prácou lesných taxátorov. Dneska ju niekto chce nahradiť družicovými prieskumami, čo je podľa mňa nemožné, môže to byť ako doplnok. Ale veľmi podstatné je povedať to, že ak teda odvody z tých lesov odchádzajú, tak by možno mali prísť sem, aby sme sa nemuseli dočkať toho, čo je teraz realita, pre rok budúci, ja verím, že to tak nebude, ale tak je to naplánované, že nám hodnota lesného taxátora, teda hodnota jeho práce klesla z 12 eur na hektár, čo bolo ešte pred dvomi či tromi rokmi, na budúcoročných plánovaných 6 aj niečo eur na hektár, teda na polovicu. To je neprípustné. Samozrejme, les to nezbadá tak rýchlo, ani lesní hospodári sa možno nebudú búriť, ale zbadajú to občania krajiny, keď správa lesníckych vecí upadne. A upadne práve vďaka tomu, že pripustíme úpadok taxácie, ktorá jednoducho je podvyživená. To, čo tu u nás vzniklo, to je veľká zásluha múdrych lesníkov, možno spomeniem meno len takpovediac novodobého zakladateľa zjednotenej taxačnej služby Slovenska pána Ing. Hatiara, ktorý možno pri niektorých opatreniach, ktoré v tomto smere vykonávame, a k tomu patrí aj to zníženie nákladov na hektár, sa musí v hrobe otáčať. A bolo by teda veľmi dobré, keby zelená správa zdôraznila význam hospodárskej úpravy lesov a nedopustila takýto stav.
No a na záver. Možno to nebude celkom to, čo by malo byť, pán minister, v správe uvedené, čo poviem. Ale predsa len už náš profesionálny problém existuje, možno odvtedy, odkedy sme vstúpili do parlamentu. A týka sa istých neporiadkov. Ja netvrdím, že sú jediné a netvrdím, že vy ste práve ten človek, ktorý by mal do lesnej správy napísať nejaké vážne kritické slová. Ale ak existujú také záležitosti, že máme v lesnom hospodárstve ľudí, ktorí sú schopní zabojovať za čistotu vzťahov a ktorí vedia poukázať na veci zlé, a ak existujú také programy, aby som bol konkrétnejší, ktoré majú slúžiť v programovacom období pre čerpanie dotácií z bruselských zdrojov, v období, ktoré začalo v rokoch 2009, 2010, 2011 a ktoré končí o osemnásť dní, 31. decembra 2013, a ak v týchto dňoch, napriek tomu, že máte o tom informácie, ešte stále tieto programy, mám na mysli, áno, určite správne teda odhadujete, je to ten ForestPortal nešťastný, nefungujú, tak je to niečo, čo by možno tiež zelená správa nemala opomenúť, pretože vás predsa musí trápiť to, aby pri zdrojoch, ktoré sú určené pre kvalitnú prácu lesných hospodárov, a ten ForestPortal bol práve na tento účel, pre toto obdobie konštruovaný, nuž sa to tak aj dialo. A ak sa to tak nedeje, tak možnože nie veľká a istá časť, istý odsek mohol byť venovaný aj práve tomu, ako to nefunguje. Nechcem byť zlý prorok, možnože si poviete, veď ešte pôjde život zase naplno aj v novom roku, ale tá zmluva bola jasná, obdobie, ktoré končí o osemnásť dní, malo byť podporené týmto programom. K dnešnému dňu ešte stále to tak nie je. Je to vec, ktorá ma mrzí, pretože možno vďaka tomu, že sa nevieme na tom zhodnúť, že takéto veci sa diať nemôžu, pánovi ministrovi Kažimírovi som dneska predložil symbolickú tabuľku 17 štátneho rozpočtu, ktorá hovorí o tom, že ak nedokážeme s dôrazom, rešpektom a s istou úctou zhliadnuť na ľudí, ktorí bojujú za verejné veci aj vtedy, keď ostatní mlčia, tak si podkopávame aj ten štátny rozpočet, aj morálnu úroveň v našej krajine, takže možno bude to netypické, ale bolo by to veľmi prospešné, keby zelená správa hovorila aj o ľuďoch, ktorí majú na mysli aj za cenu istých nemalých vlastných prekážok a problémov upozorniť na takéto záležitosti.
Týmto pádom som prešiel poznámky, ktoré som mal pripravené takpovediac už minule na konto zelenej správy. Ja som voľáko sa nedomnieval, že to bude dnes, keď som sa pozeral ráno do programu a som tu celý deň opäť, tak som videl iné radenie bodov programu. Možno by bolo celkom dobré, keby sme dostávali voľáko aktuálnejšie informácie o tom, čo je na programe, ale, dobre, no však sme tu na to, aby sme boli pohotoví.
Pán minister, ja si dovolím na záver povedať len toľko, že zelená správa nie je zlá, ale chýbajú mi tie veci, o ktorých som hovoril. A bolo by možno veľmi dobré, keby práve z hľadiska vášho osobného interesu o tie záležitosti a osobného pokynu v budúcom roku, keď budeme preberať ďalšiu zelenú správu o stave lesného hospodárstva, tam tieto veci nechýbali. Verím, že by to bolo len na prospech práve zelenej, kvalitnej budúcnosti Slovenska, ktorá bude vždy spojená s lesmi. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Janko, ja som si pozorne vypočul tvoje vystúpenie. A môj osobný názor je taký, že správa aj keď prešla určitým zoštíhlením oproti minulým rokom, aj tak je dosť rozsiahla. To nehovorím, že nie je kvalitná, je kvalitne vypracovaná. A myslím, že tieto body, ktoré ty si tam požadoval, je to otázka pohľadu. A osobne si nemyslím, ako práca s verejnosťou, podrastový a výberkový spôsob, ktoré, samozrejme patria do toho lesníckeho života, že sú také dôležité, aj keď, tak nič by sa nestalo, keby tam boli.
K tomu mimoriadnemu odvodu štátnych lesov do štátneho rozpočtu. Vieš dobre, že všetky neštátne lesy a lesnícke subjekty platia nájom svojim zriaďovateľom. Nevidím dôvod, prečo by nemali platiť aj štátne lesy nejaký podiel do štátneho rozpočtu. Skôr vidím rezervy v slabom čerpaní eurofondov, kde si myslím, že sú určité rezervy. A ako rekonštrukcia ciest, nákup nových mechanizmov, ozdravné opatrenia, rekonštrukcia budov, určite by sa to dalo využiť cez tento inštitút. A tam by som sa skôr zameral.
Za čo sa ti chcem ale poďakovať, je to, že si spomenul tú našu hůlku, ktorú nám závidí celý svet, našu taxáciu, ktorá prechádza v súčasnosti krízou.
A treba asi rovno povedať, že za týchto podmienok nie je možné vypracovať kvalitné plány, a preto by som chcel aj pána ministra poprosiť, aby sa touto otázkou začal zaoberať. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Janko Mičovský, obaja, respektíve všetci štyria, čo sme tu momentálne lesníci, vieme, oč kráčí.
Jednej dosť zásadnej vete som nerozumel hneď na začiatku. Keby si bol dobrý vysvetliť to, keď si vravel, že ona v podstate z tvojho pohľadu je dobrá. Ale ak by si bol ministrom, by si ju dal prepracovať, aby si s ňou veľmi nesúhlasil. Môžeš si to prepustiť. Teda ja nerozumiem tomu, či ako poslanec s ňou súhlasíš. Ale keby si bol ministrom, tak by si s ňou nesúhlasil. Tak tejto veci v prvom rade nerozumiem. To, čo by tam malo byť, je otázkou názoru. Podľa mňa je veľmi rozsiahla táto správa.
Ale zastavím sa pri len jednom bode, že tam nie sú presne uvádzané prírode blízke spôsoby hospodárenia, čo má lesný hospodár dané zo zákona. Ale keď my si to prečítame a vieme, že zelená správa správne konštatuje, že po mnohé roky prirodzená obnova predstavuje až 37 %, tak nám je jasné, že hospodárenie sa uberá správnym smerom a je tam hospodárenie prírode blízkym spôsobom väčšinou podrastový spôsob. Dôkazom toho je aj stúpajúca zásoba na hektáre v kubíkoch. Kým v roku 2005 predstavovala 230 kubíkov, teraz je to 244 kubíkov. Čiže je jasné, že nejde sa na podstatu lesa.
A už len jednu vec chcem povedať k tej cene pokušenia. Ja beriem to z iného pohľadu. Nemôžem z fleku upodozrievať večne ľudí. Veď dôkazom toho je, že aj vetrová kalamita predstavovala až 80 % z celkovej kalamity, čo je jasný dôkaz vývratov. A som proti tomu, aby každé dva stromy som hlásil úradom. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj kolegom lesníkom, ktorí sa vyjadrili. No jednoznačne je tu nás lesníkov viacej a možno by sme sa o tom mohli baviť v kuloári, ale sme v parlamente, tak sa o tom bavme takto verejne.
Čo sa týka hospodárskej úpravy lesov, som rád, že sme sa na tom zhodli s kolegom Cicoňom, pánom poslancom.
Čo sa týka môjho vyjadrenia, že nesúhlasím s takouto správou, že keby som bol minister, tak by bola inakšia, tak som to myslel presne tak, ako som to povedal, že táto správa v zásade obsahuje všetky technické údaje, ale mne tam chýbali veci, a keby som to ja mal na starosti, tak že by som tam mal záujem, aby údaje, ktoré som spomínal a ktoré boli predmetom mojej rozpravy, tam boli uvedené, lebo ich považujem za dôležité. Takže to sú záležitosti, ktoré jednoznačne považujem za alfu a omegu. To čo som v rozprave povedal nemám dôvod v žiadnom prípade meniť. A diskusia na túto tému možno v tejto chvíli by bola len zbytočným opakovaním toho, o čom som presvedčený, že to tak má byť, a preto ďakujem pekne za poznámky, končím.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou materiál, ktorý Národná rada berie na vedomie. Je to súhrn štatistických údajov a faktov za lesné hospodárstvo za obdobie roku 2012. V histórii štátnych lesov rok 2012 bol druhým najlepším hospodárskym výsledkom napriek opätovnému poklesu ťažby dreva, v roku 2011 bol dosiahnutý historicky najvyšší zisk, 18,7 mil. eur. A nastavenie hospodárenia tohto štátneho podniku pre rok 2012 bolo dobré a správne. O tom svedčí aj spomenutý hospodársky výsledok za rok 2012, 15 mil. eur. Treba povedať, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy za rok 2012 boli za prvý a druhý štvrťrok nastavené bývalým vedením štátneho podniku a v čase výmeny generálneho riaditeľa štátneho podniku už vykazovali štátne lesy zisk 7 mil. eur. Považujem za potrebné zdôrazniť, že v čase, keď vláda Roberta Fica prebrala zodpovednosť za túto krajinu, v čase, keď tam minister Jahnátek vymenil generálneho riaditeľa, ktorý urobil zo štátneho podniku ziskový podnik, tak podnik už vtedy vykazoval sedemmiliónový zisk. Dovoľte, aby som to rozviedol trošku viac. Tých 15 miliónov eur je hospodársky výsledok za rok 2012, pričom treba zdôrazniť to, čo v týchto materiáloch chýba, že štátny podnik dodal drevo za 971 tisíc eur do spoločnosti Smrečina Hofatex, ktorá dopredu vedela, že nedostane za to zaplatené. Dodala drevo za 1,017 mil., dostala 16 tisíc zaplatené a k dnešnému dňu ešte vymáha 971 tisíc.
Musím povedať, že zodpovednosť za správu štátneho majetku a majetku občanov tejto krajiny pod vedením a taktovkou strany SMER je nie úplne zodpovedné, pretože neobnoviť dodávky po tom, čo bývalé vedenie štátneho podniku to zastavilo do Smrečiny, lebo vedelo, že pôjde do reštrukturalizácie alebo do konkurzu a že má finančné problémy, lebo už raz 50 tisíc to nezaplatila, to bolo asi pre každého jednoznačne zjavné, o to viac, že v zmluve, ktorá platila minulý rok medzi štátnym podnikom a Smrečinou, bolo napísané, že úverový limit, do ktorého je možné dodávať drevo bez toho, aby nabehli platby, je vo výške 220 tisíc eur. Taktiež bolo zakotvené, že musí byť zabezpečená banková garancia, v zmluve a to všetko aj v podnikových smerniciach, ktoré ukladali tieto povinnosti dodržiavať jednotlivým zamestnancom. Napriek tomu, že toto všetko bolo zapísané, niekto podľa mňa vedome, opakujem, vedome nebral do úvahy tieto údaje a umožnil za veľmi krátky čas, relatívne tri mesiace dodať 800 kamiónov dreva do spoločnosti Smrečina tak, že za to nebolo zaplatené. Za to podľa mňa nesie jednoznačne zodpovednosť súčasné vedenie vymenované ministrom pôdohospodárstva. A sú to pán Határ a pán Lelák, ktorí za to nesú zodpovednosť.
Teraz dovoľte, aby som pri príležitosti prejednávania tohto materiálu a týkajúc sa roku 2012 a čiastočne aj roku 2011 zopakoval slová pána ministra Jahnátka z 23. schôdze Národnej rady počas hodiny otázok, kde uviedol: „Štátny podnik na odvod, ktorý ste mu v rámci tejto transakcie predpísali, 20 mil. eur mimoriadny odvod, si musel na poslednú splátku zobrať pôžičku.“ Čiže ani toľko ste nemali podnikateľského citu, aby ste odhadli alebo sa dohodli s vaším generálnym riaditeľom, koľko vôbec tie Lesy unesú. Samozrejme, tá pôžička sa musela splatiť. A vás veľmi hnevá, že nové vedenie Lesov dokázalo urobiť hospodársky výsledok aj na to, že nemuselo po vás zaplatiť nielen dieru 6,5 milióna, ktoré ste im odčerpali, ale ešte aj 5 miliónov pôžičky, ktoré ste museli zobrať na túto vašu generálnu transakciu. Musím povedať, že tento materiál o žiadnej pôžičke, o žiadnej pôžičke, ktorú štátny podnik zobral, nepojednáva, nechal som si to preveriť a výkazy štátneho podniku vykazujú, že štátny podnik žiadny úver v roku 2012 nezobral, keby ho zobral, bola by to veľmi smutná správa, a to z toho dôvodu, pretože stav účtu k 1. 1. 2012 bol 40,4 mil. eur cash na účte štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Toľko peňazí štátny podnik v živote, v živote nemal na účte cash. Preto v tom čase žiadať od nich to, aby zaplatil 20 mil. do štátneho rozpočtu, aby sa nemuseli zvyšovať natoľko dane občanom, aby štátny podnik za správu štátneho majetku, za prírodné bohatstvo tejto krajiny to odviedol, nebolo ničím výnimočným, že zo 40,4 milióna cash má zaplatiť 20 mil. eur. Preto slová pána ministra z 23. schôdze musím označiť jednoducho za klamstvo.
Na tej istej schôdzi pán minister označil aj skutočnosť, citujem ďalej: „Generálny riaditeľ Határ za reálny zisk nie takto vybraných zo všetkých rezerv, lebo vlastne on urobil najväčší hospodársky výsledok, viete, koľko dostal ročnú odmenu? Päťtisíc eur. Čiže vy za účtovné manipulácie ste vyplatili vo výške 42 tisíc eur odmenu a ja som vyplatil za zisk, ktorý je reálny, 5 tisíc eur." Kolegyne a kolegovia, viete, akú odpoveď som dostal od generálneho riaditeľa štátnych lesov pána Határa na otázku, koľko dostal vyplatené odmeny a podiel na zisku za rok 2012? Bolo to 10 tisíc eur. Túto istú otázku som položil aj bývalému generálnemu riaditeľovi Viszlaiovi, pretože on zastával túto funkciu takmer pol roka. On mi oznámil, že obdržal list podpísaný ministrom Jahnátkom, ktorý hovoril o piatich tisícoch eur. To znamená, že pán minister za týmto rečníckym pultom na 23. schôdzi Národnej rady nehovoril pravdu.
Teraz ešte jedna vec do tretice. Citujem tiež z 23. schôdze počas hodiny otázok odpoveď pána ministra, teraz k tomu hospodárskemu výsledku: „Závidíte hospodársky výsledok za to, že je druhý v histórii. Áno, je druhý. Prvý alebo najväčší hospodársky výsledok bol za vášho pontifikátu v roku 2011, s tým súhlasíte. Ale nikto mi nepovedal, ako ste ten zázračný hospodársky výsledok dosiahli v Lesoch Slovenskej republiky. Pán exminister, na rovinu, čo ste spravili? Zobrali ste z posledných troch rokov všetky rezervy z nerozdeleného zisku štátneho podniku, peniaze, ktoré boli určené na údržbu, na zalesňovanie, na investície, všetky ste vypucovali v hodnote 6,5 mil. eur a potom ste sa pochválili, že ste urobili 18,7 milióna zisku v Lesoch." Opäť to musím označiť za klamstvo. A dôvod na to je veľmi jednoduchý. V roku 2011 tu stav finančných účtov svedčí o tom, že došlo k nárastu stavu finančných účtov v štátnom podniku o 17,8 mil. eur, štátny podnik mal vysoký zisk, ktorý dosiahol zo svojho hospodárenia, nie zo svojich rezerv, ale zo svojho hospodárenia. O tom svedčia aj čísla, ktoré sú v tomto materiáli v tabuľkovej časti. Nechcem sa k tomu viac vracať. To znamená, že nie všetkému sa dá veriť, čo pán minister predloží do Národnej rady.
A teraz musím povedať, kolegyne a kolegovia, vážení občania, ešte jednu skutočnosť. Ja sa nehnevám na pána ministra za to, že nehovoril pravdu na moju otázku na hodine otázok. Mňa hnevá skôr to, že minister vlády prostredníctvom tohto rečníckeho pultu občanov, ktorí mňa dostali do parlamentu, občanov, ktorí dostali svojimi hlasmi mojich kolegov do tohto parlamentu, zavádza minister tejto vlády tým, že nehovorí pravdu.
Teraz dovoľte, aby som povedal niečo na margo tohto materiálu (strana 23, 11. Závery), zvýšenia diverzifikácie výroby, t. j. zníženia závislosti podnikov na tržbách za drevo. Keď v lesoch má byť príjem nie z dreva, ale z niečoho iného, tak o tom svedčí aj stiahnutý vládny návrh zákona o lesoch, ktorý hovorí o tom, že spoplatníme lesné cesty, ktorý hovorí o tom, že nemôžete ísť na huby do štátnych lesov, a ktorý hovorí o tom, že môžete umožniť zmenu hospodárskeho tvaru lesa z vysokého na nízky tvar. Áno, je tam ten priestor. A keď ten priestor tam je, aby sme to využili, respektíve aby to využili niektorí, ktorí sa na tom priživujú, a máme takých niekoľko na území Slovenskej republiky, ktorí vedia v tom dobre plávať, tak by jednoducho mohli drancovať naše lesy. Práve preto si nemyslím, že aj odporúčania zapísané v tomto materiáli sú také, ktoré by sme mali v parlamente schvaľovať. Ale keďže to berieme na vedomie, tak sa bude k nim vyjadrovať vtedy, keď ich pán minister premení do reálnej podoby a predloží.
Teraz dovoľte, aby som povedal pár slov k hospodáreniu štátneho podniku a k obchodovaniu s drevom. Po minulom roku, keď pán minister tu vystúpil, nás informoval o tom, že klesá podiel ťažby dreva na území Slovenskej republiky a to sa musí zákonite prejaviť v hospodárení štátneho podniku, na tento rok štátny podnik má naplánovanú ťažbu v piliarskej guľatine smrek, jedľa 920 tisíc metrov kubických. Kolegyne, kolegovia, som si tú námahu dal a spočítal v Centrálnom registri zmlúv zmluvy, na aký objem štátny podnik uzatvoril zmluvy tento rok na ťažbu dreva. Je to 1,03 mil. kubických metrov v týchto dvoch sortimentoch. To znamená, že dochádza k zvýšenej ťažbe o 12 %. Nie je možné nevidieť, čo sa deje v štátnom podniku.
Nie je možné nevidieť, že štátny podnik dovolil aj v tomto roku spoločnosti SIMA SH odobrať drevo a nezaplatiť zaň. Keď som na to upozornil, tak v ten deň uzatvorili splátkový kalendár, ktorý tejto spoločnosti umožňuje užívať si peniaze, ktoré dostala za predané drevo alebo respektíve štiepku ešte do budúceho roku, do mája, lebo dovtedy je uzatvorený splátkový kalendár. Štátny podnik, pýtam sa, je úverovým podnikom alebo bankou, ktorá súkromným spoločnostiam požičiava peniaze alebo požičiava materiál? Dodnes platí smernica štátneho podniku, ktorá hovorí, ako má byť každá pohľadávka, ako má byť každý predaj zaplatený. Táto smernica vznikla v čase prvej Ficovej vlády, vtedy, keď bol problém v Liptovskom Hrádku. Pýtam sa, prečo nie sú dodržiavané, prečo je to dovolené, prečo kým za predchádzajúceho vedenia pod vedením Igora Viszlaia dochádzalo skoro o 2 mil. eur medziročne k zníženiu pohľadávok po lehote splatnosti, ktoré dlhovali zo starého obdobia, prečo za rovnaké obdobie súčasného vedenia sa pohľadávky rozširujú. O tom svedčí aj Smrečina Hofatex. Bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči, či sa to niekomu nepáči, štátny podnik žiada túto sumu v konkurznom konaní. Z konkurzného konania tie peniaze neuvidíme, áno, zo štátneho to nebolí. Ďalej, druhá otázka je: S akým zámerom sa to urobilo, prečo to išlo do Hofatexu, komu to pomohlo, že to išlo do Hofatexu?
Keď sa pozriem na to, prečo je tá nadťažba tento rok, tak to vysvetlenie je veľmi jednoduché. Je to preto, lebo vznikli nové spoločnosti ako GELA, MARCOWOOD či PINUS, ktoré dostali zrazu niekoľko tisíc metrov kubických piliarskeho dreva, nemajú žiadnu výrobu, nemajú žiadnu pílu, majú jedného, dvoch zamestnancov, konateľov, nič viac nemajú. Sú len obchodníkmi, ktorí posúvajú drevo niekomu inému. Pokiaľ si zoberieme rok 2011, a ja vyzývam k tomu, aby sme sa na to pozreli, komu ten štátny podnik dal drevo, tak zistíme, že všetko drevo bolo smerované v tejto kategórii slovenským spracovateľom, okrem tých troch zmlúv, ktoré boli uzatvorené za prvej Ficovej vlády, za čias, keď tam bačovalo HZDS, to je to Wood Working a tie ďalšie dve spoločnosti, lebo tie obchodovali s tým. Pýtam sa, prečo sa zjavilo niekoľko takýchto nových spoločností, ktoré len obchodujú s drevom a nedávajú tomu pridanú hodnotu, kde ide to drevo, kde skončí to drevo, kto je ten ďalší sprostredkovateľ, aká je to firma, ktorá to posúva do slovenských spracovateľských závodov a do zahraničia, pretože sa to vyváža aj do Čiech. Bolo by sa treba na to veľmi, veľmi pozrieť, pretože práve v tejto oblasti dochádza k úniku a k znižovaniu pridanej hodnoty na území Slovenskej republiky. Keby všetko drevo v tejto kategórii smerovalo k slovenským spracovateľom, bez ďalších, jedného, dvoch sprostredkovateľov, tak v tej chvíli by naši spracovatelia sa mohli mať lepšie.
Pokiaľ sa pozriem na skutočnosť, predaj elektronických aukcií, ktoré sme zaviedli preto, aby indikovali cenu a postupne aby sme prechádzali na to, že viac a viac dreva má ísť na elektronické aukcie, tak som tiež opäť zhrozený. V roku 2011 sme skúšobne spustili elektronické aukcie dreva a v elektronických aukciách dreva v roku 2011 bolo ponúknutých 243 tisíc metrov kubických dreva. Za rok 2012 hlavne v druhom polroku došlo k poklesu a ich bolo ponúknutých už len 145 tisíc metrov. Pre tento rok, zatiaľ som spočítal len tie údaje, ktoré sú na internete prístupné, respektíve boli prístupné minulý týždeň, keď som sa pripravoval k tomuto materiálu, tak tam bolo za prvé dva štvrťroky vyznačených 58 tisíc metrov kubických. Keď alikvotne vychádzam z toho a porovnávam to s rokom predchádzajúcim, tak tento rok to bude len sotva 100 tisíc. Pýtam sa, prečo sa neobchoduje s tým na elektronických aukciách a prečo sa to predáva priamo takým spoločnostiam, ktoré vznikli teraz. Pán minister, túto otázku, ktorú kladiem dnes do tohto pléna, by ste mali položiť obchodnému riaditeľovi pánovi Lelákovi, prečo sa to tak deje, prečo sa pozeráme na spoločnosti takýmto spôsobom, ako je možné, že sú spoločnosti a spoločnosti s rozdielnym prístupom, ako je možné, že lesný závod (ten istý) podpíše jednému odberateľovi zmluvu na dodávku dreva tak, že nemusí zaplatiť dopredu za odobraté drevo a respektíve má odklad z platby 14, 30 dní, a sú také spoločnosti, ktoré musia za drevo zaplatiť dopredu, kto kšeftuje v štátnom podniku.
Kolegyne, kolegovia, keď sa na to pozrieme bližšie, tak potom si položme otázku, prečo štátny podnik nie je schopný vyprodukovať opäť 15 miliónov – 18 miliónov zisku, prečo nie je schopný robiť zisk. A ja si trúfam z tohto miesta povedať, po skúsenostiach dvojnásobného ministra, ten štátny podnik je schopný produkovať 20 miliónov zisku každý rok, bez problémov, aj ho produkuje, ale takýmto spôsobom, ako som tu uviedol, ten rozdiel zisku medzi skutočným, ktorý produkuje, a tým, ktorý mal, sa dostane do vreciek niekoho iného. Keď som bol minister, tak v roku 2009 mal 320-tisícový zisk, v roku 2010, keď sme nastúpili a pol roka už spadalo teda do Radičovej vlády a do éry, keď som bol minister ja a jeho generálnym riaditeľom pán Viszlai, tak z plánovaných 800 tisíc eur sme urobili 1,7 mil. eur a rok na to 18 miliónov eur. Ten nastavený systém bez toho, aby sa toho niekto dotkol, dokázal v ďalšom roku bez väčších problémov urobiť 15 miliónový zisk. Pýtam sa, teraz prečo je to 5 miliónov, kde skončilo tých 10 miliónov, v ktorom vrecku sponzora to skončilo. Toto sú základné otázky, ktoré si kladiem pri tomto materiáli, ktorý minister pôdohospodárstva doniesol do Národnej rady a kde by sme si mali zobrať na vedomie, v akom stave je lesníctvo a lesné hospodárstvo. Keď prírodné bohatstvo Slovenska, 50 % územia v správe štátu sa využíva takýmto spôsobom, aký som tu uviedol, tak som veľmi, veľmi sklamaný. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Pán poslanec pán kolega Simon, ty veľmi dobre vieš, že výška ťažby v lesnom podniku je každý rok determinovaná aktuálnym podielom bilancovaných etátov a, samozrejme, výškou kalamity. Následne samotný zisk závisí od výšky ťažby, ale aj od nákladov, ktoré príslušné vedenie v danom roku uvoľní na zabezpečenie nielen pestovných aktivít, ale aj ochrany lesa a ďalších a ďalších vecí, respektíve toho, či získa alebo nezíska zo štrukturálnych fondov nejaké prostriedky.
Ty dobre vieš aj to, že z účtovného hľadiska v rámci akejsi zásady opatrnosti sa účtujú rezervy. To znamená že ten konečný hospodársky výsledok má toľko vplyvov aj na strane nákladov, aj na strane výnosov, že nie je správne, najmä v lesnom hospodárstve, medziročne tak úzkoprso porovnávať aktivity jednotlivých manažmentov, ako si to urobil ty.
Okrem iného ma zaujal ten nový pojem, čo si tu zaviedol, nadťažba. Nehnevaj sa. s tým som sa ešte nestretol, v lesnom hospodárstve som si odkrútil 16 rokov priamo v lesníckej prevádzke na funkcii výrobného námestníka a hlavného inžiniera a správcu a s nadťažbou, s takýmto pojmom som sa ešte nestretol.
A uvádzať ako samozrejmosť, že ten rozdiel medzi plánovanou ťažbou a zmluvnými objemami je v nadťažbe, tak to je obrovský omyl. Predsa z účtovného hľadiska existuje niečo ako zmena stavu zásob. Veď ten štátny podnik mal aj nejaké zásoby na začiatku roka, predtým ako začal ťažiť. A keď ťažil náhodnú ťažbu, kalamitu, v súlade so zákonom nič neporušil. Tak, prosím ťa pekne, v týchto veciach by si nemal zavádzať. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja už som viackrát počul z vašich úst niečo o rozkrádaní a tak ďalej v štátnych lesoch. Ak viete a ste presvedčený, že niekto porušil zákon, prečo si ako občan nesplníte svoju občiansku povinnosť a nepodáte trestné oznámenie na konkrétne osoby, tak aby mohli konať orgány činné v trestnom konaní.
Čo sa týka toho zákona o lesoch, myslím, že ste nepochopili tie jednotlivé kapitoly, lebo tvrdiť, že Lesy si zvýšia príjmy nájmom alebo vstupom na lesné cesty a predajom húb ja neviem, to je nezmysel. Ja neviem vám by som odporúčal, aby ste sa poradili s odborníkom, aby vám to vysvetlil.
A takisto porovnávate hospodárenie v lese medziročne. No ja neviem manažujem už viac ako 20 rokov lesnícke firmy a každý rok je tam iný. A nemyslím si, že hospodárime každý rok ináč, vždy sa snažíme rovnako hospodáriť, len je tam toľko vplyvov, nechcem ich menovať teraz, na to hospodárenie, od kalamít a výšky pestovnej činnosti a tak ďalej, opakovaných, proste je tam toľko vplyvov, že nedá sa to. My v lesníctve nie sme schopní dokonca ani na začiatku roku určiť zisk, lebo nevieme čo nás stretne v podstate. Takže nemyslím si, že sa to dá porovnávať. Lesníctvo, to je beh na dlhé trate a ja za 4 roky by som vám vedel urobiť taký hospodársky zisk, že by ste sa všetci čudovali, ale bolo by to na úkor budúcich rokov. Takže fakt nie je to pravda. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Cicoň, no ja dobre chápem ten zákon o lesoch. Ten nie je len o štátnom podniku, lesných cestách, ale aj o súkromných podnikoch. Aj hubárčenie nie je len o štátnych, ale aj o súkromných podnikoch. Aj ďalšie aktivity nie sú len o štátnych, ale aj o súkromných podnikoch.
A porovnávanie ťažby. Kolegyne, kolegovia, veľmi jednoducho, ako je možné, že ten štátny podnik pod vedením, keď som bol minister ja, vykazoval stále vysoké zisky a keď je vo vláde Robert Fico, tak stále ich vykazuje nižšie a nižšie. Čím to je? Ako je možné, že tento podnik za jeden a pol roka dokáže ísť na 18 miliónov a potom za jeden a pol roka dokáže ísť naspäť na 5 miliónov alebo ešte nižšie. Viete, ako to je? Máte tam príživníkov, ktorí sú prisatí ako pijavice na štátny podnik a žijú z toho. Jedine takýmto spôsobom sa dá.
Aj ja by som mohol položiť otázku, prečo klesli aukcie na drevo. Je to preto, lebo podnik pána ministra Žigu vyhlásil, že už sa viac nezúčastní v elektronických aukciách a potom už netreba dávať drevo na elektronické aukcie? Aj táto otázka by mohla prichádzať do úvahy. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, začnem, ak dovolíte, od konca.
V úvode záverečnej časti predloženej správy s názvom „Závery a odporúčania“ sa okrem iného konštatuje: „V roku 2012 pokračoval priaznivý trend v spracovaní a likvidácii následkov podkôrnikovej kalamity v ihličnatých porastoch. Znižovaním podielu náhodných ihličnatých ťažieb bol znížený aj celkový objem ťažby.“ Až dosiaľ to znie logicky a vcelku optimisticky. A pomaly by sme mohli otvárať šampanské a pripíjať si na oslavu, že konečne sa nebude tak masívne ťažiť, a tým porušovať rovnováha medzi tým, čo v našich lesoch narastie, a tým, čo z nich každoročne ubudne, rovnováha, na ktorej sa zakladá predstava o trvalo udržateľnom hospodárení v lesoch. Ale hneď ďalšia veta nás vyvedie z omylu, lebo sa v nej píše: „Tento trend spôsobil zhoršenie ekonomickej situácie obhospodarovateľov lesov, zníženie dodávok dreva a následný pokles tržieb.“ Inými slovami, s troškou irónie, stará dobrá kalamita neopúšťaj nás, lebo nám klesnú ťažby a tržby.
Viackrát som tu vystúpil s kritikou toho, ako hospodárime v našich lesoch a s naším drevom. Od niektorých poslancov, zväčša tu prítomných, som sa opakovane dozvedel, že tým údajne urážam lesníkov. Nie je to však pravda, vážení, alebo, povedané s klasikom českej politiky, ide o hlboké nedorozumenie, po prvé, preto, lebo viackrát som tu verejne ocenil celoživotný prístup k lesom takých lesníkov, ako je pán Alcnauer a jeho nasledovníci v lesoch pri Smolníckej Osade alebo už tu spomínané ušľachtilé hnutie PRO SILVA a ďalšie pozitívne príklady. Veľmi rád ich ocením znova. A úprimne ma napĺňajú radosťou, že na Slovensku existujú. A zároveň si myslím, že sú to práve skutoční, statoční a poctiví lesníci, ktorí sami trpia najviac, keď vidia rabovanie a drancovanie v našich lesoch, a len strach o svoje zamestnanie im bráni v tom, aby naň otvorenejšie upozornili.
Štatistiky hovoria, že kým rozsah tzv. úmyselnej ťažby je za posledných pätnásť rokov viac-menej konštantný, v ostatných rokoch síce je o niečo vyšší ako v roku 1997 napríklad, ale nie dramaticky vyšší. Zatiaľ rozsah tzv. náhodnej ťažby narástol z cca 40 % v prvých rokoch uplynulej dekády na cca 60 % v ostatných rokoch s extrémom 65 % v roku 2008, a tak kým celková ťažba dreva bola koncom minulého storočia menej ako 6 mil. metrov kubických, čiže ako-tak na úrovni udržateľnej ťažby, v roku 2010 sa priblížila k 10 mil. metrov kubických, a teda udržateľnú úroveň takmer dvojnásobne prekročila.
A keď sa neudržateľným spôsobom správame príliš dlho, nemôže sa to skončiť inak ako krachom. A netýka sa to len finančníctva, ale aj a, dovolím si tvrdiť, ešte s fatálnejšími možnými dôsledkami aj hospodárenia s prírodnými zdrojmi. Odpoveď na to, prečo je to tak, ktorú prináša napokon aj predložená správa o lesnom hospodárstve, je najčastejšie "lykožrút a zlí ochranári". Odhliadnuc od toho, že mnohí ochranári sú vzdelaním lesníci, aj poukaz na lykožrúta je neraz len výhovorkou, keďže náhodná ťažba sa na Slovensku stala do značnej miery prakticky nekontrolovateľnou a môže sa pomerne ľahko zneužívať, o tom sa tu už hovorilo pomerne podrobne. To, čo takýto stav v našich lesoch a v mnohých prípadoch, žiaľ, už len bývalých lesoch robí s pôdou, vodou a biocenózami, by bolo na samostatné vystúpenie. Súvis so stále častejšími ničivými povodňami na Slovensku však musí byť v tomto prípade jasný aj úplnému laikovi. Ono známe „po nás potopa“ platí v tomto prípade dvojnásobne, teda obrazne i doslovne.
Nielen ochranári či ekológovia, ale aj bežní ľudia sa na to už nemôžu dívať a píšu nám doslova zúfalé listy a e-maily s prosbou: „Urobte s tým už konečne niečo.“ Za všetkých iba jeden citát od občana, ktorý sa nezabudol podpísať, ale zámerne ho nebudem menovať, citujem: „Žijem v obci na Kysuciach, čo tu jeden pán robí s horami, to je strašné, rozkráda, rabuje, všetko má podplatené, vraj kôrovec, ale tam, kde bol, roky sa nič nedeje, a kde nebolo nič, len parádne drevo, zmizlo, jeden rok sa hora akože presvetlí a po pol roku padne celá, rabovačka tisícročia. Viem, že nič sa nebude diať, aj tak je už neskoro, ale nedalo mi to. Držte sa.“
Nedávno sme tu s kolegom Jankom Mičovským predložili návrh novely lesného zákona, ktorý mal za cieľ okrem iného zadefinovať komplexnú hodnotu funkcií lesa. Mal sa pokúsiť mimoprodukčné funkcie lesa či ekosystémové služby lesných ekosystémov vyjadriť aj v ekonomických kategóriách ako reálne benefity, reálne ich premietnuť do ekonomiky lesného hospodárstva a následne definovať sankčné postihy za ich znehodnocovanie. Veď čo z toho, ak na jednej strane uznávame, že tieto tzv. mimoprodukčné či celospoločenské funkcie lesa sú pre spoločnosť až trojnásobne dôležitejšie ako len samotná produkcia dreva, keď v skutočnosti ich zväčša ignorujeme a bez mihnutia oka vo veľkom sa ich trestuhodne zbavujeme.
Ale ľahkomyseľne hazardujeme nielen s mimoprodukčnými funkciami, ale aj so samotnými produktmi lesa, už sa tu o tom tiež pomerne veľa hovorilo, v prvom rade s drevom, ktoré takmer v plnom rozsahu mizne kamsi dostratena bez toho, aby sme ho adekvátne ekonomicky zhodnotili, aby sme mu pridali adekvátnu pridanú hodnotu.
Okrem toho dreva, ktoré sa jednoducho z lesa ukradne, a to, že ho nie je málo, konštatuje aj predložená správa, nám drevo z našich lesov mizne aj takpovediac legálne. Mizne nespracované, buď smerom do cudziny, alebo v útrobách predimenzovaných či nevhodne lokalizovaných elektrární alebo v štátom neraz záhadne dotovaných celulózkach a papierňach, kde sa premieňa často na zbytočnosti, napríklad na tie tisíce ton reklamných plátkov, ktoré proti našej vôli zapĺňajú naše poštové schránky. Čiastočne si to uvedomujú a kritizujú to aj autori predloženej správy, napríklad na strane 11, kde sa uvádza hneď niekoľko negatív súčasnej podoby vývozu dreva zo slovenských lesov a konštatuje sa, že až 53,4 % z celkového exportu surového ihličnatého dreva predstavuje drevo I. až III. akostnej triedy.
Ale hazardujeme aj s ďalšími darmi našich lesov. Za všetky z nich spomeniem aspoň kvalitnú vodu, ktorej obrovskú a nenahraditeľnú zásobáreň predstavuje práve lesná krajina, a to najmä v horských oblastiach, spravidla bohatých na dažďové i snehové zrážky a často s veľmi vhodnými hydrogeologickými podmienkami na akumuláciu podzemných vôd, ale aj s výdatnými tokmi a prameňmi.
V závere sa zmienim o úplnom závere tej textovej časti správy. A to sú závery a odporúčania v oblasti obhospodarovania lesov, kde sa hovorí o zabezpečení plnenia strategických cieľov Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky. A tie ciele sú najmä, citujem, podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch, podporovať rozvoj a využívanie environmentálne vhodných technológií a techniky, podporovať zachovanie, zlepšovanie a zvyšovanie biodiverzity, zmierňovať dosahy zmeny klímy a podporovať prispôsobovanie lesov účinkom klimatickej zmeny, zvýšiť ochranu lesov, rozvíjať databázu údajov o stave a vývoji lesov. Je to svojím spôsobom paradox, že v situácii, keď je stav našich lesov taký, aký je, a keď rezort, ktorý túto správu predkladá, nesie významnú zodpovednosť za tento stav, máme tu celý rad takýchto konštatovaní. A prečítal som ich všetky, nevybral som selektívne nejaké, ktoré považujem za pozitívne, naozaj tam boli práve tieto strategické ciele. Keď hľadáme odpoveď na to, prečo je to tak, tak sa nám ponúka niekoľko vysvetlení, z ktorých spomeniem len niektoré, ktoré mi prišli na um. Jedna z možností, možno trošku úsmevná, je tá, že aj stratégov z ministerstva pôdohospodárstva nakazil vírus ochranárstva. To druhé možné vysvetlenie je, že strategické ciele aj v lesnom hospodárstve sa snažia kopírovať strategické ciele, ktorými sa oficiálne riadi Európska únia. Tá tretia možnosť je, že ide o aplikáciu „osvedčenej stratégie“, podľa ktorej nie je až taká dôležitá realita, ale to, čo je napísané na papieri. A napokon štvrtá možnosť je tá, že to doteraz v našich lesoch nefungovalo bohvieako, ale od budúceho roka už začneme hospodáriť skutočne prírode blízkym spôsobom. Pritom každý a každá z vás si môže vybrať vysvetlenie, ktoré sa vám zdá najpravdepodobnejšie. Ďakujem za pozornosť.