27. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, za zodpovedanie doplňujúcej otázky pána poslanca Vašečku. Vyčerpali ste svoj určený 15-minútový limit.
Budeme pokračovať otázkami pre členov vlády. Prvá bola vyžrebovaná od pána poslanca Igora Hraška. Je pre pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka. A znie: "Po zverejnených informáciách o množstve nelegálnych páleníc na Slovensku nepripravuje vláda zjemniť opatrenia v spotrebných daniach, aby znevýhodnila nelegálne pálenie?" Poprosím vás, pán minister, o odpoveď.

Pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov patria spotrebné dane do kompetencie Ministerstva financií Slovenskej republiky. Taktiež súčasťou rezortu ministerstva financií je finančná správa, kriminálny úrad finančnej správy, ktorý okrem iných plní a zabezpečuje úlohy v oblasti odhaľovania a vyšetrovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením daňových predpisov v oblasti spotrebných daní a zisťovania ich páchateľov. Z uvedených kompetencií vyplýva, že táto otázka mala byť smerovaná tomuto ministerstvu. Naše ministerstvo v zmysle zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov vydáva povolenia na výrobu liehu a spracovanie liehu v liehovarníckom závode. V súčasnosti je v evidencii 172 pestovateľských páleníc.
V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky k Európskej únii je Slovensku uložené uplatňovať zníženú sadzbu spotrebnej dane najmenej vo výške 50 % bežnej vnútroštátnej sadzby spotrebnej dane z etylalkoholu na etylalkohol vyrábaný v páleniciach pestovateľov ovocia z ovocia dodaného domácnosťami pestovateľov ovocia znížená sadzba dane je 540 euro na hektoliter. Uplatňovanie zníženia daňovej sadzby sa obmedzí na 50 litrov destilátov z ovocia na jednu domácnosť pestovateľov ovocia na rok, určených výlučne na ich osobnú spotrebu. Zníženie spotrebnej dane z liehu by pravdepodobne podporilo renesanciu legálneho pestovateľského pálenia, pretože táto forma pálenia je zárukou správnej technológie i kvality a zdravotnej bezpečnosti produktov. Motivácia legálne páliť však nie je daná zárobkom, lebo v zmysle zákona č. 467/2002 Z. z. lieh vyrobený v liehovare na pestovateľské pálenice ovocia a vyskladnený výrobcom pestovateľovi je určený na vlastnú spotrebu pestovateľa a nesmie byť predmetom ďalšieho predaja ani iného uvádzania na trh. Prípadné zníženie spotrebnej dane na etylalkohol vyrábaný v páleniciach pestovateľov ovocia predovšetkým podlieha súhlasu ministerstva financií a muselo by byť negociované v rámci Európskej únie. Skončil som.

Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Poprosím vás, zapnite pána poslanca. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Mal som aj také, také teda tušenie. Áno je to skôr otázka v rámci správy daní smerujúca skôr na ministra financií, ale smeroval som ho na vás z toho dôvodu, že naozaj sa tam jedná o to ovocie, ktoré je produktom poľnohospodárstva a v podstate vieme všetci, že problém čierneho pálenia tu je. A teraz ide o to, že či sa k tomu postavíme teda tak, že vytvoríme prostredie také, aby sme umožnili legálne pálenie v menšom množstve, povedzme, že v Maďarsku majú nejaký zákon prijatý, ktorý umožňuje takýto spôsob a pozdvihli sa trošku regióny, aj regionálne produkty vlastne sa týmto spôsobom zaviedli s tým, že oni to majú nedotiahnuté. Európska únia tam má nejaké, nejaké výhrady k tomu, k tým potrebným daniam, ale myslím si, že u nás na Slovensku by to možno pomohlo aj k zvýšeniu zamestnanosti, pretože menšie pálenice by mohli vzniknúť aj pri samosprávach, teda pri menších obciach legálne a tým pádom by aj odvázali istým spôsobom tieto dane. Samozrejme, tie dane by sa museli nejakým spôsobom zjemniť a v tom určite by ste vy, s ministrom financií skôr vyjednali veci, ako niekto iný.
Za ďalšie, že vlastne súčasný stav, ktorý je, tak naši slovenskí producenti, ktorí zbierajú toto ovocie, ktoré je určené na pálenie a najmä v južných častiach Slovenska ho odvážajú do Maďarska. To znamená, že tam zvyšujú tú zamestnanosť, tam dávajú možnosti ľuďom si zarobiť a produkovať vlastne túto pálenku. Tak prečo nevytvoríme ten priestor radšej u nás, na Slovensku? Takže či v tomto vy podniknete, aj v súčinnosti s ministrom financií také kroky, aby sa povedzme táto, toto pálenie alkoholu u nás legalizovalo, ale pritom aby sa zjemnili tie podmienky, aby sa nenahrávalo naozaj, lebo keď sú tvrdé podmienky, ľudia špekulujú, ako to obísť a preto tu máme cez 40 tis. nelegálnych páleníc, podľa prezentovaných mediálnych informácií a naozaj len tých 170 oficiálnych, teda páleníc.

Nech sa páči pán minister, môžte odpovedať.

Toto je komplikovaný problém a myslím si, že problém s metylalkoholom v Českej republike jasne ukázal, že kde sú rezervy alebo mäkké predpisy na uvádzanie alkoholu na trh. Tam dochádza k ľahkej dekontaminácii etylalkoholu a môže nastať problém premiešania. My sme samozrejme komunikovali tento problém aj s Maďarskou republikou. Maďarská republika dokonca iniciovala taký proces, že by sme ako krajiny V4 dali spoločný návrh na zmäkčenie podmienok na výrobu alkoholu v domácich páleniciach. Zatiaľ náš názor je v tomto konzervatívny a zatiaľ prevláda názor, že zachovajme status quo. Nehovorím, že táto myšlienka sa nemôže rozvíjať, ale odborníci, ktorí v tejto oblasti robia, zatiaľ tvrdia, že viac pod kontrolou máme tento systém. Samozrejme, súkromné nelegálne pálenice vždy boli, budú, je otázka ako rýchlo sa dokážu eliminovať, lebo nekontrolovaný alkohol na trhu je veľmi nebezpečný. Skončil som.

V poradí druhú otázku položil pán poslanec Maroš Kondrót ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jánovi Počiatkovi a otázka znie: "Avizované zvýšenie počtu vlakov na slovenských koľajniciach pôjde ruka v ruke s rastom kvality služieb? Viete mi prosím povedať, či už Európska komisia schválila projekt pokračovania nákupu nových moderných vlakov z eurofondov?" Nech sa páči pán minister, poprosím vás o odpoveď ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, aby som mohol zodpovedne odpovedať na vašu otázku, musím sa vrátiť trochu do minulosti, ktorá však veľmi úzko súvisí s tým, čo sa dnes na železniciach snažíme urobiť. Trend intenzívnej motorizácie obyvateľstva spojený s podstatným vzrastom podielu individuálnej automobilovej dopravy spôsobil výrazný prepad celkových objemov prepravných výkonov vo všetkých modoch verejnej osobnej dopravy. V oblasti železničnej osobnej dopravy sa tento pokles prejavoval veľmi dramaticky, najmä rokoch 1993 až 1997, už dnes minulého tisícročia, kedy prišli železnice zhruba o polovicu svojich pasažierov. Ak by sme sa pozreli na čísla, tak železnice v roku 1993 prepravili skoro 87 mil. pasažierov, kým v roku 2007 to už bolo iba 45,6 mil. pasažierov. Aj keď sa tento trend postupne zmiernil a počty cestujúcich klesajú už pomalšie, ani v posledných rokoch na železniciach nedošlo k zásadnému zvratu tohto trendu.
Klasická reakcia v minulosti bolo škrtanie výkonov na železnici. V roku 1996 jednorazovo poklesol objem výkonov medziročne o 2,7 mil. vlakokilometrov a v roku 2003 dokonca z 35,5 na 30,8 mil. vlakokilometrov, teda o celých 4,7 milióna. To vyústilo do radikálneho zastavenia dopravy na 25 vedľajších tratiach a vyvolalo dramatické následky v podobe niekoľkodenného železničného štrajku na prelome februára a marca 2003. Na toto si určite pamätá najmä časť dnešnej opozície, ktorá vtedy tento krok uskutočnila.
Ak chce o sebe niekto povedať, že je dobrý manažér, musí vedieť problémy vyriešiť a nie sa ich zbavovať, preto sme sa rozhodli, že pôjdeme odlišným smerom. Ako prvé sme sa rozhodli prijať systémové riešenie na železnici. Už v minulom roku sme zaviedli tzv. taktový grafikon, vďaka ktorému jazdia vlaky v pravidelných intervaloch počas celého dňa, s posilnením hlavne počas špičiek. Vytvorili sme pravidelný systém dopravy predovšetkým v rýchlikoch a postupne sme do tohto systému začali integrovať aj regionálne vlaky tak, aby boli prestupy čo možno najplynulejšie.
Netvrdím samozrejme, že železnica nemá svoje problémy, ani pred nimi nezatvárame oči. Preto sme sa sústredili na najperspektívnejšie trate a napriek tomu, že toto opatrenie bolo v niektorých obciach bolestivé, treba zdôrazniť jednu kľúčovú vec. Na vlakoch pre ľudí sme v skutočnosti nijako nešetrili. Všetky vlaky sme presunuli na trate, kde o ne majú ľudia reálny záujem. Ku všetkému sme navyše pristupovali maximálne citlivo. Keď sa napríklad ukázalo, že vlak do Banskej Štiavnice má za určitých podmienok potenciál, tak som dokonca ja osobne zakročil a vlak tam jazdí. dodnes.
Potom ako sme zaviedli tieto systémové zmeny, sme sa mohli s odstupom pozrieť na celý systém a ukázalo sa, že na jeho dobudovanie v prospech cestujúcej verejnosti potrebujeme dodatočných viac ako pol milióna vlakových kilometrov, ktoré sa teda aj od 15. decembra, teda už od tejto nedele stávajú realitou. Cestujúci by to mali pocítiť predovšetkým zahustením dopravy a predĺžením trasy viacerých spojov. Okrem iného pribudnú aj nové víkendové spoje. Vlaky, ktoré premávali len v niektorých dňoch tak budú po novoch jazdiť každý deň. Predĺžené, predĺženie trasy vybraných spojov zase umožní s minimálnymi nákladmi rozšíriť dopravnú obslužnosť a zlepšiť dostupnosť vlakovej dopravy vo vybraných lokalitách. Tieto zmeny budú predstavovať asi tri štvrtiny pridaných výkonov, zvyšnú časť budú tvoriť úplne nové vlakové spoje. Na posilnenie rýchlikov, teda diaľkovej dopravy je určených 186 tisíc vlakových kilometrov. Hlavným cieľom nových zmien je však zlepšenie v regionálnej doprave, preto až 300, skoro 350 tisíc vlakových kilometrov pribudne na regionálnych trasách po celom Slovensku. To umožní zlepšiť aj nadväznosť spojov, čo výrazne pocítia napríklad cestujúci v Žilinskom kraji. Priemerný čas dôležitých prestupných smerov v mestách Čadca, Žilina, Vrútky a Kráľovany sa skráti na 11 minút. Výrazne sa zlepší vzájomné previazanie spojov aj na východe Slovenska, napríklad na trase Prešov - Lipany pribudne spoj, čo znamená, že na tejto trati bude denne jazdiť až 22 vlakov.
Ďalším tohtoročným krokom ministerstva je optimalizácia jestvujúceho systému tak, aby bol nastavený pravidelný interval dopravnej obsluhy a optimalizácia regionálnych prípojov aspoň na najvyťaženejších tratiach. Keď to hovorím takto v číslach, tak je to možno nezrozumiteľné, ale v skutočnosti sa nám podarilo napríklad zlepšiť každodennú cestu sestričkám z Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici do nočných služieb alebo robotníci z priemyselného parku Vlkanová sa dostanú lepšie na ranné zmeny. Upozorňujem, že ide o prvé navýšenie počtu vlakokilometrov na slovesných koľajniciach od roku 2006, teda po dlhých ôsmich rokoch. Je to krok, ktorým dávame železnici šancu, nie preto, že by to bolo jednoduché, či preto, že by to od nás vyžadoval Brusel, alebo niekto iný, ale preto, lebo to podľa nás má zmysel. Cestovanie po koľajniciach je jedným z najbezpečnejších a zároveň a aj najekologickejších spôsobov dopravy. Ak sa to dobre urobí, tak železnica by mala byť atraktívna pre pasažierov, teda ľudí, ktorí denne dochádzajú do miest za prácou alebo do školy.
Je samozrejme dôležité, že nestačia len samotné vlakokilometre a samotné vlaky, ale aj adekvátna kultúra cestovania a to preto, že môžme ponúknuť ľubovoľný počet vlakov, aj milióny, ak sa nebudú v týchto vlakoch cítiť dobre, tak do nich jednoducho nenastúpia a naša snaha vyjde úplne navnivoč. Preto sme sa rozhodli veľmi silno tlačiť aj na úroveň a kvalitu a cestovania. Rezort dopravy veľmi intenzívne pracuje na tom, aby bolo možné čo najintenzívnejšie obnovovať vozový park Železničnej spoločnosti Slovensko. Prioritou je samozrejme nákup nových vlakov a najmä teda z eurofondov, keďže to sú dominantné zdroje pre investičné projekty dnes. Ide o moderné súpravy, ktoré cestujúcim ponúkajú oveľa vyšší komfort, naozaj vhodný medzinárodného štandardu, samozrejme bezpečnosť, ale aj napríklad pohodlné nastupovanie pre hendikepovaných. Máme dnes už za sebou úspešnú implementáciu projektu, ktorý pozostával z dodania 32 nových vlakov, z toho 10 elektrických poschodových jednotiek, 12 vlakov typu push - pull a 10 dieselových motorových jednotiek, ktoré sú určené na prevádzku na neelektrifikovaných tratiach. Tento projekt bol cestujúcimi prijatý veľmi pozitívne, pozitívne, ľudia si pochvaľujú komfort, čistotu, bezbariérovosť a ďalšie prvky, ktoré kvalitou odzrkadľujú skutočne európsku úroveň.
Ministerstvo dopravy chce preto touto cestou pokračovať a intenzívne pracuje na obnove vozového parku železničných koľajových vozidiel. Bolo obstaraných 29 nových vlakov, z toho je 9 elektrických poschodových jednotiek, 5 z nich bude premávať na tratiach Bratislava - Kúty, Bratislava - Nové mesto nad Váhom a Bratislava - Nové Zámky. Štyri budú premávať na elektrifikovaných tratiach v okolí Košíc. Z 20 novo obstarných dieselových motorových jednotiek bude 10 premávať na neelektrifikovaných tratiach v rámci integrovaného dopravného systému, čo je do 100 kilometrov od Bratislavy a 10 bude premávať na neelektrifikovaných tratiach v rámci integrovaného dopravného systému mesta Košice.
Po úspešnej implementácii uvedeného projektu, ktorá sa predpokladá v druhej polovici roku 2015, bude vozový park železničných koľajových vozidiel v rámci regionálnej dopravy výrazne obnovený a finančné prostriedky, ktoré by Železničná spoločnosť Slovensko muselo do tejto obnovy investovať z vlastných zdrojov, prípadne zdrojov štátneho rozpočtu, budú môcť byť presmerované do obnovy vozového parku v diaľkovej preprave, ktoré nie je možné v súčasnosti financovať prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov. Takto Európska únia nepriamo prispieva na obnovu všetkých vlakov jazdiacich na Slovensku, teda nielen v regionálnej, ale aj v diaľkovej doprave. Preto tieto nové vlaky svojím vzhľadom, komfortom, technickými parametrami približujú úroveň slovenských železníc vyspelým európskym železniciam, železniciam a sľubujeme si od nich, že pomôžu prilákať na železnice nových cestujúcich a aj to, že sa nebudeme musieť hanbiť za naše vlaky, keď našu krajinu navštívia zahraniční turisti.
Vážený pán poslanec, pri tejto príležitosti rád uvádzam, že projekt s oficiálnym názvom Mobilné prostriedky pre prímestskú a regionálnu dopravu v rámci integrovaných dopravných systémov, patrí medzi najrýchlejšie schválené veľké projekty na Slovensku. Pre nesporné množstvo výhod nových vlakov, ministerstvo dopravy vyvinulo enormné úsilie, aby bol projekt, projekt obstarania týchto nových vlakov schválený v rekordne krátkom čase. Po získaní kladného stanoviska, tzv. ACN od poradného orgánu Európskej komisie Juspers sme žiadosť kontrolovali na národnej úrovni a postúpili na Európsku komisiu v júli 2013. Treba pripomenúť, že je to projekt, ktorý patrí do kategórie náhradných projektov za komplikovaný a dobre známy nereálny projekt Filiálka. Preto tie časové horizonty boli naozaj enormne náročné. Dňa 9.12., teda práve tento pondelok sme už od Európskej komisie obdržali finálne oznámenie o definitívnom schválení projektu. To znamená, že nie taká fikcia ako v minulosti, že sa realizovali projekty, ktoré nemali ešte potvrdené finančné krytie, toto je projekt, ktorý je schválený Európskou komisiou a ako som už hovoril v enormne rýchlom čase. Oprávnené náklady uvedeného projektu predstavujú 179 miliónov, z ktorých Európska komisia preplatí s kohézneho fondu sumu 144 miliónov, štátny rozpočet bude spolufinancovať sumou 25 a Železničná spoločnosť Slovensko si z vlastných zdrojov musí priplatiť 9 miliónov eur. Čiže práve schválený projekt sa od prvého projektu Železničnej spoločnosti Slovensko líši vo viacerých ohľadoch. V prvom rade tento projekt zdôrazňuje význam integrovanej dopravy, nemenej dôležitý je aj fakt, že je financovaný z kohézneho fondu s podielom spolufinancovania 85 %, na rozdiel od prvého projektu, ktorý bol financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a to s podielom spolufinancovania iba 50 %. To znamená, že nároky na finančné zdroje zo Slovenska, či už zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu samotnej Železničnej spoločnosti Slovensko sú podstatne nižšie.
Na poslednom monitorovacom výbore operačného programu doprava predstavitelia Európskej komisie vyjadrili veľkú spokojnosť s prvým implementovaným projektom, tak ako aj s novým projektom obnovy vozového parku, o čom svedčí aj samotná rýchlosť schválenia tohto projektu. Ministerstvo dopravy má ambíciu pokračovať v tejto obnove aj v novom programovom období, ak sa preukáže opodstatnenosť na financovanie z európskych fondov. Samozrejme, aj keby sa nám podarilo z eurofondov vymeniť všetky osobné vozne na celom Slovensku, aj keď jazdia v novej modernej jednotke, ľudovo povedané úplne iná liga, ako v starom vozni, ani nový vlak sám o sebe nezaručí dobrý pocit z jazdy. Stačí, aby nefungovala nejaká maličkosť, špinavý interiér, toaleta a dojem môže byť pokazený.
Preto sme sa rozhodli pristúpiť aj k zavedeniu tzv. minimálnych štandardov na železnici. Nielen vo vlakoch, ale na železnici celkovo. Bude sa to teda týkať exteriérov a interiérov vlakov, vlakových staníc alebo aj údržby samotných tratí. Ministerstvo stanovilo 57 staníc, na ktorých sa budú štandardy zavádzať prioritne. Je to síce čudné, že sa v treťom tisícročí bavíme o tomto, ale je to naozaj nevyhnutné. Ten stav je taký, aký je a musíme niekde začať. Čiže majú sa zlepšiť nielen služby pre cestujúcich, ale aj úroveň samotných staníc. Napríklad priestory staníc musia byť osvetlené najmenej 30 minút pred príchodom vlaku a najmenej 15 minút po jeho odchode. Stanice so zavedenou pitnou vodou alebo úžitkovou vodou musia mať pre cestujúcich dostupné, je to smiešne, splachovacie toalety. Ešte žijeme v takej dobe, kde to nie je proste samozrejmosťou.
Starať sa bude treba aj o exteriéry staníc. Ich prevádzkovateľ bude musieť obnovovať fasádu ako takú, odstraňovať škvrny, špinu, hrdzu, či grafity. Súčasťou zmien bude aj rozdelenie nástupíšť na sektory označené písmenami, A, B, C, čo by malo umožniť rýchlejšie nájsť ten svoj vozeň. O pohodlie cestujúcich sa chce ministerstvo starať zavedením týchto štandardov aj vo vlakoch. Kontrolovať budeme najmä dodržiavanie povinnosti prepravcov zabezpečiť, aby teplota v interiéri vozňov neklesla nikdy pod 18 stupňov. Od začiatku budúceho roku k tomu pribudne povinnosť pre železničných dopravcov zabezpečiť, že v prípade letných horúčav s teplotou viac ako 30 stupňov budú mať cestujúci vo vlakoch vybavených klimatizáciou garantovanú teplotu o 5 stupňov nižšiu ako je vonkajšia teplota. Od začiatku budú povinné funkčné zástrčky vo vozňoch prvej triedy vnútroštátnych vlakov.
Tak aby som na záver to zhrnul dokopy, teda týmto všetkým ponúkame ľuďom viac vlakov, väčší komfort cestovania, aj kvalitnejšie služby a verím, že toto všetko dokopy pomaly, ale iste dokáže otočiť negatívny trend, ktorý som spomínal na úvod a zvýši záujem cestujúcich o tento druh dopravy. Ďakujem za slovo. Skončil som.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno. Poprosím vás, zapnite pána poslanca. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem pekne, pán minister, ja som spokojný s odpoveďou na otázku, ktorú som položil. Zostáva mi len zablahoželať ministerstvu a, pán minister, za výsledky, ktoré sa dosiahli pri čerpaní eurofondov a pri nových projektoch, ktoré zodpovedajú v rámci otázky aj vašej odpovede. Tak sa teším na zvýšenú kvalitu služieb a na nárast cestujúcich v slovenských vlakoch. Ďakujem pekne.