27. schôdza

Ďakujem veľmi pekne pán predseda, kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi len veľmi v krátkosti uzavrieť rozpravu. Chcem sa veľmi poďakovať všetkým kolegom, ktorí vystúpili, pretože bez výnimky podporili tento dôležitý návrh. Je dôležité, aby sme si zachovali suverenitu v priamych daniach predovšetkým preto, pretože je jedným z kľúčových nástrojov hospodárskej politiky. Je potrebné si uvedomiť, že zavedením eura sme stratili čas suverenity tým, že sme menovú politiku delimitovali tak povediac do Frankfurtu, robia nám ju spoločne Európska centrálna banka pre všetky krajiny eurozóny, čo ja osobne považujem za dobré a verím, že aj vy, mnohí kolegovia s tým súhlasíte, pretože euro sme prijali konsenzuálne v tejto snemovni. Nepamätám si na tak konsenzuálny zákon, ako bol generálny zákon o zavedení eura.
Ale je treba povedať, že sme čas suverenity stratili tým, že menovú politiku nemáme na Slovensku. O to dôležitejšia je hospodárska politika, ktorej kľúčovou, v ktorej kľúčovú úlohu zohráva daňová politika. Tiež tak, ako kolegovia v rozprave, aj ja som za to, aby sme daňový systém zjednodušovali, aby sme priame dane znižovali, čiže presne opačnú politiku, ako sa v súčastnosti na Slovensku deje a ktorá, bohužiaľ, má za následok, že je vyššia nezamestnanosť a že sa ubližuje predovšetkým malým podnikateľom. Pritom všetkom je kľúčové, aby o daniach sme si rozhodovali na Slovensku, aby o daniach sa nerozhodovalo mimo našej krajiny. To je podstata tohto návrhu a verím, že každému, komu záleží na suverenite v tejto oblasti, komu záleží na tom, aby sme si o týchto veciach ponechali kompetencie na národnej úrovni, komu záleží na tom, aby sme mali na Slovensku aj v budúcnosti viac práce, aby sme na daňové, na tému daňovej politiky stále mali možnosť diskutovať v Národnej rade, tak podporí tento návrh a všetkým, ktorí tak urobíte, vám chcem dopredu poďakovať.

Pán poslanec Mikloš ako spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil vlastne jediný poslanec, pán poslanec Kaník a bolo tu aj pár faktických poznámok. V jednej z nich pani kolegyňa Vášáryová povedala, že je škoda, že nevystupuje žiaden poslanec z koalície, teda z koalície, z vládneho SMER-u, pretože vlastne nevieme, aký ma SMER postoj a názor v tejto otázke. No my to vieme, pretože už prebehlo hlasovanie o tomto návrhu vo výboroch, dvoch výboroch a v obidvoch sa poslanci buď, SMER-u buď zdržali, alebo boli proti.
Musím povedať, že ma to prekvapuje. Prekvapilo ma to preto, že som predpokladal, že táto deklarácia nájde širokú podporu a že bude schválená v zhode. Prečo? Ide totiž jednoznačne o vec, ktorá je v záujme Slovenskej republiky. Je nepochybne a nespochybniteľne v záujme Slovenskej republiky. Pretože, ak budeme mať daňovú suverenitu, ak si budeme môcť určovať výšku najmä priamych daní, lebo o priamych daniach je tu reč, nie o DPH. Pri nepriamych daniach má zmysel harmonizácie, ale ak si budeme môcť určovať výšku priamych daní, najmä dane zo zisku, tak budeme mať konkurenčnú výhodu, budeme môcť dosahovať vyššie tempá ekonomického rastu, ako vyspelé krajiny, ku ktorým sa chceme približovať a ktoré chceme dobiehať. Ale ak ju nebudeme mať, ak budeme musieť napríklad zúžiť základ dane, alebo zvýšiť sadzbu dane, alebo aj aj, tak stratíme túto konkurenčnú výhodu a budeme v horšom postavení pri súťaži o kapitál.
Svetová globálna konkurencia je vlastne súťaž o dve veci. O kapitál a o talenty. Kapitálu je nedostatok. Nedostatok kapitálu majú najmä krajiny, ako je Slovensko, ktoré prešli tým, čím prešli a potrebujú rásť. Ten problém je teda v tom, že my potrebujeme toho kapitálu omnoho viac, ako je tie krajiny, ktoré sa desaťročia vyvíjali ako trhové ekonomiky. Potrebujeme ho najmä z týchto krajín a kapitál k nám príde vtedy, keď mu ponúkneme lepšie podnikateľské prostredie, vrátane nižších daní. Táto súťaž tu je, ona je realitou a vidíte na tom, že dnes všetci znižujú, okrem Slovenska a Grécka, okrem Slovenska a Grécka dnes všetky európske krajiny znižujú daň zo zisku. Mimochodom zníženie dane zo zisku z 23 na 22 %, ktoré sme tu schválili po predchádzajúcom zvýšení z 19 na 23, bolo urobené podľa mňa najmä preto, že ak by nebolo urobené, tak od budúceho roka by sme mali vyššiu daň zo zisku ako Švédsko. Švédsko znižuje na budúci rok daň zo zisku na 22 %. Ak by sme neboli ten pol krok naspäť tým rozumným smerom, alebo krôčik urobili z 23 na 22, tak Slovensko by malo o 1 % vyššiu daň zo zisku v budúcom roku, ako má Švédsko. Švédsko krajina, ktorá sa desaťročia, už cez tri storočia vlastne, od 19. storočia až doteraz vyvíjala ako trhová ekonomika a demokracia a je dnes jednou z najvyspelejších krajín. Takže z tohto pohľadu je daňová suverenita v prospech krajín, ako je Slovensko a odmietnutie tejto daňovej suverenity je pre mňa, musím povedať, nepochopiteľné.
Sedel som štyri roky, viac, šesť rokov v EKOFIN-e, v rade ministrov financií Európskej únie a potom aj dva roky v Euroskupine. Musím vám povedať, že vždy, keď sme o týchto veciach diskutovali, tak vždy všetky nové členské krajiny, bývalé teda postkomunistické krajiny, vždy sa na tomto zhodovali, že toto musíme presadzovať a ak niekto tlačil na daňovú harmonizáciu, tak to boli krajiny, ako je Francúzsko alebo niektoré západoeurópske krajiny, ktorým kole oči, že investori aj z ich krajín odchádzajú do krajín, kde sú lepšie, kde je lepšie prostredie a kde sú aj nižšie dane. Pričom ale platí, že ak bude harmonizácia presadená a tie tlaky narastajú, ak bude harmonizácia presadená, v konečnom dôsledku to nebude ani k ich prospechu, ani k prospechu krajín ako je Francúzsko, pretože tá konkurencia je dnes globálna a nám, nekonkurujeme si len navzájom európske krajiny, ale je to naozaj globálna konkurencia aj zo strany a najmä zo strany ázijských krajín alebo aj krajín ako je Brazília, Turecko a ďalšie.
Teda ten zásadný problém a ešte by som vám chcel na istých číslach ozrejmiť, že čo to vlastne, o čom vlastne sa rozprávame. Kritici napríklad slovenskej daňovej reformy, ktorú ste už čiastočne zrušili, lebo ste rovnú daň zrušili, ale zrušili ste ju len čiastočne, pretože napríklad zásadná časť reformy daňovej bola rozšírenie daňového základu, ktorý sme dosiahli zrušením v zásade skoro všetkých výnimiek, špeciálnych sadzieb a špeciálnych odpočítateľných položiek. Čiže my sme znížili sadzbu na 19 % a rozšírili sme daňový základ. Chcem vám, ale povedať, že a toto bolo predmetom kritiky napríklad zo strany Francúzska v tom čase, ale aj Švédska v tom čase, aj Nemecka, že vraj robíme daňový dumping.
Len problém je v tom, že daňovú, efektívnu daňovú sadzbu, koľko teda vyberáme na tejto dani, sa nedá posudzovať len podľa sadzby, ale podľa toho, koľko vyberieme a koľko vyberieme, závisí nielen od sadzby, ale aj od daňového základu. My po reforme, a to máme stále, tam ste našťastie neurobili negatívne zásahy, máme jeden z najširších, ak nie najširší daňový základ, pretože máme málo výnimiek a odpočítateľných položiek. Nemecko, naopak, malo strašne veľa a má výnimiek, odpočítateľných položiek, má úzky daňový základ. Tak, aby som vám vysvetlil na číslach, tie čísla, čo vám poviem, budú za roky 2006 - 2007. Vtedy už Slovensko malo 19-percentnú daň zo zisku a Nemecko v tom čase malo 39,5-percentnú daň zo zisku, sadzbu. Čiže radovo, takmer dvojnásobne, vlastne dvojnásobne vyššiu, viac ako dvojnásobne vyššiu. Napriek tomu Nemecko vybralo na dani zo zisku 1,5 % HDP a my sme vybrali 2,7 % HDP. Čiže pri polovičnej sadzbe, menej ako polovičnej sadzbe oproti Nemecku sme vybrali v pomere k HDP, sme vybrali takmer dvakrát viac, ako vybrali oni. Dôvodom bolo práve to, že Nemci mali veľmi úzky daňový základ a veľké možnosti na unikanie zo zisku pre veľké korporácie aj cez výnimky, odpočítateľné položky, ale aj cez rôzne medzinárodné transakcie.
Čiže tu vám chcem aj vysvetliť, že ten problém je v tom, že ak sa presadí daňová harmonizácia, tak prvá vec, ktorá sa presadí, bude zjednotenie daňovej základne, lebo sadzby môžte zjednocovať len vtedy, keď máte zjednotené daňové základne. A keď som toto namietol na EKOFIN-e ešte niekedy v roku 2005 - 2006, tak vtedajší šéf EKOFIN-u Jean-Claude Juncker mi povedal dobre, toto je relevantný argument, tak poďme sa baviť o tom, že vezmime ako spoločný európsky základ dane zo zisku váš slovenský základ dane. Potom nebudete musieť, lebo keby sme vzali iný, užší, tak my by sme do nášho daňového systému museli zavádzať znovu odpočitateľné položky a výnimky. Museli by sem ho zužovať a teda zhoršovať a to on uznal, že to by nebolo dobré a hovorí dobre, tak poďme diskutovať o tom, že či váš slovenský základ dane, ktorý je najširší, teda najlepší v tomto zmysle, by nemohol byť európsky spoločný. Na čo mu ja hovorím, ale no dobre, vie si niekto tu z prítomných ministrov, všetci sme tam boli vtedy, dvadsiati piati myslím, predstaviť, že vo všetkých vašich členských krajinách teraz zrušíte väčšinu odpočítateľných položiek, špeciálnych sadzieb a daňových výnimiek? Absolútne vylúčené, to je proste politicky strašne citlivé takéto veci robiť. My sme to urobili, prešlo to, vyčistilo to daňový systém, ale je absolútne nereálne myslieť si, že takéto niečo, že slovenský, šírku slovenského daňového základu je možné presadiť ako spoločný harmonizovaný daňový základ.
Ergo, inými slovami povedané, ten spoločný by musel byť užší, ako je náš dnešný a my by sme museli urobiť čo? Museli by sme zavádzať znovu odpočitateľné položky a sadzby, ktoré boli výnimkou, ale museli by sme aj zvýšiť sadzbu dane. Pretože pri užšom základe by sme nevybrali toľko ako pri širšom základe a nižšej sadzbe. A tie argumenty, ktoré, lebo ja som zachytil už za prvej Ficovej vlády, že premiér prišiel z Bruselu a tam mu porozprávali, že aký je ten náš daňový systém nefér a nespravodlivý a oni používali pojmy ako daňový dumping alebo neférová daňová konkurencia. Tie termíny používal napríklad vtedajší minister financií Nikolas Sarkozy, ktorý sa neskôr stal francúzskym prezidentom, už je bývalým prezidentom, ale aj vtedajší nemecký kancelár Schröder používal tieto pojmy.
A chcem vám vysvetliť, že tie pojmy nie sú korektné. Ja som im aj na tej európskej pôde, aj inde som argumentoval, že tu nejde o žiaden daňový dumping. Prvý zásadný argument, že nejde o daňový dumping je ten, že my sme pri nižšej sadzbe, menej ako polovičnej oproti Nemecku, vybrali dvakrát, takmer dvakrát toľko, ako vybrali oni vo vzťahu k HDP. Čiže neporovnávajme efektívny výnos dane zo zisku len podľa sadzby, porovnávajme aj podľa daňového základu a podľa toho, koľko vyberieme vo vzťahu k HDP. Čiže po prvé, toto je zásadný argument, že nejde o daňový dumping, lebo ich argument bol: znížili ste sadzbu, vyberiete menej a potom chcete, aby my sme vám cez štrukturálne a iné fondy dávali, lebo vám budú chýbať peniaze. No tak tento argument nie je pravdivý už z toho porovnania, ktoré som povedal.
Druhý dôvod, prečo nie je tento argument pravdivý, je ten, že naopak, my tým, že sme znížili sadzbu, ale vyčistili daňový systém a urobili aj ďalšie reformy, sme dosahovali vyšší ekonomický rast. Tým, že dosahujeme vyšší ekonomický rast, tak budeme čerpať menej z európskych štrukturálnych zdrojov, pretože tam sa čerpá podľa toho, ako sa krajina približuje k priemeru HDP európskej úrovne. Ak sa priblíži rýchlejšie a stane sa vyspelejšou, konverguje, tak potom čerpá menej tých peňazí, čiže opak je pravdou. Po prvé nemáme chýbajúce peniaze z titulu, že sme znížili daň zo zisku, teda nemali sme vtedy, teraz máme, ale paradoxne, pretože sa zvýšila. A to, že teraz máme menej peňazí oproti tomu, čo rozpočet plánoval, priznáva sama vláda. Keď v rozpočte, ktorý sme tu dnes schválili, píše, že v tomto roku na dani zo zisku o ktorej sa bavíme, vyberieme o 272 miliónov menej, ako vláda prognózovala po zvýšení sadzby z 19 na 23 %.
Čiže táto vec naozaj a ja si myslím, že ani nie je politická v tomto zmysle, že by bola pravicová alebo ľavicová. Daňová suverenita v priamych daniach pre menej rozvinutú krajinu na nižšej ekonomickej úrovni je alfa a omega. Ak nám dnes nadiktujú teoreticky, ono sa to nestane tak ľahko, lebo to je proces a tak ďalej, ale teoreticky, ak by sme dnes museli zjednotiť daňový základ a sadzby dane, zlepšila by sa konkurencieschopnosť Slovenska a atraktivita Slovenska pre kapitál, alebo by sa zhoršila? No jednoznačne by sa zhoršila.
Čiže prečo nechceme súhlasiť s niečím, čo je aspoň akou takou poistkou proti tomu, aby sa stalo niečo, čo nás ohrozí a čo nás poškodí? A opakujem, v tomto je za jedno, sú za jedno všetky nové členské krajiny, pretože to vidia presne takisto. Mimochodom z nových členských krajín máme jednoznačne najvyššiu mieru dane zo zisku dnes. Od budúceho roka máme takú istú ako Švédsko, 22 %, všetky ostatné krajiny majú omnoho, omnoho nižšiu. Keď si dobre pamätám Bulharsko 10, Česi 19 a neviem jak sú tie sadzby, ale máme ju jednoznačne najvyššiu. Čiže bola to chyba, bolo to strelenie si do vlastného kolena, zrušenie rovnej dane a zdvihnutie dane zo zisku. To dnes ukazujú čísla, to dnes ukazujú medzinárodné porovnania, to ukazuje všetko, ale dobre stalo sa, ale deklaráciu o daňovej zvrchovanosti, teda niečo, čo by mohlo pomôcť ako poistka proti krokom, ktoré sa z Bruselu chystajú a chystajú sa, už dlho sa chystajú, tie snahy a tlaky, poďme harmonizovať, sú tu už dlho. Nie je na to žiaden racionálny ani ekonomický dôvod. Jednotný trh vyžaduje harmonizáciu v nepriamych daniach, to je pravda. DPH by mala byť harmonizovaná viac, ako je, dokonca. Ten neporiadok, že sú rôzne sadzby, znížené a tak ďalej, ten nepomáha jednotnému trhu, ale priame dane, a bavíme sa najmä o dani zo zisku, kde tá súťaž je najostrejšia, harmonizovať nemá žiaden racionálny logický dôvod a nebolo by to v prospech nikoho. Pretože ak by sme to urobili, nezvýšime tým konkurencieschopnosť Francúzska, ale znížime konkurencieschopnosť Slovenska a podobných krajín a tým znížime celkovú konkurencieschopnosť Európskej únie ako takej.
Chcem teda aj, keď v to neverím ani a nedúfam, keďže vidím, ako sa tu hlasuje o rôznych veciach, dovolil som si napriek tomu tento apel urobiť, pretože naozaj nie je to nič, na čom by ste ani politicky prehrali, ani, ani ja neviem, v čom by ste strácali, nie je to nič ani sociálnodemokratické, ani pravicové, je to proste základná triviálna logika, hovorí o tom, že nie je ani v prospech Európy a už vôbec nie v prospech krajín, ako je Slovenská republika, aby došlo v Európskej únii k harmonizácii priamych daní, zdôrazňujem, priamych daní a o tom je deklarácia, ktorú sme tu predložili a ktorá, som veril, že by mohla byť, mohla byť schválená. Či bude, uvidíme zajtra, ale napriek tomu vás chcem vyzvať, aby teda bola. Ďakujem pekne.

To bolo záverečné slovo zo strany spravodajcu. Takže týmto prerušujem rokovanie o danom bode programu.
Dámy a páni, nasledujúcim bodom programu je návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na budúci rok 2014 a rozpočtový výhľad na roky 2015 a 2016. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne je pod tlačou 752 a spoločná správa je označená 752a. Tento návrh uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Dušan Muňko. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 a rozpočtový výhľad na roky 2015 a 2016, tlač 752.)

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe § 122 ods. 4 písm. c) bod 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení predkladám návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 na schválenie. Tento návrh rozpočtu schválila vláda Slovenskej republiky 10. októbra 2013 uznesením č. 592.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne zohľadňuje platný právny stav k termínu spracovania. Návrh rozpočtu základných fondov vychádza z údajov základne Sociálnej poisťovne, vzostupných štatistických údajov v oblasti hospodárenia a demografie a je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016. S návrhom štátneho rozpočtu sú zosúladené tiež platby zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktoré sú určené na krytie deficitu spôsobené II. pilierom ako aj finančná výpomoc z dôvodu platobnej neschopnosti základného fondu starobného poistenia. Pre rok 2014 je zapracovaný transfer zo štátneho rozpočtu v sume 1 miliarda 062 miliónov euro. Výška transferu zo štátneho rozpočtu zohľadňuje nevyhnutnú technickú rezervu finančných prostriedkov potrebnú pre zachovanie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne.
V návrhu rozpočtu Sociálna poisťovňa na rok 2014 sa predpokladá, že príjmy v bežnom roku dosiahnu 6 miliárd 927 miliónov 900 a výdavky 6 miliárd 895 miliónov 800. Bilančný rozdiel v bežnom roku by mal predstavovať 32,1 milióna eura. Po zapracovaní predpokladaného prevodu zostatku z roku 2013 v sume 499 miliónov 500 by zdroje mali predstavovať 7 miliárd 427 miliónov 400 euro, čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2014 by malo skončiť celkovým bilančným rozdielom 531,600 tisíc milióna euro. Ako som už povedal, z návrhu rozpočtu sa predpokladajú výdavky 6 miliárd 895 miliónov 800. Z nich najväčšiu časť 6 miliárd 103 miliónov 200 predstavujú výdavky dôchodkové dávky, čo je 88 %, 88,5 % celkových výdavkov.
Dôchodkové poistenie zahŕňa výdavky základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného poistenia. Deficitným základným fondom aj po zarátaní zostatku finančných prostriedkov z minulých rokov je len základný fond starobného poistenia. Tento deficit bude v Sociálnej poisťovni vykrývať v zmysle § 167 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v zriadenom fonde solidarity. V súlade s právnym stavom, ktorý platí v čase zostavenia zostaveného materiálu sa od roku 2014 až 2016 neuvažuje s možnosťou krytia deficitu v dôchodkovom poistení prostredníctvom poskytovania finančnej výpomoci zo základných fondov, ktoré vykazujú prebytky finančných prostriedkov, preto bilančný rozdiel vo Fonde starobného poistenia zostáva deficitný vo výške 105 miliónov 600.
K dnešnému dňu je schválená novela č. 338/2013 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, ktorá v súčinnosti od 1. januára 2014 umožňuje v období od 1. januára 2014 až do 31. decembra 2017 použite finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov na poskytnutie finančnej pomoci, výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktoré ich je úhradu určený. V roku 2014 predpokladá Sociálna poisťovňa postúpiť dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 431 miliónov 700.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh rozpočtu je vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi a zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016. Dovoľujem si vás požiadať o jeho schválenie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Milanovi Halúzovi, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol správu, spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 a rozpočtový výhľad na roky 2015 a 2016, tlač 752.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 734 z 15. októbra 2013 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 na prerokovanie v termíne do 21. novembra týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ktorý na základe rokovaní výborov predloží Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 a rozpočtový výhľad na roky 2015 a 2016. Výbory prerokovali návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 a rozpočtový výhľad na roky 2015 a 2016 v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
1. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 a rozpočtový výhľad na roky 2015 a 2016 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 88 z 21. novembra 2013 a
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 248 z 12. novembra 2013 s tým, že predpokladané príjmy a výdavky na rok 2014 sú rozpočtované takto:
- zdroje celkom 7 427 384 tis. eur, (V sále zaznelo kýchnutie.)
- výdavky, na zdravie, výdavky 6 895 823 tis. eur.
2. Výbor poveril mňa ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto správy.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 96 z 26. novembra 2013. Uznesenie je prílohou, ktorú máte všetci, ak dovolíte, nebudem to teraz čítať, snáď ak bude treba pri hlasovaní. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.