27. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni, za uplynulý mesiac som sa na členov vlády Slovenskej republiky obrátil spolu so siedmimi interpeláciami, ale vzhľadom na to, že niektoré sa čiastočne obsahovo prekrývajú, tak si vás touto cestou dovolím oboznámiť so znením iba troch z nich.
S tou prvou som sa obrátil na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica, je datovaná z 11. novembra 2013 a znie: Vážený pán predseda vlády, v uplynulých mesiacoch som v Národnej rade Slovenskej republiky viackrát podal procedurálny návrh, aby Národná rada požiadala vládu predložiť do Národnej rady správu o stave prípravy Slovenskej republiky na predsedníctvo v Európskej únii, ktorého sa Slovensko ujme v druhom polroku roku 2016. Poslanci a poslankyne za vami vedený SMER - sociálnu demokraciu túto moju iniciatívu opakovane odmietli, a preto sa táto správa do Národnej rady logicky nedostala.
Keďže informácie na túto tému potrebujem k svojej poslaneckej práci, ako aj ku kompetentnému výkonu funkcie predsedu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a s podobnými otázkami bývam konfrontovaný priebežne ako doma, tak aj v zahraničí, som nútený obrátiť sa na vás, vážený pán predseda vlády, a formou interpelácie vás požiadať o komplexnú správu o stave prípravy vlády na slovenské predsedníctvo EÚ v roku 2016, s dôrazom na problematiku pôdohospodárstva a životného prostredia, s nádejou na vecnú odpoveď a s pozdravom Mikuláš Huba. Teda toľko k zneniu prvej interpelácie.
V ten istý deň som sa obrátil na podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka s interpeláciou tohto znenia:
Vážený pán minister, pred niekoľkými týždňami slovenskú verejnosť prekvapila a znepokojila správa o tom, že polícia spadajúca pod váš rezort zastavila vyšetrovanie kauzy nevýhodného predaja emisných povoleniek, pri ktorej došlo k poškodeniu štátu minimálne o 65 mil. eur, nepočítajúc náklady, ktoré štát vynaložil, vynakladá a zrejme ešte bude musieť vynaložiť na vyšetrovania, súdnu dohru celej tejto kauzy. Dovoľte, aby som sa na vás formou interpelácie, obrátil s otázkou, čo viedlo príslušné policajné orgány k takémuto, pre mňa i pre širokú verejnosť nepochopiteľnému rozhodnutiu? Zároveň si vás dovoľujem požiadať o objasnenie tvrdenia, že v tomto prípade nešlo o zločin. Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, čo môže byť väčším ekonomickým zločinom ako je ochudobnenie štátu minimálne o 65 mil. eur. Vopred vám ďakujem za vecnú a zrozumiteľnú odpoveď. S pozdravom, Mikuláš Huba.
A o dva týždne neskôr som sa obrátil s interpeláciou na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Jána Počiatka. Tá interpelácia znie:
Vážený pán minister, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sa 17. októbra 2013 uskutočnil odborný seminár a panelová diskusia na tému pripravovaného vládneho návrhu nového stavebného zákona. O jeho záveroch a odporúčaniach jeho účastníkov a účastníčok sme vás nedávno informovali. Napriek tématickej a názorovej rôznorodosti zo strany veľkého počtu prednášateľov i diskutujúcich, sa minimálne dve skutočnosti dajú zovšeobecniť.
Po prvé, je to výrazne prevažujúci kritický tón a množstvo pripomienok zo strany reprezentatívneho zoskupenia predstaviteľov príslušných stavovských organizácií, samosprávnych orgánov a ich strešných organizácií, expertov akademickej obce, mimovládnych organizácií i podnikateľov vo sfére výstavby.
Po druhé, je to konsenzuálny názor, že odborná i verejná diskusia predchádzajúca súčasnej podobe návrhu zákona, ktorý Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky chce predložiť do medzirezortného pripomienkového konania, sa skončila predčasne, bez prediskutovania a seriózneho posúdenia všetkých legitímnych názorov a návrhov. Z toho vyplýva požiadavka účastníkov a účastníčok podujatia v Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa diskusia k tomuto vládnemu návrhu zákona opäť otvorila a aby sa celý schvaľovací proces o potrebnú dobu predĺžil. Ako jeden z organizátorov spomínaného seminára, ako poslanec Národnej rady i ako občan sa na vás, vážený pán minister, obraciam s interpeláciou v tom zmysle, aby ste zasadili za zohľadnenie oprávnených pripomienok reprezentatívnej skupiny ich autorov a autoriek a za zohľadnenie ich dobre mienených rád a odporúčaní v záujme čo najlepšej podoby nového stavebného zákona.
Keďže interpelácie by mali obsahovať aj otázku, dovoľte, vážený pán minister, aby som sa vás opýtal, či je podľa vás dôležitejšie to, aby bol nový stavebný zákon schválený čo najskôr, alebo to, aby bol čo najlepší a čo najviac zodpovedal európskym štandardom a očakávaniam odbornej obce i širokej verejnosti.
Toľko text mojich troch interpelácií, ďakujem vám za pozornosť a končím.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, poviem tak na úvod, že aby ste, taký škaredý výraz ma napadá, ale že čo sa robím, že tu vyžadujem doplnenie toho rokovacieho. Naozaj spravíme džentlmenskú dohodu, že to vydržte a vyhneme sa tomu aj do budúcna. Ja tu minimálne dva roky ešte budem a poprosím, že by sme sa v tomto dohodli a bude všetko tak, jak má byť.
Poprosím teda, budem interpelovať prvého pána ministra spravodlivosti, pána Boreca, v jednej veci. My sme niekedy protestovali, aj dokonca som tam spal pred tým vaším ministerstvom, kvôli tomu, aby ste napravili absurditu, ktorá je hodná Slovenska, to znamená, že ak je niečo životné minimum, tak exekútor mohol zobrať 60 % z toho životného minima, resp. nemohol zobrať, hej zostávalo 60 %. No už samé, v tomto je to absurdné. Tam bola výzva, ja som dokonca dal aj návrh zákona, nech je to jeden a pol násobok, ale aj vždycky, jak sa hovorí, pýtaš veľa, v polke cesty je na chvíľu dohoda, tak ste pristúpili k tomu, že ste vyhláškou to upravili na sumu životného minima, ale interpelácia je v tom.
Prvá správa, ktorá odznela alebo my sme to, myslím, my sme tam boli niekedy v júni, sme tam spali, tak pršalo a neviem čo, taká bola zima. Vy ste vtedy hneď následne povedali, že od 1. augusta to upravíte, avšak vidíte, jak sa to vždycky dá zmeniť. Nakoniec sa to korigovalo od 1. novembra, čiže bol tam rozdiel tri mesiace a mňa pre túto chvíľu naozaj zaujíma, lebo tu je taký pán, ktorý disponuje ohromnou mocou a zastupuje tú úžernícku loby a chodí tu po parlamente. Ja neviem, či bol aj u vás, či mal ingerenciu nad tým, že došlo k posunu toho termínu. Lebo ak sme raz usúdili, že to je dôležité, to som rád, že to nespochybňuje nikto, tak nechápem, prečo to trvalo pol roka, keď sa avizovalo, že to môže trvať kratšie. Predbehnem, aby sme to skrátili. Odpoviete mi, že Sociálna poisťovňa a neviem čo, naozaj by som tú odpoveď poprosil komplexnú v tom, že ak teda poviete, že je to kvôli Sociálnej poisťovni, tak nech je tam doplnené aj tie dôvody, aby som to potreboval verifikovať, lebo ja vyslovujem domnienku, že lebo to sa v nejakých absolútnych číslach vsunie niekde možno na úrovni dvoch, dva a pol milióna eur, to je ten rozdiel činí, viete tých, tie tri mesiace opozdene, a toho je možno niekde na úrovni 7 mil. eur, 200 mil. korún, to už stojí za to, nad tým uvažovať, že pre niekoho povie, že počkaj ešte, vydrž, natiahni to. Len tí dôchodcovia, chudáci, o tri mesiace mohli byť skôr. Čiže interpelácia skrátene, prečo došlo k posunu a naozaj uviesť relevantné dôvody tak, aby boli obhájiteľné, že došlo z toho titulu. Ďakujem veľmi pekne.
Teraz ak dovolíte poprosím, budem interpelovať pána premiéra v zastúpení pána Kažimíra, v zásade dve. Niekto povie, nie celkom mu, jemu vecne príslušné, ale ja si myslím, že áno. To, čo som avizoval, ak tu minister životného prostredia doniesol zákon, ktorý bol uvedený s tým, že je v zmysle programového vyhlásenia vlády, potom sa pýtam, kde v programovom vyhlásení vlády bolo napísané, že vláda bude činiť a ministerstvo také kroky, aby došlo k zjednodušeniu výroby drevín v extravilánoch obcí. To je prvá interpelácia.
Druhá interpelácia, tam myslím, ale asi jeho, môžem, prípadne ma môžte skorigovať a aktuálna vec, už sme sa o tom dneska ráno o tom rozprávali, by ste neverili, zasvietili oči niekomu, existuje 1,5 ha borovicového hája pod hotelom Bôrik, niekomu nedá spať. V súčasnosti prebieha konanie o zbavení statusu, čo momentálne má, že je to chránené územie. Znova len vyslovujem domnienku aj v zmysle predloženého zákona, pánom ministrom životného prostredia, ktorý tu minule doniesol zákon, ktorý hovorí, že štát by v zásade mal kupovať chránené areály od ľudí, od súkromníkov, aby oni mohli a zamieňať, aby oni mohli hospodáriť, čiže by bolo fakt nelogické, keby štát zamieňal chránený areál, keď on by mal byť ten, kto kupuje, ale ako to obísť, môže byť ten spôsob, že príde o ten status chráneného areálu, a potom sa prípadne nejaká výmena môže udiať. Jedná sa o najcennejšie pozemky o jedny z najcennejších pozemkov v Bratislave. Všetci vieme o záľube potentátov bývať na kopci, to raz povedal jeden, pán Hric to povedal, že zmyslom politiky na Slovensku je bývať na kopci, či za komunistov (povedané so smiechom), či po 89., išlo len a len o to, takže neviem, kto ďalší ide na kopec. Tak by som, tá interpelácia je v tom, aké sú, aké sú zámery úradu vlády, lebo on je vlastníkom toho pozemku s lokalitou borovicového hája, ktorý má v súčasnosti štatút chráneného územia a prečo sa pozbavuje tohto štatútu? Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister Kažimír, aby som vás nezdržiaval, lebo vy, verím, že máte toho určite ak nie najviac, tak jeden z najviac, (reakcie z pléna a smiech v sále) tak interpeláciu na vás a v zásade sme vybavení. (Smiech v sále.) Tiež aj v zmysle, by som povedal, aktuálneho alebo témy dňa, som rád, že sa úžerníci a nebankovky a exekútori stávajú témou dňa. Koniec koncov sme si dlho zakrývali oči, v zmysle toho by som vás chcel poprosiť a interpelovať, že či je možné sa dopracovať k nejakému agregovanému číslu, koľko exekútori odviedli DPH? Lebo ak štát usúdil, že má zaťažovať alebo, že exekútori sú plátcami DPH, lebo povedzme si pravdu, tá babka, chúďa, ktorá urobila tú chybu, že si kúpila hrnce, ona si to DPH neodpočíta, hej len, pre ňu to v tom absolútnom vyjadrení znamená len naviac, čo musí zaplatiť. Nuž, keď štát povedal, že chce napriek týmto okolnostiam, od týchto ľudí toto DPH, tak potom by ma zaujímalo, že či to je nejaká výrazná suma, ktorá vám tam niekde robí dobrotu, alebo je to v zásade nepodstatná, lebo ja si dovolím zase povedať svoju domnienku, že exekútori nie sú zrovna tie typy inštitúcií, ktoré majú na vstupe veľa. Hej, že je to z čoho odrátavať, z toho kancelárskeho papiera a z telefónnych účtov, ale nevylučujem, či by ma, zaujíma. Je myslím, že aj pre potreby ďalšieho konania dôležité vedieť, o akej sume hovoríme, lebo ja si myslím, že mal by prísť návrh z ministerstva spravodlivosti, že fyzické osoby a dôchodcovia, fyzické osoby nie podnikatelia, by nemali byť zaťažení pri exekučných tituloch DPH, obzvlášť keď zistíme, že táto suma je skoro mizivá alebo nízka, alebo dá sa to bez nej prežiť. Čiže to je interpelácia na vás, ďakujem pekne.
A v zásade ešte tu musíte byť, ale nemusíte, no už nebudem fakt, že taký protivný, ešte lebo na pána Kaliňáka a na pána Kaliňáka mám tri, štyri interpelácie.
Prvá je, ak teda vyšetrovateľ usúdil, že netreba skúmať, že či autobusy prasknú alebo neprasknú, tak je procesne samostatný, nikdy to nikto spochybňovať nebude, a ja tiež nie i keď mám chuť, ale ak by náhodou sa zjavil súdnoznalecký posudok, ktorý by teda nie znalcom z jazyku čínskeho, ale znalcom v odbore, kto je k tomu vecne príslušný, že je tam to riziko, že čo v takom prípade a ako bude minister posudzovať, lebo moje presvedčenie je, že mal byť vykonaný súdnoznalecký posudok a na základe neho mal vyšetrovateľ rozhodnúť, že je nedôvodné. Rozhodol ako rozhodol, ale ten súdnoznalecký, verím, že nebude aj dopravný podnik sa jemu brániť. Čiže otázka stojí, čo v takom prípade, keď súdnoznalecký posudok preukáže iné skutočnosti ako tvrdí vyšetrovateľ?
Potom tu mám, by ste neverili, po Bratislave jazdí červené Ferrari, má značku BA-389 Fedor, Jozef, a to som tu tiež spomínal, a to je tá tetiva. To je to, že provokujeme, provokujeme ľudí a ukazujeme im, že kto, niekto môže a kto niekto už nemôže ani trošku. Toto červené Ferrari má iba vzadu značku. Neviem odkedy, kto, či vôbec existuje a kto dáva tú výnimku alebo kto sa nepýta, lebo to auto denne stretne, ono je dosť vyzývavé, čiže ono stretáva veľa policajtov, že tohto auta sa nepýtaj, prečo nemá predný šilt, lebo ho nemá. Čiže moja interpelácia na pána ministra vnútra je, že kto dal výnimku červenému Ferrari BA-389 Fedor, Jozef na to, aby nemuselo mať prednú značku, tak ako musia mať prednú značku všetky vozidlá v našej krajine. Ale nevylučujem, že existuje výnimka pre toto červené Ferrari.
Ďalšiu interpeláciu dávam, tiež v zásade podobného rangu. My sme tu mali minule spor s pánom ministrom, on tvrdil že klamem, že Majského auto nemalo maják, potom teda už nestihol vám plénu povedať, že som neklamal, lebo malo. Nuž teda vieme, že malo jedno z Majského áut alebo firiem, ktoré mu patria, malo maják tak isto, ako má auto pán Širokého. Znova ma len zaujíma, že kto, kedy a prečo udelil výnimku zo zákona, myslím, cestnej premávke na používanie týchto výstražných znamení. Myslím, že verejnosť má právo tieto skutočnosti vedieť. To je k pánovi ministrovi Kaliňákovi.
Teraz poprosím, pani Zvolenská, lebo ju tu vidím. Pani Zvolenská, ja to skúsim ináč. Ja som sa vás už raz pýtal, už ste mi raz povedali, že nemáte záujem. Ja som sa vás nepýtal, či máte záujem zvýšiť cenu zdravotných poisťovní, ja som sa vás pýtal niečo úplne iné. Ale ja sa vás to teraz spýtam tak, ak zákonom vytvoríte opatrenie, ktoré voči subjektu XY zvýši jeho hodnotu, lebo mu dáva predpoklad na to, že budú dochádzať k nemu plnenia a ja som neni ekonóm, tak ako nie som ani právnik, prípadne by ma pán Kažimír mohol opraviť, ale čo chcem tým povedať, ja to sa snažím čo najjednoduchšie naformulovať. Čiže plnenia voči tomu subjektu, ktorý on v zásade pri rozbore alebo pri tom, keď sa robí súvaha, alebo vôbec, vyhodnocuje majetok pri nejakej akvizícii alebo pri predaji, musíte zaradiť do plusových hodnôt, či toto ustanovenie má vplyv na cenu toho a nebudem hovoriť o zdravotnej poisťovne, ja poviem subjektu X. Ja vás poprosím o jednoslovnú odpoveď. Čiže keď vytvoríte také opatrenie, ktoré mu vytvorí zákonné predpoklady, že to bude dochádzať a musí to zaradiť do súvahy ako plusovú, ako peniaze na ceste, keď to tak poviem, že či to teda v konečnom dôsledku bude mať hodnotu na ten subjekt X. Jednoslovnú odpoveď vás poprosím.
Pán Malatinský v zastúpení s pánom Počiatkom, ak teda bola ponuka JOJ GROUP najvýhodnejšia, tak interpelujem, aké boli tie nevýhodné a kedy prišli. Čiže keď prišli nevýhodné ponuky, lebo nemal tam, zase nemal nejaký, že pohrebná služba tam nemala čo posielať ponuky, čiže ak prišli na televíznu reklamu, tak mohli prísť od RTVS, mohli prísť od Markízy o od TA3. Čiže ak mi poviete, že suma, ktorá tam bola uvedená, je neverejná, čo predpokladám, že mi budete mať záujem takto uviesť, tak vás pre túto chvíľu aspoň žiadam, že aby ste mi uviedli, že kedy tieto ponuky do SPP prišli. Ďakujem pekne.
Teraz budem interpelovať pána Richtera, pána Glváča a pána Jahnátka a tým končíme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán Richter je na akcii Úsmev ako dar.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Dobre. Tak budem interpelovať pána Richtera, ak teda prišla interpelácia od pána premiéra, že on len formálne mi napísal, čo sme vedeli a neexistuje asociácia nebankových úžerníckych spoločností, ktorá by si presadila svojho kandidáta takto verejne do pozície štátneho tajomníka a bolo povedané, že ho nominoval pán minister, tá interpelácia stojí na pána Richtera, že prečo nominoval pána Jozefa Buriana do pozície štátneho tajomníka? V čom tkvie čaro jeho prínosu pre toto ministerstvo a odbornosti? A zároveň, keďže je zodpovedný za rezort, by ma zaujímalo, že čo predvčerom, myslím že, áno 10. 12., akú zmenu zákona, akú legislatívnu iniciatívu, aké politické jednanie, čoho týkajúce sa v utorok pán Burian v parlamente prejednával u predsedu parlamentu? To je moja interpelácia.
A zostáva mi pán Jahnátek a pán Glváč. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Poprosila by som pána ministra pôdohospodárstva Jahnátka, aby sa dostavil do rokovacej sály. Pána ministra Glváča máme, pána ministra obrany, nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán minister, oceňujem vašu operabilitu, čo u silového rezortu ako ministerstvo obrany je na mieste. Veľmi krátko. Nemyslím, že len mne, ale aj niekomu inému prišiel e-mail ktorý naznačuje niektoré skutočnosti, že fyzické previerky vojakov sa nevykonávajú tak, ako sa majú. Takže ja si plním svoju povinnosť, čo teda ľudia vo mne, niektorí tú dôveru majú, že som, sa nebudem báť to opýtať. Takže sa nebojím opýtať a v tom vás interpelujem, pán minister, že či to, čo je potrebné v zmysle zákonov a to, že sa to týka všetkých, aj prípadne už človeka, ktorí majú viac ako 25 rokov, či v zmysle zákona si plnia všetky tieto povinnosti tak, ako jak to vyžaduje zákon z pohľadu fyzických previerok. Čiže to je predmetom interpelácie. Ďakujem veľmi pekne.
A posledná mi zostáva na pána Jahnátka. Dovolíte, ešte znova uvediem, teda naozaj inštitút interpelácie, ja mám pocit, že bol trošku zaznávaný, mal svoj rytmus zvykový tuná. A ja si myslím, že je to jedna z posledných možností, kde ešte sa môžte niečo dozvedieť. Tak kvôli korektnosti uvádzam aj do budúcnosti, že budem sa snažiť cez interpelácie dozvedieť o niečom viac a naozaj, aby sme sa vyhli prípadným nepríjemnostiam. Neberte to ako akt nejakej buzerácie alebo niečoho, to by som bol fakt nerád. Neberte to, a už vôbec nie osobne, berte to ako jedinú možnosť, kedy máte tú možnosť, že ten minister vás vypočuje a tak k tomu pristupujem. Ja som ten posledný, ktorý by si dokazoval svoju silu na tom, že vás tu nechám nastúpiť. Ale keď to v tom rokovacom poriadku máte, tak to, prosím vás, dodržiavajte. Má to zmysel aj takú, pre takú psychohygienu tohto objektu, že do budúcna. Takže môžme relatívne rýchlo skončiť, keď príde pán Jahnátek a ja poviem veľmi krátku interpeláciu k nemu a pre dnešok, pre rok 2013 sme vybavení. (Krátka pauza.) Príde pán minister? (Reakcie z pléna.) Dobre, tak jak dovolíte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán minister školstva, ja vás poprosím, nediskutujte.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pán minister školstva, vy neviete, aké tu sú pravidlá. Tu pravidlá určuje kráľ Slnko a chodí mu asistovať úžerník. Viete, to je, to tu, my tu máme, my tu žijeme iný svet. To by sme neverili, čo my tu žijeme. Za chvíľku nás tu začnú biť trstenicou, viete, to ešte chvíľku a to pôjde ďalej. Dobre, pre túto chvíľu. Naozaj aj do budúcna chcem upozorniť, je adventný čas, aby sme fakt kvôli korektnosti, nerobme si tu navzájom a ja za seba sľubujem, že budem krátky, vecný a tak, jak má byť a vy, prosím vás, rešpektujte to, že je toto v rokovacom. Zmeňte si rokovací a nemusíte tu byť nikto. Môžte sem poslať Buriana a ja sa budem naňho pozerať.
Prosím vás, tá interpelácia sa týka toho, myslím, že teraz zrovna neviem, či on nešiel kvôli tej demonštrácii alebo tomu protestu, čo má, lebo teraz o piatej mu pred ministerstvom protestujú ľudia z Koliby. By ste neverili, že ministerstvo pôdohospodárstva zamenilo 3 hektáre lesa na Kolibe za, to zas bol nejaký super díl, no však taký, ako tu zvykneme robiť. Čiže možno išiel aktuálne riešiť túto skutočnosť.
Ak teda takto ministerstvo pôdohospodárstva postupuje v zámenách, tak je čas sa pokúsiť zachrániť, čo sa dá. Preto je moja interpelácia v tom, že aké zámeny sú aktuálne v stave posudzovania na ministerstve pôdohospodárstva? A naozaj by som poprosil o komplexnú odpoveď. A verím, že aj tu s kolegami budeme vedieť sa prípadne na niečo pozrieť a prípadne avizovať určité rizikovosti alebo rizikovosť určitých prípadov. Čiže opakujem, no vidíte, veľmi krátka interpelácia. Aké zámeny v zmysle toho zákona, to myslím § 50 o lesoch, kde vlastne ministerstvo pôdohospodárstva dáva súhlas so zámenou, v súčasnosti prebiehajú, sú v stave posudzovania na ministerstve pôdohospodárstva? To je interpelácia.
Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť interpeláciu, ktorá je určené ministrovi dopravy, ktorý tu teda nie je. Dlho tu sedel, ale práve tu nie je. Týka sa problematiky budovania rýchlostných ciest na Slovensku. Ide mi konkrétne o rýchlostnú cestu R3 ako pokračovanie poľskej DK-7 od hraničného priechodu Trstená, cez Dolný Kubín a ďalej Martin, Zvolen až po hraničný priechod Šahy do Maďarska. Je to životne dôležitá cesta najmä pre Oravu, ale aj pre celý úsek, alebo celý prierez Slovenskom od severu na juh.
Po vstupe do Európskej únie sa ešte zvýšila potreba budovania všetkých úsekov cesty R3, pretože došlo k navýšeniu intenzity dopravy. Stavba úseku Tvrdošín - Nižná mala podľa plánov vlády, pripomínam, že aj vlády pod vedením Roberta Fica v rokoch 2006 až 2010, podporovať tento zámer a aj ho podporovala. Mal sa začať ešte v roku 2011 a ukončený mal byť v roku 2014. Máme už pomaly koniec roku 2013 a so stavbou niektorých úsekov sa nielenže nezačalo, dokonca sa prestali pripravovať iné úseky cesty R3. Starostovia obcí Dlhá nad Oravou, Kriváň, Nižná, Podbiel a Sedliacka Dubová spolu s primátorom mesta Tvrdošín preto spustili petíciu, ktorou žiadajú, aby tento úsek bol zaradený medzi priority tejto vlády pri rozvoji cestnej infraštruktúry na severnom Slovensku. Upozorňujú, že ak im vláda nebude ochotná vyhovieť, sú pripravení aj na iné protestné akcie, vrátane možných blokácií cesty, k čomu sa uchýlia, verte, len ak vidia nezáujem zo strany zodpovedných orgánov vec riešiť. Ak občania nevidia ochotu vlády, utiekajú sa aj k takýmto razantným a možno nie celkom vhodným riešeniam. Toto by si mala vláda, pán minister, aj uvedomiť.
Petícia s viac ako 10 tisícmi podpismi, medzi iným sa podpísal aj sám predseda Žilinského samosprávneho kraja a poslanec Národnej rady pán Juraj Blanár, bola listom zo dňa 3. 10. 2013 už zaslaná pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky.
Dopravná situácia v oravských dedinách, kde nie je obchvat realizovaný, je už neúnosná. Býva tu množstvo havárií a aj so smrteľnými úrazmi. Bez vybudovania potrebnej infraštruktúry nie je možný ani rozvoj regiónu, nehovoriac o vplyve na zamestnanosť. Vo svojom programovom vyhlásení vlády sa hlásite k rozvoju regiónov, k rozvoju turistického ruchu, ale akým spôsobom to chcete realizovať, keď brzdíte už hotové projekty? Realizáciou rýchlostnej cesty R3 na Orave by sa vyriešilo veľa problémov. Zlepšil by sa život ľuďom v dotknutých mestách a obciach, zvýšila by sa bezpečnosť a obchvat by pomohol aj rozvoju cestného ruchu na Orave. Doteraz realizované obchvaty na Orave boli veľkým prínosom pre tento severoslovenský región.
A čo sa týka konkrétne obchvatu alebo časti úseku obchvatu Tvrdošín - Nižná je pre blízke dotknuté obce jednou z najväčších priorít nielen samospráv, ale aj samotných občanov, nakoľko jeho realizáciou dôjde k výraznému odľahčeniu prehustenej dopravy, zvýši sa úroveň a kvalita života, bezpečnosť pre ľudí nielen žijúcich pri ceste 1/59, ale aj pre ostatných občanov či turistov.
Na realizovanie stavby tejto časti úseku je po majetkoch právnej a stavebnej stránke všetko pripravené. Pozemky sú vysporiadané, je už vydané územné a stavebné povolenie. Aktuálne sa ešte čaká na pripomienky na niektoré navrhnuté zmeny ako posunutie odpočívadla Tvrdošín, posunutie križovatky a zmena privádzača v Nižnej z dôvodu úpravy križovatky. Obchvat Tvrdošín - Nižná je jedným z mála na Slovensku, ktorý mal šancu na začatie v roku 2013. Samotná realizácia stavby je však závislá od pridelenia finančných prostriedkov buď zo štátneho rozpočtu, alebo z eurofondov a úspešnou realizáciou tendra na dodávateľa stavby.
Vážený pán minister, štúdia realizovateľnosti, o ktorú sa opierate pri každej odpovedi na otázky podobného typu, teda týkajúce sa výstavby ciest a ktorá sa v tejto veci zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti začala obstarávať, nie je podľa dostupných informácií nevyhnutnou podmienkou. Naviac, jej obstaranie a realizácia odsunie možné začatie čo i len rokovaní s orgánmi Európskej únie, ktoré by mohli poskytnúť prostriedky na financovanie tejto stavby minimálne o pol roka, ak nie o rok.
Podľa informácií z Národnej diaľničnej spoločnosti, e-mail z 21. 10. 2013, sú súťažné podklady na túto štúdiu v záverečnej fáze a predpokladaný termín vyhlásenia verejného obstarávania je koniec roka 2013. Predpokladaný termín dodania štúdie by bol druhý polrok roku 2014. Otázne je, či je nutné vynaložiť verejné financie na takúto štúdiu, keď sú k dispozícii technické a iné štúdie vypracované tiež podľa presných pravidiel, ktoré obsahujú zdôvodnenia dôležitosti a nutnosti tejto cesty na základe reálnych prieskumov a posúdení.
Podľa informácií, ktoré máme, ale ministerstvo dopravy, a teda ani vláda Slovenskej republiky nemá v pláne v najbližšej dobe začať s budovaním tejto cesty. Boli zvolené iné priority a stavať sa bude inde. Prečo bola táto cesta úplne vypustená z plánov?
Vážený pán minister, pýtam sa vás ako predstaviteľa ministerstva dopravy, t.j. ústredného orgánu štátnej správy v gescii, ktorého je doprava a výstavba ciest a diaľnic. Kedy začne výstavba rýchlostnej cesty R3 v úseku Tvrdošín - Nižná, teda úseku, ktorý je kompletne pripravený na výstavbu? Prečo sa idú vynakladať ďalšie finančné prostriedky na štúdiu realizovateľnosti? Čo nás zaväzuje k takémuto kroku, ak vieme, že už existujú technické štúdie k daným úsekom? Prečo sa nepokračuje v príprave ďalších úsekov rýchlostnej cesty R3 cez Oravu? To, že sa nekoná, spôsobuje stále väčšiu a väčšiu neistotu občanov. Prečo sa nesplnili, resp. neplnia doterajšie termíny na výstavbu R3 cez Oravu? A prečo došlo k vypusteniu tejto cesty ako priority v rámci budovania infraštruktúr v regiónoch?
Vážený pán minister, verím, že mi budete vedieť dostatočne zodpovedať na tieto otázky, ktoré som položila, najmä v závere svojej interpelácie. Keď som vám položila otázku na hodine otázok, veľmi zľahka ste mi odpovedali, že aby ste mohli čerpať peniaze z Európskej únie, je potrebná jednoducho štúdia realizovateľnosti. Dnes po rozhovore s pánom predsedom Žilinského samosprávneho kraja mi povedal, možnože nie sú tie informácie aktuálne, neviem, ale povedal mi to, práve dnes, že na túto cestu vôbec nepôjdu prostriedky, alebo že nám ich vôbec neschváli Európska únia. Preto sa pýtam, prečo žiadate stále o tú štúdiu realizovateľnosti, ak teda má pán poslanec, pán kolega takéto informácie. Neni mi to jasné. Ak vy mi vravíte, že aby mohla byť realizovaná z fondov Európskej únie, potrebujeme štúdiu realizovateľnosti, ja som nikde nenašla, nikde v podmienkach, že takáto štúdia musí byť vypracovaná. Myslím, že idú na to veľmi veľké finančné prostriedky a predĺži to celé procesy. Na druhej strane, pokiaľ aj vy viete, máte tú vedomosť, že takúto cestu nebude možné realizovať cez eurofondy, načo vôbec obstarávame štúdiu realizovateľnosti?
Ďakujem vám veľmi pekne za odpoveď.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, ktorí ste prítomní, kolegyne, kolegovia, mám pripravenú interpeláciu k podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra, ktorý nesedí v tejto sále, preto ja nebudem, nevyužijem moju možnosť rokovacieho poriadku, aby som požiadal, aby prišiel do tejto sály. Ale chcel by som poprosiť pri tejto príležitosti, aby, keď pán minister vnútra tu nie je prítomný, aby svoju odpoveď skrátil z 30 dní na 7 dní na moju interpeláciu, keď už nemôže si to tu priamo vypočuť.
Vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Dňa 4. decembra 2013 sa konal protest pred Národnou radou Slovenskej republiky za zachovanie tried s malým počtom žiakov, tzv. malotriedok na Slovensku. Organizátori sa pridržiavali povolenia a protest prebiehal kultivovane bez narušenia verejného poriadku. V rovnakom čase šesť občanov položilo truhlu pred vchod do Národnej rady Slovenskej republiky, podotýkam, je to verejné priestranstvo, ako symbolické zbohom malotriedkam, ktoré podľa zhromaždených zaniknú prijatím nového školského zákona, ktorú predkladal minister Čaplovič. Následne túto truhlu odstránili, pričom príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky bez bližšieho vysvetlenia začali s identifikáciou týchto šiestich osôb postupom, ktorý vykazoval znaky zastrašovania. Opakujem, vykazoval znaky zastrašovania.
Vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, dovoľte mi preto, interpelovať vás a požiadať o vysvetlenie zodpovedania nasledovných otázok.
Za prvé, kto vydal pokyn príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky na takýto zákrok voči spomenutým šiestim občanom Slovenskej republiky?
Za druhé, aký cieľ sledovala polícia a prečo vystupovala tak, že občania Slovenskej republiky mali pocit, že polícia ich zastrašuje, keď mottom Policajného zboru Slovenskej republiky je "Pomáhať a chrániť". Prečo príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky neskontrolovali obsah truhly, ktorá bola položená pred vchod do Národnej rady?
Ďakujem pekne za pozornosť a interpeláciu som už odovzdal do podateľne. Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, kolegyne a kolegovia, moja interpelácia je na ministra dopravy Jána Počiatka. Pred chvíľou som ho tu videl, tak by som poprosil, aby prišiel do sály. (Krátka prestávka.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Neviem, pán poslanec. Je pán minister dopravy Počiatek v priestoroch Národnej rady? Bol tu pred chvíľočkou. (Reakcia z pléna.) Takže neviem, pán poslanec, pokiaľ pán minister tu nie je, je to na vás, či prednesiete interpeláciu. Aj tak ju v písomnej podobe musí pán minister dostať. Čakať. (Krátka prestávka.)

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne pánovi ministrovi, že prišiel do sály.
Vážené dámy a páni, v máji tohto roku som na tlačovej konferencii oznámil, že pre Slovenskú správu ciest súkromná firma SQM z Banskej Bystrice ide obstarávať zákazky na rekonštrukciu ciest I. triedy, 14 zakázok v objeme 200 mil. eur. Hneď na druhý deň pán minister dopravy vyhlásil, že túto zmluvu medzi Slovenskou správou ciest a firmou SQM zrušil.
Ja som na základe zákona o sprístupnení informácií ho požiadal 16. 5., aby mi bolo doručené písomne, na základe čoho bola táto zmluva zrušená. A on mi odpovedal žiadosťou o ukončenie zmluvného vzťahu dohodou. Následne som si našiel na internete výpoveď mandátovej zmluvy medzi Slovenskou správu ciest a firmou SQM. Najprv firma SQM s touto výpoveďou nesúhlasila, ale Slovenská správa ciest vypovedala túto zmluvu. V tomto pohľade by bola táto kauza ukončená, ale, ale na Slovensku to už tak býva. Na vestníku verejného obstarávania som našiel, že firma SQM 3. 7. 2013 začala obstarávanie na rekonštrukciu cesty č. 1/50 Ružová osada v objeme 6,7 mil. eur. Dňa 9. 11. táto firma začala obstarávať pre Slovenskú správu ciest dve zákazky, a to obchvat Brezna a preložku cesty v Polomke. Obidve tieto zákazky boli v objeme zhruba 36 mil. eur. Táto zakázal v Brezne, teda rekonštrukcia cesty obchvat Brezna a rekonštrukcia cesty v Polomke bola následne 28. 11. zrušená.
Ja sa pýtam vo svojej interpelácii, pán minister, už neplatí výpoveď zmluvy zo 16. 5. 2013, ktorým bola zrušená mandátová zmluva medzi Slovenskou správou ciest a firmou SQM na obstarávanie cestnej infraštruktúry z fondov Európskej únie? Alebo na základe akej zmluvy obstaráva táto súkromná firma zákazky v takýchto objemoch? Dámy a páni, pre vašu informáciu. Táto firma SQM obstaráva od mája tohto roku štyri zákazky znova na cestnej infraštruktúre z eurofondov, štyri zákazky pre Banskobystrický samosprávny kraj v objeme 15 miliónov eur. Pre Košický samosprávny kraj šesť zákazok v objeme 19,8 miliónov eur. A od novembra 2013 sedem zákazok pre Prešovský samosprávny kraj v objeme 7,5 milióna eur.
Pán minister nie je zodpovedný za samosprávne kraje. Zhodou okolností predsedovia samosprávnych krajov sú nominantmi strany SMER, ešte aj v Bystrici, myslím si, že ešte je, alebo podpísal zmluvu v máji tohto roka nominant župan za stranu SMER. Takisto aj v Košiciach, aj v Prešove.
Ale vrátim sa ku tej Slovenskej správe ciest. Prečo o tom hovorím? Slovenská správa ciest má niekoľko desiatok ľudí, ktorí sú vyškolení a majú oprávnenie na verejné obstarávanie. Prečo si štátna rozpočtová organizácia Slovenská správa ciest objednala toto obstarávanie u súkromnej firmy? Dámy a páni, v biznise platí, hlavne vo veľkom biznise, že informácie majú cenu zlata. Pri verejnom obstarávaní to platí desaťnásobne, desaťnásobne. Tie informácie pri verejnom obstarávaní. Ten, kto vypisuje verejné obstarávanie, kto zadáva podmienky a kritériá a vyberá firmu, je kľúčovou osobou vo verejnom obstarávaní. Prečo Slovenská správa ciest, rozpočtová organizácia si objednala, keď pán minister povedal v máji, vyhlásil, že zrušil túto zmluvu? Následne som to našiel aj na internete, že bola zmluva zrušená. Na základe čoho táto firma obstaráva? A prečo to obstaráva? Je to azda preto, aby tieto zákazky dostali správne firmy? Je to preto, aby to obstarávali za čo najvyššiu cenu? ,
Dámy a páni, aj v tých samosprávnych krajoch bude dôležité sledovať, za akú cenu oproti predpokladanej cene sa vysúťaží, aká bude konečná cena, ktorú táto firma pre samosprávne kraje vysúťaží. Pri Slovenskej správe ciest je živá zatiaľ jedná zákazka. Ďalšie dve v Brezne a v Polomke boli zrušené. Údajne je to kvôli Panskému domu, kultúrnej pamiatke, na ktorú sa aj kolega Mičovský pýtal. Ale toto ja dneska neviem skúmať. Minimálne jednu zákazku dneska firma SQM obstaráva pre Slovenskú správu ciest. Ďalšie dve zákazky začali obstarávať.
Tak moja otázka znie: na základe čoho obstaráva táto súkromná firma pre Slovenskú správu ciest tieto zákazky rekonštrukcie na cestnej infraštruktúre z európskych fondov? Ďakujem za pozornosť.

Pán predseda, kolegovia, kolegyne, chcel by som obrátiť pozornosť na situáciu, ktorá bola, vlastne na ktorú bolo upozornené už zhuba pred rokom a pol a týka sa to, taký ten známy, aj mediálne známy list učiteliek pani Eriky Polgáryovej a Eleonóry Liptákovej v júni 2012 a vzhľadom k tomuto, k tejto situácii, by som chcel interpelovať spolu s kolegami Mirom Kadúcom a kolegyňou Evou Horváthovou pána ministra školstva a pána ministra Jána Richtera, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Budem stručný, lebo mám spracované aj v písomnej forme, túto interpeláciu, ktorú potom odovzdám.
So zreteľom na dlhodobý problém so stavom školstva na Slovensku, na ktorý okrem iných upozornili listom aj učiteľky Erika Polgáryová a Eleonóra Liptáková v júni 2012, čím vyvolali celospoločenskú diskusiu, tá bola naozaj silná,teda bol to taký zásah do čierneho, bola v posledných dňoch predmetom záujmu médií opätovne informácia, že ani po roku a pol nie je tento problém riešený či už celoplošne alebo aspoň prisľúbenou pomocou pre konkrétnu školu, kde tieto učiteľky pôsobia. Vzhľadom k tomu, že sa prisľúbená pomoc nedostavila a situácia v konkrétnej škole nebola žiadnym spôsobom príslušnými úradmi riešená, aspoň tak argumentujú tieto panie učiteľky, oni sa rozhodli otvoriť rodičovské centrum, v ktorom chcú vrátiť detstvo deťom. V náväznosti na to sa javí ako nevyhnutné zamyslieť sa nad okruhom viacerých problémových otázok a predovšetkým nad tým, či neustávajúca kritika týchto osôb sa týka len jednej konkrétnej vzdelávacej ustanovizne, alebo ide o systémový problém vzdelávania a výchovy žiakov všetkých škôl, vrátane problémových žiakov, na ktorých sa v liste osobitne poukazuje. Rovnako je na mieste otázka, či Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podniklo všetky potrebné kroky, ktoré avizovalo učiniť. Takže v súvislosti s týmito okolnosťami, aj vzhľadom na to, že programové vyhlásenie vlády tieto veci avizuje riešiť, tak by som si dovolil položiť tieto otázky:
1. Zaoberali ste sa otvoreným listom spomínaných učiteliek? Ako a kedy?
2. Aké opatrenia prijalo ministerstvo školstva od poukázania na tento problém a ako zabezpečilo stabilizáciu situácie a predchádzanie jej opakovania sa?
3. Je z dlhodobého hľadiska vhodné, aby pedagógovia suplovali úlohy ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a otvárali rodičovské centrá bez integrácie a podpory štátnych úradov?
4. Aké konkrétne kroky ste učinili k ochrane učiteľského stavu pred agresívnym správaním problémových detí? To sa netýka samozrejme len tej konkrétnej školy, ale oveľa širšieho územia alebo oveľa väčšieho množstva škôl.
5. Aké opatrenie týkajúce sa problémových žiakov mienite prijať na reálne zlepšenie stavu tak, aby netrpelo vzdelávanie ostatných žiakov vo vzťahu k nasledujúcim problémom:
a) problém súčinnosti rodičov s učiteľmi pri riešení a obmedzovaní záškoláctva,
b) problém pripravenosti detí na hodiny, týka sa to najmä pomôcok,
c) problém výtržníctva a antisociálneho správania žiakov,
d) problém nedostatočnej predškolskej prípravy detí z marginalizovaných skupín, najmä v oblasti hygienických návykov a základného používania rodného jazyka,
e) problém sexuálneho zneužívania mladistvých, ktoré sa prejavuje zvýšeným počtom gravidných žiačok už v ročníkoch teda základných škôl?
Toto sú naše otázky. Odovzdávame v písomnej forme.
A interpelácia na pána Richtera vychádza z tých istých reálií s upriamením na programové vyhlásenie vlády v oblasti sociálnych vecí a tie otázky sú niektoré podobné, niektoré odlišné. Tiež sa pýtame, či sa zaoberalo ministerstvo práce, sociálnych vecí týmto listom a hlavne tou situáciou, ktorú opisuje? Aké opatrenia prijalo? A tie otázky sú smerované hlavne na sociálne veci, už nielen na oblasť školstva. Ďakujem veľmi pekne.

Vážení prítomní poslanci, pán predsedajúci, vážení páni ministri, pani ministerka, dovolím si predniesť aj ja dve interpelácie, ktoré budem adresovať jednak ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a zároveň aj ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny. Hneď v úvode ako prednesiem tieto dve interpelácie si dovolím podotknúť, že na formálnej účasti zástupcov uvedených rezortov netrvám a nie preto, že by som nejakým spôsobom nestála o pozornosť k obsahu predložených interpelácií, ale preto, že neúčasť každého jedného ministra, kedy nepovažuje za potrebné aspoň raz v mesiaci vypočuť si požiadavky a názory poslancov a parlamentu, ktorým v podstate svojim spôsobom zodpovedá, ja považujem za neúctu voči parlamentu, za neúctu voči poslancom. Ale považujem to aj za neúctu k úradu a k rezortu, ktorý sám minister zastupuje a za neúctu k sebe samému.
Takže idem a prečítam tieto interpelácie. Prvá bude súvisieť a bude teda nasmerovaná na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ako občianka a poslankyňa Národnej rady využívajúca aj v preprave vlakovú dopravu už dlhodobo pozorujem nepriaznivý a neadekvátny technický a hygienický stav vlakových vozňov. Objektívne stav vozňov a vlakových súprav, hlavne mimo vlakov IC, hodnotím kriticky. Táto kritika má objektívny rozmer a čoraz viac naráža aj na nevôľu nespokojných občanov, pasažierov. Cestujúci sú veľakrát vystavení zlému stavu sedacích súprav, nefunkčnej klimatizácii, zápachu šíriaceho sa z toalety, chýbajúcim nádobám na odpadky, či špinavým opierkam hlavy. Často sa stáva, že jedlo im je ponúkané len z mobilného bufetu, ktorého kapacity sú limitované a obmedzené. Som toho názoru, že týmto stavom denne dochádza k poškodzovaniu a porušovaniu základých práv cestujúcich, ktoré sú garantované aj nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1371/2007 Európskeho spoločenstva o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave. Predmetné nariadenie v prílohe 3 priznáva cestujúcim minimálne normy kvality poskytovaných služieb. Medzi tieto minimálne normy zaraďuje aj čistotu železničného parku a zariadení na staniciach, akými sú kvalita vzduchu vo vozňoch, hygiena sociálnych zariadení a podobne.
Najkritickejšia situácia je vo vozňoch práve druhej triedy a v osobných vlakoch. Osobne by ma zaujímalo, v akom rozsahu a v akej miere boli rekonštruované nielen vozne IC vlakov, ale najmä vozne rýchlikov a osobných vlakov a to v diapazóne piatich rokov spätne? Osobne zastávam názor, že kvalita cestovania výrazne vplýva aj na rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. Zlý stav železničnej dopravy a výbava jednotlivých vlakových súprav vytvára rovnako negatívny obraz o našej krajine v zahraničí. Otrasný stav vozňov osobných vlakov prispieva k neatraktivite jednotlivých regiónov Slovenska.
Naskytujete sa teda otázka, či by nebolo pre Slovenskú republiku prospešné vyradiť z prevádzky zastarané vlakové vozne, ktoré sú v mnohých prípadoch používané dlhšie ako 30 rokov a nahradiť ich novými a modernizovanými vlakovými súpravami? Mám vedomosť o tom, že Slovenská republika v rámci operačného programu doprava v rokoch 2007-2013 zrealizovala europrojekt obnovy železničných koľajových vozidiel, ktorý bol spolufinancovaný z eurofondov. Podľa môjho názoru investície zo strany Európskej únie nie sú dostatočné, sú poddimenzované a do samotnej obnovy vozňového parku by sa malo ďaleko výraznejšie zainteresovať ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznámilo, že za rok 2013 očakáva úsporu verejných zdrojov a tvorbu finančnej rezervy vo výške 315 mil. eur. Na výbore pre hospodárske záležitosti, ktorý sa konal dňa 12. 11. 2013, nás štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja informoval a ubezpečil o ušetrení prostriedkov v rezorte vo výške 100 mil. eur. Preto buď z jednej alebo druhej rezervy žiadam o účelové viazanie predmetných zdrojov na zlepšenie stavu vozového parku. Chcem poukázať na to, že ceny cestovných lístkov sa od začiatku 90. rokov niekoľkonásobne zvýšili, ale o zvýšení úrovne kvality a komfortu cestovania, žiaľ, nemožno vôbec, ale vôbec hovoriť.
Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok.
1. Prečo sa dostatočne neudržiavajú vozne druhej triedy, ale iba vozne IC vlakov a vozne 1. triedy?
2. Ako plánuje Slovenská republika vyriešiť zlý stav vozňov a zlepšiť kultúru cestovania v železničnej doprave? Ako budú tieto modernizačné zámery etapizované?
3. Prečo sú doposiaľ cestujúci nútení jazdiť v zastaraných vozňoch, ktoré často majú viac ako 30 rokov a prečo neboli tieto vozne doposiaľ vyradené z prevádzky?
4. Posledná otázka, ktorú adresujem ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, je, kedy je možné očakávať nové vlakové vozne aj pre osobné vlaky. To by bola interpelácia, ktorú adresujem ministrovi dopravy.
Druhá interpelácia je smerovaná, ako som už spomenula, ministrovi práce a sociálnych vecí a rodiny. Nechcem poukázať na neopodstatnený a pre mňa až šokujúci prenos a prenos pobočky Úradu práce a sociálnych vecí z centra mesta v Poprade do periférnej okrajovej časti Popradu. Dňa 1. oktróbra 2013 došlo v Poprade k presťahovaniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z budovy obvodného úradu na Popradskom nábreží do zrekonštruovaného objektu na Hraničnej ulici 667/13. Uvádzaným dôvodom tohto kroku bola skutočnosť, že pôvodné priestory v budove obvodného úradu boli z hľadiska práce nevyhovujúce a to najmä pre absenciu pultu prvého kontaktu a vysokých nákladov na samotnú prevádzku úradu. Osobne musím vyjadriť svoju nespokojnosť a až moje zdesenie so samotnou zmenou sídla a umiestnenia pobočky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v súčasnom stave. Pôvodné umiestnenie úradu v blízkosti centra mesta bolo podľa môjho názoru adekvátne a aj zodpovedalo charakteru poskytovaných služieb pre samotných nezamestnaných. Umiestnenie poskytovania sociálnych služieb do periférnej časti mesta, kde sa v blízkosti nenachádzajú ani súčinné inštitúcie potrebné v rámci konaní, akými sú Sociálna poisťovňa, mestský úrad, zdravotnícke zariadenia, zdravotné poisťovne a ďalšie inštitúcie, svedčí o vytláčaní nezamestnaných ľudí na okraj záujmu. To v kontexte nastavenia sociálnej politiky ľavicovej vlády nemožno pochopiť a ani akceptovať.
Dnes je situácia na úrade priam alarmujúca. Veľké množstvo nezamestnaných ľudí sa musí denne tlačiť v úzkych chodbách úradu. Samotné vnútorné kancelárske a administratívne vybavenie a nábytok nie sú v zodpovedajúcom stave. Za účelom zhotovenia kópií dokladov sú dokonca klienti nútení chodiť na neďaleké sídlisko, pretože úrad si nedokáže zadovážiť ani kópie svojimi vlastnými kapacitami. V areáli samotného úradu prebieha trvalá a neprežitá prevádzka firiem, pritom častým, pričom častým výjazdom nákladných a osobných motorových vozidiel je ohrozovaná i samotná bezpečnosť klientov a zamestnancov úradu. Rovnako kritizujem aj samotné podmienky, v ktorých musia pracovať zamestnanci úradu. Miestnosti sú predelené sadrokartónom, neodhlučnené, pričom počuť samotný rozhovor pri jednaní s klientom. Ako môže byť v takýchto dehonestujúcich podmienkach vôbec zabezpečená ochrana osobných údajov? Toalety sú nevhodne umiestnené. Nedostatok miesta, či chýbajúci nábytok predstavujú denno-denné sťaženie práce zamestnancov. Situácia a atmosféra, v ktorých pracujú títo zamestnanci, mi naozaj pripomína povojnové obdobie. Mám za to, že sú porušované pracovno-právne normy, ale rovnako aj hygienické normy.
Všeobecne deklarovaný dôvod, že pôvodné priestory boli zastarané, nekorešponduje s tým stavom, v akom sa sociálny úrad nachádza dnes. Terajšie priestory na výkon jednotlivých agiend sú ešte menšie a absolútne nevhodné na poskytovanie sociálnych služieb. Veď práca s klientom má byť jednoznačne založená na individuálnom prístupe vzhľadom na citlivosť poskytovaných ako osobných, tak aj súkromných údajov vzhľadom na posudzovanie ťažkých životných situácií, riešenia patologických javov v rodine a ďalšej agendy spadajúcej pod tento úrad.
Na základe vyššie uvedeného opäť preto žiadam ministra práce a sociálnych vecí formou tejto interpelácie o zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Videl inžinier Marián Valentovič, riaditeľ Ústredia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorý dal a podpísal súhlas na sťahovanie úradu práce v Poprade do budovy na Hraničnej ulici, videl tento areál a kapacitné pokrytie pre účely úradu práce v tomto priemyselne uzatvorenom areáli? Videl tieto priestory predtým, ako dal súhlas vôbec na presťahovanie tejto inštitúcie?
2. Aké boli dôvody a odporúčania na sťahovanie úradu z centra mesta do periférnej časti? Boli vôbec hodnotené všetky negatíva, ktoré plynú z premiestnenia tohto úradu?
3. Vedelo sa o pôvodnom účele využitia predmetnej administratívnej budovy, ktorým bola prestavba na byty nízkeho štandardu? Tieto priestory aj obývané, obývané skutočne boli, platilo sa za ne, aj napriek tomu, že nikdy nebol daný súhlas na zmenu účelu využitia týchto priestorov na bývanie a za túto skutočnosť bol napokon stavebník vo veci aj sankcionovaný. Aký bol teda pôvodný a skutočný zámer využitia budovy?
4. Zaujíma ma, kto, kedy a kde vyhlásil verejnú súťaž na nové priestory pre účely úradu práce? Kedy a aké a kým boli predložené ponuky? Aké boli stanovené kritéria pre ich posudzovanie?
5. Na základe akých kritérií bol subjekt vybraný a v akom čase bolo prijaté rozhodnutie o sťahovaní? Ako sa hodnotila ekonomická výhodnosť nájmu vybratého subjektu, súkromného vlastníka tejto budovy?
6. Kto posúdil nevhodnosť prístupu a s tým súvisiace nebezpečenstvo a ohrozovanie zdravia pri pohybe osôb vo vnútri areálu z dôvodu hustoty premávky, keďže sa jedná o uzavretý areál, ako som už uviedla, s množstvom firiem a jediným výjazdom spoločným s prístupom do budovy úradu práce a sociálnych vecí?
7. Kto posúdil kultúru a hygienu pracovných podmienok zamestnancov úradu? Podmienky, v ktorých títo zamestnanci pracujú, sú alarmujúce, dehonestujúce.
8. Aký je postoj mestského úradu v Poprade k zhoršenému stavu zabezpečenia sociálnych služieb občanov mesta Poprad?
Obe interpelácie som predložila so skladbou a štruktúrou konkrétne nadnesených otázok. Napokon tak, ako som ich predkladala aj v interpelácií, ktorá sa týkala maximalizácie snáh vyplácania dividend v podniku SPP nad rozsah oprávneného zisku. Hoci od toho času uplynulo niekoľko mesiacov, na skladbu konkrétne položených otázok som ani z Ministerstva hospodárstva, ani od premiéra z úradu vlády nedostala konkrétne odpovede. Ja chcem veriť, že tento parlament nie je fraškou, chcem veriť, že ani činnosť vlády nie je natoľko bagatelizovaná a natoľko zľahčovaná, že sa nedočkám konkrétnych odpovedí na dnes predložené otázky v obidvoch mojich interpeláciách. Ďakujem za vypočutie.

Ďakujem veľmi pekne pán predseda, kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi len veľmi v krátkosti uzavrieť rozpravu. Chcem sa veľmi poďakovať všetkým kolegom, ktorí vystúpili, pretože bez výnimky podporili tento dôležitý návrh. Je dôležité, aby sme si zachovali suverenitu v priamych daniach predovšetkým preto, pretože je jedným z kľúčových nástrojov hospodárskej politiky. Je potrebné si uvedomiť, že zavedením eura sme stratili čas suverenity tým, že sme menovú politiku delimitovali tak povediac do Frankfurtu, robia nám ju spoločne Európska centrálna banka pre všetky krajiny eurozóny, čo ja osobne považujem za dobré a verím, že aj vy, mnohí kolegovia s tým súhlasíte, pretože euro sme prijali konsenzuálne v tejto snemovni. Nepamätám si na tak konsenzuálny zákon, ako bol generálny zákon o zavedení eura.
Ale je treba povedať, že sme čas suverenity stratili tým, že menovú politiku nemáme na Slovensku. O to dôležitejšia je hospodárska politika, ktorej kľúčovou, v ktorej kľúčovú úlohu zohráva daňová politika. Tiež tak, ako kolegovia v rozprave, aj ja som za to, aby sme daňový systém zjednodušovali, aby sme priame dane znižovali, čiže presne opačnú politiku, ako sa v súčastnosti na Slovensku deje a ktorá, bohužiaľ, má za následok, že je vyššia nezamestnanosť a že sa ubližuje predovšetkým malým podnikateľom. Pritom všetkom je kľúčové, aby o daniach sme si rozhodovali na Slovensku, aby o daniach sa nerozhodovalo mimo našej krajiny. To je podstata tohto návrhu a verím, že každému, komu záleží na suverenite v tejto oblasti, komu záleží na tom, aby sme si o týchto veciach ponechali kompetencie na národnej úrovni, komu záleží na tom, aby sme mali na Slovensku aj v budúcnosti viac práce, aby sme na daňové, na tému daňovej politiky stále mali možnosť diskutovať v Národnej rade, tak podporí tento návrh a všetkým, ktorí tak urobíte, vám chcem dopredu poďakovať.

Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil vlastne jediný poslanec, pán poslanec Kaník a bolo tu aj pár faktických poznámok. V jednej z nich pani kolegyňa Vášáryová povedala, že je škoda, že nevystupuje žiaden poslanec z koalície, teda z koalície, z vládneho SMER-u, pretože vlastne nevieme, aký ma SMER postoj a názor v tejto otázke. No my to vieme, pretože už prebehlo hlasovanie o tomto návrhu vo výboroch, dvoch výboroch a v obidvoch sa poslanci buď, SMER-u buď zdržali, alebo boli proti.
Musím povedať, že ma to prekvapuje. Prekvapilo ma to preto, že som predpokladal, že táto deklarácia nájde širokú podporu a že bude schválená v zhode. Prečo? Ide totiž jednoznačne o vec, ktorá je v záujme Slovenskej republiky. Je nepochybne a nespochybniteľne v záujme Slovenskej republiky. Pretože, ak budeme mať daňovú suverenitu, ak si budeme môcť určovať výšku najmä priamych daní, lebo o priamych daniach je tu reč, nie o DPH. Pri nepriamych daniach má zmysel harmonizácie, ale ak si budeme môcť určovať výšku priamych daní, najmä dane zo zisku, tak budeme mať konkurenčnú výhodu, budeme môcť dosahovať vyššie tempá ekonomického rastu, ako vyspelé krajiny, ku ktorým sa chceme približovať a ktoré chceme dobiehať. Ale ak ju nebudeme mať, ak budeme musieť napríklad zúžiť základ dane, alebo zvýšiť sadzbu dane, alebo aj aj, tak stratíme túto konkurenčnú výhodu a budeme v horšom postavení pri súťaži o kapitál.
Svetová globálna konkurencia je vlastne súťaž o dve veci. O kapitál a o talenty. Kapitálu je nedostatok. Nedostatok kapitálu majú najmä krajiny, ako je Slovensko, ktoré prešli tým, čím prešli a potrebujú rásť. Ten problém je teda v tom, že my potrebujeme toho kapitálu omnoho viac, ako je tie krajiny, ktoré sa desaťročia vyvíjali ako trhové ekonomiky. Potrebujeme ho najmä z týchto krajín a kapitál k nám príde vtedy, keď mu ponúkneme lepšie podnikateľské prostredie, vrátane nižších daní. Táto súťaž tu je, ona je realitou a vidíte na tom, že dnes všetci znižujú, okrem Slovenska a Grécka, okrem Slovenska a Grécka dnes všetky európske krajiny znižujú daň zo zisku. Mimochodom zníženie dane zo zisku z 23 na 22 %, ktoré sme tu schválili po predchádzajúcom zvýšení z 19 na 23, bolo urobené podľa mňa najmä preto, že ak by nebolo urobené, tak od budúceho roka by sme mali vyššiu daň zo zisku ako Švédsko. Švédsko znižuje na budúci rok daň zo zisku na 22 %. Ak by sme neboli ten pol krok naspäť tým rozumným smerom, alebo krôčik urobili z 23 na 22, tak Slovensko by malo o 1 % vyššiu daň zo zisku v budúcom roku, ako má Švédsko. Švédsko krajina, ktorá sa desaťročia, už cez tri storočia vlastne, od 19. storočia až doteraz vyvíjala ako trhová ekonomika a demokracia a je dnes jednou z najvyspelejších krajín. Takže z tohto pohľadu je daňová suverenita v prospech krajín, ako je Slovensko a odmietnutie tejto daňovej suverenity je pre mňa, musím povedať, nepochopiteľné.
Sedel som štyri roky, viac, šesť rokov v EKOFIN-e, v rade ministrov financií Európskej únie a potom aj dva roky v Euroskupine. Musím vám povedať, že vždy, keď sme o týchto veciach diskutovali, tak vždy všetky nové členské krajiny, bývalé teda postkomunistické krajiny, vždy sa na tomto zhodovali, že toto musíme presadzovať a ak niekto tlačil na daňovú harmonizáciu, tak to boli krajiny, ako je Francúzsko alebo niektoré západoeurópske krajiny, ktorým kole oči, že investori aj z ich krajín odchádzajú do krajín, kde sú lepšie, kde je lepšie prostredie a kde sú aj nižšie dane. Pričom ale platí, že ak bude harmonizácia presadená a tie tlaky narastajú, ak bude harmonizácia presadená, v konečnom dôsledku to nebude ani k ich prospechu, ani k prospechu krajín ako je Francúzsko, pretože tá konkurencia je dnes globálna a nám, nekonkurujeme si len navzájom európske krajiny, ale je to naozaj globálna konkurencia aj zo strany a najmä zo strany ázijských krajín alebo aj krajín ako je Brazília, Turecko a ďalšie.
Teda ten zásadný problém a ešte by som vám chcel na istých číslach ozrejmiť, že čo to vlastne, o čom vlastne sa rozprávame. Kritici napríklad slovenskej daňovej reformy, ktorú ste už čiastočne zrušili, lebo ste rovnú daň zrušili, ale zrušili ste ju len čiastočne, pretože napríklad zásadná časť reformy daňovej bola rozšírenie daňového základu, ktorý sme dosiahli zrušením v zásade skoro všetkých výnimiek, špeciálnych sadzieb a špeciálnych odpočítateľných položiek. Čiže my sme znížili sadzbu na 19 % a rozšírili sme daňový základ. Chcem vám, ale povedať, že a toto bolo predmetom kritiky napríklad zo strany Francúzska v tom čase, ale aj Švédska v tom čase, aj Nemecka, že vraj robíme daňový dumping.
Len problém je v tom, že daňovú, efektívnu daňovú sadzbu, koľko teda vyberáme na tejto dani, sa nedá posudzovať len podľa sadzby, ale podľa toho, koľko vyberieme a koľko vyberieme, závisí nielen od sadzby, ale aj od daňového základu. My po reforme, a to máme stále, tam ste našťastie neurobili negatívne zásahy, máme jeden z najširších, ak nie najširší daňový základ, pretože máme málo výnimiek a odpočítateľných položiek. Nemecko, naopak, malo strašne veľa a má výnimiek, odpočítateľných položiek, má úzky daňový základ. Tak, aby som vám vysvetlil na číslach, tie čísla, čo vám poviem, budú za roky 2006 - 2007. Vtedy už Slovensko malo 19-percentnú daň zo zisku a Nemecko v tom čase malo 39,5-percentnú daň zo zisku, sadzbu. Čiže radovo, takmer dvojnásobne, vlastne dvojnásobne vyššiu, viac ako dvojnásobne vyššiu. Napriek tomu Nemecko vybralo na dani zo zisku 1,5 % HDP a my sme vybrali 2,7 % HDP. Čiže pri polovičnej sadzbe, menej ako polovičnej sadzbe oproti Nemecku sme vybrali v pomere k HDP, sme vybrali takmer dvakrát viac, ako vybrali oni. Dôvodom bolo práve to, že Nemci mali veľmi úzky daňový základ a veľké možnosti na unikanie zo zisku pre veľké korporácie aj cez výnimky, odpočítateľné položky, ale aj cez rôzne medzinárodné transakcie.
Čiže tu vám chcem aj vysvetliť, že ten problém je v tom, že ak sa presadí daňová harmonizácia, tak prvá vec, ktorá sa presadí, bude zjednotenie daňovej základne, lebo sadzby môžte zjednocovať len vtedy, keď máte zjednotené daňové základne. A keď som toto namietol na EKOFIN-e ešte niekedy v roku 2005 - 2006, tak vtedajší šéf EKOFIN-u Jean-Claude Juncker mi povedal dobre, toto je relevantný argument, tak poďme sa baviť o tom, že vezmime ako spoločný európsky základ dane zo zisku váš slovenský základ dane. Potom nebudete musieť, lebo keby sme vzali iný, užší, tak my by sme do nášho daňového systému museli zavádzať znovu odpočitateľné položky a výnimky. Museli by sem ho zužovať a teda zhoršovať a to on uznal, že to by nebolo dobré a hovorí dobre, tak poďme diskutovať o tom, že či váš slovenský základ dane, ktorý je najširší, teda najlepší v tomto zmysle, by nemohol byť európsky spoločný. Na čo mu ja hovorím, ale no dobre, vie si niekto tu z prítomných ministrov, všetci sme tam boli vtedy, dvadsiati piati myslím, predstaviť, že vo všetkých vašich členských krajinách teraz zrušíte väčšinu odpočítateľných položiek, špeciálnych sadzieb a daňových výnimiek? Absolútne vylúčené, to je proste politicky strašne citlivé takéto veci robiť. My sme to urobili, prešlo to, vyčistilo to daňový systém, ale je absolútne nereálne myslieť si, že takéto niečo, že slovenský, šírku slovenského daňového základu je možné presadiť ako spoločný harmonizovaný daňový základ.
Ergo, inými slovami povedané, ten spoločný by musel byť užší, ako je náš dnešný a my by sme museli urobiť čo? Museli by sme zavádzať znovu odpočitateľné položky a sadzby, ktoré boli výnimkou, ale museli by sme aj zvýšiť sadzbu dane. Pretože pri užšom základe by sme nevybrali toľko ako pri širšom základe a nižšej sadzbe. A tie argumenty, ktoré, lebo ja som zachytil už za prvej Ficovej vlády, že premiér prišiel z Bruselu a tam mu porozprávali, že aký je ten náš daňový systém nefér a nespravodlivý a oni používali pojmy ako daňový dumping alebo neférová daňová konkurencia. Tie termíny používal napríklad vtedajší minister financií Nikolas Sarkozy, ktorý sa neskôr stal francúzskym prezidentom, už je bývalým prezidentom, ale aj vtedajší nemecký kancelár Schröder používal tieto pojmy.
A chcem vám vysvetliť, že tie pojmy nie sú korektné. Ja som im aj na tej európskej pôde, aj inde som argumentoval, že tu nejde o žiaden daňový dumping. Prvý zásadný argument, že nejde o daňový dumping je ten, že my sme pri nižšej sadzbe, menej ako polovičnej oproti Nemecku, vybrali dvakrát, takmer dvakrát toľko, ako vybrali oni vo vzťahu k HDP. Čiže neporovnávajme efektívny výnos dane zo zisku len podľa sadzby, porovnávajme aj podľa daňového základu a podľa toho, koľko vyberieme vo vzťahu k HDP. Čiže po prvé, toto je zásadný argument, že nejde o daňový dumping, lebo ich argument bol: znížili ste sadzbu, vyberiete menej a potom chcete, aby my sme vám cez štrukturálne a iné fondy dávali, lebo vám budú chýbať peniaze. No tak tento argument nie je pravdivý už z toho porovnania, ktoré som povedal.
Druhý dôvod, prečo nie je tento argument pravdivý, je ten, že naopak, my tým, že sme znížili sadzbu, ale vyčistili daňový systém a urobili aj ďalšie reformy, sme dosahovali vyšší ekonomický rast. Tým, že dosahujeme vyšší ekonomický rast, tak budeme čerpať menej z európskych štrukturálnych zdrojov, pretože tam sa čerpá podľa toho, ako sa krajina približuje k priemeru HDP európskej úrovne. Ak sa priblíži rýchlejšie a stane sa vyspelejšou, konverguje, tak potom čerpá menej tých peňazí, čiže opak je pravdou. Po prvé nemáme chýbajúce peniaze z titulu, že sme znížili daň zo zisku, teda nemali sme vtedy, teraz máme, ale paradoxne, pretože sa zvýšila. A to, že teraz máme menej peňazí oproti tomu, čo rozpočet plánoval, priznáva sama vláda. Keď v rozpočte, ktorý sme tu dnes schválili, píše, že v tomto roku na dani zo zisku o ktorej sa bavíme, vyberieme o 272 miliónov menej, ako vláda prognózovala po zvýšení sadzby z 19 na 23 %.
Čiže táto vec naozaj a ja si myslím, že ani nie je politická v tomto zmysle, že by bola pravicová alebo ľavicová. Daňová suverenita v priamych daniach pre menej rozvinutú krajinu na nižšej ekonomickej úrovni je alfa a omega. Ak nám dnes nadiktujú teoreticky, ono sa to nestane tak ľahko, lebo to je proces a tak ďalej, ale teoreticky, ak by sme dnes museli zjednotiť daňový základ a sadzby dane, zlepšila by sa konkurencieschopnosť Slovenska a atraktivita Slovenska pre kapitál, alebo by sa zhoršila? No jednoznačne by sa zhoršila.
Čiže prečo nechceme súhlasiť s niečím, čo je aspoň akou takou poistkou proti tomu, aby sa stalo niečo, čo nás ohrozí a čo nás poškodí? A opakujem, v tomto je za jedno, sú za jedno všetky nové členské krajiny, pretože to vidia presne takisto. Mimochodom z nových členských krajín máme jednoznačne najvyššiu mieru dane zo zisku dnes. Od budúceho roka máme takú istú ako Švédsko, 22 %, všetky ostatné krajiny majú omnoho, omnoho nižšiu. Keď si dobre pamätám Bulharsko 10, Česi 19 a neviem jak sú tie sadzby, ale máme ju jednoznačne najvyššiu. Čiže bola to chyba, bolo to strelenie si do vlastného kolena, zrušenie rovnej dane a zdvihnutie dane zo zisku. To dnes ukazujú čísla, to dnes ukazujú medzinárodné porovnania, to ukazuje všetko, ale dobre stalo sa, ale deklaráciu o daňovej zvrchovanosti, teda niečo, čo by mohlo pomôcť ako poistka proti krokom, ktoré sa z Bruselu chystajú a chystajú sa, už dlho sa chystajú, tie snahy a tlaky, poďme harmonizovať, sú tu už dlho. Nie je na to žiaden racionálny ani ekonomický dôvod. Jednotný trh vyžaduje harmonizáciu v nepriamych daniach, to je pravda. DPH by mala byť harmonizovaná viac, ako je, dokonca. Ten neporiadok, že sú rôzne sadzby, znížené a tak ďalej, ten nepomáha jednotnému trhu, ale priame dane, a bavíme sa najmä o dani zo zisku, kde tá súťaž je najostrejšia, harmonizovať nemá žiaden racionálny logický dôvod a nebolo by to v prospech nikoho. Pretože ak by sme to urobili, nezvýšime tým konkurencieschopnosť Francúzska, ale znížime konkurencieschopnosť Slovenska a podobných krajín a tým znížime celkovú konkurencieschopnosť Európskej únie ako takej.
Chcem teda aj, keď v to neverím ani a nedúfam, keďže vidím, ako sa tu hlasuje o rôznych veciach, dovolil som si napriek tomu tento apel urobiť, pretože naozaj nie je to nič, na čom by ste ani politicky prehrali, ani, ani ja neviem, v čom by ste strácali, nie je to nič ani sociálnodemokratické, ani pravicové, je to proste základná triviálna logika, hovorí o tom, že nie je ani v prospech Európy a už vôbec nie v prospech krajín, ako je Slovenská republika, aby došlo v Európskej únii k harmonizácii priamych daní, zdôrazňujem, priamych daní a o tom je deklarácia, ktorú sme tu predložili a ktorá, som veril, že by mohla byť, mohla byť schválená. Či bude, uvidíme zajtra, ale napriek tomu vás chcem vyzvať, aby teda bola. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe § 122 ods. 4 písm. c) bod 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení predkladám návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 na schválenie. Tento návrh rozpočtu schválila vláda Slovenskej republiky 10. októbra 2013 uznesením č. 592.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne zohľadňuje platný právny stav k termínu spracovania. Návrh rozpočtu základných fondov vychádza z údajov základne Sociálnej poisťovne, vzostupných štatistických údajov v oblasti hospodárenia a demografie a je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016. S návrhom štátneho rozpočtu sú zosúladené tiež platby zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktoré sú určené na krytie deficitu spôsobené II. pilierom ako aj finančná výpomoc z dôvodu platobnej neschopnosti základného fondu starobného poistenia. Pre rok 2014 je zapracovaný transfer zo štátneho rozpočtu v sume 1 miliarda 062 miliónov euro. Výška transferu zo štátneho rozpočtu zohľadňuje nevyhnutnú technickú rezervu finančných prostriedkov potrebnú pre zachovanie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne.
V návrhu rozpočtu Sociálna poisťovňa na rok 2014 sa predpokladá, že príjmy v bežnom roku dosiahnu 6 miliárd 927 miliónov 900 a výdavky 6 miliárd 895 miliónov 800. Bilančný rozdiel v bežnom roku by mal predstavovať 32,1 milióna eura. Po zapracovaní predpokladaného prevodu zostatku z roku 2013 v sume 499 miliónov 500 by zdroje mali predstavovať 7 miliárd 427 miliónov 400 euro, čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2014 by malo skončiť celkovým bilančným rozdielom 531,600 tisíc milióna euro. Ako som už povedal, z návrhu rozpočtu sa predpokladajú výdavky 6 miliárd 895 miliónov 800. Z nich najväčšiu časť 6 miliárd 103 miliónov 200 predstavujú výdavky dôchodkové dávky, čo je 88 %, 88,5 % celkových výdavkov.
Dôchodkové poistenie zahŕňa výdavky základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného poistenia. Deficitným základným fondom aj po zarátaní zostatku finančných prostriedkov z minulých rokov je len základný fond starobného poistenia. Tento deficit bude v Sociálnej poisťovni vykrývať v zmysle § 167 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v zriadenom fonde solidarity. V súlade s právnym stavom, ktorý platí v čase zostavenia zostaveného materiálu sa od roku 2014 až 2016 neuvažuje s možnosťou krytia deficitu v dôchodkovom poistení prostredníctvom poskytovania finančnej výpomoci zo základných fondov, ktoré vykazujú prebytky finančných prostriedkov, preto bilančný rozdiel vo Fonde starobného poistenia zostáva deficitný vo výške 105 miliónov 600.
K dnešnému dňu je schválená novela č. 338/2013 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, ktorá v súčinnosti od 1. januára 2014 umožňuje v období od 1. januára 2014 až do 31. decembra 2017 použite finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov na poskytnutie finančnej pomoci, výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktoré ich je úhradu určený. V roku 2014 predpokladá Sociálna poisťovňa postúpiť dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 431 miliónov 700.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh rozpočtu je vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi a zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016. Dovoľujem si vás požiadať o jeho schválenie. Ďakujem.