27. schôdza

26.11.2013 - 18.12.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.12.2013 o 11:43 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:19

Monika Pažinková
Skontrolovaný text
Je to zatiaľ predčasná otázka, lebo nemám zatiaľ záverečné ako rozhodujúce rozhodnutie tej Európskej komisie, len predbežnú informáciu. Takže ak môžem vás potom informovať, nech sa páči.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.12.2013 o 11:19 hod.

MUDr. MPH

Monika Pažinková

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 11:19

Pavol Paška
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

správe o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012.

Je to tlač 597. Poprosím pána predsedu úradu Jozefa Holjenčíka, aby zaujal miesto, aj pána spravodajcu.
Prerušili sme rozpravu po vystúpení pána poslanca Přidala. Písomne prihláseným bol ešte pán poslanec Mikuš za klub SDKÚ - DS a po ňom potom ešte pán poslanec Štefanec.
Nech sa páči, pán poslanec Jozef Mikuš za klub SDKÚ - DS.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

16.12.2013 o 11:19 hod.

Mgr.

Pavol Paška

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 11:21

Jozef Mikuš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda ÚRSO, pán spravodajca, pokračujeme po mesiaci a niečo snáď v rozprave k výročnej správe Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012.
Chcel by som sa vrátiť k tomu, čo hovoril aj kolega Přidal, trošku ďalej vo svojom vystúpení, ale úvodom by som chcel povedať, že správa, ktorú sme dostali predloženú do Národnej rady, sa nevymyká z radu predchádzajúcich za uplynulé roky, hoci sa veľa od toho času zmenilo. Ako konštatuje pán predseda v úvodnom príhovore, nové zákony o regulácii v sieťových odvetviach a o energetike výrazne posilnili nezávislosť úradu pre reguláciu a udelili mu obrovské nové právomoci. ÚRSO sa tejto novej pozície zmocnilo tak, že ponúknutú zvýšenú nezávislosť pochopil ako, musím to povedať, bohužiaľ, veľmi tvrdo, ako arogantnosť voči regulovaným subjektom a nové právomoci ako nástroj na preberanie oprát v energetickej politike vlády, samozrejme, snáď by bolo lepšie povedané, skôr s jej požehnaním alebo na jej prianie.
Každý záujemca o plnohodnotnú informáciu, ktorý si prelistuje výročnú správu, musí byť sklamaný, pretože dostane výpočet opatrení, ktoré vydal úrad pri vykonávaní kontroly, ale nedozvie sa, kto to robil, chýbajú údaje o personálnom obsadení, počte zamestnancov, o ich odmeňovaní. Zaznamená vývoj regulovaných cien, ale márne hľadá údaje o tom, ako hospodáril úrad sám, ktorý má od minulého roka v štátnom rozpočte samostatnú rozpočtovú kapitolu. Nestretne sa s auditom, ktorý by potvrdil, že štátne prostriedky boli vynaložené efektívne, aj keď ja nemám ani najmenšiu pochybnosť, že tak bolo. A čo je úplne najdôležitejšie, zo správy síce vyčíta, vyplýva, aké dôležité rozhodnutia úrad robil, ale nenájde ani zmienku o tom, či sa v rámci svojej posilnenej nezávislosti riadil, čím sa riadil, akú filozofiu uznával, kam smeroval.
My sme diskutovali o tom aj na výbore pre hospodárstvo. Pán predseda vtedy opakovane povedal, že správa má úplne štandardnú formu. Súhlasím, je tam to, čo tam byť musí, ale nemusíme chodiť ďaleko po príklad, aby sme dokázali porovnať rozdielnosť prístupov podobných inštitúcií.
Český energetický regulačný úrad venuje v podobnom dokumente hneď prvú časť opisu legislatívnej a správnej činnosti. Vlastnému rozpočtovému hospodáreniu dáva priestor na jednej pätine správy a zverejňuje audit potvrdzujúci správnosť údajov. Neobchádza opis vnútorných kontrolných mechanizmov, v osobitnej prílohe uvádza vnútornú organizačnú štruktúru, čím ukazuje, že chce byť naozaj kompetentným úradom rozhodujúcim o dôležitých veciach. Aký je to rozdiel v porovnaní so slovenským náprotivkom! A pritom si český energetický regulačný úrad nezobral na plecia batoh ako slovenský ÚRSO.
Takže v prvom rade vyčítam ÚRSO, že hodnotiacu správu vypracoval povrchne. Ale tento prístup ÚRSO len ilustruje postoj v dôležitých otázkach k mnohým regulovaným subjektom. Ak by som mal opísať činnosť ÚRSO pod taktovkou pána predsedu Holjenčíka, najvýstižnejšie slovo by bolo účelovosť. Za tým sa skrýva nadbiehanie politickej moci, v tomto prípade strane SMER a jej mecenášom, o tom budem hovoriť aj ďalej. Ďalej tu nájdeme prijímanie opatrení bez akejkoľvek koncepcie, často protichodných, uvediem aj na príkladoch. O nevypočítateľnosti konania úradu do budúcna a obrovských škodách, ktoré to spôsobuje, pravdepodobne by vedeli hovoriť mnohí, hlavne tí, čo produkujú elektrickú energiu, či to je z jadra, vody alebo slnka.
Dovoľte mi, aby som sa prednostne venoval elektrickej energii, aj keď poviem niekoľko slov aj k iným zdrojom. Pri svojom vystúpení k novele zákona o podpore obnoviteľných zdrojov som uviedol príklad, kde doteraz ÚRSO urobil azda najväčší prešľap, ak to tak možno nazvať. Skôr išlo o účelové, pravdepodobne dopredu pripravované konanie, keď v priebehu piatich rokov dokázal úplne zmeniť postoj k podpore fotovoltaických elektrární. Najskôr ich vyniesol podpornou politikou do nebies, takže nám začali rásť po celom Slovensku, bez ohľadu na to, či zaberú najúrodnejšiu obhospodarovanú pôdu alebo nevyužívanú lúku. Keď si prvá liga nachystaných investorov prišla na svoje, ÚRSO zavelil čelom vzad, lebo podpora výkupu elektriny zo slnka o niečo zdvihla ceny pre všetkých odberateľov. A tak išla podpora zrazu strmo dole, čo prvú ligu dobre informovaných investorov neprekvapilo, lebo na ich miesto už nastúpila dôverčivá druhá liga. Tí si naivne mysleli, že pravidlá hry sa v jej priebehu nemenia, lebo tak to zvyčajne chodí, ale mýlili sa. Navyše vo verejnej mienke ostala po slnečných elektrárňach horká pachuť, lebo veď tie nám spôsobili, že máme vysokú cenu za elektrinu. To nie je medvedia, ale priam grizlia služba pre obnoviteľné zdroje, ktoré sú do budúcna jedinou alternatívou k fosílnym palivám, ak nechceme našu planétu vyúdiť na neznesiteľnú úroveň, alebo ak nechceme skončiť v energetickom kolapse.
Tento príklad je vhodnou ukážkou toho, ako pristupujú vlády Roberta Fica a jeho verného pomocníka pána predsedu,k takej dôležitej otázke, ako je regulovanie trhu s energiami. Účelovosť, nezodpovednosť za budúci vývoj, ale teraz musím pridať ešte jedno slovo, demagogickosť. Príkladov na potvrdenie posledného opisu by sa dalo sypať aj viac, ale predsa len zostanem pri tých fotovoltaických elektrárňach. Keď Robert Fico, predseda vlády, ako horlivý zástanca ľudu, sledujúci jej blaho, sa svojich občanov zastal v boji proti vysokým cenám elektrickej energie a hľadal obetného baránka, našiel ho v energii vyrobenej zo slnka. Samozrejme až po tom, ako sa vyvolení včas z tohto biznisu stiahli. To slnko podľa neho mohlo za to, že občania platia priveľa, preto treba majiteľom týchto elektrární pristrihnúť krídelká. ÚSRO síce nejaké korekcie urobil už predtým, ale premiérové výčitky si osvojil naplno a obratom menil podporné schémy.
Pani kolegyne, páni kolegovia, nechcem unavovať číslami teraz. Hovoril som niečo v zákone o podpore obnoviteľných zdrojov energie č. 309, ale predsa len. Ak zoberiem rok 2011, teda obdobie, keď sa rozbehla naozaj premrštená podpora slnečných elektrární, a o najpravdepodobnejšej príčine som hovoril, keď to spätne spočítame, tak odberateľ domácnosti platil z každého eura necelé 3 centy za podporu elektriny zo slnka. V ťažiarskej firme z Hornej Nitry zaplatil o niečo menej, ale na podporu jadrovej energetiky zaplatil viac. Teda ak by chcel predseda vlády naozaj hľadať zdroje zníženia ceny elektriny, mohol by si v tejto kategórii, ak ideme hovoriť len v tejto kategórii doplatkov, vybrať z troch možností: siahnuť na slnko, jadro alebo hnedé uhlie. Vybral si to prvé, pritom hovoríme o ovplyvňovaní ledva v centách z jedného jadra. Ale ak by chcel predseda vlády ozaj úprimne znížiť ceny elektrickej energie, siahol by na iné položky. Napríklad na spomínaný poplatok za distribučné spoločnosti, ktorý tvoril až štvrtinu celkovej ceny. Alebo trebárs aj za poplatky za prenos elektriny na systémové služby. A pritom by sa to občanom určite viac zapáčilo, lebo firmy zabezpečujúce prenos a distribúciu dosahujú ročne zisky v stovkách miliónov eur a bolo by tam z čoho kresať.
Tento príklad som neuviedol len preto, aby som poukázal na demagogickosť a účelovosť prístupu. Prípad má pokračovanie ďalej. Najnovšie sa má zníženie elektrickej energie, tentoraz už aj pre firmy, dosiahnuť tým, že sa osobitným poplatkom zaťažia slovenskí výrobcovia. Už nejde o desatiny centov z jedného eura ako v predchádzajúcom prípade, teraz by už mohlo ísť aj o centy, možno aj o desiatky centov z eura. Tým zázračným nástrojom sa stal takzvaný G-komponent, kde ide o poplatok výrobcov za prístup do elektrizačnej sústavy. Inými slovami, výrobcovia by mali platiť akúsi osobitnú daň, ktorú si musia zakomponovať do svojho účtovníctva, čo bude pre nich znamenať buď výrazné zníženie ziskovosti, v horšom prípade kolaps.
Tento prípad sa dostal na svetlo sveta po pracovnej návšteve predsedu vlády u predsedu ÚRSO na začiatku júla a ohlásil ho sám predseda vlády. Krátko na to vydal ÚRSO takmer stostranovú vyhlášku č. 221 a G-komponent vniesol do praxe. Podľa neho by sa mal začať postup aj od začiatku roka 2014. Oprávnene sa začali búriť všetci výrobcovia, od slovenských elektrární, cez výrobcov bioplynu až po fotovoltaikov. Vyhlášku hodlajú napadnúť aj súdne. Podnety išli už aj na Generálnu prokuratúru. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie. A kým dominantný výrobca elektriny na Slovensku ohlasuje uzatváranie niektorých elektrární a ťažké dopady na hospodárenie firmy, fotovoltaici, bioplynári či majitelia väčších vodných elektrární sa obávajú ohrozenia vlastného podnikania.
Treba priznať, že G-komponent je nástroj, ktorý je v Európskej únii legitímny, no jeho použitie sa spája s naplnením určitých konkrétnych podmienok. Hoci v pripomienkovom konaní musel ÚRSO chtiac-nechtiac upustiť od extrémne vysokých platieb, lebo boli v rozpore s európskymi predpismi, nedbal na ďalšie výhrady, ktoré prišli z Európskej komisie. Najvážnejšou bolo, že tento poplatok sa uplatňuje iba v prípade spoločného postupu susediacich štátov, čo v prípade Slovenska neplatí. Aj o tomto bola diskusia na výbore. Pán predseda povedal, že všetky krajiny okolo nás majú G-komponent, čo nie je pravda. Má ho len Rakúsko, aj to len v malých prečerpávacích elektrárňach, vodných, do 5 megawatt.
Ako som spomenul, používanie tohto poplatku dostane mnohých výrobcov obnoviteľných zdrojov do veľkých problémov. Mnohí ho jednoducho neutiahnu. To je ešte väčšia rana obnoviteľným zdrojom, ako vyrobil ÚRSO pri premrštenej a potom strmo oklieštenej podpore fotovoltaiky. Výrobcovia v okolitých štátoch takýmto poplatkom nie sú vystavení a keďže vo voľnom prostredí majú prístup na náš trh, budú oproti domácim výrobcom výrazne zvýhodnení. Inými slovami, vláda a ÚRSO týmto spôsobom mimoriadne skomplikujú život slovenským výrobcom, znevýhodnia ich na vlastnom teritóriu. Nie však všetkých. V spomenutej vyhláške tvorca udelil výnimku. Dostanú ju tí, čo svojimi zariadeniami podporujú prenosovú sústavu a regulovanú výrobu. To by sa ešte dalo prehliadnuť. Ale dostanú ju aj vodné elektrárne do veľkosti výkonu 5 megawatt. A to sú práve tí, na ktorých je v Rakúsku určený G-komponent.
Na otázku prečo, pán predseda, neviem, kde sme to boli, na nejakej energetickej komisii, odpovedal, lebo sme sa tak rozhodli. O tej účelovosti by som chcel povedať len toľko, že výrobcovia, ktorých zasiahol aj G-komponent, sa pohybujú, okrem tých, ktorí sú dotovaní, čo sú u nás už takmer všetci okrem, okrem SE, sa pohybujú v liberalizovanom trhu. Distribučky, prenosová sústava sa pohybuje v regulovanom trhu práve pod kuratelou regulačného úradu. A práve vysoká ziskovosť distribučiek a prenosovej sústavy je pravdepodobne robená preto, aby boli vysoké zisky pre štát, pre pomoc štátnemu rozpočtu, na úkor, samozrejme, aj ostatných výrobcov, ktorí sú sebestační a diferencovaní.
O účelovosti by som chcel povedať aj s jedným dopadom vyhlášky na konkrétneho výrobcu, ktorým je Zvolenská teplárenská, a. s. V roku 2008 bola vykonaná v tejto teplárni rekonštrukcia na spaľovanie biomasy spolu s hnedým uhlím. Predpokladalo sa, podpora do 15 rokov. Pre kolegov poslancov, možno pre tých, ktorí sa dívajú, poviem, že celková cena elektriny u tejto teplárenskej ide z ceny za straty a samozrejme aj z ceny za doplatok. Táto cena za doplatok závisí práve od druhu paliva, ktorý sa využíva. A do roku 2013 bola dotovaná celková výroba elektriny u tejto akciovej spoločnosti. Po vydaní vyhlášky 221 sa množstvo vyrobené vysokoúčinnou kombinovanou výrobou u tejto teplárni zníži na jednu sedminu. Dôsledok bude buď kolaps firmy, to sa ešte uvidí, alebo rapídne zvýšenie ceny tepla pre občanov, ktorí využívajú teplo z tejto teplárne. Je to zásah do firmy, s ktorou sa v roku 2008 vláda Roberta Fica pri tej rekonštrukcii, ktorá stála 0,5 mld. slovenských korún, trošku tak aj chválili. A bol to dobrý projekt. Takýmto účelovým zásahom v strede cyklu alebo v priebehu podnikania, ktorý urobil napríklad aj na tejto akciovej spoločnosti ÚRSO, sa stáva povedzme aj z dobrého diela možno firma so zlým koncom.
Kolega Přidal vo svojom vystúpení spomínal SPP, v tom čase ešte rezonovala táto otázka. Poviem len jednu vetu. K tomu sa vrátim, o tej účelovosti alebo o tom, že či je a do akej miery náš úrad pre reguláciu samostatný, nezávislý. Keď vyšlo najavo, že matka SPP je v strate, minister hospodárstva pán Malatinský sa vyjadril v jednom zo svojich rozhovorov, že na to, aby cena pre domácnosti mohla byť nestratová alebo na nule, musia sa ceny zvýšiť o 30 percent. Pán predseda Holjenčík sa v tom čase nechal počuť, že cena pre domácnosti je primeraná. Po takejto prestrelke, mediálnej, chvíľkovej, asi trvajúcej dva, tri dni, sa pán minister úplne stiahol a viacej sa k tejto téme nevyjadroval. Keď to zhrniem jednou vetou, objemnou vyhláškou ÚRSO sa úplne mení, z tohto roka, sa úplne mení energetický biznis na Slovensku. ÚRSO neváha zablokovať úplne rozvoj výroby obnoviteľných zdrojov a dokonca znevýhodňuje slovenských výrobcov voči zahraničným.
Pýtam sa, pán predseda, ako si toto vôbec môže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dovoliť? Veď nová energetická politika, o ktorej sa toľko hovorí, a ministerstvo hospodárstva ju prezentuje, sa stáva zdrapom papiera. Regulačný úrad sa, sám seba povýšil nad vládne ministerstvo, nad vládu. Bez možnosti zásahu zo strany parlamentu si tvorí vlastné zákony, hoci ich nazýva iba vyhláškami. Zdá sa, že scenár je rovnaký. Predseda vlády prejavuje vôľu a inštitúcie, akokoľvek sa nazývajú nezávislými, ho poslúchajú. Bohužiaľ, musím povedať, že aj ÚRSO je len verným služobníkom, ktorý nieže sa nevzpiera politickému tlaku, ale svojím prisluhovaním pácha škody na energetike a ekonomike Slovenska. Nie je div, že vo výročnej správe o ÚRSO chýba vysvetlenie myšlienkových pochodov, akými sa úrad riadi, o nejakej koncepcii ani nehovoriac. Muselo by sa tam písať iba o tom, že nezávislý úrad je iba vykonávateľom príkazov jednej politickej strany a že nejaká koncepcia je mu cudzí pojem.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.12.2013 o 11:21 hod.

Ing.

Jozef Mikuš

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 11:25

Pavol Paška
Skontrolovaný text
Faktické poznámky, páni poslanci Huba, Přidal a Kaník. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Huba.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

16.12.2013 o 11:25 hod.

Mgr.

Pavol Paška

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:39

Mikuláš Huba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Začnem, ak dovolíte, okrídleným sloganom: Najlepšia elektrina je tá, ktorú vôbec nemusíme vyrobiť. V kontraste s týmto sloganom mi vyznieva hneď úvod predloženej výročnej správy, kde sa uvádza, citujem: "Spotreba elektriny síce poklesla medziročne o 0,26 % na hodnotu 28 786 gigawatt hodín a výroba elektriny vzrástla o 0,92 % na hodnotu 28 393 gigawatt hodín, avšak tieto hodnoty spotreby a výroby elektriny ešte nedosiahli úroveň spred štyroch rokov." Z tejto dikcie mi implicitne vyplýva, že ako keby predkladateľ správy tento stav a vývoj výroby a spotreby hodnotil ako niečo znepokojujúce.
Môj postoj k tomuto vývoju je práve opačný. Mňa takýto vývoj teší a skôr ma znepokojuje to, že ten pokles spotreby nie je ešte oveľa rýchlejší. Na tom, že tá spotreba by mohla a mala klesať, sa zhodneme v tejto sále asi viacerí, ale v krajine, ako je Slovensko, ktorá nemá prakticky komparatívne výhody na výrobu elektrickej energie, je podľa môjho presvedčenia žiaduci aj pokles samotnej výroby, nielen teda spotreby. Ale úplne podstatná je tá celková bilancia, v ktorej to Slovensko špeciálne zaostáva, a to je ten podiel alebo pomer výroby a spotreby na jednej strane a na druhej strane to, čo v oblasti národnej... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.12.2013 o 11:39 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 11:39

Pavol Paška
Skontrolovaný text
Pán poslanec Přidal.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

16.12.2013 o 11:39 hod.

Mgr.

Pavol Paška

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:41

Alojz Přidal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som chcel poďakovať kolegovi Mikušovi, že otvoril ďalšiu tému, ktorá bude mimoriadne diskutovaná v krátkej budúcnosti. Je to G-komponent, o ktorý sa zaujímal už Brusel. Pán Klaus Dietrich Borchardt, riaditeľ direktoriátu B, sa pýtal pána Holjenčíka napríklad, ako koordinoval tento poplatok s okolitými krajinami, s krajinami CEE, teda centrálnej a východnej Európy. Tá odpoveď bola taká, že ich oboznámil, že sa stretávajú pravidelne, a že ich oboznámil. Teda koordinácia samozrejme nebola žiadna.
Zavedením G-komponentu úrad zaviedol diskriminačné opatrenia pre výrobcov Slovenskej republiky voči zahraničným výrobcom. Jednoducho zvýhodňuje jedných a znevýhodňuje druhých. Napríklad solárne elektrárne budú platiť až 40-násobne väčší poplatok než jadrové elektrárne. Vytvoril neakceptovateľné vnútorné pravidlá. Napríklad vo Vojanoch, kde sú dva bloky pripojené do prenosovej sústavy, dva do distribučnej, tie prvé dva budú platiť poplatok maximálne 0,5 euro za megawatt, tie druhé 3 až 6 euro za megawatt hodinu. Naozaj v žiadnej krajine nie je zavedený G-komponent, teda centrálnej a východnej Európy. Výnimkou je Rakúsko, ale ten prístup je tam práve opačný.
Ja som presvedčený, že tak Ústava Slovenskej republiky a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, katalóg základných práv Európskej únie chráni dôveru podnikateľa v právny systém, slobodu podnikania a vlastníctva. Nebudem už vystupovať, lebo sa mi to zdá zbytočné, ale chcem informovať kolegov, že pripravíme podanie na Ústavný súd aj nový zákon, ktorý by takúto svojvôľu pána Holjenčíka obmedzil.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.12.2013 o 11:41 hod.

Mgr.

Alojz Přidal

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 11:41

Pavol Paška
Skontrolovaný text
Pán poslanec Kaník.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

16.12.2013 o 11:41 hod.

Mgr.

Pavol Paška

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:43

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja sa budem snažiť z tejto odbornej debaty, aby zaznelo niečo, čomu ľudia budú rozumieť v podstatne širšom rozsahu. Regulátor vznikol preto, aby zabránil prirodzeným monopolom dosahovať neopodstatnené zisky. A samozrejme aj preto, aby nastavil cenu elektriny čo najpriaznivejšie pre rast zamestnanosti aj pre spotrebu domácností. Na Slovensku výsledok je ale presne opačný.
Ako vysvetlíme, že za desať rokov zhruba klesli náklady na výrobu elektrickej energie o 50 %, napriek tomu ceny, konečná cena elektrickej energie je najvyššia v rámci Európskej únie pre výrobný sektor s výnimkou ostrovných štátov? A je to jeden z faktorov, ktorý spôsobuje nárast nezamestnanosti. My sme pred vyše alebo zhruba pred rokom zahrnuli potrebu zníženia ceny elektrickej energie do piatich opatrení na okamžité zastavenie rastu nezamestnanosti a žiadali sme vládu, aby s tým niečo robila. Teraz sa prvýkrát urobil ten krok, že áno, cena klesne. Ale prečo až teraz? A tu sa práve na tomto ukazuje, že cenu elektrickej energie má v rukách regulátor a že veľmi negatívnym spôsobom ju ovplyvňoval, preto ju máme najvyššiu. Pretože výrobná cena elektrickej energie, až sa nemýlim, je zhruba 45 % z objemu faktúry, ktorá je vystavená, a zvyšok sú poplatky, ktoré stanovuje regulátor. A tu sa naozaj ukazuje, že regulátor zohral veľmi negatívnu úlohu v tom, ako sa hospodárstvo Slovenskej republiky vyvíja, či rastie alebo sa brzdí, a veľmi negatívnu úlohu pri raste nezamestnanosti.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.12.2013 o 11:43 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 11:43

Pavol Paška
Skontrolovaný text
Chcete reagovať, pán poslanec? Nie.
==Ďalší písomne bol prihlásený bol pán poslanec Štefanec, nevidím ho, stále, stráca poradie.
Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Mezenská, Ritomská. Chcete, pán poslanec Hlina, aj vy? Nejde vám? Skúste ešte raz vytiahnuť kartu a... Poslanec Hlina, končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

16.12.2013 o 11:43 hod.

Mgr.

Pavol Paška

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom