27. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda ÚRSO, pán spravodajca, pokračujeme po mesiaci a niečo snáď v rozprave k výročnej správe Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012.
Chcel by som sa vrátiť k tomu, čo hovoril aj kolega Přidal, trošku ďalej vo svojom vystúpení, ale úvodom by som chcel povedať, že správa, ktorú sme dostali predloženú do Národnej rady, sa nevymyká z radu predchádzajúcich za uplynulé roky, hoci sa veľa od toho času zmenilo. Ako konštatuje pán predseda v úvodnom príhovore, nové zákony o regulácii v sieťových odvetviach a o energetike výrazne posilnili nezávislosť úradu pre reguláciu a udelili mu obrovské nové právomoci. ÚRSO sa tejto novej pozície zmocnilo tak, že ponúknutú zvýšenú nezávislosť pochopil ako, musím to povedať, bohužiaľ, veľmi tvrdo, ako arogantnosť voči regulovaným subjektom a nové právomoci ako nástroj na preberanie oprát v energetickej politike vlády, samozrejme, snáď by bolo lepšie povedané, skôr s jej požehnaním alebo na jej prianie.
Každý záujemca o plnohodnotnú informáciu, ktorý si prelistuje výročnú správu, musí byť sklamaný, pretože dostane výpočet opatrení, ktoré vydal úrad pri vykonávaní kontroly, ale nedozvie sa, kto to robil, chýbajú údaje o personálnom obsadení, počte zamestnancov, o ich odmeňovaní. Zaznamená vývoj regulovaných cien, ale márne hľadá údaje o tom, ako hospodáril úrad sám, ktorý má od minulého roka v štátnom rozpočte samostatnú rozpočtovú kapitolu. Nestretne sa s auditom, ktorý by potvrdil, že štátne prostriedky boli vynaložené efektívne, aj keď ja nemám ani najmenšiu pochybnosť, že tak bolo. A čo je úplne najdôležitejšie, zo správy síce vyčíta, vyplýva, aké dôležité rozhodnutia úrad robil, ale nenájde ani zmienku o tom, či sa v rámci svojej posilnenej nezávislosti riadil, čím sa riadil, akú filozofiu uznával, kam smeroval.
My sme diskutovali o tom aj na výbore pre hospodárstvo. Pán predseda vtedy opakovane povedal, že správa má úplne štandardnú formu. Súhlasím, je tam to, čo tam byť musí, ale nemusíme chodiť ďaleko po príklad, aby sme dokázali porovnať rozdielnosť prístupov podobných inštitúcií.
Český energetický regulačný úrad venuje v podobnom dokumente hneď prvú časť opisu legislatívnej a správnej činnosti. Vlastnému rozpočtovému hospodáreniu dáva priestor na jednej pätine správy a zverejňuje audit potvrdzujúci správnosť údajov. Neobchádza opis vnútorných kontrolných mechanizmov, v osobitnej prílohe uvádza vnútornú organizačnú štruktúru, čím ukazuje, že chce byť naozaj kompetentným úradom rozhodujúcim o dôležitých veciach. Aký je to rozdiel v porovnaní so slovenským náprotivkom! A pritom si český energetický regulačný úrad nezobral na plecia batoh ako slovenský ÚRSO.
Takže v prvom rade vyčítam ÚRSO, že hodnotiacu správu vypracoval povrchne. Ale tento prístup ÚRSO len ilustruje postoj v dôležitých otázkach k mnohým regulovaným subjektom. Ak by som mal opísať činnosť ÚRSO pod taktovkou pána predsedu Holjenčíka, najvýstižnejšie slovo by bolo účelovosť. Za tým sa skrýva nadbiehanie politickej moci, v tomto prípade strane SMER a jej mecenášom, o tom budem hovoriť aj ďalej. Ďalej tu nájdeme prijímanie opatrení bez akejkoľvek koncepcie, často protichodných, uvediem aj na príkladoch. O nevypočítateľnosti konania úradu do budúcna a obrovských škodách, ktoré to spôsobuje, pravdepodobne by vedeli hovoriť mnohí, hlavne tí, čo produkujú elektrickú energiu, či to je z jadra, vody alebo slnka.
Dovoľte mi, aby som sa prednostne venoval elektrickej energii, aj keď poviem niekoľko slov aj k iným zdrojom. Pri svojom vystúpení k novele zákona o podpore obnoviteľných zdrojov som uviedol príklad, kde doteraz ÚRSO urobil azda najväčší prešľap, ak to tak možno nazvať. Skôr išlo o účelové, pravdepodobne dopredu pripravované konanie, keď v priebehu piatich rokov dokázal úplne zmeniť postoj k podpore fotovoltaických elektrární. Najskôr ich vyniesol podpornou politikou do nebies, takže nám začali rásť po celom Slovensku, bez ohľadu na to, či zaberú najúrodnejšiu obhospodarovanú pôdu alebo nevyužívanú lúku. Keď si prvá liga nachystaných investorov prišla na svoje, ÚRSO zavelil čelom vzad, lebo podpora výkupu elektriny zo slnka o niečo zdvihla ceny pre všetkých odberateľov. A tak išla podpora zrazu strmo dole, čo prvú ligu dobre informovaných investorov neprekvapilo, lebo na ich miesto už nastúpila dôverčivá druhá liga. Tí si naivne mysleli, že pravidlá hry sa v jej priebehu nemenia, lebo tak to zvyčajne chodí, ale mýlili sa. Navyše vo verejnej mienke ostala po slnečných elektrárňach horká pachuť, lebo veď tie nám spôsobili, že máme vysokú cenu za elektrinu. To nie je medvedia, ale priam grizlia služba pre obnoviteľné zdroje, ktoré sú do budúcna jedinou alternatívou k fosílnym palivám, ak nechceme našu planétu vyúdiť na neznesiteľnú úroveň, alebo ak nechceme skončiť v energetickom kolapse.
Tento príklad je vhodnou ukážkou toho, ako pristupujú vlády Roberta Fica a jeho verného pomocníka pána predsedu,k takej dôležitej otázke, ako je regulovanie trhu s energiami. Účelovosť, nezodpovednosť za budúci vývoj, ale teraz musím pridať ešte jedno slovo, demagogickosť. Príkladov na potvrdenie posledného opisu by sa dalo sypať aj viac, ale predsa len zostanem pri tých fotovoltaických elektrárňach. Keď Robert Fico, predseda vlády, ako horlivý zástanca ľudu, sledujúci jej blaho, sa svojich občanov zastal v boji proti vysokým cenám elektrickej energie a hľadal obetného baránka, našiel ho v energii vyrobenej zo slnka. Samozrejme až po tom, ako sa vyvolení včas z tohto biznisu stiahli. To slnko podľa neho mohlo za to, že občania platia priveľa, preto treba majiteľom týchto elektrární pristrihnúť krídelká. ÚSRO síce nejaké korekcie urobil už predtým, ale premiérové výčitky si osvojil naplno a obratom menil podporné schémy.
Pani kolegyne, páni kolegovia, nechcem unavovať číslami teraz. Hovoril som niečo v zákone o podpore obnoviteľných zdrojov energie č. 309, ale predsa len. Ak zoberiem rok 2011, teda obdobie, keď sa rozbehla naozaj premrštená podpora slnečných elektrární, a o najpravdepodobnejšej príčine som hovoril, keď to spätne spočítame, tak odberateľ domácnosti platil z každého eura necelé 3 centy za podporu elektriny zo slnka. V ťažiarskej firme z Hornej Nitry zaplatil o niečo menej, ale na podporu jadrovej energetiky zaplatil viac. Teda ak by chcel predseda vlády naozaj hľadať zdroje zníženia ceny elektriny, mohol by si v tejto kategórii, ak ideme hovoriť len v tejto kategórii doplatkov, vybrať z troch možností: siahnuť na slnko, jadro alebo hnedé uhlie. Vybral si to prvé, pritom hovoríme o ovplyvňovaní ledva v centách z jedného jadra. Ale ak by chcel predseda vlády ozaj úprimne znížiť ceny elektrickej energie, siahol by na iné položky. Napríklad na spomínaný poplatok za distribučné spoločnosti, ktorý tvoril až štvrtinu celkovej ceny. Alebo trebárs aj za poplatky za prenos elektriny na systémové služby. A pritom by sa to občanom určite viac zapáčilo, lebo firmy zabezpečujúce prenos a distribúciu dosahujú ročne zisky v stovkách miliónov eur a bolo by tam z čoho kresať.
Tento príklad som neuviedol len preto, aby som poukázal na demagogickosť a účelovosť prístupu. Prípad má pokračovanie ďalej. Najnovšie sa má zníženie elektrickej energie, tentoraz už aj pre firmy, dosiahnuť tým, že sa osobitným poplatkom zaťažia slovenskí výrobcovia. Už nejde o desatiny centov z jedného eura ako v predchádzajúcom prípade, teraz by už mohlo ísť aj o centy, možno aj o desiatky centov z eura. Tým zázračným nástrojom sa stal takzvaný G-komponent, kde ide o poplatok výrobcov za prístup do elektrizačnej sústavy. Inými slovami, výrobcovia by mali platiť akúsi osobitnú daň, ktorú si musia zakomponovať do svojho účtovníctva, čo bude pre nich znamenať buď výrazné zníženie ziskovosti, v horšom prípade kolaps.
Tento prípad sa dostal na svetlo sveta po pracovnej návšteve predsedu vlády u predsedu ÚRSO na začiatku júla a ohlásil ho sám predseda vlády. Krátko na to vydal ÚRSO takmer stostranovú vyhlášku č. 221 a G-komponent vniesol do praxe. Podľa neho by sa mal začať postup aj od začiatku roka 2014. Oprávnene sa začali búriť všetci výrobcovia, od slovenských elektrární, cez výrobcov bioplynu až po fotovoltaikov. Vyhlášku hodlajú napadnúť aj súdne. Podnety išli už aj na Generálnu prokuratúru. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie. A kým dominantný výrobca elektriny na Slovensku ohlasuje uzatváranie niektorých elektrární a ťažké dopady na hospodárenie firmy, fotovoltaici, bioplynári či majitelia väčších vodných elektrární sa obávajú ohrozenia vlastného podnikania.
Treba priznať, že G-komponent je nástroj, ktorý je v Európskej únii legitímny, no jeho použitie sa spája s naplnením určitých konkrétnych podmienok. Hoci v pripomienkovom konaní musel ÚRSO chtiac-nechtiac upustiť od extrémne vysokých platieb, lebo boli v rozpore s európskymi predpismi, nedbal na ďalšie výhrady, ktoré prišli z Európskej komisie. Najvážnejšou bolo, že tento poplatok sa uplatňuje iba v prípade spoločného postupu susediacich štátov, čo v prípade Slovenska neplatí. Aj o tomto bola diskusia na výbore. Pán predseda povedal, že všetky krajiny okolo nás majú G-komponent, čo nie je pravda. Má ho len Rakúsko, aj to len v malých prečerpávacích elektrárňach, vodných, do 5 megawatt.
Ako som spomenul, používanie tohto poplatku dostane mnohých výrobcov obnoviteľných zdrojov do veľkých problémov. Mnohí ho jednoducho neutiahnu. To je ešte väčšia rana obnoviteľným zdrojom, ako vyrobil ÚRSO pri premrštenej a potom strmo oklieštenej podpore fotovoltaiky. Výrobcovia v okolitých štátoch takýmto poplatkom nie sú vystavení a keďže vo voľnom prostredí majú prístup na náš trh, budú oproti domácim výrobcom výrazne zvýhodnení. Inými slovami, vláda a ÚRSO týmto spôsobom mimoriadne skomplikujú život slovenským výrobcom, znevýhodnia ich na vlastnom teritóriu. Nie však všetkých. V spomenutej vyhláške tvorca udelil výnimku. Dostanú ju tí, čo svojimi zariadeniami podporujú prenosovú sústavu a regulovanú výrobu. To by sa ešte dalo prehliadnuť. Ale dostanú ju aj vodné elektrárne do veľkosti výkonu 5 megawatt. A to sú práve tí, na ktorých je v Rakúsku určený G-komponent.
Na otázku prečo, pán predseda, neviem, kde sme to boli, na nejakej energetickej komisii, odpovedal, lebo sme sa tak rozhodli. O tej účelovosti by som chcel povedať len toľko, že výrobcovia, ktorých zasiahol aj G-komponent, sa pohybujú, okrem tých, ktorí sú dotovaní, čo sú u nás už takmer všetci okrem, okrem SE, sa pohybujú v liberalizovanom trhu. Distribučky, prenosová sústava sa pohybuje v regulovanom trhu práve pod kuratelou regulačného úradu. A práve vysoká ziskovosť distribučiek a prenosovej sústavy je pravdepodobne robená preto, aby boli vysoké zisky pre štát, pre pomoc štátnemu rozpočtu, na úkor, samozrejme, aj ostatných výrobcov, ktorí sú sebestační a diferencovaní.
O účelovosti by som chcel povedať aj s jedným dopadom vyhlášky na konkrétneho výrobcu, ktorým je Zvolenská teplárenská, a. s. V roku 2008 bola vykonaná v tejto teplárni rekonštrukcia na spaľovanie biomasy spolu s hnedým uhlím. Predpokladalo sa, podpora do 15 rokov. Pre kolegov poslancov, možno pre tých, ktorí sa dívajú, poviem, že celková cena elektriny u tejto teplárenskej ide z ceny za straty a samozrejme aj z ceny za doplatok. Táto cena za doplatok závisí práve od druhu paliva, ktorý sa využíva. A do roku 2013 bola dotovaná celková výroba elektriny u tejto akciovej spoločnosti. Po vydaní vyhlášky 221 sa množstvo vyrobené vysokoúčinnou kombinovanou výrobou u tejto teplárni zníži na jednu sedminu. Dôsledok bude buď kolaps firmy, to sa ešte uvidí, alebo rapídne zvýšenie ceny tepla pre občanov, ktorí využívajú teplo z tejto teplárne. Je to zásah do firmy, s ktorou sa v roku 2008 vláda Roberta Fica pri tej rekonštrukcii, ktorá stála 0,5 mld. slovenských korún, trošku tak aj chválili. A bol to dobrý projekt. Takýmto účelovým zásahom v strede cyklu alebo v priebehu podnikania, ktorý urobil napríklad aj na tejto akciovej spoločnosti ÚRSO, sa stáva povedzme aj z dobrého diela možno firma so zlým koncom.
Kolega Přidal vo svojom vystúpení spomínal SPP, v tom čase ešte rezonovala táto otázka. Poviem len jednu vetu. K tomu sa vrátim, o tej účelovosti alebo o tom, že či je a do akej miery náš úrad pre reguláciu samostatný, nezávislý. Keď vyšlo najavo, že matka SPP je v strate, minister hospodárstva pán Malatinský sa vyjadril v jednom zo svojich rozhovorov, že na to, aby cena pre domácnosti mohla byť nestratová alebo na nule, musia sa ceny zvýšiť o 30 percent. Pán predseda Holjenčík sa v tom čase nechal počuť, že cena pre domácnosti je primeraná. Po takejto prestrelke, mediálnej, chvíľkovej, asi trvajúcej dva, tri dni, sa pán minister úplne stiahol a viacej sa k tejto téme nevyjadroval. Keď to zhrniem jednou vetou, objemnou vyhláškou ÚRSO sa úplne mení, z tohto roka, sa úplne mení energetický biznis na Slovensku. ÚRSO neváha zablokovať úplne rozvoj výroby obnoviteľných zdrojov a dokonca znevýhodňuje slovenských výrobcov voči zahraničným.
Pýtam sa, pán predseda, ako si toto vôbec môže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dovoliť? Veď nová energetická politika, o ktorej sa toľko hovorí, a ministerstvo hospodárstva ju prezentuje, sa stáva zdrapom papiera. Regulačný úrad sa, sám seba povýšil nad vládne ministerstvo, nad vládu. Bez možnosti zásahu zo strany parlamentu si tvorí vlastné zákony, hoci ich nazýva iba vyhláškami. Zdá sa, že scenár je rovnaký. Predseda vlády prejavuje vôľu a inštitúcie, akokoľvek sa nazývajú nezávislými, ho poslúchajú. Bohužiaľ, musím povedať, že aj ÚRSO je len verným služobníkom, ktorý nieže sa nevzpiera politickému tlaku, ale svojím prisluhovaním pácha škody na energetike a ekonomike Slovenska. Nie je div, že vo výročnej správe o ÚRSO chýba vysvetlenie myšlienkových pochodov, akými sa úrad riadi, o nejakej koncepcii ani nehovoriac. Muselo by sa tam písať iba o tom, že nezávislý úrad je iba vykonávateľom príkazov jednej politickej strany a že nejaká koncepcia je mu cudzí pojem.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
Vystúpenia
11:08
Uvádzajúci uvádza bod 11:08
Monika PažinkováNávrh rozpočtu úradu vychádza z východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016. Úrad návrh rozpočtu postúpil na medzirezortné pripomienkové konanie, v ktorom ministerstvo financií uplatnilo zásadnú pripomienku na úpravu rozpočtu na základe aktuálnej makroekonomickej prognózy. Predložený návrh rozpočtu úradu je zostavený na základe revidovaných ukazovateľov Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Celkové príjmy rozpočtu sú v roku 2014 37,8 mil. eur, výdavky 18,3 mil. eur, v roku 2015 36,8 mil. eur, výdavky 16,6 mil. eur, v roku 2016 38,1 mil. eur, výdavky 17,1 mil. eur.
Podstatným príjmom úradu je príspevok na činnosť úradu od zdravotných poisťovní, ktorého výška je 0,45 % z vymeriavacieho základu z ročného prerozdelenia poistného, a príspevok poukazujú zdravotné poisťovne úradu vždy k 20. decembru kalendárneho roka na nasledujúci rok.
Rozpočet úradu v súčasnosti ovplyvňujú zdroje získané úradom z eurofondov z operačného programu vzdelávanie na zavedenie systému DRG v oblasti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zo štátneho rozpočtu úradu na vývoj slovenskej DRG v spolupráci s nemeckým partnerom InEC, na povinné spolufinancovanie projektu a na úhradu pro rata.
Úrad dohliada nad všetkými kľúčovými aspektmi systému zdravotníctva s cieľom udržiavať finančnú stabilitu, výkonnosť a solidárnosť systému. Stratégiou je implementácia nového úhradového mechanizmu ústavnej zdravotnej starostlivosti, zvýšenie kvality služieb poskytovaných súdno-lekárskymi a patologicko-anatomickými pracoviskami, ich územná reštrukturalizácia, zabezpečiť tie činnosti úradu, ktoré vyplývajú zo schváleného nového zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme, zlepšiť kvalitu služieb v oblasti dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zaviesť systém manažérstva kvality.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie rozpočtu úradu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom 581/2004 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou predkladá návrh rozpočtu na roky 2014 a 2016. Predložený návrh rozpočtu bol prerokovaný správnou radou úradu, schválený dozornou radou úradu a vládou Slovenskej republiky. Bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady pre financie a rozpočet a vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo.
Návrh rozpočtu úradu vychádza z východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016. Úrad návrh rozpočtu postúpil na medzirezortné pripomienkové konanie, v ktorom ministerstvo financií uplatnilo zásadnú pripomienku na úpravu rozpočtu na základe aktuálnej makroekonomickej prognózy. Predložený návrh rozpočtu úradu je zostavený na základe revidovaných ukazovateľov Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Celkové príjmy rozpočtu sú v roku 2014 37,8 mil. eur, výdavky 18,3 mil. eur, v roku 2015 36,8 mil. eur, výdavky 16,6 mil. eur, v roku 2016 38,1 mil. eur, výdavky 17,1 mil. eur.
Podstatným príjmom úradu je príspevok na činnosť úradu od zdravotných poisťovní, ktorého výška je 0,45 % z vymeriavacieho základu z ročného prerozdelenia poistného, a príspevok poukazujú zdravotné poisťovne úradu vždy k 20. decembru kalendárneho roka na nasledujúci rok.
Rozpočet úradu v súčasnosti ovplyvňujú zdroje získané úradom z eurofondov z operačného programu vzdelávanie na zavedenie systému DRG v oblasti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zo štátneho rozpočtu úradu na vývoj slovenskej DRG v spolupráci s nemeckým partnerom InEC, na povinné spolufinancovanie projektu a na úhradu pro rata.
Úrad dohliada nad všetkými kľúčovými aspektmi systému zdravotníctva s cieľom udržiavať finančnú stabilitu, výkonnosť a solidárnosť systému. Stratégiou je implementácia nového úhradového mechanizmu ústavnej zdravotnej starostlivosti, zvýšenie kvality služieb poskytovaných súdno-lekárskymi a patologicko-anatomickými pracoviskami, ich územná reštrukturalizácia, zabezpečiť tie činnosti úradu, ktoré vyplývajú zo schváleného nového zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme, zlepšiť kvalitu služieb v oblasti dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zaviesť systém manažérstva kvality.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie rozpočtu úradu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Autorizovaný
11:12
Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:12
Emília MüllerováPredseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 734 z 15....
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 734 z 15. októbra 2013 pridelil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 21. novembra 2013. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí určil ako gestorský výbor Národnej rady Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo s tým, že na základe rokovaní výborov predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu výborov o priebehu a výsledkoch rokovania o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh rozpočtu bol predložený v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 dňa 12. novembra 2013. Výbor svojím uznesením č. 246 vyjadril súhlas s predloženým návrhom rozpočtu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 schváliť s tým, že príjmy na rok 2014 sa rozpočtujú vo výške 37 mil. 818 tis. euro a výdavky vo výške 18 mil. 317 tis. eur.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 30. októbra 2013. Výbor svojím uznesením č. 87 vyjadril súhlas s predloženým návrhom rozpočtu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 schváliť s tým, že príjmy na rok 2014 sa rozpočtujú vo výške 37 818 mil. eur (Pozn. red.: správne má byť - "37 mil. 818 tis. eur".) a výdavky vo výške 18 317 mil. eur (Pozn. red.: správne má byť - "18 mil. 317 tis. eur".).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 26. novembra 2013. Výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 schváliť.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
16.12.2013 o 11:12 hod.
MUDr.
Emília Müllerová
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, vážená pani predsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh spoločnej správy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016, tlač 756a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 734 z 15. októbra 2013 pridelil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 21. novembra 2013. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí určil ako gestorský výbor Národnej rady Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo s tým, že na základe rokovaní výborov predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu výborov o priebehu a výsledkoch rokovania o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh rozpočtu bol predložený v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 dňa 12. novembra 2013. Výbor svojím uznesením č. 246 vyjadril súhlas s predloženým návrhom rozpočtu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 schváliť s tým, že príjmy na rok 2014 sa rozpočtujú vo výške 37 mil. 818 tis. euro a výdavky vo výške 18 mil. 317 tis. eur.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 30. októbra 2013. Výbor svojím uznesením č. 87 vyjadril súhlas s predloženým návrhom rozpočtu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 schváliť s tým, že príjmy na rok 2014 sa rozpočtujú vo výške 37 818 mil. eur (Pozn. red.: správne má byť - "37 mil. 818 tis. eur".) a výdavky vo výške 18 317 mil. eur (Pozn. red.: správne má byť - "18 mil. 317 tis. eur".).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 26. novembra 2013. Výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 schváliť.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Autorizovaný
11:16
Vystúpenie v rozprave 11:16
Eva HorváthováKeďže si myslím, pani predsedníčka, že nie je to vaša chyba, že sa takéto niečo stalo, a potrebovala by som k tomu také bližšie vysvetlenie, keďže si myslím, že toto je dosť závažná vec, keďže sa môže ohroziť vlastne implementácia celého DRG systému, ktorý všetci odborníci dlhodobo, aj teda situácia v zdravotníctve si to dlhodobo vyžaduje, a očakávame, chcem sa teda opýtať, že prečo tie prostriedky budú krátené. Či máte nejakú informáciu o tom, čo bolo príčinou, keďže tu popisujete, že sa to týka zmluvy uzatvorenej na zabezpečenie realizácie projektu. A či vlastne tento výpadok už je zahrnutý, predpokladám, že asi nie, v terajšom rozpočte. A teda ako sa k tomu stavia ministerstvo financií. A teda, ako budete túto situáciu, túto vážnu situáciu podľa môjho názoru riešiť.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
16.12.2013 o 11:16 hod.
prof. MUDr. PhD. MPH
Eva Horváthová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani predsedníčka, vážená pani spravodajkyňa, milé kolegyne, milí kolegovia. Ja by som sa chcela venovať len jednej časti, ktorá ma tak upútala vo vašej správe, a síce týka sa operačného programu vzdelávania pre implementáciu DRG systému, kde vo svojej správe uvádzate, citujem, že: "Z predbežnej správy auditu Európskej komisie operačného programu vzdelávanie vyplýva, že úradu bude krátených 25 % prostriedkov pridelených na projekt vzťahujúci sa k dodávateľskej zmluve uzatvorenej pre zabezpečenie realizácie projektu, čo predstavuje 1 mil. 162 tis. euro. Keďže úrad je zo zákona zriadený ako subjekt verejnej správy, takýto výpadok zdrojov na financovanie projektu DRG môže ohroziť realizáciu vládou schváleného projektu a úrad nemá možnosti nahradiť tieto finančné prostriedky bez doplnenia externých zdrojov. V prípade, že projekt nebude realizovaný v plnom rozsahu, bude nutné vrátiť všetky použité finančné prostriedky z európskeho sociálneho fondu, ktoré boli pridelené na operačný program vzdelávanie pre účely implementácie DRG systému na Slovensku."
Keďže si myslím, pani predsedníčka, že nie je to vaša chyba, že sa takéto niečo stalo, a potrebovala by som k tomu také bližšie vysvetlenie, keďže si myslím, že toto je dosť závažná vec, keďže sa môže ohroziť vlastne implementácia celého DRG systému, ktorý všetci odborníci dlhodobo, aj teda situácia v zdravotníctve si to dlhodobo vyžaduje, a očakávame, chcem sa teda opýtať, že prečo tie prostriedky budú krátené. Či máte nejakú informáciu o tom, čo bolo príčinou, keďže tu popisujete, že sa to týka zmluvy uzatvorenej na zabezpečenie realizácie projektu. A či vlastne tento výpadok už je zahrnutý, predpokladám, že asi nie, v terajšom rozpočte. A teda ako sa k tomu stavia ministerstvo financií. A teda, ako budete túto situáciu, túto vážnu situáciu podľa môjho názoru riešiť.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
11:18
Uvádzajúci uvádza bod 11:18
Monika PažinkováTak tento problém, ktorý spomínate, áno, už máme ho doriešený, ale máme zatiaľ len predbežnú správu z Komisie európskej. Bude krátených tých 25 %, to je milión 161 tis. 560 tis. eur (Pozn. red.: pravdepodobne správne má byť – "1 161 560 eur".) kvôli netransparentnosti projektu, ktorý bol odsúťažený v minulosti, s tým, že po dohode s ministerstvom financií tento výpadok bude financovaný z peňazí úradu pre dohľad z nevyčerpaných prostriedkov z minulých rokov. Takže k ohrozeniu projektu nedôjde, projekt pokračuje naďalej tak, ako bol naplánovaný, harmonogram je dodržiavaný neustále. Takže je to vyriešené už teraz.
Autorizovaný
11:19
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:19
Eva HorváthováĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.12.2013 o 11:19 hod.
prof. MUDr. PhD. MPH
Eva Horváthová
Videokanál poslanca
Ja by som sa len chcela opýtať, že kto je zodpovedný za tú netransparentnosť tohto procesu a či bude niekto zodpovedať osobne za to, že tieto peniaze budú krátené a v takejto sume?
Ďakujem.
Autorizovaný
11:19
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:19
Monika PažinkováJe to zatiaľ predčasná otázka, lebo nemám zatiaľ záverečné ako rozhodujúce rozhodnutie tej Európskej komisie, len predbežnú informáciu. Takže ak môžem vás potom informovať, nech sa páči.
Autorizovaný
11:21
Vystúpenie v rozprave 11:21
Jozef MikušChcel by som sa vrátiť k tomu, čo hovoril aj kolega Přidal, trošku ďalej vo svojom vystúpení, ale úvodom by som chcel povedať, že správa, ktorú sme dostali predloženú do Národnej rady, sa...
Chcel by som sa vrátiť k tomu, čo hovoril aj kolega Přidal, trošku ďalej vo svojom vystúpení, ale úvodom by som chcel povedať, že správa, ktorú sme dostali predloženú do Národnej rady, sa nevymyká z radu predchádzajúcich za uplynulé roky, hoci sa veľa od toho času zmenilo. Ako konštatuje pán predseda v úvodnom príhovore, nové zákony o regulácii v sieťových odvetviach a o energetike výrazne posilnili nezávislosť úradu pre reguláciu a udelili mu obrovské nové právomoci. ÚRSO sa tejto novej pozície zmocnilo tak, že ponúknutú zvýšenú nezávislosť pochopil ako, musím to povedať, bohužiaľ, veľmi tvrdo, ako arogantnosť voči regulovaným subjektom a nové právomoci ako nástroj na preberanie oprát v energetickej politike vlády, samozrejme, snáď by bolo lepšie povedané, skôr s jej požehnaním alebo na jej prianie.
Každý záujemca o plnohodnotnú informáciu, ktorý si prelistuje výročnú správu, musí byť sklamaný, pretože dostane výpočet opatrení, ktoré vydal úrad pri vykonávaní kontroly, ale nedozvie sa, kto to robil, chýbajú údaje o personálnom obsadení, počte zamestnancov, o ich odmeňovaní. Zaznamená vývoj regulovaných cien, ale márne hľadá údaje o tom, ako hospodáril úrad sám, ktorý má od minulého roka v štátnom rozpočte samostatnú rozpočtovú kapitolu. Nestretne sa s auditom, ktorý by potvrdil, že štátne prostriedky boli vynaložené efektívne, aj keď ja nemám ani najmenšiu pochybnosť, že tak bolo. A čo je úplne najdôležitejšie, zo správy síce vyčíta, vyplýva, aké dôležité rozhodnutia úrad robil, ale nenájde ani zmienku o tom, či sa v rámci svojej posilnenej nezávislosti riadil, čím sa riadil, akú filozofiu uznával, kam smeroval.
My sme diskutovali o tom aj na výbore pre hospodárstvo. Pán predseda vtedy opakovane povedal, že správa má úplne štandardnú formu. Súhlasím, je tam to, čo tam byť musí, ale nemusíme chodiť ďaleko po príklad, aby sme dokázali porovnať rozdielnosť prístupov podobných inštitúcií.
Český energetický regulačný úrad venuje v podobnom dokumente hneď prvú časť opisu legislatívnej a správnej činnosti. Vlastnému rozpočtovému hospodáreniu dáva priestor na jednej pätine správy a zverejňuje audit potvrdzujúci správnosť údajov. Neobchádza opis vnútorných kontrolných mechanizmov, v osobitnej prílohe uvádza vnútornú organizačnú štruktúru, čím ukazuje, že chce byť naozaj kompetentným úradom rozhodujúcim o dôležitých veciach. Aký je to rozdiel v porovnaní so slovenským náprotivkom! A pritom si český energetický regulačný úrad nezobral na plecia batoh ako slovenský ÚRSO.
Takže v prvom rade vyčítam ÚRSO, že hodnotiacu správu vypracoval povrchne. Ale tento prístup ÚRSO len ilustruje postoj v dôležitých otázkach k mnohým regulovaným subjektom. Ak by som mal opísať činnosť ÚRSO pod taktovkou pána predsedu Holjenčíka, najvýstižnejšie slovo by bolo účelovosť. Za tým sa skrýva nadbiehanie politickej moci, v tomto prípade strane SMER a jej mecenášom, o tom budem hovoriť aj ďalej. Ďalej tu nájdeme prijímanie opatrení bez akejkoľvek koncepcie, často protichodných, uvediem aj na príkladoch. O nevypočítateľnosti konania úradu do budúcna a obrovských škodách, ktoré to spôsobuje, pravdepodobne by vedeli hovoriť mnohí, hlavne tí, čo produkujú elektrickú energiu, či to je z jadra, vody alebo slnka.
Dovoľte mi, aby som sa prednostne venoval elektrickej energii, aj keď poviem niekoľko slov aj k iným zdrojom. Pri svojom vystúpení k novele zákona o podpore obnoviteľných zdrojov som uviedol príklad, kde doteraz ÚRSO urobil azda najväčší prešľap, ak to tak možno nazvať. Skôr išlo o účelové, pravdepodobne dopredu pripravované konanie, keď v priebehu piatich rokov dokázal úplne zmeniť postoj k podpore fotovoltaických elektrární. Najskôr ich vyniesol podpornou politikou do nebies, takže nám začali rásť po celom Slovensku, bez ohľadu na to, či zaberú najúrodnejšiu obhospodarovanú pôdu alebo nevyužívanú lúku. Keď si prvá liga nachystaných investorov prišla na svoje, ÚRSO zavelil čelom vzad, lebo podpora výkupu elektriny zo slnka o niečo zdvihla ceny pre všetkých odberateľov. A tak išla podpora zrazu strmo dole, čo prvú ligu dobre informovaných investorov neprekvapilo, lebo na ich miesto už nastúpila dôverčivá druhá liga. Tí si naivne mysleli, že pravidlá hry sa v jej priebehu nemenia, lebo tak to zvyčajne chodí, ale mýlili sa. Navyše vo verejnej mienke ostala po slnečných elektrárňach horká pachuť, lebo veď tie nám spôsobili, že máme vysokú cenu za elektrinu. To nie je medvedia, ale priam grizlia služba pre obnoviteľné zdroje, ktoré sú do budúcna jedinou alternatívou k fosílnym palivám, ak nechceme našu planétu vyúdiť na neznesiteľnú úroveň, alebo ak nechceme skončiť v energetickom kolapse.
Tento príklad je vhodnou ukážkou toho, ako pristupujú vlády Roberta Fica a jeho verného pomocníka pána predsedu,k takej dôležitej otázke, ako je regulovanie trhu s energiami. Účelovosť, nezodpovednosť za budúci vývoj, ale teraz musím pridať ešte jedno slovo, demagogickosť. Príkladov na potvrdenie posledného opisu by sa dalo sypať aj viac, ale predsa len zostanem pri tých fotovoltaických elektrárňach. Keď Robert Fico, predseda vlády, ako horlivý zástanca ľudu, sledujúci jej blaho, sa svojich občanov zastal v boji proti vysokým cenám elektrickej energie a hľadal obetného baránka, našiel ho v energii vyrobenej zo slnka. Samozrejme až po tom, ako sa vyvolení včas z tohto biznisu stiahli. To slnko podľa neho mohlo za to, že občania platia priveľa, preto treba majiteľom týchto elektrární pristrihnúť krídelká. ÚSRO síce nejaké korekcie urobil už predtým, ale premiérové výčitky si osvojil naplno a obratom menil podporné schémy.
Pani kolegyne, páni kolegovia, nechcem unavovať číslami teraz. Hovoril som niečo v zákone o podpore obnoviteľných zdrojov energie č. 309, ale predsa len. Ak zoberiem rok 2011, teda obdobie, keď sa rozbehla naozaj premrštená podpora slnečných elektrární, a o najpravdepodobnejšej príčine som hovoril, keď to spätne spočítame, tak odberateľ domácnosti platil z každého eura necelé 3 centy za podporu elektriny zo slnka. V ťažiarskej firme z Hornej Nitry zaplatil o niečo menej, ale na podporu jadrovej energetiky zaplatil viac. Teda ak by chcel predseda vlády naozaj hľadať zdroje zníženia ceny elektriny, mohol by si v tejto kategórii, ak ideme hovoriť len v tejto kategórii doplatkov, vybrať z troch možností: siahnuť na slnko, jadro alebo hnedé uhlie. Vybral si to prvé, pritom hovoríme o ovplyvňovaní ledva v centách z jedného jadra. Ale ak by chcel predseda vlády ozaj úprimne znížiť ceny elektrickej energie, siahol by na iné položky. Napríklad na spomínaný poplatok za distribučné spoločnosti, ktorý tvoril až štvrtinu celkovej ceny. Alebo trebárs aj za poplatky za prenos elektriny na systémové služby. A pritom by sa to občanom určite viac zapáčilo, lebo firmy zabezpečujúce prenos a distribúciu dosahujú ročne zisky v stovkách miliónov eur a bolo by tam z čoho kresať.
Tento príklad som neuviedol len preto, aby som poukázal na demagogickosť a účelovosť prístupu. Prípad má pokračovanie ďalej. Najnovšie sa má zníženie elektrickej energie, tentoraz už aj pre firmy, dosiahnuť tým, že sa osobitným poplatkom zaťažia slovenskí výrobcovia. Už nejde o desatiny centov z jedného eura ako v predchádzajúcom prípade, teraz by už mohlo ísť aj o centy, možno aj o desiatky centov z eura. Tým zázračným nástrojom sa stal takzvaný G-komponent, kde ide o poplatok výrobcov za prístup do elektrizačnej sústavy. Inými slovami, výrobcovia by mali platiť akúsi osobitnú daň, ktorú si musia zakomponovať do svojho účtovníctva, čo bude pre nich znamenať buď výrazné zníženie ziskovosti, v horšom prípade kolaps.
Tento prípad sa dostal na svetlo sveta po pracovnej návšteve predsedu vlády u predsedu ÚRSO na začiatku júla a ohlásil ho sám predseda vlády. Krátko na to vydal ÚRSO takmer stostranovú vyhlášku č. 221 a G-komponent vniesol do praxe. Podľa neho by sa mal začať postup aj od začiatku roka 2014. Oprávnene sa začali búriť všetci výrobcovia, od slovenských elektrární, cez výrobcov bioplynu až po fotovoltaikov. Vyhlášku hodlajú napadnúť aj súdne. Podnety išli už aj na Generálnu prokuratúru. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie. A kým dominantný výrobca elektriny na Slovensku ohlasuje uzatváranie niektorých elektrární a ťažké dopady na hospodárenie firmy, fotovoltaici, bioplynári či majitelia väčších vodných elektrární sa obávajú ohrozenia vlastného podnikania.
Treba priznať, že G-komponent je nástroj, ktorý je v Európskej únii legitímny, no jeho použitie sa spája s naplnením určitých konkrétnych podmienok. Hoci v pripomienkovom konaní musel ÚRSO chtiac-nechtiac upustiť od extrémne vysokých platieb, lebo boli v rozpore s európskymi predpismi, nedbal na ďalšie výhrady, ktoré prišli z Európskej komisie. Najvážnejšou bolo, že tento poplatok sa uplatňuje iba v prípade spoločného postupu susediacich štátov, čo v prípade Slovenska neplatí. Aj o tomto bola diskusia na výbore. Pán predseda povedal, že všetky krajiny okolo nás majú G-komponent, čo nie je pravda. Má ho len Rakúsko, aj to len v malých prečerpávacích elektrárňach, vodných, do 5 megawatt.
Ako som spomenul, používanie tohto poplatku dostane mnohých výrobcov obnoviteľných zdrojov do veľkých problémov. Mnohí ho jednoducho neutiahnu. To je ešte väčšia rana obnoviteľným zdrojom, ako vyrobil ÚRSO pri premrštenej a potom strmo oklieštenej podpore fotovoltaiky. Výrobcovia v okolitých štátoch takýmto poplatkom nie sú vystavení a keďže vo voľnom prostredí majú prístup na náš trh, budú oproti domácim výrobcom výrazne zvýhodnení. Inými slovami, vláda a ÚRSO týmto spôsobom mimoriadne skomplikujú život slovenským výrobcom, znevýhodnia ich na vlastnom teritóriu. Nie však všetkých. V spomenutej vyhláške tvorca udelil výnimku. Dostanú ju tí, čo svojimi zariadeniami podporujú prenosovú sústavu a regulovanú výrobu. To by sa ešte dalo prehliadnuť. Ale dostanú ju aj vodné elektrárne do veľkosti výkonu 5 megawatt. A to sú práve tí, na ktorých je v Rakúsku určený G-komponent.
Na otázku prečo, pán predseda, neviem, kde sme to boli, na nejakej energetickej komisii, odpovedal, lebo sme sa tak rozhodli. O tej účelovosti by som chcel povedať len toľko, že výrobcovia, ktorých zasiahol aj G-komponent, sa pohybujú, okrem tých, ktorí sú dotovaní, čo sú u nás už takmer všetci okrem, okrem SE, sa pohybujú v liberalizovanom trhu. Distribučky, prenosová sústava sa pohybuje v regulovanom trhu práve pod kuratelou regulačného úradu. A práve vysoká ziskovosť distribučiek a prenosovej sústavy je pravdepodobne robená preto, aby boli vysoké zisky pre štát, pre pomoc štátnemu rozpočtu, na úkor, samozrejme, aj ostatných výrobcov, ktorí sú sebestační a diferencovaní.
O účelovosti by som chcel povedať aj s jedným dopadom vyhlášky na konkrétneho výrobcu, ktorým je Zvolenská teplárenská, a. s. V roku 2008 bola vykonaná v tejto teplárni rekonštrukcia na spaľovanie biomasy spolu s hnedým uhlím. Predpokladalo sa, podpora do 15 rokov. Pre kolegov poslancov, možno pre tých, ktorí sa dívajú, poviem, že celková cena elektriny u tejto teplárenskej ide z ceny za straty a samozrejme aj z ceny za doplatok. Táto cena za doplatok závisí práve od druhu paliva, ktorý sa využíva. A do roku 2013 bola dotovaná celková výroba elektriny u tejto akciovej spoločnosti. Po vydaní vyhlášky 221 sa množstvo vyrobené vysokoúčinnou kombinovanou výrobou u tejto teplárni zníži na jednu sedminu. Dôsledok bude buď kolaps firmy, to sa ešte uvidí, alebo rapídne zvýšenie ceny tepla pre občanov, ktorí využívajú teplo z tejto teplárne. Je to zásah do firmy, s ktorou sa v roku 2008 vláda Roberta Fica pri tej rekonštrukcii, ktorá stála 0,5 mld. slovenských korún, trošku tak aj chválili. A bol to dobrý projekt. Takýmto účelovým zásahom v strede cyklu alebo v priebehu podnikania, ktorý urobil napríklad aj na tejto akciovej spoločnosti ÚRSO, sa stáva povedzme aj z dobrého diela možno firma so zlým koncom.
Kolega Přidal vo svojom vystúpení spomínal SPP, v tom čase ešte rezonovala táto otázka. Poviem len jednu vetu. K tomu sa vrátim, o tej účelovosti alebo o tom, že či je a do akej miery náš úrad pre reguláciu samostatný, nezávislý. Keď vyšlo najavo, že matka SPP je v strate, minister hospodárstva pán Malatinský sa vyjadril v jednom zo svojich rozhovorov, že na to, aby cena pre domácnosti mohla byť nestratová alebo na nule, musia sa ceny zvýšiť o 30 percent. Pán predseda Holjenčík sa v tom čase nechal počuť, že cena pre domácnosti je primeraná. Po takejto prestrelke, mediálnej, chvíľkovej, asi trvajúcej dva, tri dni, sa pán minister úplne stiahol a viacej sa k tejto téme nevyjadroval. Keď to zhrniem jednou vetou, objemnou vyhláškou ÚRSO sa úplne mení, z tohto roka, sa úplne mení energetický biznis na Slovensku. ÚRSO neváha zablokovať úplne rozvoj výroby obnoviteľných zdrojov a dokonca znevýhodňuje slovenských výrobcov voči zahraničným.
Pýtam sa, pán predseda, ako si toto vôbec môže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dovoliť? Veď nová energetická politika, o ktorej sa toľko hovorí, a ministerstvo hospodárstva ju prezentuje, sa stáva zdrapom papiera. Regulačný úrad sa, sám seba povýšil nad vládne ministerstvo, nad vládu. Bez možnosti zásahu zo strany parlamentu si tvorí vlastné zákony, hoci ich nazýva iba vyhláškami. Zdá sa, že scenár je rovnaký. Predseda vlády prejavuje vôľu a inštitúcie, akokoľvek sa nazývajú nezávislými, ho poslúchajú. Bohužiaľ, musím povedať, že aj ÚRSO je len verným služobníkom, ktorý nieže sa nevzpiera politickému tlaku, ale svojím prisluhovaním pácha škody na energetike a ekonomike Slovenska. Nie je div, že vo výročnej správe o ÚRSO chýba vysvetlenie myšlienkových pochodov, akými sa úrad riadi, o nejakej koncepcii ani nehovoriac. Muselo by sa tam písať iba o tom, že nezávislý úrad je iba vykonávateľom príkazov jednej politickej strany a že nejaká koncepcia je mu cudzí pojem.
Ďakujem za pozornosť.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda ÚRSO, pán spravodajca, pokračujeme po mesiaci a niečo snáď v rozprave k výročnej správe Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012.
Chcel by som sa vrátiť k tomu, čo hovoril aj kolega Přidal, trošku ďalej vo svojom vystúpení, ale úvodom by som chcel povedať, že správa, ktorú sme dostali predloženú do Národnej rady, sa nevymyká z radu predchádzajúcich za uplynulé roky, hoci sa veľa od toho času zmenilo. Ako konštatuje pán predseda v úvodnom príhovore, nové zákony o regulácii v sieťových odvetviach a o energetike výrazne posilnili nezávislosť úradu pre reguláciu a udelili mu obrovské nové právomoci. ÚRSO sa tejto novej pozície zmocnilo tak, že ponúknutú zvýšenú nezávislosť pochopil ako, musím to povedať, bohužiaľ, veľmi tvrdo, ako arogantnosť voči regulovaným subjektom a nové právomoci ako nástroj na preberanie oprát v energetickej politike vlády, samozrejme, snáď by bolo lepšie povedané, skôr s jej požehnaním alebo na jej prianie.
Každý záujemca o plnohodnotnú informáciu, ktorý si prelistuje výročnú správu, musí byť sklamaný, pretože dostane výpočet opatrení, ktoré vydal úrad pri vykonávaní kontroly, ale nedozvie sa, kto to robil, chýbajú údaje o personálnom obsadení, počte zamestnancov, o ich odmeňovaní. Zaznamená vývoj regulovaných cien, ale márne hľadá údaje o tom, ako hospodáril úrad sám, ktorý má od minulého roka v štátnom rozpočte samostatnú rozpočtovú kapitolu. Nestretne sa s auditom, ktorý by potvrdil, že štátne prostriedky boli vynaložené efektívne, aj keď ja nemám ani najmenšiu pochybnosť, že tak bolo. A čo je úplne najdôležitejšie, zo správy síce vyčíta, vyplýva, aké dôležité rozhodnutia úrad robil, ale nenájde ani zmienku o tom, či sa v rámci svojej posilnenej nezávislosti riadil, čím sa riadil, akú filozofiu uznával, kam smeroval.
My sme diskutovali o tom aj na výbore pre hospodárstvo. Pán predseda vtedy opakovane povedal, že správa má úplne štandardnú formu. Súhlasím, je tam to, čo tam byť musí, ale nemusíme chodiť ďaleko po príklad, aby sme dokázali porovnať rozdielnosť prístupov podobných inštitúcií.
Český energetický regulačný úrad venuje v podobnom dokumente hneď prvú časť opisu legislatívnej a správnej činnosti. Vlastnému rozpočtovému hospodáreniu dáva priestor na jednej pätine správy a zverejňuje audit potvrdzujúci správnosť údajov. Neobchádza opis vnútorných kontrolných mechanizmov, v osobitnej prílohe uvádza vnútornú organizačnú štruktúru, čím ukazuje, že chce byť naozaj kompetentným úradom rozhodujúcim o dôležitých veciach. Aký je to rozdiel v porovnaní so slovenským náprotivkom! A pritom si český energetický regulačný úrad nezobral na plecia batoh ako slovenský ÚRSO.
Takže v prvom rade vyčítam ÚRSO, že hodnotiacu správu vypracoval povrchne. Ale tento prístup ÚRSO len ilustruje postoj v dôležitých otázkach k mnohým regulovaným subjektom. Ak by som mal opísať činnosť ÚRSO pod taktovkou pána predsedu Holjenčíka, najvýstižnejšie slovo by bolo účelovosť. Za tým sa skrýva nadbiehanie politickej moci, v tomto prípade strane SMER a jej mecenášom, o tom budem hovoriť aj ďalej. Ďalej tu nájdeme prijímanie opatrení bez akejkoľvek koncepcie, často protichodných, uvediem aj na príkladoch. O nevypočítateľnosti konania úradu do budúcna a obrovských škodách, ktoré to spôsobuje, pravdepodobne by vedeli hovoriť mnohí, hlavne tí, čo produkujú elektrickú energiu, či to je z jadra, vody alebo slnka.
Dovoľte mi, aby som sa prednostne venoval elektrickej energii, aj keď poviem niekoľko slov aj k iným zdrojom. Pri svojom vystúpení k novele zákona o podpore obnoviteľných zdrojov som uviedol príklad, kde doteraz ÚRSO urobil azda najväčší prešľap, ak to tak možno nazvať. Skôr išlo o účelové, pravdepodobne dopredu pripravované konanie, keď v priebehu piatich rokov dokázal úplne zmeniť postoj k podpore fotovoltaických elektrární. Najskôr ich vyniesol podpornou politikou do nebies, takže nám začali rásť po celom Slovensku, bez ohľadu na to, či zaberú najúrodnejšiu obhospodarovanú pôdu alebo nevyužívanú lúku. Keď si prvá liga nachystaných investorov prišla na svoje, ÚRSO zavelil čelom vzad, lebo podpora výkupu elektriny zo slnka o niečo zdvihla ceny pre všetkých odberateľov. A tak išla podpora zrazu strmo dole, čo prvú ligu dobre informovaných investorov neprekvapilo, lebo na ich miesto už nastúpila dôverčivá druhá liga. Tí si naivne mysleli, že pravidlá hry sa v jej priebehu nemenia, lebo tak to zvyčajne chodí, ale mýlili sa. Navyše vo verejnej mienke ostala po slnečných elektrárňach horká pachuť, lebo veď tie nám spôsobili, že máme vysokú cenu za elektrinu. To nie je medvedia, ale priam grizlia služba pre obnoviteľné zdroje, ktoré sú do budúcna jedinou alternatívou k fosílnym palivám, ak nechceme našu planétu vyúdiť na neznesiteľnú úroveň, alebo ak nechceme skončiť v energetickom kolapse.
Tento príklad je vhodnou ukážkou toho, ako pristupujú vlády Roberta Fica a jeho verného pomocníka pána predsedu,k takej dôležitej otázke, ako je regulovanie trhu s energiami. Účelovosť, nezodpovednosť za budúci vývoj, ale teraz musím pridať ešte jedno slovo, demagogickosť. Príkladov na potvrdenie posledného opisu by sa dalo sypať aj viac, ale predsa len zostanem pri tých fotovoltaických elektrárňach. Keď Robert Fico, predseda vlády, ako horlivý zástanca ľudu, sledujúci jej blaho, sa svojich občanov zastal v boji proti vysokým cenám elektrickej energie a hľadal obetného baránka, našiel ho v energii vyrobenej zo slnka. Samozrejme až po tom, ako sa vyvolení včas z tohto biznisu stiahli. To slnko podľa neho mohlo za to, že občania platia priveľa, preto treba majiteľom týchto elektrární pristrihnúť krídelká. ÚSRO síce nejaké korekcie urobil už predtým, ale premiérové výčitky si osvojil naplno a obratom menil podporné schémy.
Pani kolegyne, páni kolegovia, nechcem unavovať číslami teraz. Hovoril som niečo v zákone o podpore obnoviteľných zdrojov energie č. 309, ale predsa len. Ak zoberiem rok 2011, teda obdobie, keď sa rozbehla naozaj premrštená podpora slnečných elektrární, a o najpravdepodobnejšej príčine som hovoril, keď to spätne spočítame, tak odberateľ domácnosti platil z každého eura necelé 3 centy za podporu elektriny zo slnka. V ťažiarskej firme z Hornej Nitry zaplatil o niečo menej, ale na podporu jadrovej energetiky zaplatil viac. Teda ak by chcel predseda vlády naozaj hľadať zdroje zníženia ceny elektriny, mohol by si v tejto kategórii, ak ideme hovoriť len v tejto kategórii doplatkov, vybrať z troch možností: siahnuť na slnko, jadro alebo hnedé uhlie. Vybral si to prvé, pritom hovoríme o ovplyvňovaní ledva v centách z jedného jadra. Ale ak by chcel predseda vlády ozaj úprimne znížiť ceny elektrickej energie, siahol by na iné položky. Napríklad na spomínaný poplatok za distribučné spoločnosti, ktorý tvoril až štvrtinu celkovej ceny. Alebo trebárs aj za poplatky za prenos elektriny na systémové služby. A pritom by sa to občanom určite viac zapáčilo, lebo firmy zabezpečujúce prenos a distribúciu dosahujú ročne zisky v stovkách miliónov eur a bolo by tam z čoho kresať.
Tento príklad som neuviedol len preto, aby som poukázal na demagogickosť a účelovosť prístupu. Prípad má pokračovanie ďalej. Najnovšie sa má zníženie elektrickej energie, tentoraz už aj pre firmy, dosiahnuť tým, že sa osobitným poplatkom zaťažia slovenskí výrobcovia. Už nejde o desatiny centov z jedného eura ako v predchádzajúcom prípade, teraz by už mohlo ísť aj o centy, možno aj o desiatky centov z eura. Tým zázračným nástrojom sa stal takzvaný G-komponent, kde ide o poplatok výrobcov za prístup do elektrizačnej sústavy. Inými slovami, výrobcovia by mali platiť akúsi osobitnú daň, ktorú si musia zakomponovať do svojho účtovníctva, čo bude pre nich znamenať buď výrazné zníženie ziskovosti, v horšom prípade kolaps.
Tento prípad sa dostal na svetlo sveta po pracovnej návšteve predsedu vlády u predsedu ÚRSO na začiatku júla a ohlásil ho sám predseda vlády. Krátko na to vydal ÚRSO takmer stostranovú vyhlášku č. 221 a G-komponent vniesol do praxe. Podľa neho by sa mal začať postup aj od začiatku roka 2014. Oprávnene sa začali búriť všetci výrobcovia, od slovenských elektrární, cez výrobcov bioplynu až po fotovoltaikov. Vyhlášku hodlajú napadnúť aj súdne. Podnety išli už aj na Generálnu prokuratúru. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie. A kým dominantný výrobca elektriny na Slovensku ohlasuje uzatváranie niektorých elektrární a ťažké dopady na hospodárenie firmy, fotovoltaici, bioplynári či majitelia väčších vodných elektrární sa obávajú ohrozenia vlastného podnikania.
Treba priznať, že G-komponent je nástroj, ktorý je v Európskej únii legitímny, no jeho použitie sa spája s naplnením určitých konkrétnych podmienok. Hoci v pripomienkovom konaní musel ÚRSO chtiac-nechtiac upustiť od extrémne vysokých platieb, lebo boli v rozpore s európskymi predpismi, nedbal na ďalšie výhrady, ktoré prišli z Európskej komisie. Najvážnejšou bolo, že tento poplatok sa uplatňuje iba v prípade spoločného postupu susediacich štátov, čo v prípade Slovenska neplatí. Aj o tomto bola diskusia na výbore. Pán predseda povedal, že všetky krajiny okolo nás majú G-komponent, čo nie je pravda. Má ho len Rakúsko, aj to len v malých prečerpávacích elektrárňach, vodných, do 5 megawatt.
Ako som spomenul, používanie tohto poplatku dostane mnohých výrobcov obnoviteľných zdrojov do veľkých problémov. Mnohí ho jednoducho neutiahnu. To je ešte väčšia rana obnoviteľným zdrojom, ako vyrobil ÚRSO pri premrštenej a potom strmo oklieštenej podpore fotovoltaiky. Výrobcovia v okolitých štátoch takýmto poplatkom nie sú vystavení a keďže vo voľnom prostredí majú prístup na náš trh, budú oproti domácim výrobcom výrazne zvýhodnení. Inými slovami, vláda a ÚRSO týmto spôsobom mimoriadne skomplikujú život slovenským výrobcom, znevýhodnia ich na vlastnom teritóriu. Nie však všetkých. V spomenutej vyhláške tvorca udelil výnimku. Dostanú ju tí, čo svojimi zariadeniami podporujú prenosovú sústavu a regulovanú výrobu. To by sa ešte dalo prehliadnuť. Ale dostanú ju aj vodné elektrárne do veľkosti výkonu 5 megawatt. A to sú práve tí, na ktorých je v Rakúsku určený G-komponent.
Na otázku prečo, pán predseda, neviem, kde sme to boli, na nejakej energetickej komisii, odpovedal, lebo sme sa tak rozhodli. O tej účelovosti by som chcel povedať len toľko, že výrobcovia, ktorých zasiahol aj G-komponent, sa pohybujú, okrem tých, ktorí sú dotovaní, čo sú u nás už takmer všetci okrem, okrem SE, sa pohybujú v liberalizovanom trhu. Distribučky, prenosová sústava sa pohybuje v regulovanom trhu práve pod kuratelou regulačného úradu. A práve vysoká ziskovosť distribučiek a prenosovej sústavy je pravdepodobne robená preto, aby boli vysoké zisky pre štát, pre pomoc štátnemu rozpočtu, na úkor, samozrejme, aj ostatných výrobcov, ktorí sú sebestační a diferencovaní.
O účelovosti by som chcel povedať aj s jedným dopadom vyhlášky na konkrétneho výrobcu, ktorým je Zvolenská teplárenská, a. s. V roku 2008 bola vykonaná v tejto teplárni rekonštrukcia na spaľovanie biomasy spolu s hnedým uhlím. Predpokladalo sa, podpora do 15 rokov. Pre kolegov poslancov, možno pre tých, ktorí sa dívajú, poviem, že celková cena elektriny u tejto teplárenskej ide z ceny za straty a samozrejme aj z ceny za doplatok. Táto cena za doplatok závisí práve od druhu paliva, ktorý sa využíva. A do roku 2013 bola dotovaná celková výroba elektriny u tejto akciovej spoločnosti. Po vydaní vyhlášky 221 sa množstvo vyrobené vysokoúčinnou kombinovanou výrobou u tejto teplárni zníži na jednu sedminu. Dôsledok bude buď kolaps firmy, to sa ešte uvidí, alebo rapídne zvýšenie ceny tepla pre občanov, ktorí využívajú teplo z tejto teplárne. Je to zásah do firmy, s ktorou sa v roku 2008 vláda Roberta Fica pri tej rekonštrukcii, ktorá stála 0,5 mld. slovenských korún, trošku tak aj chválili. A bol to dobrý projekt. Takýmto účelovým zásahom v strede cyklu alebo v priebehu podnikania, ktorý urobil napríklad aj na tejto akciovej spoločnosti ÚRSO, sa stáva povedzme aj z dobrého diela možno firma so zlým koncom.
Kolega Přidal vo svojom vystúpení spomínal SPP, v tom čase ešte rezonovala táto otázka. Poviem len jednu vetu. K tomu sa vrátim, o tej účelovosti alebo o tom, že či je a do akej miery náš úrad pre reguláciu samostatný, nezávislý. Keď vyšlo najavo, že matka SPP je v strate, minister hospodárstva pán Malatinský sa vyjadril v jednom zo svojich rozhovorov, že na to, aby cena pre domácnosti mohla byť nestratová alebo na nule, musia sa ceny zvýšiť o 30 percent. Pán predseda Holjenčík sa v tom čase nechal počuť, že cena pre domácnosti je primeraná. Po takejto prestrelke, mediálnej, chvíľkovej, asi trvajúcej dva, tri dni, sa pán minister úplne stiahol a viacej sa k tejto téme nevyjadroval. Keď to zhrniem jednou vetou, objemnou vyhláškou ÚRSO sa úplne mení, z tohto roka, sa úplne mení energetický biznis na Slovensku. ÚRSO neváha zablokovať úplne rozvoj výroby obnoviteľných zdrojov a dokonca znevýhodňuje slovenských výrobcov voči zahraničným.
Pýtam sa, pán predseda, ako si toto vôbec môže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dovoliť? Veď nová energetická politika, o ktorej sa toľko hovorí, a ministerstvo hospodárstva ju prezentuje, sa stáva zdrapom papiera. Regulačný úrad sa, sám seba povýšil nad vládne ministerstvo, nad vládu. Bez možnosti zásahu zo strany parlamentu si tvorí vlastné zákony, hoci ich nazýva iba vyhláškami. Zdá sa, že scenár je rovnaký. Predseda vlády prejavuje vôľu a inštitúcie, akokoľvek sa nazývajú nezávislými, ho poslúchajú. Bohužiaľ, musím povedať, že aj ÚRSO je len verným služobníkom, ktorý nieže sa nevzpiera politickému tlaku, ale svojím prisluhovaním pácha škody na energetike a ekonomike Slovenska. Nie je div, že vo výročnej správe o ÚRSO chýba vysvetlenie myšlienkových pochodov, akými sa úrad riadi, o nejakej koncepcii ani nehovoriac. Muselo by sa tam písať iba o tom, že nezávislý úrad je iba vykonávateľom príkazov jednej politickej strany a že nejaká koncepcia je mu cudzí pojem.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
11:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:39
Mikuláš HubaMôj postoj k tomuto vývoju je práve opačný. Mňa takýto vývoj teší a skôr ma znepokojuje to, že ten pokles spotreby nie je ešte oveľa rýchlejší. Na tom, že tá spotreba by mohla a mala klesať, sa zhodneme v tejto sále asi viacerí, ale v krajine, ako je Slovensko, ktorá nemá prakticky komparatívne výhody na výrobu elektrickej energie, je podľa môjho presvedčenia žiaduci aj pokles samotnej výroby, nielen teda spotreby. Ale úplne podstatná je tá celková bilancia, v ktorej to Slovensko špeciálne zaostáva, a to je ten podiel alebo pomer výroby a spotreby na jednej strane a na druhej strane to, čo v oblasti národnej... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.12.2013 o 11:39 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Začnem, ak dovolíte, okrídleným sloganom: Najlepšia elektrina je tá, ktorú vôbec nemusíme vyrobiť. V kontraste s týmto sloganom mi vyznieva hneď úvod predloženej výročnej správy, kde sa uvádza, citujem: "Spotreba elektriny síce poklesla medziročne o 0,26 % na hodnotu 28 786 gigawatt hodín a výroba elektriny vzrástla o 0,92 % na hodnotu 28 393 gigawatt hodín, avšak tieto hodnoty spotreby a výroby elektriny ešte nedosiahli úroveň spred štyroch rokov." Z tejto dikcie mi implicitne vyplýva, že ako keby predkladateľ správy tento stav a vývoj výroby a spotreby hodnotil ako niečo znepokojujúce.
Môj postoj k tomuto vývoju je práve opačný. Mňa takýto vývoj teší a skôr ma znepokojuje to, že ten pokles spotreby nie je ešte oveľa rýchlejší. Na tom, že tá spotreba by mohla a mala klesať, sa zhodneme v tejto sále asi viacerí, ale v krajine, ako je Slovensko, ktorá nemá prakticky komparatívne výhody na výrobu elektrickej energie, je podľa môjho presvedčenia žiaduci aj pokles samotnej výroby, nielen teda spotreby. Ale úplne podstatná je tá celková bilancia, v ktorej to Slovensko špeciálne zaostáva, a to je ten podiel alebo pomer výroby a spotreby na jednej strane a na druhej strane to, čo v oblasti národnej... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Autorizovaný
11:41
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:41
Alojz PřidalZavedením G-komponentu úrad zaviedol diskriminačné opatrenia pre výrobcov Slovenskej republiky voči zahraničným výrobcom. Jednoducho zvýhodňuje jedných a znevýhodňuje druhých. Napríklad solárne elektrárne budú platiť až 40-násobne väčší poplatok než jadrové elektrárne. Vytvoril neakceptovateľné vnútorné pravidlá. Napríklad vo Vojanoch, kde sú dva bloky pripojené do prenosovej sústavy, dva do distribučnej, tie prvé dva budú platiť poplatok maximálne 0,5 euro za megawatt, tie druhé 3 až 6 euro za megawatt hodinu. Naozaj v žiadnej krajine nie je zavedený G-komponent, teda centrálnej a východnej Európy. Výnimkou je Rakúsko, ale ten prístup je tam práve opačný.
Ja som presvedčený, že tak Ústava Slovenskej republiky a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, katalóg základných práv Európskej únie chráni dôveru podnikateľa v právny systém, slobodu podnikania a vlastníctva. Nebudem už vystupovať, lebo sa mi to zdá zbytočné, ale chcem informovať kolegov, že pripravíme podanie na Ústavný súd aj nový zákon, ktorý by takúto svojvôľu pána Holjenčíka obmedzil.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.12.2013 o 11:41 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Ja by som chcel poďakovať kolegovi Mikušovi, že otvoril ďalšiu tému, ktorá bude mimoriadne diskutovaná v krátkej budúcnosti. Je to G-komponent, o ktorý sa zaujímal už Brusel. Pán Klaus Dietrich Borchardt, riaditeľ direktoriátu B, sa pýtal pána Holjenčíka napríklad, ako koordinoval tento poplatok s okolitými krajinami, s krajinami CEE, teda centrálnej a východnej Európy. Tá odpoveď bola taká, že ich oboznámil, že sa stretávajú pravidelne, a že ich oboznámil. Teda koordinácia samozrejme nebola žiadna.
Zavedením G-komponentu úrad zaviedol diskriminačné opatrenia pre výrobcov Slovenskej republiky voči zahraničným výrobcom. Jednoducho zvýhodňuje jedných a znevýhodňuje druhých. Napríklad solárne elektrárne budú platiť až 40-násobne väčší poplatok než jadrové elektrárne. Vytvoril neakceptovateľné vnútorné pravidlá. Napríklad vo Vojanoch, kde sú dva bloky pripojené do prenosovej sústavy, dva do distribučnej, tie prvé dva budú platiť poplatok maximálne 0,5 euro za megawatt, tie druhé 3 až 6 euro za megawatt hodinu. Naozaj v žiadnej krajine nie je zavedený G-komponent, teda centrálnej a východnej Európy. Výnimkou je Rakúsko, ale ten prístup je tam práve opačný.
Ja som presvedčený, že tak Ústava Slovenskej republiky a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, katalóg základných práv Európskej únie chráni dôveru podnikateľa v právny systém, slobodu podnikania a vlastníctva. Nebudem už vystupovať, lebo sa mi to zdá zbytočné, ale chcem informovať kolegov, že pripravíme podanie na Ústavný súd aj nový zákon, ktorý by takúto svojvôľu pána Holjenčíka obmedzil.
Autorizovaný
11:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:43
Ľudovít KaníkAko vysvetlíme, že za desať rokov zhruba klesli náklady...
Ako vysvetlíme, že za desať rokov zhruba klesli náklady na výrobu elektrickej energie o 50 %, napriek tomu ceny, konečná cena elektrickej energie je najvyššia v rámci Európskej únie pre výrobný sektor s výnimkou ostrovných štátov? A je to jeden z faktorov, ktorý spôsobuje nárast nezamestnanosti. My sme pred vyše alebo zhruba pred rokom zahrnuli potrebu zníženia ceny elektrickej energie do piatich opatrení na okamžité zastavenie rastu nezamestnanosti a žiadali sme vládu, aby s tým niečo robila. Teraz sa prvýkrát urobil ten krok, že áno, cena klesne. Ale prečo až teraz? A tu sa práve na tomto ukazuje, že cenu elektrickej energie má v rukách regulátor a že veľmi negatívnym spôsobom ju ovplyvňoval, preto ju máme najvyššiu. Pretože výrobná cena elektrickej energie, až sa nemýlim, je zhruba 45 % z objemu faktúry, ktorá je vystavená, a zvyšok sú poplatky, ktoré stanovuje regulátor. A tu sa naozaj ukazuje, že regulátor zohral veľmi negatívnu úlohu v tom, ako sa hospodárstvo Slovenskej republiky vyvíja, či rastie alebo sa brzdí, a veľmi negatívnu úlohu pri raste nezamestnanosti.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.12.2013 o 11:43 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Ja sa budem snažiť z tejto odbornej debaty, aby zaznelo niečo, čomu ľudia budú rozumieť v podstatne širšom rozsahu. Regulátor vznikol preto, aby zabránil prirodzeným monopolom dosahovať neopodstatnené zisky. A samozrejme aj preto, aby nastavil cenu elektriny čo najpriaznivejšie pre rast zamestnanosti aj pre spotrebu domácností. Na Slovensku výsledok je ale presne opačný.
Ako vysvetlíme, že za desať rokov zhruba klesli náklady na výrobu elektrickej energie o 50 %, napriek tomu ceny, konečná cena elektrickej energie je najvyššia v rámci Európskej únie pre výrobný sektor s výnimkou ostrovných štátov? A je to jeden z faktorov, ktorý spôsobuje nárast nezamestnanosti. My sme pred vyše alebo zhruba pred rokom zahrnuli potrebu zníženia ceny elektrickej energie do piatich opatrení na okamžité zastavenie rastu nezamestnanosti a žiadali sme vládu, aby s tým niečo robila. Teraz sa prvýkrát urobil ten krok, že áno, cena klesne. Ale prečo až teraz? A tu sa práve na tomto ukazuje, že cenu elektrickej energie má v rukách regulátor a že veľmi negatívnym spôsobom ju ovplyvňoval, preto ju máme najvyššiu. Pretože výrobná cena elektrickej energie, až sa nemýlim, je zhruba 45 % z objemu faktúry, ktorá je vystavená, a zvyšok sú poplatky, ktoré stanovuje regulátor. A tu sa naozaj ukazuje, že regulátor zohral veľmi negatívnu úlohu v tom, ako sa hospodárstvo Slovenskej republiky vyvíja, či rastie alebo sa brzdí, a veľmi negatívnu úlohu pri raste nezamestnanosti.
Autorizovaný