27. schôdza

Ďakujem za slovo. Dovolil by som si požiadať Národnú radu, aby sme spojili 55-ku a 56-ku, to znamená tlač 784 a 785, rozpravu, pretože sú blízke. Všeobecný súhlas.

Ďakujem za slovo. Vážená Národná rada, vážená pani podpredsedníčka, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s predkladanou novelou zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a v znení neskorších predpisov a novela zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že predkladané návrhy spolu súvisia, dovoľte mi, aby som ich uviedol naraz.
Účelom predkladanej novely Ústavy Slovenskej republiky je doplniť do čl. 129 novú právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní a rozhodovaní o sťažnostiach pre neústavnosť alebo nezákonnosť výsledku miestneho referenda.
Účelom druhého predkladaného materiálu, ktorým je návrh o zmenu doplnenia zákona č. 369/1993 Z. z. o obecnom zriadení, je zakotvenie výlučného práva obce rozhodovať o určení alebo zmene svojho názvu, ako aj o zrušení, rozdelení alebo zlúčení obce formou obligatórne vyhláseného miestneho referenda, ktorého platné výsledky budú pre orgány obce, ako aj pre iné štátne orgány právne záväzné.
Oba predkladané návrhy zákonov týmto reagujú na situáciu, ktorá vznikla po tom, ako vláda Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. 612 zo dňa 16. októbra 2013 vyjadrila svoj nesúhlas s návrhom obce Tešedíkovo o zmenu názvu obce na Pered napriek tomu, že zmena názvu obce bola predložená výsledkami platného miestneho referenda obyvateľov tejto obce. Nesúhlas vlády Slovenskej republiky s touto zmenou tak zabránil obci zmenu názvu uskutočniť a znamenal pre obec a jej obyvateľov výrazný zásah do ich výlučnej samosprávnej pôsobnosti.
Jedným z nositeľov samosprávnej pôsobnosti oprávneným rozhodovať o určení a zlúčení, rozdelení, zrušení alebo zmene názvu obce sú jej obyvatelia, pričom rozhodujúca právomoc obyvateľov obce je v danom prípade výlučná a nenahraditeľná. Výsledok hlasovania obyvateľov obce v miestnom referende je výsledkom uplatnenia ich ústavne chránenej samosprávnej spôsobilosti, pričom platný výsledok predstavuje záväzné rozhodnutie obce o veci, ktorá bola jeho predmetom. Obyvatelia, rozhodujúci o názve svojej obce, predstavujú kvalitatívne a nepochybne aj kvalitatívne vyššiu legitimitu, než akou disponuje iný orgán obce alebo štátu vrátane vlády Slovenskej republiky. Výsledky platného referenda nemôže zvrátiť svojím rozhodnutím vláda Slovenskej republiky, ale v prípade ich neústavnosti alebo ich nezákonnosti iba nezávislý a nestranný súd.
V čl. 2 sa novelizuje zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Novelizáciou tohto zákona je zabezpečená realizácia oprávnenia vlády Slovenskej republiky podať na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť výsledku miestneho referenda. Ak Ústavný súd zistí, že výsledok miestneho referenda nie je v súlade s ústavou alebo zákonmi, nálezom zruší dopadnutý výsledok miestneho referenda, ináč uznesením sťažnosť zamietne.
Oba predkladané návrhy zákonov nemajú finančný, ekonomický, environmentálny vplyv na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pani predsedajúca. Takže, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom. Predmetný návrh ústavného zákona, ako aj zákona, ktorý nadväzuje, bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie a sa uskutočňujú ich prvé čítania. Obidva spĺňajú po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady navrhol, aby návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona nadväzujúceho prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor v oboch prípadoch navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní. Zo znenia uvedeného návrhu ústavného zákona, ako aj zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona nadväzujúceho prerokuje v druhom čítaní. Zároveň odporúčam, aby návrh ústavného zákona, ako aj návrh nadväzujúceho zákona bol pridelený výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona, ako aj návrhu nadväzujúceho zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 762, respektíve 763.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ako viete, inšpirovalo nás k tomuto zákonu, aby sme ho predložili, práve situácia, ktorá nastala v obci Tešedíkovo - Pered, lebo si myslíme, že keď vláda zmení referendum občanov, keď názov obce nie je žiadnym maďarským podtónom, neznie, alebo iným cudzím jazykom, a jedná sa o historický, 700-ročný historický názov tej obce, tak si myslím, že vláda nekonala tak, ako mala, a tobôž nie, že zrušila jedno právoplatné referendum ľudí, ktorí v tej obci bývajú.
Preto si myslíme, a treba povedať, že takýmto situáciám, aby sa druhýkrát nemohli opakovať, tak žiadame Národnú radu, aby prijala tento zákon v tom smere, že samozrejme, ak to budú hanebné alebo nejaké názvy, ktoré môžu z toho vyplývať, takže určite sme proti nim. A vlastne na to je ten ústavný zákon, aby Ústavný súd mohol ešte revidovať tieto rozhodnutia vlády.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Milá pani kolegyňa, vážení kolegovia, tento návrh zákona je jedným z miernejších návrhov, keďže v parlamente v minulosti aj na základe našich návrhov neprešli zásadnejšie zmeny, ktoré sa týkali princípu "jeden mandát stačí", teda toho, aby bola inkompatibilita dvoch mandátov z verejných funkcií, teda najmä takých, ktoré sa naozaj musia vykonávať na plný úväzok. Nehovorím o mandátoch poslancov VÚC, poslancov zastupiteľstiev mestských a obecných, ale hovorím o mandátoch buď v Národnej rade, v europarlamente s funkciou v exekutíve, to znamená s funkciou predsedu VÚC, primátora alebo starostu, čo sú pozície, ktoré sa naozaj musia, mali by sa vykonávať na plný úväzok, a v každom prípade by z verejných zdrojov poberateľ, teda funkcionár, ktorý je v týchto funkciách, nemal poberať z verejných zdrojov dvojnásobný príjem.
Žiaľ, mnohí verejní funkcionári aj v tejto Národnej rade, ktorí vykonávajú viaceré verejné funkcie, dosahujú pomerne vysoké úhrnné príjmy, a dokonca vyššie, ako je plat predsedu vlády, čo celospoločensky vyvoláva kritiku ich nadštandardného odmeňovania, ako aj otázku ich neprimeraného odmeňovania v čase globálnej ekonomickej krízy a stavu hospodárstva Slovenskej republiky.
Tento návrh ponecháva možnosť osobám zastávať viaceré verejné funkcie, keďže zmeny v ústave v tomto zmysle neboli v parlamente zatiaľ prijaté, avšak s tým, že príjem z nich plynúci nesmie presiahnuť plat predsedu vlády s výnimkou dvoch prípadov. Prvou je verejný funkcionár, ktorého jeden z platov z výkonu viacerých verejných funkcií prevyšoval predsedu vlády, napríklad europoslanec; v takomto prípade sa mu tento plat ponechá, avšak bez nároku na ďalší plat vyplývajúci z jeho ostatných výkonov verejnej funkcie.
Druhou výnimkou je verejný funkcionár, ktorého viaceré platy z výkonu viacerých verejných funkcií prevyšujú plat predsedu vlády; v takomto prípade mu prináleží len jeden z platov prevyšujúcich výšku platu predsedu vlády, a to najnižší.
Myslíme si, že ak v tomto parlamente nie je vôľa prijať zásadné riešenie "jeden mandát stačí", tak minimálne, čo by sme mali schváliť, je, aby z verejných funkcií sme stanovili strop pre, pre funkcionárov, aby naozaj ich platy neprevyšovali príjem osoby, ktorá má zrejme na Slovensku najzodpovednejšie postavenie vo verejnom sektore, a to je predseda, predseda vlády.
Som rád, že sa ním inšpirovali aj, aj kolegovia ďalší z opozície, že aj KDH následne o pár dní predložilo návrh zákona, ktorý ide v podobnom duchu. To je fajn, neviem, či je táto forma predbiehania až taká veľmi zaujímavá, ale, samozrejme, že každý robí, čo môže, vie, a my podporíme obidva návrhy zákonov.
Pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Áno, pani podpredsedníčka, máte pravdu, ale ja som si využil svoje právo a pozmenil som svoje krstné meno, ako ma pokrstili.
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážení, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 779 z 8. novembra 2013 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhujú sa zaviesť platové limity pre odmeňovanie verejných funkcionárov pri výkone viacerých verejných funkcií tak, aby úhrn platov verejných funkcionárov vykonávajúcich viaceré verejné funkcie neprevyšoval plat predsedu vlády s výnimkou dvoch prípadov.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 779.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

Dobré ráno. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Návrh tohto zákona sa v Národnej rade už objavil, prečo ho predkladáme znovu, tentoraz v takej širšej opozičnej koalícii s pánom poslancom Zajacom a s pánom poslancom Štefancom, je to, že podľa nás je tento návrh prorodinný, nejde o nejakú zložitú právnu úpravu. Týka sa zákona o správnych poplatkoch, kde sa zaviedlo vlastne zhruba pred rokom, teda neplatí to ani celý rok 2013, tzv. registračná daň na nové vozidlá a ojazdené vozidlá, ktoré sú prihlásené zo zahraničia.
V dnešnej dobe, keď je taká doba teda logistiky, dopravy zvlášť, tá cestná doprava sa rozvíja, počet áut rastie, tak pre mnohé rodiny o to viac, že tá vlaková alebo autobusová doprava nie je vždy ideálna, je to auto jediným prostriedkom dopravy do práce alebo k lekárovi, prípadne za inými životnými okolnosťami. A tento návrh sa vlastne týka podpory viacdetných rodín, lebo sa týka áut s viacerými miestami na sedenie; šiestimi a viac miestami na sedenie.
Veľmi, veľmi v krátkosti. Ten návrh zákona o správnych poplatkoch, ktorý priniesla zhruba pred rokom vláda, alebo začal platiť, zavádza registračnú daň od výkonu motora 80 kW vyššie, dovtedy je ten základný registračný poplatok povedzme prijateľný, stojí 33 eur, a od toho momentu sa začína zvyšovať.
Ja dávam návrh zákona, aby pri viacmiestnych autách táto hranica sa posunula na 110 kW. Odôvodnenie prečo. Pri bežných osobných autách, 5-miestnych, je povedzme ten výkon dostačujúci, tých 80 kW; tí, ktorí rozumiete autám; a pri viacmiestnych autách sa zvyšuje hmotnosť toho vozidla, veľkosť toho vozidla, to znamená, pre bezpečnosť a komfort aj dostupnosť vozidla je dobré, aby sa toto, táto hranica posunula.
Z takého legislatívneho hľadiska nejde o jedinú výnimku, to znamená, nerušíme nejakú ako keby rovnú daň alebo rovný poplatok, pretože už jedna výnimka tam je zavedená, a to týkajúca sa áut takých, ľudovo povedané, dodáviek, ktoré majú tri, maximálne tri miesta na sedenie, to znamená, aby nesťažila podnikanie, tak už tam je uvedená.
My navrhujeme, aby okrem podpory tých podnikateľov s dodávkami tam bola zahrnutá aj podpora viacdetných rodín.
Na záver uvediem také konkrétne príklady: keď si zoberieme, že nejaká rodina si dovezie povedzme 8-ročné auto, to je rok výroby 2005, zaplatí zaň povedzme nejakých 4-tisíc eur nákupnú cenu, tak ak má to auto 110 kW, tak zaplatí zhruba 400 eur registračný poplatok, čo tvorí 10 % hodnoty toho auta. Tá rodina si kupuje to ojazdené auto práve preto, pretože má ten rodinný rozpočet napätý, ale zároveň potrebuje viacmiestne auto, má povedzme štyri - päť detí. Tých 400 eur; tá suma, o ktorej hovoríme namiesto tých 33; tak za 400 eur na tomto aute urobíte taký kompletný základný servis, vymeníte rozvody, filtre, náplne, povedzme dáte do poriadku brzdy, alebo prípadne si môžete kúpiť úplne novú sadu zimných pneumatík. Obe tieto veci sú, samozrejme, z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky dôležité k bezpečnosti rodiny. Nikto predsa nechce, aby sa niečo stalo, najmä autu, ktoré je plne naložené rodinou s deťmi. Špeciálne sa to ukáže, keď tá rodina ide na dovolenku, naloží to auto doplna a ak bude tlačená do nižšieho výkonu motora, aby ušetrila poplatky, aby mali povedzme na ten servis, tak plne naložené sedemmiestne auto ešte s truhlou na streche, s tým strešným boxom, ak má predchádzať v nejakých preplnených cestách počas letných dovoleniek, tak naozaj výkon motora 80 kW nie je luxus, a vyšší, ale je to nevyhnutnosť pre bezpečnosť a plynulosť premávky. Preto vás prosím o podporu tohto zákona.
Čo sa týka vyčíslenia celkových dopadov, myslím, že zatiaľ je to veľmi otvorené, pretože správanie ľudí sa aj podľa prvých správ po zavedení tohto zákona začalo meniť. Práve sa začali prispôsobovať, ľudia sa správajú prirodzene ekonomicky, trhovo zvlášť, také príjmovo citlivé skupiny, takže myslím, myslím si, že sa vyváži tá bezpečnosť a prorodinnosť s nejakými stratenými príjmami zo strany štátu na tejto registračnej dani, ktoré by určite boli, pretože by ľudia neplatili tých 400, ale povedzme 33, týka sa teda len toho segmentu vozidiel so šiestimi a viacerými miestami. Od 110 kW vyššie by sa už platilo, to znamená, keď si niekto chce kúpiť nejaký 150-kilowattový voz, tak to zaplatí presne tak isto, ako by to zaplatil doteraz. Ide iba o tú kategóriu od 80 do 110 kW, aby bola tiež iba za 33 eur.
Ďakujem.