27. schôdza

Dnes rokujeme pravdepodobne posledný deň v tomto roku a ja by som chcel teda aspoň dnešný deň diskutovať tak "sine ira et studio", bez hnevu a zaujatosti.
K týmto slovám alebo k týmto poznámkam ma inšpirovalo vystúpenie aj pani poslankyne Jurinovej, že sú Vianoce alebo blížia sa Vianoce, tá atmosféra, už ju cítiť všade, a Vianoce sú sviatky aj o oslave života, sú o úcte k životu, sú o narodení dieťaťa nakoniec. A my by sme mohli aspoň tak symbolicky, keď to tak vyšlo, že v posledný deň roka rokujeme o návrhu, ktorým by sme mohli prejaviť väčšiu citlivosť k tejto téme, k téme ľudského života, k téme bezbranného ľudského života, parlament by mal byť v istom zmysle posvätným miestom, kde sa chránia hodnoty, na ktorých stojí spoločnosť, na ktorých stojí civilizácia.
A ja si myslím, že by sme vôbec nevybočili z toho ducha a z týchto intencií. Chcem len preto zopakovať, čo som povedal už včera večer, že poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie všetci tento návrh podporia.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ťažko sa mi to hovorí, ale, pani kolegyňa, je to vážna téma. Kolega Brocka povedal jednoznačne naše stanovisko. Ale pre mňa bude dôveryhodné podanie tohto zákona z vašej strany vtedy, ak celý váš klub zaňho zahlasuje. Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem za slovo.
Ďakujem, páni kolegovia, aj za reakcie. Som veľmi vďačná klubu KDH, že ho podporí naozaj celý. Čo sa týka iniciatívy, je podľa mňa úplne normálne a prirodzené, že zákony môžu predkladať nielen celé kluby, ale aj samostatní poslanci. Vôbec nemusíte riešiť situáciu v klube. To naozaj nie je nijakým spôsobom potrebné. Možno budete prekvapení z hlasovania o tomto zákone.
Čo sa týka Martina. Možnože som nepochopila to, čo si povedal, ale každopádne vnímam reakcie ľudí, ktorí sa vyjadrujú k téme pochodu. Takže možno som ťa zaradila do rovnakého vreca ako oni. Za to sa ti ospravedlňujem. Každopádne tá spojitosť tam bola cítiť a možno, že niekto to vnímal inak, ja som to naozaj takto pochopila.
Čo sa týka podania zákona, Martin, ja som povedala, že naším prvoradým cieľom bolo naozaj riešenie chemických tabliet a možno, teda určite je to aj moja chyba, ale toto, čo hovoríš, som si naozaj uvedomila, až keď ten zákon, keď ste ma na to vy upozornili. Bohužiaľ, je to moja vlastná chyba. Je to tak spracované, ale vravím, že vnútorne s tým úplne súhlasím.
A ak je možnosť tento zákon posunúť a upraviť, tak vás o to prosím, aby ste tak učinili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som si robil poznámky počas vystúpenia pána poslanca Poliačika, aby som teda reagoval na niektoré tie veci. Myslím, že väčšina z nich vyplýva buď z nejakého nedorozumenia, a to sa dá ľahšie vysvetliť teda, a niektoré možno z rozdielneho pohľadu, ktorý by som teda chcel upresniť.
K tej ideológii som sa už vyjadroval. Pre mňa to nie je naozaj vec nejakého daného systému sveta, z ktorého ja neviem vybočiť. Možno by si bol prekvapený, ale v cirkevných kruhoch som skôr, najmä čo sa týka praxe pastorácie, považovaný za takého, nechcem povedať, že liberálneho, ale skôr také modernistické krídlo.
Začnem teda rad za radom.
Čo sa týka odvolávania sa na Ústavný súd, samozrejme, štandardne je to dôležitá inštitúcia. Vieme ale aj my poslanci Národnej rady aj z iných oblastí, z iných káuz, že nie vždy je rozhodnutie Ústavného súdu také, že by sme aj vnútorne a vecne mali v ňom vidieť sväté písmo. To znamená, že, áno, rešpektujeme ho, je to inštitúcia, ktorú tu máme, a ja som naučený rešpektovať autority, ale neznamená to, že vždy zloženie tých senátov a ich vyjadrenie je vždy 100-percentná a neomylná pravda, najmä čo sa týka vecnej argumentácie. To len k tomu.
Ďalšia vec, o ktorej sa hovorí. Veľmi často sa spomína pri potratoch o tom, že je to telo ženy. Samozrejme, nikto z nás nechce vstupovať do integrity ženy matky. Ale v každom prípade je dôležité povedať, a to vieme vedecky, nie vieroučne, že to dieťatko je úplne samostatná bytosť s vlastnou DNA, veľmi často s vlastnou inou krvnou skupinou, čo vieme, že v prípade, že by ženské telo nebolo a maternica nebola nastavená tak, ako je, spôsobilo obrovské problémy, pretože je to akoby cudzí organizmus v tom tele. Ale ten zázrak života je v tom, že to tehotenstvo počas tých deväť mesiacov naozaj prebehne v tele matky, čo je aj dôvodom takého intímneho spojenia alebo jedným z dôvodov takého intímneho spojenia matky a dieťaťa.
Ak ale hovoríme teda o tej matke, čo hovoríme, a je to dôležité, tak ja chcem hovoriť aj o tom dieťati. Ja som si na dnes ráno pripravil jeden z mnohých obrázkov, vedeckých obrázkov (rečník zobral do rúk obrázok), a ako sme včera hovorili, tak keď sme hovorili o tej utýranej Lucke, čo sa mi hovorí naozaj veľmi ťažko a je mi to veľmi smutno ako otcovi štyroch detí počuť, že nejaký rodič ublíži svojmu dieťaťu, tak pre mňa je rovnako ako otcovi detí, ktorý sa na nich tešil už od ich počatia a prihováral sa a modlil sa s nimi už v lone matky, tak pre mňa je ťažké nezastať sa takejto Sofinky. Ja som ju tak pracovne nazval, lebo rodičia zvyknú dávať veľmi často, hlavne ak ide o prvé dieťa, mená, už keď čakajú bábätko, a zvlášť, ak vedia už pohlavie, ale niekedy aj keď ešte nevedia, a ja naozaj sa chcem zastať aj týchto detí. Nie proti ich matkám, ale v ich prospech a hľadať spôsob, ako týmto deťom neublížiť.
Ak si povedal, Martin, v rozprave, že ty pokladáš potrat za zabitie človeka, tak u mňa z toho vyplývajú iné praktické dôsledky, ak to považujem za zabitie človeka, a to považujem. (Reakcia z pléna. Rečník položil obrázok na rečnícky pult.)
Ty si, ty si hovoril, použil si argumentáciu veľmi podobnú ako minister Kaliňák, ktorý hovoril, že štatistiky, štatistiky počtu interrupcií klesajú. Áno, je to pravda, chvalabohu, ale to neznamená, že sa tie veci majú riešiť alebo vyriešia len cestou nejakého postupného presviedčania a výchovy. Ak je zabitie Sofinky vražda (rečník na chvíľu ukázal obrázok), tak predsa nepostupujeme analogicky aj pri zabití iných ľudí.
Takisto keď tu Lucia Nicholsonová hovorila o tom dieťati v latríne, čo je teda tiež strašná vec a veľmi ma to trápilo, na to pomyslieť, tak nepovieme, že to sa vyrieši nejakou výchovou, prevenciou, ale máme na to zákon, ktorý trestá takéhoto človeka, napriek tomu, že tá žena bola vo veľmi ťažkej situácii a nechceme ju odsudzovať. Ale má to trestnoprávne dôsledky.
Prečo potom hovoríme, že zabitie Sofinky (rečník na chvíľu ukázal obrázok) je v poriadku a vyrieši sa len výchovou a prevenciou? Mne sa toto nezdá hlavne logické, nielen nejaké ideologické. Ak je niečo dobré, tak to treba podporiť zákonom. Ak je niečo zlé, tak to treba odmietnuť.
Napríklad iná situácia: týranie detí. Asi by sme neargumentovali tým, že, no, načo budeme mať v Británii prísne zákony sociálne na ochranu detí, však tí, ktorí chcú týrať deti, tak ich pôjdu týrať na Slovensko alebo na Ukrajinu. Nie je to celkom, myslím, že solídny argument, aj keď, samozrejme, tieto veci nie sú totožné. Hľadám tam len nejaký spoločný princíp.
A takisto povedať, že keď zakážem interrupcie, tak sa presunú, presunie veľké množstvo, snáď asi nikto netvrdí, že všetky, niekam inam, kde povolené sú. Áno, určite, potratová turistika by jestvovala. Ale my vieme, že keď niečo sa zákonom vyjadrí ako zlé a je za to aj sankcia, hoci aj nízka, tak ľudia si nastavia takú nejakú vlastnú autocenzúru, resp. pomôže im to prekonať možno také pokušenie riešiť to takýmto zlým spôsobom. A potrat je zlý spôsob, zlé riešenie, resp. nie je to riešenie, lebo je to zabitie vlastného dieťaťa, nech už z akýchkoľvek dôvodov.
Ďalšia vec. Použil si taký výraz, že aj keď ty nesúhlasíš, musíme pripustiť. No prečo by sme museli? My sme tu práve preto, aby sme tieto veci nemuseli pripustiť, aby sme rozhodli. Tak ako nebudeme argumentovať, zase ďalší príklad, že sa znižujú, znižujú počty dopravných nehôd, tak vlastne môžeme zrušiť stopky, červené, najvyššiu povolenú rýchlosť. Nebudeme to takto robiť. A takisto ak sa znižujú počty interrupcií, stále je to obrovské číslo, osemtisíc.
Poviem teraz fakt, v časoch, keď sa zaviedol potrat v USA, tak počet tých nelegálnych potratov bol rádovo, alebo označil by som to jednotkou, asi jedna. Myslím, že to bolo okolo stotisíc ročne. Jedna. A bolo veľmi málo legálnych potratov, pretože aj vtedy nejaké legálne boli dovolené v špeciálnych situáciách, ako je znásilnenie alebo vážne ohrozenie života ženy. Proste iba veľmi málo, pár, povedzme desiatok ročne legálnych, asi stotisíc nelegálnych. Po zavedení liberalizácie potratu sa počet potratov zvýšil zhruba osemnásobne, to znamená povedzme na osemstotisíc, čo je obrovský skok. A ja som presvedčený, že v prípade, že by sme naozaj potraty celoplošne zakázali, a teraz tu hovorím o niečom inom, než je priamo tento zákon, aby to bolo jasné, my nenavrhujeme celoplošný zákaz potratov, tak som presvedčený, som presvedčený, že tie čísla boli rádovo takto rozdielne. Ak by som vychádzal z toho amerického príkladu, tak keď máme osemtisíc, povedzmeže tisíc ľudí by povedalo, aj tak idem na potrat a vyriešim to, ja neviem, v nejakých krajinách inde, ale zachránili by sme sedemtisíc detí a sedemtisíc matiek, ktoré nemusia zabiť svoje dieťa, lebo im pomohla aj autorita štátu, ktorá im ich slabému svedomiu dala jasne najavo, toto je zlé, nerobte to. Samozrejme, že v dnešnej dobe si to ľudia vedia zariadiť.
Toto je môj pohľad na to. Netvrdím, že je nejaký presvedčivý, že všetci oponenti musia teraz sklapnúť, lebo ja som ich pribil argumentmi k zemi. To ani nebol môj cieľ. Chcem len ukázať, že sa na to dá pozerať aj ináč.
Čo sa týka tých tabletiek, tak ja by som povedal za seba, moja, moje čítanie toho návrhu zákona, keďže nie som právnik, tak keď som si ho prezrel, tak tá veta z toho paragrafového znenia, ja ho hneď zacitujem, znie doslova takto: "Umelé prerušenie tehotenstva sa nemôže vykonať použitím humánneho lieku alebo liečiva."
Pre mňa je dikcia taká, toho zákona, a opakujem znova, rád sa nechám poučiť, že umelé prerušenie tehotenstva sa môže definovať vtedy, keď tá žena je označená za tehotnú, alebo je teda jasné, že o tom nejakým spôsobom vedela.
Preto ja si osobne myslím, že aplikácia tohto zákona, že by sa zakázali tie "tabletky po", nie je možná a z môjho pohľadu určite nebola želaná, nebola tam vložená. Čiže takéto označenie z nejakej, nejakého zavádzania alebo nepoctivosti je omyl a je nedorozumenie. Ale znova potvrdzujem to, čo hovorila Erika, že, samozrejme, ak je to právny problém, pripúšťam, že môže, môže nastať v našom právnom poriadku takýto výklad, tak, samozrejme, nech sa páči, nech príde niekto s pozmeňujúcim návrhom, ktorý to upresní po tej právnej, prípadne medicínskej stránke. Hej? V tomto, v tomto momentálne nevidím problém, ale nebol to žiaden zámer.
Zámer bol, aby sme nepripustili takéto chemické svinstvo, ktoré ničí matku a zabíja dieťa. To bol náš hlavný a jediný úmysel. Tie ostatné tam môžu, môžu byť, ale neboli pôvodne zamýšľané ani cielené. Dobre?
Ešte pár poznámok.
Zastavím sa aj pri tom Pochode za život a o tom, že či je to reálny problém, alebo nie je to reálny problém. Fakt je taký, že naozaj väčšina ľudí vníma povedzme svoju nezamestnanosť alebo nezamestnanosť vo svojom okolí ako väčší problém ako potrat. Súhlasím, štatisticky to tak bude. Ale vieme, že ako funguje náš štát a ako fungujú, fungujú aj naše politologické pomery, že ľudí veľmi často a viac zaujíma 40 eur k vianočnému dôchodku, ako zadlžovanie krajiny. To znamená, to, že niečo štatisticky prevažuje, ešte neznamená, že je to správne. Tým sa vôbec nechcem dotknúť dôchodcov, ktorí naozaj privítajú, pánboh zaplať, nejaký vianočný príspevok a ja im ho prajem z celého srdca. A takisto si nemyslím, že treba zľahčovať akýkoľvek problém, či je to, či je to nezamestnanosť, alebo štátny dlh.
Len som chcel ukázať na to, že ľudia prežívajú veľmi veci subjektívne. Niekto tu povedal ešte tvrdšie, že ľudí viac zaujíma bolenie, bolesť jeho zuba, ako hladomor v Sudáne. Proste štatistika je taká. Je obdivuhodné, ak sú hrdinskí ľudia, ktorí, ktorí dokážu sa povzniesť nad to svoje subjektívne prežívanie a zaujímať sa aj o problémy iných. Ja nehovorím, že ja medzi nich patrím, ale v každom prípade ten život tej Sofinky (rečník na chvíľu ukázal obrázok) mi proste leží na srdci. Aj keď môj problém to nie je, pretože my s manželkou sme nikdy dieťa zabiť nechceli a tešíme sa z našich štyroch detí a privítame každé ďalšie, ktoré sa z našej manželskej lásky počne. Proste tak mám nejak srdce, také otcovské nastavenie a mám manželku, ktorá má takéto materinské nastavenie a záleží mi teda na tom. Vychádza to, samozrejme, z mojich pomerov, ale aj keď ja s tým problém nemám, verím, že niektorým ľuďom a niektorým ženám by to pomohlo.
Na záver takú zaujímavosť, akurát som si otvoril link, kde podľa médií je v koaličnej zmluve v Českej republike zakotvená takáto veta: "Neumožníme žádné opatření v rozporu s ochranou života od početí do přirozeného konce (neaktívní eutanazi)." Čo je teraz taká zaujímavá vec, o ktorej sa pravdepodobne v Čechách bude veľmi diskutovať, ale zdá sa, že lidovci v Čechách presadili do koaličnej zmluvy ako jednu z podmienok podpory vlády práve veľmi aktívny prístup k ochrane života od počatia až po prirodzenú smrť.
Tak ja budem veľmi rád, keď budeme mať aj na Slovensku vládu aj parlament, ktorý bude robiť všetko pre ochranu života od počatia až po prirodzenú smrť.
Ďakujem veľmi pekne.

No, Richard, tak potom možno by ste sa mali dohodnúť, lebo dvaja predkladatelia mi povedali dve rôzne veci. Erika povedala, že, áno, síce si toho nebola vedomá, ale súhlasí s tým, že by sa to malo týkať aj týchto prípravkov. Ty definuješ teda tú vetu v tom zákone nejak inak. Tak čo ja hovorím, čo hovorím, je, že čakal by som vyjadrenie k tejto téme v dôvodovej správe. Inak to považujem za právnicky nepoctivý návrh. To je celé. Lebo to dáva možnosť extenzívnemu výkladu. A ja už som mal teda skúsenosť s mnohými extenzívnymi výkladmi niektorých riadkov zákona a nerád by som sa práve pri tomto dočkal toho, že na základe nejakého extenzívnejšieho výkladu by sa "tabletky po" začali sťahovať z lekární. To je prvá vec.
Druhá vec. Ja som vôbec neporovnával, neporovnával problémy ľudí, ktorí prišli vyjadriť svoj názor na Pochode za život, s problémami typu, s problémami typu nezamestnanosť. Nie, ja som stále ostával pri tých hodnotových veciach a pri tom, čo sa deje vonku medzi tými ľuďmi. Ja by som napríklad veľmi rád vedel, koľko z tých ľudí, ktorí boli na pochode, majú niekoho vo svojej rodine, dievča, ženu, ktorá bola nútená ísť na potrat, lebo buď nechcela to dieťa, alebo si myslela, že ho nedokáže dobre vychovať.
Mne stále proste ten počet potratov a ich schvaľovanie v populácii nekorešponduje s tým, že ako ľudia proklamujú svoju ideologickú alebo náboženskú orientáciu. Takže tam niekde je priestor pre prácu pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Mám aj na základe vystúpenia pána poslanca Vašečku, mám taký návrh, aby sme už o ďalších iných bodoch programu tejto schôdze dnes nerokovali, že by tento návrh bol posledným bodom, o ktorom parlament tento rok rokoval. Ja si myslím, že by to mohlo byť tak symbolicky výrazom nášho postoja ako k vážnosti tém, o ktorých tu rokujeme, že o vážnosti ľudského života, ako to bol záver rokovania tohto parlamentu, keď sme sa celý rok vadili, možno aj žrali navzájom a veľmi, by som povedal, tvrdo, pre niekoho až nedôstojne, a keby sme ako rokovanie parlamentu tento rok ukončili týmto bodom programu, aj keby neprešiel. Aj keď hlasovaním tento návrh poslanecký neprejde, ale myslím si, že by to mohlo byť tak symbolicky výrazom toho, že parlament túto tému považuje za vážnu a že má v úcte ľudský život.
Pani podpredsedníčka, ak by vám nevadilo, ja to vlastne zároveň dávam ako procedurálny návrh, keď budeme uznášaniaschopní, samozrejme.

Dobre, ďakujem veľmi pekne.
Ja by som len odpovedal teda Martinovi, že medzi nami, medzi mnou a pani podpredsedníčkou Erikou Jurinovou je v tomto zhoda. Otázka je teda, že my naozaj sme mali čistý úmysel a priamo nie sme právnici, čiže nám ani neprišlo na um, že by takýto výklad mohol byť.
Ja nesúhlasím so žiadnym zasahovaním do, umelým zasahovaním do ľudskej plodnosti a do ľudského života, ale ja osobne keď som zadával, alebo keď sme spolu zadávali návrh, vypracovaný návrh tohto zákona, tak sme mysleli práve na tieto potratové tabletky, ktoré sa používajú na chemický potrat, a nemysleli sme tie iné tabletky, ktoré sa spomínali, a znova sme ochotní o tom rozprávať v druhom čítaní. Takže je medzi nami jednota. Možno také nedorozumenie vyplynulo z takých neskorších diskusií, upozornení a sme otvorení to vylepšiť právne, aby to bolo úplne čisté, aby to bolo spravodlivé a správne.
Ja si tiež myslím, že je symptomatické a symbolické, že dnes rokujeme o otázke života a že sa zhodneme vlastne aj naprieč tým nejakým hodnotovým spektrom, že ľudský život má hodnotu a že chceme chrániť deti aj tie nenarodené, hoci o spôsoboch teda debatujeme.
Takže ja ďakujem aj za tú debatu, ja už potom záverečné slovo si nebudem brať, chcel som, aby sa dalo reagovať. Takže ďakujem vám a prajem vám, aby naozaj Vianoce boli takým sviatkom života a rodiny.
Ďakujem.

Áno. Ďakujem pekne. Keďže nie je možné teda naraz hovoriť aj vo faktickej, aj v procedurálnom návrhu, tak by som chcel len preopakovať ten návrh, aby sme o ďalších bodoch programu tejto schôdze už tento rok nerokovali, aby tento bod bol posledným bodom, ktorý prerokuje Národná rada. Istým spôsobom by sme prejavili zmysel aj pre symboliku aj blížiacich sa Vianoc, určite by sme tým nikoho nenahnevali a bolo by to z tohto prostredia pekným symbolickým gestom.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, milí kolegovia, ja tiež využívam túto možnosť vystúpenia v rámci rozpravy, aby bolo možné ako reagovať. Niekedy ma to tak mrzí, keď máme záverečné tie slová, či spravodajca, alebo predkladatelia, a nemôžme už faktickými poznámkami reagovať, tak ja už potom ako spravodajca by som nevystúpil, ak nebude to čosi veľmi, veľmi vážne, tak chcel by som vystúpiť z tohto dôvodu v rámci ešte rozpravy.
To obdobie Vianoc, keď tuná takto ohýbame a spomíname, pekne to tu aj kolegovia rozprávali, že v podstate, ak by sa nenarodilo dieťa, nebolo by nijakých Vianoc. A ja som sa nad tou vetou, alebo ja sa stále tak zamýšľam, možno tak aj hlbšie nad obdobím Vianoc, ale však aj Veľkej noci, a teraz sú Vianoce. A to je čosi také úžasné a čosi fascinujúce. Boh je ten, ktorý dáva dôveru človeku. Boh je ten, ktorý dôveruje Márii a Jozefovi. Ak by túto dôveru človek nemal, jednoducho nenarodil by sa v Betleheme, nenarodil by sa Boh človeku. To je čosi také zvláštne. A ja verím a viem, že Boh nám dáva stále túto dôveru. Aj tá matka, ktorá sa rozhodne pre ten potrat a to zrealizuje, neodsudzujem a nikdy som ani neodsudzoval takúto ženu, lebo takáto žena sa stáva obeťou. Stáva sa obeťou. To nie je tá zlá, krkavčia matka.
Veľakrát v našej spoločnosti zaznievajú také iné paradoxy a odsudzujeme ženy a matky tie, ktoré sa rozhodnú donosiť toto dieťa a dokážu sa ho zrieknuť. Ja hovorím, že toto je oveľa väčšia obeta. Oveľa väčšia obeta. A nedokáže to hocikto. A takáto matka veľakrát je pertraktovaná touto spoločnosťou a jednoducho aj prenasledovaná naším posudzovaním, naším odmietaním. To odmietanie je veľmi hrozné a hrozivé. Myslím si, že keby aj v tomto smere a v tomto pohľade sa zmenil pohľad spoločnosti aj na takéto ženy, ktoré jednoducho veľakrát možno z ekonomických, spoločenských, sociálnych dôvodov nie sú schopné sa starať o toto dieťa, možno veľakrát sú to študentky, ale aby naším myslením a spoločenským myslením boli povzbudzované tieto ženy a matky k tomu, aby to dieťa boli ochotné a schopné aj, teda hlavne ochotné, aby ho boli donosiť. Toto dieťa, keď ty donosíš a porodíš, môžeš urobiť iný manželský pár šťastným, tí, ktorí nemôžu mať deti. Môžeš toto dieťa darovať. Môžeš toto dieťa darovať a obdariť šťastím tých manželov alebo tých rodičov, tých ľudí, ktorí túžia po dieťati a nemôžu ho mať.
Na kolegu Martina Poliačika chcem len toľko reagovať, tak ako tu spomenul, že právo ženy. Právo ženy a proste žena rozhoduje o svojom tele, právo má na svoju intimitu. Samozrejme, človek má toto právo, aj žena, ale vždycky v medziach mantinelov alebo vždycky v medziach tej racionality.
Navyše tu chcem povedať túto vec, a to je také mylné, ktoré sa to predkladá tuná tej spoločnosti. Áno, ty keď rozhoduješ o svojom tele, tak máš na to ako plné právo, hej, ale takisto má to svoje hranice, tiež nemôžeš ísť ako za tie hranice, keď aj o svojom vlastnom tele rozhoduješ. Ale paradoxne, no nie paradoxne, ale tu je tá skutočnosť, že tuná žena rozhoduje o niekom inom, o druhom, tak ako kolega to spomenul, áno, je to nová ľudská bytosť, kde má inú krvnú skupinu, a v tom je podstatný rozdiel. A toto, myslím si, že nikto nemá právo, ani žena nemá právo rozhodnúť o bytí či nebytí niekoho iného.
Kolega Brocka ako tu spomínal a spomenul tuná Spartu, aký je rozdiel medzi zabitím dieťaťa tým, ktoré sa narodí, čerstvo sa narodí a zabili ho, hodili ho zo skaly, takisto dievčatá boli tie, ktoré boli usmrcované, a len chlapci boli preferovaní. Aký je rozdiel medzi tým, keď to dieťa sa narodí, a dieťaťom tým, ktoré ešte nie je narodené?
Dnešná veda bez pochyby, už sa nevedú tie polemiky, aké sa viedli pred možno pár desiatkami, možno 20, 30 rokov dozadu, že odkedy je ľudský život životom. Dneska tá moderná technika postúpila tak dopredu, že my sme schopní pozorovať život dieťatka už v tom prenatálnom období. A dokonca vieme aj diagnostikovať v prenatálnom období tie naše deti a dokonca ich vieme aj liečiť. A, samozrejme, sú aj rôzne výskumy, aj rôzne poznatky, ktoré nás v tejto téme zase posunuli. Myslím si, že už nemusíme viesť polemiku o tom, že dieťa je dieťaťom od samého počiatku, teda od samého počatia.
Na jednej z konferencií, keď som bol účastníkom tejto konferencie, a jeden z účinkujúcich, teda vystupujúcich, bol to Jozef Mikloško, mladší, Jogo, tak on spomínal taký prípad, kedy pri dopravnej nehode utrpela ťažké zranenie matka, ktorá bola tehotná, vo vysokom stupni štádia tehotenstva, a teraz tá matka zomierala a zomrela. A tam sa čosi udialo, čosi také výnimočné, z čoho boli aj tí lekári ako šokovaní. A to dieťa cítilo to zomieranie tej svojej vlastnej matky a to dieťa bolo to, ktoré vlastne zápasilo a bojovalo jednak aj o ten život tej svojej matky, ale aj o ten vlastný život.
Študentov, keď mám tak pred sebou a stretnem sa veľakrát s nimi, tak študentom tak hovorím a ukážem prstom na nich: "Ty nie si niečo, ale ty si niekto. A v tom je podstatný rozdiel. Ty si niekto. Si človek, máš ľudskú dôstojnosť. To je tá najvyššia forma života." Aj cez to všetko, že si vážim aj tie nižšie prvky života, ako sú rastliny, stromy a zvieratá, ale nič nemôže, ani celé toto stvorenstvo nemôže vyvážiť, celý tento svet, hodnotu ľudského života. A ten ľudský život je hodný ochrany už od samého počiatku počatia po prirodzenú smrť.
To, že človek veľakrát v stave choroby, možno veľakrát tej choroby, ktorá je vynútená úrazom a podobne, ocitne sa v situácii, kedy je v kóme, komavigile, alebo je apalikom, jednoducho mnohé funkcie nie je schopný vykonávať, ale to neznamená, že má nižšiu hodnotu, že prestáva byť človekom. A to sú tie posuny, kedy si my nevážime ten ľudský život už pred narodením a, samozrejme, sa to vo svete aj pretláča, že my si prestávame vážiť ten ľudský život, ktorý je možno pred tým záverom. A to nemusíš byť starý, aby bola vykonaná na tebe eutanázia, ale jednoducho ocitneš sa v tejto situácii, kedy si v komatickej podobe, v kóme sa ocitáš, a jednoducho príbuzní o tebe rozhodnú, že zomrieš.
Veľakrát to prežívanie rovnako aj tí ľudia, ktorí sa z tej kómy ako prebrali, tak nie je to celkom tak, že oni nevnímajú ten svet, aj keď koľkokrát je to tak, že my, tí, ktorí sme okolo nich, veľakrát aj lekári, zdravotnícky personál, blízki, príbuzní, stojíme nad týmito pacientmi, nad týmito ľuďmi a myslíme si, že nás nevnímajú. Tí ľudia, mnohí z nich, ktorí naozaj sa prebrali, tak hovoria o tom, že toto všetko vnímali, počuli, len nemohli vykonávať tie bežné funkcie, ktoré človek môže vykonávať.
Spomeniem tu psychológa Říčana, ktorý napísal knihu "Cesta životem", len to napísal v podstate, tú knihu, je psychológom, napísal to od celého, teda ten ontologický vývoj alebo tú ontogenézu človeka od samého počiatku, od počatia po prirodzenú smrť, a tam pekne ako rozpráva, kedy spomína tam o matke, ktorá je tehotná, ktorá čaká dieťa. A on to tak prirovnal, ja som to možno už aj tuná spomínal, a hovorí: Matka nemôže byť tou alebo nemôže sa správať tak, ako by sa správala k svojmu dieťaťu, ako keby to bolo nejaký kus mäsa. Dieťa je schopné vnímať, dieťa už pred narodením je schopné sa učiť. Dieťa pozná hlas svojej matky, čo by sme povedali, veď však jasné, veď samozrejmé, sú akoby takou, tak veľmi intímne a veľmi úzko spojení, ale pozná hlas aj svojho otca. Pozná hlas aj svojich súrodencov.
Keď robili pokusy a také experimenty a skúšali to na tej hudbe, ak sa púšťala agresívna hudba, tak to dieťa bolo nekľudné, nepokojné, akoby sa bálo. Rovnako veľké blikanie, ktoré bolo ako trebárs, keby som to prirovnal ku zváraniu, tak maternica a brušná stena, to nie je niečo, čo je nepreklenuteľné a čo je neprekonateľné a proste je to skrytý svet pred našimi očami.
Poukazujem to len v tej súvislosti na to, aby som zvýraznil to, že túto ochranu a ľudský život si naozaj zaslúži svoju pozornosť už pred svojím narodením a aj takýto nenarodený človek má svoju ľudskú dôstojnosť
Ľudská bytosť už od prvej fázy, od tej ontologickej úrovne, ju chápeme ako ľudskou bytosťou a chápeme ju ako konkrétnou osobou. Je to konkrétna osoba. Rodičia, tak ako to kolega tuná spomínal, tak ešte dávno pred svojím narodením, tak vyberáme pre toto dieťa konkrétne meno. A to konkrétne meno vyberáme pre naše dieťa, teda je to, bez pochyby je tou konkrétnou osobou.
Spomeniem tu pri tej súvislosti, áno, že človek aby sa správal šetrne ku každej forme ako života, starého otca Chestertona, ktorý hovoril, bol anglikánskym farárom, Chesterton bol Angličan, vyrastal v anglikánskom prostredí a o svojom starom otcovi tak pekne povedal, tak budem to parafrázovať, kedy jeho starý otec povedal, že aj keby Boh ma zatratil, ďakoval by som mu za život, ktorý som mohol prežiť. Teda jeho pohľad na, vôbec na život ako taký je takými dvoma veľkými paradoxmi ako vyslovený. Takže každá forma života si zaslúži pozornosť zo strany človeka a zo strany ľudí, ale predovšetkým zaslúži si túto a najviac si zaslúži túto pozornosť samotný človek.
Postaborčný syndróm u žien je veľakrát veľmi ťažkou psychickou traumou, ktorou prechádzajú ženy. Kým je to tak, a to je také veľmi rafinované, kým ženu tlačíme, aj spoločenský tlak je vytváraný na to, aby šla na ten potrat, tak obyčajne, keď je po tom potrate, tá žena zisťuje odrazu, že je sama. Je sama a nechávame ju samu aj s tými zraneniami vnútornými, aj bolesťami, ktoré prežíva. Tieto ženy veľakrát naozaj potrebujú pomoc a tá pomoc je aj vo forme prijatia, nie odmietania. Odmietanie je tou najväčšou formou, by som povedal, takej neúcty voči človeku.
Človek, ktorý je odmietaný, a to je jedno, keď si odmietaný už pred svojím narodením alebo si odmietaný v ťažkej chorobe, nevyliečiteľnej chorobe, či si v kóme, alebo možno sa ocitneš na prahu bezdomovectva, stratíš domov, ocitneš sa na okraji spoločnosti, a človek, ktorý je odmietaný, tak v podstate veľakrát a častokrát sa stáva to, že človek zomiera nie na primárne príčiny, ktoré tam sú, ale na tie sekundárne, a to je na to odmietanie, na nedostatok lásky
Mám to aj zo svojej praxe ako vyskúšané, mohol by som tuná kazuistiku spomínať, kedy prišli za mnou syn s nevestou a týkalo sa to ich matky. A teraz požiadavka matky bola taká, tá matka bola v zdravotníckom zariadení, v hospici, a mala túžbu ísť domov. Teda zavolal som si tých, teda tie deti a tú nevestu, a rozprával som s nimi a naniesol som tú požiadavku, že tá matka teda si želá, aby išla domov. Načo syn veľmi búrlivo ako reagoval a povedal, že naša mama domov nepôjde, keby som ju mal nechať aj na ulici alebo vybaviť nejaké iné zariadenie, tak to nedovolím. Samozrejme, mi rozprával aj tie dôvody, ktoré prežívali ako v rodine. Tá ich mama mala aj tie somatické problémy, boli sprevádzané aj tými psychickými, tak jednoducho tú matku odmietol.
Videl som, že nie je to možné, tú matku vrátiť späť do toho rodinného prostredia, odkiaľ prišla, vtedy som sa zamyslel a upozornil som ich na jednu takúto skutočnosť, kde som im povedal: "Dobre, vaša mama zostane teda u nás, ale nachystajte sa a pripravte sa na to, že vaša mama zomrie. A to nebude nikde napísané v jej zdravotnej dokumentácii, aká bude príčina jej úmrtia, aká bude príčina jej smrti. Nebude to napísané ani v liste o obhliadke mŕtveho, ale jednoducho ten dôvod bude ten, že vy tú matku odmietate. Ja jej to nepoviem a žiadam aj vás, aby ani vy ste to jej nerozprávali takto."
Ale cez to všetko títo ľudia to odmietanie cítia. Aj keď tento pacient nebol z hľadiska medicínskeho až tak závažne chorý a samotný lekár sa vyjadril pri tomto: "To ste vážne takto oznámili ako tým príbuzným?" Čo sa veľmi ako čudoval. A ja som povedal: "Áno." "Ale veď ona nie je ešte na umretie." A ja hovorím: "Pani doktorka, cez to všetko, že možno vy medicínsky máte pohľad takýto, že tento človek nezomiera a nie je na umretie, ale môj pohľad je iný." A ono naozaj v priebehu jedného týždňa ten zdravotný stav sa veľmi výrazne začal zhoršovať a takto strmhlav išiel dole a tá pacientka v priebehu desiatich dní skutočne zomrela a všetci boli veľmi prekvapení, že ako to je možné, že takýto pacient zomrel.
To je to odmietanie. A to odmietanie je veľmi strašné a veľmi frustrujúce aj pre dieťa, ktoré je v lone matky, a rozhoduje sa o jeho smrti. To je stres, ktorý toto dieťa prežíva, to je stres, ktorý toto dieťa cíti, aj keď by sme, možno by sa nám zdalo, že je to inak.
Spiritualita a inteligencia je súčasťou človeka, a tá je v podstate zakódovaná v nás všetkých od toho najranejšieho vlastne života. Tuná kolega Martin, keď mi hovoril, že keď tak na mňa pozerá, že naša spoločnosť, spoločenský systém, by sme sa neboli nejak dostali do 21. storočia, tak možno ma tak nepriamo označil za tú brzdu. Ja chcem len toľko povedať, že nie som pánom ani života, ani smrti a nie som ani pánom času, ale je to pre mňa do istej formy istým spôsobom aj kompliment, lebo tu kolegovia, ktorí ma označili, že som akoby z Marsu, ďalší z doby kamennej. Novinári ma posunuli do stredoveku a kolega tak ma už posúva do 20. storočia. Takže sa mierne, ale predsa sa len tak posúvam dopredu.
Na záver chcem povedať už len takúto vec, že takto to možno tak zvýrazním, že žijeme veľmi ťažkú a komplikovanú dobu, kde žijeme v tom akoby pomerení v prostredí informácií. A tých informácií je veľmi veľa. Ale nie všetci ľudia máme schopnosť medzi tými informáciami rozlišovať, čo je správne, čo je nesprávne, čo je dobré, čo je nedobré, čo je hodnotné, čo je nehodnotné. Preto zaznieva tu aj iný hlas. A veľakrát je to tak, že bojujeme proti plodnosti, bojujeme proti tehotenstvu. A jednoducho, ak sú veľakrát tie mladé manželské páry, ktoré túžia mať potom dieťa a rozhodnú sa, že teda to dieťa by boli ochotné prijať, odrazu žena zisťuje, že nemôže počať, odrazu ten manželský pár zisťuje, že nemôžu mať dieťa.
Každé dieťa, každý počatý život je darom a zaslúži si tú úctu od prirodzeného počatia a po prirodzenú smrť.
Ja chcem poprosiť vás, všetkých kolegov, aj v tomto predvianočnom období, aby ste sa zamysleli aj nad návrhom tohto zákona, ten hovorí síce o chemickom potrate, hovorí o aborčných tabletkách Medabon a Mifegine, ktoré síce na našom trhu nie sú, ale stále je tuná tá hrozba, kolega ako to spomenul, áno, je tu slovo ministra, ministerky. Ja pani ministerke verím, ale môže sa stať, a to sa deje a v politike veľmi často, dneska si tam ty, zajtra ktosi iný. A z toho mám obavu, že jednoducho sa to personálne ako vymení a v tom môže byť problém, preto je na stole, v našich laviciach návrh tohto zákona.
Chemický potrat je čosi veľmi hrozné a hrozivé, pretože ten proces zomierania u toho dieťaťa môže prebiehať, je to individuálne, od niekoľkých hodín až po niekoľko dní a môže prebiehať kdekoľvek, kdekoľvek túto ženu, budúcu matku, môže zastihnúť. A toto je v podstate čosi, čo je veľmi, veľmi neetické. Potrat je vždycky tým usmrtením človeka, nie je to prerušenie tehotenstva, v ktorom nie je možné pokračovať, ale je to usmrtenie ľudskej bytosti.
Tak ako kolega Martin to tu spomínal, síce na jednej strane s tým súhlasí, ale utvrdzuje sa aj zároveň v tom, že tá legislatíva je dobrá, to znamená, že hovorí o zabití človeka a s týmto zabitím aj zároveň súhlasí.
Tak aby sme neboli takíto cynickí, želám vám všetkým aj požehnané sviatky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nikto z hostí, dovoľte mi, aby som vystúpil k môjmu návrhu zákona.
Tento návrh zákona v porovnaní s tým, čo bolo, ktorý mu predchádzal, je neporovnateľne menej významný ako ten, čo tu bol, ale predsa majú niečo spoločné, a to je zásah do súkromia.
Predpokladám, že každému z vás sa stalo, že mu volala obchodná spoločnosť, ktorá mu ponúkala tovary, služby, od kuchynského riadu, pozvánku na šmejdovské akcie alebo predaj bambusových ponožiek. Ja netvrdím, že toto je samo osebe zlé alebo neprijateľné, ja dokonca podporujem akékoľvek marketingové aktivity, ale všetko má svoju mieru. Sú situácie, kedy si tieto hovory alebo takéto telefonické hovory naozaj neželáte a stáva sa, že vám zavolajú cez víkend, a stáva sa, že ten predajca je naozaj presvedčivý a vy ho neviete odmietnuť. A asi nebudem musieť nikoho presviedčať, že my Slováci sme v podstate dobrí ľudia a zároveň takí, ktorí si necháme orať na svojom chrbte veľmi, veľmi dlho. Preto častokrát nevieme povedať nie.
A práve preto prichádzam s návrhom, ktorý má tieto telefonické hovory, takéto naozaj pomerne obťažujúce, riešiť. Veľmi jednoduchá zmena v podstate aj zásadná, a to je, že chcem, aby v prípade, ak sa takáto reklama alebo predaj šíri, aby bol daný vopred súhlas, ktorý bude preukázateľný, čo inými slovami znamená, že tento predajca si bude musieť vypýtať od vás pred tým, ako ho začne, ten predajný rozhovor, explicitne: "Súhlasíte s tým, aby bol vykonaný tento rozhovor?" Postačuje, ak človek povie "nie", ten rozhovor nemôže pokračovať. Toto síce v zákone je ako-tak upravené, ale nedeje sa to, preto si to vyžaduje istú precizáciu a touto zmenou sa to zavádza.
Mojím návrhom sa rovnako rieši koreň problému, a to je ako sa vôbec ten predajca dostal k telefónnemu číslu, inými slovami, k povinnosti predávajúceho alebo telefonujúceho povedať svoje meno, ako aj obchodný zámer sa pridáva povinnosť povedať, akým spôsobom získal telefónne číslo. Na prvý pohľad možno nevýznamné, ale keď si zoberiete, že títo predajcovia potom nebudú môcť, ak nebudú vedieť povedať spôsob, vám zavolať alebo keď vám zavolajú a povedia spôsob, vy budete môcť svoj súhlas, ktorý ste niekedy niekomu dali, ako napríklad niektorému z operátorov, že vaše telefónne číslo bude verejné, budete ho môcť odvolať. Čiže hovorím podľa mňa koreň problému takýchto častokrát obťažujúcich telefonátov.
To je v zásade celý návrh. Zopakujem len. Pri predajnom rozhovore, telefonickom, bude treba si vypýtať súhlas od toho, kto vám volá, a zároveň ten človek bude musieť povedať spôsob, ako získal vaše telefónne číslo.
Tento návrh naozaj nie je nejak komplikovaný. A ja som veľmi rád, že sa tento návrh objavil v medzirezortnom pripomienkovom konaní, čo považujem za pozitívny signál, že ministerstvo, myslím hospodárstva, toto riešiť bude a bude to riešiť, myslím, že presne tak, ako chcem ja, čomu sa teším.
A zároveň neni dôvod, aby sme čakali s prijatím tohto zákona, a preto vás poprosím o podporu a zároveň vyjadrujem naozaj radosť, že takáto, fakt, že triviálna vec, ale zásadná sa zrejme na jar prijme ako novela.
Ďakujem.