27. schôdza

Áno. Ďakujem pekne. Keďže nie je možné teda naraz hovoriť aj vo faktickej, aj v procedurálnom návrhu, tak by som chcel len preopakovať ten návrh, aby sme o ďalších bodoch programu tejto schôdze už tento rok nerokovali, aby tento bod bol posledným bodom, ktorý prerokuje Národná rada. Istým spôsobom by sme prejavili zmysel aj pre symboliku aj blížiacich sa Vianoc, určite by sme tým nikoho nenahnevali a bolo by to z tohto prostredia pekným symbolickým gestom.

Keďže nie sme uznášaniaschopní, nejdem sa pýtať na všeobecný súhlas, lebo ja hovorím, že s takýmto návrhom nesúhlasím. Takže o 11.00 hod. budeme o tomto hlasovať. Ale mám, myslím si, že by ste mali na takýto návrh mať aspoň súhlas troch poslaneckých klubov. Pozrieme si to v rokovacom poriadku. Dobre, dobre.
Nech sa páči, pán poslanec Kuffa, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, milí kolegovia, ja tiež využívam túto možnosť vystúpenia v rámci rozpravy, aby bolo možné ako reagovať. Niekedy ma to tak mrzí, keď máme záverečné tie slová, či spravodajca, alebo predkladatelia, a nemôžme už faktickými poznámkami reagovať, tak ja už potom ako spravodajca by som nevystúpil, ak nebude to čosi veľmi, veľmi vážne, tak chcel by som vystúpiť z tohto dôvodu v rámci ešte rozpravy.
To obdobie Vianoc, keď tuná takto ohýbame a spomíname, pekne to tu aj kolegovia rozprávali, že v podstate, ak by sa nenarodilo dieťa, nebolo by nijakých Vianoc. A ja som sa nad tou vetou, alebo ja sa stále tak zamýšľam, možno tak aj hlbšie nad obdobím Vianoc, ale však aj Veľkej noci, a teraz sú Vianoce. A to je čosi také úžasné a čosi fascinujúce. Boh je ten, ktorý dáva dôveru človeku. Boh je ten, ktorý dôveruje Márii a Jozefovi. Ak by túto dôveru človek nemal, jednoducho nenarodil by sa v Betleheme, nenarodil by sa Boh človeku. To je čosi také zvláštne. A ja verím a viem, že Boh nám dáva stále túto dôveru. Aj tá matka, ktorá sa rozhodne pre ten potrat a to zrealizuje, neodsudzujem a nikdy som ani neodsudzoval takúto ženu, lebo takáto žena sa stáva obeťou. Stáva sa obeťou. To nie je tá zlá, krkavčia matka.
Veľakrát v našej spoločnosti zaznievajú také iné paradoxy a odsudzujeme ženy a matky tie, ktoré sa rozhodnú donosiť toto dieťa a dokážu sa ho zrieknuť. Ja hovorím, že toto je oveľa väčšia obeta. Oveľa väčšia obeta. A nedokáže to hocikto. A takáto matka veľakrát je pertraktovaná touto spoločnosťou a jednoducho aj prenasledovaná naším posudzovaním, naším odmietaním. To odmietanie je veľmi hrozné a hrozivé. Myslím si, že keby aj v tomto smere a v tomto pohľade sa zmenil pohľad spoločnosti aj na takéto ženy, ktoré jednoducho veľakrát možno z ekonomických, spoločenských, sociálnych dôvodov nie sú schopné sa starať o toto dieťa, možno veľakrát sú to študentky, ale aby naším myslením a spoločenským myslením boli povzbudzované tieto ženy a matky k tomu, aby to dieťa boli ochotné a schopné aj, teda hlavne ochotné, aby ho boli donosiť. Toto dieťa, keď ty donosíš a porodíš, môžeš urobiť iný manželský pár šťastným, tí, ktorí nemôžu mať deti. Môžeš toto dieťa darovať. Môžeš toto dieťa darovať a obdariť šťastím tých manželov alebo tých rodičov, tých ľudí, ktorí túžia po dieťati a nemôžu ho mať.
Na kolegu Martina Poliačika chcem len toľko reagovať, tak ako tu spomenul, že právo ženy. Právo ženy a proste žena rozhoduje o svojom tele, právo má na svoju intimitu. Samozrejme, človek má toto právo, aj žena, ale vždycky v medziach mantinelov alebo vždycky v medziach tej racionality.
Navyše tu chcem povedať túto vec, a to je také mylné, ktoré sa to predkladá tuná tej spoločnosti. Áno, ty keď rozhoduješ o svojom tele, tak máš na to ako plné právo, hej, ale takisto má to svoje hranice, tiež nemôžeš ísť ako za tie hranice, keď aj o svojom vlastnom tele rozhoduješ. Ale paradoxne, no nie paradoxne, ale tu je tá skutočnosť, že tuná žena rozhoduje o niekom inom, o druhom, tak ako kolega to spomenul, áno, je to nová ľudská bytosť, kde má inú krvnú skupinu, a v tom je podstatný rozdiel. A toto, myslím si, že nikto nemá právo, ani žena nemá právo rozhodnúť o bytí či nebytí niekoho iného.
Kolega Brocka ako tu spomínal a spomenul tuná Spartu, aký je rozdiel medzi zabitím dieťaťa tým, ktoré sa narodí, čerstvo sa narodí a zabili ho, hodili ho zo skaly, takisto dievčatá boli tie, ktoré boli usmrcované, a len chlapci boli preferovaní. Aký je rozdiel medzi tým, keď to dieťa sa narodí, a dieťaťom tým, ktoré ešte nie je narodené?
Dnešná veda bez pochyby, už sa nevedú tie polemiky, aké sa viedli pred možno pár desiatkami, možno 20, 30 rokov dozadu, že odkedy je ľudský život životom. Dneska tá moderná technika postúpila tak dopredu, že my sme schopní pozorovať život dieťatka už v tom prenatálnom období. A dokonca vieme aj diagnostikovať v prenatálnom období tie naše deti a dokonca ich vieme aj liečiť. A, samozrejme, sú aj rôzne výskumy, aj rôzne poznatky, ktoré nás v tejto téme zase posunuli. Myslím si, že už nemusíme viesť polemiku o tom, že dieťa je dieťaťom od samého počiatku, teda od samého počatia.
Na jednej z konferencií, keď som bol účastníkom tejto konferencie, a jeden z účinkujúcich, teda vystupujúcich, bol to Jozef Mikloško, mladší, Jogo, tak on spomínal taký prípad, kedy pri dopravnej nehode utrpela ťažké zranenie matka, ktorá bola tehotná, vo vysokom stupni štádia tehotenstva, a teraz tá matka zomierala a zomrela. A tam sa čosi udialo, čosi také výnimočné, z čoho boli aj tí lekári ako šokovaní. A to dieťa cítilo to zomieranie tej svojej vlastnej matky a to dieťa bolo to, ktoré vlastne zápasilo a bojovalo jednak aj o ten život tej svojej matky, ale aj o ten vlastný život.
Študentov, keď mám tak pred sebou a stretnem sa veľakrát s nimi, tak študentom tak hovorím a ukážem prstom na nich: "Ty nie si niečo, ale ty si niekto. A v tom je podstatný rozdiel. Ty si niekto. Si človek, máš ľudskú dôstojnosť. To je tá najvyššia forma života." Aj cez to všetko, že si vážim aj tie nižšie prvky života, ako sú rastliny, stromy a zvieratá, ale nič nemôže, ani celé toto stvorenstvo nemôže vyvážiť, celý tento svet, hodnotu ľudského života. A ten ľudský život je hodný ochrany už od samého počiatku počatia po prirodzenú smrť.
To, že človek veľakrát v stave choroby, možno veľakrát tej choroby, ktorá je vynútená úrazom a podobne, ocitne sa v situácii, kedy je v kóme, komavigile, alebo je apalikom, jednoducho mnohé funkcie nie je schopný vykonávať, ale to neznamená, že má nižšiu hodnotu, že prestáva byť človekom. A to sú tie posuny, kedy si my nevážime ten ľudský život už pred narodením a, samozrejme, sa to vo svete aj pretláča, že my si prestávame vážiť ten ľudský život, ktorý je možno pred tým záverom. A to nemusíš byť starý, aby bola vykonaná na tebe eutanázia, ale jednoducho ocitneš sa v tejto situácii, kedy si v komatickej podobe, v kóme sa ocitáš, a jednoducho príbuzní o tebe rozhodnú, že zomrieš.
Veľakrát to prežívanie rovnako aj tí ľudia, ktorí sa z tej kómy ako prebrali, tak nie je to celkom tak, že oni nevnímajú ten svet, aj keď koľkokrát je to tak, že my, tí, ktorí sme okolo nich, veľakrát aj lekári, zdravotnícky personál, blízki, príbuzní, stojíme nad týmito pacientmi, nad týmito ľuďmi a myslíme si, že nás nevnímajú. Tí ľudia, mnohí z nich, ktorí naozaj sa prebrali, tak hovoria o tom, že toto všetko vnímali, počuli, len nemohli vykonávať tie bežné funkcie, ktoré človek môže vykonávať.
Spomeniem tu psychológa Říčana, ktorý napísal knihu "Cesta životem", len to napísal v podstate, tú knihu, je psychológom, napísal to od celého, teda ten ontologický vývoj alebo tú ontogenézu človeka od samého počiatku, od počatia po prirodzenú smrť, a tam pekne ako rozpráva, kedy spomína tam o matke, ktorá je tehotná, ktorá čaká dieťa. A on to tak prirovnal, ja som to možno už aj tuná spomínal, a hovorí: Matka nemôže byť tou alebo nemôže sa správať tak, ako by sa správala k svojmu dieťaťu, ako keby to bolo nejaký kus mäsa. Dieťa je schopné vnímať, dieťa už pred narodením je schopné sa učiť. Dieťa pozná hlas svojej matky, čo by sme povedali, veď však jasné, veď samozrejmé, sú akoby takou, tak veľmi intímne a veľmi úzko spojení, ale pozná hlas aj svojho otca. Pozná hlas aj svojich súrodencov.
Keď robili pokusy a také experimenty a skúšali to na tej hudbe, ak sa púšťala agresívna hudba, tak to dieťa bolo nekľudné, nepokojné, akoby sa bálo. Rovnako veľké blikanie, ktoré bolo ako trebárs, keby som to prirovnal ku zváraniu, tak maternica a brušná stena, to nie je niečo, čo je nepreklenuteľné a čo je neprekonateľné a proste je to skrytý svet pred našimi očami.
Poukazujem to len v tej súvislosti na to, aby som zvýraznil to, že túto ochranu a ľudský život si naozaj zaslúži svoju pozornosť už pred svojím narodením a aj takýto nenarodený človek má svoju ľudskú dôstojnosť
Ľudská bytosť už od prvej fázy, od tej ontologickej úrovne, ju chápeme ako ľudskou bytosťou a chápeme ju ako konkrétnou osobou. Je to konkrétna osoba. Rodičia, tak ako to kolega tuná spomínal, tak ešte dávno pred svojím narodením, tak vyberáme pre toto dieťa konkrétne meno. A to konkrétne meno vyberáme pre naše dieťa, teda je to, bez pochyby je tou konkrétnou osobou.
Spomeniem tu pri tej súvislosti, áno, že človek aby sa správal šetrne ku každej forme ako života, starého otca Chestertona, ktorý hovoril, bol anglikánskym farárom, Chesterton bol Angličan, vyrastal v anglikánskom prostredí a o svojom starom otcovi tak pekne povedal, tak budem to parafrázovať, kedy jeho starý otec povedal, že aj keby Boh ma zatratil, ďakoval by som mu za život, ktorý som mohol prežiť. Teda jeho pohľad na, vôbec na život ako taký je takými dvoma veľkými paradoxmi ako vyslovený. Takže každá forma života si zaslúži pozornosť zo strany človeka a zo strany ľudí, ale predovšetkým zaslúži si túto a najviac si zaslúži túto pozornosť samotný človek.
Postaborčný syndróm u žien je veľakrát veľmi ťažkou psychickou traumou, ktorou prechádzajú ženy. Kým je to tak, a to je také veľmi rafinované, kým ženu tlačíme, aj spoločenský tlak je vytváraný na to, aby šla na ten potrat, tak obyčajne, keď je po tom potrate, tá žena zisťuje odrazu, že je sama. Je sama a nechávame ju samu aj s tými zraneniami vnútornými, aj bolesťami, ktoré prežíva. Tieto ženy veľakrát naozaj potrebujú pomoc a tá pomoc je aj vo forme prijatia, nie odmietania. Odmietanie je tou najväčšou formou, by som povedal, takej neúcty voči človeku.
Človek, ktorý je odmietaný, a to je jedno, keď si odmietaný už pred svojím narodením alebo si odmietaný v ťažkej chorobe, nevyliečiteľnej chorobe, či si v kóme, alebo možno sa ocitneš na prahu bezdomovectva, stratíš domov, ocitneš sa na okraji spoločnosti, a človek, ktorý je odmietaný, tak v podstate veľakrát a častokrát sa stáva to, že človek zomiera nie na primárne príčiny, ktoré tam sú, ale na tie sekundárne, a to je na to odmietanie, na nedostatok lásky
Mám to aj zo svojej praxe ako vyskúšané, mohol by som tuná kazuistiku spomínať, kedy prišli za mnou syn s nevestou a týkalo sa to ich matky. A teraz požiadavka matky bola taká, tá matka bola v zdravotníckom zariadení, v hospici, a mala túžbu ísť domov. Teda zavolal som si tých, teda tie deti a tú nevestu, a rozprával som s nimi a naniesol som tú požiadavku, že tá matka teda si želá, aby išla domov. Načo syn veľmi búrlivo ako reagoval a povedal, že naša mama domov nepôjde, keby som ju mal nechať aj na ulici alebo vybaviť nejaké iné zariadenie, tak to nedovolím. Samozrejme, mi rozprával aj tie dôvody, ktoré prežívali ako v rodine. Tá ich mama mala aj tie somatické problémy, boli sprevádzané aj tými psychickými, tak jednoducho tú matku odmietol.
Videl som, že nie je to možné, tú matku vrátiť späť do toho rodinného prostredia, odkiaľ prišla, vtedy som sa zamyslel a upozornil som ich na jednu takúto skutočnosť, kde som im povedal: "Dobre, vaša mama zostane teda u nás, ale nachystajte sa a pripravte sa na to, že vaša mama zomrie. A to nebude nikde napísané v jej zdravotnej dokumentácii, aká bude príčina jej úmrtia, aká bude príčina jej smrti. Nebude to napísané ani v liste o obhliadke mŕtveho, ale jednoducho ten dôvod bude ten, že vy tú matku odmietate. Ja jej to nepoviem a žiadam aj vás, aby ani vy ste to jej nerozprávali takto."
Ale cez to všetko títo ľudia to odmietanie cítia. Aj keď tento pacient nebol z hľadiska medicínskeho až tak závažne chorý a samotný lekár sa vyjadril pri tomto: "To ste vážne takto oznámili ako tým príbuzným?" Čo sa veľmi ako čudoval. A ja som povedal: "Áno." "Ale veď ona nie je ešte na umretie." A ja hovorím: "Pani doktorka, cez to všetko, že možno vy medicínsky máte pohľad takýto, že tento človek nezomiera a nie je na umretie, ale môj pohľad je iný." A ono naozaj v priebehu jedného týždňa ten zdravotný stav sa veľmi výrazne začal zhoršovať a takto strmhlav išiel dole a tá pacientka v priebehu desiatich dní skutočne zomrela a všetci boli veľmi prekvapení, že ako to je možné, že takýto pacient zomrel.
To je to odmietanie. A to odmietanie je veľmi strašné a veľmi frustrujúce aj pre dieťa, ktoré je v lone matky, a rozhoduje sa o jeho smrti. To je stres, ktorý toto dieťa prežíva, to je stres, ktorý toto dieťa cíti, aj keď by sme, možno by sa nám zdalo, že je to inak.
Spiritualita a inteligencia je súčasťou človeka, a tá je v podstate zakódovaná v nás všetkých od toho najranejšieho vlastne života. Tuná kolega Martin, keď mi hovoril, že keď tak na mňa pozerá, že naša spoločnosť, spoločenský systém, by sme sa neboli nejak dostali do 21. storočia, tak možno ma tak nepriamo označil za tú brzdu. Ja chcem len toľko povedať, že nie som pánom ani života, ani smrti a nie som ani pánom času, ale je to pre mňa do istej formy istým spôsobom aj kompliment, lebo tu kolegovia, ktorí ma označili, že som akoby z Marsu, ďalší z doby kamennej. Novinári ma posunuli do stredoveku a kolega tak ma už posúva do 20. storočia. Takže sa mierne, ale predsa sa len tak posúvam dopredu.
Na záver chcem povedať už len takúto vec, že takto to možno tak zvýrazním, že žijeme veľmi ťažkú a komplikovanú dobu, kde žijeme v tom akoby pomerení v prostredí informácií. A tých informácií je veľmi veľa. Ale nie všetci ľudia máme schopnosť medzi tými informáciami rozlišovať, čo je správne, čo je nesprávne, čo je dobré, čo je nedobré, čo je hodnotné, čo je nehodnotné. Preto zaznieva tu aj iný hlas. A veľakrát je to tak, že bojujeme proti plodnosti, bojujeme proti tehotenstvu. A jednoducho, ak sú veľakrát tie mladé manželské páry, ktoré túžia mať potom dieťa a rozhodnú sa, že teda to dieťa by boli ochotné prijať, odrazu žena zisťuje, že nemôže počať, odrazu ten manželský pár zisťuje, že nemôžu mať dieťa.
Každé dieťa, každý počatý život je darom a zaslúži si tú úctu od prirodzeného počatia a po prirodzenú smrť.
Ja chcem poprosiť vás, všetkých kolegov, aj v tomto predvianočnom období, aby ste sa zamysleli aj nad návrhom tohto zákona, ten hovorí síce o chemickom potrate, hovorí o aborčných tabletkách Medabon a Mifegine, ktoré síce na našom trhu nie sú, ale stále je tuná tá hrozba, kolega ako to spomenul, áno, je tu slovo ministra, ministerky. Ja pani ministerke verím, ale môže sa stať, a to sa deje a v politike veľmi často, dneska si tam ty, zajtra ktosi iný. A z toho mám obavu, že jednoducho sa to personálne ako vymení a v tom môže byť problém, preto je na stole, v našich laviciach návrh tohto zákona.
Chemický potrat je čosi veľmi hrozné a hrozivé, pretože ten proces zomierania u toho dieťaťa môže prebiehať, je to individuálne, od niekoľkých hodín až po niekoľko dní a môže prebiehať kdekoľvek, kdekoľvek túto ženu, budúcu matku, môže zastihnúť. A toto je v podstate čosi, čo je veľmi, veľmi neetické. Potrat je vždycky tým usmrtením človeka, nie je to prerušenie tehotenstva, v ktorom nie je možné pokračovať, ale je to usmrtenie ľudskej bytosti.
Tak ako kolega Martin to tu spomínal, síce na jednej strane s tým súhlasí, ale utvrdzuje sa aj zároveň v tom, že tá legislatíva je dobrá, to znamená, že hovorí o zabití človeka a s týmto zabitím aj zároveň súhlasí.
Tak aby sme neboli takíto cynickí, želám vám všetkým aj požehnané sviatky.
Ďakujem za pozornosť.

Takže pán spravodajca bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať záverečné slovo? Nie. Pán spravodajca? Zrejme nie, keď vystúpil v rozprave. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 783. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 761.
Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby návrh zákona uviedol. Nech a páči.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenske jrepubliky Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 783.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nikto z hostí, dovoľte mi, aby som vystúpil k môjmu návrhu zákona.
Tento návrh zákona v porovnaní s tým, čo bolo, ktorý mu predchádzal, je neporovnateľne menej významný ako ten, čo tu bol, ale predsa majú niečo spoločné, a to je zásah do súkromia.
Predpokladám, že každému z vás sa stalo, že mu volala obchodná spoločnosť, ktorá mu ponúkala tovary, služby, od kuchynského riadu, pozvánku na šmejdovské akcie alebo predaj bambusových ponožiek. Ja netvrdím, že toto je samo osebe zlé alebo neprijateľné, ja dokonca podporujem akékoľvek marketingové aktivity, ale všetko má svoju mieru. Sú situácie, kedy si tieto hovory alebo takéto telefonické hovory naozaj neželáte a stáva sa, že vám zavolajú cez víkend, a stáva sa, že ten predajca je naozaj presvedčivý a vy ho neviete odmietnuť. A asi nebudem musieť nikoho presviedčať, že my Slováci sme v podstate dobrí ľudia a zároveň takí, ktorí si necháme orať na svojom chrbte veľmi, veľmi dlho. Preto častokrát nevieme povedať nie.
A práve preto prichádzam s návrhom, ktorý má tieto telefonické hovory, takéto naozaj pomerne obťažujúce, riešiť. Veľmi jednoduchá zmena v podstate aj zásadná, a to je, že chcem, aby v prípade, ak sa takáto reklama alebo predaj šíri, aby bol daný vopred súhlas, ktorý bude preukázateľný, čo inými slovami znamená, že tento predajca si bude musieť vypýtať od vás pred tým, ako ho začne, ten predajný rozhovor, explicitne: "Súhlasíte s tým, aby bol vykonaný tento rozhovor?" Postačuje, ak človek povie "nie", ten rozhovor nemôže pokračovať. Toto síce v zákone je ako-tak upravené, ale nedeje sa to, preto si to vyžaduje istú precizáciu a touto zmenou sa to zavádza.
Mojím návrhom sa rovnako rieši koreň problému, a to je ako sa vôbec ten predajca dostal k telefónnemu číslu, inými slovami, k povinnosti predávajúceho alebo telefonujúceho povedať svoje meno, ako aj obchodný zámer sa pridáva povinnosť povedať, akým spôsobom získal telefónne číslo. Na prvý pohľad možno nevýznamné, ale keď si zoberiete, že títo predajcovia potom nebudú môcť, ak nebudú vedieť povedať spôsob, vám zavolať alebo keď vám zavolajú a povedia spôsob, vy budete môcť svoj súhlas, ktorý ste niekedy niekomu dali, ako napríklad niektorému z operátorov, že vaše telefónne číslo bude verejné, budete ho môcť odvolať. Čiže hovorím podľa mňa koreň problému takýchto častokrát obťažujúcich telefonátov.
To je v zásade celý návrh. Zopakujem len. Pri predajnom rozhovore, telefonickom, bude treba si vypýtať súhlas od toho, kto vám volá, a zároveň ten človek bude musieť povedať spôsob, ako získal vaše telefónne číslo.
Tento návrh naozaj nie je nejak komplikovaný. A ja som veľmi rád, že sa tento návrh objavil v medzirezortnom pripomienkovom konaní, čo považujem za pozitívny signál, že ministerstvo, myslím hospodárstva, toto riešiť bude a bude to riešiť, myslím, že presne tak, ako chcem ja, čomu sa teším.
A zároveň neni dôvod, aby sme čakali s prijatím tohto zákona, a preto vás poprosím o podporu a zároveň vyjadrujem naozaj radosť, že takáto, fakt, že triviálna vec, ale zásadná sa zrejme na jar prijme ako novela.
Ďakujem.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslankyni Helene Mezenskej, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 252 určil ako spravodajkyňu k návrhu zákona Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu ako o cieli predloženého návrhu, tak aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je i doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. novembra 2013 č. 761 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, a teda výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti, pritom odporúčam, aby výbory uvedený predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu zároveň aj za skončenú.
Pán navrhovateľ, už nechcete vystúpiť, pani spravodajkyňa taktiež nie. Preruším rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 789. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 767.
Opäť dávam slovo poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 789.]

Ďakujem, pani predsedajúca. Opäť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už aj hostia, dovoľte mi, aby som predniesol ďalší návrh, ktorý je opäť z tej takej kategórie ľudských a občianskych.
Máme tu zimu a so zimou úzko súvisí aj to, že napadne sneh a... (Reakcia z pléna.) Ďakujem. V januári, februári sa očakávajú snehové zrážky, čo inými slovami znamená aj to, že budeme mať zasypané alebo nezjazdné chodníky a niektoré miestne komunikácie.
Dovolím si prečítať jednu časť cestného zákona alebo zákona o zemných komunikáciách, ktorý konkrétne v § 9 hovorí: "Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom." Inými slovami to znamená, ak máte nehnuteľnosť a pred touto nehnuteľnosťou máte chodník, ktorý vám nepatrí, vy ste povinní tento chodník udržovať v stave zjazdnom. To znamená, treba odstrániť všetky špiny, poľadovicu alebo sneh.
Ja s touto úpravou celkovo nesúhlasím, a to abstrahujem od potreby komunitného života, ale treba si uvedomiť niektoré konzekvencie, ktoré z tohto vyplývajú. A dám také možno dve, dva príklady, a to je:
Predstavme si babičku, ktorá má malý domček, a tá babička je naozaj, už má svoje roky, nevládze pomaly ani vstať z kresla či postele a tejto babičke pred dom na chodník, ktorý jej nepatrí, napadne sneh. Táto babička jednak nemá prostriedky na to, aby tento sneh odstránila, nemá na to ani silu, ale ona má povinnosť zo zákona tento sneh odstrániť.
Rovnako sa to týka ľudí, ktorí majú povedzme víkendové chatky, na tieto chatky chodia naozaj za víkend, prípadne raz za mesiac, a opäť napadne sneh a oni nesplnia si povinnosť vyplývajúcu zo zákona, že odstránia sneh, ktorý je na chodníku pred touto chatkou.
Konzekvencia z toho vyplývajúca je, ak sa niekomu na tomto chodníku niečo stane, to znamená, niekto sa pošmykne pred týmto domom, kde býva tá babka alebo ten, kto tam má tú víkendovú chatku, a nedajbože si zlomí ruku alebo padne tak, že zomrie, zodpovedať za zlomenie ruky a za túto smrť bude práve ten vlastník toho domu. Čiže aj tá babka, aj ten, kto má tú víkendovú chatku. Inými slovami to znamená, má povinnosť nahradiť škodu tejto osobe, prípadne pozostalým. Čo sa možno javí ako, keďže sa to až tak nedeje, javí ako bezvýznamné, ale ja si naozaj viem predstaviť, že niekto vás bude žalovať za to, že ste nesplnili svoju povinnosť, a teda máte zaplatiť náhradu škody. Čo niekedy nemusí byť naozaj malé.
Z tohto dôvodu som spolu s kolegom Petrom Pollákom pripravil krátku novelku cestného zákona, ktorá uplatňuje princíp solidarity do tohto zákona minimálne v tej podobe, že túto povinnosť nebudú mať osoby alebo občania, ktorí majú zhoršený zdravotný stav, invalidi alebo nemajú trvalý pobyt v tejto nehnuteľnosti. Čiže tri základné kategórie, ktorí naozaj z objektívnych dôvodov nemôžu túto povinnosť splniť, ale stále podľa súčasného znenia by zodpovedali za škodu, ktorá by vznikla.
Viem, že voči tomuto bojoval veľmi silno ZMOS, keďže na to údajne nemal prostriedky, ale podľa toho, čo sme prijali nedávno, zákon o hmotnej núdzi predpokladá menšie obecné práce, ktoré môžu takto obce riešiť. Dokonca je na to vyčlenená časť v štátnom rozpočte, čiže už by s týmto nemal byť problém. A pripomínam, že riešim iba nie celý ten nezmysel starania sa o cudziu vec, o cudzie vlastníctvo. Riešim to iba parciálne, a to znamená, oslobodení od povinností opatrovať alebo udržiavať v schodnom stave chodník, oslobodzujú sa ľudia, ktorí majú na to objektívne okolnosti, a to sú invalidi, dôchodcovia a osoby, ktoré tam nemajú trvalý pobyt.
Takže len toľko. A verím, že bude na toto podpora. Lebo opäť, zákon, ktorý síce je zo strany opozície, ale zákon, ktorý môže pomôcť občanom a v čase, keď napadne sneh a naozaj sa niekomu niečo stane, a apelujem, že ak to bude tá víkendová chatka niektorého z kolegov poslancov a nebude mať zjazdný chodník a stane sa tam škoda, budete zodpovedať.
Takže týmto vás poprosím o podporu.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Igorovi Hraškovi. Nech sa páči, pán poslanec.