27. schôdza

Zvolávam grémium, pán poslanec,

Výborne! Ďakujem, pán predseda. Bolo to veľmi rýchle.

Ihneď. Vyhlasujem prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Takže pokračujeme ďalej v rokovaní s tým, že o piatej budeme hlasovať. Poprosím pána predkladateľa, pána spravodajcu. Písomne do rozpravy bol prihlásený pán poslanec Poliačik. Už sú tu aj páni poslanci SMER-u. Nech sa páči a poprosím vás, aby sme rokovali ďalej.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. K meritu tohto zákona. Aj posledná správa generálneho prokurátora, ktorú prednášal v tomto pléne, hovorila o tom, že trestná činnosť maloletých je stále väčším problémom. Obávam sa však, že to navrhnuté riešenie, to znamená doslova silná ruka štátu, je... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, páni poslanci, poprosím vás, počúvajme pána poslanca Poliačika. Nech sa páči, pán poslanec.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
... je stále iba takým polovičatým nahliadaním na celý problém. Ak sa pozrieme na tú štatistiku, ktorú tu generálny prokurátor prezentoval minulý týždeň, tak tuším viac ako 50 % všetkej trestnej činnosti mladistvých spadá do dvoch krajov, a to je Prešov a Košice. Dobre si to pamätám. To znamená kraje, kde existuje reálny problém osád, v ktorých žijú ľudia na úrovni tretieho sveta. A, áno, môže byť, že existujú jedinci v týchto osadách, ktorí zneužívajú svoje deti alebo deti v tých osadách na páchanie trestnej činnosti s vedomím toho, že sú menej postihnuteľné, resp. nepostihnuteľné legislatívou a orgánmi činnými v trestnom konaní.
Ja si však myslím, že uťahovanie, len uťahovanie tých represívnych nástrojov a zvyšovanie tlaku zo strany štátu je stále polovičaté a chýba mi tam tá mäkká verzia riešenia. To znamená, aké sú nástroje na to, aby sa situácia týchto ľudí zlepšila?
Samozrejme, že, že priestupkový zákon môže riešiť len túto jednu vec a SaS takisto predkladá, SaS takisto predkladá len jednotlivé riešenia v jednotlivých oblastiach legislatívy. Ale my sme si aspoň dali tú prácu, že, že sme navrhli aj tie, aj tie mäkké riešenia ľudí žijúcich v sociálne vylúčených spoločenstvách a tie potom dopĺňame tými represívnymi, resp. tým dnes často zneužívaným heslom: "Zákon platí rovnako pre každého."
Ja v zásade s koncepciou toho, že musíme vymyslieť nástroje na to, aby každý trestný čin, aj ak je páchaný mladistvým, bol nejakým spôsobom postihnutý, že takéto nástroje by nastavené byť mali. Súhlasím.
Čo mi chýba, je, je koncepčný, koncepčný prístup k tomu, že ako riešiť situáciu ľudí žijúcich na úrovni tretieho sveta. Som rád, že tieto návrhy minimálne tú diskusiu nahlodávajú, že ju otvárajú, že sa o tom rozpráva. Som zvedavý, či aj vplyvom toho, že nám rastie extrémizmus na Slovensku, pôjde táto diskusia skôr k tomu, že sa bude snažiť využívať slovník extrémistov a ich voličov sa snažiť ťahať na svoju stranu alebo sa konečne spamätáme a prídeme s racionálnymi riešeniami tak, aby sme im zobrali vietor z plachát.
Budem zvedavý na, na vývoj ďalšej diskusie k tomuto zákonu. Spravím si k nemu názor. Zatiaľ oceňujem len to, že diskusia pokračuje a že nejaké riešenia na stole máme.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec.

Nevidím žiaden dôvod na charakteristiku toho, že to je nejaké, štát silným spôsobom ide nejak represiou riešiť. Tu sa nič nepridáva do existujúcej represie, len sa zavádza to, že je vymožiteľná. Je predsa nenormálne, aby akákoľvek skupina ľudí bola nepostihnuteľná. A to je dnes reálny stav.
V prípade maloletých, nie mladistvých, ale maloletých sa navrhuje, aby zodpovednosť za ne prevzali ich rodičia. Čo je úplne tiež prirodzené. Kto iný, ak nie rodičia majú prevziať tú zodpovednosť?
A rokujeme o novele zákona o priestupkoch. Ťažko od toho očakávať nejakú koncepciu a nejaké mäkké riešenia. To treba, kolega Poliačik, od pána splnomocnenca pre rómske menšiny žiadať koncepciu. Toto je novela zákona o priestupkoch. Žiadna koncepcia v ňom nemôže byť. A summa summarum takýchto rečí ja už za tie desiatky rokov, že komplexné riešenia, to počúvame stále.
Takže tak ako včera, keď som tu hovoril o Štefánikovi, ja len zopakujem jeden z jeho citátov, trošku parafrázovaný: Demokracia nie je len rozprávať, ale riešiť problémy. My ich neriešime. My ich neriešime, len o nich trošku pokecáme a zase sa nič nestane. Tak ich už riešme, lebo to je tá podstata, a nevyhovárajme sa ani na Kotlebu, ani na nikoho.
Ja tieto isté veci rovnako vidím, rovnako navrhujem, rovnako predkladám už vyše 10 rokov, od čias, ako som bol minister minimálne. Takže sú to za tým len praktické a racionálne riešenia.

Chcete reagovať? Tak sa prihláste. Nech sa páči, pán poslanec.

Ja to beriem. Ja v zásade nemám, nemám s tým vôbec problém, že sa, že sa rieši aj čiastkový problém a že sa snažíš teda prísť s niečím, čo presne plní tú tézu, ktorú si povedal, že nemá existovať žiadna skupina ľudí, ktorá je nepostihnuteľná. A nevylučujem, že to podporím.
Hovorím len to, že situácia sa napriek tomu, že sa o nej rozpráva už naozaj dlhé roky, výrazne nemení, zhoršuje sa. Vnímanie verejnosti je stále radikálnejšie vo svojich prejavoch, a preto hovorím o tom, že spôsob, akým komunikujeme tieto témy, tiež musí reflektovať zmeny spoločenského nastavenia. A ak ich má reflektovať podľa mňa poctivo, tak to má urobiť tým, že musíme oveľa viacej vysvetľovať kontext a nesmieme sa hrať iba na tých, ktorí budú malým dvorom a dlhým bičom riešiť.
Musíme zároveň povedať, že tu je spoločná zodpovednosť nás všetkých za ten problém, ktorý tu vznikol, a že to bude vyžadovať veľkú investíciu aj odvahu politickú s tým naozaj niečo spraviť, že to nejde iba malými, čiastkovými riešeniami.
Ďakujem.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán navrhovateľ, chcete zaujať k rozprave stanovisko, nech sa páči.