27. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Ja som sa behom tohto roka stretol s takými poznámkami skúsených poslancov alebo aj pracovníkov tejto budovy, že údajne toľko zla a nenávisti, koľko je teraz v súčasnosti v našom parlamente, nebolo nikdy. Neviem to posúdiť a nedomnievam sa, že je to možno pravdivý výrok, ale isteže nebola tu pohoda, a práve preto si myslím, že aj keď to nie je to podstatné pre našu prácu, možno bolo treba využiť tento záver. Tento mini program práve k tomu, aby sa možno aspoň vytvorilo zdanie toho, že vieme si ctiť tradície.
A preto ako človek, ktorý síce amatérsky, ale predsi len s istým nadšením pripravil mnohé programy pre mnohé príležitosti, si myslím, že by bolo veľmi dobré, keby vedenie Národnej rady Slovenskej republiky, tí, ktorí sú zodpovední aj za takúto dramaturgiu, zvážili, že možno aj takéto symboly sú veľmi dôležité, a ten záver aj tým kultúrnym bodom mohol dostať úplne iné rozmery, ktoré by bolo dobré, keby sme si ako ľudia, ktorí by chceli byť a mali byť vzorom, ctili v rámci slovenskej kultúry a tradícií. Takže škoda, škoda.
Ale upozornil si na to správne, pán poslanec Alojz Hlina, takže treba hovoriť pravdu.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja som, teda žiadnu nenávisť nepociťujem, takže ja sa nerátam do toho, k tej predchádzajúcej poznámke, a preto som bol aj vonku sa rozlúčiť so mojimi kamarátmi smerákmi-východniarmi, už išli domov. Potom som si išiel vypiť šampanské, ale... (Reakcia z pléna.) Ešte sú tu nejakí, dobre. A potom som si išiel vypiť šampanské, ale ani to nebolo, takže mi to pripomínalo troška ako v tom Rusku, keď sľúbili, že bude mäso a potom o deviatej pustili jedných domov, druhých atď. a o dvanástej povedali, a už ostali tam len členovia komunistickej strany, že mäso dneska nebude. Čiže takto sa mi to tu celé zdalo.
A chcel som aj povedať tú poznámku, ktorú povedali už naši pred tým, ale som bol vonku, že teda naozaj tá speváčka bola pekná, dobre spievala, aj okuliare som si do diaľky dal, keď spievala, ale boli sľúbené vianočné koledy a tie prvé dve teda naozaj sem nepatrili, ale tá tretia tiež, aleluja, nesúvisí s koledami vôbec, dokonca nesúvisí ani s nejakým náboženstvom. Je to, texty sú celkom iné. Čiže druhýkrát prosím o troška lepší výber. Všetci sme si tu chceli bratsky zaspievať Narodil sa Kristus Pán, Tichá noc, svätá noc, ale nejako nám to ušlo. Škoda. Tak doma si zaspievame.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som sa nestihol prihlásiť do faktickej poznámky, tak sa musím s procedurálnym návrhom. Naozaj mňa to veľmi zabolelo a musím skonštatovať tak, že dnes ste našej tradičnej ľudovej kultúre uštedrili takú neskutočnú facku, ako ešte v živote som takto nevidel. Na pôde Národnej rady v rámci vianočného akože času alebo toho predčasu, ktorý prichádza k Vianociam, nezaznela ani jedna slovenská koleda.
Viete, mal som so svojimi deťmi z detského folklórneho súboru Hájoček teraz v nedeľu krásny koncert k Vianociam a tam ste mali vidieť tú atmosféru, tam si spievali ľudia s nami aj tú Tichú noc, aj ďalšie koledy. To bol nádherný vianočný čas, ktorý sa blíži, ktorý má v ľuďoch rozosiať to teplo domova, tú krásu v srdci, nie toto.
Naozaj, slečna mala krásny hlas, ale toto sa tu asi vôbec nehodilo. Naozaj tradičnej ľudovej kultúre ste dneska vylepili neskutočnú facku.

Pán predseda, ja si myslím, ja to tak zrejme ukončím, ale musím povedať, že sa musím pána predsedu Pašku a všetkých zastať a poviem prečo.
V českom parlamente jednoznačne je, že ak sa povie, že o sedemnástej je koniec parlamentu, je koniec parlamentu. Ja nehovorím, aby niekto nemal rozpravu, ale keď sa dohodneme na grémiu alebo kdekoľvek, že niečo končí, tak končí.
A nehnevajte sa, možno predstavte si tu, že by tu prišli deti z východu spievať koledy, a predstavte si, že by tu čakali, lebo my sa nevieme dohodnúť, či končíme o jedenástej, či končíme o sedemnástej, či končíme o devätnástej.
Tak ak chcete nejaký program, ak chcete, aby niečo bolo pripravené, tak si potom treba nejak rešpektovať dohody, by sme tu nemohli tie deti držať.
A ja aj napriek tomu ďakujem parlamentu, že aj napriek tomu, že ste sa nevedeli dohodnúť, že to tu naťahujete, vyskakujete a chcete sa hádať, že pripravili program, aby na konci, idú Vianoce, sa dôstojne rozlúčili.
Ďakujem, pán predseda, a ďakujem zamestnancom parlamentu, ďakujem dáme, ktorá spievala, že sme sa mohli dôstojne rozlúčiť a sme si my mohli poželať veselé Vianoce, ja vám takisto prajem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Chvíľku som sa pohrával s tým, že by som tú Tichú noc dal ja, však ja som ako dieťa v tých kostoloch spieval, ale obávam sa, že by som nenasadil tóninu, ktorú by vedel chytiť zbytok pléna, takže to nebudem skúšať.
Každopádne, každopádne ja musím povedať, že to mladé dievča, ktoré tu bolo, pre mňa je svojím spôsobom hrdinkou, lebo ja som odjakživa mal rád rebelov. A keď niekto dokáže pred plným parlamentom povedať, že bez ohľadu na to, aké je ročné obdobie, ja rád spievam pesničky také, ktoré sa mi páčia, tak to má u mňa človek aspoň akože minimálne, minimálne ako. Samozrejme, bolo by lepšie, keby bol dievčaťu niekto povedal na začiatku: Milá moja, bolo by dobré, keby si spievala koledy. Ale že jej niekto nepovedal, tak to, čo tu predviedla, u mňa má veľké plus. Toľko k tomu.
K téme. Nadviažem na to, čo ja som v podstate chcel nadviazať vo faktickej poznámke, len som sa nestihol vtedy prihlásiť, lebo som nemal zasunutú kartu. Chcel som nadviazať na to, čo hovoril Richard Sulík. Samozrejme, že, že ako liberáli by sme mali, mali v prvom rade dbať na to, že, že treba neregulovať podnikateľské prostredie, zároveň je potrebná ochrana spotrebiteľov. Nájsť medzi tým nejaký balans by malo byť vždycky otázkou toho, že, že kde tá čiara bude nakreslená.
Dnes večer, keby sme boli stále parlamentom, tak by sme sa o tejto téme bavili ďalej, ale toto už nie je parlament, toto je už iba chvost za, chvost za kométou. Takže ja iba zopakujem, čo som dnes už raz povedal.
Dnes bola z parlamentu urobená slúžka strany a vlády. Dnes výrazne utrpela parlamentná demokracia na Slovensku. Dnes sa stal ten moment, keď všetko v tomto štáte sa podriaďuje jedinej veci, a budeme to vidieť od začiatku roka každý deň, že všetko, najvyšší ústavní činitelia, činnosť vlády, výstupy vlády, činnosť parlamentu, dokonca prítomnosť ľudí ako predseda NKÚ a predseda najvyššieho súdu, títo všetci budú slúžiť jedinej veci - prezidentskej kandidatúre Roberta Fica. Nie je dobrý koniec roku. A v tom, čo som hovoril vo vinši, všetkým obyvateľom Slovenska zopakujem ešte raz, dúfam, že takto o rok parlament opäť bude parlamentom. Parlamentom, ktorý má kontrolovať vládu, parlamentom, ktorému nediktuje časový harmonogram premiér, a že parlamentná demokracia sa opäť stane parlamentnou demokraciou a nebude to premiérskou pseudodemokraciou, akú nám dnes predviedla vládna strana SMER.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja nebudem hodnotiť repertoár tej mladej dámy, ale neodznela tu reakcia na jeden unikátny výrok, ktorý povedala v úvode, a to, že sa nám poďakovala za našu celoročnú činnosť. Myslím, že to je jediný človek na Slovensku, ktorý má takýto názor na nás. Takže to by sme mali oceniť. (Potlesk.)

Ja budem, pán kolega Poliačik, reagovať len na tú časť, kde ste spomínal kandidatúru predsedu vlády. Ja si myslím, že bolo by to obrovské posunutie nášho štátu, ak by sa stal prezidentom predseda vlády Robert Fico. Tak, ak niečo ste spomínal, tak v tomto by som si naozaj poprial do nového roku, roku 2014, ale aj celej našej vlasti, aby sa stal prezidentom Robert Fico.
A keď už mám slovo a asi tento rok naposledy, tak by som všetkým tým, ktorí sme ostali ešte pri rokovaní, poprial krásne prežitie vianočných sviatkov v kruhu svojich najbližších a do nového roku ísť tou správnou nohou.
Ďakujem za pozornosť.

Dušan, ja ťa mám úprimne rád a tiež ti želám pekné sviatky.

Vážený pán predseda, vážení skalní, ďakujem vám, že ste tu zostali, a teda je to zvláštna rozprava, keď vlastne až za mesiac sa k nej vrátime, keď už všetci zabudneme, čo sme tu vlastne povedali, no.
Troška je hlúpe, že tento pán poslanec Hlina už druhýkrát takto končí, vlastne neviem prečo, to je taký nejaký osud, že vždycky so svojimi zákonmi je na konci. Mali by sme ho trošička dať aj skôr niekedy, aby to takto nedopadlo.
Ale teda k veci by som chcel. Samozrejme, aj ja by som chcel ísť domov, ja som zmeškal o štvrtej v cirkevnej škole jeden veľmi pekný koncert, kde som mal vnučky, potom o piatej rada pre laikov, biskup Rusnák mal veľkú konferenciu, na ktorej som musel byť, a o siedmej koncert Diabolské husle v Dunajskej Lužnej, tak to by som ešte stihol, no, dúfam.
Ja by som chcel už teraz vážne povedať... (Reakcia z pléna a smiech v sále.) Normálni ľudia to naozaj dnes nemajú ľahké. Všade naň číhajú nejakí fízli, revízori, kontrolóri, na nich sú nasadení kontrolóri kontrolórov atď., ktorí iba čakajú na to, aby mohli chudákov postihnúť, potrestať, pokutovať. Je to taký menčestrovský tvrdý kapitalizmus, kde v podstate ide o prachy. Človek človeku je vlkom, žiaľ, sme sa k tomu dopracovali, vina je na mnohých z nás, všetkých z nás, a teda určité ideály novembra neboli také, aby sme došli po štvrťstoročí do tejto situácie.
Skutočne to na každého z nás, aj na mňa, aj na vás, zo všetkých strán vlastne srší ten tlak. Valia sa na nás šeky, poukážky, upomienky, pokuty, občas sa v tom často ani nevyzná. Zmluvy o najzákladnejších veciach majú päť strán malých písmen, potom jednu stranu veľmi malých písmen, ktoré nemôžte ani prečítať, starí ľudia vonkoncom nie. Vodáreň, kanalizácia, plynáreň, elektráreň často aktualizujú svoje zmluvy dlhočizné, netušíte, čo je v nich, nemáte ani čas, ani chuť to čítať, neviete, čo sa zmenilo, rezignujete, podpíšete alebo pošlete, nepošlete, aj keď nepošlete, vlastne nič sa nedeje, pokračuje všetko po starom.
Časté sú aj úpravy cien, ktoré tiež ani nestihneme zaregistrovať, väčšinou je to smerom hore, to sa za komunistov hovorilo, upravujeme ceny a to bolo, znamenalo zvýšenie, no. Zníženie, sú akcie pekné, ale to, bohužiaľ, robia súkromníci skôr a málo štát.
K tomu prídu ešte ďalšie, naše veci, ktoré, internet, rozhlas, televízia, mobily, iPady a čo ja viem čo všetko, platby za ne, upomienky, stále vám niekto telefonuje, že za rok máte to, za dva týždne to, chcete lepšie podmienky a tak ďalej, proste oblbujú vás, no.
Podobne poisťovne, auto, domy, múry, požiar, život, zdravotníctvo, životné poistky. Potom prídu problémy s platením, bonusy, nebonusy, upomienka, preplácanie škôd, ďalší cirkus veličajzný, nedá sa, hento tam neni, to tam neni. To, že padne lietadlo na môj dom, to tam mám, ale to, že dom vyhorí, to tam asi neni vôbec.
Takto by som mohol pokračovať. Vždy skutočne občan ťahá za kratší koniec a väčšinu s týmito kolosmi prehráva.
S týmto súvisí aj téma novely doplnenia Občianskeho zákonníka. Samozrejme, takýto doplnok tam už dávno mal byť. Občan je v silnej nevýhode voči nezodpovedným jednotlivcom alebo voči aj inštitúciám a aj voči štátu. Dávno to malo byť legislatívne ošetrené.
Ten textík, ktorý tam je, je však dobrý, iste, keď si mal na to nejaké vzory dokonca v českých alebo v iných zákonoch, ale mne sa zdá ako matematikovi, že určitá definícia, čo je to tieseň, čo je to neskúsenosť, čo je to rozumová slabosť alebo čo je to rozrušenie, alebo jaká je hodnota vzájomná v hrubom nepomere, toto trošička by som ešte pod čiarou snáď definoval, no. Ja verím, že ten zákon prejde a v druhom čítaní by to bolo treba definovať aj pre tých právnikov, pre tých advokátov, pre tých sudcov v budúcnosti.
No, samozrejme, s týmto určite súvisí aj tá obrovská reklama pre tieto záležitosti: bilbordy, noviny, letáčiky, požičajte si, trojmesačný odklad splátok, rýchlo to dostanete, esemeska stačí, bez záruky, občiansky preukaz stačí, no. Hlúpy človek na to skočí, ale keď mu to stále dávajú, sa mu zdá, že je to normálne, a potom, samozrejme, na to doplatí, o tomto tu už bolo veľa rečí, no.
Ja neviem, či by nebolo zlé, aj aby seniori museli podpisovať, už to asi tu aj bolo niekedy, takéto zmluvy aj ešte s niekým iným, aby tam museli dva podpisy byť. Už syn, dcéra, vnuk alebo niekto iný.
Ja som to aj minule spomenul, takú hlúposť celkom, technické kontroly vám vypršia, o týždeň vám dôjde pokuta jak bác. Prečo nemohli týždeň predtým oznámiť, že vám to vypršuje napríklad? A rôzne iné. Minútová tarifikácia na, som minule spomínal, budem to tu často ešte spomínať, na parkovanie napríklad, no. Ale aj reklamy na lieky, na antikoncepciu, na alkohol, na cigarety, na erotické služby, na diabolské erekcie, či ako sa to volá, proste na všetko toto sa, so všetkým nás oblbuje a srší. Čiže toto by bolo treba naozaj systémovo ošetriť.
Ja tiež to konštatujem, čo už tu viacerí naši povedali, že vlastne vládny SMER má svoju väčšinu, legálne získanú, ale tým o to väčšiu zodpovednosť, a že teda už dávno mohol proti úžere niečo urobiť, aj proti nerovnému postaveniu občana voči šmejdom, nefér firmám, inštitúciám. Tie inštitúcie, tie nefér aj fér firmy sú tu pre občana, nie opačne. Ak tento návrh neprejde, teda vyzývam vládu aj vládnu stranu, aby čo najskôr dala takýto vládny návrh zákona, ktorý by tu mal veľmi rýchlo prejsť pri tejto väčšine.
To by bolo všetko, ďakujem. A teda idem pomaly na ten koncert do Dunajskej Lužnej.